Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213695
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124213695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v spore žalobcu INGPORS s.r.o.,

IČO: XX XXX XXX, so sídlom v A. B., A. C.. XXX/XX, právne zastúpeného BADUCCI Legal, s.r.o.,
IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Mostová ul.č. 2, proti žalovanej D. E., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom F. G. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom v H., I. C.. XX, v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odstúpenie žalovanej zo dňa 22.32024 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.08.2022
medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou, j e n e p l a t n é.

II. V ostatnej časti súd žalobuz a m i e t a.

III. Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 10.9.2024 domáhal určenia, že odstúpenie
žalovanej listom zo dňa 22.3.2024 od Kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2022, uzavretej medzi žalovanou a
žalobcom, je neplatné a že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcela reg. „C", parc. č. XXX/X,
výmera 818 m2, druh pozemku: orná pôda, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, nachádzajúceho sa

v katastrálnom území F., obec F., okres D., evidovanom na LV č. XXXX. Vo svojej žalobe uviedol, že
žalobca v pozícii kupujúceho a žalovaná v pozícii predávajúcej uzavreli dňa 5.8.2022 Kúpnu zmluvu,
na základe ktorej žalovaná previedla na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom území
F., obec Pruské, okres D., evidovanej na LV č. XXXX, a to: pozemok parcela reg. „C", parc. č. XXX/
X, výmera 818 m2, druh pozemku: orná pôda, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1. Účelom prevodu
vlastníckeho práva k Pozemku bolo vybudovanie inžinierskych sietí na Pozemku a okolitých pozemkoch
Žalobcom v rámci projektu pod marketingovým názvom Slnečná lúka, a to v súlade s dokumentáciou

pre Projekt v stupni pre územné rozhodnutie, vypracovanou D. J. H. v novembri 2021. Zároveň s
Kúpnou zmluvou uzavreli strany Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností
a spoluvlastníckeho podielu k inžinierskym sieťam, na základe ktorej na ňu prevedie vlastnícke právo
k tam určenému pozemku (inému ako je Pozemok), spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý sa bude
nachádzať pod novovybudovanou cestnou komunikáciou a spoluvlastnícky podiel k vybudovaným
inžinierskym sieťam. Na základe budúcej kúpnej zmluvy potom vznikne žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi odplatu, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v zmluve o budúcej zmluve. Obdobné zmluvy

uzavrel žalobca s viacerými vlastníkmi/podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v dotknutom území,
nakoľko išlo o jediný spôsob, akým je možné reálne dosiahnuť rozvoj tohto územia, teda zmenu
parcelácie, vybudovanie inžinierskych sietí a vybudovanie obslužnej komunikácie. Žalobca v súčasnosti
priebežne vykonáva úkony smerujúce k splneniu vyššie uvedenému účelu (zabezpečuje súhlasnéstanoviskádotknutýchorgánov,rokujesvlastníkmipozemkov,ktorésúnevyhnutnénarealizáciuprojektu
a pod.). O vykonávaní týchto úkonov žalobca svojich zmluvných partnerov priebežne informuje. Dňa
3.4.2024 doručila žalovaná žalobcovi list zo dňa 22.3.2024, označený ako „Odstúpenie od Kúpnej

zmluvy". V liste uvádza, že žalovaný nevybudoval inžinierske siete podľa projektu, územné konanie
bolo zastavené, a preto žalobca nesplnil účel prevodu Pozemku. Z toho dôvodu Žalovaná odstupuje
od Kúpnej zmluvy. Rovnaký list v ten istý deň doručila žalovaná žalobcovi aj vo vzťahu ku zmluve
o budúcej zmluve, ale ten nie je predmetom tejto žaloby. Žalobca nepovažoval odstúpenia žalovanej
od zmlúv za platné pre neexistenciu akéhokoľvek relevantného dôvodu na odstúpenie od zmlúv, o čom

žalovanú informoval listom zo dňa 5.4.2024. Dňa 20.8.2024 bol žalobcovi doručený z Okresného úradu
Ilava, katastrálny odbor list č. I./XXXX zo dňa 20.8.2024, označený ako „Odstúpenie od Kúpnej zmluvy
- Výzva". V rámci uvedeného listu OÚ Ilava uvádza, že mu bolo dňa 9.7.2024 doručené odstúpenie
žalovanej od Kúpnej zmluvy. Okresný úrad nedoručil žalobcovi konkrétny list žalovanej, ktorý ona
doručila okresnému úradu, a ktorým mala odstúpiť od Kúpnej zmluvy. Žalobca však predpokladá, že
ide o list žalovanej zo dňa 22.3.2024, teda rovnaký, ktorý doručila žalovaná žalobcovi. Okresný úrad

Ilava v liste uviedol, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo
prevodcu. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona v znení neskorších právnych predpisov správny
orgán vykoná zápis vlastníckeho práva záznamom, ak odstúpenie od zmluvy nie je medzi stranami
sporné, je oboma stranami akceptované a žiadna zo strán ho nespochybňuje (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20. 07. 2011, sp. zn. 6Sžo 229/2010). Zároveň vyzval žalobcu, aby v lehote 60 dní od

doručenia listu doručil Okresnému úradu Ilava vyjadrenie, že nespochybňujete platnosť predmetného
odstúpenia od zmluvy, alebo aby v rovnakej lehote preukázal podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od
zmluvy na súd. Okresný úrad tiež uviedol, že „podľa názoru publikovaného v Katastrálnom bulletine č.
X/XXXX, otázka č. XX, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj osoba zapísaná v katastri nehnuteľností
ako vlastník nehnuteľnosti môže mať naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti v prípade odstúpenia predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o prevode vlastníctva
danej nehnuteľnosti, pretože síce je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ale
okresnému úradu, katastrálnemu odboru bola predložená listina o právnom úkone, ktorý pokiaľ je platný,
má za následok, že sa „obnovuje" vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka. Nepodanie žaloby
na súd sa bude považovať za konkludentnú „akceptáciu" platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy

aj v prípade, že vo vyjadrení spochybníte platnosť odstúpenia od zmluvy.". Okresný úrad pri vyššie
uvedenom vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vyjadreného v rozsudku zo dňa 20. júla
2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014. V judikáte č. R
81/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že nakoľko „správa katastra nie je oprávnená

posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho poriadku), musí
sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy, na základe
ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade zmluvy
doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od zmluvy nie
je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať, a to jednak z dôvodu, že

len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť
zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno preukázať
výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto druhej
strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra.
Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od zmluvy,

správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená skúmať,
či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník spochybní
platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd
príslušnú žalobu (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) s poučením, že pokiaľ tak neurobí,
bude to vyhodnotené ako "akceptácia" platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná

žaloba bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom
liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania),
prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a
Občianskeho súdneho poriadku." Z judikátu č. R 81/2014 vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v tomto judikáte uviedol, ako má postupovať okresný úrad, katastrálny odbor aj vo vzťahu k prípadom,

kedy k odstúpeniu od zmluvy došlo po vydaní rozhodnutia o povolení vkladu. Ďalej z judikátu č. R
81/2014 vyplýva, že žalobu na súd má podať ten, kto spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ
okresnému úradu, katastrálnemu odboru oznámil svoje odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti
predávajúci, a pokiaľ platnosť tohto odstúpenia od zmluvy spochybňuje nadobúdateľ nehnuteľnosti,je potrebné, aby v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného
v judikáte č. R 81/2014 žalobu na súd podal nadobúdateľ nehnuteľnosti. Okresný úrad Ilava vyjadril
ďalej názor, že na záveroch uvedených v judikáte č. R 81/2014 nič nezmenila ani reforma civilného

procesu. Ďalej okresný úrad uviedol, že pokiaľ mu v lehote 60 dní nebude preukázané podanie žaloby
v predmetnej veci na súd, nečinnosť žalobcu bude vyhodnotená ako akceptácia platnosti odstúpenia
žalovanej od Kúpnej zmluvy a následne vykoná spätný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
prospech žalovanej. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaná odôvodňovala odstúpenie od Kúpnej zmluvy
tým, že žalobca nevybudoval inžinierske siete podľa Projektu v stupni pre územné rozhodnutie,

vypracovaného D. J. H. v novembri 2021 a územné konanie bolo na návrh žalobcu rozhodnutím obce
Pruské zastavené.
Žalovanou uvedené dôvody nepredstavujú ani zmluvné, ani zákonné dôvody pre odstúpenie od Kúpnej
zmluvy. Strany si v Kúpnej zmluve dohodli možnosť odstúpenia len pre prípad, ak okresný úrad
právoplatne rozhodne o zamietnutí návrhu na vklad alebo zastavení konania o návrhu na vklad
vlastníckeho práva podľa Kúpnej zmluvy. K takému prípadu však nedošlo. Zmluvné strany si v Kúpnej

zmluve nestanovili žiaden termín pre vybudovanie inžinierskych sietí, nesplnením ktorého by sa žalobca
bol býval dostal do omeškania. Pokiaľ ide o zastavenie územného konania, toto bolo realizované v
súčinnosti s obcou (stavebný úrad), nakoľko územné konanie bolo iniciované ešte predchádzajúcimi
vlastníkmi pozemkov a z dôvodu (i) chýbajúcich súhlasných stanovísk dotknutých orgánov, resp. (ii)
súhlasných stanovísk, ktorým už uplynula platnosť, nemohlo byť územné konanie vydané. Žalobca

informoval svojich zmluvných partnerov, že nová žiadosť o vydanie územného rozhodnutia bude podaná
ihneď ako bude zrejmé, že po vydaní územného rozhodnutia bude môcť byť bezprostredne podaná aj
žiadosť o vydanie stavebného povolenia. To v súčasnosti nie je možné vykonať pre postoj niektorých
vlastníkov pozemkov v dotknutej oblasti, s ktorými však žalobca aktívne rokuje. V zmysle vyššie
uvedeného má žalobca za to, že z dôvodu absencie akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných dôvodov

je odstúpenie žalovanej listom zo dňa 22.3.2024 neplatné.
Žalobcovi je z dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 CSP známy úmysel zákonodarcu „vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych
skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". V zmysle uvedeného
tak súd musí vždy skúmať, či prípadným určením v zmysle žalobcovho petitu môže dôjsť k odstráneniu

spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie. Z pohľadu prípustnosti žaloby je potrebné vychádzať predovšetkým z
vyššie citovaného judikátu č. R 81/2014, podľa ktorého aj vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností
má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva, ak toto bolo odstúpením od zmluvy
spochybnené. Zároveň, Najvyšší súd SR vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia v uznesení

pod sp.zn. 1VObdo/1/2021 judikoval, že „Napokon v ustanovení § 137 C. s. p. je obsiahnutý len
demonštratívny výpočet žalôb. Je potrebné odlišovať situácie, kedy prichádza do vzájomnej kolízie
žaloba na plnenie a určovacia žaloba, ktorej výsledok mal byť len podkladom pre žalobu na plnenie, od
situácie, kedy jediným prostriedkom ochrany subjektívnych práv dotknutého subjektu je len určovacia
žaloba. Rozhodujúce je pritom to, čoho sa žalobca v skutočnosti podanou žalobou domáha, a nie len

navrhovaný žalobný petit, ktorým má byť určená neplatnosť právneho úkonu, keďže súd je povinný
petit vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe a jeho povinnosťou je skúmať celý obsah
podanejžaloby,nielensamotnýžalobnýnávrh[ktomuviďajuznesenienajvyššiehosúduz25.novembra
2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2021 pod R 14/2021)].". Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie

ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 137/2008, v zmysle ktorého nesprávne posúdenie otázky naliehavého
právneho záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej
ochrany a teda popretie samej podstaty základného práva na súdnu ochranu. Vyplýva to zo skutočnosti,
že súd rozhodne o žalobe bez skúmania jej podstaty. Zároveň si žalobca dovoľuje poukázať aj na
závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 35/2019. Súd v ňom argumentoval,

že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a
základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh.
Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať
(teda „nesúdiť") cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by sa vždy mal v prvom rade zaoberať
materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve.

Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia vyvodzuje, že táto zásada neslúži na
odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikovať predloženú
sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické ponímanie
sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre nedostatky sťažnosti; označuje sa totižza pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám od seba rozhodnúť tak, že meritórne
preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (K. L. C. I. XX. XXXXX XXXX, K. G. XXXXX/XX).
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.12.2024 uviedol, že po preštudovaní vyjadrenia žalovanej

zotrváva na svojom tvrdení uvedenom v žalobe, že žalovaná nemala žiaden dôvod, či už zmluvný alebo
zákonný, na odstúpenie od Kúpnej zmluvy z 5.8.2022, ani od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu k inžinierskym sieťam zo dňa 5.8.2022.
Žalobca tak považuje obe tieto odstúpenia žalovanej od zmlúv za neplatné. Ako bolo uvedené už
v žalobe, žalobca stále priebežne vykonáva kroky smerujúce k vybudovaniu inžinierskych sietí v

dotknutom území, vrátane komunikácie so Slovenským vodohospodárskym podnikom, resp. príslušným
odštepným závodom (Povodie Horného Váhu), obcou Pruské, Železnicami SR, vlastníkom distribučnej
sústavy (SSD) a vrátane rokovania s niektorými vlastníkmi pozemkov v dotknutom území. Za ostatné
dva roky žalobca vykonal najmä, nie však výlučne nasledovné úkony:
- prevzatie podkladov (vrátane pôvodnej projektovej dokumentácie pre územné konanie) od p. B. ako
pôvodnej žiadateľky o vydanie územného rozhodnutia;

- spracovanie a postupné uzatváranie kúpnych zmlúv a zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv s
jednotlivými vlastníkmi v dotknutom území (ostávajú nevysporiadané už iba 4 parcely);
-odstraňovanie nedostatkov pôvodnej projektovej dokumentácie, príprava podkladovapredrokovanie
súhlasných stanovísk dotknutých orgánov;
- plnenie požiadaviek Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý nesúhlasil s pôvodnou

projektovou dokumentáciou predkladanou p. B.;
- spracovanie posúdení prietokov renomovanou spoločnosťou na Q100 (storočná voda) v marci 2023 a
modelovanie aktuálneho stavu Q100 a jej rozptylu v septembri 2024.
Pokiaľ ide o úvahy žalovanej o prípadnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a/alebo Kúpnej zmluvy,
tieto nie sú namieste. Zmluvné strany sa v zmluve o budúcej zmluve, teda v prejave svojej slobodnej

vôle, dohodli na uzavretí prevodnej zmluvy po splnení tam uvedených podmienok, pričom obom stranám
pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve bolo zrejmé, že nie je vopred stanovený dátum, kedy splnenie
týchto podmienok nastane. Uvedené je tiež deklarované v čl. IV. bod 2. zmluvy o budúcej zmluve
(predĺženie termínu výstavby inžinierskych sietí) a vyplýva aj z ostatného obsahu zmluvy o budúcej
zmluve.

Ak žalovaná argumentuje, že v zmysle §50a ods. 3 OZ v dôsledku zmeny okolností zanikol jej záväzok
zo zmluvy o budúcej zmluve, tak k tomu si dovoľujeme uviesť, že z dokumentácie predloženej žalovanou
vyplýva, že k žiadnej zmene okolností nedošlo. Žalovaná predložila do konania list Slovenského
vodohospodárskeho podniku (SVP) z 4.2.2021, teda z obdobia zhruba rok a pol pred podpisom zmluvnej
dokumentáciesožalobcom,ktorýlistpredstavujenesúhlasnéstanoviskodotknutéhoorgánuvúzemnom

konaní. Žalovaná už v tom čase ako účastník územného konania vedela alebo mohla vedieť, že SVP
vydal nesúhlasné stanovisko k plánovanej výstavbe a že v takom prípade nemohlo byť vydané kladné
územné a/ani stavebné rozhodnutie.
Žalobca sa tiež v žiadnom zo zmluvných dokumentov nezaviazal pokračovať vo vtedy prebiehajúcom
územnomkonaní.Územnékonaniejebežnéadministratívnenávrhovékonanie,ktorémôžebyťnanávrh

účastníka konania začaté a zastavené prakticky nespočetnekrát. Jediným dôvodom späťvzatia návrhu
na vydanie územného rozhodnutia v roku 2023 bola neexistencia predpokladov pre kladné rozhodnutie
o takomto návrhu. Územné konanie nebolo začaté na základe návrhu žalobcu. Návrh podávala pani M.
B., jedna z vlastníkov pozemkov v dotknutom území, ktorá disponovala splnomocneniami od niektorých
vlastníkov pozemkov na právne úkony spojené s územným a stavebným konaním. Žalobca do tohto

konania po dohode s p. B. vstúpil ako vlastník pozemkov a stavebník. Nakoľko však SVP v tom čase
nesúhlasil s výstavbou rodinných domov v dotknutom území, nemalo žiaden význam pokračovať v
územnom konaní. Po splnení podmienok na vydanie územného rozhodnutia, predovšetkým po získaní
súhlasného stanoviska SVP bude podaný nový návrh na vydanie ÚR. Žalobca konkrétne v najbližšej
dobe plánuje zadať dopracovanie prietokov a rozptylu Q100 (storočnej vody) v dotknutom území podľa

požiadaviek SVP s navýšením o 10% rezervu s určením záplavovej čiary územia pre výstavbu.
Bez právneho významu v tomto smere je tiež argumentácia žalovanej o neudelení súhlasu projektanta
na použitie projektovej dokumentácie (PD v stupni pre územné rozhodnutie). V čl. II. bod 2. zmluvy
o budúcej zmluve je určito o zrozumiteľne deklarované, že pozemky v dotknutom území budú nanovo
rozparcelované geometrickým plánom a budú v zásade kopírovať tvar a výmery jednotlivých parciel

podľa projektovej dokumentácie. Zároveň vzala žalovaná na vedomie a súhlasila s tým, že výmery
jednotlivých pozemkov budú identifikované až v rámci dokumentácie pre stavebné povolenie pre
inžinierske siete a spracovaným geometrickým plánom. Rovnako tak v čl. II. bode 6. žalovaná súhlasila stým, že výmery jednotlivých pozemkov (budúci predmet prevodu podľa zmluvy o budúcej zmluve) budú
spresnené a upravené až podľa dokumentácie schválenej stavebným úradom.
Je potrebné uviesť, že dokumentácia potrebná na vydanie územného rozhodnutia obsahuje základný

popis projektu, grafické znázornenie navrhovanej stavby a jej umiestnenie, polohopisné a výškopisné
zameranie územia, ktoré je nevyhnutné pre projektové práce. Ide teda o základné údaje o budúcej
stavbe, ktoré sa ale ďalej špecifikujú a upravujú v dokumentácii pre stavebné povolenie, okrem iného
tiež v závislosti od požiadaviek obsiahnutých v stanoviskách dotknutých orgánov. V prípade, ak by v
budúcnosti v konaní o umiestnení stavby nebolo možné použiť konkrétnu dokumentáciu (vypracovanú

D. H.), čo v tento moment vôbec nie je ustálené, zadá žalobca vypracovanie novej dokumentácie,
s rovnakým základnými charakteristikami stavby a jej umiestnenia. Uvedené nepredstavuje žiaden
zásadný problém pre výstavbu inžinierskych sietí.
Rovnako tak zmenu okolností nepredstavuje skutočnosť, že ešte nie všetci vlastníci previedli vlastnícke
právo v dotknutom území na žalobcu. V čase podpisu zmluvnej dokumentácie so žalobcom žalovaná
vedela, že žalobca nevlastní všetky pozemky v dotknutom území, čo bolo okrem iného tiež zrejmé z

údajov z katastra nehnuteľností, takže v tomto smere k žiadnej zmene okolností nedošlo. Žalobca v
tom čase ani nikdy inokedy nedeklaroval, že by všetky pozemky vlastnil, alebo že by mal uzavreté
zmluvy so všetkými vlastníkmi. Máme teda za to, že tento argument nie je právne významný a k žiadnej
zmene okolností nedošlo. Žalobca v súčasnosti vlastní väčšinu pozemkov v dotknutom území. Zároveň
informoval žalovanú, že s ostatnými vlastníkmi o prevode vlastníckeho práva k ich pozemkom rokuje a

že títo majú rôzne požiadavky, splnením ktorých podmieňujú prevod vlastníckeho práva k pozemkom.
V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že od podpisu zmluvnej dokumentácie so žalovanou
nedošloktakejzmeneokolností,ktorábyodôvodňovalazánikzáväzkuzmluvnýchstránzKúpnejzmluvy
alebo zo zmluvy o budúcej zmluve. Takisto nedošlo k žalovanou namietanej nemožnosti plnenia, keďže v
súčasnostiplneniejemožné,hociajzasťaženýchpodmienok(napr.možnávyššiakúpnacenazaplatená

žalobcom za pozemky niektorých vlastníkov alebo splnenie iných podmienok - napr. SVP).

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2024 uviedla, že žiada žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedla, že v celom rozsahu popiera všetky skutkové
tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho aktívnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu hospodárskeho účelu a

zmyslu uzatvorených zmlúv (t.j. k vybudovaniu inžinierskych sietí), tiež skutkové tvrdenia ohľadom
žalobcom interpretovaných dôvodov zastavenia územného konania, ako aj skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú údajnej absencie akýchkoľvek zmluvných alebo zákonných dôvodov determinujúcich prípustnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaná zároveň uvádza vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach. Dňa 5.8.2022 došlo medzi sporovými stranami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá

bola právnym titulom, na základe ktorého žalovaná (predávajúca) previedla na žalobcu (kupujúceho)
vlastnícke právo k nehnuteľností - k pozemku pare. reg. C, parc. č. XXX/X, o výmere 818 m2 druh
pozemku: orná pôda, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 nachádzajúcej sa vk.ú. Pruské, obec
Pruské, okres D., evidovanej na č. LV XXXX za dohodnutú kúpnu cenu. Osobitne podotýkame, že v
zmysle čl. I bod 3 kúpnej zmluvy kontrahenti explicitne vyšpecifikovali (vymienili), že prevod pozemku

na nadobúdateľa (žalobcu) je účelovo zameraný na splnenie jeho záväzku - vybudovať v dotknutej
lokalite inžinierske siete v rámci projektu pod marketingovým názvom Slnečná lúka, a to v súlade s
dokumentáciou pre projekt v stupni pre územné rozhodnutie vypracovanou D. J. H. v novembri 2021.
Súčasne s uzatvorením vyššie identifikovanej kúpnej zmluvy uzatvorili strany sporu aj zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu k inžinierskym sieťam,

na základe ktorej sa žalobca ako budúci predávajúci po zmene parcelácie pozemkov a vybudovaní
inžinierskych sietí zaviazal v budúcnosti uzavrieť so žalovanou ako budúcou kupujúcou tzv. hlavnú
(realizačnú) kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalobca v prospech žalovanej previesť vlastnícke
právo k „novovzniknutému" pozemku, spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorý sa bude nachádzať
pod novovybudovanou cestnou infraštruktúrou a spoluvlastnícky podiel k vybudovaným inžinierskym

sieťam. Esenciálnym záväzkom žalobcu v zmysle zmluvy o budúcej zmluve (čl. II bod 1) bola realizácia
líniovej stavby - inžinierskych sietí v dotknutej lokalite, v ktorej sa okrem iného nachádzal aj žalovanou
prevádzaný pozemok. Keďže zo strany žalobcu jednak nedošlo k naplneniu hospodárskeho účelu a
zmysle kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve - k vybudovaniu inžinierskych sietí, a tiež s
ohľadom na skutočnosť, že žalobca inicioval späťvzatie návrhu na vydanie územného rozhodnutia,

čo na konci dňa viedlo k zastaveniu územného konania rozhodnutím stavebného úradu N. F. zo dňa
28.6.2023, č. k. XXXX/XX/XXXX O., predmetom ktorého bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení líniovej
stavby (inžinierskych sietí v súvislosti s realizáciou projektu), žalovaná písomnými podaniami zo dňa
22.3.2024 doručenými do dispozičnej sféry žalobcu prejavila vôľu odstúpiť od kúpnej zmluvy a odzmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho došlo podľa nášho názoru k zrušeniu kúpnej zmluvy a vecne
súvisiacej (závislej) ZoBZ s účinkami ex tunc. Ďalej uviedla, že vychádzajúc z doposiaľ predložených
listinných dôkazov má za nesporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve došlo

na jednom a tom istom rokovaní sporových strán. Rovnako za nespornú považuje aj skutočnosť,
že kontrahenti (sporové strany) si pri dojednávaní obsahu oboch zmluvných dokumentov boli vedomí
zamýšľaného hospodárskeho účelu a zmyslu, ktorým nesporne bola povinnosť žalobcu vybudovať
inžinierske siete, čo je explicitne vyjadrené v dojednaniach oboch zmluvných typov (podrobne uvedené
v čl. I. predmetného vyjadrenia). Dosiahnutie daného účelu, ktorý sporové strany sledovali v rámci

zmluvnej autonómie, bolo determinované práve kumulatívnym uzatvorením oboch zmlúv. Vznik výlučne
jednej z týchto zmlúv by stranami sledovaný hospodársky účel nenaplnil. In concreto, zánik zmluvy
o budúcej zmluve mal za následok, že plnenie z kúpnej zmluvy stratilo svoje vecné opodstatnenie.
Preto zánik zmluvy o budúcej zmluve (podrobne opísaný v ďalšom texte vyjadrenia) spôsobil ex lége
i zánik závislej kúpnej zmluvy. Bez uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve (a špecifikácie podmienok
pre následnú hlavnú / realizačnú zmluvu) by totiž žalovaná nemala možnosť nadobudnúť vlastnícke,

resp. spoluvlastnícke právo k pozemku v dotknutej lokalite na ktorom má byť v budúcnosti vybudovaný
rodinný dom, resp. k pozemku pod cestnou infraštruktúrou či k inžinierskym sieťam. V takom prípade
by vlastníctvo pozemku naďalej svedčalo žalobcovi, k čomu vôľa sporových strán nikdy nesmerovala.
Skutočnosť, že kontrahentmi zvolenú kombináciu zmluvných typov (kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej
zmluve) možno subsumovať pod pojem (vzájomne) závislé zmluvy verifikuje okrem vyššie uvedeného aj

tvrdenie žalobcu obsiahnuté na s. 2 žaloby, podľa ktorého: „Obdobné zmluvy uzavrel žalobca s viacerými
vlastníkmi I podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v dotknutom území, nakoľko išlo o jediný spôsob,
akým je možné reálne dosiahnuť rozvoj tohto územia, teda zmenu parcelácie, vybudovanie inžinierskych
sietí a vybudovanie obslužnej komunikácie."
S prihliadnutím na prezentované skutočnosti je podľa nášho názoru plne priliehavé a právne i

argumentačne udržateľné aplikovať na zvolenú kombináciu zmlúv § 52a ods. 2 OZ, ergo že v prípade
kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve sa jedná o vecne súvisiace a vzájomne závislé zmluvy,
vrátane zákonom prezumovaných následkov pri ich vzniku a zániku. Inými slovami, vznik jednej
zmluvy je determinovaný vznikom druhej zmluvy a zánik ktorejkoľvek zmluvy iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie (v tomto prípade uvedené platí najmä v prípade

zániku zmluvy o budúcej zmluve) spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv; v tomto prípade kúpnej
zmluvy. Rozhodovacia prax súdov (k tomu porovnaj: najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8
Sžo/2/2013 či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, konkrétne rozsudok zo dňa 27. 6. 2013, sp. zn. 29 Cdo
1912/2012, zo dňa 30. 4. 2013, sp. zn. 29 Cdo 4078/2011 zo dňa 10. 1. 2014, sp. zn. 23 Cdo 3852/2012,
uznesenie zo dňa 30. 3. 2011, sp. zn. 23 Cdo 1769/2010) opakovane pertraktuje, že za zmluvy závislé

možno považovať tie, pri ktorých sa závislosť týka ich vzniku a zániku. Ergo zmluvy sú závislé v prípade,
že vznik jednej z nich, pokiaľ by nevznikla i druhá zmluva, nemá hospodársky zmysel a súčasne zánik
jednej zo zmlúv bez splnenia musí vyvolať zánik i ďalšej zmluvy alebo zmlúv, pretože ich izolované
splnenie by rovnako nemalo hospodársky význam (rovnako ako v podmienkach prejednávanej veci).
Vychádzajúc z odbornej komentárovej literatúry pre zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a OZ

ako štandardný inštitút prejavu princípu autonómie vôle subjektov súkromného práva platí, že musí
obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí
tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov stanoveným v ustanoveniach § 34 a nasl.
OZ. Z dikcie § 50a ods. 1 OZ pritom rezultuje, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o budúcej
zmluve je dojednanie doby, do ktorej má dôjsť k uzatvoreniu hlavnej (realizačnej) zmluvy, (totožné:

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo 2206/2001). Inými slovami, musí dôjsť k dojednaniu
lehoty, v rámci ktorej je oprávnený subjekt povinný uskutočniť aktívny vôľový akt smerujúci k uzavretiu
budúcej realizačnej zmluvy, a to až pod hrozbou eventuálnej neplatnosti úkonu (k tomu porovnaj:
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 191/2009, resp. sp. zn. 5 Cdo 42/2007). Máme za to,
že sporové strany nemali v rámci ZoBZ dojednanie, ktoré by právne konformným spôsobom upravovalo

dobu, do ktorej má dôjsť k uzatvoreniu hlavnej / realizačnej zmluvy. V tomto kontexte upriamujeme
pozornosť na čl. III bod 2 ZoBZ, v ktorej bol kontraktačný záväzok strán determinovaný doručením
oferty (návrhu / výzvy na uzatvorenie budúcej zmluvy) zo strany žalobcu, a to najneskôr do 30 dní
odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia pre inžinierske siete a zaplatenia 100 % kúpnej ceny
žalovanou za budúci predmet prevodu. S ohľadom na esenciálne kritériá platnosti zmluvy o budúcej

zmluve podľa § 50a OZ, takéto dojednanie podľa nášho názoru nereflektuje jej obligatórne náležitosti
(absencia doby, v ktorej má dôjsť k uzatvoreniu realizačnej zmluvy), a tiež nespĺňa esenciálne náležitosti
právneho úkonu, a to predovšetkým z hľadiska neurčitosti formulácie identifikovaného zmluvného
dojednania. Vo svetle uvedených nedostatkov ZoBZ možno dôvodne prezumovať, že došlo k jej zánikuiným spôsobom než splnením, čo s poukazom na § 52a ods. 2 OZ in fine spôsobuje zo zákona a priori
aj zánik vecne súvisiacej / závislej kúpnej zmluvy.
V § 50a ods. 3 OZ zákonodarca zakotvil tzv. klauzulu rébus sic stantibus. Podstata tejto klauzuly spočíva

v tom, že v definovaných prípadoch záväzok trvá, s výhradou, že okolnosti, z ktorých strany záväzku
vychádzali pri jeho uzatváraní, sa do tej miery nezmenia, že tento skutkový stav bude viesť k zániku
pôvodného záväzku. Aplikujúc klauzulu rébus sic stantibus na prejednávanú vec možno s ohľadom na
individuálne okolnosti danej kauzy dospieť k právne konformnému záveru, že od žalovanej nemožno
spravodlivo požadovať rešpektovanie kontraktačného záväzku v zmysle zmluvy o budúcej zmluve.

Opätovne dodávame, že esenciálnym záväzkom žalobcu bolo vybudovanie inžinierskych sieti podľa
dokumentácie vypracovanej projektantom. Osobitne v tomto kontexte upriamujeme pozornosť na
zápisnicu z ústneho pojednávania realizovaného stavebným úradom obce Pruské dňa 25.5.2023 vo veci
návrhu na vydanie územného rozhodnutia v súvislosti s umiestnením líniovej stavby (inžinierske siete), z
ktorej rezultuje, že projektant neudelil súhlas na použitie projektovej dokumentácie na účel vybudovania
inžinierskych sietí v dotknutej lokalite v súvislosti s realizáciou projektu. Identický záver rezultuje aj z

listu žalobcu zo dňa 9.2.2024, v ktorom sa explicitne uvádza, že projektant nesúhlasil s tým, aby žalobca
použil ním vyhotovenú projektovú dokumentáciu pri plnení investičného zámeru.
V neposlednom rade i späťvzatie návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobcom vedúce k
zastaveniu územného konania rozhodnutím stavebného úradu N. F. zo dňa 28.6.2023, č. k. XXXX/
XX/XXXX O. (predmetom ktorého bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby), resp.

neprevedenie vlastníctva k pozemkom zo strany ostatných vlastníkov pozemkov v dotknutej lokalite v
prospech žalobcu či absencia platných záväzných stanovísk dotknutých orgánov sú ipso facto ďalšími
okolnosťami odôvodňujúcimi zánik záväzku v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, a to práve z dôvodu
podstatnej zmeny pomerov, z ktorých strany vychádzali pri formulovaní ich kontraktačného záväzku.
Máme za to, že od žalovanej nebolo možné spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrvávala v stave

právnej neistoty, keďže nič nenasvedčovalo (a do dnešného dňa nenasvedčuje) tomu, že zo strany
žalobcu dôjde k naplneniu hospodárskeho účelu a zmyslu, ktorý strany sporu sledovali uzatvorením
kombinácie kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve. Identifikované tvrdenie ešte väčšmi umocňuje
skutočnosť, že strany sporu nemali v zmluve o budúcej zmluve dojednanie o dobe, v rámci ktorej
je nevyhnutné pristúpiť k uzatvoreniu realizačnej zmluvy, ako aj fakt, že konanie žalobcu nemožno

definovať ako aktívny vôľový akt smerujúci k uzavretiu budúcej realizačnej zmluvy. V tomto smere
dávame do pozornosti, že samotný žalobca vo svojom liste zo dňa 9.2.2024 expressis verbis uviedol,
že: „Zásadným problémom sa však stala skutočnosť nesúhlasného stanoviska SVP Piešťany (...)."
Z odpovede Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. adresovanej žalovanej v súvislosti s jej
opakovanými žiadosťami o sprístupnenie informácie zo dňa 25.9.2024, č. k. K. XXXXX/XXXX vyplýva,

že identifikovaný dotknutý orgán (správca vodných tokov nachádzajúcich sa v predmetnej lokalite) vydal
v rámci územného konania nesúhlasné stanovisko s umiestnením líniovej stavby (inžinierskych sietí).
Rovnako zdaného listu rezultuje, že Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. ako správcovi
toku neboli (minimálne do 25.9.2024) adresované žiadne iné žiadosti o vydanie záväzného stanoviska
v súvislosti s uskutočnením danej líniovej stavby (inžinierskych sietí).

Súčasneuviedliželegitimitužalovanouzvolenéhopostupumožnovyvodiťajzprincípuzmluvnejslobody
a autonómie vôle subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Zo samotných predzmluvných rokovaní strán
sporu totiž explicitne vyplýva, že konsenzuálna vôľa zmluvných partnerov sledovala jediný hospodársky
účel a zmysel, ergo výlučne „dočasný" prevod pozemku zo strany žalovanej v prospech žalobcu, a
to výhradne za účelom vybudovania inžinierskych sietí v rámci zamýšľaného investičného projektu s

následným „spätným" prevodom vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k pozemkom určeným na
budúcu výstavbu, k pozemkom pod novovybudovanou cestnou infraštruktúrou, resp. k inžinierskym
sieťam, a to v prospech jednotlivých pôvodných vlastníkov. A vice versa, ak by sa deklarovaný
zámer / daný hospodársky účel zmlúv nepodarilo docieliť, strany mali nastavený modus operandi,
ako zabezpečiť vysporiadanie vzájomných majetkových vzťahov, keďže žalobca nikdy nemal v úmysle

nadobudnúť pozemok s cieľom mať nehnuteľnosť natrvalo vo svojom vlastníctve. V tomto smere
upriamujeme pozornosť súdu na mailovú komunikáciu strán sporu (podpísanú konateľom žalobcu -
D. B. H.), v ktorej žalobca na margo danej problematiky explicitne uviedol: „Spoločnosť INGPORS,
s.r.o. vzhľadom k lokalite a povahe pripravovaného diela nepredpokladá, že by malo dôjsť k objektívnej
nemožnosti vybudovať inžinierske siete. Ak by k tomu však z nejakého dôvodu došlo, t.j. ak by

nastala nejaká nepredvídaná udalosť znemožňujúca dokončiť projekt, budú sa pozemky vracať naspäť
jednotlivým vlastníkom (na základe jednoduchej písomnej dohody /zmluvy)."
S ohľadom na žalovanou prezentované rozhodujúce skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu máme
za to, že kontraktačný záväzok strán sporu v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zanikol, v dôsledkučoho zanikla aj vzájomne závislá kúpna zmluva. Práve podstatná zmena okolností, z ktorých kontrahenti
vychádzali pri vzniku záväzku je tou skutočnosťou, ktorá spôsobuje danú právne relevantnú skutočnosť
(zánik záväzku), keďže s ohľadom na individuálne okolnosti danej kauzy nemožno od žalovanej

spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v stave právnej neistoty.
Na podporu svojej argumentácie poukázala aj na závery odbornej spisby, z ktorej vyplýva nasledovné:
„Ajzáväzokzozmluvyobudúcejzmluvezanikne,akdôjdektakejintenzitezmenypôvodnýchskutkových
či právnych okolností, že by nebolo spravodlivé trvať na uzatvorení budúcej (realizačnej či hlavnej)
zmluvy." (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 343/2005, rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR, sp. zn. 23Cdo/2869/2009).
K zániku záväzku pre nemožnosť plnenia uviedla, že ak počas trvania záväzkového vzťahu nastane
taká právna skutočnosť, ktorá robí pôvodné plnenie objektívne neuskutočniteľným, dochádza tým k
nemožnosti plnenia a k zániku povinnosti dlžníka plniť. Zánik dlhu pritom nastáva ex lége, bez ohľadu
na vôľu alebo vedomosť účastníkov záväzkového vzťahu.
Fundamentálnym diferenciačným kritériom z pohľadu prípustnosti aplikácie § 575 ods. 1 a nasl. OZ na

schopnosť dlžníka splniť svoj záväzok je samotná povaha predmetu plnenia. Esenciálnou je z tohto
pohľadu predovšetkým skutočnosť či ide o predmet plnenia určený druhovo alebo individuálne. V tejto
súvislosti osobitne akcentujeme, že záväzok žalobcu bol vymedzený striktne individuálne. Predmetom
plnenia, na ktoré sa žalobca na účely záväzku zaviazal bolo totiž vybudovanie inžinierskych sietí na
základe konkrétnej projektovej dokumentácie konkrétneho projektanta, t.j. predmet plnenia bol nesporne

relevantným spôsobom individualizovaný (viď čl. I bod 3 kúpnej zmluvy). Právne i argumentačne
udržateľný záver o existencii následnej / dodatočnej, objektívnej a faktickej nemožnosti plnenia v zmysle
§ 575 ods. 1 OZ v predmetnej veci ipso facto odôvodňuje:
a) neudelenie súhlasu projektanta s využitím ním vypracovanej projektovej dokumentácie pri realizácii
investičného zámeru žalobcom,

b) neprevedenie vlastníckych práv k pozemkom zo strany jednotlivých vlastníkov v prospech žalobcu
(t.j. absencia scelenia pozemkov v danej lokalite v rukách investora),
c) absencia súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov v súvislosti s umiestnením líniovej
stavby (inžinierske siete) v dotknutej lokalite,
d) späťvzatie návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobcom a následné zastavenie územného

konania stavebným úradom,
e) nedosiahnutie hospodárskeho účelu a zmyslu sledovaného stranami sporu,
f) konsenzuálna vôľa strán „vrátiť vec do pôvodného stavu" v prípade dodatočnej nemožnosti projekt
zrealizovať.
Zastávame názor, že komplexným a náležitým vyhodnotením vyššie identifikovaných okolností

(rozpracovaných v predchádzajúcich bodoch tohto vyjadrenia) vo svojom súhrne možno dospieť k
záveru, že záväzok žalobcu en bloc zanikol pre následnú / dodatočnú nemožnosť plnenia v zmysle §
575 ods. 1 OZ. Aktuálny status quo (podľa ktorého do dnešného dňa nie sú vybudované inžinierske
siete, resp. nedošlo ani k začatiu stavebných prác zo strany žalobcu) je následkom právnej skutočnosti,
ktorú účastníci záväzkového vzťahu (sporové strany) pri jeho vzniku nechceli vyvolať, keďže ich vôľa

vo všeobecnosti smerovala k riadnemu splneniu obligácie a tým k efektívnej realizácii ekonomického
dôvodu (kauzy) ich vzájomného právneho vzťahu. Príma facie sa síce zánik dlhu pre nemožnosť plnenia
môže javiť ako neželaný následok odkláňajúci sa od esenciálneho súkromnoprávneho princípu pacta
sunt servanda, na druhej strane však máme za to, že splnenie dlhu za týchto okolností nemožno od
strán sporu, vzhľadom na povahu záväzku a pôvodnú náročnosť plnenia, spravodlivo požadovať, a tiež

s ohľadom na skutočnosť, že samotné zmluvné strany by sa za daných podmienok neboli k plneniu
zaviazali, pokiaľ by im bola vopred známa následná nemožnosť jeho poskytnutia. V tomto kontexte
opätovne upriamujeme pozornosť na prísľub žalobcu vrátiť pozemok späť do vlastníctva / dispozície
žalovanej v prípade nemožnosti projekt zrealizovať.
Vychádzajúc z individuálnych okolností danej kauzy nemožno mať odôvodnené pochybnosti o

prípustnosti záveru o zániku kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu následnej /
dodatočnej nemožnosti plnenia. Pritom akákoľvek opozitná argumentačná línia majúca svedčiť v
prospech existencie záväzku či v prospech platnosti daných zmlúv za nastoleného stavu právnej neistoty
by bola popretím princípu spravodlivosti a proporcionality, resp. by vykazovala znaky eventuálneho
zneužitia práva / šikanózneho výkonu práva či dokonca výkonu práva v rozpore dobrými mravmi.

V prípade, ak by sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovanej o zániku kúpnej zmluvy
a zmluvy o budúcej zmluve z vyššie prezentovaných dôvodov a dospel by k záveru, že záväzok žalobcu
je naďalej uskutočniteľný (čo zásadne namietame), pre úplnosť upriamujeme pozornosť súdu na dikciu
§ 575 ods. 3 OZ a nasledovný výklad.S poukazom na formuláciu dojednaní kúpnej zmluvy (najmä čl. I bod 3, v ktorom sa žalobca zaviazal
vybudovať inžinierske siete podľa konkrétnej projektovej dokumentácie konkrétneho projektanta) a
nesúhlasné stanovisko projektanta s použitím jeho projektovej dokumentácie pri realizácii investičného

projektu žalobcom je nesporné, že definitívna, objektívna a trvalá nemožnosť plnenia sa týka minimálne
tejto časti jeho záväzku. Odhliadnuc od uvedeného, zákonodarca v takomto prípade zakotvil do
ustanovenia § 575 ods. 3 OZ možnosť veriteľa (v tomto prípade žalovanej) odstúpiť od zmluvy ohľadom
zvyšku plnenia. Na podporu svojej argumentácie poukazujeme na doktrinálny výklad predmetnej
normy, z ktorého vyplýva nasledovný záver: „Súčasne je však nevyhnutné rešpektovať zvrchovanosť

a autonómiu vôle toho účastníka, ktorý je v pozícii veriteľa zánikom záväzku dotknutý. Tejto osobe
nemožno vnútiť zmenený záväzkový vzťah proti jej vôli (§ 493)a vyžadovať bezvýhradné akceptovanie
zvyšnej časti obligácie. Z toho dôvodu má veriteľ právo vo vzťahu k zvyšujúcemu plneniu od zmluvy
odstúpiť(pozrikomentárk§48).Právoodstúpiťodzmluvyniejepodmienenéžiadnymďalšímskutkovým
alebo právnym dôvodom."
S ohľadom na uvedené mala za to, že žalovaná listom zo dňa 22.3.2024 využila zákonom aprobovanú

možnosť, platným a kvalifikovaným spôsobom odstúpila od kúpnej zmluvy, resp. od zmluvy o budúcej
zmluve, pričom daný prejav vôle doručila do dispozičnej sféry žalobcu, v dôsledku čoho došlo s
poukazom na § 575 ods. 3 v spojení s § 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu oboch zmlúv s právnymi
účinkami ex tunc.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.2.2025 uviedla, že z dokladov doposiaľ predložených

žalobcom nemožno dospieť k udržateľnej a racionálnej konklúzii o tom, že „žalobca stále priebežne
vykonáva kroky smerujúce k vybudovaniu inžinierskych sietí v dotknutom území." Z listinných dôkazov
predložených žalobcom je zrejmé, že väčšina rokovaní / úkonov bola zrealizovaná najneskôr v priebehu
kalendárneho roka 2023 a zopakovala svoju argumentáciu z repliky.
Absenciu naplnenia hypotézy § 50a ods. 3 OZ mieni žalobca domnelo verifikovať okrem iného tým, že

rokuje s ostatnými vlastníkmi o prevode vlastníckeho práva k ich pozemkom, resp. tým, že žalovaná v
čase podpisu zmluvnej dokumentácie vedela, že žalobca nevlastní všetky pozemky v dotknutom území.
Žalovaná si bola v okamihu podpisovania zmluvnej dokumentácie plne vedomá vlastníckych štruktúr
vo vzťahu k dotknutým pozemkom v danej záujmovej lokalite, avšak žalobca ju opätovne ubezpečil a
prevzal na seba záväzok sceliť všetky pozemky v danej lokalite do rúk jediného vlastníka, t.j. do vlastnej

dispozície. S ohľadom na žalobcom akcentovanú nevyhnutnosť scelenia pozemkov v danej lokalite v
rukách investora ako „jediný spôsob, akým je možné reálne dosiahnuť rozvoj tohto územia, teda zmenu
parcelácie, vybudovanie inžinierskych sietí a vybudovanie obslužnej komunikácie," ako aj vzhľadom
na samotným žalobcom konštatovanú skutočnosť, že do dnešného okamihu existujú viacerí vlastníci,
ktorí svoje pozemky nepreviedli do rúk investora, je podľa nášho názoru plne opodstatnené, právne a

argumentačne udržateľné vzniknutú situáciu subsumovať pod hypotézu § 50a ods. 3 OZ obsahujúcu
klauzulu rébus sic stantibus vrátane z toho plynúcich právnych dôsledkov (zánik záväzku zo ZoBZ).
Pre úplnosť žalovaná uvádza, že disponuje informáciami, podľa ktorých niektorí vlastníci nemajú v
úmysle scudziť svoje pozemky v prospech investora, t.j. žalobcu. Rovnako má žalovaná vedomosť o
tom, že žalobca mal v rámci rokovaní s vlastníkmi o prevode pozemkov v danej lokalite upraviť / doplniť

dojednania zmluvnej dokumentácie o explicitnú možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade nemožnosti
plnenia - nesplnenia záväzku vybudovať v dotknutej lokalite inžinierske siete. V tomto kontexte
navrhujeme, aby súd uložil žalobcovi v súlade s § 189 CSP (v zmysle edičnej povinnosti) predložiť kúpne
zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve uzatvorené s jednotlivými vlastníkmi pozemkov v danej lokalite,
ktoré môžu byť dôkazom spôsobilým preukázať zjavnú neopodstatnenosť a nedôvodnosť podanej

žaloby. Zdôrazňujeme, že sporové strany jasne deklarovali, že v prípade nemožnosti dosiahnutia
zámeru / hospodárskeho účelu kombinácie zmlúv nikdy nemali v úmysle natrvalo previesť vlastníctvo
pozemku v prospech žalobcu; a contrario, v prípade nepredvídanej udalosti znemožňujúcej dokončiť
projekt, budú sa pozemky vracať naspäť jednotlivým vlastníkom, čo explicitne potvrdil konateľ žalobcu v
rámci rokovaní o podmienkach uzatvorenia zmlúv, ergo žalovaná platným odstúpením od kúpnej zmluvy,

resp. od ZoBZ len využila právom a zmluvnými stranami aprobovanú možnosť, ktorú navyše žalobca
mal následne expressis verbis premietnuť do ustanovení zmluvnej dokumentácie uzatváranej s ďalšími
vlastníkmi pozemkov v danej lokalite.
Žalovaná v celom rozsahu namieta tiež tvrdenie žalobcu, podľa ktorého údajne bez právneho významu
v tomto smere je tiež argumentácia žalovanej o neudelení súhlasu projektanta na použitie projektovej

dokumentácie (PD v stupni pre územné rozhodnutie). V prípade, ak by v budúcnosti v konaní o
umiestnení stavby nebolo možné použiť konkrétnu dokumentáciu (vypracovanú D. H.), čo v tento
moment vôbec nie je ustálené, zadá žalobca vypracovanie novej dokumentácie, s rovnakým základnými
charakteristikami stavby a jej umiestnenia. Uvedené nepredstavuje žiaden zásadný problém prevýstavbu inžinierskych sietí. Žalovaná v tomto kontexte opätovne akcentuje, že s poukazom na
formuláciu dojednaní kúpnej zmluvy / zmluvy (v ktorých sa žalobca zaviazal vybudovať inžinierske
siete podľa konkrétnej projektovej dokumentácie konkrétneho projektanta) a kategoricky nesúhlasné

stanovisko projektanta s použitím jeho projektovej dokumentácie pri realizácii investičného projektu
žalobcom je nesporné, že definitívna, objektívna a trvalá nemožnosť plnenia sa týka minimálne tejto časti
jeho záväzku. Identifikované tvrdenie ešte väčšmi umocňuje skutočnosť, že vybudovanie inžinierskych
sietí žalobcom bolo determinované striktne individualizovaným predmetom (konkrétnym projektom
konkrétneho projektanta), ako aj fakt, že v zmysle čl. II bod III zmluvy o budúcej zmluve je primárne

žalovaná tým subjektom, ktorý je oprávnený / povinný zabezpečiť projektovú dokumentáciu podľa ktorej
bude prebiehať výstavba inžinierskych sietí. Aktuálny status quo, kedy žalobca nedisponuje súhlasom
na použitie pôvodného projektu, a ani inou projektovou dokumentáciou, na podklade ktorej by sa mali
inžinierske siete vybudovať (pričom iniciatíva v tomto smere je na strane žalovanej, t.j. máme za to,
že žalobca nie je vzhľadom na formuláciu ustanovení zmluvy o budúcej zmluve oprávnený nahradiť
pôvodný projekt bez toho, aby v tomto smere viedol so žalovanou akékoľvek rokovania za účelom

dosiahnutia konsenzu), podľa nášho názoru neumožňuje vnútiť žalovanej zmenený záväzkový vzťah
proti jej vôli a vyžadovať bezvýhradné akceptovanie zvyšnej / nahradenej časti obligácie. Z toho dôvodu
bola žalovaná oprávnená využiť právo vo vzťahu k zvyšujúcemu plneniu od zmluvy odstúpiť (ktoré nie je
podmienené žiadnym ďalším skutkovým alebo právnym dôvodom), v dôsledku čoho došlo s poukazom
na § 575 ods. 3 OZ v spojení s § 48 OZ k zrušeniu oboch zmlúv s právnymi účinkami ex tunc.

3. Súd dňa 14.4.2025 vykonal pojednávanie, a to v neprítomnosti žalovanej za prítomnosti
žalobcu a právnych zástupcov sporových strán, pričom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a
listinnými dôkazmi, a to zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností
a spoluvlastníckeho podielu k inžinierskym sieťam zo dňa 5.8.2022, listom OU Ilava, katastrálneho

odboru zo dňa 20.8.2024, odstúpením od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu k inžinierskym sieťam zo dňa 22.3.2024, odstúpením od
kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2024, listom žalobcu žalovanej zo dňa 5.4.2024, kúpnou zmluvou zo dňa
5.8.2022, listom žalobcu zo dňa 9.2.2024 z č.l. 65, emailovou komunikáciou z č.l. 66, odpoveďou
Slovenského vodohospodárskeho podniku zo dňa 25.9.2024, rozhodnutím Obce Pruské zo dňa

28.6.2023, emailovou komunikáciou z č.l. 75-76, vyjadrením Stredoslovenskej distribučnej, a.s. zo dňa
24.3.2023, listinou s názvom modelovanie aktuálneho stavu lokality Nová lúka z č.l. 78-79, a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca v právnom postavení kupujúceho a žalovaná v právnom postavení predávajúceho

uzavreli dňa 5.8.2022 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, pre k.ú. F., a to: parcela registra C-KN, parc. č.
XXX/X, orná pôda, výmera 818 m2, vlastnícky podiel 1/1. Vklad vlastníckeho práva na základe
predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu povolil Okresný úrad
Ilava, katastrálny odbor v konaní č. B. XXXX/XXXX. V súčasnosti je žalobca zapísaný ako vlastník

vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Žalobcovi bol dňa 3.4.2024 doručený list žalovanej zo dňa 22.3.2024 -
„ODSTÚPENIE od Kúpnej zmluvy“. Ako dôvod odstúpenia bola uvedená skutočnosť, že kupujúci ku dňu
podpisu tohto odstúpenia nevybudoval inžinierske siete podľa Projektu v stupni pre územné rozhodnutie,
vypracovanou D. J. H. v novembri 2021, pričom je zrejmé, že územné konanie bolo na návrh kupujúceho
rozhodnutím Obce Pruské zastavené; kupujúci teda nesplnil účel prevodu pozemku. Žalobcovi bola

dňa 20.8.2024 doručená výzva Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor zo dňa20.8.2024 č.
Z 1272/2024, ktorou informoval žalobcu o doručení Odstúpenia od Kúpnej zmluvy a ktorou zároveň
vyzval žalobcu, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy doručil Okresnému úradu Ilava,
katastrálnemu odboru vyjadrenie, že žalobca nespochybňuje platnosť Odstúpenia od Kúpnej zmluvy
alebo aby v rovnakej lehote preukázal podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy na súd, inak

nepodanie žaloby bude považovať za konkludentnú „akceptáciu“ platnosti vykonaného odstúpenia od
kúpnej zmluvy. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že D. J. H. nedal súhlas na použitie ním
vypracovanej projektovej dokumentácie v rámci územného konania.

5. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

6. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.7. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

8. Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.

9. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

10. Podľa § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne
povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy
odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia

zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká
záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia
dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

11. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Súd sa v prvom rade sústredil na posúdenie otázky, či ide o procesne prípustné žaloby. Žalobca
sa v prvom rade domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy. Civilný sporový
poriadok pozná (na rozdiel predošlého procesného kódexu) aj určovacie žaloby na určenie právnej
skutočnosti (§ 137 písm. d)), kde podmienkou pre procesnú prípustnosť takejto žaloby je skutočnosť,

že požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. V tomto smere
bol nový procesný poriadok precizovaný a umožnil procesným stranám na ochranu ich práv využiť aj
takúto formu žaloby, pričom judikatúra sa zhodla na tom, že postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby
je vyjadrená v osobitnom predpise implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého
obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti (viď napr. uznesenie

Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.7.2021, sp.zn. 23Co/26/2021). Takýmto osobitným predpisom je
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou

zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Ak súdne
rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy
stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene koncepcie
určovací žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k
nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže byť založené

len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP, a teda môže byť výsledkom
konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia a práve preto je potrebné
považovať ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k ust. § 137 písm. d)
CSP. Uvedené ustanovenie súvisí s § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o
návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu

na vklad. Uvedený právny názor prezentoval aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku zo dňa
19.1.2022, sp.zn. 19Co/60/2021.

14. Druhým petitom sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva. Predpokladom pre to, aby
súd takejto žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu dosiahnuť rozsudok, ktorý by bol pre neho po

právnej stránke užitočný, teda mal zmysel. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je teda
základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené
zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda súd (v každom štádiu konania) musí mať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú (okrem prípadu, že tento záujemvyplýva z osobitného predpisu). Určovací návrh má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí
existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť, čo znamená,
žekporušeniuprávažalobcueštenedošlo,avšakjehoprávojeneistéaleboohrozené.Stavtejtoneistoty

by mal odstrániť práve určujúci výrok súdu. Uvedený stav právnej neistoty by mal byť aj naliehavý;
naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Žalobca svoj
naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodňoval poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Sžo/229/2010 (R 81/2014), v ktorom sa uvádza: „aj osoba zapísaná v katastri nehnuteľností
ako vlastník nehnuteľnosti môže mať naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti v prípade odstúpenia predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o prevode vlastníctva
danej nehnuteľnosti, pretože je síce zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ale
okresnému úradu, katastrálnemu odboru bola predložená listina o právnom úkone, ktorý pokiaľ je
platný, má za následok, že sa „obnovuje“ vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka. Pokiaľ by osoba
zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností chcela nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá
je dotknutá odstúpením od zmluvy, jej právo nakladať s danou nehnuteľnosťou by bolo spochybnené

odstúpením predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej bolo
vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorá je momentálne
vedená v katastri nehnuteľností ako vlastník. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, týmto jednostranným
úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť) domôcť sa v dôsledku naplnenia
zákonnéhoalebozmluvnéhodôvoduzrušeniazmluvy.Obligačnéúčinkyzmluvyoprevodenehnuteľnosti

spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého
obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva,
pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva
prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu
cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto prijať.

Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú
nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto názor, že odstúpením od zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra nehnuteľností vložené vlastnícke právo,
zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu už i tak zanikli, resp. boli nahradené
účinkami vecnoprávnymi. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v

dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu.“ Súd sa stotožňuje
s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom, avšak tento nemôže byť aplikovaný paušálne a je
tohonázoru,ženemôžebyťaplikovanývprejednávanejveci,nakoľkopriskúmanínaliehavéhoprávneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté
(R 17/1992). Za nedovolenú žalobu treba považovať takú žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického
života, ale slúži len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Nakoľko súd sa vyjadril k tomu, že podľa
jeho názoru je žaloba o neplatnosť odstúpenia prípustnou žalobou, potom ďalšia určovacia žaloba slúži
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a teda neslúži potrebám praktického života. Preto súd dospel

k záveru, že vyriešením otázky platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy už nebude naliehavý
právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva, nakoľko spornosť všetkých do úvahy prichádzajúcich
okolností bude skúmaná práve v konaní o neplatnosť odstúpenia od zmluvy.

15. Súd sa preto v ďalšom konaní sústredil na rozhodovanie o tom, či odstúpenie od zmluvy, vykonané

zo strany žalovanej je platným právnym úkonom alebo nie. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu SR je súd povinný ako prejudiciálnu otázku preskúmať samotnú platnosť uzavretej zmluvy, od
ktorej jedna zmluvná strana odstúpila.
16. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení zo dňa 4.2.2025 uviedla, že zmluvnými stranami uzatvorená
kombinácia zmlúv (kúpnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve) je podľa jej názoru absolútne neplatná,

pričom uvádza len dôvody neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve (absenciu jednej z obligatórnych
náležitostí daného zmluvného typu; in concreto absentuje dojednanie doby, do ktorej malo dôjsť k
uzatvoreniu hlavnej (realizačnej) zmluvy) - v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že sporové strany
nemali v rámci zmluvy o budúcej zmluve dojednanie, ktoré by právne konformným spôsobom upravovalo
dobu, do ktorej má dôjsť k uzatvoreniu hlavnej / realizačnej zmluvy a na vyjadrenie žalobcu, ktorý

explicitne uvádza, že „obom stranám pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve bolo zrejmé, že nie je
vopred stanovený dátum, kedy splnenie týchto podmienok nastane.“ K dôvodom neplatnosti samotnej
kúpnej zmluvy neuviedli žiadne skutočnosti. V tomto smere súd konštatuje, že samotná kúpna zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti, pričom nezistil žiadny z dôvodov absolútnej neplatnosti tejtozmluvy a tieto netvrdila ani žalovaná strana. Čo sa týka platnosti zmluvy o budúcej zmluve, táto
má byť podľa žalovanej strany neplatná z dôvodu absencie doby, do ktorej má byť budúca zmluva
uzavretá, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o budúcej

zmluve táto v čl. III bode 1 a 2 však túto dobu, do kedy by mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá
stanovenú. Súd v tomto smere poukazuje na obsah odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 26.8.2024, sp.zn. 7Cdo/68/2023, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Podľa § 50a ods. 1 OZ
účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom
dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve, uzavretej podľa

§ 50a OZ sa vyžaduje (i) písomná forma, (ii) dojednanie o dobe, v ktorej má byť uzavretá budúca
zmluva a (iii) dojednanie o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy; zároveň platí, že pre právnu
kvalifikáciu platnosti zmluvy o budúcej zmluve je rozhodný stav v čase jej uzavretia. Nižšími súdmi
nebolo spochybnené, že obaja účastníci v predpísanej forme vyjadrili vôľu uzavrieť v budúcnosti kúpnu
zmluvu a že ich dohoda obsahovala podstatné náležitosti predpísané pre kúpnu zmluvu, t. j. dohodu o
predmete kúpy a o kúpnej cene. Spochybnili však platnosť dojednania o dobe (lehote), v ktorej má byť

budúca (kúpna) zmluva uzavretá, ktorý názor nepovažuje najvyšší súd za správny. Podľa právnej teórie
doba (alebo lehota) môže byť stanovená akýmkoľvek spôsobom. Lehota môže byť určená označením
určitého budúceho dňa, určením trvania lehoty a pod. Zákon v záujme určitosti dojednania upravuje len
začiatok plynutia dohodnutej lehoty; v prípade pochybnosti, lehota na uzavretie budúcej zmluvy začína
plynúť zároveň s účinnosťou zmluvy o budúcej zmluve (P., Q. a kol.: Občanský zákoník. Komentár. 1.

svazek § 1-487. Linde Praha 2002 c 198). Právna teória nespochybňuje, že dohoda o dobe, v ktorej
má dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy (t. j. vznik/moment alebo trvanie záväzku uzavrieť budúcu zmluvu)
spĺňa aj také dojednanie, ktoré je viazané na splnenie podmienok, a to odkladacích alebo rozväzovacích,
v zmysle ustanovenia § 36 OZ (napr. ŠVESTKA, Jiří et al. Občanský zákoník I. Komentář. Praha -
Panorama 1987, s. 203). Okrem tradične využívanej doby/lehoty na uzavretie budúcej zmluvy, medzi

relevantné právne skutočnosti, na ktoré môže byť uzavretie budúcej zmluvy viazané, sa radí aj doložka
času (dies), ktorá má blízko k podmienke; na rozdiel od podmienky však pri nej ide o určenie času, ktorý
isto nastane (FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník. Veľký komentár, I. diel. Vydavateľstvo Eurokodex
2011, s. 597).“ z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o dobe, v ktorej má dôjsť k uzavretiu budúcej
zmluvy(t.j.vznik/momentalebotrvaniezáväzkuuzavrieťbudúcuzmluvu)spĺňaajtakédojednanie,ktoré

jeviazanénasplneniepodmienok,atoodkladacíchaleborozväzovacích,vzmysleustanovenia§36OZ,
čo je prípad aj prejednávanej zmluvy o budúcej zmluve. Tu sa vznik povinnosti zaslať výzvu na uzavretie
zmluvy o budúcej zmluve viaže na kumulatívne splnenie 2 podmienok: kolaudačné rozhodnutie pre
inžinierske siete nadobudne právoplatnosť a budúci kupujúci uhradí 100% kúpnej ceny za budúci
predmet prevodu. Súd preto dojednanie doby, v ktorej má byť uzavretá budúca kúpna zmluva považuje

za platné. Nakoľko iné okolnosti neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve nezistil, súd konštatuje, že túto
považuje rovnako za platne uzavretú.

17. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 od zmluvy môže účastník odstúpiť len vtedy, keď je to v tomto
zákone uvedené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak

nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Uvedené zákonné ustanovenie
je zaradené do prvej časti štvrtej hlavy Občianskeho zákonníka. Má teda všeobecnú platnosť, a preto ho
treba aplikovať aj na úkony, ktorých dôsledkom je prevod nehnuteľností. Žiadne zákonné ustanovenie
preto účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti nebráni využiť právo na odstúpenie od zmluvy, ak
má pre takýto postup zákonný dôvod, a to bez zreteľa na to, či tento dôvod nastal pred alebo po

vykonanívkladuvlastníctva.Katastrálnyorgánniejeoprávnenýposudzovaťdôvodyplatnostiodstúpenia
od zmluvy, táto sporové agenda je teraz v kompetencii iných štátnych orgánov, najmä súdov (pozri
Komentár k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb. k § 588, autor: Vojčík, P., zo dňa: 01.01.1993).

18. Ako vyplýva z predloženého dokumentu – odstúpenie od kúpnej zmluvy (č.l. 15-16), uvedené

odstúpeniebolozostranyžalovanejrealizovanézdôvodu,žežalobcaakokupujúcinesplnilúčelprevodu
pozemku, nakoľko ku dňu podpisu odstúpenia od zmluvy nevybudoval inžinierske siete v rámci projektu
Slnečná lúka. Súd sa preto sústredil na posúdenie, či uvedený dôvod na odstúpenie od zmluvy je
zákonným alebo zmluvne dohodnutým dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Ako vyplýva z predloženej
kúpnej zmluvy (č.l. 18-19) možnosť odstúpenia od zmluvy si strany dohodli v čl. III bod 5 zmluvy, kde

sa uvádza: „ktorákoľvek zmluvná strana má možnosť odstúpiť od tejto zmluvy, ak príslušný okresný
úrad právoplatne rozhodne o zamietnutí návrhu na vklad alebo zastavení konania o návrhu na vklad
vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy. Právo odstúpiť od tejto zmluvy však nemá zmluvná strana, ktorá
v prípade prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k pozemku neposkytla potrebnúsúčinnosť za účelom odstránenia prekážky, ktorá viedla k prerušeniu konania.“ Iný dôvod na odstúpenie
od uzavretej kúpnej zmluvy medzi nimi dohodnutý nebol. Súd preto konštatuje, že dôvod na odstúpenie
od zmluvy, ktorý žalovaná uviedla vo svojom odstúpení zo dňa 22.3.2024, nie je dohodnutým dôvodom

na odstúpenie od zmluvy. Nesplnenie účelu, ktorým bol prevod vlastníckeho práva odôvodnený, nie je
ani zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

19. V tomto smere žalovaná strana tvrdila, že k odstúpeniu od zmluvy došlo zo zákonného dôvodu podľa
§ 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne

povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy
odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia
zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká
záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia
dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

20. V zmysle vyjadrenie žalovanej strany zo dňa 29.11.2024 sa plnenie dlžníka (žalobcu), spočívajúce
vo vybudovaní inžinierskych sietí stalo dodatočne objektívne nemožné, čo odôvodňujú nasledovnými
skutočnosťami:
a) neudelenie súhlasu projektanta s využitím ním vypracovanej projektovej dokumentácie pri realizácii
investičného zámeru žalobcom,

b) neprevedenie vlastníckych práv k pozemkom zo strany jednotlivých vlastníkov v prospech žalobcu
(t.j. absencia scelenia pozemkov v danej lokalite v rukách investora),
c) absencia súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov v súvislosti s umiestnením líniovej
stavby (inžinierske siete) v dotknutej lokalite,
d) späťvzatie návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobcom a následné zastavenie územného

konania stavebným úradom,
e) nedosiahnutie hospodárskeho účelu a zmyslu sledovaného stranami sporu,
f) konsenzuálna vôľa strán „vrátiť vec do pôvodného stavu" v prípade dodatočnej nemožnosti projekt
zrealizovať.

21. Súd sa preto v prvom rade zaoberal, či sa plnenie žalobcu ako dlžníka stalo objektívne nemožným.
Vtomtosmerejenutnéuviesť,žemusíísťonáslednú,resp.dodatočnúnemožnosťplnenia,ktoránastala
po vzniku záväzku. Túto následnú nemožnosť plnenia tvrdí žalovaná strana, žalobca ju popiera. Podľa
žalovanej strany dodatočná nemožnosť plnenia vyplýva z viacerých skutočností:
1. neudelenie súhlasu projektanta s využitím ním vypracovanej projektovej dokumentácie pri realizácii

investičného zámeru žalobcom, čo má vyplývať zo zápisnice z ústneho pojednávania realizovaného
stavebným úradom Pruské dňa 25.5.2023 ako aj z listu žalobcu zo dňa 9.2.2024
2. neprevedenie vlastníckych práv k pozemkom zo strany jednotlivých vlastníkov v prospech žalobcu
(t.j. absencia scelenia pozemkov v danej lokalite v rukách investora),
3. absencia súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov v súvislosti s umiestnením líniovej

stavby (inžinierske siete) v dotknutej lokalite,
4. späťvzatie návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobcom a následné zastavenie územného
konania stavebným úradom,
5. nedosiahnutie hospodárskeho účelu a zmyslu sledovaného stranami sporu,
6. konsenzuálna vôľa strán „vrátiť vec do pôvodného stavu" v prípade dodatočnej nemožnosti projekt

zrealizovať.

22. Podľa čl. II bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na účely výstavby inžinierskych sietí budú
Pozemky rozparcelované geometrickým plánom na parcely určené na budúcu výstavbu rodinných
domov, na parcely pod cesty a pod. Budúce parcely budú v zásade kopírovať tvar a výmery jednotlivých

parciel podľa Dokumentácie, (projektová dokumentácia pre projekt v stupni pre územné rozhodnutie,
vypracované D. J. H., november 2021), avšak budúci kupujúci berie na vedomie a súhlasí s tým, že
výmery jednotlivých pozemkov budú identifikované až v rámci dokumentácie pre stavebné povolenie
pre inžinierske siete a spracovaným geometrickým plánom.

23. Podľa čl. II bod 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve výstavba inžinierskych sietí bude prebiehať na
základe projektovej dokumentácie, ktorej vypracovanie zabezpečí Budúci kupujúci (vrátane inžinierskej
činnosti). V prípade potreby zabezpečí tieto činnosti Budúci predávajúci, na náklady budúceho
kupujúceho.24.Pokiaľžalovanástranaodvíjavznikdodatočnejnemožnostiplnenianastranežalobcuodskutočnosti,
že projektant vyjadril nesúhlas s využitím ním vypracovanej projektovej dokumentácie pri realizácii

investičného zámeru žalobcom, v tomto smere je nutné poukázať na znenie čl. II bod 3 zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, kde zodpovednou osobou v prvom rade za vypracovanie projektovej dokumentácie
je žalovaná strana ako budúci kupujúci. Ak teda jej projektant odmietol dať súhlas s použitím ním
vypracovanej projektovej dokumentácie, nejde o objektívny dôvod, pre ktorý nemôže žalobca vykonať
plnenie, na ktoré sa zaviazal, keďže bolo medzi stranami dohodnuté, že ak projektovú dokumentáciu

nezabezpečí žalovaná strana, urobí tak žalobca na jej náklady. Rovnako súdu nie je jasné, v akom
smere spôsobuje dodatočnú nemožnosť plnenia skutočnosť, že jednotliví vlastníci nepreviedli svoje
vlastnícke práva k pozemku v prospech žalobcu. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že nie
všetky dotknuté orgány vydali súhlasné stanovisko v súvislosti s umiestnením líniovej stavby, avšak
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že táto skutočnosť tu bola prítomná už v čase
uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. Ako vyplýva z listinného dôkazu, založeného na č.l. 69-71 existencia

nesúhlasného stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku je datovaná dňom 4.1.2021 t.j.
dňom pred uzavretím zmluvy, a preto z tohto dôvodu dodatočná nemožnosť plnenia nemohla nastať,
najmä za situácie, ak komunikácia s uvedenou spoločnosťou prebieha aj ďalej, pričom ku dňu
vyhlásenia rozsudku nebolo preukázané, že nie je možné nájsť prijateľné riešenie pre dané záplavové
územie. V tomto smere žalobca preukázal, že podniká kroky smerujúce k zabezpečeniu súhlasného

stanoviska tohto orgánu (č.l. 76 a 78-79). Rovnako zastavenie územného konania, v rámci ktorého bolo
vydané nesúhlasné stanovisko jedného z dotknutých subjektov, nemôže byť ani jednotlivo ani v súhrne
vyhodnotené na vrub dodatočnej nemožnosti plnenia. Je síce pravda, že ku dňu vyhlásenia rozsudku
účel zmluvy nebol dosiahnutý, avšak od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve neprešli ani 3 roky, čo pre
dohodnutý účel zmluvy nemožno vyhodnotiť ako neprimerane dlhú dobu, a preto konštatovanie vzniku

dodatočnejnemožnostiplneniasúdpovažujevtejtodobezapredčasné.Tomutovpodstatezodpovedáaj
vyjadrenieprávnehozástupcužalovanej,ktorývrámcizáverečnejrečioznačilnaplnenieúčeluzmluvyza
dostatočne nepravdepodobné, čo však vo svojej kvalite, ktorá bola súdu preukázaná ku dňu vyhláseniu
rozsudku, nemôže znamenať, že plnenie možno vyhodnotiť za objektívne nemožné, ale skôr za sťažené,
avšak nie do takej miery, aby nebolo možné hoci za sťažených podmienok naplnenie účely zmluvy

dosiahnuť.

25. Nakoľko súd nemal preukázanú dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá sa týka vybudovania
inžinierskych sietí na dotknutých pozemkoch, konštatuje, že nemôže byť daný ani dôvod na odstúpenie
v zmysle § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto sa ani ostatnými tvrdeniami (či ide o nemožnosť

iba časti plnenia, otázkou, čo sa rozumie zvyšujúcim plnením a v konečnom dôsledku aj závislosťou
oboch uzavretých zmlúv) nezaoberal.

26. Žalovaná strana rovnako tvrdila, že záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zanikol v zmysle §
50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých

účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa zmluva uzavrela. Za podstatnú zmenu pomerov žalovaná strana označila skutočnosť, že
žalobca do dňa vyhlásenia rozsudku neinicioval začatie nového územného konania, pričom pôvodné
(ním nezačaté) bolo na jeho návrh zastavené. V tomto smere z vykonaného dokazovania vyplynulo
(pričom tieto skutočnosti nerozporovali ani samotné sporové strany), že jeden z dotknutých orgánov

– vodohospodársky podnik vydal nesúhlasné stanovisko k plánovanej výstavbe, a to dňa 4.2.2021,
čo je dátum pred uzavretím dotknutej kúpnej zmluvy. Rovnako nebolo sporné, že ku dňu vyhlásenia
rozsudku žalobca o nové stanovisko tento orgán nepožiadal. Avšak z vykonaného dokazovania (č.l. 76)
vyplýva, že žalobca pracuje na odstránení dôvodov, pre ktoré uvedený dotknutý orgán toto nesúhlasné
stanovisko vydal a prostredníctvom tretích osôb (spoločnosti DHI Slovakia, s.r.o.) zabezpečuje nájdenie

riešenia konfigurácie terénu územia, ktoré výstavbu na určitej časti územia umožní a zároveň nevytvorí
novú záplavu na miestach, ktoré dnes zaplavené nie sú. Skutočnosť, že žalobca inicioval zastavenie
pôvodného územného konania vzhľadom na nesúhlasné stanovisko jedného z dotknutých orgánov je
podľanázorusúdulogické,nakoľkoexistenciatohtostanoviskobypriamospôsobilanevydaniekladného
územného rozhodnutia zo strany kompetentného orgánu, a preto tento úkon nemal zásadný vplyv na

výsledok územného konania, ktorý by bol pre jeho účastníkov tak či onak nepriaznivý. Je nesporné, že
dôvody nesúhlasného stanoviska vodohospodárskeho podniku nie je možné napraviť v krátkom čase
a že riešenie si vyžiada dlhší časový priestor, čo však spôsobí nepoužiteľnosť súhlasných vyjadrení
iných dotknutých orgánov, ktoré sú vydané iba na vopred stanovený konkrétny čas (viď č.l. 77), a pretosúd konštatuje, že nezistil takú zmenu okolností, že by nebolo možné spravodlivo žiadať od strán, aby
zotrvali na svojej pôvodnej dohode.

27. Súd nevykonal dokazovanie predloženou kúpnou zmluvou, uzavretou medzi žalobcom a R. R.,
nakoľko táto nemá žiadny priamy súvis s prejednávanou vecou, pričom správanie sa žalobcu k iným
predávajúcim nemôže spôsobiť neplatnosť či zánik kúpnej zmluvy, uzavretej medzi sporovými stranami.
Žalobca rovnako navrhol výsluch svedkov S. B., S. B., M. T., K. H., Q. U., B. U. a M. B., ktorými
sa mal preukázať ich prípadný záujem alebo nezáujem na uzavretí kúpnej zmluvy so žalobcom. Súd

predmetný návrh na doplnenie dokazovania nevykonal z dôvodu jeho nerelevancie k predmetu sporu,
nakoľko skutočnosť, že nie všetci vlastníci pozemkov previedli svoje vlastnícke právo k dotknutým
pozemkom nemá za následok nemožnosť vybudovania inžinierskych sietí na nich a nie je ani podstatnou
zmenou okolností v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedený prevod pozemkov na
žalobcu nie je jediným možným riešením s ohľadom na práva a povinnosti účastníkov stavebného
konania, ale je iba najjednoduchším riešením situácie v rámci územného konania a pri zabezpečovaní

súhlasných stanovísk dotknutých orgánov, ale v žiadnom prípade nespôsobuje nemožnosť vykonať
plnenie zo strany žalobcu v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve ani navrhnúť nové územné
konanie s ich súčinnosťou. Súd nevykonal dokazovanie ani listinami, založenými na č.l. 67-68 z dôvodu
ich nečitateľnosti, pričom dotazom na žalovanú stranu zistil, aká rozhodujúca skutočnosť sa týmito
listinami mala preukázať, pričom vzhľadom na skutočnosť, že táto nebola medzi stranami sporná,

odpadla potreba predkladať predmetný listinný dôkaz v čitateľnejšej verzii.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že sčasti bolo žalobe vyhovenej a z rovnakej časti (ohľadom druhého

petitu) bola táto zamietnutá, súd mal za to, že obe sporové strany boli rovnako úspešné a preto rozhodol
tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného

sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).