Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123238880.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, B. I. J., právne zastúpený STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária,

pracoviskoDolnýval574/7,IČO:47246863,2/F.D.,C.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX,ozrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/105/2023-147 zo dňa 16.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok v napadnutom výroku III., IV. a V. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.
Rozsudok vo výroku I. a II. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil výrokom I. podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania, a to žalobkyne a žalovaného 1/ a 2/ k pozemku KNC parc. č. 1019/1 - orná pôda o výmere
113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. I., obec I., okres B. I. J. a túto nehnuteľnosť KNC
parc. č. 1019/1 - orná pôda o výmere 113 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni v podiele
1/1. Žalobkyni uložil povinnosť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému 1/ vyplatiť

sumu 847,50 eur a žalovanému 2/ vyplatiť sumu 423,75 eur. Výrokom II. súd prvej inštancie zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to žalobkyne a žalovaného 1/ a 2/ k pozemku KNC
parc. č. 1019/2 - orná pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. I., obec I., okres
B. I. J. a túto nehnuteľnosť KNC parc. č. 1019/2 - orná pôda o výmere 113 m2 prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného 1/ v podiele 1/1. Žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalobkyni vyplatiť sumu 423,75 eur a žalovanému 2/ vyplatiť sumu 423,75 eur.

1.1
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a § 142 Občianskeho
zákonníka.
1.2
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nemá záujem na zachovaní podielového
spoluvlastníctva. V danej veci v priebehu konania sa na zrušení a vyporiadaní mimosúdnou cestou

strany nevedeli dohodnúť, keďže naďalej zostal sporný spôsob vyporiadavaných nehnuteľností. Zo
zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva
aj aj právo každého podielového spoluvlastníka podať návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva
v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne (§
141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri hodnotení vykonaného dokazovania a nesporného zistenia, že
strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi a nehnuteľnosť užíva len žalobkyňa a žalovaný 1/ a to v

rozsahu reálnej deľby nimi vymedzenej časti. Žalovaná 2/ sa vyjadrovala k spôsobu vyporiadania podľa
spoluvlastníckych podielov tak, aby jej zostal zachovaný dedičský podiel a k danej nehnuteľnosti sivie zaistiť prístup od susediacich nehnuteľností, nakoľko má dobré vzťahy so susedmi. Súd dospel k
záveru, že sú splnené podmienky, aby ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie I. bolo zrušené. Najprirodzenejším spôsobom

likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené s ohľadom na jeho polohu, veľkosť a tvar a účelné využitie. Pokiaľ
ide o tieto nehnuteľnosti jeho reálne rozdelenie tak, že v spôsobe jeho ďalšieho využitia nie je možné
opätovné delenie podľa ich podielov (1/2 a 1/4 z výmery) tak, aby spoluvlastníci pri rozdelení nadobudli

takú výmeru pozemkov, ktorá je potrebná na riadne a účelné využívanie. V konaní bolo nesporné, že v
danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je samostatný pozemok evidovaný
ako orná pôda o výmere 113 m2 nachádzajúci sa za rodinnými domami a vedľa susediacich pozemkoch
(1018/1 a 1018/2, ktoré boli predmetom vyporiadania v konaní 13C/103/2023), a žalobkyňa sa stala
výlučnou vlastníčkou KNC 1018/1) a žalovaný 1/ (1/2) má zabezpečený prístup so súhlasom vlastníka
(KNC 1018/2). Žalobkyňa potvrdila, že dôvod na reálne rozdelenie pozemku daný nie je. Pokiaľ ide o

možnosť reálneho rozdelenia, súd skúmal podmienky zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a za
takého polohopisného stavu a okolností, že ide o úzku výmeru pozemkov, nasledujúcich za sebou,
ktoré sú zatrávnenou plocha s porastami ovocných stromov možno konštatovať, že rozdelenie oboch
nehnuteľnosti je funkčne neopodstatnené a neúčelné, a preto súd tieto pozemky KNC 1019/1, ako aj
KNC 1019/2 považoval za reálne nedeliteľné.

1.3
Posudzujúc druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do
vlastníctva jedného z nich, strany sporu ako podieloví spoluvlastníci každý z nich spôsob vyporiadania
žiadal, a to žalobkyňa prikázaním do jej výlučného vlastníctva a žalovaný 1/ prejavil záujem o delenie tak,

abyjednanehnuteľnosť1019/1bolaprikázanádopodielovéhospoluvlastníctvažalobkyneažalovanej2/
a 1019/2 v rámci jeho podielu bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie vychádzal
pre svoje rozhodnutie zo skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné a v prospech žalovaného
1/ zohľadnil, že je väčšinovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 a v reálnom vydelení nehnuteľnosť
1019/2 dlhodobo aj užíva, a v prevažnej miere všetky práce v súvislosti s nevyhnutnou úpravou

a údržbou vykonáva na tejto nehnuteľnosti 1019/2 výlučne žalovaný 1/, ktorý má aj zabezpečený
prístup so súhlasom vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že
splnenie kritéria účelného využitia tejto nehnuteľnosti 1019/2 je na strane žalovaného 2/. Pokiaľ ide
o nehnuteľnosti 1019/1 prístup je cez pozemok 1021/2 pri rodinnom dome súp. č. XXX na pozemku
1027/2 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a inej tretej osoby (čl. 52 LV XXXX ), pričom žalovaná

2/ je podielovou spoluvlastníčkou (1/4) domu súp. č. XXX na pozemku 1027/1 (čl. 54 LV XXX) spolu
so žalobkyňou (3/8) a vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené. Po zistení podmienok pre zrušenie
podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu k nehnuteľnosti
1019/1 a s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka podielové spoluvlastníctvo zrušil
a tieto prikázal 1019/1 do výlučného vlastníctva žalobkyne a pozemok KNC 1019/2 do výlučného

vlastníctva žalovaného 1/.

1.4
Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel
všeobecnejcenyveci.Pristanovenívýšky„primeranejnáhrady“zaspoluvlastníckypodielprivyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX
pre kat. územie I. súd vychádzal z hodnoty 15 eur za m2, a ktorá hodnota nebola medzi stranami sporná
a túto súd považoval za primeranú náhradu v danom mieste a čase. Primeraná náhrada pri zrušení
podielového spoluvlastníctva k pozemku KNC parc. 1019/1, ktorý bol v celosti prikázaný žalobkyni a ako
príslušný podiel všeobecnej hodnoty nehnuteľností (1.695 eur) u žalovaného 1/ (podiel 1) predstavuje

847,50 eur a u žalovaného 2/ (1 podielu) predstavuje sumu 423,75 eur a túto náhradu ako príslušný
podiel všeobecnej hodnoty titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zaviazal žalobkyňu
vyplatiť žalovanému 1/ v sume 847,50 eur a žalovanému 2/ vyplatiť v sume 423,75 eur. Pri zrušení
podielového spoluvlastníctva k pozemku KNC parc. 1019/2, ktorý bol v celosti prikázaný žalovanému 1/
a ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty nehnuteľností (1.695 eur) u žalobkyni (podiel 1 ) predstavuje

423,75 eur a u žalovaného 2/ (1 podielu) predstavuje sumu 423,75 eur a túto náhradu ako príslušný
podiel všeobecnej hodnoty titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zaviazal žalovaného
1/ vyplatiť žalobkyni v sume 423,75 eur a žalovanému 2/ vyplatiť v sume 423,75 eur.1.5
Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje
výnimka obsiahnutá v ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného

zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvom prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. Okolnosť, že takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,
v tomto konaní z vykonaného dokazovania súd nezistil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

2.
Proti výroku III., IV. a V. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to žalobkyne a žalovaného v rade l/ a 2/ k pozemku
KNC parc. č. 1019/2 - orná pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. I., obec
I., okres B. I. J. a túto nehnuteľnosť KNC parc. č. 1019/2 - orná pôda o výmere 113 m2 prikázal do jej
výlučného vlastníctva v podiele 1/1 a zaviazal ju na náhradu voči žalovanému 1/ a 2/.

2.1
Žalobkyňanamietalazistenie,žebyžalovaný1/malpozemokužívaťvýlučnesám.Totoskutkovézistenie
podľa nej nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. K reálnej deľbe so žalovaným v rade l/ nikdy nedošlo.
Pravdou je, že žalovaný 1/ doteraz tento pozemok (KNC 1019/2) nikdy a vôbec ako osoba neužíval

a neužíval ho ani jeho predchodca. Žalovaný l/ nikdy na pozemku nevykonával žiadne práce, žiadnu
úpravu ani údržbu. Žalovaný l/ pozemok KNC 1019/2 odo dňa získania podielu vydržaním nikdy reálne
neužíval a ani do jeho držby nevstúpil. Nezúčastnil sa ani obhliadky na mieste samom, pretože by
nevedel pozemok v teréne označiť. Súd v tomto smere spoliehal na žalovaným 1/ produkované tvrdenia
prezentované jeho svedkom J. K.. Pozemok KNC 1019/2 práve po dohode so žalobkyňou užíval J. K..

On žalobkyňu presvedčil, aby slivky nevyrezala, že on ich okolie vyčistí, čo aj urobil. Žalobkyňa nečakala,
že jej dohody s J. K. o budúcom zarovnaní hraníc pozemkov budú viest' tohto „svedka” k tomu, aby ju
o pozemok nakoniec pripravil. To, že budú jej práva ako vlastníčky ukrátené, zistila kontrolou katastra
nehnuteľností, kde sa dozvedela, že jednak žalovaný v rade l/ F. G. sa stal na základe osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní podielovým spoluvlastníkom a došlo k rozdeleniu parcely KNC 1019 na KNC

1019/1 a 1019/2 a následne F. G. obratom svoj spoluvlastnícky podiel 1/2-ica previedol kúpnou zmluvou
zo dňa 24.02.2021 J. K., pričom vecno-právne účinky nastali rozhodnutím OU Kysucké Nové Mesto,
katastrálny odbor o povolení vkladu č.j. V 350/2021 zo dňa 16.03.2021 - 735/21. Žalovaný 1/ predal
spoluvlastnícky podiel za 300,- €. Je nesporné, že týmto účelovým konaním bola ukrátená a oklamaná,
pretože mojím spoluvlastníkom by sa stal na miesto F. G., ktorý k pozemku žiaden vzťah nemal práve

J. K., vlastník susednej nehnuteľností, ktorý jej pozemok má záujem sceliť so svojou nehnuteľnosťou.
Preto, spolu s F. L. (žalovaná v rade 2/) sa domohli nároku z porušenia vecného predkupného práva
a podali žalobu o nahradenie prejavu, ktorou sa od J. K. žiadali odpredať im za rovnakých podmienok
tento podiel. Konanie bolo vedené pred OS Žilina v sp.zn. 49C/93/2022. V tomto konaní nakoniec J.
K. a žalovaný v rade l/ F. G. od kúpnej zmluvy pod ťarchou povinnosti previesť svoje podiely mne a

žalovanej v rade 2/, odstúpili. Súd túto skutočnosť vo svojom odôvodnení nijako nevyhodnotil, hoci na
ňu počas celého konania upozorňovala opakovane. Práve jednoznačne preukázané tvrdenie, že F. G.
sa stal narýchlo spoluvlastníkom a narýchlo podiel predal susedovi a po zistení, že na základe zákona
podiel získam spolu so žalovanou v rade 2/, vykonal spolu s „kľúčovým svedkom” J. K. účelové kroky,
ktorým tomu zabránil a zmenil svoj postoj a začal tvrdiť, že pozemok údajne užíva a udržiava a na

tento pozemok bude mať zabezpečený prístup cez KN-C 1018/2 od J. K.. Práve toto účelové správanie
žalovaného 1/ a jeho svedka J. K. mal súd vyhodnotiť ako dôvody, pre ktoré nemal prikázať KNC 1019/2
žalovanému 1/, ale žalobkyni.

2.1

Žalobkyňa namietala, že F. G. nemôže mat' nárok na prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva,
pretože a) tento neužíval, neužíva a nechce užívať, b) už ho raz predal a v tomto konaní produkoval
účelové tvrdenia len preto, aby ho mohol znovu totožnému kupcovi - nedôveryhodnému svedkovi J.
K. - predať. Navyše teda súd tohto totožného kupcu pripustil ako svedka žalovaného v rade l/ a jehovýsluch vyhodnotil v prospech žalovaného v rade l/. Súd nijako nevyhodnotil, že výpoveď tohto svedka
nemôže byt' dôveryhodná, lebo má záujem na výsledku sporu, lebo chce, aby bol vlastníkom KN-C
1019/2 žalovaný 2/, pretože od neho tento pozemok opäť odkúpi, c) nemá zabezpečený prístup cez

iný pozemok, okrem pozemku J. K., ktorému ho chce predať. Ak by mu ho „náhodou” nepredal, tak
by prístup na pozemok stratil. Ďalej uviedla, že na pozemok nie je zabezpečený prístup z verejnej
komunikácie, lebo žalovaný l/ totiž má (účelovo deklarovaný) prístup na pozemok od J. K. cez KNC
1018/2, ale ani J. K. má prístup na miestnu komunikáciu zabezpečený cez iné pozemky, na ktoré súhlas
žalovanému 1/ daný nebol. J. K. je iba podielovým spoluvlastníkom ďalších prístupových pozemkov KNC

1002/2 a 1022 v 1/3-ine (LV X k.ú. I.). J. K. teda nemohol udeliť ako menšinový spoluvlastník súhlas
na prístup žalovanému 1/. Na právo prechodu cez KNC 1002/2 a 1022 žalovaný 1/ dôkazné bremeno
neuniesol.
2.2
Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil nikým nerozporované jej tvrdenie,
že žalovaný 1/ nežiadal pozemok KN-C 1019/2 vydeliť, preto aby ho mohol užívať, ale, preto aby

ho mohol predať J. K., ktorý tak vlastne už v minulosti vykonal kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2021,
ku ktorej bol vykonaný vklad vlastníckeho vlastníctva rozhodnutím OÚ Žilina č.j. V 350/2021 zo dňa
16.03.2021. Súčasne žalobkyňa, je výlučnou vlastníčkou susednej nehnuteľnosti KNE 4341, zapísanej
na LV XXXXX, k.ú. I. a spolu so žalovanou F. D. sú podielovými vlastníčkami na KNC 1018/1,
1018/2 zapísaných na LV XXXX, k.ú. I., ako aj na KNE 4342 zapísanej na LV XXXXX k.ú. I.. Tieto

susedné nehnuteľnosti sú predmetom samostatného vysporiadania. Sporné pozemky teda priliehajú
k nehnuteľnostiam s rodinným domom v mojom spoluvlastníctve s mojou sestrou a tvoria s nimi
funkčný celok, čo určuje aj využitie záhrady. Podľa ustálenej súdnej praxe pre rozhodnutie súdu, komu
nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide
o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných

situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na
úvahe súdu. (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/388/2012 zo dňa 24.03.2015).
3.
Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Žalovaný 1/ označil námietku žalobkyne, že predmetný pozemok neužíval, neužíva a nechce užívať, za

nedôvodnú, nakoľko z vykonaného dokazovania (obhliadka, výsluch svedka K.) jednoznačne vyplýva,
že KN-C parcelu č. 1019/2 užíval a užíva jedine žalovaný 1/ a to jednak tak, že zbieral slivky zo
stromov nachádzajúcich sa na predmetnom pozemku a súčasne tak, že vykonával nevyhnutnú údržbu
predmetného pozemku. Z obhliadky na mieste samom vyplýva, že v podstate celý pozemok KN-C parc.
č. 1019/2 je zarastený stromami a preto sa ani inak nedá užívať. Z vykonaného dokazovania súčasne

vyplýva, že pozemok KN-C parc. č. 1019/1 je zarastený a neudržiavaný. K uvedenej argumentácii
žalobkyne si žalovaný 1/ dovoľuje uviesť, že žalobkyňa účelovo opomína tú skutočnosť, že práve
žalobkyňa predmetné pozemky žiadnym spôsobom neužívala, neužíva a nechce užívať. Žalovaný 1/
považoval za nedôvodnú námietku žalobkyne, že by žalovaný 1/ nemal zabezpečený prístup z verejnej
komunikácie, nakoľko z predloženej písomnej dohody o práve prechodu, ktorú žalovaný 1/ uzavrel

s rodinou K. vyplýva, že žalovaný 1/ má k pozemku KN-C parc. č. 1019/2 zabezpečený prístup z
verejnej komunikácie, tak ako ho mal zabezpečený doteraz. Aj z obhliadky na mieste samom vyplýva,
že medzi predmetným pozemkom KN-C parc. č. 1019/2 a pozemkom pána K. KN-C parc. č. 1017/1 je
bránka, cez ktorú žalovaný 1/ vstupuje na predmetný pozemok. K argumentácii žalobkyne si žalovaný 1/
dovolí podotknúť, že je to práve žalobkyňa, ktorá nemá zabezpečený prístup k predmetným pozemkom

KN-C parc. č. 1019/1 a parc. č. 1019/2, nakoľko medzi jej tvrdenými „domovými nehnuteľnosťami“
a predmetnými pozemkami je pozemok KN-C parc. č. 1020, ktorý je vo výlučnom vlastníctve pána
F.. Uvedené taktiež vyvracia tvrdenia žalobkyne, že by predmetné pozemky, mali byť súčasťou alebo
príslušenstvom „domovej nehnuteľnosti“ právnych predchodcov žalobkyne, resp. že by mali s nimi tvoriť
funkčný celok. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na rozdiel od žalovaného 1/, práve žalobkyňa

je tá, ktorá nemá žiadnym spôsobom zabezpečený prístup k predmetným pozemkom. K námietke
žalobkyne ohľadne údajnej účelovosti konania žalovaného 1/ s cieľom predmetný pozemok odpredať
pánovi K., si žalovaný 1/ dovoľuje uviesť, že pán K. dňa XX.XX.XXXX zomrel a preto je už táto námietka
bezpredmetná.

4.
Žalobkyňa v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného 1/ poprela, že by vykonané dokazovanie malo
dokázať, že by žalovaný l/ mal užívať akúkoľvek časť pozemku. Žalovaný 1/ sa žiadneho pojednávania
a ani obhliadky na mieste samom nezúčastnil, a preto sa vyhol konfrontácii s tvrdeniami ostatnýchúčastníkov. K reálnej deľbe so žalovaným l/ nikdy nedošlo. Pravdou je, že žalovaný 1/ doteraz tento
pozemok (KNC 1019/2) nikdy a vôbec ako osoba neužíval a neužíval ho ani jeho predchodca. Žalovaný
l/ nikdy na pozemku nevykonával žiadne práce, žiadnu úpravu ani údržbu. Pozemok KNC 1019/2 práve

po dohode so žalobkyňou užíval J. K.. On ju presvedčil, aby slivky nevyrezala, že on ich okolie vyčistí,
čo aj urobil. Žalobkyňa, nečakala, že jej dohody s J. K. o budúcom zarovnaní hraníc pozemkov budú
viesť tohto „svedka” k tomu, aby ju o pozemok nakoniec pripravil. Je pravdivá informácia, ako uvádza
žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení, že p. J. K. dňa XX.XX.XXXX, žiaľ v jeho veku, zomrel.

5.
Žalovaný 1/ v odvolacej duplike k replike žalobkyne uviedol, že z vykonaného dokazovania (obhliadka,
výsluch svedka K.) jednoznačne vyplýva, že KN-C parcelu č. 1019/2 užíval a užíva jedine žalovaný 1/
a to jednak tak, že zbieral slivky zo stromov nachádzajúcich sa na predmetnom pozemku a súčasne
tak, že vykonával nevyhnutnú údržbu predmetného pozemku. Z obhliadky na mieste samom vyplýva,
že v podstate celý pozemok KN-C parc. č. 1019/2 je zarastený stromami a preto sa ani inak nedá

užívať. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nie je oboznámená s predloženými dôkazmi v konaní, nakoľko z
predloženej dohody o práve prechodu zo dňa 28.09.2024 (do spisu bola predložená spolu s podaním
zo dňa 25.10.2024) jednoznačne vyplýva, že táto dohoda bola uzatvorená s rodinou K..
6.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§

379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý výrok III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Nenapadnutú časť rozsudku vo výroku I. a II. ponechal odvolací súd nedotknutú, nakoľko
išlo o samostatný predmet konania (samostatný pozemok).
7.

Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že žalovaný 1/ má
na pozemok prístup a tento aj užíva, pričom ak druhá parcela bola prikázaná žalobkyni, je správne, aby
druhá parcela bola prikázaná žalovanému 1/.

8.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobkyne v tej časti, v ktorej namietala, že súd
prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jej námietkami ohľadne účelového konania
žalovaného 1/ a svedka K., ktorí spoločne už v minulosti uzavreli kúpnu zmluvu s cieľom predať podiely
žalovaného 1/ uvedenému svedkovi. Pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné
prihliadnuť na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a to aj či nadobúdajúci spoluvlastník skutočne

chce pozemok nadobudnúť pre seba, alebo mieni ho v budúcnosti predať. Uvedená okolnosť býva
dôvodomnaneprikázanievecidovlastníctvatakémutospoluvlastníkovi.Žalobkyňauvedenéskutočnosti
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietala, pričom súd prvej inštancie na ne nereagoval
a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijako nevysporiadal. Odvolací súd má za to, že k otázke
reálneho záujmu vlastniť pozemok, je potrebné vypočuť samotného žalovaného 1/, nech sa priamo

pred súdom vyjadrí, či skutočne chce nadobudnúť pozemok za účelom jeho užívania. Je dôležité si
uvedomiť, že žalovaný 1/ sa nezúčastnil obhliadky na mieste samom, pojednávania vo veci samej,
pričom jeho skutočný postoj bol zo strany žalobkyne opakovane rozporovaný. Súd prvej inštancie sa tiež
nevysporiadal dostatočne s otázkou užívania dotknutej parcely, aj vo vzťahu k tam rastúcim stromom.
Je zrejmé, že vysadené ovocné stromy sú vysadené v radoch (viď fotografie v súdnom spise), pričom

skutočnosť, že ide o nálet v konaní nebola preukázaná, a tým je spochybnené tvrdenie o neužívaní
pozemkužalobkyňou(jejprávnympredchodcom).Rovnakotakužívaniepozemkužalovaným1/(tvrdené
svedkom) bolo žalobkyňou spochybňované, pričom súd prvej inštancie musí dôkladne sa v takom
prípade vysporiadať s argumentáciou žalobkyne, s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ a svedok
v minulosti už uzavreli kúpnu zmluvu na podiely žalovaného 1/ a súčasne s ohľadom na tvrdenia

žalobkyne, že svedok užíval pozemok na základe jej súhlasu. Odvolací súd súčasne dodáva, že
súd prvej inštancie sa pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva nemôže uspokojiť s tvrdeniami
o nedeliteľnosti nehnuteľnosti tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Ohliadka na mieste samom je správny
postup, avšak tento je potrebný vykonať aj v spojení s nahliadnutím do verejne prístupných katastrálnych
máp (viď č.l. 200-201 spisu). Súd prvej inštancie nemusí prijať zhodné skutkové tvrdenia, ak zákon

preferuje reálnu deľbu a jej možnosť má preukázanú z verejne dostupných zdrojov. Ďalej pri prípadnom
vyhodnocovaní komu bude pozemok prikázaný treba zohľadniť všetky okolnosti (blízkosť susedných
parciel spoluvlastníkov, dlhodobé užívanie atď...), ako aj predchádzajúce konanie spoluvlastníka.
9.Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistilskutkovýstav,ktorýnesprávneprávneposúdil,a pretorozsudoksúduprvejinštancievnapadnutom
výroku III, IV. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c), CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že odvolaním
nenapadnutý výrok I. a II. ponechal nedotknutý. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude v súčinnosti so sporovými stranami, nanovo posúdiť, či
žalovaný 1/ skutočne chce pozemok držať pre seba, a ak dospeje k záveru, že áno, tak strany upozorniť
na možnosť reálnej deľby v naznačenom smere. Po doplnení dokazovania a ustálení skutkového stavu

súd prvej inštancie na novo vo veci rozhodne.

10.
Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
11.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).