Uznesenie – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200773
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1725200773.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci o rozvod manželstva: A.
B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G. a H. B., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, E. F. G., doručovacia adresa: E. XXXX/XX, F., zastúpenou advokátom JUDr.
Mariánom Sikorom, so sídlom Námestie slobody 1406/38, 020 01 Púchov, o návrhu navrhovateľky

(opatrovníčky manžela) E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej
advokátskou kanceláriou Jarabica, s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 47 454 831, o
odvolanínavrhovateľkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduPezinokč.k.9Pc/6/2025-63zodňa03.04.2025,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.04.2025, č.k. 9Pc/6/2025-63 odmietol návrh navrhovateľky
- opatrovníčky A. B., nar. XX.XX.XXXX, E. E. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľka“), na rozvod
jeho manželstva s manželkou H. B., C. I., nar. XX.XX.XXXX.

2. Návrhom podaným súdu dňa 07.03.2025 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol manželstvo
A. B. a H. B. uzatvorené dňa 06.10.2018 v Moste pri Bratislave.

3. Vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, § 94, § 8 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Mal preukázané, že z rozsudku Okresného súdu Pezinok
č. k. 51Ps/15/2024–160, ktorým bol A. B. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a v rozsahu

obmedzeniamubolustanovenýopatrovníkvosobejehomatkyE.E.B.,nevyplýva,žebybolobmedzený
v spôsobilosti rozhodovať o svojom osobnom stave a statuse. Mal za to, že pod obmedzenie vystupovať
pred štátnymi orgánmi a správnymi orgánmi, nemožno automaticky zahrnúť aj obmedzenie prejavovať
vôľu ohľadom svojho osobného stavu, preto navrhovateľka nemôže v mene opatrovanca podať návrh
na rozvod jeho manželstva. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade bol návrh na rozvod
manželstva podaný neoprávnenou osobou.

4. Proti uzneseniu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, navrhujúc
ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že návrh podala ako
osoba oprávnená konať v mene svojho syna, vo všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je sám
spôsobilý. Uviedla, že jej syn (manžel) bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 51Ps/15/2024–
60 zo dňa 16.01.2025, právoplatným dňa 04.02.2025, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,

na základe preukázania, že nie je schopný vnímať realitu, prejavovať vôľu ani porozumieť dôsledkom
svojho konania. Poukázala na závery znaleckého posudku č. 41/2024 zo dňa 25.10.2024 súdnehoznalca MUDr. Matúša Martinku, z ktorých súd v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
vychádzal. Mala za to, že aj keď súd v rozsudku č.k. 51Ps/15/2024–160 zo dňa 16.01.2025 vyslovene
nespomenul obmedzenie vo veciach osobného stavu, obmedzenie týkajúce sa vystupovania pred

štátnymi a správnymi orgánmi, je potrebné vykladať systematicky a vzhľadom na účel rozhodnutia.
Nemožno ho interpretovať reštriktívne tak, že by sa vzťahoval iba na úkony majetkové či smerujúce k
právam a povinnostiam v hospodárskej oblasti. Podanie návrhu na rozvod je úkonom vo veci osobného
stavu, ktorý síce právna úprava zveruje výlučne manželom, avšak v situácii, keď jeden z manželov nie
je schopný vôbec prejaviť svoju vôľu, je nevyhnutné pripustiť, že za takúto osobu môže návrh na rozvod

podať ustanovený opatrovník. Jej syn (manžel), nemá možnosť prejaviť vôľu a nemá možnosť konať v
žiadnej právnej veci bez opatrovníka, nemožno hovoriť o tom, žeby mohol vyjadriť súhlas, či nesúhlas
s rozvodom, jeho vôľu nemožno zistiť. Zdôraznila, že návrh o rozvod manželstva nevychádza z jej
subjektívnej iniciatívy, ale zo závažných životných okolností, keď manželský zväzok fakticky neexistuje,
spolužitie neprebieha, komunikácia nie je možná a manželka má právo usporiadať si svoj osobný život.
Bola názoru, že medzi úkony, ktoré môže ako opatrovníčka za syna vykonávať, patrí aj podanie návrhu o

rozvod manželstva, keďže súd je štátny orgán a návrh je právny úkon smerujúci voči štátnemu orgánu, a
teda spadá do rozsahu jej oprávnení ako opatrovníčky v zmysle rozhodnutia súdu. Namietala procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý porušil ochranu práv účastníkov konania, spravodlivého procesu a
materiálnej pravdy. Ak návrh na začatie konania trpí odstrániteľnými vadami, je súd povinný vyzvať
navrhovateľa na ich odstránenie (§ 129 CSP). Ak návrh neobsahoval podpis jej syna (manžela), mal ju

súd vyzvať na doplnenie podania, čo však vzhľadom na jeho zdravotný stav nebolo možné, resp. mal
uznať, že právny úkon patrí do rozsahu právnych úkonov, ktoré za syna (manžela) ako opatrovníčka
vykonáva. Ak takto súd nepostupoval, de facto priznal, že manžel nie je spôsobilý na podanie návrhu
a teda nie je spôsobilý konať vo veciach osobného stavu. V takom prípade je právne nezlučiteľné
odmietnuť podaný návrh, keďže ide o jediný reálne možný spôsob výkonu procesného práva manžela.

Tým, že súd doručil návrh manželke na vyjadrenie znamená, že návrh považoval za procesne prípustný.

5. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, navrhla rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Mala za to, že návrh nebol podaný s vôľou manžela a vníma ho ako snahu manželovej opatrovníčky
vylúčiť ju zo života jej manžela. Skutočnosť, že s manželom spolu nežijú, je dôsledkom konania

navrhovateľky, ktorá ju odmieta k manželovi pustiť. Nie je pravdou, že by mala záujem sa s manželom
rozviesť, ich manželstvo nepovažuje za rozvrátené, práve naopak, chce manželovi v jeho chorobe
naďalej pomáhať. Ak navrhovateľka namieta postup súdu, ktorý mal pri absentujúcom podpise manžela
na návrhu odstraňovať vady podania uviedla, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, čo je vadou
podania, ktorá sa nedá odstrániť. Skutočnosť, že súd prvej inštancie jej zaslal návrh na vyjadrenie,

nemohlo zhojiť nedostatok podania samotného. Navrhovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie
návrhu aj z dôvodu, že jej záujmy sú v zásadnom rozpore so skutočnými záujmami manžela. Ani
vylúčenie jej návrhu na odvolanie opatrovníčky na samostatné konanie, nie je potvrdením procesnej
prípustnosti návrhu, ako sa to snaží navrhovateľka prezentovať. Mala za to, že motívom navrhovateľky
pri podaní návrhu na rozvod manželstva je výlučne jej osobná pomsta a nie najlepší záujem manžela.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manželky namietala, že by návrh podala ako neoprávnená
osoba. Tvrdenia manželky, že manželstvo nie je rozvrátené nezodpovedajú realite. Stav jej syna
(manžela) neumožňuje nijakú formu vedomej interakcie s okolím, preto medzi manželmi neexistuje
komunikácia, spoločné bývanie ani iný prejav manželského spolunažívania. Podľa jej názoru právne

a spoločensky nemožno takéto manželstvo udržiavať len na základe zápisu v matrike. Súčasne je
podstatné, že manželka sa o manžela nechcela osobne starať a chcela ho dať do ústavu.

7. Manželka v písomnom podaní zo dňa 25.06.2025 zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 93 CMP konanie o rozvod manželstva sa začína na návrh jedeného z manželov11. Podľa § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

12. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

13. Podľa § 8 ods. 1 CMP návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením
odmietne.

14. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 51Ps/15/2024–60 zo dňa 16.01.2025, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 04.02.2025, bol A. B. (manžel), obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v
rozsahu: rozhodovania o záležitostiach týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, poskytovania zdravotnej
starostlivosti, umiestnenia do zdravotníckeho a sociálneho zariadenia, vystupovania pred štátnymi
a správnymi orgánmi, preberania poštových zásielok a reagovania na ne, preberania dôchodku,
iných dávok a finančnej hotovosti, spísania závetu, uzatvárania zmlúv, pôžičiek, úverov, ručenia a

robenia akýchkoľvek právnych úkonov majetkovej povahy v žiadnom rozsahu, hospodárenia so svojim
majetkom, disponovania a nakladania s finančnými prostriedkami. Za opatrovníčku oprávnenú a povinnú
ho zastupovať v rozsahu obmedzenia bola ustanovená jeho matka E. E. B..

15. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a správne vyhodnotil podstatné skutkové okolnosti

vzťahujúce sa na vyhodnotenie splnenia podmienok či navrhovateľke svedčí účastníctvo pre podanie
návrhu na rozvod manželstva A. B. a H. B., C. I.. Odvolací súd prisvedčuje záverom súdu prvej inštancie,
na ktorých svoje rozhodnutie o odmietnutí návrhu navrhovateľky, ako neoprávnenej osoby podať návrh
na rozvod manželstva za A. B., postavil. Odvolaciu argumentáciu navrhovateľky po skutkovej a právnej
stránke nepovažoval za správnu a dôvodnú.

16. S tvrdením navrhovateľky, že ak z rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony jej syna
(manžela) jej vyplýva oprávnenie ho zastupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, automaticky to
subsumuje aj oprávnenie podať v jeho mene a bez prejavenia jeho vôle návrh na rozvod manželstva,
sa odvolací súd nestotožnil. Ustanovenie § 94 CMP (konanie o rozvod manželstva sa začína na návrh

jedeného z manželov) určuje, že ide o prísne návrhové konanie, ktoré sa viaže na osobné rozhodnutie
manžela. Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia (§ 94 CMP). Okruh účastníkov
taxatívne vymedzuje § 7 ods. 1 CMP. Ak manžel nebol obmedzený v spôsobilosti rozhodovať o svojom
osobnom stave, tak formálne zostáva oprávnený rozhodnúť o rozvode sám. Nesprávna je argumentácia
navrhovateľky, že ak súd v rozsudku o obmedzení jej syna (manžela) v spôsobilosti na právne

úkony výslovne „nespomenul“ aj obmedzenie vo veciach osobného stavu, obmedzenie týkajúce sa
vystupovania pred štátnymi a správnymi orgánmi, je potrebné vykladať systematicky. V danom prípade
je rozsah obmedzenia manžela v spôsobilosti na právne úkony vymedzený rozsudkom Okresného súdu
Pezinok, č.k. 51Ps/15/2024–60 zo dňa 16.01.2025, a tento rozsah je tak pre účastníkov konania ako
aj pre súd záväzný. Zmena (rozširovanie) rozsudkom určeného a ustáleného obmedzenia spôsobilosti

na právne úkony je možná len na základe rozhodnutia súdu. Rozhodovanie o rozvode manželstva
je otázkou osobného stavu a opatrovník nemôže nahradiť vôľu osoby ktorá nebola obmedzená
v spôsobilosti samostatne rozhodovať v tejto oblasti. Ak je zdravotný stav taký, že opatrovanec vôľu
vôbec nie je schopný prejaviť (ako v tomto prípade), teda nemôže dať opatrovníkovi súhlas na podanie
návrhu resp. podpísať návrh na rozvod ktorý by zaňho podal opatrovník a zastupoval ho pred súdom ako

štátnym orgánom, opatrovník sám takýto návrh podať nemôže, lebo by nahrádzal osobné rozhodnutie
opatrovanca čo mu neprináleží. Súd prvej inštancie postupoval správne ak v zmysle § 8 ods. 1 CMP
návrh navrhovateľky, ktorej nesvedčí účastníctvo podľa § 7 CMP, odmietol. Navrhovateľka v návrhu
nepreukázala, že návrh na rozvod za svojho syna (manžela) nepodala sama, iba na základe vlastného
rozhodnutia, ale že návrh vystihuje skutočnú a nepochybnú vôľu opatrovanca.

17. Odvolací súd za nedôvodnú považoval námietku navrhovateľky o povinnosti súdu vyzvať ju na
odstraňovanie vád návrhu (§ 129 CSP), v smere doplnenia chýbajúceho podpisu manžela, keď z obsahu
ňoupodanéhonávrhujednoznačnevyplýva,ževôľumanželavzhľadomnajehozdravotnýstavnemožno
zistiť, a súčasne, že ide o jej vlastné rozhodnutie podať takýto návrh obsahujúci dôvody pre rozvod

manželstva manželov bez vedomia a prejavenej vôle opatrovanca (manžela). Namietaný procesný
postup súdu prvej inštancie o doručení návrhu manželke na vyjadrenie, nemal za následok nesprávne
rozhodnutie veci.18. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).