Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202970
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623202970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu:
SPOOL a. s., so sídlom Dr. Herza 23, 984 01 Lučenec, IČO: 31 586 392, zastúpeného JUDr. Róbertom
Gombalom, advokátom, so sídlom P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom
E. F. B. XX/X, XXX XX D., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 24C/17/2023-104 zo dňa 1. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku III. o trovách konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v uvedenom rozsahu vracia
vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť vypratať jednoizbový
byt č. 38 na 5. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXX, ktorý sa nachádza na pozemku
registra „C“ parcelné číslo XXXX C. G. C. XXX/XX H. D. a ktorý je Okresným úradom Lučenec -
katastrálnym odborom vedený na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie D., a to bez poskytnutia
bytovej náhrady v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcom rozsahu

okresný súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému domáhal, aby žalovaný vypratal jednoizbový byt č. 38 na 5. poschodí v bytovom dome so
súpis. č. 297, ktorý sa nachádza na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX na ulici C. XXX/XX
H. D., ktorý je Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom vedený na LV č. XXXX pre obec a

katastrálne územie D. (ďalej v texte uvádzaný aj ako „Byt“), a to bez poskytnutia bytovej náhrady, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; zároveň sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
aj na náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako vlastník Bytu prenechal nájomnou
zmluvou zo dňa 06.07.2022 žalovanému do nájmu Byt na dobu určitú, a to do 05.10.2022. Dodatkom
č. 1 k nájomnej zmluve sa nájom Bytu predĺžil do 30.11.2022. K ďalšiemu predĺženiu nájomnej zmluvy
so žalovaným nedošlo a nájomný pomer so žalovaným skončil uplynutím dojednanej doby nájmu
(t. j. dňom 30.11.2022). Napriek písomnej výzve žalobcu, žalovaný Byt žalobcovi neodovzdal a po

uplynutí dojednanej doby nájmu ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobca nesúhlasil s ďalším predĺžením
nájomného pomeru so žalovaným z dôvodu, že pri užívaní Bytu žalovaným spolu s ďalšími osobami,
ktorým žalovaný umožnil jeho užívanie, dochádzalo k rušeniu nočného kľudu hlukom a búchaním.
Na neprispôsobivých návštevníkov žalovaného v Byte a na ich problematické a nevhodné správaniepodali obyvatelia a nájomníci bytového domu Novohradská 297/36 v Lučenci sťažnosť, na základe
ktorej sťažnosti spísali ostatní nájomníci bytov petíciu za skončenie nájomnej zmluvy a vysťahovanie
žalovaného z Bytu. Prejavom problematického správania sa návštevníkov Bytu je aj rozbitie sklenenej

výplne vchodových dverí v bytovom dome C. XXX/XX H. D., ohľadne ktorej skutočnosti je v súčasnosti
vedená na OR PZ v Lučenci, odbore poriadkovej polície, OO PZ Lučenec trestná vec prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a pod ČVS: ORP-605/LCLC-2023 je vedená
trestná vec prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaný vo
vyjadrení k žalobe (č. l. 31 spisu) uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Poukázal na to, že je starý

a ťažko zdravotne postihnutý, že síce nestihol požiadať o predĺženie nájomnej zmluvy, avšak len kvôli
svojmu zdravotnému stavu a že napriek svojmu zdravotnému stavu nemá žiadne dlhy na nájomnom.
Uviedol, že žalobcu už predtým požiadal o prihlásenie svojej priateľky ako aj opatrovateľky pani I. A. do
nájomného bytu s tým, že doplatok za to, že v byte bývajú spolu od začiatku, je ochotný doplatiť.

1.2 Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v odsekoch 3 až 5

odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku zhrnul obsah vyjadrení žalobcu a žalovaného a uviedol,
že na pojednávaní (konanom na súde prvej inštancie) žalobca na podanej žalobe trval. Zopakoval, že
nebol ochotný predĺžiť so žalovaným nájomnú zmluvu pre sťažnosti ostatných obyvateľov bytového
domu. Doplnil, že je dôvodné, aby súd neposkytol žalovanému bytovú náhradu, nakoľko takýto nárok
pre žalovaného zo zákona nevyplýva. Za dôvodné by bolo podľa žalobcu možné nanajvýš považovať

predĺženie lehotynavyprataniebytu.Žalovanýnapojednávaníkonanomnasúdeprvejinštancieuviedol,
že Byt, ako aj ostatné byty, ktoré sa nachádzajú v tom istom bytovom dome, sú jednoducho byty určené
na prenájom, preto považuje za určitým spôsobom diskriminačný prístup zo strany žalobcu, keď s ním
nájomnúzmluvunepredĺžil,napriektomu,žehradíplatbysúvisiacesužívanímBytu.Tietoplatbyuhrádza
aj potom, čo bol nájomný pomer s ním ukončený. Poukázal na to, že ak žalobca s ním nepredĺži alebo

neuzavrie novú nájomnú zmluvu, tak uzavrie nájomnú zmluvu s nejakou inou osobou, čiže žalobca
nepotrebuje ten Byt pre seba. Uviedol, že primátorke mesta Lučenec poslal približne pred 2-3 týždňami
žiadosť, aby sa riešila vzniknutá situácia, keďže mesto Lučenec je 100 % akcionárom žalobcu. Vo
vzťahu ku svojej osobnej a majetkovej situácii žalobca uviedol, že poberá dôchodok približne vo výške
642,- Eur, za byt platí 176,- Eur, Tesco pôžičku 135,- Eur, pôžičku na televízor 35,- Eur a platí si tiež

paušál. Žiadnu dlžobu však na Byte nemá a nemá našetrené ani žiadne finančné prostriedky. Doteraz
dobre nevidel, „nedokázal si ani čaj zaliať, nevidel na telefón, na televízor a podobne. Dňa 13.10.2023
ho však operovali, odvtedy vidí podstatne lepšie. I. A. sa o neho vzorne starala a aj stará. Je pravdou,
že on osobne nejaké iné bývanie nehľadal kvôli tomu, že mal problémy s tými očami. Vie, že iné bývanie
hľadala I. A., a to najmä cez internet“. Poprel, že by k nemu niekto chodil, kto by bol hlučný alebo

podobne. „Len jedenkrát prespala u neho rodina I. A. z J., keď prišli na nejaký pohreb. Je pravdou, že k
nemu a I. A. chodil raz za týždeň, raz za dva týždne brat I. A. tak na hodinu, dve. Dali mu vždy najesť.
Keď ho však raz nepustili hore, tak rozbil okno (presnejšie sklenú výplň vchodových dverí v bytovom
dome) a on (žalovaný) vtedy na neho zavolal políciu. Tiež je pravdou, že bol u neho tri dni muž I.
A., potom ho dali do nemocnice, bol vo veľmi zlom stave a tam aj zomrel“. V nadväznosti na uvedené

okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v rámci záverečnej
reči na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že v súčasnosti neexistuje medzi ním a prenajímateľom
platná nájomná zmluva. Má však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd v prípade,
že žalobe vyhovie, zaviazal žalobcu na poskytnutie bytovej náhrady. Je senior, trpí viacerými vážnymi
chronickými ochoreniami, nie je v jeho možnostiach, aby si zabezpečil iné bývanie vzhľadom na výšku

jeho príjmu ako i vzhľadom na výšku nájmov v meste Lučenec, kde býva v súčasnosti. Čo sa týka trov
konania navrhol, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie

výsluchom svedkyne I. A., nájomnou zmluvou (č. l. 6 spisu), dodatkom k nájomnej zmluve (č. l. 9 spisu),
čiastočným výpisom z LV (č. l. 10 spisu), výzvou na odovzdanie bytu aj s doručenkou (č. l. 12 spisu),
sťažnosťou a petíciou (č. l. 13 spisu), komplexným posudkom (č. l. 39 spisu), upozornením (č. l. 50
spisu), záznamom z kontroly (č. l. 50 a 51 spisu), e-mailom (č. l. 52 spisu), lekárskou správou (č. l. 61
spisu), obsahom spisu vedeného OR PZ Lučenec ČVS ORP - 605/LC-LC-2023, a to oboznámením sa

s uznesením (č. l. 35 spisu) a zápisnicami o výsluchu (č. l. 207-211, č. l. 216-218 a č. l. 219 - 221),
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: „ Nájomnou zmluvou na č. l. 6 spisu, dodatkom k nájomnej
zmluve na č. l. 9 spisu, čiastočným výpisom z LV na č. l. 10 spisu a výzvou na odovzdanie bytu aj s
doručenkou na č. l. 12 spisu mal za preukázané, že dňa 6.7.2022 žalobca ako vlastník Bytu a jehoprenajímateľ prenechal Byt do dočasného užívania žalovaného ako nájomcu, a to na dobu určitú od
6.7.2022 do 5.10.2022. V čl. III bod 3 a bod 4 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca
v deň vzniku nájmu oznámi prenajímateľovi príslušníkov domácnosti, ktorí budú s ním v predmetnom

Byte bývať. Pri zmene počtu osôb bývajúcich v Byte nájomca je povinný túto skutočnosť oznámiť
prenajímateľovi najneskôr do 15 dní od jej vzniku. Dodatkom č. 1 zo dňa 17.10.2022 bola doba nájmu
vyplývajúca z nájomnej zmluvy zo dňa 6.7.2022 predĺžená do 30.11.2022. Výzvou zo dňa 12.6.2023,
ktorá bola žalovanému doručená dňa 14.6.2023, žalobca žalovaného vyzval na odovzdanie Bytu do 7
dní od jej doručenia“.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 685 ods. 1, § 710 ods.
2 a § 712a ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako
ajpoznámku5h)kust.§712aods.9Občianskehozákonníka auviedol,žetakakotozvyššiecitovaných
zákonných ustanovení vyplýva, pojmovým znakom nájmu bytu je jeho dočasnosť, pričom Občiansky
zákonník umožňuje uzatvoriť nájomnú zmluvu, zakladajúcu nájom bytu buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania prenajatého bytu. V zákone je tiež uvedená vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej
ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme bytu sa uzavrela na dobu neurčitú.
Záverotom,čizmluvaonájmebytubolauzatvorenánadobuurčitúaleboneurčitú,mávýznamnéprávne
následky pre spôsob jej zániku, ako aj na prípadne vzniknuté právo na bytovú náhradu. Ak bol nájom
bytu dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto doby, a to nezávisle od vôle prenajímateľa,

či nájomcu. Vo vzťahu k zániku nájmu bytu sa neuplatňuje ustanovenie o konkludentnom obnovení
nájmu podľa všeobecnej zákonnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a po
uplynutí dojednanej doby nájmu sa nájom bytu nepredlžuje ani v prípade, ak prenajímateľ nepodá žalobu
o vypratanie bytu. Predĺžiť určitú dobu trvania nájmu bytu možno iba dohodou prenajímateľa a nájomcu.

1.5VprejednávanejvecisažalobcaakovlastníkaprenajímateľBytudomáhajehovyprataniažalovaným
z toho dôvodu, že nájom predmetného Bytu dňa 30.11.2022 zanikol (doba nájmu bola dohodnutá
od 6.7.2022 do 5.10.2022 a následne dodatkom k zmluve bola predĺžená do 30.11.2022) a odvtedy
žalovaný Byt užíva bez právneho dôvodu, hoci bol na jeho vypratanie márne vyzvaný. Uvedený skutkový
stav bol medzi stranami sporu nesporný. Žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby, alebo aspoň

podmienenia vypratania bytu nejakou formou bytovej náhrady, a to s poukazom na svoj vek, zdravotný
stav, majetkovú situáciu a na to, že má riadne uhradené všetky platby spojené s užívaním Bytu, pričom
poukazoval tiež na to, že žalobca nemal žiadne dôvody na to, aby s ním nájomnú zmluvu nepredĺžil.

1.6 Platná právna úprava zánik nájmu bytu dohodnutého na určitý čas uplynutím tohto času neviaže na

zabezpečenie bytovej náhrady, a to s výnimkou prípadu, že sa nájom bytu skončil ešte pred uplynutím
dohodnutej doby nájmu (čo nebol prejedávaný prípad), že ide o služobný byt alebo o byt osobitného
určenia. Nakoľko podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. je služobným bytom byt, ktorého nájomca
vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a bytom osobitného určenia je podľa § 2
ods. 2 citovaného zákona byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, byt

trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas
výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte, diplomatický byt alebo byt trvale určený na
bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti, možno mať podľa okresného súdu za
to, že sa v prejednávanej veci nejedná ani o služobný byt, ani o byt osobitného určenia. Žalovaný totiž
nevykonáva prácu pre žalobcu, nevykonáva verejnú funkciu, nie je predstaviteľom alebo zamestnancom

cudzieho zastupiteľského úradu alebo členom, prípadne zamestnancom medzinárodnej organizácie,
nie je pestúnom a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by sa jednalo o byt stavebne
určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby. Preto právnym dôsledkom zániku nájmu
Bytu v prejednávanom prípade je zásadne povinnosť osoby, ktorej nájomný vzťah uplynutím času
skončil, Byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady. V nadväznosti na uvedené okresný súd

v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k požiadavke žalobcu podmieniť vypratanie
Bytu poskytnutím bytovej náhrady uviedol, že napriek vyššie uvedenému, z dôvodu, že právo nájmu
bytu má charakter práva chráneného (§ 685 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka), ustálená
judikatúra za aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výnimočne pripúšťa podmieniť výkon práva
na vypratanie bytu poskytnutím bytovej náhrady. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000, v ktorom ústavný súd uvádza, že „len s ohľadom
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktoráby v podobných situáciách mohla vzniknúť bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie
bytu, zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady“ alebo na
rozhodnutie publikované ako R 39/1986, z ktorého vyplynulo, že „záver o výnimočnom vyhovení žalobe

o vypratanie bytu za výnimočného predpokladu priznania náhrady za byt musí byť odôvodnený jednak
závažnými dôvodmi na strane toho, má byt vypratať (napr. jeho rodinnými a sociálnymi pomermi, dĺžkou
užívania bytu a pod.), tak na strane toho, kto sa vypratania bytu domáha, teda doložením, že na ňom
možno spravodlivo požadovať, aby sa ochrana jeho práva takto podmienila a odložila“. Vzhľadom na
uvedené, okresný súd v konaní ďalej skúmal, či v prejednávanej veci nastali také výnimočné okolnosti,

ktoré by odôvodňovali poskytnutie bytovej náhrady žalovanému. Takýmto výnimočnými okolnosťami, by
mohla byť podľa názoru okresného súdu situácia, za ktorej by žalobca nemal žiadny racionálny dôvod,
so žalovaným nájomný pomer nepredĺžiť a zároveň by u žalovaného existovali také okolnosti, že by od
neho nebolo možné spravodlivo požadovať vypratanie bytu bez toho, aby mu žalobca poskytol bytovú
náhradu.

1.7 Konštatoval, že zo sťažnosti a petície na č. l. 13 spisu zistil, že 19.9.2022 obyvatelia vchodu 36
bytového domu na adrese C. XXX H. D. doručili žalobcovi sťažnosť na neprispôsobivých susedov
žijúcich v byte na X. poschodí, ktorého užívateľom je žalovaný. V predmetnej sťažnosti uviedli, že v
Byte prenajatom žalovanému dochádza neustále k rušeniu nočného kľudu, k nadmernému požívaniu
alkoholu, hluku a búchaniu. Do uvedeného Bytu chodí každý deň veľký počet návštevníkov, ktorí

tam zotrvávajú celú noc. Ostatní užívatelia bytov sú neustále konfrontovaní s nevhodným správaním
návštevníkov Bytu, s rušením nočného spánku, zároveň majú z návštevníkov Bytu strach. Zdôraznili,
že žalovaný bol upozornený na odstránenie týchto problémov, avšak tieto problémy stále pretrvávajú.
Navyše dňa 13.9.2022 sa návštevníci Bytu pokúsili násilne vniknúť do bytového domu, čím poškodili
vchodové dvere. Prílohou uvedenej sťažnosti je aj petícia za ukončenie nájomnej zmluvy a za

vysťahovanie žalovaného z Bytu, adresovaná Komunitnému centru Lučenec, ktorú podpísalo 15 zo 16
nájomcov bytov vo vchode 36 predmetného bytového domu.

1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca nemal žiadny racionálny dôvod so

žalovaným nájomnú zmluvu k Bytu nepredĺžiť, a že by z tohto dôvodu žalobca (tak ako to uvádzal
žalovaný) pristupoval k žalovanému diskriminačne. Žalobca totiž listinnými dôkazmi preukázal, že už
dňa 20.07.2022 žalovaného písomne upozorňoval na problémy súvisiace s návštevami v Byte, pričom
od 19.09.2022 musel riešiť aj sťažnosť 15-tich zo 16- tich ostatných nájomníkov bytov vo vchode
predmetného bytového domu, v ktorom sa Byt prenajatý žalovanému nachádza, ktorí žalobcu žiadali

o riešenie situácie, keď v Byte prenajatom žalovanému podľa obsahu sťažnosti ostatných užívateľov
bytov v predmetnom bytovom dome neustále dochádzalo k rušeniu nočného kľudu, k nadmernému
požívaniu alkoholu, k hluku a k búchaniu, nakoľko do uvedeného Bytu chodil pravidelne veľký počet
návštevníkov, ktorí tam zotrvávali celú noc, v dôsledku čoho boli ostatní užívatelia bytov v predmetnom
bytovom dome neustále konfrontovaní s nevhodným správaním návštevníkov Bytu, s rušením nočného

spánku,pričommaliznávštevníkovBytustrach.Zuvedenýchdôvodov chcelžalobcaužnasledujúcideň
(20.09.2022) uskutočniť v Byte (ktorý žalobcovi otvorený nebol) kontrolu, pričom od susedy žalovaného
žalobca zistil, že okrem pani, ktorá k žalovanému často chodí, sa v Byte zdržiavajú aj iní občania.
Napokondňa28.10.2022žalobcaprikontrolezistil,ževBytesaokremnájomcu(žalovaného)nachádzali
aj osoby A. K., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka A. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorí spali v izbe. Výskyt

iných osôb ako žalovaného a I. A., ktorá so žalovaným dlhodobo v Byte býva, vyplýva aj z tvrdení
samotného žalovaného na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie, ktorý priznal, že jeden krát u
neho prespala rodina I. A. z J., že tri dni u neho prespával manžel I. A. (kým nešiel do nemocnice, kde
následne zomrel) a že pravidelne k nim chodil aj brat I. A. L. J. (podľa žalovaného raz za týždeň, raz za
dva týždne, podľa I. A. však aj tri krát do dňa s tým, že týždeň ho nechali v Byte bývať, ale robil problémy

vo vchode a bol hlučný). Viaceré hlučné návštevy Bytu prenajatom žalobcom žalovanému vyplývajú aj
z výsluchu pani M. N. v trestnom konaní (tá uviedla, že sa tieto návštevy zhromažďujú na balkóne, kde
fajčia, hádžu dole špaky, kričia a keď idú po schodisku dolu nadávajú ostatným obyvateľom bytového
domu rôzne vulgárne nadávky).

1.9 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z vyššie citovaných
zákonných ustanovení § 688 a § 690 Občianskeho vyplýva, že nájomca má popri užívacom práve k bytu
a k zariadeniu bytu, aj užívacie právo k spoločným priestorom, ktoré je povinný užívať riadne a tak,
aby sa v bytovom dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom (prípadne vlastníkom)bytov výkon ich práv. Pod riadnym výkonom práv súvisiacich s užívaním bytu treba rozumieť taký výkon
práv, ktorý zodpovedá účelu užívania bytu, avšak čo najmenej ruší výkon užívacích práv ostatných
nájomcov v bytovom dome. Je totiž nesporné, že v bytovom dome sa nachádza viacero bytov, a teda

aj ostatní nájomcovia, prípadne vlastníci týchto bytov, majú právo na nerušené bývanie a vytvorenie
takého prostredia, ktoré zabezpečí riadne zabezpečenie ich bytových potrieb a pohodlia všetkých
nájomcov v bytovom dome. Citované ustanovenia teda zavádzajú požiadavku určitej ohľaduplnosti
medzi nájomcami bytového domu navzájom. Ďalej je podľa okresného súdu potrebné uviesť, že z
vyššie citovaných, a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka, nemožno vyvodiť, že by nájomca

bez súhlasu prenajímateľa nemal právo prijať príslušníka svojej domácnosti do prenajatého bytu (v
uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „nemá na
mysli spoločný nájom bytu upravený v § 700 Občianskeho zákonníka, ktorý bez súhlasu prenajímateľa
vzniknúť nemôže“). Uvedenému v prejednávanom prípade nebráni ani znenie nájomnej zmluvy, keď z
nej vyplýva nanajvýš povinnosť nájomcu, pred vznikom nájmu oznámiť prenajímateľovi počet členov
svojej domácnosti a oznámiť mu aj zmenu počtu týchto osôb. Prijatím návštev v prenajatom byte

však nesmie dôjsť k zásahu do práv a oprávnených záujmov druhých užívateľov bytov v bytovom
dome; výkon tohto práva (prijímania návštev v prenajatom byte) nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia zdôraznil,
že príslušníci domácnosti majú k bytu právo odvodené od práva nájomcu s tým, že nájomca zodpovedá
za ich správanie (k uvedenému pozri napr. Fekete I. Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava:

Eurokódex 2021, str. str. 2056). Žalovaný teda mohol prijať I. A., s ktorou žije podľa obsahu jej výsluchu
zhruba od leta 2022, do svojej domácnosti ako člena svojej domácnosti, zodpovedá však za to, že nielen
on sám, ale aj I. A. bude riadne užívať prenajatý byt, spoločné priestory a zariadenie bytového domu a
že bude dbať, aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom bytov v bytovom
dome výkon ich práv. Rovnako zodpovedá žalovaný za to, že pokiaľ prijíma v prenajatom byte návštevy

(či už chodia za ním, alebo za I. A. alebo za oboma spoločne), že aj tieto osoby budú dodržiavať
vyššie spomínané pravidlá. Nakoľko sa tak nedialo a návštevy, ktoré boli v Byte časté, zasahovali do
práva na nerušené bývanie ostatných užívateľov bytov v tom istom vchode predmetného bytového
domu až do tej miery, že drvivá väčšina ostatných užívateľov bytov (15 zo 16 – tich) podala nielen
sťažnosť žalobcovi, ale aj petíciu O. P. B. D., v ktorej sa domáhali, aby bol žalovaný z Bytu vysťahovaný,

nemožno postup žalobcu, ktorý už nemal záujem so žalovaným nájom Bytu predlžovať, považovať za
nelogický a ani za voči žalovanému diskriminačný. Podľa okresného súdu je naopak úplne logické,
že žalobca ako prenajímateľ viacerých bytov v predmetnom bytovom dome (ktorá skutočnosť medzi
stranami sporu sporná nebola) uprednostní radšej prenajatie Bytu iným osobám, ktoré svojim správaním
a dodržiavaním pravidiel nedajú dôvod na podanie sťažnosti. V nadväznosti na uvedené okresný súd

v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom sporu nie je platnosť alebo
neplatnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka,
ale vypratanie bytu, preto v tomto konaní o vypratanie bytu nemusel skúmať, či konanie žalovaného
alebo I. A. narušovalo pokojné bývanie ostatných užívateľov bytov sústavne, prípadne, či jeho intenzita
dosahovala porušovanie dobrých mravov, pričom z uvedeného dôvodu nebolo podľa okresného súdu

ani potrebné skúmať, akým spôsobom bola vybavená petícia ostatných užívateľov bytov predmetného
bytového domu a z akých dôvodov; postačilo totiž, že vykonaným dokazovaním boli preukázané časté
návštevyvByteprenajatomžalobcomžalovanému,akoajto,žetietonávštevyrušiliostatnýchužívateľov
bytov vo vchode predmetného bytového domu.

1.10 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k požiadavke žalovaného
na poskytnutie bytovej náhrady ďalej uviedol, že svoju pozornosť zameral tiež na posúdenie osobnej
a majetkovej situácie žalovaného, ako aj ďalších okolností na jeho strane, ktoré by mohli mať
vplyv na jeho povinnosť Byt vypratať bez (alebo s) poskytnutím bytovej náhrady, a to osobitne s
ohľadom na to, či zabezpečenie iného bývania žalovaným je alebo nie je spojené s nad mieru ťažkými

prekážkami. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalovaný je osobou s
ťažným zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % podľa § 2 ods. 3 zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a podľa lekárskej správy má nádor
na vonkajšom zvukovode vpravo, hypertenziu 3. stupňa, rozvoj demencie, syndróm karpálneho tunela

1. stupňa, inkontinenciu 2. stupňa a depresívnu poruchu so suicidiálnymi opakovanými pokusmi. Na
druhej strane však tieto zdravotné problémy podľa komplexného posudku nachádzajúceho sa na č.
l. 39 spisu nemajú za následok zníženú pohybovú ani orientačnú schopnosť žalovaného, ktorý nie je
odkázanýnaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovýmvozidlom,niejeodkázanýnasprievodcu,nemánarušenú schopnosť komunikácie, nemá stratu schopnosti sebaobsluhy ani obmedzenú schopnosť
sebaobsluhy, v čoho dôsledku nie je odkázaný na opatrovanie a nemá sociálne dôsledky vyplývajúce
z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať podľa zákona č. 447/2008 Z.

z.. Možno tak podľa okresného súdu bez pochyby uzatvoriť, že žalovaný by svoje právo na bývanie
mohol zrealizovať aj v inom byte, čo napokon robí aj v čase, keď s I. A. chodia do Bratislavy na v
priemere 2 týždne do mesiaca. Uvedené podľa okresného súdu platí o to skôr, že ani Byt, ktorého
vypratanie je predmetom tohto konania, nie je bytom osobitne určeným a stavebne prispôsobeným
pre život osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný tak z hľadiska svojho zdravotného stavu

môže odísť aj do akéhokoľvek iného bytu a takýto byt si aj napriek svojmu zdravotnému stavu hľadať
a prenajať. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že považoval za
podstatné, že žalovaný mal v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy 68 rokov a v čase jej ukončenia 69
rokov s tým, že nájomný pomer trval len 4,5 mesiaca. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že
osoby vyššieho veku zvyknú byť naviazané na miesto, v ktorom prežili podstatnú časť svojho života. Toto
však nemôže byť prípad žalovaného, keď, tak ako bolo uvedené, žalovaný už po 4,5 mesiaci užívania

Bytu stratil oprávnenie v Byte zotrvať, pričom v tomto Byte neprežil podstatnú časť svojho života.
Vyprataniu bytu žalovaným bez poskytnutia bytovej náhrady nebráni napokon podľa názoru okresného
súdu ani majetková situácia žalovaného, či zjavný nedostatok času nájsť si iné bývanie. Vo vzťahu k
druhej z uvedených okolností (dostatok času nájsť si iné bývanie) okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný užíva Byt neoprávnene už od 30.11.2022, t. j. takmer 1,5

rokaaakbyajsúdzohľadnil,žemalťažkostishľadanímsiinéhobývania,nakoľkomalproblémysočami,
sám uviedol, že od 13.10.2023 už tieto problémy nemá (bol operovaný), a teda táto okolnosť mu už viac
ako 4,5 mesiaca v hľadaní iného bytu neprekáža. Navyše, za čas, čo mal problémy s očami, iné bývanie
mohla hľadať I. A., ktorá takéto zdravotné obmedzenia nemá, čo podľa tvrdení žalovaného menovaná
aj robila. Pokiaľ ide o majetkovú situáciu žalovaného, z výsluchu I. A. podľa názoru okresného súdu

vyplynulo, že na nájom porovnateľného bytu v Lučenci je potrebné vynaložiť cca 450,- Eur mesačne
plus je potrebné na začiatku zložiť trojmesačnú kauciu. Ďalej z jej výsluchu i zo stanoviska žalovaného
vyplynulo,žežalovanýmápravidelnýpríjem 642,-Eurzdôchodku,I.A.mápravidelnýpríjemzdôchodku
214,- Eur a posledných niekoľko mesiacov aj príjem z opatrovania v sume max 800,- Eur ak opatruje
3 týždne do mesiaca („vychádzajúc z toho, že podľa výsluchu I. A. I. A. opatruje v Bratislave v priemere

2 týždne do mesiaca, možno uvažovať o jej priemernom príjme z tejto činnosti na úrovni 533,- Eur za
dva týždne“). Spolu so žalovaným tak dosahujú priemerný mesačný čistý príjem 1.389,- Eur (642 +
214 + 533 Eur). V uvedenej súvislosti okresný súd považoval za podstatné, že tak žalovaný ako aj I.
A. dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti, sú druhom a družkou a v dohľadnej dobe plánujú uzatvoriť
manželstvo, v dôsledku čoho spoločne uhrádzajú všetky svoje životné potreby. Za tohto stavu okresný

súd nevidel žiadny racionálny dôvod na to, aby životnú úroveň žalovaného posudzoval samostatne,
t. j. aby nezohľadnil jeho životné spoločenstvo s I. A.. Konštatoval, že pokiaľ má žalovaný výdavky
na Byt, na stravu a podobne a na úhradu týchto výdavkov používa finančné prostriedky oboch členov
svojej domácnosti, tak jeho životná úroveň sa odvíja aj do životnej úrovne jeho partnerky, preto možno
podľa okresného súdu uzatvoriť, že v súčasnosti má žalovaný spolu s I. A. mesačne k dispozícii príjem

cca 1.389,- Eur, ktorý jej bezpochyby dostatočný na zabezpečenie si iného bývania, a to osobitne s
poukazom na to, že žalovaný s I. A. plánujú zostať spolu, bývanie si z tohto dôvodu budú opätovne
hľadať spolu a pokiaľ I. A. má k dispozícii úspory v sume cca 2.000,- Eur, ako sama uviedla, je žalovaný
spolu s I. A. schopný uhradiť i trojmesačnú kauciu na byt.

1.11 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodní odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že dospel k záveru, že hoci žalobca nepotrebuje Byt na vlastné bývanie a bude ho s najväčšou
pravdepodobnosťou ďalej prenajímať, mal logické dôvody, pre ktoré nepredĺžil nájomnú zmluvu so
žalovaným, pričom zo strany žalobcu nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za situácie, keď
nepriaznivý zdravotný stav žalovaného nemá vplyv na jeho možnosť pohybu, orientácie, komunikácie

a ani na sebaobslužné činnosti, samotná skutočnosť, že žalovaný nepriaznivý zdravotný stav má
a je už v dôchodkovom veku, nepredstavuje závažnú okolnosť, ktorá by s poukazom na § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka odôvodňovala či už zamietnutie žaloby o vypratanie Bytu alebo aspoň
viazanie vypratania Bytu na poskytnutie bytovej náhrady, a to osobitne s ohľadom na to, že žalovaný v
predmetnom Byte prežil v súlade so zákonom len 4,5 mesiaca a mal dostatok času hľadať si iné bývanie.

Nerozhodné napokon bolo podľa okresného súdu i to, že žalovaný aj po skončení nájomného vzťahu so
žalobcom za užívanie Bytu žalobcovi platil, keď týmto svojim postupom žalovaný nanajvýš zabraňoval
vzniku pohľadávky žalobcu voči svojej osobe z titulu bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov
okresný súd uložil žalovanému povinnosť Byt vypratať, a to bez bytovej náhrady. Vo vzťahu k lehotena vypratanie Bytu, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pri jej
určovaní vychádzal z § 232 veta druhá CSP a všeobecnú paričnú lehotu (3 dni od právoplatnosti
rozsudku) predĺžil žalovanému na 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Túto lehotu okresný súd považoval

za primeranú na to, aby si žalovaný po neúspechu v spore našiel iné bývanie a aby si vysťahoval
z Bytu všetky veci. Lehotu 3 dní na zistenie dostupných bytov, oslovenie prenajímateľov, ohliadku
bytov, uzatvorenie nájomnej zmluvy a presťahovanie vecí patriacich žalovanému a jeho družke totiž
možno podľa okresného súdu považovať za neprimerane krátku, pričom žalobca netvrdil, že by Byt
z akýchkoľvek dôvodov potreboval súrne, preto možno od neho spravodlivo požadovať akceptovanie

lehoty 60 dní ako lehoty primeranej na vypratanie Bytu. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu
v časti, v ktorej žalobca žiadal vypratať Byt do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol.

1.12Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcoviakoprocesneúspešnej
strane sporu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného prednesenej na
pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01. 03. 2024, aby súd na rozhodnutie o trovách
konania aplikoval ust. § 257 CSP, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že žalovaný neuviedol aké dôvody hodné osobitného zreteľa má na mysli. Napriek tomu skúmal, či
na strane žalovaného existujú tak osobitne významné majetkové, sociálne, osobné, prípadne ďalšie

pomery, za ktorých by bolo možné od v konaní úspešného žalobcu spravodlivo žiadať, aby (napriek
tomu, že žalovaný je síce osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, toto ťažké zdravotné postihnutie
žalovaného však nemá za následok zníženie jeho schopnosti komunikácie, mobility, orientácie, či
možnosti realizovať samoobslužné činnosti a nie sú s ním spojené ani také zvýšené náklady, ktoré by
bolo možné žalovanému kompenzovať podľa zákona č. 447/2008 Z. z., napr. podľa § 19 ods. 1 písm. m)

citovaného zákona peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov), žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal. Konštatoval, že žalovaný dosahuje vlastný príjem 642,- Eur, z ktorého za byt platí
176,- Eur, Tesco pôžičku 135,- Eur, pôžičku na televízor 35,- Eur, paušál 15,- Eur a má aj ďalšie výdavky,
napr. na lieky, či stravu. Žije v spoločnej domácnosti s I. A., ktorá toho času dosahuje príjem z dôchodku
214,- Eur a za opatrovanie (inej osoby ako žalovaného) 533,- Eur, t. j. spolu 747,- Eur. Životná úroveň

žalovaného spolu so svojou družkou tak zodpovedá spoločne dosahovanému mesačnému príjmu
1.389,- Eur, a teda ani samotný nepriaznivý zdravotný stav žalovaného neodôvodňuje podľa názoru
súdu prvej inštancie nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Uvedené podľa názoru
súdu prvej inštancie platí o to skôr, že v konaní neboli zistené žiadne iné dôvody hodné osobitného
zreteľa a keďže ust. § 257 CSP, rovnako ako tomu bolo v prípade ust. § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb., Občianskeho súdneho poriadku, neslúži podľa ustálenej judikatúry k zmierňovaniu majetkových
rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto
dôvodne hájil svoje ohrozené alebo porušené práva, neobdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti
účelne vynaložil (rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2862/2007, či uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2008 a pod.), nie je podľa okresného súdu daný dôvod na aplikáciu ust. § 257

CSP na rozhodnutie o trovách konania. Takouto okolnosťou podľa názoru okresného súdu nie je ani
to, že žalovaný aj po skončení nájomného vzťahu so žalovaným za užívanie Bytu žalobcovi platil, keď
týmto svojim postupom žalovaný nanajvýš zabraňoval vzniku pohľadávky žalobcu voči svojej osobe z
titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že v
zákonnej lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie podáva proti výroku I. a III.
rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.
Uviedol, že okresný súd mu odvolaním napadnutým rozsudkom uložil povinnosť vypratať Byt, a to bez
povinnosti poskytnutia bytovej náhrady, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti

žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že má za to, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobca nemal žiadny racionálny dôvod, pre ktorý
by so žalovaným nájomný pomer nepredĺžil a že žalobca pristupoval k nemu diskriminačne. Súd prvej
inštancie považoval za preukázané, že žalobca dňa 20.07.2022 žalovaného písomne upozorňoval na
problémy súvisiace s jeho návštevami v Byte, že od 19.09.2022 žalobca riešil aj sťažnosti ostatných

nájomníkov bytov vo vchode bytového domu, ktorí mali žalobcu žiadať o riešenie situácie. Boli vykonané
opakované kontroly, pri ktorých bolo zistené, že v Byte sa okrem nájomcu nachádzajú aj iné osoby, ktoré
spôsobovali nadmerný hluk, fajčili na balkóne, hádzali špaky, kričali, nadávali ostatným obyvateľom
bytového domu a rušili ostatných nájomníkov. Okresný súd sa v rámci vykonaného dokazovania zameralaj na zisťovanie osobnej a majetkovej situácie žalovaného vo vzťahu k povinnosti vypratať Byt bez
alebo s poskytnutím bytovej náhrady, pričom mal za preukázané, že žalovaný je síce osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

avšak nie je odkázaný na opatrovanie, čo súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalovaný svoje právo
na bývanie môže realizovať aj v inom byte a iný byt si aj hľadať. Jeho majetkové pomery vyhodnotil ako
dobré, nakoľko spolu s príjmom jeho družky dosahujú celkový príjem 1.389,- Eur a na základe toho mal
súd prvej inštancie za to, že žalobca, hoci nepotrebuje Byt na vlastné bývanie a bude ho pravdepodobne
aj ďalej prenajímať, mal logické dôvody, pre ktoré so žalovaným nájomný pomer nepredĺžil, a teda

nešlo u neho o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie nevidel dôvody na priznanie
bytovej náhrady žalovanému a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. S uvedeným
rozsudkom súdu prvej inštancie sa žalovaný nestotožnil, vyhodnotenie dôkazov svedčiacich proti nemu
ohľadne narušovania poriadku v bytovom dome žalovaným, resp. osobami, ktoré sa mali neoprávnene
nachádzať v Byte s ním, označil za jednostranne proti nemu zaujaté. Uviedol, že tvrdenie obyvateľov
a nájomníkov bytového domu, že žalovaný a jeho návštevníci narušujú domový poriadok a nočný kľud

nebolonijakopreukázané,ideojednostrannétvrdenie,prektorémuzostranyžalobcuneboloumožnené
opätovné predĺženie doby nájmu predmetného Bytu. Zdôraznil, že ak žalobca argumentoval tým, že
dôvodom nepredĺženia nájomného pomeru so žalovaným bolo nevhodné užívanie Bytu žalovaným a
ďalšími osobami, ktorým to žalovaný umožnil, odvolávajúc sa na sťažnosť obyvateľov bytového domu
podanú obyvateľmi bytového domu žalobcovi dňa 19.09.2022, tak nie je zrejmé prečo žalobca dňa

17.10.2022 žalovanému predĺžil nájom do 30.11.2022 a následne potom už nie. Už v čase prvého
predĺženia nájomného pomeru dňa 17.10.2022 žalobca disponoval sťažnosťou obyvateľov bytového
domu, s ktorým argumentom sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V závere odvolania žalovaný uviedol,
že je ťažko zdravotne postihnutý, miera jeho funkčnej poruchy je 50 % podľa prílohy č. 3 zákona
č. 447/2008 Z. z., a to určená rozhodnutím ÚPSVaR Lučenec. V prípade vypratania bytu, ktorý aj

v súčasnej dobe obýva, by sa dostal do existenčných problémov, nakoľko nemá iné bývanie a aj v
súčasnej dobe má záujem na trvaní nájmu predmetného Bytu. Platby spojené s užívam Bytu stále platí,
v Byte sa okrem neho zdržiava iba I. A., ktorá sa o neho stará; iné osoby sa Byte nenachádzajú. I.
A. už činnosť opatrovateľky mimo Lučenca nevykonáva, a teda ani nemá príjem z opatrovania v sume
533,- Eur. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje hľadať si iné vhodné

bývanie. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že túto činnosť môže vykonávať jeho družka I. A. označil
za nedôvodnú, keďže I. A. nie je účastníčkou konania a bremeno hľadania vhodnej bytovej náhrady by
súd nemal prenášať na ňu. Žalobca nemal podľa žalovaného dôvod na nepredĺženie nájomného vzťahu
so žalovaným, resp. ak by aj dôvod mal, boli tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mal
žalobca poskytnúť bytovú náhradu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §

388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že po oboznámení sa s textom podaného odvolania žalovaného, považuje rozsudok Okresného súdu
Lučenec č. k. 24C/17/2023-104 zo dňa 01.03.2024 za vecne správny v celom rozsahu a navrhuje, aby ho

odvolací súd potvrdil. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že vyhodnotenie dôkazov svedčiacich proti
nemu ohľadne narušovania poriadku v bytovom dome žalovaným, resp. inými osobami je jednostranne
zaujaté proti nemu, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odkazuje na odsek 25.
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zosumarizoval jednotlivé
dôkazy týkajúce sa narušovania poriadku v bytovom dome, pričom aj v odseku 29. odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku dostatočne odôvodnil svoj záver, že nie je možné postup žalobcu,
ktorý už nemal záujem so žalovaným nájom predlžovať, považovať za nelogický, ani za diskriminačný
a že je naopak úplne logické, že žalobca uprednostní radšej prenajatie Bytu iným osobám. V uvedenej
súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že dokazovaním vykonaným pred
súdom prvej inštancie boli preukázané časté návštevy v Byte prenajatom žalovanému, ako aj to, že tieto

návštevy rušili ostatných nájomcov bytov v predmetnom bytovom dome. Z dôkazov vykonaných pred
súdom prvej inštancie pritom vyplynulo aj požívanie alkoholu v Byte užívanom žalovaným, postávanie na
balkóne bytu, vykrikovanie a vyhadzovanie špakov z balkónu Bytu, vulgárne správanie návštev v Byte na
schodiskubytovéhodomuapodobne.Vovzťahuktvrdeniužalovaného,žejeťažkozdravotnepostihnutý
a že v prípade vypratania Bytu by sa dostal do existenčných problémov, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaného poukázal na odsek 30. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom je uvedené,
že podľa komplexného posudku, nachádzajúceho sa na č. l. 39 spisu, zdravotné problémy žalovaného
nemajú za následok zníženú pohybovú ani orientačnú schopnosť žalovaného, žalovaný nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je odkázaný na sprievodcu, nemá narušenúschopnosť komunikácie, nemá stratu schopnosti sebaobsluhy, ani obmedzenú schopnosť sebaobsluhy,
v dôsledku čoho nie je odkázaný na opatrovanie a nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého
zdravotného postihnutia a možno tak bez pochyby uzatvoriť, že žalovaný by svoje právo na bývanie

mohol realizovať aj v inom byte, čo napokon robí aj v čase, keď s I. A. chodia do Bratislavy na v priemere
2 týždne do mesiaca. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že v súlade so závermi
súdu prvej inštancie je presvedčený, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že
by nemal žiadny racionálny dôvod, pre ktorý so žalovaným nájomnú zmluvu k Bytu nepredĺžil a že
by pristupoval k žalovanému diskriminačne. Zdôraznil, že súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie,

podľa ktorého nepriaznivý zdravotný stav žalovaného a jeho dôchodkový vek nepredstavujú tak závažnú
okolnosť, ktorá by s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odôvodňovala či už zamietnutie
žaloby o vypratanie bytu alebo aspoň viazanie vypratania bytu na poskytnutie bytovej náhrady, a to
osobitne s ohľadom na to, že žalovaný v predmetnom Byte prežil v súlade so zákonom (t. j. za trvania
nájomného vzťahu so žalobcom) len 4,5 mesiaca a mal dostatok času hľadať si iné bývanie. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil.

4. V podaní označenom ako „Vyjadrenie v odvolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 24C/17/2023-104 zo dňa 01.03. 2024 v spore o vypratanie bytu – k listine predloženej žalovaným“
žalobca uviedol, že zastáva názor, že predloženie uvedenej listiny (Čestného vyhlásenia I. F. zo dňa

04. 03. 2024) nič nemení na vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý považuje za vecne správny. Žalobca v predmetnom vyjadrení poukázal ďalej na to, že „Čestné
vyhlásenie“ zo dňa 04. 03. 2024 žalovaný predložil súdu prvej inštancie až potom, čo sa on (žalobca)
vyjadril k odvolaniu, „pritom v zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí,
že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania“, preto pokiaľ žalovaný predložil súdu prvej inštancie listinu „Čestné vyhlásenie“ zo
dňa 04. 03. 2024 po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nemal by podľa žalobcu odvolací súd na ňu
prihliadať. Žalobca v podaní zo dňa 18. 07. 2024 spochybnil tiež hodnovernosť „Čestného vyhlásenia“
zo dňa 04. 03. 2024, pričom uviedol, že predmetná listina sa mu javí ako nehodnoverná v tom zmysle, či
túto listinu skutočne spísal a podpísal I. F., pretože podpis na tejto listine nie je úradne overený a zároveň

táto listina nápadne pripomína inú listinu – rukou písané vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26. 10.
2023, ktoré sa nachádza na č. l. 31-32 súdneho spisu. V závere predmetného podania žalobca navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a rozhodol
o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z
dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; v odvolaním napadnutom výroku III. o trovách konania odvolací
súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1

CSP vrátil vec v uvedenom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
v novom rozhodnutí týkajúcom sa trov konania okresný súd podľa ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania. Vo výroku II. ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v odvolaní, kde žalovaný uviedol, že proti rozsudku súdu
prvej inštancie podáva čo do výroku I. a III. odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

8. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí pre zánik nájmu bytu.9. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má
nájomca právo na bytovú náhradu.

10. Poznámka 5h) k vyššie citovanému ustanoveniu odkazuje na § 4 zákona č. 189/1992 Zb., v zmysle
ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem
prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu
nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred

jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať jednoizbový byt č. 38 na 5.
poschodí v bytovom dome so súpisným číslom 297, ktorý sa nachádza na pozemku registra „C“ N. Q.
XXXX C. G. C. XXX/XX H. D. a ktorý je Okresným úradom Lučenec – katastrálnym odborom vedený
na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie D., a to bez poskytnutia bytovej náhrady v lehote 60 dní

od právoplatnosti rozsudku, vecne správny, zodpovedajúci skutkovým zisteniam a správnej aplikácii
a interpretácii na zistený skutkový stav aplikovaných právnych noriem.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že nájomný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným založený nájomnou zmluvou zo dňa 06. júla 2022 v znení Dodatku č. 1 k predmetnej

nájomnej zmluve zo dňa 17. 10. 2022 bol dojednaný na dobu určitú, konkrétne do 30.11. 2022. Po
uplynutí dojednanej doby nájmu zanikol nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, to zn., že pokiaľ
žalovaný predmetný byt naďalej užíva, tak ho užíva bez právneho dôvodu a žalobca sa žalobou podanou
voči žalovanému dôvodne domáha vypratania predmetného bytu, a to bez poskytnutia bytovej náhrady,
keďže z vyššie citovaného ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka jasne a zreteľne vyplýva, že

pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu s výnimkou
prípadov vyplývajúcich z osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 189/1992 Z. z.,
konkrétne § 4 uvedeného zákona, v zmysle ktorého má nájomca právo na poskytnutie bytovej náhrady,
ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby nájmu z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu
nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred

jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu - čo však evidentne nie je tento prípad.

14. Nad rámec uvedeného, sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom (v snahe vysporiadať
sa s požiadavkou žalovaného, aby súd v prípade uloženia mu povinnosti vypratať predmetný byt,
uložil žalobcovi povinnosť poskytnúť mu bytovú náhradu) zaoberal všetkými do úvahy prichádzajúcimi

hľadiskami, z ktorých je možné posúdiť požiadavku žalovaného poskytnúť mu bytovú náhradu, keď
otázku poskytnutia bytovej náhrady žalovanému posudzoval aj cez prizmu dobrých mravov, požiadavka
dodržiavania ktorých pri výkone práv a povinností je zakotvená v § 3 Občianskeho zákonníka, pričom
na základe predložených listinných dôkazov zistil, že žalovaný, ktorý bol v rámci svojich povinností
vyplývajúcich z nájomného vzťahu povinný zabezpečiť, aby nielen on, ale aj osoby, ktoré s ním

spoluužívali prenajatý byt a rovnako tak, aby osoby ktoré ich v prenajatom byte navštevovali nerušili
pokojný výkon užívacích práv ostatných obyvateľov bytového domu, v ktorom sa prenajatý byt
nachádza; túto svoju povinnosť žalovaný nesplnil, čím sa aj keď nie priamo on, ale cez návštevníkov
prenajatého bytu vyššie uvedeným spôsobom sám dopustil konania proti dobrým mravom, preto
súd prvej inštancie správne ustálil, že ani cez prizmu dobrých mravom nemožno dospieť k záveru

o dôvodnosti poskytnutia bytovej náhrady žalovanému po vyprataní predmetného Bytu.

15. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanému, ktorý po uplynutí
dojednanej doby nájmu užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, uložil povinnosť vypratať predmetný
byt, a to bez poskytnutia bytovej náhrady, na ktorú žalovaný nemá v zmysle ust. § 712a ods. 9

Občianskeho zákonníka zákonný nárok a o poskytnutí bytovej náhrady žalovanému nemožno uvažovať
ani cez prizmu dobrých mravov, keďže žalovaný počas dojednanej doby nájmu nedokázal zabezpečiť,
aby ostatní obyvatelia bytového domu, kde sa byt prenajatý žalovanému nachádza, mali pokojný a
nerušený výkon svojich užívacích práv, nakoľko v pokojnom a nerušenom výkone svojich užívacích právboli rušení nevhodným správaním návštevníkov Bytu prenajatého žalobcom žalovanému na základe
Nájomnej zmluvy zo dňa 06. júla 2022.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je vyššie
uvedené, vo výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo výroku III.
o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie za účelom doplnenia dokazovania vo vzťahu k možnej aplikácii ust. §

257 CSP na rozhodnutie o trovách konania v zmysle nepriznania náhrady trov konania v konaní
úspešnému žalobcovi, prípade moderovania ich výšky z dôvodov hodných osobitného zreteľa na
strane žalovaného, ktorými je nepriaznivý stav žalovaného (žalovaný je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, pričom podľa lekárskej správy nachádzajúcej sa na č. l. 61 spisu je žalovaný v liečbe
viacerých chronických ochorení), ktorý nepriaznivý zdravotný stav žalovaného síce podľa komplexného
posudku, nachádzajúceho sa na č. l. 39 spisu (citovaného súdom prvej inštancie v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku) neobmedzuje v pohybovej a orientačnej schopnosti, ale podľa
názoru odvolacieho súdu môže mať dopad na výdavky žalovaného na lieky, prípadne na rôzne
zdravotné pomôcky, ktorých konkrétnu výšku súd prvej inštancie nezisťoval, len vo všeobecnej rovine
v odseku 35. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okrem iného konštatoval, že „žalovaný
má výdavky na lieky“. Ďalšou skutočnosťou, vo vzťahu ku ktorej je potrebné v časti týkajúcej sa

trov konania doplniť súdom prvej inštancie dokazovanie, je tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní,
že do spoločného príjmu žalovaného a družky žalovaného, vyčísleného v odseku 35. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku v sume 1 389 Eur už nie je možné zahrnúť odmenu za opatrovanie
(inej osoby ako žalovaného, konkrétne I. F.) I. A. v sume 533 Eur, nakoľko družka žalovaného I. A.
už osobu, za opatrovanie ktorej jej bola mesačne poskytovaná odmenu v uvedenej sume, neopatruje.

V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný na uvedenú skutočnosť poukázal až
v odvolaní, nemožno ju v zmysle ust. § 366 CSP považovať za novotu, na ktorú by odvolací súd vo
vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania nemal prihliadať, pretože v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP,
prostriedky procesného útoku alebo procesnej ochrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie, pričom k ukončeniu opatrovania I. F. I. A. malo podľa Čestného vyhlásenia
zo dňa 04. marca 2024 dôjsť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo znamená, že žalovaný v zmysle ust.
§ 366 písm. d) CSP nemohol dôkaz o ukončení opatrovania I. F. I. A. bez svojej viny uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie, a teda zo strany žalovaného nejde o novotu v odvolacom konaní. Zo strany
žalovaného nejde vo vzťahu k vyššie uvedenej skutočnosti ani o rozšírenie odvolacích dôvodov po

uplynutí lehoty na podanie odvolania, tak ako to namietal žalobca v podaní zo dňa 18. 07. 2024, pretože
žalovaný skutočnosť, že „I. A. už činnosť opatrovateľky mimo Lučenca nevykonáva, a teda nemá príjem
z opatrovania v sume 533 Eur (mesačne)“ uviedol už v odvolaní, nie po uplynutí lehoty na podanie
odvolania; posúdenie hodnovernosti uvedeného tvrdenia žalovaného, na preukázanie ktorého predložil
právny zástupca žalovaného súdu prvej inštancie Čestné vyhlásenie I. F. zo dňa 04. marca 2024, ktoré

žalobca spochybnil v podaní zo dňa 18. 07. 2024, bude tiež predmetom ďalšieho konania súdu prvej
inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.