Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201227
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3121201227.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, v konaní právne zastúpená: Doležal &
Partners s. r. o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 47 253 371, proti žalovanému: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, XXX XX A., v konaní právne zastúpenému: AK VAVRINČÍK s.r.o.,
so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, v konaní o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
38Odi/1/2021-497 zo dňa 21. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 38Odi/1/2021-497 zo dňa 21. augusta 2023 p o t v r d
z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. zrušil oddlženie žalovaného D. B.,
ktorý bol oddlžený uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40Odk/302/2020-17 zo dňa 13.07.2020,
pre nepoctivý zámer. Vo výroku II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobkyňa žalobou domáhala zrušenia
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. V žalobe poukázala na to, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 26.05.2012, ktoré zaniklo rozvodom dňa 29.10.2015, pričom 2 maloleté deti boli zverené
do výlučnej osobnej starostlivosti žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na to, že strany sporu uzavreli ako
spoludlžníci úverové zmluvy, a to 1/ 01.07.2011 s G. vo výške poskytnutého úveru veru 61.800,- Eur, 2/
dňa 09.07.2012 s H. C., I. vo výške poskytnutého úveru 15.000,- Eur a 3/ dňa 24.01.2013 s B., I. vo výške

poskytnutéhoúveru15.000,-Eur,ktorévšetky3úverybolipovinnísplácaťspoločneanerozdielne.Úvery
boli spotrebované stranami sporu počas trvania spoločnej domácnosti, ktorá zanikla dňa 31.12.2014,
keď ju natrvalo opustil žalovaný. Od tohto momentu žalovaný neposkytol žalobkyni žiaden príjem, obaja
hospodárili oddelene a samostatne, preto bola žalobkyňa nútená splácať spoločné úvery z vlastných
príjmov. Žalovaný sa odmietal podieľať na ich úhrade, pričom svoje záväzky spoludlžníka si neplnil ani
po rozvode manželstva. Spoločné úvery, ktoré boli prevzaté v čase manželstva, a to voči H. C. I. a B., I.
bolivysporiadanévkonaníovyporiadanieBSMrozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomsp.

zn. 12C/7/2018-413, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2020. Na základe neho bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 7.987,16 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a splácať zostávajúci záväzok voči B., I. z titulu úverovej zmluvy. Žalovaný si svoje povinnosti
uložené uvedeným rozsudkom neplnil ani čiastočne, pričom len pár dní pred nadobudnutím jehovykonateľnosti podal návrh na oddlženie konkurzom. Čo sa týka úveru z G., ktorý bol vzatý pred
uzatvorením manželstva, po rozvode zaplatila žalobkyňa na úhradu zostávajúceho dlhu zo svojich
výlučných prostriedkov sumu vo výške 60.834,13 Eur, čím vznikol žalobkyni voči žalovanému regresný

nárok vo výške 30.320,33 Eur, ktorý bol žalobkyňou vymáhaný v súdnom konaní na okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/119/2016, ktoré konanie bolo z dôvodu oddlženia žalovaného
zastavené uznesením súdu dňa 17.08.2020. Žalobkyňa je presvedčená o špekulatívnom a účelovom
podaní návrhu na oddlženie žalovaným s ohľadom na časové súvislosti správania žalovaného, aby sa
vyhol plateniu jeho dlhov voči žalobkyni a jeho povinnosti splácať zostávajúci úver voči B., I. v zmysle

rozsudku o vyporiadaní BSM.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný pôsobí od roku 1996 ako vedúci zamestnanec a v minulosti
zastávaldlhérokyfunkciuobchodnéhoriaditeľa,pretojesúdpovinnýprihliadaťnasprávaniežalovaného
prísnejšie. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaný v minulosti vlastnil významný finančný majetok,
ktorým disponoval aj v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie, avšak

ani čiastočne ho nepoužil na úhradu jeho záväzkov voči žalobkyni. Žalovaný aj po autonehode v roku
2015 bol bez prerušenia zamestnaný, a to aj na vedúcich pozíciách, a mal príjem umožňujúci mu
uhrádzať jeho záväzky.

4. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaný v životopise nepravdivo a zavádzajúco opísal svoju životnú

situáciu a úmyselne zamlčal viacero dôležitých informácií. Účelovo zatajil, že po zániku spoločnej
domácnosti, t.j. od roku 2015 si odmietal riadne plniť svoje povinnosti spoludlžníka z úverových zmlúv a
odmietal uhradiť aj pohľadávky žalobkyni z titulu jej regresného nároku. Po celú dobu žalovaný neprejavil
žiaden záujem o mimosúdne riešenie sporu, pričom žalobkyni uviedol, že žiadne peniaze jej nedá a
použije všetko, čo sa bude dať, aby jej ich nedal. Žalovaný si bol pritom vedomý toho, že pohľadávky

banky zo spoločných úverov boli zabezpečené záložným právom zriadeným na rodinný dom žalobkyne
v jej výlučnom vlastníctve, a teda pokiaľ žalobkyňa nebude pravidelne uhrádzať splátky v plnej výške,
príde o rodinný dom, v ktorom bývala s deťmi. Žalobkyňa tak bola odkázaná na to, aby si finančné
prostriedky požičiavala a vo významnej miere bola odkázaná na finančnú pomoc jej rodiny.

5. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v životopise nepravdivo uviedol, že jeho otec
je ležiaci pacient, pričom jeho otec zomrel už v roku 2018 a žalovaný bol jeho zákonným dedičom.
Taktiež žalovaný nepravdivo uviedol v prílohách návrhu na konkurz, že nevlastní žiaden majetok a ani
v posledných 3 rokoch nevlastnil žiadny majetok väčšej hodnoty, pričom v mesiaci 1/2020 mu bola
vyplatená odmena za mesiac 12/2019 vo výške 5.849,62 Eur netto. Táto odmena bola po vzájomnej

dohodežalovanéhoajehokoleguvyplatenázostranyzamestnávateľanabankovýúčetkolegu.Uvedenú
sumu žalovaný ani čiastočne nepoužil na úhradu pohľadávky žalobkyne, ani na zostávajúci úver voči B.,
I.. Naopak, žalovaný požiadal CPP o právnu pomoc v konaní o oddlžení konkurzom práve v období, keď
získal tento významný finančný príjem (žiadosť podal 12/2019, ktorá bola doplnená 1/2020). Žalobkyňa
preto poukázala na to, že žalovaný sledoval oddlžením nepoctivý zámer, a to vyhnúť sa plateniu

záväzkov voči žalobkyni ako aj zvyšných splátok spoločného úveru poskytnutého vo B., I.. Predmetnú
sumu odmeny mal pritom žalovaný použiť na operáciu pŕs jeho priateľky ako darčeku k narodeninám.
Žalovaný bol tiež vlastníkom 2 motoriek a záhradnej traktorovej sedačky. Uvedené majetkové pomery
žalovaný neuviedol ani v priebehu konkurzu, aj keď o ich existencii vedel, resp. musel vedieť.

6. Takisto zoznam veriteľov vyhotovený žalovaným je nesprávny a zavádzajúci, keď žalovaný uviedol aj
subjekty,vočiktorýmjehodlhvčasepodanianávrhuneexistoval,resp.zanikoldávnopredjehopodaním.
Okrem žalobkyne a B., I., si ostatní veritelia pohľadávky voči žalovanému neprihlásili. Žalobkyňa
ohľadom uvedeného poukázala na to, že pohľadávka voči 1/ B. F. I. bola uhradená ešte niekoľko
rokov pred podaním návrhu, 2/ záväzok voči J. C. zanikol ešte v roku 2011, 3/ záväzok voči H., I. voči

žalovanému ako ručiteľovi nevznikol, keďže žalobkyňa úver riadne nesplácala, 4/ záväzok voči K. L.
M., I., N. L. L., M. bol zrejme uhradený pred podaním návrhu, keďže veritelia si pohľadávky neprihlásili.
Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že žalovaný eviduje voči D. O. dlh, ktorý je vymáhaný v exekučnom
konaní vedenom voči žalovanému, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná medzi
žalovaným a D. O. ako oprávneným dňa 16.11.2018. Podľa žalobkyne ide o ďalší premyslený a účelový

krok žalovaného v snahe docieliť (po uplynutí jedného roka od vydania poverenia na exekúciu) splnenie
formálnych predpokladov pre podanie návrhu na oddlženie. Žalovaný zrušil svoj bankový účet práve v
období uzatvorenia notárskej zápisnice, keďže až do októbra 2018 posielal výživné na deti zo svojhoúčtu, a po tomto období z iných účtov (z účtu priateľky, sestry, matky). Z uvedeného vidieť špekulatívne
konanie žalovaného v snahe predĺžiť trvanie exekúcie.

7. Žalobkyňa zhrnula, že žalovaný svojím konaním naplnil hypotézu právnych noriem podľa § 166g
ods. 2 písm. a) v zozname majetku neuviedol časť svojho majetku aj keď o ňom vedel, resp. musel
vedieť, c) neuviedol dôležitú informáciu alebo uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, h) zo správania
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovaný v čase podania návrhu nebol

platobneneschopný(§166gods.2písm.f)ZKR),nakoľkomalpravidelnýpríjemnapostupnéuhrádzanie
svojich záväzkov aspoň sčasti a tak isto mu bola vyplatená odmena 5.849,62 Eur. Žalovaný napriek tomu
pohľadávky žalobkyne ani sčasti neuhradil a uvedenú sumu nepoužil na úhradu zostávajúcich splátok
spoločného úveru. Žalovaný takisto bez vážneho dôvodu riadne a včas neplnil výživné pre dieťa, na
ktoré vznikol nárok po rozhodnom dni, čím naplnil aj podstatu podľa § 166g ods. 2 písm. j) ZKR), keď
neuhradil včas výživné za júl 2020 a december 2020.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe na svoju obranu uviedol, že tá skutočnosť, že pôsobil ako
vedúci zamestnanec nie je podstatná, nakoľko jeho príjem dosahoval 400,- Eur, pričom sa jednalo iba o
formálny názov týchto pozícií. Poprel tvrdenie žalobkyne, že v minulosti užíval významný majetok, keď
v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nemal žiaden finančný ani iný majetok. Poukázal

na to, že od začiatku spoločného bývania so žalobkyňou bol jeho príjem zasielaný na účet žalobkyne,
pričom k účtu bola len jedna platobná karta, s ktorou on nedisponoval. V roku 2015 mal autonehodu, po
ktorej zostal bez akýchkoľvek financií. Do 01.01.2015 išli všetky financie na účet žalobkyne a následne
od 20.01.2015-01.05.2015 zostal bez akýchkoľvek financií, keďže 4 mesiace po nehode nebol schopný
pracovať a nemal financie na lieky ani zdravotné pomôcky, preto si musel požičiavať od známych. Ďalšie

2 operácie podstúpil počas pracovného pomeru, boli mu operované dolné končatiny a bol obmedzený
na pohybe. Do práce nastúpil napriek tomu, že mu to lekári neodporúčali. Nemocenské dávky mu boli
vyplatené až po zotavení, preto bol nútený si požičiavať a dlh mu narástol do výšky 3.180,- Eur.

9. Pokiaľ ide o meškanie výživného, toto bolo maximálne 1-2 dni z dôvodu neskorého pripísaniu sumy

na účet žalobkyne z dôvodu medzibankových spojení. Výživné si riadne plnil.

10. Ohľadom riešenia finančnej situácie kontaktoval žalobkyňu dňa 06.01.2015, avšak bez jej záujmu.

11. Poukázal na to, že financie z jednotlivých úverových zmlúv boli použité na rekonštrukciu rodinného

domu žalobkyne, ktorý z prostriedkov BSM zhodnotil, pričom tento rodinný dom je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne.

12. V ďalšom žalovaný uviedol, že mu otec zomrel 4 mesiace pred podaním jeho návrhu, keď predtým
bol viackrát hospitalizovaný pre problémy s pohybovým aparátom a so zlyhávaním orgánov. V životopise

spomínal chorobu otca iba z dôvodu objasnenia prečo sa nachádzal v zlej finančnej situácii. V dôsledku
choroby otca bolo potrebné prerobiť domácnosť, preto potreboval peniaze na nevyhnutnú rekonštrukciu
spálne rodičov, na ktorú si bol nútený požičať.

13. K dedičskému konaniu uviedol, že otec zomrel XX.XX.XXXX a jediným dedičom, ktorý nadobudol

majetok z dedičstva bola matka žalovaného. On so sestrou nezdedil žiaden majetok. Na pohreb otca
si požičal peniaze od rodiny a známych, a to sumu 1.900,- Eur.

14. Nevlastnil ani nevlastní majetok väčšej hodnoty, keďže detská motorka mu bola darovaná a je
nefunkčná, jedná sa o motorku s rokom výroby 2010 a záhradná kosačka je vlastníctvom sestry

žalovaného. V rozpise majetku v rámci podania návrhu na konkurz nič nezaplatil, o všetkých
skutočnostiachinformovalsprávcu.Porozvodesajehosituáciaradikálnezmenila,nakoľkofinanciektoré
mal použil na rekonštrukciu domu rodičov, ktorý bol v život ohrozujúcom stave. Financie si požičal od
pána O., nakoľko rodičia nemali dôchodok na akékoľvek rekonštrukcie.

15. Bol platobne neschopný nie svojou vinou - nezvládal splácať úvery, nakoľko mal autonehodu, počas
ktorej nepracoval 4 mesiace, musel si požičiavať financie na lieky a zdravotné pomôcky a po smrti otca
si takisto musel požičať na jeho pohreb a pred jeho smrťou na starostlivosť spojenú s jeho zhoršujúcim
sa zdravotným stavom. Objektívne teda nedokázal uhrádzať svoje záväzky. Žalobkyňa pritom iniciovalaúvery na zveľaďovanie jej domu vo výlučnom vlastníctve. Po rozvode pritom zostal žalobkyni dom
značne zrekonštruovaný a takisto finančná hotovosť.

16. V ďalšom žalovaný uviedol, že v júli 2015 nemal na bankovom účte sumu 6.000,- Eur ako tvrdí
žalobkyňa. Ohľadom vyplatenia odmien v januári 2017 poukázal na to, že išlo o jednorazovú odmenu -
vianočnú, ktorá bola taktiež vyplatená žalobkyni vo výške 1.800,- Eur.

17. Na adresu žalobkyne sa nevyslovil v tom zmysle, že jej žiadne peniaze nedá, avšak uviedol, že urobí

všetko preto, aby nemusel ďalej platiť za niečo čo nevlastní.

18. Pokiaľ ide o zoznam veriteľov, uviedol v ňom všetkých známych veriteľov, ktorých mal, pričom
nemohol ovplyvniť tú skutočnosť, či si veritelia prihlásia svoje pohľadávky do konkurzu. Nemá vedomosť
z akého dôvodu si neuplatnil pohľadávku pán O., od ktorého si požičal peniaze na rekonštrukciu
domu rodičov po rozvode manželstva. Poprel, že by spísanie notárskej zápisnice bolo účelovým a

premysleným krokom. Z exekúcie mu bola vykonávaná zrážka zo mzdy vo výške 1.600,- Eur. Bankový
účet nezrušil úmyselne, avšak tento mu bol zablokovaný súdnym exekútorom, a preto nebolo možné z
nehorealizovaťžiadnuplatbuaniúhraduvýživného.Čosatýkafinančnejčiastky5.849,62Eur,nejednalo
sa o odmenu, ale o sporenie, ktoré realizoval po smrti otca 12/2018, kedy chcel mať odloženú časť svojej
mzdy. Z uvedenej sumy vrátil pôžičku od zamestnávateľa SLOVARM a.s., 700,- Eur mal odložené na

pohreb matky, 400,- Eur mal odložené na sporiacich účtoch detí na ich štúdium, 1.800,- Eur boli náklady
spojené s úmrtím otca na vrátenie dlhu rodinným príslušníkom a 1.000,- Eur operácia pŕs priateľky zo
zdravotných dôvodov.

19. Žalobkyňa vo svojej replike opakovane poukázala na to, že žalovaný sa vzdal svojho zákonného

dedičského podielu po pozostalom otcovi vo výške 1/3, t.j. podiel v hodnote 507,80 Eur v prospech matky
bez povinnosti výplaty, čím ukrátil svojich veriteľov vrátane žalobkyne na uspokojenie ich pohľadávok.
Tú skutočnosť, že žalovaný počas manželstva poukazoval mzdu na jej účet, označila žalobkyňa za
irelevantnú.Zairelevantnéoznačilaajtvrdenieo3-mesačnomvýpadkupríjmuzaobdobieod20.01.2015
– 01.05.2015 v dôsledku autonehody žalovaného, keďže za toto obdobie mu bola následne vyplatená

nemocenská dávka, teda výpadok jeho príjmu mu bol kompenzovaný a naviac mal žalovaný uzavreté
aj životné poistenie, ktoré si mohol uplatniť.

20. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že autonehoda nepredstavuje u žalovaného okolnosť, ktorá
by mu bránila riadnemu splácaniu jeho dlhov, keďže žalovaný netrpí vážnymi zdravotnými problémami,

ktoré by mu bránili platiť dlhy. Žalovaný je v produktívnom veku, pracuje na plný úväzok, má pravidelný
príjem a nepoberá invalidný dôchodok.

21. Žalobkyňa opakovane poukázala na výsmešné vyjadrenia žalovaného, že od neho neuvidí ani euro
naviac. Zdôraznila, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemal peniaze na úhradu pohľadávky žalobkyne, je

neprípustné, aby prevzal na seba povinnosť uhrádzať sám náklady na pohreb otca a následne sa
vzdal svojho nároku na dedičský podiel v prospech matky. V ďalšom poukázala na to, že 20.04.2021
matkažalovanéhodarovalarodinnýdompriateľkežalovaného,čosvedčíovypočítavomsprávaní,keďže
žalovaný nemal záujem na tom, aby bol dom prevedený do jeho vlastníctva.

22. Opakovane žalobkyňa poukázala na to, že vyplatenie odmeny vo výške 5.849,62 Eur žalovanému
v januári 2020 neuviedol v zozname majetku a tento majetok zatajil aj správcovi. Tvrdenia žalovaného
o tom, že uvedenú sumu sporil na vrátenie pôžičky rodinným príslušníkom, ako aj vrátenie pôžičky
zamestnávateľovi, na štúdium detí, či dokonca na pohreb matky označila žalobkyňa za absurdné a
účelové fabulácie. Dohoda žalovaného so zamestnávateľom, aby mu bola mesačne vyplácaná časť

mzdy a zvyšok mzdy vyplatený na konci roka je jednoznačne špekulatívne, vypočítavé a premyslené
konanie žalovaného majúce za následok poškodenie, resp. ukrátenie veriteľov, nakoľko nižšia výška
mzdy znamená nižšiu schopnosť veriteľa uspokojiť sa z príjmu žalovaného. Žalovaný sa pritom tak
dohodol v decembri 2018, teda krátko potom, čo žalovaný uzatvoril s p. O. notársku zápisnicu - exekučný
titul, na podklade ktorého bolo voči žalovanému vedené jediné exekučné konanie na vymoženie

pohľadávky vo výške 2.000,- Eur s príslušenstvom. Je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný nepožiadal o
vyplatenie danej odmeny na bankový účet kolegu, ale na svoj účet, exekútor by v rámci blokácie účtu
zadržal potrebnú časť predmetnej sumy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, čo by malo za následok
okamžité zastavenie exekúcie.23. Žalovaný taktiež klame, pokiaľ tvrdí, že blokácia účtu by mu bránila v platbe výživného, keďže
exekútor môže finančné prostriedky zablokovať len do výšky vymáhanej sumy. Žalobkyňa opakovane

zdôraznila, že uvedené správanie žalovaného dosvedčuje nepoctivý zámer žalovaného, aby žalovaný
zmaril uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní s úmyslom docieliť, aby bolo exekučné konanie
vedené po dobu vyžadovanú tomu, aby žalovaný formálne splnil predpoklady pre oddlženie.

24. Žalobkyňa taktiež odmietla tvrdenia žalovaného, že by financie z úverov boli použité na

rekonštrukciu, resp. zveľaďovanie jej domu. Poukázala na to, že na jej rodinnom dome boli realizované
len drobné údržbové a malé opravy. O tieto prostriedky bol ponížený vyrovnací podiel žalobkyne v rámci
vyporiadania BSM.

25. Žalovaný vo svojej duplike opakovane poukázal na to, že jediným dedičom z dedičstva po otcovi
bola jeho matka, pričom on so sestrou nezdedili nič a správca bol o uvedenom informovaný. Vzhľadom

k tomu, že sa nejednalo o majetok značnej hodnoty, sa to ďalej neriešilo. V danom prípade sa nejednalo
o odmietnutie dedičstva v čase konkurzu.

26. Žalovaný opakovane zopakoval, že kvôli autonehode mal reálny výpadok príjmu, keďže počas
práceneschopnosti musel z niečoho žiť, tak si peniaze požičal. Čo sa týka zdedených pozemkov matkou,

žalovaný uviedol, že nikto o uvedené pozemky neprejavil záujem.

27. Žalovaný taktiež poprel existenciu sumy 7.143,- Eur na jeho účte s poukazom na to, že nie je vôbec
zrejmé, aká banka, a či vôbec, toto potvrdenie vydala, keďže tam absentuje podpis pracovníka. Výživné
platil maximálne s 2-dňovým oneskorením.

28.Pokiaľideodarovanienehnuteľnostijehomatkoupriateľke,žalovanýuviedol,žeonajedinámáprávo
rozhodnúť sa o nakladaní so svojím majetkom. Uviedol, že priateľka sa o matku denne starala. Dom
bol pritom darovaný až po vyhlásení konkurzu 21.04.2021. V danom smere poukázal na špekulatívne
konanie žalobkyne, keď ona „akože“ predala svoju nehnuteľnosť bratovi, ale naďalej v nej býva ona.

Odmietol pritom tvrdenie o tom, že na jej rodinnom dome sa vykonávali len drobné úpravy, podľa jeho
názoru sa jednalo o rozsiahlu rekonštrukciu, o čom mali svedčiť predložené znalecké posudky.

29. Ohľadom požičania peňazí vo výške 1.000,- Eur priateľke na operáciu pŕs uviedol, že tak urobil,
pretože ona mu bola po autonehode najviac oporou, požičala mu peniaze na výživné, vozila ho do

Bratislavy na kontroly, kupovala mu zdravotnícky materiál, oblek na pohreb otca, oblečenie aj obuv.
Zdôraznil, že predmetná operácia nebola skrášľujúca, avšak bola potrebná zo zdravotných dôvodov.

30. Záverom žalovaný zdôraznil, že predtým ako poznal žalobkyňu, vlastnil motorové vozidlo, na účte
mal cca 2.000,- Eur, bol bez dlhov, 10 rokov spoločného spolužitia pracoval na zveľaďovaní jej domu,

odovzdával jej svoju mzdu. Po manželstve nevlastní motorové vozidlo, jeho dlhy sú vo výške 60.000,-
Eur a všetky súdne spory so žalobkyňou prehlbujú jeho zlú finančnú situáciu.

31. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
žepodanážalobajedôvodná.Okresnýsúduzavrel,žežalobcajeaktívnevecnelegitimovanýnapodanie

predmetnej žaloby, keďže má pohľadávku voči žalovanému, teda je veriteľom dotknutým oddlžením
žalovaného. Okresný súd taktiež konštatoval, že bola zachovaná 6-ročná zákonom stanovená lehota
na podanie predmetnej žaloby. V ďalšom sa okresný súd zaoberal skutkovými tvrdeniami strán sporu a
po rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer.

32. Okresný súd úvodom uviedol, že prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
dlžníka, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný pracoval ako vedúci zamestnanec, čo je
zákonným dôvodom k tomu, aby posudzoval jeho správanie/konanie prísnejšie. Okresný súd zároveň
konštatoval, že nemal dôvod prihliadať na konanie žalovaného miernejšie, nakoľko, hoci, utrpel vážnu
dopravnú nehodu, netrpí v jej dôsledku vážnymi zdravotnými problémami, keďže z vykonaného

dokazovania vyplynulo (z výpovede svedka p. O.), že žalovaný mu chodil pomáhať na dom, taktiež
žalovaný vo svojich písomných podaniach uvádzal, že vykonával rekonštrukciu, stavebné práce na
rodičovskom dome, z čoho je zrejmé, že bol schopný aj po nehode vykonávať fyzickú prácu.33. Okresný súd konštatoval, že z preukázaného skutkového stavu týkajúceho sa konania žalovaného
nie je možné ustáliť poctivý zámer žalovaného, teda že by tento konal poctivo tak, že by vynakladal, ako
pre podaním návrhu na konkurz, tak aj po jeho podaní, maximálne úsilie vyrovnania všetkých svojich

existujúcich záväzkov, teda aj záväzkov voči žalobkyni. Okresný súd uviedol, že žalovaný si musel byť
vedomý, že jeho finančná situácia mu po opustení spoločnej domácnosti plnenie existujúcich záväzkov
umožňovať nebude a taktiež toho, že rodičovský dom, do ktorého sa rozhodol odísť bývať, potrebuje
rekonštrukciu, na ktorú financie nemal. Z uvedeného okresný súd uzavrel, že do stavu zadlženia sa
dostal výlučne na základe svojho vlastného rozhodnutia, nie vplyvom vonkajších okolností. V ďalšom

okresný súd poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že po autonehode sa ocitol v ťažkej finančnej
situácii, nie je zrejmé, z akého dôvodu už v tej dobe neriešil svoju finančnú situáciu podaním návrhu na
konkurz a oddlženie, keďže inštitút oddlženia (hoci v inej forme), existoval aj pred rokom 2017. Okresný
súd zdôraznil, že žalovaný bol, pred i po danej autonehode, nepretržite zamestnaný a dosahoval
mesačný príjem, preto bolo na ňom, aby prejavil snahu aspoň o čiastočnú úhradu existujúcich záväzkov
voči žalobkyni, resp. voči bankám, a to zabezpečením si príjmov aj z iného zdroja, napr. formou brigád

alebo elimináciou svojich výdavkov, ktoré mal. Žalovaný však napriek tomu, že nevedel plniť existujúce
záväzky, opäť sa zadlžil pôžičkou od p. O., ktorú tak isto nesplácal.

34. Okresný súd taktiež zdôraznil, že hoci žalovaný obdržal v 1/2020 sumu 5.849,62 Eur, túto ani
čiastočne nepoužil na úhradu záväzkov voči žalobkyni, bankám, ani voči p. O.. Z uvedeného obnosu

pritom mohol uhradiť napríklad celý zostávajúci záväzok voči p. O., čo by viedlo k zastaveniu exekúcie,
ktorá bola voči nemu vedená ako jediná, avšak napriek tomu tak neurobil. Okresný súd v danom smere
poukázal na to, že v tom vidí špekulatívne a vopred premyslené konanie žalovaného s úmyslom docieliť
splneniejednejzozákladnýchpodmienokpreoddlženie,atovedenieexekúcieaspoň1rok.Okresnýsúd
poukázal na to, že žalovaný by bol schopný uhrádzať menšie splátky p. O., keďže tieto mu boli strhané

v rámci exekúcie zo mzdy. Uzavrel, že žalovaný mal neštandardný záujem na tom, aby sa dlh voči p. O.
postupne splácal v rámci exekúcie, nie mimo nej. Uvedenému zodpovedajú, podľa názoru okresného
súdu, aj časové súvislosti, keďže v roku 2016 si vzal pôžičku od p. O., ktorú nevedel splatiť za 2 roky,
na čo bola dňa 16.11.2018 spísaná notárska zápisnica ako podklad pre exekučné konanie a 2/2019
bol podaný návrh na začatie exekúcie, pričom žalovaný už 12/2019 kontaktoval CPP so žiadosťou o

poskytnutie právnej pomoci vo veci oddlženia konkurzom.

35. Okresný súd taktiež poukázal na to, že žalovaný uhradil sumu 1.000,- Eur na operáciu pŕs priateľky
dňa 29.10.2019, teda v čase, keď bola voči nemu vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky veriteľa
p. O.. Žalovaný tak počas exekúcie disponoval sumou 1.000,- Eur, ktorú prioritne nepoužil na úhradu

svojich dlhodobo existujúcich splatných záväzkov, ale použil ju na potreby priateľky, hoci voči nej nemal
žiadnu vyživovaciu povinnosť.

36. Hoci bolo nesporne výpoveďou svedkyne N. B. preukázané, že túto sumu následne aj vrátila, túto
sumu následne ani čiastočne nepoužil na úhradu svojich záväzkov, či už voči žalobkyni, voči bankám

alebo p. O., avšak použil ju na kúpu tabletu pre deti (700,- Eur), čo nie je nevyhnutný výdavok v situácii,
v ktorej bol žalovaný. Okresný súd v danom smere dodal, že ani zvyšná suma 300,- Eur nebola použitá
aspoň na čiastočnú úhradu záväzkov žalovaného. Okresný súd tak uzavrel, že žalovaný po opustení
spoločnej domácnosti vytváral ďalšie dlhy, pričom sám žalovaný si vyberal, ktoré záväzky uhradí riadne
a včas a ktoré nie, čo nie je akceptovateľné a ktoré konanie je možné posudzovať ako uprednostňovanie

veriteľov, resp. zvýhodňovanie iných veriteľov na úkor ostatných, keďže mal dávno existujúce splatné
záväzky, ktoré neplnil.

37. V danom smere okresný súd aj vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mal žalovaný odkladať
na sporiaci účet pre deti na ich štúdium uviedol, že pokiaľ je rodič zadlžený je neakceptovateľné,

aby peniaze nepoužil na úhradu splatných záväzkov, avšak ich odkladal. V danom smere okresný
súd konštatoval, že pokiaľ rodič nie je schopný plniť si svoje splatné záväzky a je zadlžený, nie je
akceptovateľné, aby peniaze, ktoré mal k dispozícii na úhradu dlhov veriteľov, odkladal na sporiaci účet
detí.

38. Vo vzťahu k dedičskému konaniu po smrti otca okresný súd uviedol, že od dlžníka, ktorý má poctivý
zámer čo na najvyššom uspokojení svojich veriteľov je nutné očakávať, že v prípade možnosti získať
majetok, z ktorého by bol schopný aspoň čiastočne uspokojiť svoje záväzky, vyvinie maximálnu snahu
a úsilie na jeho získanie. Žalovaný sa však na dedičské konanie nedostavil (splnomocnil svoju sestru) anevyvinul žiadne úsilie na získaní majetku. Z uvedeného je tak jednoznačne zrejmé, že žalovaný nemal
záujem o získanie majetku tvoriaceho dedičstvo na účely aspoň čiastočného uspokojenia záväzkov,
keďže nevyvinul absolútne žiadnu snahu o jeho získanie, resp. výplatu ako ustupujúcemu dedičovi. V

ďalšom okresný súd poukázal na to, že nie je v súlade s poctivým zámerom žalovaného, že napriek
tomu, že nezdedil žiaden majetok, sám na seba prevzal povinnosť uhradiť náklady za pohreb. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že tak urobil z dôvodu, že jeho matka nemala financie na pohreb, okresný súd zdôraznil,
že žalovaný taktiež nemal financie na pohreb a tieto si tak isto musel požičať. O tieto výdavky vo výške
1.800,- Eur sa nepodelil ani so svojou sestrou, keď zvyšnú sumu mohol v prípade poctivého zámeru

použiť na čiastočnú úhradu svojich záväzkov.

39. A nakoniec, žalovaný bol rovnako pasívny aj v prípade prevodu rodičovského domu, ktorého
rekonštrukciu vykonával a na jeho rekonštrukciu si požičiaval peniaze. Okresný súd zdôraznil, že je
nepochybné, že bolo len na rozhodnutí matky žalovaného ako vlastníčky domu, či a komu majetok
daruje,avšakposúdilsprávaniežalovanéhovovzťahuktomu,čivyvinulsnahuzvrátiťrozhodnutiematky.

Okresný súd v danom smere konštatoval, že žalovaný bol úplne pasívny s darovaním nehnuteľnosti na
tretiu osobu (vtedy v podstate cudziu osobu – priateľku) súhlasil a neprejavil žiadnu snahu o získanie
tohto majetku. Sám žalovaný, podľa výpovede svedkyne N. B., uznal, že je to rozumné riešenie. Okresný
súd takéto správanie žalovaného posúdil ako vopred premyslené, špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa
nadobudnutiu majetku, z ktorého by niekedy v budúcnosti mohol aspoň čiastočne uspokojiť veriteľov.

40. Okresný súd tak záverom konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva splnenie
zákonom vyžadovaného základného princípu oddlženia, ktorým je poctivý zámer dlžníka. Okresný súd
poukázal na to, že žalovaný prestal vyvíjať akúkoľvek snahu splnenia svojich záväzkov z úverových
zmlúv, naďalej sa zadlžoval a v prípade disponovania väčším obnosom peňazí (či už suma 5.849,62

Eur vyplatená 1/2020 alebo finančná odmena vyplatená v mesiaci 12/2016 vo výške 2.290,- Eur)
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, nevyvíjal žiadnu snahu o
získanie majetku, z ktorého by mohol aspoň čiastočne uspokojiť svoje splatné záväzky. Naopak, voči
žalobkynisajednoznačnevyjadril,žejejužničnezaplatí.Zuvedenéhodôvodužalovanýnaplnilskutkovú
podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, teda z jeho správania pred podaním

návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

41. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že žalovaný v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil
posledné 3 roky, neuviedol vyplatenú finančnú odmenu vo výške 5.849,62 Eur, ktorú sumu je nutné
považovať za majetok väčšej hodnoty. Uvedený finančný obnos mu bol vyplatený 1/2020, pričom žiadosť

o poskytnutie právnej pomoci bola na CPP podaná síce 12/2019, avšak táto bola žalovaným doplnená
práve 1/2020, teda v období, kedy mu bola uvedená suma vyplatená. Preto žalovanému nebránilo nič v
tom, aby vyplatenie tejto sumy do zoznamu majetku doplnil. Z uvedeného dôvodu okresný súd uzavrel,
že žalovaný naplnil aj skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, keď v
zozname majetku neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti

musel vedieť.

42. Okresný súd k ostatným skutkovým podstatám, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala v súvislosti
s nepoctivým zámerom žalovaného uviedol, že žalobkyňa v danom smere neuniesla dôkazné bremeno
tvrdenia a uvedené tvrdenie nepreukázala. Jednalo sa jednak o tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nebol

pri podaní návrhu na konkurz platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR), že žalovaný
neplnil výživné riadne a včas (§ 166g ods. 2 písm. j) ZKR), ako aj to, že žalovaný nemal uviesť dôležitú
informáciu alebo uviedol nepravdivú dôležitú informáciu (§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR).

43. Okresný súd záverom poukázal na to, že pokiaľ žalovaný vo svojich písomných podaniach

uvádzal, že predmetný rozsudok o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje
za nespravodlivý a nestotožňuje sa s ním, mal právo podať voči nemu opravný prostriedok, ktoré právo
však nevyužil. Vzhľadom k tomu, že skutočnosti týkajúce sa použitia peňazí z poskytnutých úverov, ako
aj celkové hospodárenie strán počas manželstva už bolo predmetom súdneho konania o vyporiadanie
BSM, súd sa v danom konaní nimi už nezaoberal, keďže tieto veci boli pre rozhodnutie v danej veci

irelevantné.

44. Záverom okresný súd uviedol, že nevykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré
konkrétne vycitoval v bode 106 odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko tieto buď vôbec s prejednávanouvecounesúviseliaich vykonanímnemalibyťpreukázanérelevantnéskutočnostiprerozhodnutievdanej
veci, alebo boli predložené nekompletné, alebo boli vytvorené stranou v konaní, a teda bez relevancie.

45. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán
v konaní a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

46. Voči uvedenému rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný voči všetkým jeho
výrokom, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h), e) CSP.

47. Žalovaný predovšetkým namietal závery súdu prvej inštancie, keď došiel k záveru, že na žalovaného
je potrebné hľadieť prísnejšie v súlade s § 166g ods. 3 ZKR vzhľadom na jeho vedúce pozície. Žalovaný
dôvodil,žesajednalolenoformálnynázovvedúcichpozícií,pričomohodnoteniemalnízke.Suvedenými
pozíciami mal navyše viaceré náklady (reprezentácia spoločnosti, oblečenie, a pod). Neskôr po rozvode
pracoval už iba ako majster vo výrobe.

48. Žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie v bode 87 odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na
to, že takéto závery vôbec nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu, pričom súd neuvádza žiadne
časovéobdobie,abytentojehozáverbolpreskúmateľnýsohľadomnaplynutiečasu.Okresnýsúdzhrnul
všetky udalosti za sebou bez ich časového odlíšenia, čo zakladá dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,

teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Jedná sa pritom o zistenia okresného súdu ohľadne následkov dopravnej nehody, kde okresný súd
konštatoval, že hoci sa jedná o vážnu dopravnú nehodu, žalovaný nemá vážnejšie zdravotné problémy.

49. Žalovaný sa naopak domáhal aplikácie § 166g) ods. 4 ZKR, podľa ktorého mal súd prihliadnuť

miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka vzhľadom na jeho vážne zdravotné
problémy. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne postupoval, keď neaplikoval toto zákonné ustanovenie
a nesprávne vyhodnotil a posúdil vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali jeho dopravnú nehodu
a zlý zdravotný stav po nej. Závery súdu prvej inštancie preto vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia, keďže neaplikoval toto zákonné ustanovenie § 166g) ods. 4 ZKR. Žalovaný namietal, že súd

prvej inštancie mal zohľadniť jeho zlý zdravotný stav spôsobený autonehodou, počas ktorej značný čas
musel byť pripútaný na lôžko a nedokázal pracovať a dosahovať príjem. V tom čase nemal peniaze ani
na lieky a zdravotnícke pomôcky, na ktoré si musel požičiavať. Súd mal oceniť jeho vôľu pracovať a
splácať svoje dlhy v tom čase. Okresný súd síce na str. 13 rozsudku, ako aj v bode 89 odôvodnenia
uviedol, že bol v dôsledku autonehody v roku 2015 štyri mesiace PN, ako aj to, že PN ukončil napriek

neodporúčaniulekárovkvôlizlejfinančnejsituácii,avšaktietoskutočnostinezohľadnilprirozhodovanívo
veci samej, kedy aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia na daný skutkový stav a vyvodil nesprávny
právny záver, že bol schopný po nehode vykonávať fyzickú prácu, čo však nie je pravda.

50. Žalovaný tak isto nesúhlasil so závermi odôvodnenia súdu v bode 88 rozsudku s poukazom na to,

že konal aktívne, snažil sa uhrádzať svoje dlhy, avšak sa dostal do zacyklenia dlhov, preto tieto nebolo
možné ďalej hradiť. Spočiatku sa vyhýbal možnosti oddlženia a snažil sa všetky dlhy uhradiť, avšak v
jeho prípade to nebolo reálne.

51. Pokiaľ ide o pôžičku od p. O., žalovaný namietal, že jeho konanie nebolo špekulatívne a účelové,

nakoľko v tom čase jeho finančná pomoc bola nutná a potrebná. Žalovaný poukázal na to, že v
rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy na základe
exekučného príkazu, na základe čoho bola na pohľadávku oprávneného vymožená suma 1.216,- Eur.
Z uvedeného dôvodu nie je možné hovoriť o špekulatívnej pôžičke.

52. Pokiaľ ide o financie vo výške 5.849,62 Eur, žalovaný poukázal na to, že tieto boli využité na
vyplatenie pôžičky zamestnávateľovi, ako aj na operáciu jeho vtedajšej priateľky, na ktorú jej požičal
sumu 1.000,- Eur. Uvedená operácia bola pritom nutná z dôvodu jej zdravotného stavu, čo bolo
preukázané predložením zdravotnej dokumentácie a výsluchom svedkyne. Žalovaný zdôraznil, že
priateľka mu celé financie vrátila, pričom sumu 700,- Eur z týchto finančných prostriedkov použil na

nákup tabletu pre deti, čo je možné subsumovať pod plnenie veriteľovi - žalobkyni, keďže sa jednalo
o vec do domácnosti pre ich spoločné deti. V danom smere doložil SMS správu od žalobkyne, ktorá
od neho žiadala polovicu na školné, ako aj školské pomôcky pre dcéru, ktorá nastúpila na súkromnú
strednú umeleckú školu.53. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že súd opomenul tú skutočnosť, že popri riadnom platení
výživného uhradil žalobkyni sumu cca 500,- Eur navyše po začatí konkurzu, taktiež uhradil zrážkami zo

mzdy dlh voči H. C., pričom sa jednalo o sumu 1.200,- Eur. V rámci nasporenej sumy na sporiacom účte
vedenom na G. banke išlo o spoločne nasporenú sumu vo výške cca 8.000,- Eur, pričom jeho podiel
bol vo výške 4.000,- Eur. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v rámci dokazovania boli súdu zaslané
dokladyozakúpeníspotrebičovanábytkupredmanželstvomnajehomeno,ktorédodnesvlastníajužíva
žalobkyňa, tieto mu napriek viacerým výzvam odmietla vydať. V danom smere preto poukázal na ust. §

365 ods. 1 písm. e) CSP, teda že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

54. Žalovaný namietal aj závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 98 odôvodnenia rozhodnutia s
poukazom na to, že bol pasívny ohľadne úhrady svojich dlhov. V danom smere žalovaný namietal, že
kontaktoval svojich veriteľov, že má problém, pričom požadoval určiť splátkový kalendár, avšak veritelia

B., I. a H. C., I. s ním odmietli komunikovať a taktiež žalobkyňa nereagovala na jeho komunikáciu.
Žalovaný poukázal na to, že dosahoval príjem 790,- Eur v čistom, pričom mal mesačné výdavky (výživné
210,- Eur, Triangel 55,- Eur, Quattro karta 60,- Eur, Diners karta 93,- Eur, náklady na stravu 120,- Eur,
náklady cestovanie do práce + deti 60,- Eur, exekúcia 120,- Eur). Z uvedeného dôvodu dôvodil, že
nebolo v jeho možnostiach uhrádzať spoločné úvery so žalobkyňou, na čo ju viackrát upozornil. Z e-

mailovej komunikácie na čl. 113 vyplýva, že komunikoval s G., I. ohľadne refinancovania úverov. Podľa
názoru žalovaného tak bolo preukázané, že vynaložil maximálne úsilie na vyrovnanie všetkých záväzkov
a dlhov, ktoré vládal hradiť (napríklad pôžičku zamestnávateľovi, taktiež vykonávané zrážky zo mzdy v
prospech p. O.). Pokiaľ by k riešeniu jeho životnej situácie pristupoval pasívne ako zhodnotil súd, tak by
podopravnejnehodezostalpráceneschopnýdlhodoboamožnobymalnároknainvalidnýdôchodok.On

bol však nútený nastúpiť do práce skôr a splácať svoje dlhy, na čo súd nereflektoval. K tvrdeniam súdu,
že v dostatočnej miere neprejavil záujem na splácanie dlhov a nenašiel si iný zdroj príjmu, napríklad
brigádu, žalovaný uviedol, že uvedené nie je založené na pravde, nakoľko pokiaľ mu to dovolil zdravotný
stav, pomáhal napríklad pri rekonštrukcii domu p. O., od ktorého dostal pôžičku. Taktiež si zobral na
starosti v práci veci nad rámec jeho pracovnej náplne - rekonštrukciu výrobných priestorov. Z uvedeného

dôvodu žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že bol pasívny. Závery súdu prvej inštancie
namietal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), b), d), e) CSP.

55. Pokiaľ ide o rekonštrukciu domu jeho rodičov, žalovaný poukázal na to, že túto nebolo možné
financovať rodičmi, nakoľko jeho rodičia nemali dostatočný dôchodok na to, aby si mohli dovoliť

vykonávať akékoľvek rekonštrukcie domu, ktoré boli potrebné.

56. Pokiaľ ide o darovanie rodinného domu jeho matkou priateľke, žalovaný dôvodil, že nejde o dôvod,
ktorý by zakladal zrušenie oddlženia jeho osobe, keďže bolo čisto na rozhodnutí jeho matky, čo urobí so
svojím majetkom. Návrh na darovanie pritom neprebehol v čase podania návrhu na zrušenie konkurzu,

ale ešte v 12/2020, kde však chybou v systéme z dôvodu nezaplatenia poplatku, na ktorý úradníčka
zabudla, bolo zavkladované neskôr. Žalovaný zdôraznil, že on ako nevlastník rodinného domu nemohol
vôbecovplyvňovaťvôľujehomatkyakovlastníčky.Nebolovjehomožnostiachrozhodnutiematkyzvrátiť,
keďže nie je možné, aby niekto do vôle prevodcu zasahoval a nejakým spôsobom ju ovplyvňoval. V
danom smere poukázal žalovaný na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho

zákonníka, ako aj na čl. 20 Ústavy slovenskej republiky. Odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené
v bode 98 rozhodnutia preto považoval len za domnienky súdu, keďže ani on, ani jeho matka nemali
špekulatívny zámer a cieľ vyhnúť sa nadobudnutiu nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu dané závery
súdu namietal v súlade s § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ako aj § 365 ods. 1 písm. f) CSP. V danom smere
poukázal na výpoveď jeho matky, ktorá uviedla, že sa dom rozhodla darovať jeho vtedajšej priateľke,

nakoľko táto ho po autonehode podržala aj finančne. Ďalším z dôvodov, ktoré matka pri výsluchu uviedla
bolo, že dom bol založený na zaplatenie hypotéky, ktorú si brala jeho sestra, a keďže nevedeli, či budú
mať z čoho splácať a báli sa, aby matka neprišla o dom, tak došlo k prevodu na jeho vtedajšiu priateľku,
ktorá by to dokázala splatiť, aby neprišli o chalupu. Nejednalo sa teda o špekulatívne riešenie.

57. Pokiaľ ide o žiadosť o pôžičku v roku 2016 od p. O., žalovaný poukázal na to, že bol jeho podriadený
zamestnanec. Závery súdu o tom, že sa jednalo o jeho špekulatívne konanie, nakoľko uvedenú pôžičku
2 roky nesplácal, označil za domnienky súdu. Žalovaný poukázal na to, že sa v priebehu dvoch rokov
formou brigád snažil p. O. pomôcť pri jeho rekonštrukcii domu, a to nielen prácami, ale aj praktickýmdizajnom vnútorných priestorov. Prelomovým sa stalo narodenie syna p. O. a kúpa jeho domu, ako aj
to, že bol z práce prepustený osobou žalovaného z dôvodu jeho správania, keď tak žalovaný bol nútený
konať, nakoľko na tom trval jeho priamy nadriadený. Z uvedeného dôvodu p. O. trval na vrátení pôžičky

nielen formou splátok, avšak naraz. Vzhľadom k tomu, že tieto peniaze nemal, tak išli k notárke, kde bola
spísaná zápisnica o uznaní dlhu zo 16.11.2018. Nejednalo sa pritom o špekulatívne riešenie situácie,
nakoľkop.O.zastupovalaprávničkaMgr.JanaBartošová.NáslednemuXX.XX.XXXXzomrelotec,sčím
nikto nerátal, preto financie, ktoré boli určené na vrátenie dlhu, použil na náklady spojené s pohrebom
otca. Následne bol vo firme zbavený pozície vedúceho výroby a bol preradený do výroby na menej

platenú pozíciu. V rámci exekúcie však p. O. chodili nejaké čiastky, teda je preukázané, že sa nejednalo
o špekulatívne konanie, ale skutočný záujem p. O. na vrátení financií. Pre riadne splácanie svojich
dlhov preto urobil maximum. Po vyplatení odmeny v 01/2020 kontaktoval súdnu exekútorku ohľadne
informácie, avšak nereagovala na jeho telefonáty ani e - maily. Žalovaný preto dôvodil, že súd prvej
inštancie dospel v súlade s § 365 ods. 1 písm. f) CSP na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

58. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, že do daného stavu zadlženia sa dostal výlučne na základe
vlastného rozhodnutia. Poukázal na to, že pri odchode zo spoločnej domácnosti po 10 rokoch odišiel s
jedným kufrom osobných vecí a zopár drobnosťami, bez finančnej hotovosti. Žalobkyni pritom zostal v
užívaní rodinný dom, kde 10 rokov vynakladal všetky finančné prostriedky, keďže počas spolužitia so

žalobkyňou bola jeho mzda poukazovaná na jej účet, nakoľko svoj účet nemal. Po opustení spoločnej
domácnosti musel začať viesť nový život a nanovo sa začleniť do spoločnosti, pracovať, platiť výživné
a spraviť hrubú čiaru v jeho osobnom a súkromnom živote. Do toho mal nehodu, zostal bez riadneho
príjmu, pričom musel z niečoho žiť a platiť si všetky zdravotné pomôcky a potreby. Následne mu zomrel
otec. Po nehode sa mu síce podarilo získať prácu v Považskej Bystrici, kde dochádzal na týždňovky,

avšak zo sumy 1.100,- Eur platil výživné 210,- Eur, 50,- Eur mobilný operátor, vyplácal 3 pôžičkové karty
vo výške 210 – 230,- Eur, 130,- Eur platil ubytovanie v Považskej Bystrici, cesta do práce 150,- Eur, na
domácnosť rodičov prispieval cca 20 – 30,- Eur. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s vyjadrením súdu v
odôvodnení rozhodnutia v bode 96 rozsudku. Bol síce zamestnaný, tak ako to uvádza súd, avšak nemal
dostatočný príjem na to, aby uhradil všetky dlhy, do ktorých zacyklenia sa dostal. Navyše dopravná

nehoda ho veľmi finančne vyťažila, keďže počas práceneschopnosti musel z niečoho žiť a uhrádzať
výživné na deti, musel si kupovať drahé zdravotnícke potreby na zlepšenie jeho zdravotného stavu.
Nemal financie, avšak mal záujem vidieť svoje deti, preto si peniaze požičiaval. Tak sa dostal do kolotoča
jeho pôžičiek, z ktorého sa nevedel dostať. Snažil sa síce uhrádzať jeho výdavky a dlhy ako mohol,
avšak tieto boli v takých výškach a bolo ich veľa, že ich nebol schopný uhradiť. Pokiaľ aj dostal odmenu

vo výške 5.849,62 Eur, z tejto sumy vrátil pôžičku zamestnávateľovi (1.000,- Eur), splatil pôžičku na
finančné náklady spojené s pohrebom otca (1.800,- Eur), 1.000,- Eur použil na operáciu pŕs priateľky
zo zdravotných dôvodov, ktorú mu následne vrátila. Nejednalo sa pritom z jeho strany o špekulácie, či
zvýhodňovanie jedného z veriteľov, nakoľko vrátenie pôžičky bola jedna z podmienok zamestnávateľa,
u ktorého už nepracuje. Hoci mu osobný bankrot radili viacerí právnici, u ktorých bol na konzultácii v

roku 2016, bojoval s tým ďalšie roky.

59. Pokiaľ ide o dedičské konanie, žalovaný poukázal na to, že dedičské konanie bolo ešte pred
konkurzom. Správca bol o tejto skutočnosti informovaný, avšak sa vyjadril, že sa nejednalo o majetok
značnej hodnoty, preto sa to ďalej neriešilo. Žalovaný rozporoval závery súdu prvej inštancie uvedené

v bode 98, že: „Je dosť možné, že práve pre záväzky žalovaného sa dedičia dohodli tak, že celé
dedičstvo pripadne matke žalovaného bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom“, ktoré vyjadrenie
súdu nepovažuje za pravdivé, je nepodložené a nepreukázané, pričom nevychádza z vykonaného
dokazovania, predkladá len hypotetické závery. Pokiaľ ide o trovy spojené s pohrebom otca, žalovaný
uviedol, že matka nebola v stave, aby tieto náklady uhradila, preto ich hradil on. Jednalo sa pritom o

skutočne neočakávaný a nevyhnutný výdavok. Predpokladal, že požičané financie bude schopný vrátiť
skôr ako jeho matka, ktorá žije z veľmi nízkeho dôchodku. V rámci dedičského konania vystupovala aj
sestra, ktorá taktiež nededila. Pokiaľ ide o dedičstvo, jednalo sa len o sumu vo výške 400,- Eur, nie vo
výške 1.200,- Eur ako uvádza súd, nakoľko táto suma bola suma celého dedeného majetku. O uvedené
pozemky neprejavil nikto záujem ani 5 rokov po smrti otca, keďže sa celkovo jednalo o 18 rôznych

pozemkov, pri ktorých bolo povedané, že ich nie je možné drobiť.

60. Pokiaľ ide o výdavky na pohreb, žalovaný poukázal na to, že sestra 2 mesiace pred smrťou otca
zakúpila okná, ktorých celková hodnota bola cca 2.000,- Eur. Výmena okien bola nevyhnutná, nakoľkoboli v havarijnom stave a otec bol v tom čase ležiaci pacient. Sestra taktiež poskytla v rámci nákladov
na pohreb určitú časť, jednalo sa o sumu 700,- Eur, ktoré sú ťažko preukázateľné listinnými dôkazmi,
keďže všetky doklady neodkladali (občerstvenie po pohrebe, ošatenie otca, poplatky za smútočné reči,

vence, kytice a pod.).

61. Žalovaný v ďalšom nesúhlasil s vyjadrením súdu uvedeným v bode 99 rozsudku, že po opustení
spoločnejdomácnostiprestalvyvíjaťakúkoľveksnahuosplneniesvojichdlhov.Vdanomsmerežalovaný
poukázal na to, že uhrádzal svoje dlhy, keďže niektoré uhradil v plnom rozsahu, niektoré čiastočne

a taktiež plnil aj v prospech žalobkyne tým, že zakúpil deťom tablet, čo je možné považovať za plnenie
v prospech žalobkyne, nakoľko pokiaľ by ho nezaplatil on, musela by ho zakúpiť ona.

62. Žalovaný taktiež rozporoval závery súdu prvej inštancie, že neuviedol majetok väčšej hodnoty -
odmeny vo výške 5.849,62 Eur v zozname svojho majetku. Poukázal pritom na to, že ich chcel uviesť
súdnej exekútorke, o čom doložil e-maily, avšak exekútorka vôbec nereagovala. Z uvedeného dôvodu

mal za to, že nenaplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR.

63. K bodu 101 rozsudku uviedol, že nebol schopný splácať svoje splatné záväzky, nakoľko jeho jediný
zdroj financií bol príjem vo výške 760,- Eur. Žalovaný taktiež poukázal na to, že viaceré tvrdenia v
podanej žalobe zo strany žalobkyne (napr. bod 101, 102, 103) neboli preukázané, preto je toho názoru,

že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a jej žalobu je potrebné zamietnuť.

64. Žalovaný nesúhlasil s postupom súdu, keď nevykonal ním predkladané dôkazy citované v bode 106
odôvodnenia rozhodnutia, keďže vždy uviedol, čo týmito dôkazmi chcel preukázať a za akým účelom
ich do konania predložil.

65. Záverom žalovaný uviedol, že nesúhlasí s výrokom o náhrade trov konania s poukazom na to, že
nesúhlasí ani s výrokom I. napadnutého rozsudku, ktorým súd zrušil oddlženie.

66. Z dôkazov, ktoré boli vykonané je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu bol pre neho jediný možný spôsob

ako sa opäť začleniť do spoločnosti s možnosťou primerane sa starať o svoju rodinu. Jeho konanie tak
nebolo účelové ani špekulatívne, mal úprimný záujem svoju finančnú situáciu aj dlhy riešiť.

67. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. alternatívne, aby rozhodnutie zmenil

tak, že žalobu zamietne.

68. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá opakovane poukázala na to, že žalovaný si svoje povinnosti
spoludlžníka vyplývajúce z úverových zmlúv, ktoré si zobrali v priebehu manželstva, neplnil a záväzky
voči bankám nesplácal. Všetky dlhy boli hradené výlučne ňou, a to napriek ťažkej finančnej situácii,

do ktorej sa kvôli uvedenému dostala. Od roku 2014, teda od momentu jeho odchodu zo spoločnej
domácnosti, neposkytol žalobkyni akýkoľvek finančný príspevok, a to napriek viacerým právoplatne
skončeným, prípadne prebiehajúcim, či zastaveným konania. Tak ako to bolo konštatované v rozhodnutí
súdu prvej inštancie, dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov, avšak z jeho
konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval a využil aj s ohľadom

na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s vynaložením maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich
záväzkov voči veriteľom, so snahou predísť ich poškodeniu, bez primárnej kalkulácie zbavenia sa
záväzkov oddlžením. Vzhľadom na všetky kroky žalovaného, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, a
ktoré boli v priebehu konania preukázané, existuje dôvodné podozrenie, že návrh na oddlženie bol zo
strany žalovaného podaný vyslovene špekulatívne a účelovo s nepoctivým zámerom vyhnúť sa všetkým

záväzkom nielen zo záväzkového vzťahu so žalobkyňou, ale aj voči ostatným veriteľom.

69. Žalobkyňa opakovane poukázala na ust. § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, v zmysle ktorého dlžník
nemá poctivý zámer, pokiaľ v zozname majetku ani na dopyt správcu neuvedie časť svojho majetku,
aj keď o ňom vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť. V danom smere poukázala na

vyplatenú finančnú odmenu vo výške 5.849,62 Eur, ktorá mu bola vyplatená v mesiaci január 2020,
a tuto v zozname majetku neuviedol.70. Žalobkyňa zotrvala na tom, že v prípade žalovaného došlo k hrubému rozporu so splnením
základného princípu oddlženia, a to preukázania poctivého zámeru dlžníka. Všetky kroky podniknuté zo
strany žalovaného, a to menovite nedisponovanie bankovým účtom, odmietnutie dedičstva, nepriznanie

financií v zozname majetku a nakoniec podanie návrhu na oddlženie k priebehu konania o uložení
povinnosti žalovanému, žalobkyňa vníma ako vyslovene účelové a v hrubom rozpore so zákonným
princípom poctivého zámeru.

71. S ohľadom na uvedené žalobkyňa uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí so skutkovou aj právnou

stránkou rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, že podniknuté kroky zo strany žalovaného nasvedčujú
v jeho nepoctivý zámer, ktorý nepochybne s využitím inštitútu oddlženia mal a smerujú len a výlučne k
ukráteniu všetkých veriteľov a zbaveniu sa všetkých svojich záväzkov. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa
navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

72. Žalobkyňa a žalovaný v odvolacej republike a v odvolacej duplike zotrvali na svojich vyjadreniach.

73. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379 CSP (viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi), pričom
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie
odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne
vyhlásil dňa 05.08.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

74. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie:

75. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že tento je datovaný dňa 01.07.2020.

76. Z Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12C/7/2018-413 zo dňa 27.02.2020,
právoplatný dňa 10.06.2020, vykonateľný dňa 11.07.2020, vyplýva okrem iného povinnosť žalovaného
titulom vyporiadania BSM zaplatiť žalobkyni 7.987,16 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj
povinnosť splácať záväzok voči B., I. titulom vyporiadania BSM.

77. Z uznesení Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6C/119/2016-340 a č.k. 6C/119/2016-341
vyplýva, že žalobkyňa sa v samostatnom konaní domáhala súdnou cestou voči žalovanému zaplatenia
sumy 30.310,33 Eur titulom regresného nároku, ktoré konanie bolo v záverečnom štádiu (pojednávanie
odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 19.08.2020) v dôsledku vyhláseného konkurzu na
majetok žalovaného zastavené.

78. Zo životopisu žalovaného zo dňa 25.10.2019 na čl. 77-79 (ktorý bol prílohou návrhu na oddlženie)
vyplýva, že tento bol a je od r. 1995 nepretržite zamestnaný, do finančných problémov sa dostal
v dôsledku toho, že s bývalou manželkou si vzali viacero úverov, ako budú peniaze použité, riešila
manželka, vzťahy medzi nimi začali ochladzovať, manželka si našla iného muža, začali zdravotné

problémy jeho rodičov, mal vážnu dopravnú nehodu, kedy zostal dlhšiu dobu bez príjmu, manželka
odmietala akúkoľvek komunikáciu, rozviedli sa, avšak pôžičky, ktoré počas manželstva uzavrel, mu
zostali a musí ich splácať. Matka podstúpila operáciu srdca, otec je po infarkte a ležiaci pacient. Bol
preradený na nižšiu pozíciu.

79. V zozname majetku a zozname majetku väčšej hodnoty, ktoré vlastnil za posledné 3 roky (ktoré boli
prílohou návrhu na konkurz) datovaných dňa 25.10.2019 nie je uvedený žiaden majetok žalovaného.

80. Z vyjadrenia žalovaného vo veci 9P/20/2020 na čl. 84 ako aj z Potvrdenia SLOVARM, a.s. na čl. 85
vyplýva, že žalovanému bola vyplatená odmena za mesiac 12/2019 v januári 2020 vo výške 5.849,62

Eur na účet jeho kolegu p. H..81. Z Rozhodnutia CPP o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vyplýva, že CPP bola
doručená žiadosť žalovaného o oddlženie konkurzom dňa 20.12.2019 a ktorá bola riadne doplnená dňa
22.01.2020.

82. Z registra poverení na vykonanie exekúcie(čl.91) vyplýva, že voči žalovanému bola vedená len jedna
exekúciavprospechD.O.titulomnotárskejzápisnice,kdepoverenienavykonanieexekúciebolovydané
dňa 23.04.2019.

83. Z oznámenia p. O. na čl. 246 vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému mu vznikla na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.02.2016 vo výške 2.000,- Eur, na vymoženie ktorej bola vedená exekúcia. Teda
tento bol veriteľom žalovanému ku dňu podania návrhu na oddlženie.

84. Z Oznámenia B., I. zo dňa 02.04.2020 na čl. 321-322 vyplýva dlh žalovaného voči B., I., teda tento
subjekt bol ku dňu podania návrhu na konkurz veriteľom žalovaného.

85. Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi SLOVARM, a.s. a žalovaným dňa 24.07.2019 (čl. 112) vyplýva,
že veriteľ SLOVARM, a.s. požičal v hotovosti žalovanému peniaze vo výške 1.000,- Eur dňa 24.07.2019
na dobu do 15.01.2020.

86. Z uznesenia o dedičstve sp.zn. 8D/616/2018, Dnot 2/2019 zo dňa 24.01.2019 (čl. 114-115) vyplýva,
že celý predmet dedičstva - pozemky v hodnote 1.523,40 Eur nadobudla na základe dohody dedičov
matka žalovaného bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom.

87. Z Upovedomenia o začatí exekúcie 340Ex 137/2019 na čl. 116, čl. 442 vyplýva, že dňa 23.04.2019

začala exekúcia voči žalovanému v prospech oprávneného D. O. na vymoženie sumy 2.000,- Eur s príl.,
pričom z Konečného vyúčtovania ukončeného exekučného konania na čl. 117,čl. 472 vyplýva, že v rámci
exekúcie bola v prospech oprávneného vymožená suma 1.216,- Eur.

88. Z Pokladničného dokladu na čl. 119 vyplýva zaplatenie sumy 1.000,- Eur dňa 19.10.2020 za

modeláciu prsníkov.

89. Z sms komunikácie medzi stranami na čl. 133 vyplýva, že žalobkyňa sa po právoplatnosti rozsudku o
BSM dopytovala žalovaného na vyplatenie dlžnej sumy. Na dopyt žalobkyne žalovaný uviedol...“Som ti
už viackrát povedal že odo mňa neuvidíš ani euro naviac. Zariaď sa ako chceš. Najlepšie by bolo podať

na mňa exekučný príkaz nech sa veci trochu pohnú najlepšie v pondelok. Z mojej strany využijem všetky
právne možnosti ktoré existujú. Inak sa už na túto tému s tebou baviť nebudem“.

90. Z prepúšťacej správy na čl. 137-138, čl. 236 vyplýva hospitalizácia žalovaného po autonehode od
24.01.2015 - 05.02.2015, následne od 25.06.2015 - 28.06.2015.

91. Z upomienky zo dňa 29.04.2020 a výzvy zo dňa 05.05.2020 na čl. 188-189 vyplýva, že žalovaný
neplnil riadne a včas záväzky voči B., I. a K. L. M., I., ktoré ho vyzývali na úhradu pohľadávok.

92. Zo súčinnosti Sociálnej poisťovne na čl. 216 vyplýva, že žalovanému za mesiace 2,3,4,5/2015 bola

vyplatená nemocenská dávka spolu vo výške 2.637,40 Eur a za mesiace 8,9/2015 mu bola vyplatená
dávka v nezamestnanosti spolu vo výške 829,10 Eur.

93. Z Oznámenia Sociálnej poisťovne na čl. 256-260 vyplýva zoznam zamestnávateľov, u ktorých bol
žalovaný zamestnaný a u ktorých pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti a z prílohy tohto

podania vyplýva výška vymeriavacieho základu za obdobie 1/2015 - 4/2022 od cca 1.400,- Eur (napr.
10/2015) do 4.402,- Eur (12/2018) v obdobiach keď žalovaný bol zamestnaný. V priemere sa jeho
vymeriavací základ pohyboval vo výške cca 1500 eur.

94. Z Potvrdenia SLOVARM, a.s. na čl. 355 vyplýva, že žalovaný má ku dňu 31.12.2020 voči uvedenému

subjektu vysporiadané všetky záväzky.

95. Z Notárskej zápisnice N423/2018 na čl. 440, spísanej dňa 16.11.2018 vyplýva, že žalovaný si dňa
05.02.2016 od p. O. vzal pôžičku vo výške 2.000,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť najneskôr do 31.12.2016,následne do 30.11.2018. V notárskej zápisnici žalovaný, ako povinný, svoj dlh uznal v plnom rozsahu čo
do právneho dôvodu i výšky a zároveň súhlasil s exekúciou v prípade, ak pôžičku nevráti oprávnenému
do 30.11.2018.

96. Z Potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica na čl. 433 vyplýva prijatie návrhu na začatie exekúcie
oprávneného D. O. proti žalovanému dňa 27.02.2019.

97. Z Príkazu na začatie exekúcie a Exekučného príkazu na čl. 446-447 vyplýva spôsob vedenia

exekúcie v prospech oprávneného D. O. voči žalovanému zrážkami zo mzdy.

98. Zo zrušenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu na čl. 471-472 vyplýva ich zrušenie
dňa 11.12.2020.

99. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej len "ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

100. Podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä ak v zozname majetku ani
na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada.

101. Podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo
v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.

102. Podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať,

že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

103. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
udlžníka,ktorývminulostimalalebostálemávýznamnejšímajetok,máskúsenostispodnikaním,pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

104. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a zisteniam, pričom na takto

zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a vec správne právne posúdil, keď oddlženie
žalovaného zrušil. Odvolací súd nezistil v konaní na súde prvej inštancie vady procesných podmienok,
ani iný nesprávny procesný postup v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

105. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nepoctivom zámere žalovaného s poukazom na § 166g
ods. 2 písm. a) ZKR, teda že žalovaný neuviedol v zozname majetku časť svojho majetku, aj keď
o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť (jednalo sa o majetok nie nepatrnej
hodnoty - suma 5.849,- Eur). Okresný súd taktiež konštatoval, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, teda zo správania dlžníka pred podaním návrhu

možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Ostatné
dôvody, na ktoré žalobkyňa poukazovala v podanej žalobe o zrušenie nepoctivého zámeru žalovaného,
vyhodnotil súd ako nepreukázané (§ 166g ods. 2 písm. c), f), j)).

106. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
v rozsahu odvolacích námietok žalovaného, dopĺňa ďalšie dôvody:107. K výhradám žalovaného v tom smere, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
záverom, keď v bode 100 odvodnenia rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v zozname majetku väčšej
hodnoty neuviedol vyplatenú finančnú odmenu vo výške 5.849,62 Eur, s odôvodnením, že žalovaný

chcel túto skutočnosť uviesť súdnej exekútorke (o čom doložil e-maily), avšak súdna exekútorka
nereagovala, preto nenaplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR
odvolací súd uvádza, že táto obrana žalovaného nie je relevantná. Zákonodarca v ust. § 166g ods. 2
písm. a) ZKR uložil dlžníkovi explicitne povinnosť uviesť v zozname majetku, ktorý tvorí neoddeliteľnú
prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníka, takýto majetok. V konaní bolo pritom preukázané, že

dlžník v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to v zozname majetku, neuviedol finančný obnos
získaný z odmeny od zamestnávateľa vo výške 5.849,62 Eur, hoci tento obnos mu bol vyplatený v
mzde za december 2019, a to v mesiaci január 2020, teda musel mať o ňom vedomosť. V konaní bolo
pritom nepochybne preukázané, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, že žalovaný podával žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci na centrum právnej pomoci v decembri 2019, ktorá žiadosť bola doplnená
žalovaným práve v januári 2020, a preto je zjavné, že žalovaný vedomosť o takomto majetku v tom

čase musel mať. Je zrejmé, že suma vo výške takmer 6000 Eur nie nepatrnou hodnotou, a preto takýto
majetok žalovaný mal v zozname majetku uviesť.

108. V konaní bolo preukázané, a žalovaný ani netvrdil opak, že o sume takto vyplatených finančných
prostriedkov nevedel, pričom sám dal dispozíciu na ich výplatu zamestnávateľovi až na konci roku 2019,

a to na účet svojho kolegu (p. H.). Žalovaný nakoniec s uvedenými finančnými prostriedkami aj nakladal,
a to v priebehu celého roku 2020, tak ako na to poukazoval v rámci konania. Tvrdenia žalovaného o
tom, že uvedenú skutočnosť mienil oznámiť súdnej exekútorke, a preto ju kontaktoval e-mailom, na ktorý
nereagovala, nemajú v konaní žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu, keďže zákonodarca viaže jeho
povinnosť na oznámenie takejto hodnoty v zozname majetku, ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie

konkurzu, a nie jej oznámením súdnemu exekútorovi. Navyše, z priložených e-mailov vyplýva len to, že
žalovaný sa domáhal stretnutia u súdnej exekútorky, avšak z uvedených e-mailov súčasne nevyplýva
dôvod takýchto stretnutí. Žalovanému pritom nič nebránilo v tom, aby pre účely súdnej exekúcie, súdnej
exekútorke oznámil vyplatenie takejto odmeny aj e-mailom, aby tak súdna exekútorka mala možnosť
exekvovať túto čiastku. Uvedená skutočnosť by však nezmenila povinnosť žalovaného uviesť takýto

majetok, nie nepatrnej hodnoty, v zozname majetku, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Z uvedeného dôvodu sú správne závery súdu prvej inštancie, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu
§ 106g ods. 2 písm. a) ZKR, keď takýto majetok neuviedol v zozname majetku, hoci o ňom mal
jednoznačne vedomosť.

109. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o konštatovanie,
že zo správania dlžníka pred podaním návrhu je možné usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Nepoctivý zámer osvedčuje aj také konanie dlžníka, ktoré
urobil v snahe zvýhodniť, alebo poškodiť niektorého veriteľa. Takéto konanie dlžníka môže spočívať
v úhrade, resp. čiastočnej úhrade pohľadávky iného veriteľa s obdobnou, alebo dokonca neskoršou

lehotou splatnosti pohľadávky a pod. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že napriek tomu, že
žalovaný obdržal v januári 2020 sumu 5.849,62 Eur, túto ani čiastočne nepoužil na úhradu záväzkov
voči žalobkyni, bankám, či voči p. O.. Taktiež je správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že z
daného finančného obnosu mohol žalovaný uhradiť napr. celý zostávajúci záväzok p. O., čo by viedlo
k zastaveniu exekúcie, ktorá bola voči nemu vedená. Okresný súd správne poukázal aj na časové

súvislosti, keď žalovaný, hoci si vedomý svojej zodpovednosti z nesplácaných úverov, ktoré si zobral
spolu so žalobkyňou, si zobral v roku 2016 novú pôžičku od p. O. vo výške 2.000,- Eur, ktorú 2 roky
nesplácal a následne 16.11.2018 bola medzi ním a p. O. spísaná notárska zápisnica ako exekučný
titul a podklad pre exekučné konanie. Napriek tomu, že evidoval uvedené záväzky voči p. O., voči
bankám ako aj voči žalobkyni, ktoré splatnosťou predbiehali splatnosť dlhu voči zamestnávateľovi, z

takto získanej sumy v januári 2020 vo výške 5.849,62 Eur prednostne uspokojil zamestnávateľa, a to v
celom rozsahu. Ostatnú, hoci nie nepatrnú sumu (5.849,- Eur - 1.000,- Eur) neposkytol na úhradu svojich
splatných dlhov, avšak ako v konaní samotný žalovaný uviedol, použil ju na sporenie na pohreb matky
(700,- Eur), vrátenie dlhu rodinným príslušníkom (1.900,- Eur), na operáciu pŕs priateľky (1.000,- Eur).
Z uvedeného správania žalovaného tak nepochybne vyplynulo, že žalovaný uprednostnil niektorých

veriteľov (zamestnávateľa, rodinných príslušníkov) pred ostatnými veriteľmi (žalobkyňa, p. O.). Správne
poukázal súd prvej inštancie aj na to, že takýto postoj jednoznačne vyplynul aj z sms vyjadrenia
žalovaného adresovaného žalobkyni, v ktorom uviedol, že jej už nič nezaplatí.110. Taktiež tá skutočnosť, že žalovaný použil sumu vrátenú od svojej priateľky (1.000,- Eur) na kúpu
tabletu pre deti vo výške 700,- Eur, a nie na úhradu (aspoň čiastočnú) splatných dlhov voči svojim
veriteľom, nepredstavuje nevyhnutný výdavok. Nie je možné akceptovať vyjadrenie žalovaného, že kúpu

tabletu pre deti možno považovať za plnenie veriteľovi - žalobkyni, keďže ide o vec do domácnosti pre
deti. Kúpa tabletu, v životnej situácii v akej sa žalovaný nachádzal (hoci určenému pre deti žalovaného),
nepredstavuje nevyhnutný výdavok žalovaného, a už vôbec takýto výdavok nemožno považovať
za plnenie veriteľovi a splatenie jeho splatného záväzku. Zo správania žalovaného je jednoznačne
preukázané, že si sám vybral, ktoré záväzky uhradí riadne a včas (pôžička voči zamestnávateľovi

SLOVARM, a.s. a rodinným príslušníkom), a ktoré záväzky neuspokojí vôbec. Správne uzavrel súd prvej
inštancie, že takéto konanie je potrebné posúdiť ako uprednostňovanie veriteľov, resp. zvýhodňovanie
iných veriteľov na úkor ostatných. Z konania bolo pritom preukázané, že oba záväzky, ktoré sa
rozhodol žalovaný uspokojiť boli neskoršej lehoty splatnosti ako tie, ktoré neuspokojil vôbec, resp.
boli uspokojované postupne zrážkami zo mzdy žalovaného v exekúcii. Takéto správanie dlžníka nie je
akceptovateľným, a to ani s odôvodnením, že zamestnávateľovi dlh vracal v celom rozsahu, nakoľko

to bola podmienka odchodu zo zamestnania. Pokiaľ bol žalovaný v takej finančnej situácii, tak ako to
pod celý čas v konaní tvrdil, musel by sa zamestnávateľ uspokojiť s postupným uspokojovaním jeho
pohľadávky, tak ako ostatní veritelia, ktorých pohľadávky mali skoršiu lehotu splatnosti.

111. Daným správaním tak žalovaný nepochybne naplnil skutkovú podstatu § 166g ods. 2 písm. h) ZKR,

tak ako to konštatoval súd prvej inštancie.

112. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nie je rozhodná tá skutočnosť, či sa žalovaný
dostal do platobnej neschopnosti, akým spôsobom, a či sa snažil uhrádzať svoje splatné záväzky
voči veriteľom, avšak v danom prípade pre naplnenie skutkovej podstaty podľa § 166g ods. 2 písm.

h) ZKR je podstatné, že žalovaný pri splácaní svojich splatných záväzkov uprednostnil niektorých
veriteľov, a to dokonca takých, ktorých splatnosť pohľadávok nastala neskôr, čím uprednostňoval týchto
veriteľov pred veriteľmi so skoršou lehotou splatnosti pohľadávky, či dokonca veriteľom, ktorý voči nemu
vymáhal svoju pohľadávku v exekučnom konaní. Takýto postup žalovaného je neakceptovateľný a v
zmysle citovaného ustanovenia preto jeho správanie je potrebné považovať za nepoctivé s následkom

vyvodenia nepoctivého zámeru pri oddlžení. Akékoľvek ďalšie námietky žalovaného ohľadne toho, že
nebol pasívny pri úhrade dlhov ostatných veriteľov, komunikoval s nimi, či požadoval splátkový kalendár,
sa môžu viazať len k posúdeniu jeho prípadnej platobnej schopnosti/neschopnosti. Okresný súd v
rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa platobnú neschopnosť žalovaného nepreukázala, v danom smere
neuniesla dôkazné bremeno, preto výhrady žalovaného v danom smere voči rozhodnutiu súdu prvej

inštancie nie sú relevantné.

113. Odvolací súd konštatuje, že už naplnenie dôvodov podľa § 166 ods. 2 písm. a) a h) ZKR zakladá
nepoctivý zámer dlžníka pri/pred podávaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to bez ďalšieho. V konaní
o oddlžení, či už konkurzom alebo splátkovým kalendárom, konkurzný súd neskúma poctivý zámer

dlžníka, tento sa len predpokladá. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorú skúma súd len v konaní o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer, a to na základe návrhu niektorého z veriteľov. Zákonodarca v § 166g ods.
2 demonštratívnym spôsobom uvádza, kedy dlžník nemá poctivý zámer, pričom na to, aby súd dospel
k záveru o nepoctivom zámere dlžníka postačuje, aby bol naplnený niektorý z tam uvedených dôvodov,
nevyžaduje sa kumulatívne naplnenie uvedených podstát. V konaní bolo nepochybne preukázané, že

žalovaný naplnil skutkovú podstatu § 166g ods. 2 písm. a) a h) ZKR. Správne sú preto závery súdu prvej
inštancie, pokiaľ svojím rozhodnutím pristúpil k zrušeniu oddlženia žalovaného.

114. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že na konštatovanie o nepoctivom zámere žalovaného
s následkom zrušenia jeho oddlženia konkurzom postačuje, pokiaľ bola naplnená ktorákoľvek zo

skutkových podstát, nevyžaduje sa pritom kumulatívne naplnenie uvedených podstát. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd uvádza, že ďalšie námietky žalovaného, ktorými dôvodil, že do stavu
platobnej neschopnosti sa nedostal na základe vlastného rozhodnutia, avšak z dôvodu rozvodu, riešenia
bývania, rekonštrukcie domu z dôvodu choroby otca, potreby finančných prostriedkov na pohreb otca,
na rekonštrukciu rodinného domu, čo ho prinútilo brať si ďalšie úvery a dostal sa do zacyklenia, čo

spôsobilojehoplatobnúneschopnosť,niesúrelevantné,keďžesúdprvejinštanciekonštatovalnepoctivý
zámer žalovaného z dôvodov podľa § 166g ods. 2 písm. a) a h) ZKR. Súd prvej inštancie v bodoch 101,
102 a 103 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru žalovaného z ďalších ňou uvádzaných dôvodov – teda, že žalovaný nebol pripodaní návrhu na konkurz platobne neschopný, že neplatil výživné riadne a včas, že uviedol do zoznamu
veriteľov aj subjekty, ktoré neboli jeho veriteľmi. Námietky a zdôvodnenia žalovaného v danom smere
sú z pohľadu prieskumu odvolacieho súdu právne irelevantné, vzhľadom na to, že už súd prvej inštancie

tieto dôvody uvádzané žalobcom vyhodnotil ako nepreukázané.

115.Kodvolacejnámietkežalovanéhovtomsmere,žesúdnemalprihliadaťnaskutočnostiovplyvňujúce
poctivý zámer dlžníka postupom podľa § 166g ods. 3 ZKR prísnejšie, avšak mal na ne prihliadať
postupom podľa § 166g ods. 4 ZKR, teda miernejšie vzhľadom na jeho vážne zdravotné problémy,

odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. V danom smere žalovaný namietal, že jeho pracovné pozície
boli označované ako vedúce pozície len formálne, pričom nedosahoval ani taký príjem a ani takú
pozíciu. Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu uvedenými v bode 88 a poukazoval na to, že
mal štvormesačnú práceneschopnosť a následne ďalšie 2 operácie absolvoval už počas pracovného
pomeru, preto mal súd zohľadniť jeho zlý zdravotný stav spôsobený autonehodou. Odvolací súd k
daným výhradám žalovaného uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Správne súd prvej inštancie ustálil, že

jednak výpoveďou žalovaného, ako aj pripojeným životopisom dlžníka a výpoveďou svedkyne N. B.
bolo preukázané, že žalovaný pracoval ako výrobný riaditeľ a jeho priateľka ako asistentka výrobného
riaditeľa, z ktorého označenia je možné bezpochyby vyvodiť, že pracoval ako vedúci zamestnanec. Z
uvedeného dôvodu správne okresný súd prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
dlžníka postupom podľa § 166g ods. 3 ZKR, keďže pri osobe, ktorá pôsobí ako vedúci zamestnanec sa

predpokladá, že má osobitné životné skúsenosti.

116.Správnesúdprvejinštancievbode87svojhorozhodnutiakonštatoval,ževkonaníbolonepochybne
preukázané, že pokiaľ aj žalovaný utrpel vážnu dopravnú nehodu, v jej dôsledku netrpí vážnymi
zdravotnými problémami, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný po tejto nehode

vykonával fyzickú prácu na rodinnom dome rodičov, ako aj na rodinnom dome p. O.. Odvolací súd v
danom smere dodáva, že žalovaný sa zaradil pomerne po krátkej dobe do pracovného pomeru, a v
pracovnom pomere aj naďalej nepretržite pracuje. Sám žalovaný v konaní potvrdil, že neskôr prijal aj
zamestnanie s nutnosťou dochádzky a týždenného ubytovania mimo domáceho prostredia, zobral si
na starosti aj rekonštrukciu výrobných priestorov v zamestnaní. Všetky uvedené skutočnosti v súhrne

svedčia o tom, že žalovaný netrpí vážnymi zdravotnými problémami, a už vôbec nie takými, ktoré
by mali vplyv na jeho schopnosti posúdiť životnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Správne súd preto
závery súdu prvej inštancie, pokiaľ nepristúpil k miernejšiemu posudzovaniu skutočností ovplyvňujúcich
poctivý zámer u dlžníka s prihliadnutím na zranenia, ktoré žalovaný pri autonehode utrpel. Okresný
súd správne uviedol, že hoci žalovaný utrpel vážnu dopravnú nehodu, ktorá si vyžiadala štvormesačnú

práceneschopnosť, ktorá nie je bežná, jeho zdravotný stav nemožno považovať za vážny, ktorý by si
vyžadoval miernejšie posudzovanie. S uvedenými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na ne.

117. Argumentácia žalovaného v tom smere, že sa snažil komunikovať so žalobkyňou ohľadne dlhov,

avšak nereagovala, je v rozpore s jeho sms komunikáciou, kde žalovanej uviedol, že jej už nič neuhradí.
Ani táto obrana žalovaného však nemení nič na tom závere, že žalovaný žalobkyni neuhradil na jej
splatné záväzky žiadnu sumu, pričom uspokojil veriteľov s neskoršou lehotou splatnosti pohľadávok.

118. Tvrdenia žalovaného, že sa snažil uhrádzať dlhy - niektoré v plnom rozsahu, niektoré čiastočne,

že kúpou tabletu plnil aj v prospech žalobkyne a voči p. O. mu boli vykonávané zrážky zo mzdy,
preto nemal snahu poškodiť či znevýhodniť svojho veriteľa, nie sú relevantné. Správne súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaný vyplatil niektoré dlhy voči veriteľom v celosti, pričom tieto dlhy boli
s neskoršou lehotou splatnosti ako dlhy evidované voči žalobcovi – p. O., či voči B. C.. Kúpu tabletu
deťom nie je možné považovať za plnenie veriteľovi - žalobkyni, keďže tento (okrem toho, že sa jedná

o nadštandardný výdavok), je určený pre deti, nie na úhradu dlhu žalobkyne. Pokiaľ ide o p. O.,
tomuto žalovaný plnil až nútenou formou, a to prostredníctvom exekúcie, pričom odvolací súd nemôže
opomenúť aj ten fakt, že žalovaný práve v 12/2018 zadal dispozíciu zamestnávateľovi na úhradu svojej
mzdy v nižšom rozsahu, s tým že zvyšok mu bude uhradený na konci roku 2019 ako odmena. Táto
odmena bola pritom žalovanému uhradená na účet kolegu. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné.

Urobil tak pritom práve v čase, keď jestvoval exekučný titul na vymoženie jeho pohľadávky voči p. O..
Týmtospôsobomtakdošlokzníženiuvymožiteľnostidlhucestouexekúcievočioprávnenémuzexekúcie
p. O.. A nakoniec, ďalším veriteľom, ktorý evidoval voči žalovanému pohľadávku bola B. C., voči ktorejžalovaný nepreukazoval akým spôsobom dlh uhradil, a to ani čiastočne. Rekapitulované skutočnosti
významne spochybňujú poctivosť dlžníkovho zámeru uspokojiť svojich veriteľov, a teda aj žalobkyňu.

119.Zuvedenéhodôvodusúsprávnezáverysúduprvejinštancie,pokiaľkonštatoval,žežalovanýsvojím
správaním ukrátil, resp. znevýhodnil niektorých veriteľov, čím naplnil skutkovú podstatu nepoctivého
zámeru.

120. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že aj tá skutočnosť, že žalovaný v čase

pred podaním návrhu na oddlženie uzavrel v rámci konania o dedičstve po jeho otcovi dohodu dedičov,
v zmysle ktorej sa vzdal svojho dedičského podielu v prospech matky bez akejkoľvek protihodnoty,
nesvedčí o poctivom zámere dlžníka splácať v rámci svojich možností svoje splatné dlhy. Správne sú
závery súdu prvej inštancie, že žalovaný v danom smere nevyvinul žiadnu snahu o získanie dedičstva,
resp. výplatu svojho dedičského podielu, z ktorého by mohol aspoň sčasti uspokojiť svoje splatné
pohľadávky. A taktiež tá skutočnosť, že hoci žalovaný evidoval viacerých veriteľov, ktorí mali pohľadávky

voči nemu po lehote splatnosti, bral na seba ďalšie záväzky v podobe úhrady nákladov pohrebu, či
rekonštrukcie rodinného domu rodičov a podobne, nesvedčí o poctivom zámere dlžníka vo vzťahu
k jeho veriteľom. A nakoniec, aj jeho pasivita vo vzťahu k darovaniu nehnuteľnosti jeho matkou tretej
osobe (jeho priateľke) tiež nesvedčí o tom, že mal snahu uhrádzať svoje splatné záväzky a vyvinul
k tomu maximálne úsilie, v podobe získania majetku. Je síce pravdou, že táto dispozícia bola výlučne

na rozhodnutí jeho matky (darkyne), avšak úvahy súdu v tom smere, že k takémuto postupu matky
nemal výhrady a súhlasil s ním (ako to uviedla jeho matka v konaní pred súdom) sú relevantné. Ako
sám žalovaný v súdnom konaní poukázal, „návrh na darovanie prebehol v čase 12/2020, iba chybou
pracovníčky to bolo zavkladované neskôr“ , teda v čase pred podaním návrhu na oddlženie.

121. Pokiaľ žalovaný záverom poukázal na to, že nesúhlasí s nevykonaním dôkazov, ktoré boli citované
v bode 106 rozhodnutia súdu, a to bez bližšieho označenia dôkazov, ktoré nemal okresný súd vykonať
a čo mal danými dôkazmi žalovaný preukázať, odvolací súd konštatuje, že námietky žalovaného v
danom smere sú nekonkrétne. Žalovaný v odvolaní neuviedol aké konkrétne dôkazy okresný súd
nevykonal, čo malo byť danými dôkazmi preukázané a ako mali dané dôkazy privodiť priaznivejšie

rozhodnutie pre žalovaného. Odvolací súd uvádza, že nie je úlohou, ani oprávnením, odvolacieho
súdu zo spisového materiálu vyhľadávať dôkazy, ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie na
podnet žalovaného. Táto dispozícia patrí odvolateľovi a má byť obsahom odvolacích námietok. Navyše,
súd prvej inštancie sa v súdnom konaní zaoberal 5 skutkovými podstatami ohľadne nepoctivého
zámeru dlžníka (tak ako ich označila žalobkyňa v žalobe), pričom v dvoch skutkových podstatách súd

konštatovalpreukázanienepoctivéhozámeružalovanéhoapritrochskutkovýchpodstatáchkonštatoval,
že sa žalobkyni nepodarilo uniesť dôkazné bremeno a preukázať nepoctivý zámer žalovaného. Bolo
preto úlohou žalovaného, aby, pokiaľ namietal nevykonanie niektorých dôkazov zo strany súdu prvej
inštancie, poukázal na to o ktoré dôkazy ide a čo konkrétne malo byť danými dôkazmi, vo vzťahu k
odvolacím dôvodom a námietkam, preukázané. Navyše, súd prvej inštancie v bode 106 odôvodnenia

svojho rozhodnutia vymenoval množstvo dôkazov, ktoré boli predkladané obomi stranami sporu, nielen
žalovaným.Bolopretopovinnosťoužalovaného,abydôkazy,ktorýchnevykonanienamieta,odvolaciemu
súdu riadne označil s uvedením skutočností, ktoré chcel nimi preukázať a súd prvej inštancie ich
nevykonal. Žalovaný však takto nepostupoval, a preto neumožnil odvolaciemu súdu odvolací prieskum
v danom smere. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

e) CSP za irelevantný.

122. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm.
b), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. písm. d), podľa ktorého má

konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, hoci odvolateľ odvolacie
dôvody označil uvedením znenia ustanovenia, z obsahu jeho odvolania však nevyplýva argumentácia
k týmto bodom odvolania. Je pritom povinnosťou odvolateľa uviesť odvolaciu argumentáciu, na základe
ktorej môže odvolací súd vykonať odvolací prieskum.

123. Ani tá skutočnosť, že v konaní nemali byť potvrdené viaceré tvrdenia žalobkyne v žalobe, čo
konštatoval súd prvej inštancie v bode 101, 102 a 103 odôvodnenia svojho rozhodnutia (skutkové
podstaty podľa § 166g ods. 2 písm. c), f), j) ZKR) nie je dôvodom, aby bola žaloba ako celok
zamietnutá, tak ako to tvrdí žalovaný. Okresný súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný naplnilskutkovú podstatu nepoctivého záveru podľa ust. § 166g ods. 2 písm. a) a h) ZKR, čím bol preukázaný
nepoctivý zámer dlžníka pred podaním návrhu. Uvedené skutočnosti postačujú na konštatovanie záveru
o nepoctivom zámere dlžníka a vedú k zrušeniu rozhodnutia súdu ohľadne oddlženia dlžníka.

124. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, keďže má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci.

125. Odvolateľ podal odvolanie aj do výroku do trov konania s argumentáciou, že vzhľadom k tomu,
že nesúhlasí s rozhodnutím súdu vo veci samej, namieta aj výrok o trovách konania. Odvolací súd v
danom smere uvádza, že vzhľadom na úspešnosť žalobcu v súdnom konaní súd prvého stupňa správne
uzavrel, že žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

126. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

127. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).