Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 26C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202468
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6623202468.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne X. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom U.. F.. J.. W. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenej BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J.
Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX/XX, XXX XX B. S., zastúpenému JUDr. Jánom Čupkom, advokátom, so sídlom Družby 3423/17,
974 04 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Závet zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľky Q. P., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom B. XXX/XX, XXX XX B. S., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, j e n e p l a t n ý .

Súd u r č u j e, že Listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľky Q. P., rod. O., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, XXX XX B. S., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, j e n e p l a t n á .

Žalovanému u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 07. 2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia neplatnosti závetu zo dňa XX. XX. XXXX a listiny

o vydedení zo dňa XX. XX. XXXX poručiteľky Q. P., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
B. XXX/XX, XXX XX B. S., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. Majetok po zomrelej poručiteľke začal
prejednávať ako súdny komisár JUDr. Ján Šimov a to v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. XD/
XX/XXXX, Dnot. XX/XXXX. Ako zákonní dedičia po poručiteľke do úvahy prichádzala len ona a jej
mladší brat B. P.. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti poručiteľka o svojom majetku zriadila závet
ako aj listinu o vydedení. Tieto listiny podľa zápisnice súdneho komisára JUDr. Jána Šimova zo dňa
08. 03. 2023 predložil v tento deň súdnemu komisárovi žalovaný v otvorenej obálke. Závet a listina o

vydedenísúpísanénapočítačiapodpísanésútromisvedkami.Otejtoskutočnostisažalobkyňaprvýkrát
dozvedela až na pojednávaní u súdneho komisára dňa 11. 04. 2023, že poručiteľka spísala takýto závet
a listinu o vydedení a že za dediča celého svojho hnuteľného, nehnuteľného majetku ustanovuje výlučne
svojho syna B.Y. P.. Zároveň ustanovuje, aby sa testament vzťahoval aj na jeho potomkov, ak by sa
tento nedožil rozhodnej doby pre platnosť a účinnosť testamentu. Ju ako dcéru vydeďuje v celosti zo
svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. Pri mene poručiteľky je uvedený nečitateľný podpis, ktorého
pravosť spochybňuje. Zároveň poručiteľka ustanovila, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na jej

potomkov, t. j. na jej syna I. P. a zároveň vnuka poručiteľky. Ako dôvod vydedenia uvádza, že ako
dcéra od momentu odsťahovania od poručiteľky, to je už desiatky rokov v rozpore s dobrými mravmi,
neposkytovala jej potrebnú pomoc v núdzi, v jej staršom veku jej v ničom nepomáhala, v jej ťažkej
chorobe, ktorú prežívala sa o ňu dlhodobo nezaujímala, trvalo o ňu neprejavovala opravdivý záujem,ktorý by ako dcéra mala voči matke prejavovať, neudržiavala s ňou ani písomný, ani telefonický kontakt.
Tiež žalobkyňa spochybňuje aj podpis poručiteľky na listine o vydedení. Tento listinný závet ako aj listinu
o vydedení neuznáva. Z uvedeného dôvodu Okresný súd Veľký Krtíš prostredníctvom notára JUDr. Jána

Šimova povereného funkciou súdneho komisára rozhodol uznesením sp. zn. XD/XX/XXXX - XX, Dnot.
XX/XXXX zo dňa 11. 04. 2023 a odkázal ju na podanie žaloby na súd ohľadom neplatnosti závetu a listiny
o vydedení. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 26. 05. 2023, právoplatnosť
a vykonateľnosť nadobudlo dňa 13. 06. 2023. V danom prípade sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d)
CSP a teda o určenie právnej skutočnosti, ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že samotný závet ako aj listina o vydedení sú napísané na počítači a vytlačené
na tlačiarni. Poručiteľka by nikdy nedokázala obsluhovať počítač a nevedela by tieto listiny napísať na
počítači,tedapisateľomtýchtolistínmuselabyťináosoba,ktorátamniejevôbecuvedená.Ďalejuviedla,
žezozdravotnejdokumentáciepraktickéholekárapredospelýchQ..X.P.zodňa06.06.2023vyplýva,že
poručiteľka bola liečená na tieto ochorenia: ischemická choroba srdca, morbus hypertonicus 2, diebetes
melitus 2 typu, postihnutie obličiek 2 typu a predovšetkým hluchota obojstranne a zhubný nádor slinných

žliaz s metastázami do pľúc. Okrem uvedených ochorení poručiteľka na čítanie musela používať silné
dioptrie a pri čítaní si pomáhala lupou, bez ktorej nemala schopnosť čítať taký text ako je na listinách.
Diagnóza obojstrannej hluchoty sa jej prejavila najmä v súvislosti so zhubným ochorením slinných žliaz.
Problémy so sluchom mala už od detstva, čo jej malo údajne spôsobiť prepichnutie ušného bubienka zo
strany lekára a jej sluch sa postupne zhoršoval aj tým, že celý život pracovala ako šička v závode Pleta

vo veľmi hlučnom prostredí. Vekom sa to len zhoršovalo a od operácie zhubného nádoru už nepočula
takmer nič. Ďalej žalobkyňa poukázala aj na to, že v prípade nevidomých alebo nepočujúcich osôb
sú v zákone stanovené sprísnené formálne podmienky uvedené v § 476c, ods. 1 a 2 a § 476d, ods.
4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka svedkov, ktorí figurovali ako svedkovia listín, to je
V. P., U. S. a P. Z., tak V. P. a U. S. sú pre ňu úplne neznáme mená, jedná sa o svedkov - kamarátov

žalovaného. Je vylúčené, že by týchto mohla poručiteľka poznať. Pokiaľ sa týka svedka P. Z., toto bola
sestra poručiteľky. Títo svedkovia nemohli potvrdiť poslednú skutočnú vôľu poručiteľky, pretože dotknuté
listiny neobsahujú skutočný prejav vôle, pričom v tomto kontexte poukázala na ustanovenia § 37, § 39,
§ 40 ods. 3 a ods. 6 Občianskeho zákonníka, s ktorými zákon spája účinky ich neplatnosti. Pokiaľ by
poručiteľka chcela uskutočniť takýto právny úkon, obrátila by sa skôr na ľudí, ktorých dôverne pozná.

Nie je jej zrejmé a pre ňu je nevysvetliteľné, že sestra poručiteľky P. Z. ju o uvedenej skutočnosti nikdy
neinformovala. Z predložených výpisov a hovorov vyplýva, že mali medzi sebou častú komunikáciu,
či už tesne pred 06. 01. 2023, kedy na mobil P. Z. volala dňa 05. 01. 2023 v čase o 16.21 h a hovor
trval takmer 20 minút, pričom v tento deň bola P. Z. opäť sprostredkovateľom jej hovoru s poručiteľkou
tak, ako to opisuje. Samotná poručiteľka, ani P. Z., sa jej vtedy nezmienili, že na druhý deň, to je v

deň sviatku 06. 01. 2023, majú v úmysle zriadiť takéto dôležité listiny. Rovnako tak nebolo spomenuté
ani po uvedenom dátume dňa 08. 01. 2023 v čase o 15.39 h, kedy hovor trval takmer 5 minút, kedy
už svedkyňa musela vedieť o tom, že poručiteľka takéto listiny zriadila. Túto skutočnosť jej svedkyňa
neoznámila ani dňa 11. 01. 2023 v čase o 19.56h, keď spolu telefonovali takmer 12 minút. Formulácia
„po zrelej úvahe“ by u poručiteľky znamenala, že toto u nej rezonovalo už dlhší čas a k takémuto kroku sa

neodhodlala len tak zo dňa na deň. Má za to, že keďže sa jej poručiteľka bezprostredne pred spísaním
týchto listín nikdy o tomto nezmienila, že tieto neboli ňou podpísané, rovnako tak ani samotná svedkyňa
P. Z. sa jej nikdy nezmienila o tejto skutočnosti, preto tiež je toho názoru, že listiny poručiteľky v tom
čase ešte neexistovali a boli vyhotovené až po jej smrti. Išlo o sfalšované poručenie majetku v prospech
žalovaného. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukázala na samotný život žalovaného, ktorý mal byť

podľa jej názoru problémové dieťa, zle sa učil, otec ho často bil, kvôli problémom s alkoholom mal nie len
problém vo vzťahoch ale aj v rodine najmä s poručiteľkou, ktorá sa ho vtedy bála. Správanie žalovaného
vyvolávalo strach aj u nej a poručiteľka ju preto vždy prosila, aby na návštevy k nej chodila len vtedy, keď
žalovaný nebude doma. Žalobkyňa so žalovaným nikdy nemala dobré vzťahy. Žalovaný žil v spoločnej
domácnosti s matkou, teda poručiteľkou. Nikdy oficiálne nepracoval, mal len príležitostné práce, z toho

dôvodu matke, s ktorou žil v dome, takmer vôbec finančne neprispieval. Mal množstvo dlhov, v dôsledku
čoho bolo na neho vedené konkurzné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XOdk/
XXX/XXXX, OV č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, pričom konkurzné konanie bolo zrušené, zverejnené
v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z rodičovského
domu odišla už v 14-tich rokoch na strednú školu v Lučenci. Po ukončení strednej školy v roku 1992

otehotnela, potom sa vydala a následne v roku 1993 sa jej narodil syn I. P.. Jej manželstvo sa skončilo
rozvodom. Ostala žiť so synom v J. spočiatku v prenájme a neskôr si zaobstarala vlastný byt, kde žije
doteraz.Odfebruára2008pracujeaždoteraznaživnosťakoopatrovateľkavRakúsku,t.j.cca600kmod
jej bydliska. Uvedenú prácu vykonáva obvykle v 16-dňových turnusoch a vždy potom voľný čas stráviladoma a matku pravidelne navštevovala. Kým bol syn maloletý, chodili za matkou najmä autobusom,
ale keď syn získal vodičské oprávnenie, tak chodievali tam autom, keď bola príležitosť a to aj na celé
víkendy. Jej matka mala vnuka I. veľmi rada. Vždy sa jeho návšteve potešila a tiež jej radosť rástla

aj vtedy, keď sa synovi I. v roku 2019 narodil syn, teda pravnuk jej matky, ktorého si veľmi obľúbila a
tešila sa, že sa dožila aj pravnuka. Stretnutia u matky sa nikdy nezaobišli bez excesov žalovaného,
tak matka radšej chodievala ku nim autobusom. Radi spolu chodili do Tesca do obchodného centra
Galéria v Lučenci. Matka rada posedela v kaviarni na káve, kde pracoval jej vnuk I.. Matku častokrát
volala do Lučenca na návštevu aj synova priateľka K. Á., aby sa potešila vnukovi. Matka mala veľkú

radosť aj zo stužkovej jej vnuka I. v roku 2013, kde dokonca aj tancovala, keďže jej vnuk I. hral v kapele
H.. Zúčastnila sa aj súťažného vystúpenia, čo bolo 28. 03. 2010. V septembri 2019 zobrala matku na
návštevu Lučeneckej synagógy na výstavu terakotovej armády. Matka tiež často chodila do Lučenca
pravidelne na jarmok. V lete 17. 08. 2022 matku zoznámila s priateľom H. O., čomu sa potešila, chcela
ho spoznať. Vtedy pripravila aj pohostenie v dome, kde ho privítala. Matka, keď bola ona v Rakúsku,
vláčila nákupy sama. Žalovaný jej nebol ochotný v tomto pomáhať, aj keď býval s ňou dome. Na tento

účel kúpila matke veľkú tašku s kolieskami, ktorú stále používala. Žalovaný neprispieval finančne ani na
bývanie, ani na stravu, o tomto sa jej matka sťažovala svojej sestre P. Z. a tiež okolitým susedom. V
polovici roku 2022 jej volala P. Z., ktorá na ňu prevažne dohliadala, aby si dávala pozor, lebo žalovaný
matku nahovára, aby celý svoj podiel na dome previedla na syna žalovaného J., pretože žalovaný má
údajne obavu, že v prípade jej smrti on príde o dedičský podiel a z toho dôvodu osobného bankrotu

vyhláseného na jeho osobu tak, ako to uviedla. Je pravdou, že matka mala zhubný nádor. V roku 2021
jej začal na krku vyrastať útvar, ktorý dorástol až do veľkosti pomaranča. Vtedy ju prvýkrát operovali
16. 06. 2021 v Ružomberku, následne 10. 04. 2022 ju operovali druhýkrát. Vtedy sa zistilo, že sa jedná
o agresívny typ rakoviny, zhubný nádor slinných žliaz s metastázami do pľúc. Jeho následkom bol aj
silný kašeľ. Matka absolvovala aj chemoterapeutické vyšetrenia, čo poškodilo ľadviny a liečba už príliš

nezaberala. Tiež je pravdou, že matka mala v dôsledku tohto aj postihnutý sluch. K telefónu používala
slúchadlá, s ktorými mohla aspoň čo - to počuť ale už ani posledné mesiace to nepomáhalo. Ku koncu
života už nepočula vôbec, keďže diagnóza obojstranná hluchota sluchu znamená úplnú stratu sluchu.
Matke okrem dioptrií zaobstarala aj lupu najmä ku krížovkám, ktoré mala rada a ktoré jej kupovala.
Ďalšievyšetreniaohľadnezrakuzanedbávala,zraksajejzhoršil20rokovdozadu.Vtedyjunahovorilana

vyšetrenie a odvtedy nosila očné dioptrie na čítanie. Matku na vyšetrenia sprevádzala najmä P. Z. potom,
ako jej bola diagnostikovaná rakovina a bolo obdobie Covidu. Keďže matke sa už ťažko telefonicky
rozprávalo a už vôbec nepočula do telefónu, tak prostredníkom ich komunikácie sa stala jej sestra P. Z..
Matka síce mala telefón ale bol to starý tlačidlový telefón a tam jej nevedela posielať fotky. Tieto fotky
vnukaposielalaP.Z.cezaplikáciumessenger,tiežtelefonovaniesmatkounajejmobil,ktorápoochorení

stratila úplne sluch, nebolo možné. Ona síce rozprávala svoje ale na jej otázky už neodpovedala, lebo
ju vôbec nepočula, preto P. Z. bola človekom, cez ktorého s matkou komunikovala. Ako dôkaz o tejto
skutočnosti predložila výpisy hovorov, komunikácie medzi ňou a matkou a medzi ňou a P. Z., medzi
ňou a žalovaným, kde sú zvýraznené hovory. Matka bola až do svojej smrti úplne samostatná. Ešte na
Vianoce 2022 sama pripravovala večeru, robila si bežné nákupy, vedela sa o seba postarať. Pokiaľ aj

nejakú pomoc potrebovala, nepochybne jej ju vedel poskytnúť žalovaný, ktorý s ňou žil v dome. Faktom,
že kvôli svojej práci v Rakúsku nebola s poručiteľkou v každodennom kontakte, však v žiadnom prípade
nemožno tvrdiť, že by o ňu trvalo neprejavovala opravdivý záujem. Má za to, že ich vzťah bol na veľmi
dobrej úrovni, ničím neobvyklým sa nelíšiaci od vzťahov v mnohých iných rodinách. Možnosť častejšieho
osobného stretávania sa s matkou spočívala najmä v negatívnom správaní sa žalovaného. Svoj záujem

prejavovala o matku najmä na diaľku, keďže nechcela narúšať pokoj pri návštevách v dome, kde býval
aj žalovaný, čo vzhľadom na ich časté konflikty aj hrozilo a malo by to negatívny dopad na matku. Ďalej
uviedla, že dôvody vydedenia je potrebné skúmať vzhľadom na okolnosti toho - ktorého prípadu. V
listine o vydedení musí byť riadne konkretizovaný dôvod vydedenia s časovou a miestnou špecifikáciou.
Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom, vydedením bolo objektívne možné

pomôcť v danom čase poručiteľovi, poskytnúť mu potrebnú pomoc, keďže potrebnú pomoc poručiteľ
aj potreboval. Dočasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak. Z
uvedenia konkrétnych dôvodov je teda listina o vydedení neplatný právny úkon s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka. Akúkoľvek pomoc mohol ich matke kedykoľvek poskytnúť žalovaný ale skôr
matka požiadala o pomoc jej sestru P. Z.. Raz za jej pomoc po prvom onkologickom vyšetrení matkou

poslala jej z vďaky 50,- Eur, za čo jej ďakovala, o čom svedčí aj komunikácia cez messenger.

2.KužalobežalobkyňapredložilatestamentalistinuovydedenízodňaXX.XX.XXXX,uzneseniesp.zn.
XD/XX/XXXX-XX,Dnot.XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,výpiszozdravotnejdokumentáciepraktickéholekára pre dospelých Q.. X. P.Q. zo dňa 06. 06. 2023, formulár pre podanie dane z nehnuteľností zo dňa
10. 02. 2005, súhrn príloh k dani za psa zo dňa 24. 08. 2022, žiadosť o vrátenie preplatku z pokladne
mestského úradu zo dňa 07. 10. 2022, fotografiu zo stužkovej, výpisy hovorov operátora O2 za obdobie

od 08. 08. 2022 do 07. 02. 2023, fotografie z 29. 05. 2020, z 11. 06. 2021, z 19. 11. 2021 a 04. 08. 2022,
komunikáciu cez aplikáciu messenger čl. 42 až 60 spisu.

3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23. 08. 2023 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že ak je pochybnosť o pravosti podpisov, navrhol, aby bol do

konania ustanovený znalec z odboru písmoznalectva za účelom overenia pravosti podpisu poručiteľky
na sporných listinách. Je pravdou, že poručiteľka trpela závažnými ochoreniami, pričom žalovaný sa
o celý čas o poručiteľku staral sám, bez pomoci žalobkyne. Okrem toho pri tejto pomoci bola denne -
denne prítomná aj sestra poručiteľky. Pri týchto denno-denných činnostiach, v starostlivosti a chorobe
o poručiteľku chýbala žalobkyňa, napriek tomu, že ona jediná mala vzdelanie v odbore zdravotníctvo a
chodí opatrovať nevládnych a chorých ľudí do Rakúska, avšak svoju chorú matku sa nemala záujem

starať. Ďalej uviedol, že poručiteľka celý život vedela dobre odčítať z pier. Mesiac pred smrťou jej bol do
ucha na mieru vyrobený strojček, s ktorým počula vynikajúco. Ďalej uviedol, že žalobkyňa už v roku 2017
ho informovala o tom, že sa o matku nepostará. Svedkom tohto rozhovoru mala byť jeho priateľka G. Z..
Poručiteľka do poslednej chvíle so svojím konaním čakala, lebo verila, že sa so žalobkyňou naposledy
stretne a odpustí žalobkyni všetky príkoria, ktoré jej žalobkyňa počas života poručiteľky urobila. Keďže

sa uskutočnil len telefonický hovor, ktorý nikdy nemôže nahradiť prítomnosť dcéry pri umierajúcej
matke, preto poručiteľka bez akéhokoľvek zaváhania tieto listiny podpísala. Žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť poručiteľky po dosiahnutí 18-teho roku života a od toho času žalobkyňa výhradne sa
venovalalensebe,svojejrodine,poručiteľkunavštevovalasporadicky.Žalobkyňazakazovalainformovať
poručiteľku o tom, že poručiteľka sa stala prastarou matkou. Žalobkyňa sa s ním nerozprávala viac ako

päť rokov. Posledný polrok pred smrťou poručiteľky začala žalobkyňa s ním komunikovať výhradne za
účelom zisťovania jeho finančnej situácie a návrhmi na prevod jeho podielu na rodinnom dome na osobu
žalobkyne. Žalobkyňa nikde neuviedla, ako sa o poručiteľku celý život príkladne starala. Tiež neuviedla,
ako sa o ňu starala počas posledného najťažšieho obdobia v živote, v ťažkej chorobe, v starobe a pred
blížiacou sa smrťou. Poručiteľka potrebovala 24 - hodinovú starostlivosť. Túto jej poskytoval on, vrátane

zabezpečovania jedla, pomoci pri osobnej hygiene, dávkovania liekov, pomoci pri obmedzenom pohybe,
pomocou s prevozom a návštevami v lekárskych zariadeniach v Banskej Bystrici, vo Vyšných Hágoch,
v Ružomberku, v Lučenci.

4. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13. 10.

2023 zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla, že prostredníkom komunikácie s matkou bola P. Z..
Prostredníctvom nej bola priebežne informovaná o zdravotnom stave matky. Bola toho názoru, že táto jej
podáva pravdivé informácie o zdravotnom stave matky, tým pádom nepokladala za potrebné predčasne
ukončovať prácu v Rakúsku. Ďalej uviedla, že pani Z. stretla maximálne trikrát v živote. Nikdy s ňou
nerozoberala rodinné, osobné ani akékoľvek iné problémy a nezhody. Jediná príležitosť, kde sa s ňou

stretla, bol jej dialóg so žalovaným, ktorého svedkom bola, kedy ho dôrazne prosila, aby prestal matku
verbálne napádať, nakoľko vie skrz svoju profesiu, ako sa má pristupovať k ľuďom s jej zdravotným
stavom a vekom.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 11. 2023 zotrval na svojom vyjadrení. V lete 2022 boli

poručiteľke pri poslednom vyšetrení vo Vyšných Hágoch diagnostikované metastázy v pľúcach a trpela
posledným štádiom rakoviny. Žalobkyňa namiesto toho, aby bola pravidelne prítomná pri poručiteľke,
aby ju navštevovala a zaujímala sa o jej zdravotný stav, v súčasnosti nachádza samé výhovorky a
útočí na ľudí, ktorí do poslednej chvíle pri poručiteľke stáli a starali sa o ňu. Naposledy bola žalobkyňa
navštíviť poručiteľku 27. 10. 2022 a návšteva trvala hodinu a pol. Zvyšok víkendu strávila u svojej

kamarátky A., ktorá býva o päť domov od nich. Matka sa o tejto skutočnosti dozvedela až pri návšteve u
lekára, kde jej to oznámila suseda a veľmi ju to zranilo a zlomilo. Výhovorky žalobkyne, že sa jej nedalo
predčasne ukončiť pracovný turnus neobstoja, keďže mohla chorú matku navštíviť a vidieť ju vždy pred
nástupom na pracovný turnus a rovnako po skončení turnusu, čo však neurobila. Rovnako poručiteľku
mohol prísť navštíviť aj jej syn a vnuk poručiteľky, čo sa tiež nestalo. Žalobkyňa sa nikdy nespýtala, či

matka niečo nepotrebuje. Žalobkyňa neprišla matku pozrieť ani k tým posledným Vianociam v živote
poručiteľky. Sestra poručiteľky A. Z. už nemohla viacej poskytovať žalobkyni informácie, pretože tá, keď
jej telefonovala zväčša v nočných hodinách v podnapitom stave, len s dvomi otázkami, koľko mame
zostáva ešte času, koľko ona má našetrené na pohreb. Teta bola v každodennom kontakte s mamou,viac nezniesla tieto telefonáty a bolo jej veľmi ľúto, že žalobkyňa za matkou nepríde a má starosť len o
tieto dve veci. Ďalej poukázal na to, že hnev žalobkyne na matku vyústil v minulosti do takého stavu, keď
sa s matkou nerozprávala dva roky a to od roku 2017 do 2019. Rozpor nastal z dôvodu, že žalobkyňa

žiadala matku, aby ju vyplatila z domu za jej života, čo poručiteľka zo závažných dôvodov hlavne kvôli
pitiu žalobkyne odmietla. Žalobkyňa sa s vlastnou matkou stretávala celý život len z dôvodu, keď niečo
potrebovala, v podstate kvôli peniazom alebo kvôli požiadavke vyplatenia z domu. K vyjadreniu žalovaný
predložil čestné vyhlásenie G. Z., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 29. 08. 2023.

6. Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2024 právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach.

7. Žalobkyňa na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedla, že jej vzťah s matkou bol od samého začiatku
dobrý ako vzťah matky a dcéry. Od 14-tich rokov odišla študovať do Lučenca. Potom ako skončila školu,
sa zamestnala tu vo B. S. v športovom klube I. ako čašníčka. V tom čase bývala v spoločnej domácnosti

s matkou v tomto dome. Bolo to len pol roka ale potom sa vrátila naspäť do J., pretože tam dostala lepšiu
pracovnú ponuku. Zostala žiť v J., nakoľko otehotnela a potom som sa aj vydala ale matku navštevovala.
Matku navštevovala v podstate na celé víkendy. Pokiaľ jej syn I. nemal 17 rokov, tak ešte u mamky aj
bývali. Potom začala pracovať v Rakúsku. Matka jej navrhla, že jej bude so synom pomáhať. Ona jej na
to aj finančne prispievala. Jej matka so synom sa mali veľmi radi. V čase, keď matke narástla na krku

hrča (nádor), tak žiadala jej sestru pani Z., aby jej nechala predpísať niečo na ukľudnenie, pretože matka
z toho bola nervózna. Ona to odmietala, že takýto pacienti takéto niečo nemôžu brávať na ukľudnenie.
Matke chcela nájsť nejakého iného onkológa, pretože chcela, aby sa matka liečila, pričom jej sestra pani
Z.povedala,abysadotohonestarala.Akchce,mápotomsamavybavovaťtietozáležitosti.Onanemohla
ostať doma, pretože by to bolo pre ňu likvidačné. Matka sa sťažovala, že ju bolia kosti, že ju bolia kĺby.

Doniesla jej rôzne mastičky z Rakúska. K matke nikdy neprišla bez toho, že by jej niečo nekúpila, či už to
boltlakomer,nejakémastealebolupa,potraviny.Nikdyodnejzatoničnepýtala.DoRakúskachodilacca
v dvojtýždňových intervaloch. Dva týždne pracovala v Rakúsku a dva týždne potom bola doma. Kým bol
syn I. maloletý, tak bývali spolu s matkou v tom dome ale potom sa odsťahovala, pretože to spolužitie
aj so žalovaným už nebolo možné. V J. mala prenajatý byt na A. T.. Matka ku nim veľmi rada chodievala.

Chodili spolu do mesta. Chodili aj na výstavy. Robila jej nejaký program. Keď I. začal pracovať, tak išli k
nemu do kaviarne, dali si nejaký džús, kávu. Žalovaný mal bývať so svojou priateľkou pani Z., ale vie tak,
že chodieval sa k matke najesť. Chodieval tam niekedy aj prespať. Žalovaný si postavil pri dome garáž,
začal tam opravovať autá aj pre cudzích ľudí ale náklady s týmto znášala v celom rozsahu jej matka.
Bola z toho nešťastná. Pokiaľ sa týka toho čestného vyhlásenia pani Z., tak ten rozhovor sa odohral

u nej v byte ale v inom kontexte. Tak to bolo myslené v inej súvislosti, pretože predtým jej telefonoval
brat a povedal “Keď budeš zdochýnať, pohár vody ti nepodám.“ Toto sú jeho slová, ktoré mal matke
povedať. Ona o tom vedela. On to povedal aj jej. Ona žalovaného napomínala, aby matke prestal takéto
veci rozprávať. Že ju to stresuje, nerobí jej to dobre, ale nebolo tam povedané, že je matka dementná.
Matka na tom bola sluchovo dosť zle, potrebovala aj sluchátka, ktoré jej mali zosilňovať to, aby počula.

Komunikácia s ňou prebiehala tak, že ona ju prezvonila a ona jej potom zavolala naspäť. Ona jej do
telefónu rozprávala, no otázky veľmi málo rozumela. Ona aj skúšala kričať ale skôr mala pocit, že sa
snažila domýšľať to, čo jej rozpráva. Málo kedy jej konkrétne odpovedala na otázku. Posledný rok si aj
zaobstarala nejaký strojček do ucha ale sa jej sťažovala, že ju z toho veľmi bolí hlava. Dokázala čítať
z pier. Znakovú ani posunkovú reč neovládala. Po doktoroch tu s ňou chodila jej sestra P. Z.. Možno

že dvakrát ich odviezol P. alebo išli sanitkou. Bola jej za to veľmi vďačná. Jej vzťah s P. Z. bol veľmi
dobrý. Má len tú komunikáciu zachovanú z posledných troch rokov, pretože ona si často menila profil. Tie
staré komunikácie mazala. Spolu si písali a volali. Ona bola takým prostredníkom medzi ňou a mamou.
Takýmto spôsobom sa snažila získať všetky informácie ohľadne matky, pretože pracuje 600 km odtiaľto.
Stalosa,žekeďZ.bolaprimamke,takvtedyvšetkytrispolukomunikovaliceztelefón.Z.hovorilamamke

a potom následne jej to Z. tlmočila, resp. mamka jej to priamo povedala. K matke chodievala aj spolu so
synom (vnukom poručiteľky), keď už mal vodičský. Keď on nemohol ísť autom, tak išla autobusom. Na
stanici vo B. S. ju vyzdvihla kamarátka A. E.. Tá ju potom k matke zobrala. V roku 2022 bola u nej tak 15
až 18-krát. V čase, keď matka zomrela, bola v práci ale ešte predtým volala Z., že či má ísť domov. Z. jej
povedala: „Na čo pôjdeš domov, P. zase zveličuje!“. Z. ju ubezpečovala, že ten stav nie je taký vážny, že

je v poriadku. O tom, že ten stav je taký vážny, sa dozvedela od brata, ktorý jej zavolal aj pred Vianocami,
že mama je slabá. Naposledy bola u matky začiatkom novembra 2022, to ešte bola v pohode. Bola
rada, bola spokojná. V decembri už k matke preto nešla, pretože ochorela. Mala aj silný kašeľ. Bála
sa, že matku nakazí nejakým vírusom. V tom decembri matke zakúpila nejakú cviklovú šťavu, nejakétajničky na lúštenie a zavolala P., ktorý prišiel do J. a odniesol to matke. On sa jej spýtal, že: „Čo je
to za človeka?“. Matka pri ich komunikácii čítala z pier a potom odpovedala. Odpoveď bola vecná ale
akonáhle sa otočila a niečo rozprávala, tak to vôbec nepočula. Pri komunikácii s ňou musela byť tvárou

v tvár. Snažila sa tak výraznejšie artikulovať, aby jej porozumela. Niekedy neporozumela a musela jej to
zopakovať, ale to bolo menej často. Matka sa tešila, vždy ich čakala. Spravila vždy trojchodovú hostinu,
nejakú polievku, mäso, nejaké koláče. Keď potrebovala, tak syn ju odviezol aj do Kauflandu alebo spolu
išli na cintorín. Bola u matky aj 27. októbra 2022, pretože v tom čase ju oslovil P., že ju chce vyplatiť
z domu, aby prišla, aby ho tam počkala. Toho 27. októbra matka bola ešte v pohode. Ona sa vyjadrila

takým spôsobom, že ona za života svoj majetok nijakým spôsobom deliť nemieni, ani riešiť. Keď tam
bola v novembri, tak matka jej tiež pripadala v pohode. V novembri matka čítala už len s lupou, s tou
lupou si už pomáhala aj roky predtým. Lúštila aj tajničky. V tom čase bola schopná aj ručne niečo napísať
ale na počítači určite nie, ten nevedela obsluhovať.

8. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že výpoveď žalobkyne bola z väčšiny klamstvo,

len niektoré útržky sú tam pravdivé. Pokiaľ sa týka toho čestného prehlásenia G. Z., tak to stretnutie
sa uskutočnilo v O.. Pri rozhovore bol prítomný aj R. A., bývalý priateľ žalobkyne. Žalobkyňa hovorila o
tom, že ona sa o mamu nepostará. Je pravdou, že mama mala veľmi dobrý vzťah so synom žalobkyne
s I., pretože ona ho vychovala. Mama chodievala ku nej do J. ale nie to, čo hovorila žalobkyňa, že by
chodievaliponejakýchkávachalechodievalakužalobkyniupratovať.Jepravdou,žeposledných5rokov

so žalobkyňou nevychádza dobre, ani sa nerozprávali. Predtým žalobkyňa chodievala ku matke. Je
pravdou, že oni, keď prišli, mama spravila hody. Zjedli a vypili. Keď on niečo povedal, že treba niečo prísť
pomôcťajspraviť,takužbolzlý,žesiústaotvoril.Jepravdou,žesestradoS.chodievala,aleniekmame,
alektejkamarátke,ktorúspomenula.Vieodžalobkyne,žeonachodievalakusvojejkamarátke.Dokonca
to aj susedia vedia potvrdiť, ktorí ju stretli tu vo B. S. na kozmetike. V roku 2018 - 2019 žalobkyňa pýtala

od mamy peniaze, aby ju vyplatila z domu. Na to jej povedala matka, že po otcovi ostali dlhy, ktoré ona
musela celý život splácať a preto si ona už nemôže zobrať pôžičku, aby ju mohla z toho domu vyplatiť.
Od roku 2018 - 2019 sa v dôsledku tohto nerozprávali. Začali sa rozprávať až v roku 2020. V tom období
sa ani nenavštevovali. Keď bola aj Corona, vtedy sa ona začala žalobkyňa zaujímať o to, ako sa má
mama. Posledný rok 2022 tam bola maximálne tak dvakrát - trikrát aj to je veľa. Tak isto jej syn tam

bol dva - trikrát. To vedia potvrdiť susedia, ktorí tam bývajú dookola. On u matky nebýval ten posledný
rok ale tam chodieval dennodenne. Vedel, že je chorá. Matku vozieval na vyšetrenia, viac - menej to
bolo do Ružomberka. V tej dobe tiež pracoval a pracuje aj teraz, nie je darebák tak, ako ho vykresľovala
žalobkyňa. Má 18 rokov odrobené v hore bez ohľadu na to, či robil načierno alebo oficiálne. Taký pol rok
pred maminou smrťou mu žalobkyňa volala s tým, že sa bude informovať ohľadne zdravotného stavu

matky cez neho, pretože neverí Z.. Ona robila tak, že volala jemu, potom volala Z.. Telefonáty boli v
tom zmysle, že koľko mame zostáva času, či zomrie, akú má chorobu. Zdravotný stav matky 2 mesiace
pred smrťou bol naozaj ešte v pohode. Horšie sa jej dýchalo akurát. Posledný týždeň bol on s ňou na
CT-čku tu v S.. Potom následne, keď mal už výsledky, volal sestre, že nie je dobre, že prídi, lebo sa blíži
koniec matky. Cez telefón ju prosil, prídite pozrieť mamu, každá psychická podpora jej pomôže, pretože

vedel, že pre matku boli oni - I. aj žalobkyňa všetkým. Oni nemali snahu, lebo vždy hovorili, že niekto je
furt chorý. Ešte pred 27. 10. 2022 sa raz večer ukázala žalobkyňa u matky aj s dákym priateľom. 27. 10.
tam bola naposledy. Je pravdou, že 27. októbra sa aj stretli spolu so žalobkyňou. On jej hovoril, že by
mali dať do poriadku veci ohľadne domu. Nebolo také nič povedané, že by on ju chcel vyplácať. Mama
povedala, že nech to nechajú tak, že ona bude ešte dlho žiť, povedala to toho 27. 10. 2022. Má aj SMS-

správu od žalobkyne v tom zmysle, že ona sa postará cez nejakého známeho advokáta vo Zvolene, aby
o dedičstvo neprišiel. Je pravdou, že prešiel bankrotom. Nemal by dediť. Chcel len toľko, aby mama
tú čiastku alebo ten podiel, ktorý by mu patril po jej smrti, dala jeho synovi. 28 alebo 29. októbra mu
potom ona volala naspäť, že aby na syna nič nepísal, aby to napísal na ňu, že ona mu to potom vráti.
Tie dva týždne pred smrťou sa mame ťažko dýchalo. Nespomínala mu, že by mala bolesti. Nevedela

spať na chrbte, sedela v kresle alebo len tak ležala na boku. Nevedeli jej kvôli tomu ani spraviť CT-
čko, lebo keď ležala, tak jej to tlačilo na tú hruď. V nedeľu ráno ju našiel o pol ôsmej. V sobotu tam bol
do večera do 10-tej. Museli ju dať dokonca na záchod, museli jej pomôcť, lebo nevedela už prejsť ale
vedela o všetkom. Závet a listinu o vydedení mu mama dala v tú sobotu, keď tam bol, do ruky, že keď
bude dedičské konanie, tak aby to potom tam dal. O tomto nemal vôbec vedomosť. Nebol prítomný pri

tom, keď sa toto riešilo, keď sa to spisovalo. Nevie, akým spôsobom to celé prebehlo len to, že U. S.
to mal napísať. Vraj ho oslovila mama. S. s P. sú dlhodobí známi, ktorí poznali jeho mamu. Pomáhali
so všetkým, keď bolo potrebné s drevom robiť, keď bolo potrebné prístrešok stavať pri dome. S S. má
dobrý vzťah, spolu dlhé roky robili. S P. sa tiež dlhé roky pozná. Je to jeho kamarát, on chodieval ku nimkaždý deň. Mama si to celé zorganizovala sama dva dni pred smrťou. Asi mesiac pred smrťou matke
prišiel strojček do ucha. Bolo to na mieru u doktora urobené sluchátko. Je pravdou to, že mama viac
- menej čítala z pier. Je pravdou, že keď si prečítala z pier, tak dokázala aj vecne na toto odpovedať.

Pokiaľ sa týka toho čítania a písania, k tomu sa nevie vyjadriť. Vie len, že rada čítala. Je pravdou, že
mala okuliare ale používala aj lupu. Nevie, že kto jej tú lupu zakupoval. Nevie o tom, že by sestra nejaký
nákup matke urobila. Je pravda, že žalobkyňa štvala mamu voči nemu a mama mu potom robila scény.
Matka bývala v dome a okolo toho domu bolo potrebné aj robiť. Bolo potrebné drevo zabezpečovať. Je
pravdou, že mala vnuka, ktorého aj vychovala. Neprišiel nik pomôcť. V tejto oblasti pomáhal matke on

a jeho známi. Posledný týždeň, keď som ju viezol na CT-čko, tak ona sama prišla do garáže. Potom ju
odviezol tu do nemocnice. Musel zobrať vozík, pretože nevládala už tak chodiť. Ťažko sa jej chodilo,
lebo sa rýchlo zadýchala už. Od toho utorka s ňou bolo čím ďalej tým horšie. V utorok, resp. stredu pred
smrťou volal záchranku, lebo sa jej ťažko dýchalo. Chcel ju dať aj do nemocnice ale ona to odmietala.
To posledné obdobie mal taký režim, že o 6-tej išiel ku matke, bol tam do pol 8-mej. Potom išiel na 8-
mu do roboty, lebo musel cestovať do práce do J.. Potom tam chodieval z práce, keď skončil, tak išiel

ku nej, zobral medzitým ešte priateľku. Chodila ku nej aj priateľka, keď bolo potrebné, navarila, keď bolo
potrebné, tak upratala. Býval tam potom po práci do tej pol 10-tej. V tomto režime fungoval posledné dva
týždne pred jej smrťou. V piatok ráno, keď tam prišiel, tak bola v pohode. Pomohol ju obliecť. Pomohol
jej prejsť do kuchyne. Z tade išiel domov okolo 9-tej, keďže bol sviatok. Matka mala listiny prichystané
na okrúhlom stole, ktorý mala pri posteli a dala mu ich do ruky. Bolo to v obálke, takej klasickej A4-kovej

obálke. „Toto daj notárovi pri dedičskom konaní.“

9. Svedkyňa P. Z. pri svojom výsluchu uviedla, že poručiteľka bola jej sestra. O sestru sa starala.
Odmalička spolu vyrastali, keď sestra ochorela, tak s ňou chodievala po lekároch, pretože chcela
jedného aj druhého uchrániť od toho, aby nemuseli vymeškávať z roboty. Až keď s ňou bolo potrebné

chodiťdoBystrice,doRužomberka,doVyšnýchHágov,takvtedysijejsynzobraldovolenkuaonichvozil
potom autom. V Hágoch jej zistili, čo je príčinou jej choroby. Sestra bola od samého začiatku pohyblivá.
Nepotrebovala nejakú opateru, len ku koncu svojho života, tak posledné dva - tri týždne pred smrťou už
stratila hlas, potichu rozprávala. Ona aj pred smrťou čakala na tú svoju dcéru - žalobkyňu, lebo veľmi
bola na ňu naviazaná. Neprišla. Keď boli v Hágoch na vyšetreniach, tak sa zastavili v Čiernom Balogu,

pretože veľmi chcela vidieť ten Čierny Balog ale nevládala chodiť, tak len sedeli v altánku a tam jej
povedala, že čo by chcela urobiť, že počká, že či príde X. domov. X. nemohla prísť, pretože buď bola v
Rakúsku alebo bola rodina chorá, takže neprišla. Tak sa rozhodla sestra ešte ten štvrtok, vtedy jej dala
číslo na týchto dvoch pánov. Ona ich predtým nepoznala, len z videnia vie, že chodili pomáhať. Boli
zopár razy u nej. Ona jej povedala, že aby ich zavolala, že ona ich chce mať ako svedkov, že chce robiť

testament. Ona týmto dvom pánom telefonovala z jej telefónu, lebo na nich číslo nemala. Na druhý deň
sa potom stretli okolo 11-tej, aby B. nebol v tom čase doma. Sestra bola pri plnom vedomí, ešte dokonca
aj v sobotu večer pred svojou smrťou bola pri plnom vedomí. Sporné listiny napísal U. S., pretože on
má počítač. On to napísal doma, on to vytlačil a prišiel k sestre s tým druhým pánom. Sestre to prečítal,
ona bola pri plnom vedomí. Ona s tým súhlasila. Toto boli jej slová, ktoré povedala potichu: „Áno, som

rada, keďže X. za mnou neprišla, tak ona spraví tak, ako to ona chce, že ona ju teda vydedí.“ Ona sa jej
ešte spýtala, či si je istá. Oni si to tiež prečítali a následne to podpísali. Jej vzťah so žalobkyňou bol na
začiatku dobrý. Je pravdou, že jej žalobkyňa posielala fotky malého. Ona mala veľmi rada žalobkyňu,
posielala jej tie fotky. Ona potom do S. išla ukazovať tie fotky malého sestre. Potom sa v žalobkyni
sklamala, keďže zakaždým sa jej pýtala, že koľko ešte času matke zostáva do konca života. To boli vždy

jej prvé slová, až potom sa následne rozprávali, čo sa deje v rodine. Keby bola dobrou dcérou, tak by tú
matku zobrala a povedala by, že ide ona, nechoď ty s ňou ale že pôjde ona s ňou. Svedkov S. a P. videla
u poručiteľky asi trikrát. Ona s nimi nebola v styku, to len sestra. Nevie, aký bol vzťah medzi nimi. Sestra
jej raz povedala, že toto sú dobrí susedia. Nevie o tom, že by sestra vopred povedala žalovanému,
čo chce spraviť. Vo štvrtok sa to písalo a potom v piatok doobedu jej volali, že aby prišla, že chce Q.

podpísať tieto papiere. Potom ešte aj v piatok poobede bola u nej a B. prišiel tak okolo 5-tej. V piatok
prišla k sestre okolo pol 10-tej, potom prišli títo dvaja páni P. a S., vyložili na stôl v kuchyni papiere, že
aby si to prečítali. Ona si to prečítala. Sestry sa spýtala , že či si to vie prečítať sama. „Čítala si to sama?
Rozumela si tomu, čo tam je napísané?“ Ona mi potichu povedala, že: „Hej, daj tužku.“ Podali jej pero,
ona to podpísala prvá a potom to podpísali oni. Nahlas to nikto iný nečítal. Každý si to sám prečítal, sám

tieto listiny. Prvá si to prečítala Marta, potom si to čítali oni dvaja. Sestra to urobila preto, pretože bola
nahnevaná na svoju dcéru, pretože ju čakala. Ona viackrát na ňu vybuchla, bola na ňu nahnevaná, lebo
povedala, že príde a neprišla. Nevie prečo sa rozhodla tak spraviť tesne pred smrťou. Viackrát, keď bola
na návšteve žalobkyňa, tak bola sestra nešťastná, že sa krátko zdržali, že sa chcela aj viacej potešiťz toho vnúčika. Stalo sa aj také, že žalobkyňa volala, že prídu, sestra nakúpila, pripravila a žalobkyňa
neprišla. Nevie, koľkokrát sa to stalo. V období, keď sestra ešte pracovala, tak z roboty utekala do J., keď
bol syn žalobkyne ešte malý, aby sa mohla o neho starať, aby jej pomohla. Keď bola na dôchodku, tak

zopárkrát bola v J. ale nevie, či bola aj u žalobkyne. Kým sestra vládala chodiť, tak ešte chodila aj do J..

10. Svedok U. S. pri svojom výsluchu uviedol, že teta mu už dávnejšie spomínala v minulosti, že by
chcela napísať závet, a to medzi rečou, ako ju vozieval na nákupy autom. Nič konkrétne mu nehovorila,
len sa ho spýtala, že či by to vedel nejak na počítači sformulovať. Táto otázka z jej strany padla niekedy

ešte predminulý rok cez leto. Potom dlho nič nebolo a nerozprávali sa o tom. Z času na čas k nim chodil.
Potom mu z telefónu tetinho - Q. volala jej sestra pani Z., že či vie spraviť ten závet, na ktorom som sa
už dávnejšie dohodol s Q. a že B. nemá nič vravieť okolo toho. On si to pozrel na internete, že ako sa
to robí. Našiel si vzor, vytlačil si to. Z. mu poslala svoje údaje, SMS-kou. Potom volal V.Ľ., lebo teta mu
už vtedy dávnejšie hovorila, že či by išiel za svedka ale že oslovila aj V. P., že by ich dvoch chcela za
svedkov. On je vyučený ako automechanik. Na druhý deň 6-teho potom prišiel doobeda, lebo pani Z.

chcela, aby sa to spravilo čím skôr a aby tam B. nebol prítomný. Prišiel tam ku nim domov aj V. P., bolo
to v dome pani P. v kuchyni. Ona sedela v kuchyni. Doniesol to, prečítal to podľa toho vzoru, že čo tam
je. To bolo všetko, podpísali to potom. Ona si to prečítala ale nepovedala k tomu nič, nevyjadrila sa k
tomu. Len to podpísala. Nebolo na nej vidno, že by mala nejaké iné zdravotné ťažkosti, okrem ťažkého
dýchania, na ktoré sa sťažovala. Ku pani P. chodieval niekoľko rokov dosť často, niekedy častejšie,

niekedy menej. Keď napríklad B. staval prístrešok pri dome, tak mu bol pomôcť s týmto prístreškom
alebo keď potreboval opraviť auto, tak B. mu s tým u neho doma alebo u pani P. pomohol. S pani P. veľmi
dobre vychádzal. Musel sa s ňou pomalšie rozprávať, aby stíhala vnímať všetko, čo hovorí, pretože on
dosť rýchlo rozpráva. Vedel o tom, že pani P. zle počuje. Nemal pocit, že by mu ona nerozumela, len
videl to, že keď už dlhšie rozprával, že sa do zeme dlhšie zahľadela. Pani P. mu už dávnejšie spomínala,

že nevie, čo má robiť, že dcéra nechodí. Bolo to predvlani cez leto, nevie presne. Okrem tohto leta mu
to spomínala, keď sedeli aj na káve, že je dosť nešťastná z toho, že dcéra nechodí ju pozerať. On si od
toho leta pamätal, že čo tam má napísať a vedel, že keď niekto niekoho chce vydediť, že asi ako to má
byť. Takúto vec si človek zapamätá. Potom ako listiny prečítal, predtým si to ona ešte prečítala a nič na
to nepovedala, bola len spokojná. V minulosti nič takéto nerobil. On si to len na internete pozrel.

11.SvedokV.P.prisvojomvýsluchuuviedol,žesožalovanýmsúkamaráti.Vminulostispoluajpracovali.
Poznajú sa asi 7 - 8 rokov. Žalobkyňu vidí tretíkrát v živote. Bol oslovený cez telefón pani P., B. tetou A.,
že či môže byť svedkom o vydedení žalobkyne. On s tým súhlasil. Kontaktovaný bol pani A. toho 5. 1.
2023. Ešte toho 5- teho mu volal Š. S., že potrebuje jeho údaje z občianskeho preukazu. On mu to poslal

SMS-kou. Oni mu potom volali, aby v nedeľu pred 11-tou prišiel podpísať hotové papiere. Prišiel tam
pred 11-tou toho 6 - teho. Prišiel ako posledný, už tam bola B. mama, bol tam Š. S. aj pani Z.. Dali mu
prečítať tie dokumenty. On ich podpísal a bolo. Nahlas ich tam nikto neprečítal, len každý si ich prečítal
sám. Teta Q. si to prečítala a povedala len jedinú vetu: „Aby sa B. o tom nedozvedel.“ To bolo všetko.
Telefónne číslo pani P. má uložené. V minulosti sa o tomto s pani P. nerozprával. Mal vedomosť o tom,

že zle počuje. Komunikovali s ňou tak, že ona dokázala veľa čítať z pier. Rozumela bez akýchkoľvek
problémov, ale museli byť čelom k sebe, aby vedela prečítať z pier. Celé to trvalo pol hodinku, možno
trištvrte hodinku. Podpísali to, ešte chvíľku sedeli, teta sa pousmievala na nich a on odišiel ako prvý.
Teta bola v pohode. Bola usmiata, nič na nej nebolo badať, že by bolo niečo zle. V ten deň nebol žiadny
komunikačný problém s ňou, ako vždy.

12. Svedkyňa A. E. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 28.11.2024 uviedla, že pokiaľ sa
v závete tvrdí tá skutočnosť, že pani žalobkyňa 10 rokov nenavštevovala svoju matku, tak toto môže
vyvrátiť, pretože ona žalobkyňu osobne vozila zo zastávky z nástupišťa tu vo B.Ľ. S. k mame domov.
Zvyčajne tam bola od tej pol dvanástej do tretej, štvrtej poobede, podľa toho, ako jej išiel autobus. Zvykla

tam niekedy aj prespať. Ten vzťah medzi nimi bol úplne normálny ako mama s dcérou. Žalobkyňa jej
vo veľa veciach pomáhala a nosila jej aj nákupy. Veľa vecí jej nakúpila aj v Rakúsku. Všemožne jej
vypomáhala ako dcéra. Keďže žalobkyňa chodievala na týždňovky, resp. dvoj týždňovky do Rakúska,
tak minimálne raz do mesiaca na tú návštevu k matke prišla. Kým pani P. bola ešte mobilná, nemala
tú chorobu, tak chodievala aj ona do J. k žalobkyni. Chodievali spolu na obedy, na nákupy, takže mali

taký normálny vzťah. Keď išla žalobkyňu odviesť na autobusovú stanicu, tak sa s jej matkou aj stretla,
aj sa porozprávali. Keď pani P. videla, že stojí na autobusovej zastávke na B. ulici, tak ju aj zobrala
do Billy na nákup. Cestou sa porozprávali. Je pravdou, že komunikácia s ňou bola ťažšia, nie dobre
počula, odčítavala z pier a tak rozumela tomu, čo sa jej hovorí. So žalobkyňou sa pozná odmalička.Bývali v meste na K. ulici. Chodili zo školy domov alebo ráno do školy. Čo uviedla o vzťahu žalobkyne
s matkou, tak to platilo až do jej smrti. Naposledy tam bola žalobkyňa v novembri 2022. Žalobkyňa s
matkou komunikovala cez pani Z., to je sestra pani P.. Tá komunikácia medzi žalobkyňou a pani Z.

prebiehala tak, že jej žalobkyňa zavolala, aby jej sprostredkovala informácie ohľadne zdravotného stavu
paniQ.P..VäčšinousitelefonovalispaniZ.apaniZ.potomtietoinformáciesprostredkovávalaďalejpani
P.. Nemá vedomosť o tom, že by pani P. niekto iný navštevoval. Býva na B.D. ulici tiež, ale pani P. bývala
od križovatky po pravej strane ulice a oni bývajú v ľavej časti ulice, čiže nie sú bezprostrední susedia.
Nevie sa vyjadriť k tomu, aké boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným. Vie len toľko, že žalovaný u

matky býval. Väčšinou X. chodila o tej pol dvanástej preto, aby sa so svojim bratom nestretla u matky a
to preto, že pani P. nechcela, aby sa spolu oni dvaja - brat so sestrou stretli u nej. Túto informáciu má od
žalobkyne, ktorá jej to takto povedala. Žalobkyňa mohla svoju matku za tie posledné tri mesiace navštíviť
tak trikrát. Posledné tri mesiace už nevidela pani Q. P.. X. prišla len pred dom a ona ju potom zobrala.

13.SvedokI.P.-synžalobkyne,prisvojomvýsluchuuviedol,žežalobkyňamalasporučiteľkounormálny

vzťah ako matka s dcérou by mala mať. Boli v kontakte, navštevovali sa všetci spoločne. Keď bol menší a
matkazačalapracovaťvRakúsku,takjehomatkapomáhalastarkejajfinančne,keďžesaonehostarala.
Ten vzťah tam bol vždy dobrý. Nepamätá si, že by tam bolo nejaké obdobie, že by sa spolu nebavili.
Pokiaľ sa týka návštev u poručiteľky Q. P., tak snažili sa tam chodiť tak trikrát - štyrikrát do mesiaca
podľa toho, ako sa im dalo. Deti v škôlke sú choré, preto nechceli, ak aj ich dieťa bolo choré, aby ho k

staršiemu človeku nosili. Vždy, keď to situácia dovolila, tak si našli čas. Matku do S. vozieval on, keď mal
čas, inak matka ku nej chodievala autobusom. Vzťah medzi ním a starou matkou bol pekný a vždy tam
rád chodil. Keď bol menší, tak sa o neho starala. Trávili spolu veľa času. Aj keď sa mu narodil syn, tak
chodievali za starou matkou aj spolu s jej pravnukom. Vždy hovorievala o tom, že nikdy by neverila tomu,
že sa dožije tohto svojho pravnúčaťa. Tým, že sa nevideli na dennej báze, len sa takýmto spôsobom

navštevovali, tak si myslí, že mali pekný vzťah. Ona, ako každá stará mama, tak im aj nachystala obed,
zaujímala sa o to, ako sa majú. Museli ňu hovoriť hlasnejšie a ona aj vedela odčítať z ich pier. Museli
zreteľnejšie artikulovať. Nemá informáciu o takom konaní žalobkyne voči matke, voči starej matke, pre
ktorý by mohla stará matka konať takým spôsobom ako konala. Tiež si myslí, že takýto dôvod nemala
stará matka ani voči nemu ako vnukovi, ani voči jeho synovi ako jej pravnukovi. Vie tak, že stará matka,

keď telefonovala s jeho matkou, tak mala v uchu handsfree slúchadlo, cez to lepšie počula. Normálne
nie. Ku starkej chodievali podľa toho, ako to situácia dovoľovala. Väčšinou tam išli spolu všetci alebo
tam matka išla sama autobusom, keď bol v práci a nemohol. Tá frekvencia bola z jeho strany rôzna,
on tam išiel podľa toho, ako sa mu dalo, ako bol v práci, podľa toho, ako bol malý chorý. Bolo to trikrát,
možno štyrikrát do mesiaca, možno že niekedy dvakrát. Jeho posledná návšteva spolu s matkou u starej

matky Q. P. bola v prvej polovici novembra 2022. Stretnutia prebiehali v podstate rovnako. Prišli tam,
zvítali sa, neobedovali sa, porozprávali sa väčšinou. Malý sa hral so starkou v detskej izbe. Keď bolo
leto, tak chodievali s ňou aj vonku na záhradu. Tie návštevy boli dve - tri - štyri hodiny. Počas týchto
návštev tam nebol žalovaný prítomný. Vždy to bolo so starkou dohodnuté takým spôsobom, aby tam
on nebol. On s ním až taký dobrý vzťah nemal. Chceli ten čas jednoducho mať len pre seba. Vzťah

jeho matky a brata nebol dobrý, rovnako ako medzi nimi dvomi. Pokiaľ sa týka vzťahu starej matky a jej
syna, tak si nemyslí, že to bolo niečo pekné. Oni spolu žili celý život. Tak, ako sa starala o nich, tak sa
aj o neho starala. Do ich vzťahu veľmi nevidel, len vie to, čo z nejakého rozprávania počul. Keď prišli,
tak sa starej matky vždy spýtal, či jej netreba s niečím pomôcť, či netreba ísť niečo kúpiť. Nikdy tam
neprišli s prázdnou rukou. Vždy doniesli kvety alebo kávu. Býva 40 kilometrov od S.. Je pravdou, že

má vodičský preukaz ale rovnako aj žalovaný má vodičský preukaz a býval so starkou v dome. Ak by
on vedel, že takúto pomoc potrebuje, tak by určite išiel, pokiaľ by mu žalovaný zavolal a bol by mu túto
skutočnosť oznámil, že je potrebné s ňou ísť, že on nemôže. Takáto požiadavka zo strany žalovaného
nebola, pretože si myslí, že ten vzťah medzi nimi nebol dobrý.

14. Svedkyňa K. Á. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že je priateľkou I. P., syna žalobkyne.
Pokiaľ sa týka vzťahu žalobkyne s poručiteľkou Q. P., tak ona tam s nimi chodievala na návštevy a
myslí si, že mala žalobkyňa s pani Q. P. dobrý vzťah. Bola to milá pani. So synom žalobkyne sú spolu
sedem rokov. Majú spolu syna, ktorý má päť rokov. Prvýkrát ju I.Á. zobral k starej matke na návštevu,
keď ešte nemali spolu dieťa, čiže bolo to pred viac ako piatimi rokmi. Chodievali na tieto návštevy tak

dvakrát - trikrát do mesiaca. Chodievali väčšinou tak pred obedom. Boli tam tak do poobedia. Boli tam
od nejakej 10-tej pred obedom do tej druhej - tretej poobede. Chodievali spolu so žalobkyňou. Pokiaľ
nešli všetci spolu, tak vie tak, že pani P. chodievala k svojej matke na návštevu autobusom. Pani P. mala
postihnutý sluch, nepočula dobre. Keď sa s ňou rozprávali, museli hlasnejšie na ňu rozprávať a muselasa im pozerať na ústa, aby tomu rozumela, čo hovoria. Na tých návštevách nikdy žalovaného nevidela,
teraz ho prvýkrát vidí. Vedela, že žalobkyňa má brata. Pokiaľ sa týka vzťahu medzi nimi dvomi, tak len z
rozprávania žalobkyne vie, že ten vzťah medzi nimi nebol dobrý a preto chodievali na návštevu k pani Q.

P., keď tam on nebol. Ich posledná návšteva u pani P. bola v novembri 2022. Bola tam aj ona. Minimálne
dva - trikrát bola stará matka aj v J.. Keď tam prišli, tak vždy jej niečo aj doniesli, ona bola za to rada,
bola šťastná. Vzťah starej matky s I.Á. bol dobrý, aj I. o nej veľa rozprával. Stará matka sa tešila aj
pravnukovi, vždy si malého vystískala, keď tam prišiel. Žalobkyňa chodievala k matke aj sama, tak päť -
šesťkrát do mesiaca. Od operácie bola stará matka oslabená, ale inak sa s nimi rozprávala, aj chodila.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, listinnými dôkazmi, ktoré
ku žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany, výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom
svedkov P. Z., U. S., V. P., A. E., I. P., K. Á., tiež Lekárskou správou MUDr. V. Z. zo dňa 27.09.2024,
lekárskou správou MUDr. X. O., ktorá bola súdu doručená dňa 16.04.2024.

16. Súd vo veci nevykonal dokazovanie znaleckým skúmaním podpisu poručiteľky Q. P. na Testamente
a Listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, tiež podpisu MUDr. X. P. na Lekárskej správe zo dňa
06.06.2023, nakoľko strany sporu po vykonaní ostatného dokazovania netrvali na vykonaní tohto
dôkazu. Súd tiež nevykonal dokazovanie zabezpečením výsluchom svedkov O. S., rod. H., J. P., I.
V. a Q. O.Č., ktorí sa mali vyjadriť k frekvencii stretávania žalobkyne s poručiteľkou. Týchto svedkov

žalovaný navrhol pôvodne vypočuť už vo svojom vyjadrení doručenom k žalobe dňa 23.08.2023. Keďže
súd nenariaďoval znalecké dokazovanie ohľadne skúmania podpisov poručiteľky na sporných listinách,
tak súd v predvolaní na pojednávanie na deň 28.11.2024 vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby
na termín pojednávania zabezpečil účasť svedkov, ktorých navrhuje v konaní ešte vypočuť. Rovnako
súd postupoval aj v prípade žalobkyne, pričom jej právny zástupca na pojednávania účasť svedkov

zabezpečil. Navyše súd bolo toho názoru, že vykonanie dôkazu výsluchom týchto svedkov nie je
potrebné, nakoľko mal dostatočne zistený skutkový stav z doposiaľ vykonaných dôkazov a samotné
preukazovanie frekvencie stretávania sa žalobkyne s poručiteľkou nebolo pre posúdenie tejto veci
rozhodujúce. Súd tiež nevykonal opätovný dôkaz výsluchom svedkyne P. Z., nakoľko nepovažoval za
účelný jej ďalší výsluch s prihliadnutím na výsledky doterajšieho dokazovania.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Po poručiteľke Q. P., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, XXX XX B. S., ktorá
zomrela dňa XX. XX. XXXX, začal prejednávať majetok Okresným súdom Veľký Krtíš poverený súdny

komisár JUDr. Ján Šimov, notár so sídlom vo Veľkom Krtíš a to v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. XD/XX/XXXX, Dnot. XX/XXXX. Okresný súd Veľký Krtíš prostredníctvom povereného notára
vydal dňa 11.04.2023 uznesenie č. k. XD/XX/XXXX-XX, ktorým žalobkyňu X. P. odkázal na podanie
žaloby na súd ohľadne neplatnosti závetu a listiny o vydedení, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia. Dedičské konanie na čas sporového konania prerušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 13.06.2023. Z listiny označenej ako Testament zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva,
„Dolu podpísaná Q. P., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B.
S., spisujem v prítomnosti svedkov V. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P.
V. č. XX, XXX XX P. V., ďalej U. S., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom O. XXX/
X, XXX XX B. S.Š. a P. Z., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX

XX B. S. pre prípad svojej smrti po zrelej úvahe tento Testament: Za dediča celého svojho hnuteľného,
nehnuteľného majetku ustanovujem výlučne svojho syna a to B. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/
XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B. S.. Zároveň ustanovujem, aby sa tento Testament vzťahoval aj
na potomkov môjho syna, ak by sa tento nedožil rozhodnej doby pre platnosť a účinnosť Testamentu.
Ďalej uvádzam, že svoju dcéru X. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. U.. F.. J.. W. XXXX/

XX, XXX XX J., vydeďujem v celosti zo svojho hnuteľného, nehnuteľného majetku, o čom je spísaná
listina o vydedení“. Nasleduje podpis poručiteľky, ktorý je nečitateľný. Ďalším odsekom je upravené, že
ako svedkovia boli prítomní: V. P., U. S., P. Z., ktorí svojimi podpismi potvrdzujú, že „dnes pani Q. P.
pred nami vlastnoručne podpísala vyššie uvedený Testament a že táto listina Testamentu obsahuje jej
poslednú vôľu“. Z Listiny o vydedení zo dňa 06. 01. 2023 vyplýva, „Dolu podpísaná Q. P., rod. O., nar.

XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B.Ľ. S., spisujem v prítomnosti svedkov
V. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P. V. Č.. XX, XXX XX P. V., ďalej U. S.,
rod. S., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX B.Ľ. S. a P. Z., rod. O., nar.
XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX B. S. pre prípad svojej smrti po zrelejúvahe túto listinu o vydedení: Vydeďujem svoju dcéru X. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
T.. U.. F.. J.. W. XXXX/XX, XXX XX J., v celosti zo svojho hnuteľného, nehnuteľného majetku. Zároveň
ustanovujem, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov hore uvedenej dcéry. Ako dôvod k

vydedeniu uvádzam: Dcéra X. sa od momentu, keď sa odo mňa odsťahovala, t. j. už desiatky rokov, mi
v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje potrebnú pomoc v núdzi, v mojom staršom veku mi v ničom
nepomáha, v mojej ťažkej chorobe, ktorú prežívam sa o mňa dlhodobo nezaujíma, trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala voči matke prejavovať, neudržuje so mnou ani písomný ani
telefonický kontakt. Na liste je uvedený pod týmto textom podpis poručiteľky Q. P., ktorý je nečitateľný.

Tiež sú uvedené podpisy svedkov V. P., U. S. a P. Z.. Zo správy MUDr. X. O., očná ambulancia B. S.,
doručenej súdu dňa 16.10.2024 vyplýva, že poručiteľka Q. P. bola na očnom vyšetrení dňa 08.03.2016,
dňa 22.05.2018 a naposledy dňa 08.09.2021, stále sa jednalo o vyšetrenie očného pozadia ohľadom
hyperteznej choroby. Nejednalo sa o žiadne poškodenie zraku, čo sa týka videnia, tiež očný tlak mala
stále v norme. Zo správy MUDr. V. Z., otorinolaryngológa, ambulancia B. S. zo dňa 27.09.2024 vyplýva,
že poručiteľka Q. P. mala diagnózu obojstrannej sluchovej poruchy s celkovou stratou sluchu 93 %

kompenzovanej práve naslúchadlom.

18. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti

uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

19. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
právneho predpisu.

20. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka; neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

24. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka;

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

25. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka; pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 .

26. Podľa § 469 ods. 3 Občianskeho zákonníka; o náležitostiach listiny o vydedení a o jej

zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

27.Podľa§476bObčianskehozákonníka;závet,ktorýporučiteľnenapísalvlastnourukou,musívlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

28. Podľa § 476c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví
svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná aprítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine
sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým

spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

29. Podľa § 476d ods. 3, 4 a 5 Občianskeho zákonníka; nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu
tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná. Nepočujúce osoby,
ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi

súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej
reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas
prečítalaakýmspôsobomporučiteľpotvrdil,želistinaobsahujejehopravúvôľu.Obsahlistinysamusípo
jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

30. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Po preskúmaní otázky

procesnej prípustnosti žaloby dospel súd k záveru, že žaloba je podľa § 137 písm. d) CSP procesne
prípustná. Takýmto predpisom je Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako CMP), ktorý v § 194 ods. 1
výslovne predpokladá podanie určovacej žaloby. Z § 194 CMP tak pre dedičský súd (notára ako súdneho
komisára) vyplýva povinnosť, aby vo výroku uznesenia, ktorým účastníka odkáže na určenie spornej
skutočnosti žalobou, riadne sformuloval žalobný petit, respektíve presne uviedol, čoho sa má žalobca

v sporovom konaní domáhať. Odkaz notára v uznesení, aby si účastník dedičského konania uplatnil
určenie spornej skutočnosti žalobou, by mal byť v súlade s ustanoveniami CSP. Účastníci sú viazaní
odkazomdedičskéhosúdunapodaniežaloby.Žalobaourčenie,žezávetalistinaovydedeníjeneplatná,
je žalobou o určenie spornej skutočnosti, z ktorej sa odvodzuje dedičské právo žalobcov a zodpovedá
zneniu § 194 ods. 1 CMP. V danom prípade uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2023, pričom

žaloba vo veci samej bola súdu doručená dňa 06.07.2023, teda bola podaná v čas v 30 dňovej lehote
od právoplatnosti uznesenia.

31. Medzi stranami sporu bolo sporné, či poručiteľka Q. P. skutočne prejavila svoju vôľu obsiahnutú v
Testamente (Závete) zo dňa XX.XX.XXXX a v Listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX. V konaní nebolo

preukázané, že by poručiteľka mala natoľko poškodený zrak, že by sporné listiny nevedela prečítať.
Uvedené nepotvrdila ani lekárska správa MUDr. X. O.. Z výsluchov strán sporu bolo preukázané, že
poručiteľka používala na čítanie dioptrické okuliare a ku koncu života mala k dispozícii aj lupu, nebolo
všakpreukázané,žebytútopoužívalavsúvislostisčítanímtextovbežnejveľkosti.Totonevyplynuloaniz
výpovede jednotlivých svedkov. Skôr sa súdu javí, že túto používala len v súvislosti s lúštením krížoviek,

ktoré rada lúštila a kde sú pomerne malé písmená. Súd je preto toho názoru, že v prípade poručiteľky
nebolo namieste aplikovať ustanovenie § 476c Občianskeho zákonníka, kde sú uvedené sprísnené
podmienky pre vyhotovenie závetu (listiny o vydedení), pre osoby, ktoré nemôžu čítať a písať z dôvodu
svojho zdravotného stavu, resp. osoby, ktoré vôbec nevedia čítať a písať. Rovnako tak nebolo namieste
aplikovať ani ustanovenie § 476d ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde sú uvedené sprísnené podmienky

pre vyhotovenie závetu (listiny o vydedení), pre osoby nepočujúce, ktoré nemôžu čítať alebo písať. V
konaní bolo preukázané, že poručiteľka mala na viac ako 90 % postihnutý sluch, trpela obojstrannou
hluchotou, avšak poručiteľka čítať vedela. Poručiteľka pri osobnej komunikácii dokázala odčítavať z
pier a následne dokázala vecne odpovedať. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že v prípade poručiteľky Q. P. je namieste aplikovať len ustanovenie § 476b Občianskeho zákonníka,

teda ustanovenie o alografnom závete a listine o vydedení (s odkazom na ustanovenie § 469a ods.
3 Občianskeho zákonníka), ktoré neboli napísané vlastnou rukou a kde je potrebná prítomnosť dvoch
svedkov. Pokiaľ v jej prípade pri spisovaní závetu a listiny o vydedení boli prítomní traja svedkovia, tak
uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť týchto listín.

32. Občianske právo vychádza zo zásady neformálnosti právnych úkonov. Vôľu je preto možné prejaviť
(vyjadriť navonok) v zásade akýmkoľvek spôsobom vhodným na to, aby bola objektívne poznateľná,
prejav vôle teda môže byť učinený - všeobecne vzaté - tak konaním, ako aj opomenutím; obe tieto formy
prejavu vôle je možné vyjadriť buď výslovne (t. j. za použitia slovných výrazov alebo obvyklých znamení)
alebo konkludentne (t. j. iným spôsobom, ktorý nespôsobuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel účastník

prejaviť).

33. Alografný závet je formou súkromného závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou. Závet môže
napísať ktokoľvek mechanicky, alebo ho môže napísať vlastnou rukou iná osoba. Závetca musí takýtozávet vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami vyhlásiť v jazyku, ktorému
obaja svedkovia rozumejú, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia nemusia poznať obsah
závetuanemusiabyťprítomníprisamotnomspísanízávetu.Nemusiabyťaniprítomnípripodpisezávetu

poručiteľom.Ichprítomnosť,atosúčasnú,vyžadujezákonibaprivýslovnomprejaveporučiteľa,želistina
obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia
listinu podpísať. Výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť
urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim
spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ

pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní na to, aby o tom podali
svedectvo. Svojím podpisom majú potvrdiť, že poručiteľ pred nimi vyhlásil, že predmetná listina obsahuje
jeho poslednú vôľu. Svedkovia musia byť vopred informovaní o tejto úlohe. Svedkom nemôže byť osoba,
ktorá bola iba prítomná pri tomto úkone. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Zároveň je nutné
dodať, že zo znenia § 476b Občianskeho zákonníka nevyplýva záväzné poradie, v akom musia byť

tieto náležitosti splnené. Na platnosť alografného závetu stačí, ak požadované náležitosti boli splnené v
bezprostrednej časovej súvislosti tak, že sa javia ako jednotný úkon. Svedkovia však v danom prípade
osvedčujú len vyhlásenie poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a nie aj obsah tejto listiny
alebo podpis poručiteľa.

34. Možno teda zhrnúť, že z ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že vôľu
o tom, že listina o alografnom závete obsahuje poslednú vôľu poručiteľa, môže však poručiteľ prejaviť
pred dvomi svedkami súčasne prítomnými len výslovne. Znamená to, že konkludentné prejavenie vôle
v tomto prípade nie je možné. Na to, aby právne významným spôsobom dvom súčasne prítomným
svedkom prejavil, že listina o alografnom závete obsahuje jeho poslednú vôľu, musí poručiteľ použiť

slovné výrazy alebo obvyklé znamenia. Zmyslom tejto právnej úpravy je jednak to, aby ten, kto bol
povolaný ako svedok a kto má z tohto dôvodu alografný závet podpísať, nemal žiadne pochybnosti - bez
zreteľa na skutočný obsah listiny a prípadné svedkove vlastné poznatky a názory o obsahu listiny, alebo
na to, aby bol oboznámený s obsahom závetu-o tom, že poručiteľ v listine uviedol svoju poslednú vôľu
(teda, že ide o závet), jednak to, aby svedok z prejavu vôle poručiteľa nepochybne vedel, že poručiteľ v

závete skutočne vyjadruje svoju poslednú vôľu (teda, že ide o závet a že ju činí slobodne a vážne).

35. Z výsluchu svedkyne P. Z., ktorá bola prítomná pri podpisovaní sporných listín vyplynulo, že potom
ako si poručiteľka prečítala listiny, tak na jej otázku, či rozumie tomu, čo je tam napísané, poručiteľka
potichu povedala „Áno som rada, keďže X. za mnou neprišla, tak ona spraví tak, ako to ona chce, že ona

juvydedí“.Vďalšejčastisvojhovýsluchusasvedkyňavyjadrilatak,žepoprečítanílistínmalaporučiteľka
na jej otázku potichu povedať: „Hej daj tužku“. Z výpovede svedka U. S., ktorý bol tiež prítomný pri
podpisovaníspornýchlistín,vyplynulo,žeporučiteľkapoprečítanílistínničnepovedala,lenichpodpísala
a bola ticho. Z výpovede svedka V. P., ktorý bol tiež prítomný pri podpisovaní sporných listín, vyplynulo,
že poručiteľka po prečítaní listín povedala: „Aby sa B. o tom nedozvedel“. Výpoveď svedkov ohľadne

prejavenia skutočnej vôle poručiteľky je tak vo vzájomnom rozpore, avšak pokiaľ poručiteľka zostala
ticho, resp. len povedala slová: „Aby sa B. o tom nedozvedel“, tak uvedené nemožno považovať za
prejavenie vôle v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností súd dospel
k záveru, že v danom prípade poručiteľka Q. P. výslovne neprejavila pred dvomi súčasne prítomnými
svedkami to, že sa jedná o jej poslednú vôľu (závet a listinu o vydedení), preto s poukazom na

ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú tieto listiny zo dňa XX.XX.XXXX neplatné.

36. Vydedenie možno definovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju
vôľu, aby jeho potomok (ako neopomenuteľný dedič) nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov
svoj dedičský podiel. Na vydedenie musí existovať zákonný dôvod. Preto ak by zákonný dôvod na

vydedenie neexistoval, nemohlo by dôjsť k účinnému vydedeniu potomka. Pritom dôvod vydedenia
musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Vydedenie z iných než zákonom ustanovených
dôvodov je neplatné (R 50/1985). Zákon poručiteľovi umožňuje, aby výslovne, spolu s prejavom o
odňatí dedičského práva svojmu najbližšiemu potomkovi určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na
potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ich výlučné vydedenie bez súbežného

vydedenia aj ich predkov je vylúčené. Vydedením možno vylúčiť potomkov zdedenia úplne, na rozdiel od
závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Vydedenie je právnym úkonom pre prípad smrti.
Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam
právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak špeciálnym náležitostiam stanovenýmpre tento právny úkon. Prejav vôle poručiteľa musí byť výslovný, určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Znenie listiny o vydedení musí byť formulované tak, aby z nej vyplýval určitý
a zrozumiteľný prejav vôle poručiteľa, koho z potomkov vydeďuje a z akých dôvodov.

37. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych
úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvody vydedenia musia byť
uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie
zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď

poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred
urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému
dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia, tento sa musí uviesť v listine
o vydedení; skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal (§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka), môžu
spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia,

udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich zdravotný stav a
ich problémy), no môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje,
ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale
prekračujúcimzásadyspoločenskejslušnosti).VtomtosmerepoukazujesúdajnarozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012, v zmysle ktorého „pri úvahe,

či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b) tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého
záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom,
najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho;
existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod.

38. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poručiteľke Q. P. bol diagnostikovaný zhubný nádor slinných
žliaz s metastázami do pľúc. Jednalo sa teda o onkologickú pacientku. Z výpovede žalovaného B. P.
vyplynulo, že dva týždne pred smrťou sa poručiteľke ťažko dýchalo. Musela spať na chrbte, resp. sedela
v kresle. Ťažko sa jej chodilo, lebo sa zadýchavala. Od utorka (t. j. od 03.01.2023) to s ňou bolo čím ďalej,

tým horšie, musel k nej dokonca volať záchranku. Súdu je z vlastných poznatkov známe, že zdravotný
stav onkologických pacientov sa tesne pred smrťou rapídne zhoršuje, tiež pribúdajú bolesti, v dôsledku
čoho klesá schopnosť aj racionálnym spôsobom uvažovať. Súd neverí, že v prípade poručiteľky Q. P. to
boloinak.Súdusajaví,žecelúzáležitosťokolospisovaniazávetualistinyovydedenízorganizovalpráve
žalovaný, ktorý zabezpečoval každodennú starostlivosť o poručiteľku, a mal inú predstavu o tom, ako

by mala vyzerať pomoc poručiteľke zo strany žalobkyne. Svedkovia U. S. a V. P. sú dlhodobí kamaráti
žalovaného, nebolo v konaní preukázané, že by títo mali tak dôverný a dobrý vzťah s poručiteľkou,
že by práve ich chcela za svedkov spísania sporných listín. Navyše v ich výpovediach bol rozpor v
tom zmysle, že svedok S. uviedol, že poručiteľka mu povedala, že ako svedka oslovila aj V. P., tento
však na pojednávaní uviedol, že ho predtým poručiteľka nikdy s touto požiadavkou nekontaktovala

a nerozprávali sa o tom. Súd je toho názoru, že poručiteľka Q. P. nemala na vydedenie žalobkyne
žiadny dôvod a sporné listiny neobsahujú jej poslednú vôľu. Poručiteľka si ich mohla prečítať, ale
nemusela správne porozumieť ich obsahu vzhľadom na svoj zdravotný stav. Žalovaný mal dlhodobo
zlé vzťahy so žalobkyňou a už počas života matky niekoľkokrát spolu riešili vzájomné vyporiadanie
rodičovského domu, na čom sa nevedeli dohodnúť. Z výpovede žalovaného na pojednávaní vyplýva,

že dňa 27.10.2022 sa so žalobkyňou stretli u matky v dome, kde jej hovoril, že by mali dať do poriadku
veci ohľadne domu matky. Matka sa mala vyjadriť tak „že nech to nechajú tak, ona bude ešte dlho žiť“. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobkyňa o matku - poručiteľku dlhodobo nezaujímala
o jej zdravotný stav, neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala voči matke prejavovať, že
by s ňou neudržiavala písomný ani telefonický kontakt. Tiež z dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa

s matkou - poručiteľkou mala taký zlý vzťah, ktorý by poručiteľku viedol tesne ku koncu života zriadiť
závet a listinu o vydedení žalobkyne. Nebolo v konaní preukázané, že by žalobkyňa užívala alkoholické
nápoje a že by z toho dôvodu mala nejaké konflikty s matkou. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol,
že pre matku bola žalobkyňa a vnuk I. všetkým. Keďže žalobkyňa od roku 2008 pracuje v Rakúsku v
dvojtýždňových intervaloch, tak v rámci svojich možností matku navštevovala buď sama alebo spolu so

svojím synom I. P. (vnukom poručiteľky) a neskôr aj s pravnukom, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí
aj z predložených fotografií. Pokiaľ poručiteľka ešte vládala, tak žalobkyňu navštevovala v J.. Tiež
nebolo preukázané, že by syn žalobkyne I. P. mal zlý vzťah so starou matkou - poručiteľkou, ktorý
by bol dôvodom aj na jeho vydedenie. Bolo preukázané, že poručiteľka ho vychovávala v čase, keďžalobkyňa začala pracovať v Rakúsku. Tiež istý čas žili spolu v spoločnej domácnosti v dome poručiteľky.
Aj on poručiteľku navštevoval u nej doma spolu so svojou priateľkou K. Á.. Poručiteľka ich vždy doma
pohostila, navarila obed a tešila sa z pravnuka (fotky č.l. 39-41 spisu). Pokiaľ bola žalobkyňa pracovne

v Rakúsku, o matku sa zaujímala telefonicky, tiež cez aplikáciu messenger komunikovala so sestrou
poručiteľky P. Z., ktorej zasielala aj fotky a videá pravnuka a táto ich následne ukazovala poručiteľke.
P. Z. sa žalobkyni nikdy nezmienila, že by ju matka chcela vydediť. Pokiaľ zo strany žalovaného bola
rozporovaná frekvencia skutočných návštev žalobkyne u matky v priebehu roka, tak v tomto smere súd
udáva, že ich skutočný počet nie je rozhodujúcim pre posúdenie prejavovania záujmu žalobkyne o svoju

matku. Dôležitým faktorom je samotný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, čo v danom prípade bolo
preukázané,žetentomedzižalobkyňouaporučiteľkouboldobrýamalcharakterskutočnéhovnútorného
vzťahu. Ak sa aj žalobkyňa tesne pred smrťou matky ku nej nedostavila, tak táto skutočnosť sama o
sebe nemohla byť dôvodom na vydedenie.

39. Z listiny o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dôvodom vydedenia žalobkyne mala byť aj

skutočnosť, že žalobkyňa potom ako sa odsťahovala, t. j. už desiatky rokov, v rozpore neposkytovala
poručiteľke potrebnú pomoc v núdzi, v jej staršom veku jej v ničom nepomáha. V tomto smere súd
udáva, že o neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. 1, písm. a) Občianskeho
zákonníka pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe
neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne

možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna
možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť, sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať
osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi. K
naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť
ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných

prípadoch, napríklad pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích
osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým
očakávať poskytnutie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože
má na to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na
pomocjealenevyhnutné,abypotomokmalreálnumožnosťporučiteľovipotrebnúpomocposkytnúť,teda

čijejposkytovanienevylučujenapríkladzdravotnýstavpotomka(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012). Z dokazovania vyplynulo, že poručiteľka bola ku
koncu života onkologickou pacientkou a bolo potrebné ju voziť na vyšetrenia. Počas života poručiteľky
žalobkyňa bývala v J. (40 km od B. S.). Od roku 2008 pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, kde
dva týždne pracuje a dva týždne je doma. Je teda zrejmé, že po návrate potrebuje určitý čas aj

na regeneráciu. Naproti tomu žalovaný býval počas života poručiteľky vo B. S.. V určitom období s
poručiteľkou žil aj v spoločnej domácnosti v rodičovskom dome a posledné obdobie jej života cca 3 roky
dochádzal za prácou do Lučenca. Z uvedeného vyplýva, že lepšie podmienky na poskytovanie pomoci
poručiteľke mal práve žalovaný, než žalobkyňa. Žalovaný poručiteľke pomáhal a tiež jej pomáhala aj
jej sestra P. Z., ktorá sa vyjadrila, že chcela jedného aj druhého ochrániť, aby nemuseli vymeškať

v práci. Nebolo v konaní preukázané, že by poručiteľka bola odkázaná na pomoc žalobkyne, že by
žalobkyňu, resp. jej syna o nejakú pomoc vôbec žiadala a títo by to odmietli. Nebolo namieste od
žalobkyne žiadať, aby zanechala svoju prácu a prišla sa starať o matku do B. S., keďže tu boli iné
osoby, ktoré túto starostlivosť poskytovali a tiež aj s prihliadnutím na zlé vzťahy žalobkyne so žalovaným,
kde v dôsledku konfliktných situácií medzi nimi, by to poručiteľke mohlo len uškodiť. Po prehodnotení

jednotlivých dôkazov súd dospel k tomu, že nemožno vysloviť jednoznačne záver o neposkytnutí pomoci
v starobe a chorobe, o trvalom neprejavovaní záujmu žalobkyne o poručiteľku, čo by inak odôvodňovalo
vydedenie žalobkyne v súdenej veci. V listine o vydedení chýba tiež bližšie odôvodnenie dôvodov
vydedenia presnou skutkovou, miestnou a časovou špecifikáciou a preto s poukazom na ustanovenie
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je Listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX neplatná a aj z týchto

dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd potom určil, že Závet a Listina o vydedení zo dňa
XX.XX.XXXX sú neplatné.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.42. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP, žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto potom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).