Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202515
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224202515.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, Bratislava, dieťa matky: C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. XXXX/XX, G., a otca: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, G., o návrhu navrhovateľky: I. I., E. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. - J. K. L., korešpondenčná adresa: G. XX, G., o zverenie maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.
23P/108/2024-121 zo dňa 20.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“,

eventuálne „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, 3, § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“), a vecne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rodičovské práva
a povinnosti vymedzujú tri základné oblasti, a to právo dieťa vychovávať, zastupovať ho (zákonný

zástupca) a právo spravovať jeho veci a majetok; patria rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa.
Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá dieťa porodila -
matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva - otcovi. Rodičovské práva a povinnosti sú
budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výkone. Najvyšším princípom
výkonu rodičovských práv a povinností je vždy záujem dieťaťa. V prípade, ak jeden z rodičov nežije, je
na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý rodič sám. Pokiaľ

by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné opatrenia, akým je
aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl. Zákona o rodine).

3. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a
starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa

uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa
poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie
lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. Osobná starostlivosť je
teda pojem užší ako výchova. Náhradná starostlivosť pomenúva inštitút, ktorý nahrádza výkon jednej
časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Aj v prípade umiestnenia

dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti, sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední
jeho rodičia.4. Náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa
v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti

je: a) nevyhnutnosť, čo znamená, že ju možno nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť
nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy,
keď ohrozenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom
podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť, čo znamená, že zverenie maloletého dieťaťa
do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky

nedostatočnej a úplne chýbajúcej starostlivosti zo strany rodičov. Neschopnosť alebo neochota rodičov
zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych alebo
subjektívnych okolnostiach, napr. ak rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú alebo nemajú vôbec
záujem o dieťa, dlhotrvajúca choroba rodičova, dlhodobý pobyt jediného žijúceho rodiča v zahraničí
a pod.. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti predstavuje podstatný a faktický zásah
do výkonu rodičovských práv a povinností, pretože týmto inštitútom sa nahrádza výkon jednej časti

rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa.

5. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá má prioritné miesto pred inými jej formami (pestúnska
starostlivosť, ústavná starostlivosť) je náhradná osobná starostlivosť podľa § 45 zákona o rodine, resp.
spoločná náhradná starostlivosť podľa § 46 zákona o rodine, ktorú charakterizuje práve prostredie blízke

dieťaťu. Zákon o rodine v § 45 neurčuje žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča, preto aj pri rozhodovaní o tejto forme náhradnej
starostlivosti je súd povinný subsidiárne aplikovať § 44 zákona o rodine a z neho plynúce podmienky
na prijatie takéhoto rozhodnutia. Súd teda môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej
osoby než rodiča, ak rodičia osobnú starostlivosť z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov

nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má totiž každé dieťa
okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Rodičovi bude rozhodnutím súdu
o zverení jeho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti fakticky zasiahnuté do jeho práva mať dieťa
u seba (toto mu bude odňaté úplne), do jeho práva určiť miesto pobytu dieťaťa (odvodzuje sa od miesta
pobytu náhradného rodiča, nie rodiča), do jeho práva rozhodovať o dieťati (môže rozhodovať len v

iných než bežných veciach) a do jeho práva výchovne na dieťa pôsobiť (obmedzilo sa fakticky na čas
styku). V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti je
pritom konajúci súd povinný vziať do úvahy len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či
sa skutočne žiadny z rodičov nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať (t. j. nevyhnutnosť náhradnej
osobnej starostlivosti), pričom záver svedčiaci o tom, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým

spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa musí vychádzať zo starostlivého a spoľahlivého objasnenia
týchto okolností. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nemá byť trvalým riešením, po
nariadení ktorého sa súd uspokojí s faktom, že o dieťa je osobne postarané. Je to len prvý krok v
zabezpečení jeho práv. Následne musí štát urobiť všetky ostatné možné kroky na to, aby toto riešenie
nebolo definitívne a aby sa v čo najkratšom čase obnovila rodičovská starostlivosť o dieťa (bližšie pozri

Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019. s. 271 až 294).

6. V konaní o výchovu maloletého dieťaťa treba zisťovať príčiny, ktoré ovplyvnili vzťahy medzi rodičmi a
maloletými deťmi a inými osobami, ktoré sa podieľajú na výchove maloletého. (R 31/1966).

7. Starostlivosť o deti a ich výchovu je ústavným právom rodičov tak, ako je ústavným právom detí právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalšie osoby môžu nahradiť výchovné pôsobenie rodičov, iba
ak žiadny z rodičov nemôže, resp. nechce svoje úlohy vo výchove dieťaťa plniť. Zverenie maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o
výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov a

predpokladom pre vyslovenie tohto výchovného opatrenia je, že vyžaduje to záujem maloletého dieťaťa.
(IV. ÚS 271/08).

8. Základným elementom rodinného života je spolužitie rodičov a detí a ich vzájomné prežívanie
obojstrannej prítomnosti (rozhodnutie ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku z 26. 2. 2002, sťažnosť č.

46544/99, bod 58; už citované rozhodnutie vo veci Bronda proti Taliansku, bod 51), pričom práve v
tomto rámci sa má uskutočňovať starostlivosť o dieťa a jeho výchova zo strany rodičov. Právo rodiča
vychovávať svoje dieťa a starať sa oň nachádza svoje vyjadrenie v čl. 41 ústavy, pričom na rovnakom
mieste ústava zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Jeho obsahovounáplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s
odlúčením maloletých detí od rodičov (PL. ÚS 14/05). Väzba medzi rodičom a dieťaťom totiž predstavuje
najprirodzenejšiu ľudskú väzbu a jeden z prvoradých predpokladov ľudského vývoja (nález Ústavného

súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2244/09, bod 43). Akékoľvek opatrenie štátu narúšajúce túto väzbu,
resp. spoločný život rodičov a detí tak znamená zásah do práva na rodinný život. (rozsudok veľkého
senátu ESĽP vo veci K. a T. proti Fínsku z 12. 7. 2001, sťažnosť č. 25702/94, bod 151, rozhodnutie vo
veci Johansen proti Nórsku zo 7. 8. 1996, bod 52).

9. Rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, ktorý musí
byť založený na dostatočných relevantných argumentoch motivovaných záujmom maloletého dieťaťa
(rozhodnutie veľkého senátu ESĽP vo veci Scozzari a Giunta proti Taliansku z 13. 7. 2000, sťažnosť č.
39221/98 a 41963/98) (I. ÚS 26/2021).

10. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej dlhodobo, od roku

2011 nevykonáva starostlivosť o maloletú, nezaujíma sa o ňu, nestretáva sa s ňou, maloletá ju prakticky
nepozná. Maloletá však má otca, ktorému je zverená do osobnej starostlivosti a ktorý zabezpečoval
starostlivosť o maloletú A. až do času, kedy maloletá odišla bývať k starej mame (navrhovateľke), čo
bolo v lete 2024. Od tohto obdobia je maloletá v osobnej starostlivosti starej mamy (navrhovateľky).
Z vyjadrení otca jednoznačne vyplýva, že chce aj naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletú,

s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Vykonaným šetrením bolo zistené, že v domácnosti otca má
maloletá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti. Na základe uvedeného možno
jednoznačne konštatovať, že v predmetnej veci nie je splnená podmienka stanovená v § 44 ods. 1
Zákona o rodine, a teda že rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloletú
A.. Splnenie tejto podmienky sa vzťahuje na matku maloletej, nie však na jej otca. V predmetnej veci

je však potrebné zaoberať sa aj špecifikami daného prípadu, ktoré treba vyhodnocovať individuálne.
V prejednávanej veci je nesporné, že maloletá A. aktuálne odmieta návrat do domácnosti otca. Súd
v priebehu konania vypočul maloletú A., za účelom zistenia jej názoru. Pri vyhodnocovaní názoru
prejaveného maloletou je však potrebné brať do úvahy zdravotný stav maloletej. Maloletá A. trpí miernou
duševnou zaostalosťou a významnými poruchami správania. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii,

má nastavenú medikamentóznu liečbu. Maloletá počas pohovoru neustále opakovala, že sa k otcovi
vrátiť nechce, že ho nemá rada, že ju otec bil, že sa uňho necíti dobre. V prípade maloletej A., s ohľadom
na jej diagnózu, je potrebné brať do úvahy to, do akej miery dokáže ona sama vyhodnotiť jej vzťah s
otcom, taktiež je potrebné zvážiť, do akej miery je jej aktuálne správanie a citové prežívanie ovplyvnené
navrhovateľkou, u ktorej od leta 2024 býva. Nesporným faktom je, že vzťah medzi navrhovateľkou a

otcom maloletej je zlý, je teda logické, že negatívne nastavenie navrhovateľky voči otcovi maloletej
sa prenáša na maloletú, o to viac, keď sú u maloletej prítomné sociokomunikačné deficity, oslabené
porozumenie, oslabená reciprocita (uvedené vyplýva z lekárskych správ založených v spise). Obvinenia
zo strany navrhovateľky, že otec maloletú bije, že ju psychicky vydiera, taktiež tvrdenie o tom, že sa
maloletá mala pokúsiť o samovraždu skokom z vyvýšenej budovy, ostali len v rovine nepreukázaných

tvrdení navrhovateľky. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že navrhovateľka už v roku 2014
rovnako obvinila otca z fyzického a psychického týrania maloletej, podala návrh na zverenie maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti, na otca podala trestné oznámenie. Jej tvrdenia sa však ani v roku
2014 nepreukázali a navrhovateľka vtedy svoj návrh vzala späť. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky
musí brať súd do úvahy, okrem splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zverenie dieťaťa do náhradnej

starostlivosti, najmä najlepší záujem maloletej A.. Súd v zmysle vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda civilné
mimosporové konanie, urobil dopyt na školu, ktorú maloletá navštevuje, taktiež si vyžiadal lekárske
správy týkajúce sa maloletej, a to najmä za účelom posúdenia, aký má vplyv pobyt maloletej u starej
mamy (navrhovateľky) na maloletú. Zo správy, ktorú predložila škola, ktorú maloletá navštevuje, vyplýva,
že po nástupe maloletej do prvého ročníka, t. j. v septembri 2024, neboli žiadne problémy. Postupne

sa však situácia ohľadom maloletej A. zhoršovala, z predloženej správy vyplýva, že A. má aktuálne
skrátené vyučovanie na dve vyučovacie hodiny denne, v škole býva len do 10:00 hod., nevzdeláva sa
však podľa individuálneho študijného plánu. Výrazné zhoršenie jej správania nastalo v novembri 2024,
je konfliktná, výbušná, jej reakcie sú neadekvátne, agresívne a útočné. Študijný odbor ju nezaujíma,
štúdium nezvláda. Nemožno teda konštatovať, že by v dôsledku pobytu u navrhovateľky došlo k

zlepšeniu zdravotného stavu resp. vnútorného prežívania maloletej. Z poslednej lekárskej správy zo
dňa 04.12.2024 vyplýva, že v prípade pretrvávajúcich problémov v správaní, bude potrebné doplniť
vyšetrenia, a to aj za účelom vylúčenia diagnózy PAS (porucha autistického spektra). Je pravdou, že
v lekárskej správe z 12.06.2024 bolo doporučené dohodnúť pobyt u starej mamy, uvádza sa všakpobyt, nie trvalá starostlivosť starej matky a úplné vylúčenie otca zo starostlivosti o maloletú. Taktiež
sa v tejto správe uvádza, že v prípade pretrvávajúcich problémov je nutné zvážiť umiestnenie maloletej
do diagnostického centra. Súd má za to, že problémy v správaní v maloletej A. pretrvávajú naďalej,

resp. zo správy predloženej školou možno vyvodiť, že dochádza k zhoršeniu, pokiaľ ide o poruchy
správania. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.01.2025 uviedla, že maloletá A. bola dvakrát u
psychologičky v Centre poradenstva a prevencie, pričom na poslednom stretnutí im bolo povedané, že
psychologička má toho veľa, bolo by vhodné nájsť iného psychológa. Navrhovateľka sa vyjadrila, že
uvedené nie je v jej možnostiach a že budú čakať na ďalší termín, ktorý dostanú v Centre poradenstva a

prevencie. Pri aktuálnom stave maloletej A., pri pretrvávajúcich, resp. zhoršujúcich sa prejavoch poruchy
správania, uvedenú zdravotnú resp. psychologicko-poradenskú starostlivosť o maloletú súd rozhodne
nepovažuje za dostatočnú. Pri pohovore maloletá A. navyše uviedla, že keď príde domov zo školy,
väčšinou okolo desiatej hodiny doobeda, trochu poupratuje a ľahne si spať, väčšinu dňa prespí, nemá
žiadnych kamarátov, nikam nechodí, nemá záujem na tom niečo zmeniť, čas trávi aj na internete a
sociálnych sieťach. Keď príde domov navrhovateľka okolo 17:00 hod., A. ešte spí. Súd nepovažuje

takýto spôsob života za vhodný pre šestnásťročné dieťa a už vôbec nie za súladný s jej najlepším
záujmom. Súd si je vedomý toho, že maloletá A. má limity, pokiaľ ide o nadväzovanie sociálneho
kontaktu, vzhľadom na jej zdravotný stav, avšak aj deti s poruchami správania, pri správnom nastavení
liečby a psychologického poradenstva, môžu a súd je presvedčený že aj vedú plnohodnotnejší život,
ako aktuálne vedie maloletá A.. V neposlednom rade je potrebné sa zamyslieť aj nad jej aktuálnou

dochádzkou do školy, zvážiť, či táto škola je pre A. vhodná, či ju dokáže zvládnuť a či nie je na mieste
zvážiť prestup do inej školy. Bez ohľadu na to, ako dobré sú úmysly navrhovateľky vo vzťahu k maloletej
A., súd má vážne pochybnosti o tom, či navrhovateľka dokáže zabezpečiť pre maloletú A. zdravotnú
starostlivosť na takej úrovni, ako to maloletá aktuálne potrebuje. Hoci maloletá A. prejavila jednoznačný
názor, že u otca bývať nechce, že chce ostať u starej mamy, súd musí zohľadňovať predovšetkým jej

najlepší záujem, pričom zdravotný stav maloletej, aktuálna situácia, aktuálny spôsob života, ktorý vedie,
prevyšujú nad názorom prejaveným maloletou, pričom ako už bolo uvedené vyššie, aj názor prejavený
maloletou treba posudzovať v kontexte jej zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich limitov, ktoré má
v oblasti správania a nadväzovania sociálnych kontaktov či vnútorného prežívania a vyhodnocovania
medziľudských vzťahov, v ktorých žije. Súd opätovne zdôrazňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do

výchovy inej osoby než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým
úlohourodičov.Takétozvereniesamusívždyopieraťostarostlivéaspoľahlivéobjasnenietýchokolností,
ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu
výchovu dieťaťa (R64/1968). Ako už bolo uvedené vyššie, súd nezistil na strane otca žiadnu takú
prekážku, ktorá by mu bránila zabezpečovať starostlivosť o maloletú A., pričom návrh navrhovateľky

posudzoval aj v kontexte najlepšieho záujmu maloletej. Súd vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľky
nepovažoval za dôvodný, taktiež sa spĺňajúci požiadavky stanovené ustanovením § 44 ods. 1 Zákona o
rodine,aužvôbecniezohľadňujúcinajlepšízáujemmaloletej,pretosúdnávrhvplnomrozsahuzamietol.

11. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby
odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci.
V prípade, že by odvolací súd aj z dôkazov uvedených navrhovateľkou, ktoré sa nachádzajú v spise

považoval návrh navrhovateľky za dôvodný a zákonný navrhovateľka žiada rozsudok prvostupňového
súdu zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedla, že formálne podmienky uvedené v § 45 ods. 1, 2 Zák. o rodine
navrhovateľka spĺňa, keďže je babkou maloletej a vedie usporiadaný život, založený na kresťanských
hodnotách, ktorými sa drží vo svojom každodennom živote. Pokojné prostredie pre život sa javí a vyplýva
toajzdokazovaniavykonanéhosúdomakoesenciálnapodmienkapreto,abymaloletádokázalazvládať

svoje povinnosti dieťaťa a to najmä absolvovanie strednej školy a získanie vedomostí a zručností, ktoré
jej môžu pomôcť sa v dospelosti o seba postarať a uživiť. Výsluch maloletej, ktorá má 16 rokov ukázal,
ako vníma v súčasnej dobe svojho otca a prostredie v ktorom žila do leta 2024. Je to priestor pre
život, s ktorým sa nedokáže psychicky stotožniť, pôsobí na ňu deštrukčne a jej kategorické stanoviská
ukazujú, že potrebuje pokojnejšie miesto na život. Podľa jej vlastného vyjadrenia je to domácnosť babky,

ktorá napriek dvojgeneračnému rozdielu je pre jej duševné zdravie a rozvoj akceptovateľná osoba.
Keďže maloletá je už vo veku, kde dokáže sformulovať svoje pocity, vnímanie starostlivosti blízkych
osôb o seba, ich vplyv na jej psychiku, duševnú pohodu a rozvoj osobnosti, navrhovateľka má za to,
že prvostupňový súd nepriložil pri rozhodovaní dostatočnú relevanciu jej osobnej výpovedi. Jej výpoveďodráža vnímanie domácností jej otca počas jej celého detstva a to kam tento vzťah dospel v čase jej
dospievania. Túto genézu vývoja vzťahu otec - dcéra s prihliadnutím na osobné okolnosti oboch, súd
pri rozhodovaní nezohľadnil a nevyhodnocoval tak ako by v tomto konaní bolo potrebné. Súd zároveň

podrobne nepreskúmal okolnosti pokusu o samovraždu maloletej, čo je v prípade jej preukázania vážny
dôkaz o nemožnosti zdravého fungovania domácnosti otec a dcéra v tejto fáze ich života. Ak maloletá
osobačoilenuvažujeodobrovoľnomukončeníživota,užtojedôkazotom,žepotrebujeodbornúpomoc
a pokojnejšie prostredie na vrátenie psychickej pohody a istoty, že jej život má zmysel. V tomto prípade,
nešlolenoúvahy,aleoreálnypokusdobrovoľneukončiťsvojživot.Totojepresúdmoment,ktorýnesmie

podceniť a vykonať dostatočné preverenie takejto udalosti v živote maloletej či nastala alebo či o takom
konaní uvažovala a z akých dôvodov. Taktiež súd neskúmal podrobne zmenu psychického rozpoloženia
maloletej po presťahovaní k babke od leta 2024, voči tomu ako prežívala psychicky a fyzicky maloletá
život v domácnosti otca pred letom 2024. Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočnosti a neúplne zistil skutočný stav vecí pre meritórne rozhodnutie.

13. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že odporúča, aby odvolací súd
predmetný rozsudok potvrdil ako vecne správny.

14. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že s návrhom na zverenie maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nakoľko maloletej pobyt u navrhovateľky neprospieva,

jej správanie sa nezlepšilo, ale dokonca zhoršilo. Nevidí dôvod na to, aby maloletá zostala bývať
u navrhovateľky a súhlasí s rozhodnutím Mestského súdu Bratislava II, ktorý rozhodol o zamietnutí
návrhu navrhovateľky o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po

zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je dôvodné.

16. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh navrhovateľky na zverenie

maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti.

17. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutiesúduprvejinštancieniejevecnesprávne,pretožeprvoinštančný
súd nevykonal potrebné dokazovanie, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a je predčasné.

19. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04
- M.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997,
či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

22. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

23. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

24. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom

dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces

dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

25. Odvolacie námietky navrhovateľky smerovali predovšetkým k nedostatočne zistenému skutočnému

stavu veci, keď výsluch maloletej, ktorá má 16 rokov ukázal, ako vníma v súčasnej dobe svojho otca
a prostredie v ktorom žila do leta 2024, nepreskúmal okolnosti pokusu o samovraždu maloletej, čo je
v prípade jej preukázania vážny dôkaz o nemožnosti zdravého fungovania domácnosti otec a dcéra v
tejto fáze ich života. Poukázala na to, že ak maloletá osoba čo i len uvažuje o dobrovoľnom ukončení
života, už to je dôkaz o tom, že potrebuje odbornú pomoc a pokojnejšie prostredie na vrátenie psychickej

pohodyaistoty,žejejživotmázmysel.Taktiežsúdneskúmalpodrobnezmenupsychickéhorozpoloženia
maloletej po presťahovaní k babke od leta 2024, voči tomu ako prežívala psychicky a fyzicky maloletá
život v domácnosti otca pred letom 2024.

26. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 písm. a), 4 ZoR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,

na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

27. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou,

môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo
súdnym rozhodnutím.

28.Náhradnoustarostlivosťoujezvereniemaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostiinejfyzickejosoby
než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť).

29. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na
záujem maloletého dieťaťa.

30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky za akých môže súd rozhodnúť o zverení

maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti v bodoch 8 až 11. rozhodnutia, avšak
aj s ohľadom na individuálnosť prípadu (zdravotné postihnutie maloletej) nevykonal dostatočné
dokazovanie a vec nesprávne na základe neúplne zisteného skutočného stavu veci vyhodnotil.31. Ako vyplýva z obsahu spisu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/41/2011-25 zo
dňa 31.05.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti otca a matke bola uložená vyživovacia povinnosť k maloletej vo výške 100,- eur mesačne.

Matka odišla od maloletej 14.01.2011, od toho času sa o maloletú staral otec a navrhovateľka. V
školskom roku 2023/2024 navštevovala maloletá deviaty ročník Špeciálnej základnej školy s materskou
školou, K. X, G.. Dochádzku mala pravidelnú, vymeškané hodiny mala z dôvodu zdravotných problémov
a hospitalizácie. Otec sa zaujímal o vzdelávanie, pravidelne komunikoval s triednou učiteľkou. Stará
mama (navrhovateľka) sa taktiež zaujímala o vzdelávanie maloletej. Maloletá dosahovala priemerné

výsledky, jej správanie bolo aj konfliktné, nerozumela sociálnym interakciám a situáciám medzi
spolužiakmi, často vyrušovala, sústavne sa rozprávala a provokovala spolužiakov. V školskom roku
2024/2025 nastúpila maloletá do prvého ročníka Spojenej školy internátnej, Dúbravská cesta 1,
Bratislava a zo správy školy zo dňa 12.12.2024 vyplýva, že dochádzka maloletej bola spočiatku dobrá,
no aktuálne má vymeškaných 287 hodín. Na začiatku školského roka neboli s maloletou problémy, škola
komunikovala s navrhovateľkou aj s otcom maloletej. Výrazné zhoršenie správania u maloletej nastalo

v novembri 2024, maloletá na hodinách vyrušuje, je podráždená, reaguje neadekvátne, agresívne a
útočne, často je nutné riešiť konflikty medzi ňou a triedou. Chodenie do školy ju podľa jej slov veľmi
unavuje, ráno sa jej ťažko vstáva, býva ospalá, podráždená, prácu na odbornom výcviku vníma ako
náročnú, učebný odbor ju nezaujíma. Pre výbušnosť škola žiadala čo najskorší termín u psychiatra.

32. Podľa lekárskej správy zo dňa 18.10.2024 (NÚDCH Bratislava, psychiatrická ambulancia) maloletá
má diagnostikovanú miernu duševnú zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou
pozorovania alebo liečby. Odporúčané bolo navštíviť Centrum poradenstva a prevencie, vyšetriť
intelekt, prehodnotiť školu, odporúčané bolo skrátenie vyučovania, stav maloletej si vyžaduje zvýšenú
starostlivosť zo strany druhej osoby.

33. Ako uviedol už súd prvej inštancie, náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie
výchovu) rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Znakmi náhradnej starostlivosti je: a) nevyhnutnosť, čo znamená, že ju možno nariadiť len vtedy, ak
rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda

môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa nekvalitou jeho života
preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Neschopnosť alebo neochota
rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych
alebo subjektívnych okolnostiach.

34. Súd vo veci vypočul aj maloletú, ktorá sa vyjadrila negatívne vo vzťahu k otcovi, má rada babku
u ktorej chce byť, ktorá ju má rada, zaujíma sa o ňu, rozpráva sa s ňou. Tiež uviedla, že berie lieky proti
depresii, ktoré ju uspávajú.

35. Ako správne uviedol súd prvej inštancie maloletá A. trpí miernou duševnou zaostalosťou

a významnými poruchami správania. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, má nastavenú
medikamentóznu liečbu. Maloletá počas pohovoru neustále opakovala, že sa k otcovi vrátiť nechce, že
ho nemá rada, že ju otec bil, že sa uňho necíti dobre. V prípade maloletej A., s ohľadom na jej diagnózu,
je potrebné brať do úvahy to, do akej miery dokáže ona sama vyhodnotiť jej vzťah s otcom, taktiež je
potrebné zvážiť, do akej miery je jej aktuálne správanie a citové prežívanie ovplyvnené navrhovateľkou,

u ktorej od leta 2024 býva. Nesporným faktom je, že vzťah medzi navrhovateľkou a otcom maloletej
nie je dobrý a negatívne nastavenie navrhovateľky voči otcovi maloletej sa môže prenášať na maloletú,
o to viac, keď sú u maloletej prítomné sociokomunikačné deficity, oslabené porozumenie, oslabená
reciprocita (uvedené vyplýva z lekárskych správ založených v spise). Hoci pokusy o samovraždu u
maloletej neboli preukázané, je potrebné sa vysporiadať s tým, že už v roku 2014 navrhovateľka obvinila

otca z fyzického a psychického týrania maloletej, hoci uvedené preukázané nebolo. Schopnosť rodiča
sa postarať o maloleté dieťa nespočíva iba v zabezpečení materiálnych potrieb maloletej, ale treba
prihliadať aj na psychické zdravie maloletej a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dôležité je z akého
dôvodu má maloletá voči otcovi postoj ako vyplynul z jej výpovede.

36. Správa zo školy z 12.12.2024 nesvedčí v prospech navrhovateľky, keď zo správy, ktorú predložila
škola, ktorú maloletá navštevuje vyplýva, že po nástupe maloletej do prvého ročníka, t. j. v septembri
2024, neboli žiadne problémy, postupne sa však situácia ohľadom maloletej A. zhoršovala. Výrazné
zhoršenie jej správania nastalo v novembri 2024, je konfliktná, výbušná, jej reakcie sú neadekvátne,agresívne a útočné. Študijný odbor ju nezaujíma, štúdium nezvláda. Nemožno teda konštatovať, že by
v dôsledku pobytu u navrhovateľky došlo k zlepšeniu zdravotného stavu resp. vnútorného prežívania
maloletej. Z lekárskej správy zo dňa 04.12.2024 vyplýva, že v prípade pretrvávajúcich problémov

v správaní, bude potrebné doplniť vyšetrenia, a to aj za účelom vylúčenia diagnózy PAS (porucha
autistického spektra). Ako vyplýva z pohovoru maloletej A., keď príde domov zo školy, väčšinou
okolo desiatej hodiny doobeda, trochu poupratuje a ľahne si spať, väčšinu dňa prespí, nemá žiadnych
kamarátov, nikam nechodí, nemá záujem na tom niečo zmeniť, čas trávi aj na internete a sociálnych
sieťach. Keď príde domov navrhovateľka okolo 17:00 hod., A. ešte spí a súd prvej inštancie uviedol,

že nepovažuje takýto spôsob života za vhodný pre šestnásťročné dieťa a už vôbec nie za súladný s
jej najlepším záujmom. Nevysporiadal sa však s tým, čo môže byť dôsledkom zhoršeného správania
maloletej, čo môže byť príčinou toho, že väčšinu dňa prespí, keď je nepochybné, že maloletá užíva
lieky, ktoré podľa jej vyjadrenia ju uspávajú. Z uvedeného tak nie je bez pochybností vylúčené, že
na zhoršení správania sa maloletej, ale aj toho, že väčšinu dňa prespí môže byť aj medikamentózna
liečba, ktorú maloletá užíva. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že hoci v lekárskej správe zo

12.06.2024 bolo doporučené dohodnúť pobyt u starej mamy, nie trvalá starostlivosť starej matky a úplné
vylúčenie otca zo starostlivosti o maloletú, ide o správu z júna 2024, navyše takáto správa zároveň
nevylučuje aj starostlivosť o maloletú zo strany starej matky, pokiaľ by dospel k dôvodnosti návrhu.
Je nutné tiež konštatovať, že odvolacie námietky navrhovateľky v tom, že ak maloletá osoba čo i len
uvažuje o dobrovoľnom ukončení života, je dôkazom o tom, že potrebuje odbornú pomoc a pokojnejšie

prostredie na vrátenie psychickej pohody a istoty, že jej život má zmysel a v kontexte aj s ohľadom na
uvedené posúdiť, či záujem maloletej byť zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
nebol dôvodný. Pokiaľ súd konštatoval, že nezistil na strane otca žiadnu takú prekážku, ktorá by mu
bránila zabezpečovať starostlivosť o maloletú A., pričom návrh navrhovateľky posudzoval aj v kontexte
najlepšieho záujmu maloletej, na vyššie uvedené však súd prvej inštancie nedal odpoveď, v tomto smere

ani nevykonal potrebné dokazovanie, preto jeho závery o zamietnutí návrhu navrhovateľky považuje
odvolací súd za predčasné.

37. Pretože súd prvej inštancie v súvislosti rozhodovaním o návrhu navrhovateľky nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP) a jeho rozhodnutie je z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v danom
rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie opätovným výsluchom

navrhovateľky, ale aj otca maloletej ohľadom aktuálnej situácie maloletej, či aj naďalej maloletá má
zhoršené správanie, za týmto účelom si vyžiada správu zo školy, či sa kontaktuje s otcom, či maloletá
užíva lieky predpísané lekárom pedopsychiatrom, ak áno, či pravidelne, podľa predpisu lekára, prípadne
vypočuť lekára ohľadom možných účinkov na správanie maloletej, ale aj za účelom zistenia vhodného
umiestneniamaloletejdostarostlivostiazistiťajto,čimaloletábolapodrobenávyšetreniuodporučenému

podľa lekárskej správy zo dňa 04.11.2024 a podľa zistení posúdiť dôsledky v súvislosti so správaním
maloletej. Posúdi okolnosti, ktoré viedli k správaniu sa maloletej aj vo vzťahu k otcovi, prípadne vykoná
ďalšie dokazovanie, ktoré vyvstane zo zisteného stavu a s ohľadom na vyššie uvedené odvolacím
súdom načrtnuté zistenia opätovne posúdi návrh navrhovateľky, prípadne aj nároky s ním súvisiace,
pričomsúdprvejinštanciesvojerozhodnutiepodoplnenídokazovanianáležiteodôvodnítak,abyspĺňalo

kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP, a sa náležite vysporiada aj
s relevantnou argumentáciou účastníkov.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

40. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

41. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).