Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414562
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124414562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudcov A. D. E. a A. F. G. v
spore žalobcu G. G., H., I. J. XX, G., IČO XX XXX XXX, zastúpeného H. K. A. L. F., H., G., K. X, M., IČO
XX XXX XXX proti žalovanému K. J., H., D. N. O., E. X, B., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 139,97 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 8C/90/2024-123
zo dňa 13. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
139,97 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 139,97 eur od 02.08.2024
do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok voči
žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výroky I. a II.).

2.Vecprávneodôvodnilust.§4ods.2písm.b),§11ods.6,7,§15ods.1zákona č.381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej už len „zákon o PZP“), § 442 ods. 2 a
§ 443 Občianskeho zákonníka. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vo forme
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o nájme

č. XXX/XXX zo dňa 06.05.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo
Hyundai i30 po dobu opravy motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti/dopravnej
nehody dňa 01.05.2024. Požadovaného plnenia sa žalobca domáhal na základe škodovej udalosti
evidovanej u žalovaného, pri ktorej došlo ku škode na vozidle poškodeného. V dôsledku uvedeného
poškodenia bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to
zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu, v zmysle zmluvy o nájme. Po ukončení nájmu žalobca
poškodenému vystavil faktúru na celkovú sumu 769,82 eur. Žalovaný požadované poistné plnenie krátil,

znížil počet denných nájmov a poškodenému priznal náklady vo výške 629,86 eur.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 01.05.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
bolo poškodené motorové vozidlo Opel corsa na pravej prednej časti. Poškodené motorové vozidlo
bolo odovzdané do autoservisu dňa 02.05.2024. Poškodený používal od žalobcu náhradné vozidlo
Hyundai i30, na základe Zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 06.05.2024, za ktoré
žalobca fakturoval odberateľovi cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme za dni

užívania náhradného motorového vozidla v počte 22, v sume 769,82 eur. Preukázané
tiež bolo, že na základe zmluvy o postúpení a oznámení postúpenia žalovanému došlo k prevodu
práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, čo nespôsobuje rozpors ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keďže tento existoval v čase uhradenia faktúry, a teda aj
v čase postúpenia. Dospel tak k záveru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Uviedol, že v zmysle

rozhodnutia R 7/1992 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo 3/2015,
škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku
svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. S ohľadom

na vzniknutú škodu na majetku poškodeného mal súd za to, že nájom vozidla Hyundai
i30 s denným nájomným fakturovaným za užívanie v rozsahu 22 dní po 50 eur denne je primeraným
(bod 16. odôvodnenia). S poukazom na rozhodovaciu prax iných súdov uviedol, že neexistuje zákonná
ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu. Žalobca v konaní
preukázal, že poškodený užíval náhradné vozidlo na nevyhnutný čas počas opravy svojho poškodeného
vozidla za účelom vybavenia svojich pracovných záležitostí, čo súd považoval za účelné využitie

náhradného vozidla vzhľadom na jeho dennú nevyhnutnosť užívania motorového vozidla. Podľa správy
o nehode a takisto aj z faktúry H. P., G. bolo evidentné, že poškodené vozidlo od momentu
nehody nebolo možné užívať. Žalobca v konaní preukázal, že existovala reálna nevyhnutnosť vozidlo
servisovať a za daný čas užívať náhradné vozidlo, preto nepovažoval za dôvodné krátenie poistného
plnenia. Súd mal za nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom, ktorý bol v jeho

prípade nevyhnutný, aby mohol dochádzať do práce, a teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku
poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje v danom konaní škodu, ktorú je žalovaný povinný
uhradiť. Škoda vznikla priamo poškodenému zmenšením jeho majetku v súvislosti so zaplatením
prenájmu náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla. Poškodený nemá vedomosť ohľadne
doby opravy jeho vozidla, a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v čase, kedy má

vozidlo v servise z dôvodu vykonávania opravy, ukončil skôr nájom náhradného vozidla, len aby
vyhovel poisťovni škodcu. K predloženému odbornému vyjadreniu žalovaným uviedol, že znalec sa
v predloženom odbornom vyjadrení vyjadroval iba k dĺžke opravy z technického hľadiska, avšak odborné
vyjadrenie nezohľadňuje objektívne skutočnosti daného prípadu, týkajúce sa prevádzkových procesov
daného autorizovaného servisu, ktoré poškodený nemôže ovplyvniť. Znalec si pri vypracovávaní

podkladov nevyžiadal od predmetného servisu správu o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej
vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu,
atď.Žalovanýpredloženýmodbornýmvyjadrenímnijakýmspôsobomnepreukázal,žebyservisvobdobí,
kedy bolo vozidlo v servise, na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne tak predlžoval
dobu opravy. Žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti nenahradil plnú škodu

v zmysle vystavenej faktúry za 22 dní užívania prenajatého vozidla v dôsledku vzniknutej škody. Nakoľko
žalobca v konaní preukázal, že k prijatiu poškodeného vozidla do servisu došlo 02.05.2024, pričom
zmluva o prenájme vozidla trvala dôvodne od 06.05.2024 do 27.05.2024 (dátum prevzatia automobilu),
dospelsúdkzáveru,žepredchodcažalobcuúčelnenazákladenájomnejzmluvyužívalnáhradnévozidlo
počas 22 dní, a preto mu priznal požadovaný nárok v celom rozsahu. Uplatnený nárok na doplatenie

sumy považoval za dôvodný aj s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
25Cdo/3911/2007,činálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyIII.ÚS602/2022.Nakoľkonedôvodným
krátením poistného plnenia zo strany žalovaného vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania
(rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo 27/2021 a sp. zn. 1Cdo 225/2021)
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP a § 517 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalovaný
bol povinný plniť svoj dlh v lehote do 01.08.2024, keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti podľa
oznámenia o poistnom plnení 15 dní pred uvedeným dátumom. O náhrade trov sporových strán rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, resp. rozsudok
súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal posúdenie
primeranosti dĺžky opravy poškodeného vozidla, uviedol, že určil dĺžku prenájmu v primeranej dobe
s ohľadom na potrebný rozsah vykonaných prác, a preto znížil poistné plnenie v rozsahu štyroch dní,

ktoré žalobca požadoval. Uviedol, že je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne
dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla
poškodenému. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 8,3 normohodín opravárenských prác a ako
celok boli fakturované lakovacie práce v rozsahu 4,9 normohodín, t. j. spolu 13,2 normohodín. Aj prizohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania ohliadok vozidla je 22 dní neprimerane dlhé
obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy. Súdu vytýkal, že v rozsudku
sa nevysporiadal so skutočnosťou, ktorú žalovaný zdôrazňoval, že autoservis

mal už 16.05.2024 k dispozícii náhradné diely nevyhnutné na opravu poškodeného vozidla a opravu
uskutočňoval do 04.06.2024. Pokiaľ servis nevie vykonať opravu
vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, nemôže byť škoda, ktorá vznikne následne z týchto
dôvodov, prenesená automaticky na žalovaného. Nejde v danom prípade o príčinnú súvislosť takejto
škody so škodovou udalosťou zo dňa 01.05.2024 a za takúto škodu, ktorá

týmto spôsobom vznikne, má zodpovedať autoservis. Žalovaný pri priznaní primeranej doby nájmu
vždy uvažuje o dĺžke opravy, ktorá je objektívne daná výrobcom. Je mu zrejmé, že autoservis nemá
na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, preto pri priznaní primeranej doby nájmu tento
čas na objednanie náhradných dielov zohľadňuje. Bremeno zodpovednosti za postup servisu nemôže
byť presunuté na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť. S poukazom na
stanovisko Národnej banky Slovenska (v odpovedi a poskytnutí informácií NBS zo dňa 11.03.2019) nie

je povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného vozidla a nemôže
niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na strane autoservisu,
a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy. K záveru súdu, že poškodené vozidlo od momentu
nehody nebolo možné používať, uviedol, že nehoda sa stala 01.05.2024 a vozidlo bolo odovzdané do
autoservisu za účelom opravy až dňa 06.05.2024. Skutočnosť, že vozidlo bolo po nehode pojazdné,

vyplýva aj z dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti zo dňa 27.05.2024, z ktorého vyplynulo, že
poškodený využíval poškodené vozidlo po nehode a najazdil ešte približne 60 km. Poškodenému ako
právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo, aby sa so servisom dohodol na takom termíne opravy,
aby boli vylúčené neodôvodnené prestoje na strane autoservisu. Uviedol, že na preukázanie svojich
tvrdení súdu predložil odborné vyjadrenie, znalecký úkon č. XX-XXXX vypracované N. Q. F., znalcom

z odboru doprava cestná, v ktorom znalec uviedol ako maximálnu dĺžku opravy 13 pracovných dní, čo
predstavovalo 17 kalendárnych dní, v ktorých je zahrnutá výrazná časová rezerva
na ďalšie úkony autoopravovne a žalovaný priznal nárok na zapožičanie náhradného vozidla po dobu
18 dní. Súdu tiež vytýkal, že dôsledne nebola posúdená účelnosť nájmu náhradného vozidla. Účelnosť
bola výrazne spochybnená aj tým, že poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo už dňa 27.05.2024,

aj keď oprava jeho motorového vozidla trvala podľa faktúry autoservisu až do dňa 04.06.2024, s ktorou
skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysporiadal. Ak si poškodený prevzal motorové
vozidlo zo servisu už dňa 27.05.2024, je táto skutočnosť v rozpore s predloženou faktúrou autoservisu
č. XXXXXXXX, kde je dátum dodania tovaru/služby uvedený deň 04.06.2024, čo by navyše znamenalo,
že autoservis odovzdal vozidlo poškodenému bez zaplatenia fakturovanej sumy, čo je

v rozpore s tvrdeniami žalobcu v obdobných veciach.

4.Kpodanémuodvolaniusažalobcapísomnevyjadrilanavrhoval,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvej
inštancie potvrdil ako vecne správny. Námietky žalovaného ohľadne neúčelnosti nájmu náhradného
vozidla považoval za účelovú obranu žalovaného v situácii, kedy samotnú účelnosť nájmu uznal tým,

že pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia za nájom náhradného vozidla.
Bez relevancie v prejednávanej veci označil námietky žalovaného týkajúce sa neprimeranej dĺžky
nájmu. Uviedol, že poškodený sa ako vlastník vozidla obrátil na autorizovaný servis vlastnej značky
vozidla, čo samo osebe predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným
personálom za zachovania technologických postupov danej značky vozidla. Pokiaľ žalovaný namietal,

že konajúci súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že autoservis mal už dňa 16.05.2024
k dispozícii náhradné diely nevyhnutné na opravu poškodeného vozidla, a preto mu nie je zrejmé, prečo
uskutočňoval opravu do 04.06.2024, žalobca uviedol, že po tomto dátume bola vykonaná aj doohliadka,
a to dňa 17.05.2024, kde boli uvedené ďalšie diely na výmenu, čo vyplýva aj zo
žalovaným predloženého odborného vyjadrenia. Bez relevancie tiež označil aj tvrdenia žalovaného, že

zákazka bola vystavená dňa 02.05.2024 a k odovzdaniu vozidla do servisu došlo dňa 06.05.2024, keďže
nájom netrval od 02.05.2024, ale až od 06.05.2024, ktorá skutočnosť nemá žiadny vplyv na zistený
skutkový stav.

5. Krajský súd ako odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.6. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade
so zásadami v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje

rozhodnutie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol svoje myšlienkové postupy a svoje úvahy, ktoré ho
viedli k záveru o vecnej opodstatnenosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania ustálil, že právna predchodkyňa žalobcu nemohla svoje vozidlo užívať
najmenej po dobu 22 dní. Zo správy o nehode zo dňa 01.05.2024 vyplynulo, že došlo k dopravnej

nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Opel corsa na pravej prednej časti, ktoré bolo
odovzdané do autoservisu dňa 02.05.2024. Zo zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 06.05.2024
vyplynulo, že poškodená (právna predchodkyňa žalobcu) používala od žalobcu náhradné vozidlo
Hyundai i30. Po ukončení nájmu žalobca poškodenej vystavil faktúru na celkovú sumu 769,82 eur.
Poškodená svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila zmluvou zo dňa 27.05.2024. V totožný deň
postupca oznámil žalovanému, že postúpil svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie

vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 01.05.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla vo výške 769,82 eur s príslušenstvom. Oznámením o poistnom plnení
žalovaný poškodenej oznámil, že znížil počet denných nájmov, čím priznal náklady vo výške 629,85 eur,
t. j. za 18 dní.

7. Žalovaný v konaní nespochybňoval skutočnosť, že v danom prípade bola potrebná oprava
poškodeného vozidla, zastával však názor, že autoservis uskutočňoval opravu poškodeného vozidla
neprimerane dlhú dobu. Rozhodujúcou právnou otázkou preto bolo posúdenie, v akom rozsahu patrí
žalobcovi právo na náhradu nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla.

8. Rozsah plnenia, ktorý je žalovaný povinný poskytnúť podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, je daný
rozsahom spôsobenej škody. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná
škoda.Akoužboloustálenéjudikatúrou,pokiaľideonáhradunákladov zaprenájomnáhradného
vozidla, je poisťovateľ povinný náhradu poskytnúť v rozsahu, v ktorom boli náklady vynaložené nutne
a účelne (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2016, sp. zn.3MCdo

3/2015.) Riešenie otázky, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné,
závisí na posúdení konkrétnych okolností prípadu. S prihliadnutím na to súd vzhľadom ku konkrétnym
skutkovým okolnostiam je povinný posudzovať, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla
nutnéaúčelné.Vychádzasaztoho,žezmyslomaúčelomposkytnutianáhradnéhovozidlajezachovanie
určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu

poškodeniu (zničeniu) vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni
a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný život, ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou
nehodou. Vo svojej podstate nie je dôvod, pre ktorý by tieto náklady, ak sú účelne vynaložené, mal
niesť práve poškodený. Pokiaľ poškodený v dôsledku poškodenia motorového vozidla stratil možnosť
jeho využívania na bežný účel osobnej prepravy, tak nájom náhradného motorového vozidla je tou

skutočnosťou, ktorá stratu tejto možnosti reparuje. Využívanie náhradného vozidla nemôže byť celkom
bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia. Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,

ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky III.ÚS 476/2024 zo dňa 19. decembra 2024).

9. Poškodená (právna predchodkyňa žalobcu), ktorej v dôsledku dopravnej nehody/škodovej udalosti
vznikla na motorovom vozidle Opel corsa čiastočná škoda z dôvodu nevyhnutnej opravy (skutočnosť

v konaní nespochybňovaná), nemohla z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo ,
preto riešením bola ponuka nájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu za účelom cesty do práce
a z práce . Z tohto pohľadu účelnosť nájmu náhradného vozidla bola daná a námietky žalovaného
neopodstatnené. Samotná oprava škodovou udalosťou poškodeného vozidla bola nevyhnutná, preto
je bez právnej relevancie tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že poškodená v dotazníku pre

poškodeného k škodovej udalosti uviedla, že po nehode vozidlo využívala a prešla približne 60 km.

10. Všeobecne platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej procesnej strane,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o stranu sporu,ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Medzi stranami bolo nesporné, že v dôsledku
škodovej udalosti bolo vozidlo poškodenej poškodené. Počas vykonávania opravy poškodeného
motorového vozidla mala poškodená zapožičané náhradné vozidlo na základe

Zmluvy o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 06.05.2024 až do 27.05.2024, t.
j. v rozsahu 22 dní, za ktoré žalobca fakturoval sumu 769,82 eur. Pokiaľ ide o dobu nájmu, Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. III.ÚS 476/2024 zo dňa 19. decembra 2024 uviedol, že
preskúmavaná záležitosť nie je v poistných vzťahoch nijako nová. „Doba nájmu, za ktorú možno
žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu

treba započítať napríklad dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu,
nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda
nahradíopravoualeboobstaranímnovéhovozidla.Akéčasovéobdobiejeprimerané,závisíodokolností
jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného
auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“ (Greger,
R. Zwickel, M. Haftungsrecht im Straßenverkehr. Handbuch und Kommentar. 2014

Walter de Gruter GmbH Berlin/Boston, s. 651). Z obsahu spisu v danej veci vyplýva a niet o tom
pochýb, že počas celej doby nájmu náhradného vozidla bolo opravované vozidlo
v autoservise a bola vykonávaná oprava na poškodenom vozidle, ktorá bola v príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou. Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla tak bola daná
počas celej doby nájmu náhradného vozidla. Doba využitia náhradného vozidla poškodenou bola daná

časom opravy poškodeného motorového vozidla. Poškodená nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť
dĺžku trvania opravy vozidla a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby jej bola táto skutočnosť
v situácii, v ktorej sa nie vlastnou vinou ocitla, pripísaná na ťarchu. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno
umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu
s najrýchlejšie vykonanou opravou. Povinnosťou poškodenej nebolo vyhľadávať autoservis, ktorý by

opravil vozidlo v čo najkratšom čase. Javí sa, že poškodená sa riadila pokynmi autoservisu a odovzdala
vozidlo v termíne, ktorý bol „uvoľnený“. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie,
ktorého závery odvolací súd považoval za správne, vyplynulo, že žalovaný dôvodnosť doby opravy
poškodeného vozidla nespochybnil ani predloženým odborným vyjadrením, znaleckým úkonom č. XX/
XXXXvypracovanýmznalkyňouN.Q.F.,zozáveruktoréhovyplýva,žejemožnéuvažovaťztechnického

hľadiska s primeraným časovým rozsahom opravy vozidla Opel v rozsahu, ako bolo poškodené pri
škodovej udalosti dňa 01.05.2024 v úrovni 13 pracovných dní, čo sa rovná aj 17-tim kalendárnym
dňom. Z tohto záveru však nemožno vyvodiť, že by doba opravy nemohla trvať 22 dní, ani záver, že
poškodená mala reálnu možnosť využívať opravované vozidlo skôr, ako jej bolo servisom po vykonanej
oprave odovzdané. Pokiaľ žalovaný zastáva názor, že poškodenej ako právnej predchodkyni žalobcu

nič nebránilo, aby sa so servisom dohodla na takom termíne opravy, aby boli vylúčené neodôvodnené
prestoje na strane autoservisu, žalobca sa dôvodne bráni tým, že poškodená
sa ako vlastníčka vozidla obrátila na autorizovaný servis vlastnej značky vozidla, čo samo o sebe
predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným personálom za zachovania
technologických postupov danej značky vozidla. Možno dať za pravdu žalobcovi, že ak sa poškodený

dohaduje o možnom termíne začiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé, že na danom mieste
a v danom čase bude oprava vykonaná čo možno najrýchlejšie, ale najmä kvalitne. Pokiaľ námietky
žalovaného smerovali k tomu, že konajúci súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou,
ktorúžalovanývkonaníviackrátzdôrazňoval,žeautoservismaluždňa16.05.2024kdispozíciináhradné
diely nevyhnutné na opravu poškodeného vozidla a žalovanému nie je zrejmé, prečo v tejto situácii,

keď mal autoservis k dispozícii všetky náhradné diely, uskutočnil opravu do 04.06.2024 (malo vyplývať
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2024 a z dokladu o zaplatení zo dňa 16.05.2024), odvolací súd
poukazuje na dôkaz produkovaný žalovaným, a to Odborným vyjadrením znalkyne N. Q. F., v ktorom
znalkyňa konštatuje existenciu ďalšej obhliadky zo dňa 17.05.2024, ktorou bolo zistené poškodenie
týchto dielov: predný nárazník - výmena, lakovanie Nového Dielu, blatník ľavý predný - oprava 0,5nh,

lakovanie po oprave menej ako 50 %, svetlomet pravý - výmena, nádržka ostrekovača – výmena,
z ktorého dôkazu nebolo možné dospieť k inému názoru, než že doba opravy aj po dátume 16.05.2024
bola dôvodná a doba nájmu náhradného vozidla v trvaní 22 dní je primeraná. Z tohto pohľadu je
bez právneho významu, či v prípade vrátenia náhradného motorového vozidla už dňa 27.05.2024 trvala
oprava motorového vozidla podľa faktúry autoservisu až do 04.06.2024.

11. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, keďže súd prvej inštancie dôvodne dospel k záveru, že
žalobcom požadované náklady za nájom náhrady vozidla v posudzovanej veci boli nutné a účelné, pretouplatnenému nároku žalobcu dôvodne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 139,97 eur
s príslušenstvom. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 CSP. Vychádzajúc z princípu procesného úspechu v konaní, úspešnému žalobcovi priznal proti
neúspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).