Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118218046
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8118218046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

AnnyKovaľovej,PhD.adoc.JUDr.PetraMolitorisa,PhD.vprávnejvecižalobcuX.S.,nar.XX.XX.XXXX,
bývajúceho v E. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, na ul. Dr. Goldbergera č. 249/1, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom v Bratislave, na Mlynských nivách č. 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, na Námestí sv. Egídia č. 93, IČO: 44 250 029, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 09.04.2025 č. k. 10Csp 254/2018 - 173, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.593,01 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako dlžník požiadal dňa 04.10.2013

právneho predchodcu žalovaného Consumer Finance Holding, a.s., o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o
zabezpečení, kde okrem svojich identifikačných údajov uviedol, že jeho mesačný príjem je 700 eur,
príjem domácnosti bol 0 eur a zrážky celkom 0 eur. Zamestnaný bol od 01.06.2011 ako kuchár v
spoločnosti KLI KLAK, s.r.o.

3. Dňa 04.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalovaného ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom tzv.
zmluvu a zmluvu o zabezpečení, predmetom ktorej bol viazaný spotrebiteľský úver vo výške 4.760 eur

určených na financovanie automobilu B. R. X.X. I. A.. Kúpna cena predstavovala 7.000 eur. Výška
poskytnutého úveru predstavovala doplatok kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 4.760 eur. V
zmluve bola ako celková čiastka uvedená suma 7.521,12 eur (ako celková čiastka s poistením suma
9.162 eur), čo mal žalovaný zaplatiť v 72 splátkach po 127,25 eur (splátka bez poistenia 104,46 eur).
RPMN v zmluve bola uvedená ako 17,76 %, ročná úroková sadzba 17,76 % a priemerná hodnota
RPMN 21,13 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený september 2019. Prvá splátka bola splatná
19.10.2013 a ďalšie splátky boli splatné vždy do 19-teho dňa v mesiaci. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca

mal čistý mesačný príjem 700 eur, príjem domácnosti bol 0 eur a zrážky celkom 0 eur. Zamestnaný bol
od 01.06.2011 ako kuchár v spoločnosti KLI KLAK, s.r.o.4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia posudzovaného
ako dôsledok porušenia povinností právneho predchodcu žalovaného vyplývajúcich z uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy. Nie je sporným, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných

náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ust. § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v tomto zákonnom ustanovení síce nespája s
následkom neplatnosti právneho úkonu, poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je
potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

5. Vo veci sa skúmalo, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. § 11 ods. 1
tohto právneho predpisu a keďže ide o zákonnú fikciu, tá nastáva zo zákona z dôvodov uvedených v
tomto zákonnom ustanovení, teda bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ju namieta a súd je povinný sa ňou
zaoberať ex offo. Po preskúmaní veci nebol zistený žiadny z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

6. Žalovaný však v konaní napriek predchádzajúcej výzve súdu nepreukázal, že jeho právny predchodca
postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať poskytnutý úver.
Žalovaný síce v odpovedi na výzvu súdu uviedol na základe čoho posudzoval bonitu žalobcu ako
žiadateľa o úver, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce postup v súlade s ust. § 7 Zákona o
spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za postačujúce.

7. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a

na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je

zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme

ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje

veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 7Csp 80/2020).

8.VýznamskúmaniabonityspotrebiteľovjezdôrazňovanýajvjudikatúreSúdnehodvoraEurópskejúnie,
pričom súd musí ex offo preskúmať dodržiavanie povinností veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona

o spotrebiteľských úveroch.

9. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa, žalovaný predložil žiadosť o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o zabezpečení zo dňa04.10.2013, zmluvu a zmluvu o zabezpečení zo dňa 04.10.2013, z ktorých sú zrejmé údaje klienta o
zamestnaní a finančnej situácii (žalobca mal čistý mesačný príjem 700 eur, príjem domácnosti bol 0 eur,
zrážky celkom 0 eur, zamestnaný bol od 01.06.2011 ako kuchár v spoločnosti KLI KLAK, s.r.o.), výpis

z registra NRKI, podľa ktorého žalobca nie je úverovo zaťažený, schvaľovací protokol k návrhu zmluvy
a krycí list.

10. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ mal zisťovať len príjem žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý
sa mal však overiť iba telefonicky u jeho zamestnávateľa, čo má preukazovať interný dokument veriteľa

- schvaľovací protokol k návrhu zmluvy a krycí list. Hodnoverné potvrdenie zamestnávateľa nepredložil.
Oba tieto interné dokumenty sú zo dňa 02.10.2013, pričom žiadosť o uzatvorenie zmluvy s uvedením
príslušných údajov, ktoré mali byť overené (príjem), bola vyplnená a podpísaná zo strany spotrebiteľa
až 04.10.2013. Nie je tak zrejmé ako mohli byť už 2 dni predtým ako boli vôbec poskytnuté údaje zo
strany spotrebiteľa o jeho príjme veriteľovi, tieto uvedené v interných dokumentoch a súčasne aj overené
zo strany zamestnávateľa. To vyvoláva dôvodné pochybnosti vo vzťahu k posúdeniu povinnej zložky

skúmania príjmov žalobcu. Zo strany žalovaného nebolo zároveň tvrdené, ani preukázané, že by si
príjem overil aj výstupom z niektorého z príslušných registrov, napr. Sociálnej poisťovne.

11. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa

využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch. Povinnosťou veriteľa je zisťovať
nielen príjem, ale aj výdavky spotrebiteľa. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho
rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti.

12. V odpovedi na výzvu súdu žalovaný uviedol, že pri posudzovaní výdavkov vychádzal pôvodný veriteľ
zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 198,09 eur a dopytu do úverového
registra NRKI. Z predložených dôkazov síce vyplýva, že právny predchodca žalovaného uskutočnil
dopyt do úverového registra, avšak žalovaný nepreukázal, kedy a či vôbec veriteľ zisťoval aj ďalšie

bežné výdavky žalobcu (osobný / domáci rozpočet), napr. na domácnosť, stravu, bývanie, dopravu,
lieky, telefón atď. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca podcenil skúmanie výdavkov žalobcu, ak
sa obmedzil len na výšku sumy životného minima na jednu dospelú osobu. Základné výdavky sú totiž
výsostne individuálnou záležitosťou a veriteľ je povinný ich zisťovať a preverovať, pričom tieto náklady
nemožno stotožniť so životným minimom, ale je nevyhnutné vychádzať z reálnych výdavkov, nakoľko

štandard každého žiadateľa o úver je iný.

13.Lensamotnézhromaždenieinformáciíoklientovi,navyšeneúplné,nemožnosamoosebepovažovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Aj keď príjem klienta môže byť vyhovujúci, pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,

nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho,
aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu
potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona „posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver“ logicky vyplýva, že nie je možné s odbornou
starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bez porovnania mesačných

príjmov a výdavkov žiadateľa. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch pritom vyplýva, že informácie
pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a
to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

14. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej

schopnosti žalobcu, keď si síce obstaral údaje o príjme žalobcu (ktoré ale dostatočne neoveril) a
nulovej úverovej zaťaženosti, avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a podobne), už žalovaný
nepostupoval dostatočne, keď akceptáciou výdavku 0 eur mesačne uvedeného žalobcom si žalovaný
bez náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej
schopnosti žalobcu potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.

15. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Postup dodávateľa na úverovomtrhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom (výdavky vo výške
0 eur) a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nemožno považovať za
konanie s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne predstavujú hrubé porušenie povinností veriteľa
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch). S prihliadnutím na uvedené preto súd prvej inštancie úver posúdil
ako bezúročný a bez poplatkov a žalovaný tak mohol od žalobcu požadovať iba sumu poskytnutých

peňažných prostriedkov bez úrokov a poplatkov.

17. Žalobca mal žalovanému vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru, t.j. 4.760 eur. Z prehľadu
úhrad vyplynulo, že žalobca žalovanému uhradil celkovo 6.966,47 eur. Žalovaný tak mal vrátiť titulom
vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi sumu 2.206,47 eur (6.966,47 eur - 4.760 eur). Nakoľko
žalobca požadoval len sumu 1.593,01 eur, súd vyhovel žalobe v tejto časti, nakoľko nemohol rozhodnúť

nad rámec petitu samotného žalobcu.

18. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žaloba žalobcu
bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že konajúci súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru z dôvodu, že malo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa skúmať schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, o hrubé porušenie ide iba vtedy, ak veriteľ posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý

úver bez akýchkoľvek údajov, či už o príjmoch, výdavkoch alebo rodinnom stave spotrebiteľa, či bez
nahliadnutia do príslušnej databázy. K uvedenému však v danom prípade nedošlo. Právny predchodca
žalovaného pri posudzovaní schopnosti splácať poskytnutý úver zo strany žalobcu bral do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa predmetný úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa.
Zároveň si aj riadne overil poskytnuté údaje, a to či už v súčinnosti so žalobcom (formou dopytu),

ako aj bez jeho súčinnosti (overenie poskytnutých údajov telefonicky a v príslušných registroch). Ďalej
bol vykonaný dopyt do úverového registra konkrétne NRKI, nakoľko ako nebankový subjekt nebol
oprávnený nahliadať do bankového registra. Zo správy vyplynulo, že žalobca nemal v registri záznamy
o iných úveroch, a teda jeho úverová zaťaženosť bola nulová. Žalovaný zároveň overil žalobcom
uvedený príjem dopytom na jeho zamestnávateľa, a to prostredníctvom telefonického kontaktu. Tvrdenie

konajúceho súdu o tom, že právny predchodca žalovaného si nesplnil svoju povinnosť skúmať výdavky
spotrebiteľa z dôvodu, že tento akceptoval nevieryhodné údaje poskytnuté spotrebiteľom a nahradil
ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, je právne absurdné. Žiadny právny predpis,
ani jeho výklad, ani súd, nemôže nikomu ukladať nesplniteľnú povinnosť. Fyzická osoba môže mať
množstvo pravidelných výdavkov ako sú súkromné dlhy, hazardné hry, ale aj osobitné náklady na

liečenie, výživné pre maloleté deti, ktoré s ňou nežijú v spoločnej domácnosti, vysoké cestovné do
vzdialeného pracoviska a množstvo ďalších výdavkov, ktoré veriteľ nemá ako zistiť, ak mu ich spotrebiteľ
neuvedie. Preto veriteľ počítal len so zistenými výdavkami a s priemernými výdavkami. Nielen veriteľ je
totiž povinný počínať si pri uzatváraní úverovej zmluvy obozretne, ale aj a predovšetkým spotrebiteľ,
ktorý neuváženým úverom nad svoje jemu známe pomery, ohrozuje predovšetkým sám seba.

20. Nesprávnou je tiež súdom priznaná výška bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva zo samotnej
zmluvy o úvere, žalobcovi bol posunutý úver v celkovej výške 4.760 eur, pričom výška splátky bola
dohodnutá na sumu vo výške 104,46 eur. Okrem uvedeného, žalobca prostredníctvom samostatného
finančného agenta právneho predchodcu žalovaného, uzatvoril havarijné poistenie na predmet

financovania, t.j. na kupované motorové vozidlo s poisťovňou UNIQA poisťovňa, a.s. Výška mesačného
havarijného poistenia predstavovala sumu 22,79 eur. Žalobca teda uzatvoril poistnú zmluvu s príslušnou
poisťovňou, pričom splátky poistenia boli uhrádzané na účet tejto poisťovne. V žiadnom prípade
nemožno splátky poistného považovať za príjem žalovaného, keďže tento jednak poistenie neposkytuje
a jednak z návrhu zmluvy je zrejmé, že príjemcom týchto platieb je práve príslušná poisťovňa. Príjmom

žalovaného boli iba splátky úveru bez poistenia. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný do
dňa 07.01.2019 zaplatil celkovo sumu vo výške 6.966,47 eur, z čoho suma vo výške 3.271,74 eur
predstavovala istinu úveru, suma vo výške 2.578,02 eur zmluvný úrok a suma vo výške 1.116,71 eursplátkyhavarijnéhopoistenia.Žalobcovitakmoholvzniknúťnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
nanajvýš vo výške 1.089,76 eur.

21. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných

princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

24.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo

nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Oporu vo vykonanom dokazovaní má záver o porušení povinností veriteľa vyplývajúcich z ust.
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

28. Pokiaľ ide o databázu na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
musí bez akýchkoľvek pochybností ísť o takú databázu, z ktorej je schopnosť spotrebiteľa splácať úver
objektívnezistiteľná.Toznamená,žeajpríslušnádatabázamusíobsahovaťúdajeopríjmoch,výdavkocha rodinnom stave spotrebiteľa, nakoľko bez týchto základných údajov schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa zistiť nedá.

29. Čo sa týka posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorú povinnosť
právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi ukladalo ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, závažné pochybnosti súvisiace s posudzovaním schopnosti
žalobcu ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyplývajú aj zo žalovaným predložených interných
dokumentov, a to zo schvaľovacieho protokolu k návrhu zmluvy zo dňa 02.10.2013 (č.l. 141 spisu) a

z krycieho listu zo dňa 02.10.2013 (č.l. 144 spisu). Tieto dokumenty, tak ako na to správne poukazuje
prvoinštančný súd, boli podpísané dva dni predtým ako bola žalobcom podpísaná žiadosť o uzatvorenie
zmluvy s uvedením príslušných údajov, ktoré sa mali stať predmetom overovania. Žalovaný ničím právne
významným nezdôvodnil ako mohol jeho právny predchodca v týchto dokumentoch uvádzať výšku
príjmu žalobcu, ktorá mu v tom čase, teda dňa 02.10.2013, ešte nemohla byť známa.

30. Čo sa týka žiadosti o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o zabezpečení a zmluvy a zmluvy o zabezpečení
zo dňa 04.10.2013, v týchto dokumentoch sa právny predchodca žalovaného zameral len na zisťovanie
čistého mesačného príjmu, príjmu domácnosti a celkových zrážok. Čistým mesačný príjem žalobcu bol
uvedený v sume 700 eur, príjem domácnosti vo výške 0 eur a zrážky vo výške 0 eur. Zároveň žalovaný
predložil do spisu výpis z registra NRKI, z ktorého vyplynula skutočnosť, podľa ktorej žalobca v tom čase

nebol úverovo zaťažený. Z predložených dokladov pritom nevyplýva, aby žalovaný, resp. jeho právny
predchodca zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalobcu. Je pritom evidentné, že každá fyzická osoba musí
vynakladať určité čiastky minimálne na výživu a bývanie a v prípade žalobcu i ďalšie výdavky v súvislosti
s dochádzaním do miesta výkonu práce. Už v žiadosti o uzatvorenie zmluvy a zmluvy o zabezpečení
a v samotnej zmluve a zmluve o zabezpečení je ako miesto pobytu žalobcu uvedená obec E., pričom

sídlom jeho zamestnávateľa bolo Mesto V.. Žalovaný tak bez akýchkoľvek pochybností pristupoval k
posudzovaniu bonity žalobcu len formálne.

31. Povinnosťou žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, pri posúdení schopnosti dlžníka
splácať úver bolo konať s odbornou starostlivosťou. Odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je

starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál
spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorý bude daný individuálnymi okolnosťami. Neodbornou je aj vtedy,
ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality a to nielen vo vzťahu k
spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne
negatívne ohrozené tiež. Hoci zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce

posúdiť veriteľovi schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od
spotrebiteľa v rámci možnosti preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite
zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal
úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.

32. K posudzovaniu schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalovaný, resp. jeho
právny predchodca len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalobcu a
jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Postup žalovaného je preto možné hodnotiť, ako na to správne poukázal
prvoinštančný súd, v konkrétnych okolnostiach podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení
schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré
z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

33.Právnebezvýznamnýjepoukazžalovanéhonanesprávnyvýpočetvýškybezdôvodnéhoobohatenia.
Tvrdenie žalovaného o uhrádzaní mesačného havarijného poistenia v čiastke 22,79 eur na účet
príslušnej poisťovne a nie na účet žalovaného je v rozpore s obsahom samotnej zmluvy a zmluvy o
zabezpečení zo dňa 04.10.2013. Dohodnutá mesačná splátka vo výške 127,25 eur zahrňujúca v sebe
aj splátku poistného, bola uhrádzaná priamo žalovanému.

34. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.35. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalobcovi v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).