Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202438
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224202438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci manžela: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát, so
sídlom Záhradnícka 104151/27, 811 07 Bratislava, a manželky: A. F. C., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXX/X, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Martin Baláž, LL.M., advokát, so sídlom Kýčerského
2, 811 09 Bratislava, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II, č.k. 40Pc/39/2024-54 zo dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
a manželky A. F. C., G. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 29.09.1985 pred bývalým Obvodným
národným výborom v Bratislave II, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava II, vo
zväzku 25, ročník 1985, na strane 117, pod poradovým číslom 636 (výrok I.), o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, § 24, Zákona
o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP)
a tým, že na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi
ustálil kvalifikovaný rozvrat manželstva účastníkov konania, ktoré si neplní svoju spoločenskú funkciu.
Dôvodil, že základným predpokladom rozvodu manželstva je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý
neprekonateľne bráni pokračovaniu spoločenského účelu manželstva. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že od júla 2024 účastníci konania žijú oddelene, nevykonávajú žiadne spoločné aktivity,

spoločne nehospodária, dlhodobo intímne nežijú, každý z nich vedie samostatný život a manžel má
nový partnerský vzťah. Manželia si nie sú vzájomnou oporou a stav manželstva vnímajú rozdielne. V
danom prípade súd nemusel prihliadať na záujmy maloletých detí. I napriek nesúhlasnému stanovisku
manželky, vychádzal zo zákonného predpokladu, že manželstvo je dobrovoľný zväzok medzi mužom
a ženou a nikoho nemožno nútiť nasilu v tomto zväzku zotrvávať. Súd dospel k záveru, že žiaden zo
zásadných predpokladov funkčného manželského zväzku už nie je naplnený, vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia, s preto v súlade s citovaným ustanovením § 23 ods. 1
Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, ustálil mimomanželský vzťah manžela. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.3. Proti rozsudku podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie manželka, navrhujúc
ho zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala za to, že manželstvo je spôsobilé plniť svoj účel, keď
rozhodnutie manžela nemusí byť trvalé a obnovenie manželstva nie je vylúčené.

4. Manžel v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky prostredníctvom právneho zástupcu žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči manželke nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, z dôvodu účelovo podaného odvolania. Stotožnil sa so záverom súdu, že
rozpad manželstva je nezvratný a nemožno obnoviť jeho funkcie. Odvolanie považoval za účelové,
s cieľom zamedziť ex lege zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom manželka
neuviedla žiadne skutočnosti svedčiace o možnosti obnovenia manželského spolužitia, ani skutočnosti,
ktoré by mali byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že žije v novom partnerskom
vzťahu a o obnovenie manželského spolužitia nemá záujem.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie manželky bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia

pojednávania (§ 384, § 385 CSP), dospel k záveru, že odvolania manželky nie je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva,

dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o rozvode manželstva
podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch
účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné
dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia
a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

12. Podľa§23ods.1,2Zákonaorodinesúdmôžemanželstvonanávrhniektoréhozmanželovrozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť

svojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

13. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,

citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje, s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje
jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že
je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov

nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo si nemôže plniť svoj spoločenský

účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia a vytvorenia fungujúceho zväzku,
preto manželstvo rozviedol. Bolo preukázané, že účastníci konania nevykonávajú spoločne žiadne
aktivity, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, Uvedené viedlo k vzájomnému odcudzeniu
manželov, ukončeniu manželského spolužitia zo strany manžela a vytvorenia si spoločného života
s novou partnerkou. Manželia od júla 2024 nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich vedie
svoj samostatný život. Za príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie ustálil existenciu nového

partnerského zväzku manžela. Manželia do rozhodnutia súdu prvej inštancie manželstvo neobnovili,
teda nedošlo k obnoveniu funkčnosti manželstva a ich vzájomných citových vzťahov. So závermi súdu
prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a zdôrazňuje, že v danej veci sa jedná o manželstvo
manželov v zrelom veku, pri rozhodovaní, o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých
detí (deti narodené z manželstva sú plnoleté). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vzhľadom

na v konaní manželmi prezentované stanoviská a zistený skutočný stav, nevzbudzovali akúkoľvek
pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva a o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov
oboch účastníkov na intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov a z podstatných skutkových okolností
zistených dokazovaním vyplýva, že v danom prípade bol kvalifikovaný rozvrat manželstva preukázaný.

Je vecou manžela aké motívy a pohnútky ho vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželkou v manželskom
zväzku a k rozvodu manželstva. Ak súd dospeje k záveru, že existujú vážne a zásadné dôvody a príčiny
rozvratu manželstva, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s
rozvodom nesúhlasí. V odvolaní neboli uvedené žiadne také skutkové okolnosti, alebo nové (ktoré by
nastali v období od rozhodnutia súdu prvej inštancie), ktoré by spochybnili závery súdu prvej inštancie

a jeho právne závery. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru, kedy jednoznačne a bez pochybností
nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto súvislosti napokon odvolací súd
poukazuje i na to, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou
bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny a neplniaci si svoje funkcie.

15. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu manželky podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený

odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k rozvodu
manželstva účastníkov konania nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že
by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
procesného predpisu, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.16. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 CSP, ako vecne a právne
správne potvrdil.

17. V odvolacom konaní manžel žiadal priznať voči manželke, ktorá návrh nepodala, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania z dôvodu, že odvolanie nebolo dôvodné a podané účelovo.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

21. Odvolací súd udáva, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie
nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné
pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 52 CMP). Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý

priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za
kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP.
Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP, alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli
účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní, alebo nie. Keďže aplikácia § 55 CMP

predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom
pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku
na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej
moci. Pri hodnotení tohto kritéria by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh).
Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že

konanie muselo prebehnúť.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP. V danom
prípade manžel svoj návrh na priznanie náhrady trov konania v odvolacom konaní nezdôvodnil
a neuviedol s ohľadom na aké mimoriadne okolnosti by bolo spravodlivé ju priznať. Za takúto okolnosť

nie je dôvodné považovať iba využitie práva manželky podať voči rozsudku, ktorým bolo manželstvo
rozvedené, odvolanie. Odvolací súd v odvolacom konaní nemal preukázaný vznik nároku na náhradu
trov odvolacieho konania manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva podal, ako výnimku pri splnení
podmienok § 55 CMP.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).