Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010009
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1620010009.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej, LL.M, v trestnej veci obžalovaného
W. I. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 1T/1/2020 zo dňa 04.11.2024,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 1T/1/2020 uznal obžalovaného W. I. vinným
zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

- ako vodič hromadnej prepravy viedol dňa 04.04.2018 o 22.30 h autobus zn. RENAULT ILIADE, ev. č.
G po štátnej ceste I/2 v smere F. - I., pričom približne v km 54,5 neumožnil bezpečný a plynulý prejazd
vozidlu s právom prednostnej jazdy - hasičskému motorovému vozidlu zn. TATRA T815, ev. č. I ktoré
začal obvinený autobusom predchádzať, napriek tomu, že hasičské motorové vozidlo jazdilo pomaly
so zapnutým svetelným výstražným zariadením bez zvukovej sirény a s výstražnými smerovkami,
nakoľko hľadal odbočku na lesnú cestu, po jej nájdení vodič tohto vozidla zahájil odbáčanie vľavo, v

dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s hasičským motorovým vozidlom, následkom tejto kolízie bol
autobus odhodený do priekopy vľavo v smere jazdy, pričom v čase dopravnej nehody bolo v autobuse
prepravovaných najmenej 7 osôb, z ktorých poškodený N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.,
utrpel zlomeninu horného konca lakťovej kosti vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s
práceneschopnosťou v trvaní 53 dní, poškodená S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., G. XXXX/
X, utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a povrchové poranenie hlavy, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie

spojené s práceneschopnosťou v trvaní 11 dní,

za čo mu súd prvého stupňa podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods.
2, § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výmere 700€ a pre prípad
úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených spoločnosť L+L autobusová doprava

s.r.o., Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo
Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Sociálna poisťovňa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s.,
a Union zdravotná poisťovňa, a.s., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.11.2024. Obhajoba konštatuje, že boli vypočutí viacerí

svedkovia, ktorých možno rozdeliť na dve skupiny. Do prvej skupiny patrí svedok V. K., ktorý riadil
hasičské vozidlo Tatra, D. Y. a N. R., ktorí tvorili posádku hasičského vozidla Tatra. Do druhej skupinypatria svedkovia, ktorí cestovali v autobuse, ktorý šoféroval obžalovaný. Išlo o týchto svedkov N.
Q., S. R., N. U., H. H., V. R., I. I., I. W. a U. Z.. V prvej skupine svedkov existuje medzi svedkami
kolegiálny až priateľský vzťah. Ide o skupinu svedkov, ktorí sú hasičmi, dlhodobo sa poznajú, stretávajú

sa aj mimo práce, trávia spolu veľmi dlhý čas a spoločne sa dostávajú do situácií, v ktorých je
ohrozený ich život a zdravie. Z týchto dôvodov sú medzi nimi veľmi blízke vzťahy. Obžalovaný považuje
týchto svedkov a ich výpovede za nevierohodné a neobjektívne. Títo svedkovia vypovedali so snahou
pomôcť kolegovi, vodičovi hasičského vozidla Tatra. Tieto indície obhajoba nadobudla po analýze ich
výpovedí v prípravnom konaní, kde opomenuli uviesť, že hasičské vozidlo Tatra bolo obehované iným

nestotožneným motorovým vozidlom, ktoré pred tým predbehlo aj autobus, ktorý viedol obžalovaný.
Ich výpovede sú až veľmi podobné, a to čo sa týka štruktúry aj obsahu výpovedi. Aj keď boli v
kabíne motorového vozidla Tatra, hľadali odbočku na bočnú cestu, na motorovom vozidle Tatra bola
použitá svetelná signalizácia, modrý maják a 4 výstražné smerovky, všimli si, že vodič motorového
vozidla hasičskej Tatry dal aj smerovku, že chce odbočovať vľavo z hlavnej cesty. Tieto skutočnosti sú
vyvrátenésvedeckýmivýpoveďamisvedkovzautobusuakoajsamotnýmobžalovanýmaaniprokuratúra

neuvádza, že v čase momentu odbočenia vľavo bola na hasičskom vozidle spustená signalizácia
smerových svetiel vľavo. Svedkovia z autobusu nie sú v žiadnom príbuzenskom ani kamarátskom
ani priateľskom vzťahu s obžalovaným. Ide o skupinu ľudí, ktorí sa náhode prepravovali autobusom
z práce domov. Títo svedkova nemajú žiaden dôvod vypovedať nepravdivo, zaujato a neobjektívne.
Väčšina z týchto svedkov potvrdila, že obžalovaný sprvoti, keď zbadal hasičské vozidlo Tatra s modrým

majákom, spomalil autobus a jazdil za hasičským vozidlom Tatra, a následne až potom, ako bol autobus
a hasičského vozidlo Tatra predbehnuté nestotožneným motorovým vozidlom a po tom, ako sa vodič
autobusu presvedčil, že má dostatočný prehľad pred hasičským vozidlom, začal obiehať hasičské
vozidlo Tatra, ktoré v tom čase malo zapnutý modrý maják. Osoby, ktoré sedeli priamo za vodičom,
potvrdili, že hasičské vozidlo nemalo zapnuté výstražné svetlá na odbočenie - svedkovia W. a I., tá

uviedla, že odbočovaciu smerovku hasič nemal. Žiaden zo svedkov druhej skupiny neuviedol, že by
požiarne vozidlo Tatra malo zapnuté odbočovacie svetlá vľavo.

Bolo vykonané rozsiahle znaleckého dokazovanie. Najprv bol vyhotovený znalecký posudok znalca V..
D. R.. Obhajoba opätovne navrhla, aby súd neprihliadol na závery tohto znaleckého posudku, ako na

celý znalecký posudok z dôvodu, že aj znalecký ústav súdneho inžinierstva v doplnení znaleckého
posudku konštatuje, že nie je možné súhlasiť so závermi uvedenými v znaleckom posudku z dôvodu
vážnych pochybností. Je zarážajúce, že znalec, ktorý sa mal nachádzať na mieste dopravnej nehody,
vykonával merania nesprávne a nesprávne označil miesto dopravnej nehody. Oveľa viac zarážajúcejšie
je to, že výpočty sú nepresné a sú v neprospech obžalovaného. Z týchto dôvodov došlo k nesprávnym

záverom znaleckého posudku Ing. R.. Následne bol vypracovaný znalecký posudok Ing. I., ktorý v
závere konštatoval, že technickou príčinou pri predmetnej dopravnej nehode je nesprávna technika
jazdy vodiča hasičského vozidla Tatra a to jeho odbočovanie z cesty na poľnú cestu vľavo v čase,
keď už bol predchádzaný autobusom, kde prvkom v rozpore s pravidlami bolo vytvorenie kolíznej
situácie. Znalec ďalej uviedol, že aj podľa pravidiel cestnej premávky by vodič vozidla, ktorý pri plnení

špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia, teda vozidla s právom prednostnej jazdy, je
povinnýdbaťnapotrebnúopatrnosťtak,abyinýchúčastníkovcestnejpremávkyneohrozil.Keďžezávery
spomenutých znaleckých posudkov sa diametrálne odlišovali, bolo vykonané znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom. Tento ústav vypracoval znalecký posudok, v závere ktorého bolo uvedené, že
vodičautobusu,čižeobžalovaný,malnesprávnutechnikujazdy,pretožezačalvykonávaťpredchádzanie

hasičského vozidla Tatra v mieste, kde nemal dostatočný rozhľad, aby predchádzanie vykonal v súlade
s pravidlami cestnej premávky. Znalecký ústav konštatoval, že na vykonanie predchádzania v súlade
s pravidlami cestnej premávky bolo potrebné mať rozhľad na vzdialenosť minimálne 421 m, čo nebolo
splnené, pretože vzdialenosť bola nižšia. Dňa 29.11.2023 sa na Okresnom súde Malacky konalo hlavné
pojednávanie, na ktorom bol vypočutý obžalovaný ako aj znalec Doc. Y., ktorý sa spolupodieľal na

vyhotovení znaleckého posudku znaleckého ústavu.

Na hlavnom pojednávaní obhajoba namietala, že závery znaleckého posudku sú nepresné a vychádza
sa z miesta, kde nedošlo k predmetnej dopravnej nehode. V závere výpovede znalca tento pripustil,
že miesto dopravnej nehody je dôležité určiť presne, pretože to môže mať veľký vplyv na závery

znaleckého posudku. Následne po ukončení hlavného pojednávania znalec uviedol, že po jeho skončení
sa dostaví na miesto dopravnej nehody, kde vykoná dodatočné znalecké skúmanie. Na to bolo
vypracované doplnenie č. 1 znaleckého posudku znaleckého ústavu. Týmto doplnením bolo obhajobe
dané za pravdu, že nedošlo k správnemu označeniu miesta dopravnej nehody a z tohto dôvodu došlok prepracovaniu znaleckého posudku a došlo k zmene aj samotného záveru znaleckého posudku
znaleckéhoústavu.Vtomtodoplneníznaleckéhoposudkujeužuvedené,žepodľadodatočnéhozistenia
došlo k dopravnej nehode v priamom úseku bez prípadného zakrivenia vozovky, ktoré by mohlo znižovať

rozhľadové pomery vodiča autobusu, pričom vodič autobusu mohol mať v čase začiatku predchádzania
výhľad až na vzdialenosť 1000 metrov. Uvedená vzdialenosť je dostatočná pre začatie a bezpečné
dokončenie predchádzania vozidla jazdiaceho rýchlosťou 20 km/h, ktorou sa pohybovalo predchádzané
hasičské vozidlo. Obhajoba má za to, že už pred vypracovaním znaleckého posudku znaleckým
ústavom došlo k určitým pochybnostiam v neprospech obžalovaného. Znalec opakovane v doplnení

znaleckého posudku už uvádza aj iné pochybenia, ktoré neboli uvedené v záveroch prvého znaleckého
posudku znaleckého ústavu. Znalec uvádza, že vyhodnotenie technicky jazdy vodiča autobusu závisí
od správneho vyhodnotenia jeho konania a to z ohľadom na otázku predvídavosti. Uvádza, že ak vodič
autobusu mal vzhľadom na danú dopravnú situáciu zapnuté zvláštne výstražné svetlá na hasičskom
vozidle Tatra - modrý maják to znamená, že mal predvídať konanie vodiča hasičského vozidla Tatra, že
môže dôjsť k odbočovaniu vľavo.

K tomu obhajoba uvádza, že obžalovaný išiel za hasičským vozidlom Tatra dlhší čas a až potom ako bolo
narovnomúsekucestyabolpredbehnutýosobnýmmotorovýmvozidlomabolopredbehnutéajhasičské
vodilo Tatra týmto osobným motorovým vozidlom, začal obžalovaný predbiehací manéver vozidla Tatra.
Je potrebné uviesť, že neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by vplývali na rozhodnutie obžalovaného, aby

neuskutočnil predbiehací manéver hasičského vozidla. Z cesty nebolo vidno žiadne ohnisko na ľavej
strane cesty a je potrebné poukázať na veľmi dôležitú okolnosť a to, že sa vodič hasičského vozidla Tatra
s vozidlom stiahol na pravú stranu vozovky na krajnicu, pohyboval sa veľmi pomaly, že mal zapnuté 4
výstražné svetlá spolu s majákom, následne že došlo k vypnutiu 4 výstražných svetiel, neboli zapnuté
výstražné svetlá na odbočenie vľavo, že nebola osadená žiadna dopravná značka o výjazde na bočnú

cestu, alebo že v mieste dopravnej nehody je križovatka. Teda obžalovaný nemal žiadnu indíciu a nebolo
možné predvídať resp. sa nedalo predvídať, že by malo hasičské vozidlo Tatra odbočiť vľavo. To, že
sa hasičské vozidlo Tatra nachádzalo na krajnici cesty vpravo, sa uvádza aj v doplnení znaleckého
posudku znaleckého ústavu. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. z ustanovenia § 19 ods. 3 sa uvádza, že pred
odbočovaním vľavo je vodič povinný sa radiť čo najďalej vľavo v časti vozovky urečenej pre jeho smer

jazdy s ohľadom na rozmery vozidla a šírku vozovky. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o cestnej
premávke je pred odbočovaním a počas odbočovania povinný dávať znamenie o zemne smeru jazdy,
vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním, vodič je povinný pri odbočovaní dbať na
zvýšenú opatrnosť. Čo sa týka vyjadrenia prokuratúry o tom, že mal mať obžalovaný pocit, že hasičské
vozidlo malo zastaviť, ide o nepresné vyjadrenie, ktoré bolo vytrhnuté z kontextu. Súd ako aj orgány

činné v trestom konaní musia vyhodnocovať všetky dôkazy. Treba zobrať do úvahy vyjadrenia všetkých
svedkov ako aj samotného obžalovaného, ktorý uvádzal, že hasičské vozidlo Tatra išlo pomaly a čo
sa týka jeho vyjadrenia, že malo ako keby zastať, je to len vyjadrenie o rýchlosti (to znamená, že išiel
veľmi pomaly), ktorou dané hasičské vozidlo išlo. V závere doplnenia znaleckého posudku znaleckého
ústavu bolo konštatované, že vodič hasičského vodidla Tatra odbočoval spôsobom, že z technického

hľadiska ohrozil vodiča autobusu. Zároveň bolo konštatované, že vodiča autobusu ohrozil do takej
miery, že tento už nemal možnosť z rýchlosti, ktorou vykonával predchádzanie, zastaviť pred miestom
zrážky a to ani včasnou reakciou. Aj na základe vyššie uvedeného znalci znaleckého ústavu konštatujú
na str. 65 doplnenia znaleckého posudku, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola
predovšetkým nesprávna technika vodiča hasičského vozidla Tatra. V dôsledku nesprávnej techniky

vodiča hasičského vozidla Tatra došlo k vzniku kolíznej situácie.

Obžalovaný je dlhodobý vodič, má najazdených viac ako milión kilometrov, nebol trestne stíhaný a za
celú éru svojho šoférovania spôsobil len 3 menej závažné priestupky. Obžalovaný je živiteľ rodiny, má
3 maloleté deti. Váži si prácu záchranárov, požiarnikov, ale to neznamená, že neplatia pre hasičov a

vozidlá, ktoré pri plnení špeciálnych úloh, majú zapnuté zvláštne výstražné znamenia, čiže vozidlá s
právom prednostnej jazdy, pravidlá, ktoré musia dodržiavať a sú povinní dbať na potrebnú opatrnosť
ako aj na iných účastníkov cestnej premávky neohrozili.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom obžalovaného, a to vyjadrením dopravného
inšpektorátu, či na mieste dopravnej nehody bola v čase dopravnej nehody umiestnená značka

označujúca výjazdy na vedľajšiu cestu, resp. označujúca križovatku, prípadne obmedzujúca rýchlosť
v danom úseku, nakoľko súd mal z vykonaného dokazovania zistený potrebný skutkový stav veci
v rozsahu nevyhnutom na rozhodnutie. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že žiadna zo strán
existenciu dopravného značenia v mieste dopravnej nehody nedeklarovala. K vyššie uvedenému návrhuna vykonanie dôkazov obžalovaný uvádza, že návrh vyvstal po hlavných pojednávania, na ktorých
bol vypočutý znalec zastupujúci znalecký ústav. Pre objasnenie celej veci je vykonanie tohto dôkazu
dôležité, z hľadiska posúdenia, či obžalovaný mohol predvídať, požiarne vozidlo Tatra bude odbočovať

z hlavnej cesty vľavo na vedľajšiu cestu. Ak súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania, mal brať
zreteľ aj na to, že nebolo preukázané, že v mieste dopravnej nehody bola umiestnená dopravná značka
označujúca možný výjazd vozidiel vľavo z hlavnej cesty na cestu vedľajšiu.

Súpreukázanéskutočnostiatosvedeckýmivýpovediaznaleckýmiposudkami,ktorésvedčiavprospech

obžalovaného. Obhajoba dáva do pozornosti súdu, že v tomto prípade v zmysle zásady in dubio pro
reo je pri existencii tejto dôkaznej situácie nevyhnutné obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu
oslobodiť, pretože skutok nespáchal obžalovaný, pretože obžalovaný nespôsobil dopravnú nehodu a
neporušil žiadne pravidlá cestnej premávky, žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje iným vodičom
predbiehať hasičské vozidlo, ktoré má zvláštne výstražné znamenie. Jednou zo zásad trestného
konania je, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné zabezpečovať dôkazy tak, v prospech,

ako aj v neprospech obžalovaného. V danom prípade je možné celému dokazovaniu ohľadom viny
obžalovaného vytknúť, že orgány činné v trestnom konaní ako ani súd nepostupovali objektívne tak,
aby zabezpečili aj dôkazy v prospech obžalovaného, a to napriek tomu, že si to okolnosti prípadu a aj
podnety obžalovaného vyžadovali. Prokurátor nepreukázal v priebehu trestného konania žiadne priame
dôkazy, ani dostatočný celok nepriamych dôkazov, ktoré by odôvodňovali nepochybný záver súdu, že sa

mal obžalovaný dopustiť skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Jednou zo zásad v dokazovaní v trestnom
konaní je, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti, dôkaznú silu má
len v spojení s inými dôkazmi. Pričom nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu - harmonický celok. Medzi
každým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť príčinný vzťah. Zároveň platí,
že každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. Sústava nepriamych dôkazov musí byť

uzavretá, to znamená, že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať
iný záver. Nakoľko prokurátor neuniesol dôkazné bremeno v jednoznačnom preukázaní viny, je nutné,
aby súd pri rozhodovaní pristúpil k aplikovaniu všetkých zásad, ktorými sa riadi trestné právo, a to najmä
na zásadu in dubio pro reo a v zmysle tejto zásady pristúpiť k rozhodnutiu o nevine obžalovaného W. I..

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíobhajobanavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil
a vec vrátil na nové konania, resp. aby rozsudok zmenil a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby.

Prokurátoranipoškodenínevyužiliprávovyjadriťsakodvolaniu,ktoréimbolovsúlades§314Trestného

poriadku doručované.

Odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 26.03.2025.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania

podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré
mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil
vo veci verejné zasadnutie. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie po predchádzajúcom ospravedlnení

a žiadosti o konanie v jeho neprítomnosti neustanovil. Vzhľadom na to, že vykonaniu verejného
zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa §
293 ods. 5 Trestného poriadku konal len za prítomnosti obhajcu a prokurátora, a tiež v neprítomnosti
upovedomených poškodených podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca pridržiaval písomných dôvodov odvolania a
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby,
alternatívne aby po zrušení rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa. Zástupca krajskej prokuratúrypovažoval napadnutý rozsudok za zákonný a súladný so zisteným skutkovým stavom a navrhol
odvolanie zamietnuť.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky
podal dňa 09.01.2020 na W. I. obžalobu pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona na takom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto

odôvodnenia, a naviac s formuláciou, že obžalovaný spôsobil poškodenej spoločnosti L+L autobusová
doprava, s.r.o. škodu na autobuse vo výške 24.000€ a Ministerstvu vnútra SR škodu na hasičskom aute
vo výške 7.990,74 €, teda spolu spôsobil škodu vo výške 31.998,37€.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.06.2021 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul

obžalovaného, svedkov U. Z., D. Y., N. R., V. K., I.. N. G., N. Q., S. R., N. U., H. H., V. R., I. I. a I. W.,
vypočul znalca Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline doc. Ing. C. Y. PhD., podľa § 268 ods. 2 Trestného
poriadku prečítal znalecký posudok z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel,
nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, vypracovaný Ing. N. I., znalecký posudok
z rovnakého odboru a odvetvia vypracovaný Ing. D. R., znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva

žilinskej univerzity v Žiline z 15.05.2023, jeho doplnok a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné
dôkazy, najmä výpis z tachografu, záznam dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej
nehody a fotodokumentáciu.

Uvedený rozsah dokazovania vykonaného na základe návrhov procesných strán odvolací súd považuje

za dostatočný pre umožnenie súdu, aby zistil skutkový stav dostatočne, a aby mohol vo veci zákonne a
spravodlivo rozhodnúť. Správny bol aj postup, ktorým súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom,
pretože sa týkal skutočnosti, ktorá nebola vo veci sporná. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by na
inkriminovanom úseku vozovky boli dopravné značky označujúce odbočky, a preto nebol žiaden dôvod
uvedené potvrdzovať dôkazným spôsobom.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že predbiehal hasičské vozidlo v čase, kedy to situácia v
cestnej premávke umožňovala, a tesne potom, čo hasičov predbehlo iné motorové vozidlo. Hasičské
vozidlo, ktoré malo zapnuté výstražné svetlá a všetky 4 smerovky a pohybovalo sa po pravej krajnici
veľmi pomaly, sa rozhodol predbehnúť, avšak v tom čase hasičské vozidlo náhle odbočilo doľava.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa veľmi zrozumiteľne a správne extrahoval a pomenoval
sporné otázky, ktoré boli pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného rozhodujúce, racionálnym
a dôsledným procesom hodnotenia dôkazov k daným sporným právnym otázkam prijal správne závery
o spoluzavinení obžalovaného na dopravnej nehode, pri ktorej sa zranili dvaja cestujúci z autobusu,

nesprávne technické prvky v jazde autobusu a hasičského vozidla priliehavo vyhodnotil so zreteľom
na právne povinnosti daných účastníkov dopravnej nehody, čo rezultovalo do vecne správneho určenia
právnej kvalifikácie konania obžalovaného, ktoré určenie bolo podporené citovaním náležitých častí
právnych predpisov a judikatúry, a napokon svoje rozhodnutie v otázke viny obžalovaného odôvodnil
takým spôsobom, ktorý je jasný, precízny a vyčerpávajúci, pričom toto odôvodnenie demonštruje, ako

by mali odôvodnenia súdnych rozhodnutí v trestnom konaní vždy po obsahovej stránke vyzerať.

Súd prvého stupňa sa riadne a správne vysporiadal s obhajobou a poskytol odôvodnené odpovede na
všetky relevantné obhajobné námietky. Odvolací súd sa s napadnutým rozsudkom i jeho odôvodnením
v celom rozsahu stotožnil a nevzhliada dôvod v celosti opakovať vyčerpávajúcu argumentáciu súdu

prvého stupňa.

Odvolací súd preto len stručne uvádza, že po ustálení skutočného miesta zrážky, ku ktorému došlo až
po čiastočnom vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, bol vyhotovený doplnok k znaleckému
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a následne poznajúc výhľadové

pomery vodiča autobusu, ktoré umožňovali vykonanie predbiehacieho manévru, sa súd prvého stupňa
správne zameral na to, či hasičské vozidlo, ktoré v čase začiatku predbiehacieho manévru autobusu
používalo výstražné modré svetlo a 4 výstražné smerové svetlá, dávalo alebo nedávalo znamenie o
zmene smeru jazdy, a na špecifiká danej situácie spočívajúce v tom, že vodič autobusu predbiehalvozidlo s osobitným právnym režimom v cestnej premávke. Súd prvého stupňa správne pochopil
rozdiel medzi pojmom „technická príčina nehody“ a pojmom „zavinenie nehody“ podľa Trestného
zákona, s dôrazom na to, že vyvodenie trestnej zodpovednosti prichádza do úvahy len vtedy, ak

je preukázané porušenie právnej povinnosti, ktoré je aspoň jednou z príčin následku. Naproti tomu,
technická príčina dopravnej nehody spočíva v určení, ktorý prvok v jazde účastníka sa podieľal na jej
vzniku, pričom nesprávny prvok z technického hľadiska nemusí ešte znamenať, že došlo k porušeniu
právnej povinnosti.

Odvolací súd súhlasí so skutkovým záverom súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané v kvalite bez
rozumných pochybností, že vodič hasičského vozidla pred odbočením doľava dával znamenie o zmene
smeru jazdy. Keďže absentovali objektivizujúce dôkazy a svedecké výpovede sa rôznili, bolo potrebné
považovať znamenie o odbočovaní za nepreukázané a pri právnom hodnotení vychádzať z toho, že
vodič hasičského vozidla smerovku nezapol, prípade ju nezapol včas. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
prečo obhajoba namieta vierohodnosť posádky hasičského vozidla, keď súd prvého stupňa prijal v

nejednoznačnej dôkaznej situácii skutkový záver svedčiaci obhajobe.

Súd prvého stupňa nepostavil vinu obžalovaného na tom, že predbiehal hasičské vozidlo, ako nesprávne
uvádza obhajoba, keďže predbiehanie vozidla s právom prednostnej jazdy nie je en block zakázané,
ale na tom, akým spôsobom toto vozidlo predbiehal. Vo všeobecnosti je z technického hľadiska je

určite správne vykonať predbiehací manéver v čo najkratšom čase, tzn. takou primeranou rýchlosťou,
aby sa vodič čo najskôr zaradil do pôvodného jazdného pruhu, avšak ak je predbiehané vozidlo s
právom prednostnej jazdy so spustenou osobitnou výstražnou signalizáciou, ktoré takmer stojí, je vodič
v zmysle § 40 ods. 10 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke povinný zvýšiť opatrnosť, znížiť
rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo. Účelom ustanovenia tejto zákonnej povinnosti je zvýšenie

ostražitosti ostatných vodičov, ktorí nemôžu mať celkom presnú predstavu o úlohe, ktorú vozidlo s
právom prednostnej jazdy v danom čase plní, a ani o tom, aké opatrenia sa jeho vodič chystá vykonať.
Obžalovaný v rozpore s citovaným ustanovením zákona pri predbiehaní rýchlosť zvýšil, a teda opatrnosť
znížil. Práve v tomto spočíva podiel obžalovaného na vzniku kolízie. Ak by totiž rýchlosť nezvýšil až na
cca 60 km/h, ale by obiehal hasičské vozidlo rýchlosťou 30 až 35 km/h, mal by dostatočný reakčný čas

na to, aby bez kolízie reagoval na odbočovanie hasičského vozidla doľava, hoc aj bez toho, aby toto
odbočovanie očakával na základe zapnutia ľavej smerovky na hasičskom vozidle. Je úplne irelevantné,
či predtým hasičov predbiehalo iné vozidlo, pretože pomery v cestnej premávke sú typické neustále sa
meniacimi premennými faktormi, ktoré je každý vodič povinný neustále vyhodnocovať a prispôsobovať
im spôsob jazdy.

Okrem uvedenej nesprávnej reakcie obžalovaného na hasičské vozidlo so zapnutou výstražnou
signalizáciou bol technickou príčinou zrážky aj pohyb hasičského vozidla doľava. Súd prvého stupňa pri
hodnotení spôsobu jazdy hasičského vozidla formuloval svoje úvahy v takom gramatickom význame,
akoby boli preukázané, hoci záver o tom, že hasičské vozidlo nesignalizovalo odbočovanie doľava,

bolo výsledkom protichodnej dôkaznej situácie. Nebolo teda preukázané, že vodič hasičského vozidla
porušil zákonnú povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Toto iba nebolo dostatočne
potvrdené. Nebolo ani predmetom dokazovania, či bol vodič hasičského vozidla povinný predvídať, že
vodič autobusu nezvýši opatrnosť a zvýši rýchlosť, hoci podľa zákona mal učiniť opak. Treba sa preto
obmedziť na to, či vodič hasičského vozidla z technického hľadiska tiež zapríčinil kolíziu, na čo treba

dať jednoznačnú kladnú odpoveď, keďže začal odbočovať v čase, kedy ho rýchlosťou neprimeranou
danej situácii predbiehal autobus. Možno teda akceptovať záver súdu prvého stupňa, že nesprávna
technika jazdy vodiča hasičského vozidla bola tým prvkom nehodového deja, ktorý kolíznu situáciu
vyvolal. Nesprávna technika jazdy vodiča autobusu bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil
dopravnej nehode zabrániť. Zároveň ale vodič autobusu týmto porušil právnu povinnosť podľa § 40 ods.

10 zákona č. 8/2009 Z.z.

Sumarizujúc uvedené úvahy so zameraním na podmienky vzniku trestnej zodpovednosti odvolací súd
uvažoval v medziach právno-teoretických východísk zodpovednosti za následok. Každé konanie, bez
ktorého by následok nebol nastal, nie je rovnako dôležitou príčinou následku. Jedná sa o zásadu

gradácie príčinnej súvislosti. Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobeného následku
príčinou dostatočne významnou. Rozlišovanie medzi následkami nevyhnutnými a náhodnými nie je
pritom pre stanovenie trestnej zodpovednosti rozhodujúce. Príčinná súvislosť je totiž daná i vtedy, keď
vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila i ďalšia príčina, pričom je nerozhodné,či každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama osebe, alebo tento následok privodí
len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou (NS ČR 16/2002 - T-389, obdobne R 72/1971,
R 37/1975). Inými slovami, ak sa obžalovaný významnou mierou podieľal na vzniku následku, je zaň

zodpovedný.

Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, ktoré
bolo významnou príčinou kolízie, pri ktorej nastalo nebezpečenstvo ujmy na zdraví a života minimálne
7 osôb cestujúcich v autobuse, čo zodpovedá prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1

Trestného zákona. Bolo opodstatnené, že súd neuznal obžalovaného vinným v kvalifikovanej skutkovej
podstate tak, ako mu kládla za vinu obžaloba. Kvalifikovaná skutková podstata vyžaduje, aby došlo k
trestnému činu porušením dôležitej povinnosti. Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky
pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie
takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Judikatúrou, ktorú
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje, bola ustálená súdna prax tak, spoluzavinenie

iného účastníka je dôvodom na upustenie od použitia prísnejšej skutkovej podstaty pre absenciu
splnenia materiálna podmienky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Súd prvého stupňa správne určil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosti podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona spočívajúca v tom, že viedol riadny život. Pri preskúmavaní úvah súdu prvého
stupňa o druhu trestu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa celkom podrobne a zo

všetkých podstatných hľadísk vysporiadal s tým, prečo obžalovanému uložil samostatný peňažný trest
a upustil od ukladania trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá. Aj odvolací súd dospel
k záveru, že osoba páchateľa, miera jeho zavinenia, okolnosti skutku v spojení s povahou trestného
činu neodôvodňujú z hľadiska účelu trestu ukladať trest odňatia slobody. Obžalovaný je bezúhonný,
sociálne nezávadový, pracovne činný človek, ktorý nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu. Obžalovaný

je zárobkovo činný, a preto nič nebráni tomu, aby bol sankcionovaný peňažným trestom, ktorý je
miernejšou alternatívou v porovnaní s podmienečným trestom odňatia slobody. Niet totiž dôvodu na to,
aby súd v súčasnosti mohol predpokladať recidívu, či iné protiprávne konanie obžalovaného. Odvolací
súd sa stotožnil aj s výmerou peňažného trestu z napadnutého rozsudku, ktorá zodpovedá zárobkovým
možnostiam obžalovaného a súčasne predstavuje citeľný zásah do jeho majetkovej sféry. V zmysle §

57 ods. 3 Trestného zákona bolo potrebné súčasne ustanoviť aj náhradný trest odňatia slobody pre
prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ktorý súd prvého stupňa vymeral na 3 mesiace
odňatia slobody, teda pri spodnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § 57 ods. 3 Trestného zákona (až
na 5 rokov).

Výrok o náhrade škody nebol explicitne napadnutý odvolaním, preto odvolací súd len stručne uvádza,
že ku škode došlo prevádzkou motorových vozidiel, a teda vznikla objektívna zodpovednosť za škodu
prevádzkovateľov zainteresovaných motorových vozidiel v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.Uvedenému zodpovedá výrok o odkázaní poškodených na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov
napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.