Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824201194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu Mgr. Petra Straku a JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prievidza, dieťa rodičov – matka: C. D. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. D. G. XXX, XXX XX
F. D. G., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05
Bratislava a otec: H. I. B., J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX J., o návrhu matky na
nahradenie súhlasu otca, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/216/2024-181
zo dňa 27. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. nahradil súhlas otca I. B., nar. X.X.XXXX ako
zákonného zástupcu maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX na zápis maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX na
plnenie povinnej školskej dochádzky v K. A. škole v I. v školskom roku 2024/2025. Výrokom II. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na Okresnému súdu Prievidza dňa
28.02.2024 doručený návrh matky na nahradenie súhlasu otca ako zákonného zástupcu maloletej
A. na zápis maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky v K. A. škole v I. v školskom roku
2024/2025 a jeho odôvodnenie, na uznesenie Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13P/21/2024 zo dňa
21. októbra 2024, ktorým preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Martin, z dôvodu zmeny bydliska
maloletej,Správukolíznehoopatrovníkazodňa19.03.2024,písomnévyjadrenieotcamaloletejknávrhu,
vyjadrenia rodičov maloletej a kolízneho opatrovníka na pojednávaní, na pohovor s maloletou vykonaný

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ďalej na pojednávaní vykonané dokazovanie a z neho
zistený skutočný stav veci, ktorý právne posúdil za aplikácie § 19 ods. 1 až 3, § 20 ods. 2 veta prvá,
§ 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v účinnom znení (ďalej
aj ,,Školský zákon“), § 30 ods. 1, § 35, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho rozsudku.

3.Okresnýsúdmalzanepochybné,žedňaXX.X.XXXXmaloletáA.dovŕšilašiestyrokveku,apretojejod

septembra 2024 začala povinná školská dochádzka s poukazom na ust. § 19 ods. 3 Školského zákona.
Zdôraznil, že zápis maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky bol komplikovaný. V čase, keď
maloletá A. spolu s matkou ešte žili v B., matka podala žiadosť o zápis maloletej do K. základnej školy v
I. z dôvodu plánovaného sťahovania sa aj so svojím partnerom do I.. Rozhodnutím riaditeľa K. A. školyI., potvrdeným zriaďovateľom školy, maloletá do K. základnej školy prvotne prijatá nebola. Už v tomto
štádiu otec so zápisom maloletej A. do tejto školy nesúhlasil. Následne matka zapísala maloletú do ZŠ v
B., teda do spádovej školy v zmysle vtedy aktuálneho miesta bydliska maloletej, s čím súhlasil aj otec. Po

presťahovaní matky a maloletej do F. D. G. v okrese I., kde zároveň došlo k prehláseniu oboch na trvalý
pobyt,matkaopätovnepožiadalaozápismaloletejdoK.základnejškoly,čomalokresnýsúdpreukázané
Žiadosťou o odhlásenie maloletej A. zo ZŠ I. L. B. zo dňa 9.7.2024, ako aj Žiadosťou o zápis do K.
základnej školy v I.. Rozhodnutím riaditeľa K. A. školy zo dňa 27.08.2024 bola maloletá prijatá prestupom
na základné vzdelávanie do 1. ročníka K. základnej školy od 01.09.2024. Voči tomuto rozhodnutiu podal

odvolanie otec maloletej A., pričom zriaďovateľ školy rozhodnutie riaditeľa potvrdil. Okresný súd mal
preukázané, že maloletá A. reálne do tejto základnej školy nastúpila a v čase rozhodovania súdu bola
jej žiačkou. Otec ešte pred začiatkom školského roka 2024/2025 požiadal bez súhlasu matky o zápis
maloletej do spádovej školy v mieste jej bydliska v F. D. G., pričom na školu prijatá nebola z dôvodu,
že už bola prijatá na K. základnú školu v I..

4. Z vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplynulo, že rodičia sa nezhodli na tom, kde maloletá
A. bude plniť povinnú školskú dochádzku.

5. Okresný súd poukázal na to, že výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu
v zásade realizujú vo forme konsenzu rodičia spoločne. Pri nezhode o podstatných veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd, pričom berie zreteľ na najlepší
záujemmaloletéhodieťaťa.Výberškolskéhozariadenia,kdebudedieťaplniťškolskúdochádzkutakouto
podstatnou vecou je. Okresný súd zdôraznil, že konanie o rozhodovaní pri nezhode rodičov o podstatnej
veci týkajúcej sa dieťaťa je konaním o starostlivosti o maloletých a pri rozhodovaní je súd povinný v
zmysle ust. § 38 ods. 1 a ods. 2 CMP a § 116 CMP skúmať názor maloletého dieťaťa a na tento prihliadať

s ohľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť.

6. Okresný súd poukázal na matkou prezentovanú skutočnosť, že maloletá je po nástupe do K. A. školy
šťastná, do školy chodí veľmi rada, má tam veľa kamarátov, dokonca sa opakovane stáva, že keď pre
ňu príde do školy, tak nechce ísť domov.

7. Okresný súd uviedol, že názor maloletého dieťaťa bol zisťovaný aj prostredníctvom kolízneho
opatrovníka, avšak maloletá vyjadrila želanie, aby tento názor bol dôverný, s ktorým sa súd oboznámil
a na tento pri rozhodovaní prihliadal.

8. Okresný súd mal v konaní preukázané, že motiváciou matky pre prihlásenie maloletej do K. základnej
školy v I. bolo, že si zisťovala referencie a škola patrí z hľadiska vzdelávania medzi najlepšie školy
v okrese. K vzdelávaniu majú moderný prístup. Deti sa od 1. ročníka učia anglický jazyk, na škole
existujemnožstvokrúžkov,pričomtietokrúžkysúzabezpečovanéZŠM.,kdemaloletédieťasipracovníci
vyzdvihnú v školskom klube a po ukončení krúžku opätovne maloleté dieťa do školského klubu

odovzdajú, teda rodič nemá starosti s nosením detí na krúžky. Základná škola v F., kde ju otec zapísal,
tieto parametre nespĺňa. Matka školu vyberala na základe informácii od ľudí, ktorých deti do tejto školy
chodili, alebo aktuálne chodia. Jej motiváciou nebolo, že táto škola je cirkevná. Matka, maloletá, ani ich
rodina nie sú veriaci. Matka zdôraznila, že maloletá je v tejto škole šťastná, plne adaptovaná. Uviedla,
že si nevie predstaviť, že by jej zrazu oznámila, že do tejto školy už chodiť nebude. Myslí si, že by to

maloletú zlomilo. Keby videla, že maloletá je v škole nešťastná, chodí smutná, tak by svoje rozhodnutie
určite prehodnotila.

9. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že otec odôvodňoval svoj nesúhlas s K.
základnou školou v I. jedine tým, že je to škola cirkevná. Súhlasil by s akoukoľvek inou školou, ktorá by

cirkevnou školou nebola, avšak bližšie nezdôvodnil, prečo je cirkevná škola pre neho takým zásadným
problémom.

10. Okresnému súdu bolo z rozhodovacej činnosti známe, že do K. základnej školy v I. chodia aj deti
ateistických rodičov, ktoré sú bez vierovyznania. Vyjadril presvedčenie, že hoci ide o cirkevnú základnú

školu, tak kresťanské zásady, ktoré sú v škole deťom vštepované, nemôžu byť maloletej na ujmu,
práve naopak. Poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1, veta 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majú
rodičia právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Toto
právo je však podľa názoru okresného súdu limitované vo vzťahu k dieťaťu, ktoré má právo slobodnevyjadriť svoj názor a s ohľadom na vek a rozumovú a vôľovú vyspelosť si tento názor zasluhuje náležitú
pozornosťzostranyrodiča.Akorodičia,takisúdmusíbraťzreteľnanajlepšízáujemdieťaťa.Vykonaným
dokazovaním nadobudol presvedčenie, že maloletá A. je v K. základnej škole veľmi spokojná, má tam

veľa kamarátov a do školy chodí rada. Pri rozhodovaní bral zreteľ aj na skutočnosti, že maloletá si prešla
zložitým obdobím, ktoré bolo vyvolané rozchodom jej rodičov, sťahovaním sa z mesta, ktoré dôverne
poznala, kde mala kamarátov, kde chodila do škôlky, do jej neznámeho mesta, ako aj na to, že ukončila
materskúškoluanastúpilanapovinnúškolskúdochádzku,tedastalasaznejškoláčka.Podľaokresného
súdu je to pre dieťa vo veľmi krátkom časovom úseku veľa zmien, ktoré môže mať problém spracovať.

11. Z dôvodu, že sa maloletá v škole adaptovala, je tam šťastná a spokojná, mal okresný súd za to, že
je v najlepšom záujme maloletej, aby pokračovala v povinnej školskej dochádzke na K. základnej škole,
preto návrhu matky vyhovel a nahradil súhlas otca s plnením povinnej školskej dochádzky maloletej
A. v tejto škole. Uviedol okresný súd, že sa týmto spôsobom snažil eliminovať riziko ďalšieho stresu,
ktorému by mohla byť maloletá v prípade prestupu na inú školu vystavená. Pritom prihliadal na vyjadrený

názor maloletej, ako aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil, aby maloletá ďalej pokračovala v
plnení povinnej školskej dochádzky na K. základnej škole. Okresný súd sa stotožnil s názorom kolízneho
opatrovníka, že otec môže byť protipólom v živote maloletej, ktorý jej bude ukazovať inú cestu a iný
názor, než ten, ktorý bude prezentovaný v K. ZŠ.

12. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom uviedol,
žemaloletédieťa,ktorévzhľadomnasvojvekarozumovúvyspelosťjeschopnévyjadriťsamostatnesvoj

názor, má právo ho slobodne vyjadriť vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých
sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté a jeho
názoru sa musí venovať náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Pokiaľ je
to možné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa a vzhľadom na charakter veci vhodné, súd
zisťuje názor maloletého dieťaťa priamo, kedy má sám možnosť bezprostredne vnímať jeho názor, čím

sa eliminuje riziko jeho dezinterpretácie treťou osobou. Veková hranica na výsluch maloletého dieťaťa
pritom nie je nikde stanovená. Nemožno však pripustiť, aby sa prihliadalo výlučne na názor maloletého
dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Je nevyhnutné vo veci získať objektívne podklady a
poznatky, najmä znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami, ktoré pre rozhodovanie všeobecných
súdov umožnia dosiahnuť spravodlivú rovnováhu. Ani z Čl. 12 Dohovoru nemožno vyvodiť, že by názor

dieťaťa bol pre súd záväzný, a že by sa súd od neho nemohol odchýliť. Poukázal na to, že od rozchodu
rodičov sa matka s maloletou, bez súhlasu otca, dvakrát presťahovala, najprv zo A. do B., v dôsledku
čoho musela aj zmeniť predškolské zariadenie a následne z B. do I.. Preto, pokiaľ súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že nie je v záujme maloletej meniť školu, tak otec poukázal
na fakt, že matka bez ohľadu na záujem dieťaťa opakovane zmenila jeho výchovné prostredie, ktoré

konanie považoval za konanie v rozpore so záujmom maloletej. Položil si otázku, aké má ako otec
práva, keď sa nemôže vyjadriť k otázke viery svojho dieťaťa. Už v konaní pred súdom prvej inštancie
poukazoval na to, že on aj matka maloletej sú neveriaci a napriek tomu matka maloletú zapísala do K.
školy. Je ochotný udeliť súhlas s nástupom maloletej do školského zariadenia v I. a berie na vedomie,
že sa matka s maloletou opätovne v krátkodobom horizonte presťahovala, avšak žiada, aby školské

zariadenie, ktoré bude maloletá navštevovať, nebolo cirkevného charakteru. Aj keď matka návrh podala
už dňa 28.02.2024, súd prvej inštancie rozhodoval až v novembri 2024, a preto muselo maloleté dieťa
nastúpiť do školy. Podľa otca v dôsledku prieťahov v konaní, došlo k situácii, keď si dieťa vytvorilo
so spolužiakmi kontakty, a preto argumentácia okresného súdu, že nie je vhodné, aby dieťa zmenilo
školu z dôvodu kamarátskych väzieb, vyznieva absurdne. Samotný fakt prieťahov v konaní, nemôže byť

otcovi na ťarchu. Ak by okresný súd postupoval v konaní promptne a skutočne v záujme maloletého
dieťaťa, rozhodol by v polročnej lehote, kedy by dieťa základnú školu ešte nenavštevovalo, mohol by
rozhodnúť bez zjavného ovplyvnenia dieťaťa matkou a situáciou. Pokiaľ okresný súd argumentoval
názorom dieťaťa, tak neskúmal, či si dieťa je vedomé následkov svojho vyjadreného názoru, vzhľadom
na svoj vek a vyspelosť. Keďže otec aj matka sú osoby neveriace, nevie si predstaviť matku, ako

maloletú dcéru vedie k náboženskej výuke. Zdôraznil, že je povinnosťou súdu prihliadať na záujem
maloletého dieťaťa, pri ktorom by mal zobrať do úvahy viaceré okolnosti a posudzovať celkovú situáciu
a pomery na strane rodičov a dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa nemožno podľa otca vidieť iba v
tom, že za každú cenu treba rešpektovať fakticky vytvorený vzťah, a to najmä vtedy, ak by tento bolvyvolaný svojpomocne, bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo rodičovských práv
druhého rodiča. Pri preukázaní konfliktov medzi rodičmi sa podľa otca podceňuje skúmanie vplyvu
preferenčného rodiča na dieťa vo vzťahu k druhému rodičovi, čo môže mať negatívny vplyv na vývin

maloletého dieťaťa. Nie je možné pripustiť, aby konflikty medzi rodičmi boli zo strany jedného z rodičov
zneužité na dosiahnutie zásahu do rodičovských práv druhého rodiča, na dosiahnutie jeho odcudzenia
od dieťaťa, narušenie väzby, ktorá medzi nimi je. Je nevyhnutné skúmať príčiny a pôvod konfliktov medzi
rodičmi a faktory ovplyvňujúce vzťah medzi rodičmi a deťmi. Zdôraznil, že vierovyznanie a vedenie
k nemu je tak integrálna súčasť vývoja osobnosti, že ak medzi rodičmi existuje zhoda k ateistickej

výchove, navštevovanie cirkevnej školy v žiadnom prípade nemôže byť v záujme dieťaťa, najmä, ak
matkou verbalizované kritériá o kvalite a výučbe anglického jazyka spĺňajú aj iné školské zariadenia. K.
škola cielene, premyslene a dôsledne vštepuje deťom svoju vieru, a to nielen prostredníctvom ranných
stíšení, na ktorých sa deti modlia a číta sa K., ale napríklad aj svojvoľnými zmenami rozvrhu, kedy
škola opakovane zruší predmety, ktoré majú deti absolvovať podľa platného rozvrhu a nahrádza ich
triednickými hodinami, na ktorých sa deti pripravujú na bohoslužby, ale aj samotnými bohoslužbami. Ako

príklad uviedol dni 17.11.2024 a 20.12.2024. Zdôraznil, že keď sa deti v kolektíve v rámci vyučovania
pripravujú na nejakú bohoslužbu, prirodzene sa na ňu tešia a chcú sa jej zúčastniť. Fyzická účasť
maloletej na bohoslužbe je však v príkrom rozpore s matkou deklarovanými tvrdeniami, že maloletú k
viere viesť nebude. Podľa otca je maloletá z rozporu medzi cirkevnou školou a ateistickým domácim
prostredím zmätená, matka maloletej na jednej strane tvrdí, že v Boha verí, na súde naopak tvrdí, že je

ateista, maloletú pritom nedokáže naučiť modliť sa Otčenáš, nakoľko to sama nevie, následkom čoho
sa maloletá pred spaním 13-krát modlí Otčenáš, aby ho vedela, pretože, ak ho v škole nevie, „je zle“.
Uvedené maloletej spôsobuje stres, a preto možno iba ťažko hovoriť o tom, že navštevovanie takejto
školy je v jej záujme. Podľa otca matka nie je schopná rozlíšiť medzi súkromnou a cirkevnou školou,
keď na pojednávaní dňa 27.11.2024 uviedla, že ide o súkromnú školu, pretože sa tam platí školné. V

ďalšejčastiodvolaniaotecuviedolvšeobecnývýkladustanovenia§35Zákonaorodine,vovšeobecnosti
analyzoval následky rozpadu vzťahu rodičov na rodinu a potrebu odlišovať partnerský vzťah od vzťahu
rodičovského a vo všeobecnej rovine konštatoval, že by súdy mali klásť dôraz na preverenie výchovného
vplyvu a nehodnotiť situáciu z pohľadu len jedného rodiča. Vyjadroval sa k striedavej starostlivosti,
potrebe zabránenia zneužívania rodičovských práv na úkor druhého rodiča a na úkor záujmu dieťaťa,

ďalej k prípadom, kedy sa predovšetkým matky snažia dosiahnuť úpravu styku dieťaťa s druhým rodičom
za ich prítomnosti, odvolávajúc sa na naviazanosť dieťaťa na matku a poukazoval na nezmyselné snahy
rodiča vytlačiť druhého rodiča zo života dieťaťa, snahou o obmedzenie styku, kedy takéto správanie
nesmie zostať bez povšimnutia a musí byť adekvátne sankcionované. Vyslovil presvedčenie, že je veľmi
dôležité, aby celý život dieťaťa nebol výlučne organizovaný matkou, ale aby matka pripustila fakt, že aj

otec má právo hovoriť do výchovy ich spoločnej maloletej dcéry. V súvislosti s výkladom hypotézy § 35
Zákona o rodine poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/57/2014, uznesenie
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoP/46/2015 z 23. septembra 2015, v súvislosti s výkladom hodnotenia
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 4Cz
4/65 a 5Cz 37/65. Záverom uviedol, že deti bežne menia školské zariadenia a maloletá nemusí školu

zmeniť okamžite. Zmena môže prísť napríklad od začiatku ďalšieho školského roka. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Podaním okresného súdu zo dňa 02.01.2025 (č.l. 195 spisu) bolo odvolanie otca doručené na
vyjadrenie právnemu zástupcovi matky a kolíznemu opatrovníkovi.

15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 08.01.2025 (č.l. 198 spisu) zotrval na svojich písomných
a ústnych vyjadreniach v rámci konania. Mal za to, že je v záujme maloletej, aby pokračovala v plnení
povinnej školskej dochádzky v školskom zariadení, v ktorom sa adaptovala, je tam šťastná a spokojná.
Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť.

16. Matka vo vyjadrení s odvolaním otca nesúhlasila, považovala ho za účelové, s cieľom predlžovať
súdne konanie. Podľa matky otec sleduje výlučne svoje záujmy a nie záujmy maloletej dcéry, subjektívne
veľmi kriticky sa vyjadruje na adresu K. spojenej školy a podsúva skreslené a zmätočné informácie
o uvedenej škole bez overenia aspoň základných faktov. Súhlasila s rozhodnutím okresného súdu,

ako aj s názorom kolízneho opatrovníka, že pokračovanie v navštevovaní K. základnej školy v I.
maloletou je jednoznačne v jej záujme. Plne sa stotožnila s názorom okresného súdu vyjadrenom v
odseku 35. pododsek 3 odôvodnenia rozsudku. Mala za to, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné
dokazovaniepotrebnéprerozhodnutie,vkonaníriadnevypočulmatkuajotca,kdematkapočasvýsluchuobjasnila dôvody prečo považuje K. spojenú školu za najvhodnejší výber základnej školy pre maloletú
a otec sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo s týmto výberom základnej školy nesúhlasí. Jeho jediným
argumentom bolo, že sa deti v škole modlia a on s tým nesúhlasí a nesúhlasí ani s tým, aby maloletá bola

vedená k viere, čo však podľa matky nie je možné považovať za dostatočný a presvedčivý argument,
na základe ktorého by súd, vzhľadom na faktické okolnosti daného prípadu, mohol rozhodnúť inak.
Podľa matky otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy.
Jeho argumentácia je rovnaká, ako v konaní pred okresným súdom. Maloletú v škole nikto nenúti,
aby sa modlila, ako to otec mylne uvádza. Maloletá má v triede iba ranné stíšenie, počas ktorého sa

maloleté deti rozprávajú o tom, čo zažili. Jeho účelom nie je modlenie, ide v podstate o ranný kruh, ako
naostatnýchškolách.K.A.školavI.jevrebríčkuzákladnýchškôlhodnotenáveľmivysoko,ideokvalitnú
základnú školu. Je zameraná na výučbu anglického jazyka už od prvého ročníka, hlavnou prioritou
školy je integrácia predmetov a cudzieho jazyka cez CLIL (Content Language Intergraded Learning).
Maloletá bola rozhodnutím riaditeľa školy zo dňa 27.08.2024 do prvého ročníka prijatá prestupom,
nakoľko vec nezniesla odklad, keďže nebola po odhlásení zo základnej školy v B. umiestnená v žiadnej

inej škole, čím bola ohrozená jej povinná školská dochádzka. Otec sa proti uvedenému rozhodnutiu
odvolal, pričom zriaďovateľ školy o jeho odvolaní rozhodol tak, že ho zamietol a rozhodnutie riaditeľa
školy o prijatí maloletej potvrdil. Podľa matky otec nekonal a nekoná v záujme maloletej a neberie
do úvahy, že maloletá je v tejto základnej škole plne adaptovaná, šťastná a vyjadruje želanie túto školu
navštevovať. Napriek tomu, že otec pozná názor maloletej, na jej názor nehľadí a za každú cenu sa snaží

zmariť plnenie povinnej školskej dochádzky maloletou, a to bez ohľadu na jej najlepší záujem. Poukázala
na to, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je rozhodujúcim aspektom, ktorý súd musí zisťovať
a brať pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých do úvahy, v ktorej súvislosti poukázala
aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Konštatovala tiež povinnosť súdu prihliadnuť
na názor maloletého dieťaťa. Uviedla, že o zápise maloletej do K. základnej školy v I. otca informovala

niekoľko mesiacov vopred, oboznámila ho s tým, že sa plánuje aj s maloletou presťahovať do I. za jej
priateľom, s ktorým si v I. postavila rodinný dom. O tom, že sa rozhodla prihlásiť maloletú do základnej
školy v I. informovala otca prostredníctvom e-mailu dňa 16.02.2024. Otec zámerne zavádza, že o zápise
do základnej školy nemal vedomosť a klame, že mu od matky žiadny e-mail nebol doručený. Školu,
ktorú matka maloletej vybrala, otec odmieta bez uvedenia relevantných objektívnych dôvodov a matke

neponúkolinúvhodnúalternatívu.Podľamatkyniejevpredmetnomprípademožnébraťohľadnapriania
otca a konať v jeho záujme. Otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty, zámerne odvracia
pozornosť od podstaty prípadu a predkladá irelevantné vyjadrenia ohľadom rodičovskej starostlivosti.
Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

17. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka a matky boli podaniami okresného súdu zo dňa 13.01.2025
a28.01.2025doručenénavyjadrenieostatnýmúčastníkomkonania,respektíveichprávnymzástupcom.

18. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu zo dňa 28.01.2025 zotrval na svojom
vyjadrení k odvolaniu otca.

19. Otec v podaní zo dňa 28.02.2025 vyjadril nesúhlas s tvrdeniami uvádzanými matkou a odkázal
na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Konštatoval, že matka svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi
dôkazmi. Podľa otca je nespochybniteľným faktom, že ho matka vo veci výberu základnej školy
pre maloletú nikdy nekontaktovala. Tvrdenia o opaku nepodložila žiadnymi dôkazmi, a to z dôvodu,

že žiadne neexistujú. Matka si tak chce uzurpovať právo rozhodovať o podstatných veciach týkajúcich
sa maloletej bez akéhokoľvek záujmu o zapojenie druhého rodiča do tohto zásadného rozhodnutia.
Rozhodla sa získať súhlas druhého rodiča súdnou cestou, čo sa jej na niekoľko pokusov nepodarilo,
avšak ani to jej nezabránilo, aby prvý školský deň umiestnila maloletú do cirkevnej školy, napriek
formulovanému nesúhlasu otca a absencii súdneho rozhodnutia nahradzujúceho súhlas druhého rodiča.

Takéto svojvoľné konanie rodiča nemôže byť v záujme dieťaťa. V I. existujú aj iné školy, ktoré sú kvalitné
a s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka. K súčasnému stavu došlo svojvoľným konaním matky,
ktoré súd prvej inštancie dostatočne neskúmal a v odôvodnení sa mu prakticky nevenuje. Zopakoval,
že matka nedokáže rozlíšiť medzi cirkevnou a súkromnou školou alebo medzi cirkevnou a K. školou,
z čoho pramení aj jej obmedzená schopnosť vysvetľovať maloletej náboženskú tematiku, na ktorú sa

maloletáopakovanedopytujeatýmtoveciamabsolútnenerozumie,pretoženebolakvierenikdyvedená.
To podľa otca u nej vyvoláva pocity neistoty. Večer sa pred spaním musí niekoľkokrát modliť Otčenáš,
aby ho vedela, inak bude v škole zle. Nestotožnil sa s vyjadrením matky, že na K. A. škole nie sú deti
prísne vedené k modleniu a viere, a že ranné stíšenie, na ktorom sa číta z K. je ako ranný kruh na inýchškolách, respektíve, že na dvoch hodinách náboženstva týždenne sa deti nemodlia a nie sú vedené k
viere. Poukázal na sociálne siete školy, na ktorých je možné nájsť množstvo príspevkov s náboženskou
tematikou. Položil rečnícku otázku, či je jeho záujem ako otca, aby dcéra nenavštevovala cirkevnú školu

iba sebastredným konaním sledujúcim jeho vlastné záujmy alebo mu ide o to, aby sa rovnako podieľal
na výkone rodičovských práv v podstatných veciach týkajúcich sa výchovy maloletej.

20. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného
v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie
ustanovenia § 65, § 66 CMP rozsudok okresného potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/48/2025-237 zo dňa 18.08.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v

zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.08.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

23. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu, podstatou ktorého bola námietka
týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k otázke dôvodnosti nahradenia súhlasu
otca s plnením povinnej školskej dochádzky maloletého dieťaťa v K. A. škole v I., a to s ohľadom
na skutočnosť, že maloletá nie je pokrstená, ani jeden z rodičov nie je veriaci a maloletú mienili
vychovávať v zhode s ateistickým svetonázorom, bez vierovyznania. Namietaná bola aj zmätočnosť a

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Pokiaľ išlo o odvolanie otca a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenie kolízneho opatrovníka
a matky, tak je potrebné uviesť, že na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle
podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo

postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu
a v ňom doložených listín. Odvolateľ nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna
časť pojednávania, nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002,
č. 64336/01, vo veci LINO CARLOS VARELA ASSALINO proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že
okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,
následne aj pre posúdenie odvolania otca, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu
dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

25. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k odvolacím
dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

26. K odvolacej námietke o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd

uvádza, že táto bola formulovaná iba vo všeobecnej rovine, pričom nebolo uvedené, ktoré náležitosti
odôvodnenia rozsudku podľa otca absentujú, respektíve s akými skutočnosťami alebo argumentami
účastníkov sa okresný súd v rozsudku nevysporiadal dostatočným spôsobom, preto aj odvolací súd
môže na túto námietku reagovať iba vo všeobecnej rovine. Štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku
dospel k záveru, že tento kritériá vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP spĺňa, pretože odôvodnenie
rozhodnutia je potrebné posudzovať v jeho celom obsahovom znení. Okresný súd v odôvodnení vyjadrilsvoje skutkové zistenia, ako aj následné právne zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj
právne závery súdu prvej inštancie, ktoré bolo možné podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov,
s následným posúdením zo strany krajského súdu. V rozsudku sú obsiahnuté písomné vyjadrenia

účastníkov konania, ako aj obsah písomných správ kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, obsahuje
priebeh pojednávania a vyjadrenia účastníkov na pojednávaní, výsledky vykonaného dokazovania a
skutkové zistenia z neho vyplývajúce. Rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, ak po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril svoje úvahy, zhodnotenia a skonštatoval svoje závery. Okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočnú argumentáciu k meritu veci, preto nie je možné

rozsudok považovať za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, keďže jeho skutkové a právne
závery nie sú zjavne neodôvodnené. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky
podstatné a zásadné okolnosti danej veci. To, že odvolateľ s odvolaním napadnutým rozsudkom a jeho
zdôvodnením nesúhlasí, nemôže viesť k záveru o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

27. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací
súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri
rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávne
interpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikuje. Po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že takáto

situácia v danej veci nenastala. Okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zákonnej úpravy
ustanovení § 30 ods. 1 a 35 Zákona o rodine, ako aj § 19 ods. 1 až 3 a § 20 ods. 2 veta prvá a 20 ods.
5 posledná veta Školského zákona, ktoré na vec správne aplikoval v situácii, kedy mal preukázané, že
sa rodičia maloletého dieťaťa na tom, akú základnú školu má maloletá navštevovať, nedohodli, pričom
sa jedná o podstatnú vec súvisiacu s výkonom ich rodičovských práv a povinností.

28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

30. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú

právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

31. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

32. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

33. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

34. V zmysle Čl. 28 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a s cieľom postupného uskutočňovania tohto práva a na základe
rovných možností najmä
a) zavádzajú pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie.

35. Podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej
dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.36. Podľa § 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Školský zákon“) výchova a vzdelávanie podľa tohto
zákona sú založené na princípoch

r) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
s) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou
alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len ,,cirkevná škola“) a v školách zriadených inou fyzickou
osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "súkromná škola").

37. Podľa § 7 ods. 1 Školského zákona školský vzdelávací program je základným dokumentom školy,
podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

38. Podľa § 7 ods. 3 veta prvá Školského zákona školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v
súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom.

39. Podľa § 7 ods. 7 Školského zákona súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym
vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom
kontroluje Štátna školská inšpekcia.

40. Podľa § 19 ods. 1 až 3 Školského zákona nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej

dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak
dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná školská dochádzka začína začiatkom
školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť,
ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 20 ods. 1, 2 Školského zákona povinná školská dochádzka sa plní v základných školách,
v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na
plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Prihláška na vzdelávanie v
základnejškolesapodávanaformuláripodľavzoruschválenéhoazverejnenéhoministerstvomškolstva.

Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa
začať plniť povinnú školskú dochádzku.

42. Podľa § 20 ods. 5 Školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v
školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len ,,spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje

dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej
škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

43. Podľa § 144a ods. 1, 2 Školského zákona na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o
ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo

neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo
neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak
a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo
veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a
povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne

úkony bola obmedzená,
b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo
c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.80b)

44. Primárne považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že sa stotožňuje s podstatou dôvodov, pre
ktoré okresný súd považoval za potrebné vyhovieť návrhu matky na nahradenie súhlasu otca s plnením
povinnej školskej dochádzky maloletého dieťaťa v K. A. škole v I., ktoré zhrnul v odsekoch 34. a 35.
odôvodnenia rozsudku.

45. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia v rovnakom rozsahu, pokiaľ niektorý z nich nebol v
týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či pozastavené (čo však nie je daný prípad). Zákon
o rodine rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a
podstatnými vecami. Pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnostísú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci maloletého dieťaťa treba rozumieť
také rozhodnutie rodiča, ktoré svojím obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu rodičovských
práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa. Pri

rozhodovaní rodičov o bežných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa
podľa Zákona o rodine nevyžaduje dohoda rodičov (i keď sa predpokladá) a každý z rodičov môže
vykonávať v týchto bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám a prijímať v týchto veciach
rozhodnutia bez vyžadovania súhlasu druhého rodiča. Pokiaľ však ide o podstatné veci súvisiace s
výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj keď rodičia nežijú spolu a dieťa je zverené jednému z

nich, tu sa vyžaduje, aby sa rodičia dohodli a pokiaľ to nie je možné, ktorýkoľvek z rodičov môže podať na
súd návrh, kedy dohoda rodičov o tejto podstatnej veci, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, bude v zmysle
ustanovenia § 35 Zákona o rodine nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. Podľa ustálenej súdnej
praxeotázkaotom,vktorejškolemámaloletédieťaplniťpovinnúškolskúdochádzku,patríkpodstatným
veciam súvisiacim s výchovou maloletého dieťaťa. Preto okresný súd správne posúdil, že v prípade, keď
sa rodičia na tejto otázke nedohodli, bolo potrebné rozhodnúť o nahradení (resp. nenahradení) súhlasu

druhého rodiča (v predmetnom prípade otca) s plnením povinnej školskej dochádzky v základnej škole,
do ktorej bolo maloleté dieťa prihlásené iba jedným rodičom (v predmetnom prípade matkou).

46. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že matka sa s maloletou dcérou po rozchode
rodičov dvakrát presťahovala, najprv z posledného spoločného bydliska rodičov a maloletej v A. do B.,

a následne, v roku 2024 z B. do F. D. G. v okrese I., tak v podstate samotnú zmenu bydliska matky a
maloletého dieťaťa nenamietal a súhlasil s tým, aby maloletá v I., resp. v mieste jej aktuálneho bydliska,
v F. D. G., základnú školu navštevovala. Otec namietal výlučne konkrétny výber základnej školy, do
ktorej matka maloletú zapísala z dôvodu, že sa jedná o školu cirkevnú. V zhode s okresným súdom ani
odvolací súd túto námietku otca v kontexte všetkých preukázaných okolností danej veci nevzhliadol ako

dostatočne relevantnú pre to, aby maloletá nemohla matkou zvolenú K. základnú školu navštevovať.
To, že maloletá nie je pokrstená, otec aj matka sú ateisti, pričom ešte počas vzájomného spolužitia sa
zhodli na tom, že dcéru budú vychovávať v ateistickom svetonázore, odvolací súd nepovažoval za tak
vážnedôvody,prektorébybolovrozporesnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťanavštevovaťcirkevnú
základnú školu za situácie, keď jeden z rodičov, v predmetnom prípade matka, pre maloletú sám takúto

školu zvolil, a to z racionálnych a relevantných dôvodov spočívajúcich v úrovni vzdelávania detí na danej
škole, spôsobe a metódach, akými sa vzdelávanie na škole realizuje a ďalších benefitoch, ktoré škola
deťom a rodičom poskytuje (možnosť realizovať mimoškolské aktivity bez potreby vyzdvihovania detí
zo školskej družiny rodičmi).

47. Odvolací súd zdôrazňuje, že výchova a vzdelávanie v cirkevných školách je v zmysle § 3 písm.
s) Školského zákona rovnocenné so vzdelaním získaným v štátnych školách a v súkromných školách.
Cirkevné školy majú v zmysle § 3 písm. r) Školského zákona rovnoprávne postavenie so štátnymi
školami, resp. súkromnými školami a poskytujú žiakom plnohodnotné vzdelávanie podľa školských
vzdelávacích programov, ktoré sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a s aktuálne

platným štátnym vzdelávacím programom. Tento súlad kontroluje Štátna školská inšpekcia (§ 7 ods. 3 a
7 Školského zákona). Je všeobecne známou skutočnosťou, že mnohé cirkevné školy poskytujú svojim
žiakom, respektíve študentom (ak sa jedná o stredné cirkevné školy), okrem štandardného vzdelania
aj určitú nadstavbu v podobe napríklad rozšírenej výučby cudzích jazykov, ako je to aj v prípade K.
základnej školy v I., resp. poskytujú žiakom a študentom vzdelávanie inovatívnymi formami a prístupmi,

z ktorého dôvodu cirkevné školy bežne navštevujú nielen deti veriacich rodičov, ale aj deti rodičov
bez vierovyznania, resp. deti veriacich, avšak vieru nepraktizujúcich rodičov. Taktiež bežne dochádza k
situáciám, že deti a študenti navštevujú cirkevné školy iného vierovyznania, než v akom sú pokrstené a
aké praktizujú (napríklad deti pokrstené v rímskokatolíckom, respektíve gréckokatolíckom vierovyznaní
navštevujú K. L. školu alebo naopak), a to práve z dôvodu rozsahu a spôsobu poskytovaného

vzdelávania.

48. Matka maloletej ako hlavné dôvody výberu školy v predmetnom konaní uviedla rozšírenú výučbu
anglického jazyka už od prvého ročníka, že predmetná základná škola zabezpečuje krúžkovú činnosť
prostredníctvom ZŠ M., t.j. takým spôsobom, že rodičia nemusia dieťa na krúžky osobne vyzdvihovať

zo školskej družiny a následne ho po ich absolvovaní opätovne do družiny zanášať, ale táto činnosť
je zabezpečená v rámci školy. Ďalším dôvodom bol fakt, že ide o školu, ktorá deti vedie k zvýšenému
rozvoju samostatného myslenia, logického uvažovania a vyžaduje od nich inú prípravu na vyučovanie
než iné školy, pričom si deti nenosia domov toľko úloh. Výber školy matka odôvodnila aj tým, že junavštevuje aj syn jej druha, ktorý sa často zdržiava v ich spoločnej domácnosti, a tak môžu deti chodiť
do školy spoločne. Matka maloletej nemá problém s tým, že maloletá v rámci vyučovacieho procesu
absolvuje hodiny K. náboženstva, tzv. ranné stíšenia, prípadne sa zúčastňuje K. bohoslužieb.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd pred rozhodnutím vo veci uskutočnil zisťovanie názoru
maloletého dieťaťa, na ktorý pri svojom rozhodnutí prihliadol (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 ods. 1,
2 CMP). Vzhľadom na dôvody výberu základnej školy, ako aj s ohľadom na zistený názor maloletého
dieťaťa, mal potom aj odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu za to, že nahradenie súhlasu

otca s plnením povinnej školskej dochádzky v K. A. škole v I. v školskom roku 2024/2025 je v najlepšom
záujme maloletej A., ak otec v konaní neuviedol inú, vhodnejšiu alternatívu základnej školy, ktorú
by maloletá mohla v mieste svojho bydliska, resp. v jeho blízkom okolí navštevovať, a ktorá by jej
poskytovala rovnaké alebo lepšie možnosti vzdelania a prístupu k nemu, ako matkou zvolená základná
škola. Konštatovanie otca o tom, že rovnaké vzdelávacie možnosti sú aj na iných, nie cirkevných školách
v blízkosti miesta aktuálneho bydliska maloletého dieťaťa, zostalo iba vo všeobecnej rovine.

50. K námietke otca, že matka svoje tvrdenia o poskytovaní rozšírenej výučby anglického jazyka na
K. A. škole v I., ako aj ďalšie svoje tvrdenia týkajúce sa výučby na predmetnej škole nepreukázala,
odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani pred
odvolacím súdom nerozporoval a nespochybnil. Pravdivosť týchto tvrdení je zároveň verifikovateľná —

ak nie iným spôsobom, tak napríklad nahliadnutím do Inovovaného školského vzdelávacieho programu
K. základnej školy v I. pre prvý stupeň, platného od 01.09.2024, ktorý je verejne prístupný na internetovej
stránke školy (B.), ktorú nepochybne navštívil aj otec maloletého dieťaťa, keďže v odvolaní sám
poukazoval na informácie uverejňované základnou školou na sociálnych sieťach. Len pre spresnenie
v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporovaných tvrdení matky o spôsobe výučby na škole a

prístupe školy ku žiakom, odvolací súd dopĺňa, že v zmysle vyššie uvedeného školského vzdelávacieho
programu je anglický jazyk na K. základnej škole v I. vyučovaný okrem učiteľov aj prostredníctvom
lektorov z USA, pričom prioritou školy je integrácia predmetov a cudzieho jazyka cez CLIL (Content
and Language Integrated Learning). V rámci tohto spôsobu výučby sa obsahy rôznych vyučovacích
predmetov(matematika,prvouka,človekapríroda,vlastiveda,prírodoveda,umenie,technicképredmety

atď.)žiakomsprostredkúvajúvinomnežmaterinskomjazyku—tzv.„bilingválna“formavýučby—pričom
intenzita vyučovania rastie s ročníkom. Je zrejmé, že integrálnou súčasťou vzdelávacieho programu
školy je aj náboženstvo a edukácia žiakov v K. duchu, ktorá sa realizuje na hodinách náboženstva,
ranných stíšeniach a školských bohoslužbách, ale aj napríklad prostredníctvom sociálnych projektov.
Škola využíva celostný prístup k žiakom, pri ktorom rôznymi aktivitami a formami práce kladie dôraz

na vytváranie medzipredmetových vzťahov, modulárne vyučovanie, projektové vyučovanie, autentické a
kooperatívne učenie, ako aj rozvoj životných zručností žiakov. Ranné stíšenia nie sú zamerané výlučne
nábožensky, ale predstavujú priestor aj na formovanie, vzájomnú komunikáciu a riešenie problémov
(strana 12 Inovovaného školského vzdelávacieho programu). Škola sa hlási k princípom inkluzívneho
vzdelávania pri rešpektovaní výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí, so zameraním

na primeraný rozvoj schopností a osobnosti každého žiaka, a so snahou o aktívne zapojenie všetkých
žiakov do výchovy a vzdelávania (bod 16 Inovovaného školského vzdelávacieho programu). Škola
pamätá aj na začlenenie prierezových tém do vyučovacích predmetov podľa príbuznosti ich obsahu,
a na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, ako aj finančnej gramotnosti žiakov, na ktorých sa podieľajú
všetky predmety. Súčasťou finančnej gramotnosti je aj darcovstvo, pomoc a filantropia (strana 15, bod

7.1 Inovovaného školského vzdelávacieho programu).

51. V súvislosti s odvolacím argumentom otca, že okresný súd prihliadol na zisťovaný názor maloletej
A., nekorigujúc jej predstavy (vzhľadom na jej nízky vek) o tom, čo je pre ňu za danej situácie vhodné
a čo nie, odvolací súd zastáva názor, že v predmetnom prípade nemožno okresnému súdu vytknúť,

že prihliadol na názor maloletého dieťaťa zistený v konaní, práve naopak. Maloleté dieťa má právo
samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Jeho názoru musí
byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona
o rodine). V čase zisťovania názoru mala maloletá A. šesť a pol roka. Keďže v zmysle relevantnej
právnej úpravy (Školský zákon) je maloleté dieťa vo veku dosiahnutých šiestich rokov schopné začať

si plniť povinnú školskú dochádzku na základnej škole, o čom neexistujú všeobecné pochybnosti ani
rozpory, tak podľa názoru odvolacieho súdu je v takomto veku aj dostatočne rozumovo vyspelé na
vyjadrenie svojho názoru na školu, ktorú navštevuje, v tom zmysle, či sa mu páči alebo nie, či má v
škole kamarátov a ako sa v škole adaptovalo. Názor maloletej A. vyjadrený k takýmto otázkam je pretorelevantný a bolo potrebné naň pri rozhodovaní prihliadnuť. Samozrejme, je potrebné konštatovať, že
pri rozhodnutí súdu vo veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa nie je názor maloletého dieťaťa jedinou
skutočnosťou, na ktorú by mal súd prihliadať, pretože sa zohľadňujú a vyhodnocujú všetky zistené

okolnosti danej veci, a to s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Uvedené bolo zo strany
súdu prvej inštancie dodržané, keďže jeho rozhodnutie nebolo prijaté výlučne iba na základe názoru
maloletého dieťaťa, ale po posúdení a zhodnotení všetkých v konaní zistených skutočností a po riadnom
vyhodnotení najlepšieho záujmu maloletej.

52. Odvolací súd zdôrazňuje, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je prvoradým kritériom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú. Pre súd je prioritou vytvorenie
stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom záujem dieťaťa môže
prevážiť nad záujmom rodiča. Najlepší záujem je potrebné vyhodnocovať nielen mechanicky a formálne,
ale adresne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti posudzovanej veci (porovnaj Nález ÚS SR II. ÚS
101/2022 z 10. mája 2022). Okresný súd sa v predmetnej veci dôsledne zaoberal vyhodnocovaním

najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa s ohľadom na skutočnosti preukázané v konaní. Prihliadol nielen
na skutočnosť, že maloletá je na K. základnej škole spokojná, má tam veľa kamarátov a do školy chodí
rada, ale zobral do úvahy aj to, že maloletá prešla v živote zložitým obdobím, ktoré bolo vyvolané
rozchodom rodičov, sťahovaním do cudzieho mesta a nástupom na povinnú školskú dochádzku, čo
predstavovalo v krátkom čase množstvo zmien. V situácii, keď sa maloleté dieťa v škole adaptovalo,

považoval okresný súd za najlepší záujem maloletého dieťaťa, aby vo vzdelávaní pokračovalo na
základnej škole, ktorú navštevuje, a na ktorej sa dobre adaptovalo, s ktorým záverom sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje. Namietanie otca, že okresný súd vyhodnocoval najlepší záujem maloletej na
základe fakticky už nastoleného vzťahu, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, keďže v predmetnom
prípade je to práve zhodnotenie minulého vývoja, ako aj aktuálnej situácie v čase rozhodnutia, ktoré

bolo pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletej podstatné. Odvolací súd dopĺňa, že okrem potreby
zachovania stability aktuálneho školského prostredia, v ktorom je maloletá spokojná, je najlepší záujem
maloletého dieťaťa potrebné vnímať aj v zabezpečení kvalitnej realizácie ústavného práva maloletej
na vzdelanie (§ 42 ods. 1 Ústavy SR), teda v plnení povinnej školskej dochádzky v takej škole, ktorá
poskytuje možnosti kvalitného vzdelania a širokého osobnostného rozvoja. Odvolací súd mal za to, že

matkou zvolená základná škola takouto školou je. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ otec
uvádzal, že rovnako kvalitné vzdelanie dokážu maloletej poskytnúť aj iné, štátne školy v blízkosti jej
bydliska, žiadnu konkrétnu alternatívu školy s rovnakými kvalitami, aké prezentovala matka vo vzťahu
k K. základnej škole, neuviedol.

53. K úplnosti odvolací súd uvádza, že plnením povinnej školskej dochádzky maloletou na cirkevnej
škole, za situácie, keď školu maloletému dieťaťu zvolil druhý rodič z dôvodov spočívajúcich v kvalitne
poskytovanom vzdelaní inovatívnou formou, s rozšírenou výučbou anglického jazyka bilingválnou
metódou a ďalšími výhodami, ktoré škola poskytuje, nedochádza k porušeniu práva otca vychovávať
maloleté dieťa v zhode s vlastným ateistickým svetonázorom a presvedčením (§ 30 ods. 1 Zákona

o rodine). Otec totiž môže svoj výchovný prístup v tomto smere naďalej slobodne uplatňovať v rámci
výchovného pôsobenia v domácom prostredí. Je nesporné, že s pribúdajúcim vekom príde maloletá skôr
či neskôr do kontaktu s rôznymi názormi, či už náboženského, ateistického, politického, filozofického,
spoločenského alebo sociálneho charakteru, a bude si postupne vytvárať vlastný názor. Pri jeho
formovaní bude vždy zohrávať kľúčovú úlohu výchovné pôsobenie rodiča. Ak sa rodičia, matka aj otec,

budú s maloletou dostatočne rozprávať, budú jej vysvetľovať a objasňovať existenciu rôznych pohľadov
na náboženské, spoločenské, filozofické, politické či iné otázky, maloletá bude schopná vnímať pluralitu
názorov, rešpektovať ich, vysporiadať sa s nimi a vytvoriť si vlastný postoj. Objavenie názorovej plurality
a konfrontácia s ňou tak nemusí viesť u maloletej k zmätenosti (ako aktuálnu situáciu vníma otec),
ale naopak, k jej rešpektovaniu a schopnosti vytvárania vlastného názoru, teda k rozvoju schopnosti

kritického myslenia, ktoré je v súčasnej dobe hypertrofie informácií mimoriadne dôležité.

54. V zhrňujúcom závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od

právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľ neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli
viesť k zmene, resp. zrušeniu rozsudku okresného súdu. Na základe preskúmania rozsudku okresného
súdu odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o jeho vecnej nesprávnosti, preto rozsudok
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.55. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené

dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.