Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214031
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5117214031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Slovenská
sporiteľňa,a.s.,sosídlomTomášikova48,83237Bratislava,IČO:00151653,právnezastúpený:Roman
Kvasnica a partneri s.r.o.,
so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D. – E., štátny občan SR, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D. – E., štátna občianka SR, žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra,

IČO: 52 990 516, o zaplatenie 41.880,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 6Csp/84/2017 – 342 zo dňa 04.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu a vo výroku III.
o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
prvým výrokom návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/73/2021 zamietol, druhým výrokom žalobu v celom rozsahu
zamietol a tretím výrokom žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného

a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.
1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že súd výrokom I. tohto rozsudku zamietol návrh žalobcu
na prerušenie tohto konania do rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp.
zn. 7C/73/2021, ktorý bol prednesený na pojednávaní konanom dňa 04.07.2024 zo strany právnej
zástupkyne žalobcu. Dôvody, pre ktoré súd rozhodol o pokračovaní v konaní, ktoré bolo pôvodne
prerušené práve do právoplatného skončenia predmetného konania (vedeného na OS Žilina pod sp.
zn. 7C/73/2021) sú uvedené v uznesení zo dňa 14.05.2024 (ods. 5, ods. 6 uznesenia na č. l. 313

spisu). Dôvodmi pre pokračovanie v konaní bola potreba dosiahnuť v prejednávanej veci právoplatné
rozhodnutie vzhľadom na dĺžku trvania tohto sporu, ako aj možnosť súdu v tejto veci otázku platnosti
dobrovoľnej dražby posúdiť prejudiciálne (berúc do úvahy rozhodnutie vo veci 7C/73/2021, hoc ku dňu
tohto rozhodnutia neprávoplatné). Rovnako nebol dôvod konanie prerušiť aj z dôvodu, že predmetnúprávnu vec bolo možné rozhodnúť aj bez vyčkávania na rozhodnutie o odvolaní vo veci sp. zn.
7C/73/2021. Toto v poradí druhé rozhodnutie okresného súdu v tejto veci je totiž založené na dvoch
základných dôvodoch (pre ktoré súd žalobu v celom rozsahu zamietol).

1.2. Okresný súd zotrval na pôvodnom posúdení, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaní 1/, 2/ zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná
o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania
alebozamestnania.Naopakžalobcapredmetnúzmluvuuzatváralzdôvoduvýkonusvojejpodnikateľskej

činnosti. Medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ vznikol záväzkovo-právny vzťah, vyplývajúci z uzavretej
zmluvy o splátkovom úvere. Predmetná zmluva o splátkovom úvere bola zmluvou uzatvorenou
platne, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn.
13C/71/2015-330zodňa18.06.2020,právoplatnédňa04.09.2020(nač.l.102spisu),nazákladektorého
bola žaloba žalovaných 1/, 2/ (v tomto spore) proti žalobcovi (v tomto spore) o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere, záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zamietnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní

1/, 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesli na pojednávaní konanom dňa 15.07.2022
námietku premlčania, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa
29.11.2022. Okresný súd pri posudzovaní otázky premlčania zobral do úvahy splátku, ktorú žalobca
vymedzil ako splátku, pre ktorú bol úver zosplatnený (žalobca túto splátku pritom vymedzil až v odvolaní
zo dňa 06.07.2021 ako splátku splatnú 20.04.2014). Premlčacia lehota podľa interpretácie ustanovenia

§ 103 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
mala teda začať plynúť až prvý deň po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky (pre
ktorúbolúverzosplatnený).Keďžezatakúsplátkužalobcaoznačilsplátkuúverusplatnúdňa20.04.2014
a žaloba bola podaná dňa 18.04.2017, je možné konštatovať, že nárok uplatnený žalobcom premlčaný
nie je, keďže bol uplatnený v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

1.3. K výroku II. rozsudku a k prvému dôvodu, pre ktorý bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá,
okresný súd uviedol, že vo vzťahu k tomuto dôvodu zamietnutia žaloby považoval za potrebné uviesť, že
otázka platnosti dobrovoľnej dražby týkajúcej sa nehnuteľností, ktorými bola zabezpečená pohľadávka
žalobcu voči žalovaným 1/, 2/ a z výťažku z ktorej bola táto pohľadávka aj uspokojená v celom
rozsahu, nie je žiadnym spôsobom určujúca. Okresný súd sa v rámci opätovného posúdenia predmetnej

veci zaoberal platnosťou mimoriadneho zosplatnenia úveru poskytnutého žalovaným 1/, 2/ zo strany
žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere a dospel k nasledovným záverom. Z poslednej výzvy
na zaplatenie omeškaných splátok úveru zo dňa 03.03.2014 (na č. l. 60 spisu), ani z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.04.2014 (na č.l. 61 spisu) nie je vôbec zrejmé,
pre ktorú omeškanú splátku úveru bol úver predčasne zosplatnený. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe

boli žalovaní 1/, 2/ v omeškaní so splátkami úveru minimálne od februára 2013, pričom iba do konca
januára 2012 mali svoj dlh zo zmluvy o úvere splácať riadne. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ boli
v omeškaní dlhšom ako tri mesiace ku dňu zosplatnenia úveru s viacerými splátkami (pričom z informácií
poskytnutých žalobcom vyplýva, že takých splátok bolo minimálne 12, berúc do úvahy splátky splatné
v mesiacoch februára 2013 až po január 2014).

1.4. Okresný súd ďalej uviedol, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením, ktoré žalobca uvádza v predmetnej veci až v podanom
odvolaní voči rozsudku okresného súdu zo dňa 06.07.2021. Túto splátku pritom vymedzil ako splátku
splatnú dňa 20.04.2014. Pokiaľ by mala byť splátka, pre ktorej nezaplatenie bol predmetný úver

zosplatnený práve táto splátka, zosplatnenie úveru je neplatné pre rozpor so zákonom, a to pre
rozpor s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže v čase zosplatnenia (vyhláseného
ku dňu 25.04.2014) neboli žalovaní so splátkou splatnou 20.04.2014 v trojmesačnom omeškaní.
K tejto splátke nebola dodržaná ani podmienka upozornenia dlžníkov na možnosť predčasného
zosplatnenia adresovaná žalovaným 1/, 2/ v lehote 15 dní pred zosplatnením (keďže v čase vyhotovenia

a doručovania upozornenia ešte ani nenastala splatnosť splátky, ktorú žalobca označil ako splátku,
pre ktorú mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru). Zároveň (ako už bolo uvádzané vyššie
v tomto odôvodnení) úkon mimoriadneho zosplatnenia úveru je neplatný aj z dôvodu, že v poslednej
výzve na zaplatenie omeškaných splátok úveru zo dňa 03.03.2014 nebola konkretizovaná práve tá
splátka, pre nezaplatenie ktorej mal žalobca v úmysle úver zosplatniť. Pre tieto nedostatky (a rozpor

so zákonom) bolo predčasné zosplatnenie úveru posúdené tak, ako bolo uvedené vyššie v tomto
odôvodnení rozsudku ako neplatný právny úkon.
1.5.Vnadväznostinauvádzanéskutočnostiaprávneposúdenieveciokresnýsúdpovažovalzapotrebné
upriamiť pozornosť na to, že žalobca svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasnezosplatneného úveru, pričom zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak žalovaný je
spotrebiteľom (§ 294 CSP). Zmena žaloby (ktorou je i zmena podstatných skutkových tvrdení) nebola
v tomto spore možná/prípustná, a navyše takú zmenu ani žalobca nenavrhoval. Nebolo potom možné

uplatnený nárok žalobcu posudzovať napr. ako plnenie jednotlivých nezosplatnených (a splatných)
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok, ktorý nebol
zo strany žalobcu uplatnený. Pokiaľ by súd nárok uplatnený zo strany žalobcu ako nárok z predčasne
zosplatneného úveru posudzoval z iného skutkového základu (t.j. napr. ako plnenie nezosplatnených
splátok), prekročil by rámec žalobcom vymedzeného petitu, pretože by mu priznal plnenie z iného

skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (a tým by porušil zásadu ne ultra
petitum). Aj keď sa žalobca domáhal priznania plnenia z rovnakej zmluvy, po skutkovej stránke tvrdil,
že došlo
k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy (súd
v uvedenom poukazuje na závery prijaté v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024).
Nebolo potom možné žalobcovi priznať nárok z takéto jeho skutkového vymedzenia, ktoré v spore

neprodukoval.
1.6. Okresný súd ďalej uviedol, že ku dňu rozhodnutia súdu žalobca nemal voči žalovaným 1/, 2/ žiadnu
pohľadávku, ktorú si uplatňoval v tomto spore z dôvodu predčasného zosplatnenia, keďže ako sám
uvádza vo svojom podaní zo dňa 21.10.2021 (na č. l. 211 spisu), na úverový účet žalovaných mala byť
poukázaná suma vo výške 58.293,13 eur, ktorou malo dôjsť k úplnému splateniu žalobcom uplatneného

nároku. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/73/2021-402 zo dňa
10.01.2024,ktorýmbolažalobaourčenieneplatnostidobrovoľnejdražby,zvýťažkuktorejbolauhradená
pohľadávka uplatnená v tomto konaní zamietnutá, ako aj s odvolaním, ktoré bolo proti uvedenému
rozhodnutiu podané. Aplikujúc ustanovenie § 194 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd v rámci
prejudiciality prihliadol na rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/73/2021

(teda ku dňu rozhodnutia súdu v tejto veci nebol v dôsledku podanej žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby zvrátený stav, ktorý v dôsledku realizácie predmetnej dobrovoľnej dražby nastal).
To znamená, že ku dňu tohto rozhodnutia nemá žalobca voči žalovaným 1/, 2/ pohľadávku z dôvodu
mimoriadneho zosplatnenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom úvere. V nadväznosti
na uvedené, berúc do úvahy aj obsah odôvodnenia uvedený v bodoch 27. – 32. tohto odôvodnenia

rozsudku, okresný súd považoval za nehospodárne ďalej vyčkávať na rozhodnutie o odvolaní proti
rozhodnutiu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/73/2021 (a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 246/2021 zo dňa 07.09.2021). Okresný súd preto vychádzal zo stavu, že v čase
rozhodovania o uplatnenom nároku žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka bola v celom
rozsahu uhradená a z toho dôvodu nebol dôvod, aby súd túto v akomkoľvek rozsahu žalobcovi voči

žalovaným 1/, 2/ priznal.
1.7. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ ako úspešným stranám sporu voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Uviedol, že žalobca bol v spore neúspešný, keďže žaloba smerujúca voči žalovaným 1/, 2/ bola v celom
rozsahu zamietnutá, pričom bol v tomto konaní povinný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Okresný súd o trovách prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania rozhodoval ako o jednom
celku, ktorý bol zavŕšený týmto rozhodnutím.
2. Proti výrokom II., III. predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca
vzákonnejlehoteodvolanievytýkajúcsúduprvejinštancievadypodľa§365ods.1písm.b),f),h)zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
2.1. Žalobca v prvom rade uviedol, že prvostupňový súd na pojednávaní súdu, ktoré sa uskutočnilo dňa
04.07.2024, neuviedol predbežné právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, čím znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V priebehu celého prvostupňového konania

sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal otázkou platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. jej
platné vyhlásenie vôbec nepovažoval za sporné. V opačnom prípade by žalobca adekvátne reagoval
a bez najmenších pochybností by preukázal platné (zákonné) vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
poskytnutého úveru. Jediná okolnosť, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal, bolo prípadné premlčanie
žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Súčasne sa súd zaoberal iba skutočnosťou, že predmetná

pohľadávka žalobcu bola splatená v dôsledku realizovanej dražby nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaných.
2.2. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru považoval za neplatné. Žalobca zastával právny názor, že mimoriadna splatnosťposkytnutého úveru bola vyhlásená riadne a v súlade so zákonom. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru bolo žalobcom realizované na základe zmluvného dojednania o možnosti veriteľa ukončiť
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru možnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach,

v prípade omeškania so splácaním pohľadávky, ktoré zakladá právo žalobcu (nie povinnosť) žiadať
zaplatenie celého dlhu. Až požiadavkou žalobcu na žalovaného o zaplatenie celého dlhu, teda najskôr
dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. jeho doručenia žalovanému, vznikol žalobcovi
nároknaúhradusplátoksplatnýchod20.03.2014do20.06.2022.Mimoriadnasplatnosťpohľadávkybola
žalobcom vyhlásená ku dňu 25.04.2014 z dôvodu dlhodobého neplnenia si povinností vyplývajúcich z

uzavretej zmluvy o splátkovom úvere zo strany žalovaného, a to v súlade
s bodom 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, bodom 8.1. a 8.2. Obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám, ktoré boli účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a zároveň s bodom 8.1.
Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.,
účinných v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

2.3. Žalobca uviedol, že nakoľko žalovaní boli v omeškaní so splátkami splatnými dňa 20.12.2013,
20.01.2014 a 20.02.2014, veriteľ v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval
žalovaných dňa 05.03.2024 na úhradu omeškaného dlhu a súčasne ich upozornil, že ak dlžnú
sumu neuhradia, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru. Nakoľko žalovaní
omeškaný dlh neuhradili, listom zo dňa 28.04.2014 veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval

žalovaných, aby uhradili celú splatnú sumu pohľadávky. Žalobca zastáva právny názor, že v prípade, ak
nie je uvedené, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, musí
sa s touto otázkou vysporiadať súd, pričom v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. Čo sa týka splátky splatnej dňa
20.04.2014, ktorá bola žalobcom vymedzená v podanom odvolaní, túto žalobca označil ako splátku,

ktorá bola rozhodná pre posúdenie začatia plynutia premlčacej lehoty celej žalobcom uplatňovanej
pohľadávky. Žalobca uviedol, že v čase podania predmetného odvolania, t. j. v roku 2021, súdna prax
nebola jednotná v otázke posudzovania začatia plynutia premlčacej lehoty pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských vzťahoch, pričom súdy počítali premlčaciu dobu odo dňa zročnosti prvej splátky, pre
ktorú veriteľ pristúpil

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čím de facto skracovali premlčaciu dobu
o 3 mesiace.
2.4. Mal zato, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobu zamietol z dôvodu splatenia
žalobou uplatneného nároku. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že žalobou uplatnená pohľadávka
bola v dôsledku realizovanej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve

v celom rozsahu splatená. V tejto súvislosti žalobca iba uviedol, že na Okresnom súde Žilina doposiaľ
nebolo právoplatne ukončené konanie vedené pod sp. zn. 7C/73/2021, o neplatnosť dražby, pričom
odvolací súd doposiaľ nerozhodol o odvolaní, ktoré bolo podané žalovanými proti rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd zamietol ich žalobu a určil, že realizovaná dražba bola platná. Stále teda je možné,
že odvolací súd určí, že dražba bola neplatná a

v takom prípade bude žalobca povinný výťažok dražby vrátiť na účet žalovaných, a teda jeho pohľadávka
uhradená nebude. Súčasne mal žalobca zato, že súd prvého stupňa si sám odporuje vo svojich
tvrdeniach, nakoľko na jednej strane tvrdí, že v rámci prejudiciality prihliadol na rozhodnutie vo veci
vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 7C/73/2021 (v rámci ktorého súd posudzoval ako
podmienku platnosti realizovanej dražby aj platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), ktorým

súd určil, že dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinných bola platná, avšak sám súd platnosť dražby
spochybňuje svojim rozhodnutím, ktorým posúdil zosplatnenie poskytnutého úveru ako neplatné.
2.5. Žalobca mal ďalej zato, že pokiaľ by bol správny názor súdu prvej inštancie
o neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čo žalobca výslovne popiera), súd prvej inštancie
bol povinný rozhodnúť o priznaní časti omeškaných splátok úveru v rozsahu,

v akom tieto boli splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. k 04.07.2024, ako aj k nim prislúchajúceho
príslušenstva. Žalobca výslovne popiera, že priznanie splátok splatných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
súdu prvého stupňa by mohlo byť považované za zmenu žaloby, nakoľko súd by priznal iba časť
žalobcom uplatňovaného nároku.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Uviedli, že rozhodnou otázkou

v predmetnom spore na podklade podanej žaloby žalobcom bolo posúdenie platnosti písomného
právneho úkonu učineného žalobcom zo dňa 28.04.2014, ktorým žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
pohľadávky ku dňu 25.04.2014 a súčasne vyzval žalovaných, aby pohľadávku vo výške 44.981,12 eur
zaplatili v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti o ktorom žalobcatvrdí nasledovné. Vzhľadom na uvedené sa žalovaní 1/ a 2/ stotožnili s právnym záverom súdu, že
právny úkon žalobcu, ktorým zosplatnil celý úver je právnym úkonom neurčitým, nakoľko sám žalobca
založil jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť tým, že v ňom presne nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo zosplatnil celý dlh.
3.1. K tvrdeniu žalobcu, že súd na pojednávaní dňa 04.07.2024 neuviedol predbežné právne posúdenie
veci v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, čím znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že i pre prípad situácie na ktorú poukazuje žalobca, platí, že v súdnom

konaní podľa CSP je kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a
za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Ak sudca dané
zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu
z jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva.
3.2. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu, kedy ako dôvod zamietnutia žaloby
ustálil aj z pohľadu neexistencie nároku z dôvodu jeho splatenia ako výsledku dobrovoľnej dražby,

žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že žalobca k danej námietke nekonkretizoval žiadne porušenie zákonného
ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné prijať záver nesprávneho právneho záveru vo vzťahu k
neexistencii žalovaného nároku, nakoľko podstatnou skutočnosťou pre úspešnosť je výlučne existencie
nároku. Úvahy žalobcu k danej otázke sú preto právne irelevantné, a to bez ohľadu na neexistenciu
právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré konanie je

v súčasnom období predmetom odvolacieho konania.
3.3. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nesprávne podanú žalobu zamietol v celom rozsahu,
nakoľko časť nároku žalobcu predstavovala minimálne sumu zodpovedajúcu splatným splátkam ku dňu
vyhlásenia rozsudku, a preto súd bol povinný tento nárok priznať, žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že sa v plnom
rozsahu stotožňujú so záverom súdu, ktorý z pohľadu jeho právneho posúdenia túto otázku ustálil tak, že

žalobca svoj uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, pričom
zmena žaloby sa
v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak žalovaný je spotrebiteľom, pričom žalobca takúto zmenu
nenavrhoval.
4. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ zaujal stanovisko žalobca. Žalobca zastával právny názor, že

mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru bola vyhlásená riadne a v súlade
so zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky jasne vyplýva skutočnosť, že zo strany žalobcu nebola špecifikovaná splátka, pre
ktorú došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru nemá za následok neplatnosť tohto zosplatnenia. K

absencii predbežného právneho posúdenia a porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobca
mal zato, že odvolaním napadnutý rozsudok je tzv. prekvapivým rozhodnutím, nakoľko počas celého
konania, ktoré prebiehalo pred súdom prvého stupňa, sa súd žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou
platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, a teda žalobca v konaní pred
súdom prvého stupňa nemal žiadnu možnosť poznať názor súdu, týkajúci sa platnosti zosplatnenia

poskytnutého úveru a prípadné jeho pochybnosti, v dôsledku čoho nemohol účinne realizovať ani
procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú, ani produkovať ďalšie dôkazy na podporu tvrdení,
že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo zo strany žalobcu realizované platne a v súlade so zákonom.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd

prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ustanovenia
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §

219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku II., ako
aj v závislom výroku III., t. j. výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade
sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie

o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).7. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia
§ 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj
keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia
podmienok konania.
8. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky
námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného

dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.
I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak

dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom
rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

9. Námietku žalobcu týkajúcu sa tej skutočnosti, že podľa jeho právneho názoru žiadne zákonné
ustanovenie neupravuje uvedenie „povinnosti veriteľa v spotrebiteľských vzťahoch uviesť konkrétnu
splátku, pre nezaplatenie ktorej chce veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru“, a preto je nesprávny
právny názor súdu prvej inštancie o neplatnosti zosplatnenia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s touto otázkou náležite vysporiadal

v bodoch 27. až 30. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré závery odvolací súd zároveň
odkazuje, keďže právny úkon žalobcu, ktorým zosplatnil celý úver, je neurčitým právnym úkonom,
pričom sám žalobca založil jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť tým, že v ňom presne nešpecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo zosplatnil celý dlh. Krajský súd tiež zdôrazňuje, že účelom
právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov

spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko
trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.
Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri
nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd zastáva názor, že
výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý
z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ

(v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom

vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosťpredčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi

v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak
je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie
a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním z úhrady splátky
(s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na
zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného potom
možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka by

malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd
zdôrazňuje,žeprocesnýsúdniejepovinnýexoffovyhľadávaťdôvodoprávnenostiúkonovveriteľapodľa

§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci
právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd
poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od
Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C.
H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

9.1
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za akých
podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť
splnenékumulatívne.Zuvedenéhotiežvyplýva,žeajkeďvymedzeniekonkrétnejsplátky,preomeškanie
dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie

dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,
s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.

9.2 V prípade, ak sa veriteľ rozhodne, že pre neuhradenie niektorej splatnej splátky spotrebiteľom
využije právo požiadať spotrebiteľa o úhradu celého zostatku dlhu naraz, môže tak urobiť len ak
uplynula lehota 3 mesiacov od splatnosti niektorej neuhradenej splátky, upozornil dlžníka na možnosť
využitia práva úver zosplatniť najmenej 15 dní pred využitím tohto práva, a zároveň uplatní svoje právo
do splatnosti splátky nasledujúcej po 3 mesačnom omeškaní so splátkou, pre ktorú dlh zosplatnil.

Ak zákonodarca stanovil veriteľovi povinnosť upozorniť spotrebiteľa na to, že využije svoje právo na
zosplatnenie dlhu, je dôležité, aby túto povinnosť veriteľ splnil, z obsahu ktorého upozornenia musí byť
zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a výslovné upovedomenie spotrebiteľa na možnosť vykonania práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Tento zákonom predpokladaný hmotnoprávny úkon veriteľa musí spĺňať podmienky jasnosti,

určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma má korešpondovať forme právneho úkonu,
ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky trpí
vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, alebo nevychádza
zo splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, alebo sa
preukáže, že nebolo doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nemôže vyvolať zamýšľané právne

účinky a veriteľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana
spotrebiteľa.
10. Neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa tej skutočnosti, že súd prvej inštancie neuviedol predbežné
právne posúdenie veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, čím mal žalobcovi
znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, keďže i pre uvedený prípad, na ktorý poukázal žalobca, platí, že v súdnom konaní
podľa Civilného sporového poriadku je kladený podstatne väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej
vlastnú procesnú aktivitu a za transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov.
Aj podľa odvolacieho súdu, ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodržal, nemalo to žiaden priamydosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný sporový
poriadok. S uvedeným koreluje aj právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS/643/2022, podľa ktorého „porušenie ust. § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje

stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a podobne. Striktné
nedodržanie postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo o sebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia, nie je ani procesnou vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP“.
11. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho procesného

postupu súdu, kedy ako dôvod zamietnutia žaloby ustálil aj z pohľadu neexistencie nároku z dôvodu
jeho splatenia ako výsledku dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že s uvedenou
námietkou sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal v bode 33 odôvodnenia rozsudku, na ktoré
odvolací súd záverom odkazuje. Navyše krajský súd konštatuje, že žalobca v danej námietke
nekonkretizoval žiadne porušenie zákona, na základe ktorého by bolo možné prijať záver nesprávneho
právneho názoru vo vzťahu k neexistencii žalovaného nároku, nakoľko podstatnou skutočnosťou pre

jeho úspešnosť bola výlučne jeho existencia.

12. Neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie nesprávne podanú žalobu
zamietol, nakoľko časť nároku predstavovala minimálnu sumu zodpovedajúcu splatným splátkam
ku dňu vyhlásenia rozsudku, a preto mal súd prvej inštancie povinnosť predmetný nárok priznať.

Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou náležite
a vyčerpávajúco vysporiadal v bodoch 31. a 32. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to vrátane
správnej aplikácie aktuálnej judikatúry najvyšších súdnych autorít (uznesenie Najvyššieho súdu SR
4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024) k uvedenej otázke, a preto na jeho závery odvolací súd v plnom
rozsahu odkazuje.

13. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP tak vo výroku II., ako aj vo výroku III. ako
vecne správny potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia

§ 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli v celom rozsahu úspešní a vznikol im tak nárok na náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania, ktoré im v súvislosti s konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to
v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline, dňa 24. júna 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu