Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821010449
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8821010449.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12. februára 2024, vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom C., F. G. XXX/X , okr. Vranov nad Topľou,
nezamestnaná,

2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom C., F. G. XXX/X, okr. Vranov nad Topľou,

zamestnaný,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

1./ skutok rozsudku

v období od 02. 09. 2020 do 30. 06. 2021, v obci C., okr. Vranov nad Topľou, u obžalovanej A. B. vyjmúc
obdobie od 28. 04. 2021 do 30. 06. 2021, kedy táto obžalovaná vykonávala nepodmienečný trest odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, až do 01. 08. 2021, ako zákonní rodičia maloletého
dieťaťa A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a
dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojej
dcéry A. B. do Základnej školy C., okr. Vranov nad Topľou, tým, že nedostatočne vplývali na svoju dcéru,
abysiriadneplnilaškolskúdochádzkuasoškolouriadnenespolupracovali,čímspôsobili,žeichmaloletá

dcéra A. B. vymeškala 130 neospravedlnených vyučovacích hodín,

2./ skutok rozsudku

v období od 05. 09. 2022 do 09. 01. 2023, v obci C., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonní rodičia
maloletého dieťaťa A. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať

sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu
dochádzku svojej dcéry A. B. do Základnej školy H. Vranov nad Topľou, tým, že nedostatočne vplývali na
svoju dcéru, aby si riadne plnila školskú dochádzku a so školou riadne nespolupracovali, čím spôsobili,
že ich maloletá dcéra A. B. vymeškala 180 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

v bode 1/ rozsudkuvydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnili jej
viesť záhaľčivý život,

v bode 2/ rozsudku

vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnili jej

viesť záhaľčivý život,

t ý m s p á c h a l i

v bode 1/ rozsudku

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej A. B.

Za skutok 1/ rozsudku

Podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, keďže
trest odňatia slobody uložený obžalovanej Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.

2T/77/2022-125,zodňa03.11.2022;ktorýbolobžalovanejdoručenýdňa16.11.2022aktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 25. 11. 2022, v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanej podľa ustanovenia
§ 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
30 (tridsať) mesiacov; považuje na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za d o s t a t o č n ý.

Za skutok 2/ rozsudku

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.

m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému A. B.

Za skutok 1/ rozsudku

Podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, keďže
trest odňatia slobody uložený obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03. 11. 2022; ktorý bol obžalovanému doručený dňa 16. 11. 2022 a ktorýnadobudol právoplatnosť dňa 25. 11. 2022, v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa
ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov; považuje na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za d

o s t a t o č n ý.

Za skutok 2/ rozsudku

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Vo veci bola pritom najprv podaná obžaloba pre skutok uvedený pod bodom 1/ tohto rozsudku, ktorá
trestná vec bola najprv vedená pred iným zákonným samosudcom pod sp. zn. 1T/75/2021, ktorý sudca
vo veci vykonal aj hlavné pojednávane dňa 16. 05. 2022.

Následne bola podaná obžaloba pre skutok opísaný v bode 2/ tohto rozsudku, a ktorý trestný prípad bol
pôvodne prejednávaný rozhodujúcim zákonným samosudcom pod sp. zn. 12T/20/2023.

Na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 1T/75/2021-301, zo dňa 17. 04. 2023, boli oba tieto
trestné konania spojené na spoločné konanie s tým, že vo veci sa bude viesť konanie pod spoločným

číslom sp. zn. 1T/75/2021. Z uvedeného dôvodu; aj keď obaja obžalovaní udelili výslovný súhlas so
zmenou zákonného samosudcu vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 1T/75/2021; musel súd pristúpiť k
opätovnému vykonaniu dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obom, pôvodne samostatne
vedeným trestným konaniam.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným A. B. a A. B. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k obom skutkom obžaloby. Obžalovaní vyhlásili, že sú vinní
zo spáchania oboch žalovaných skutkov. Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní odpovedali na všetky
otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené im
v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a

prítomných opatrovníkov maloletého dieťaťa, súd vyhlásenie oboch obžalovaných podľa § 257 ods. 7,
8 Trestného poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu priznania skutkov obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že v prípade skutku 1/ tohto rozsudku; konkrétne vo veci vedenej
pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/75/2021; a to v školskom roku 2020/2021, v bližšie
špecifikovanom období od 02. 09. 2020 do 30. 06. 2021; a u skutku 2/ tohto rozsudku, prejednávaného
na tom istom súde najprv pod sp. zn. 12T/20/2023; zas v školskom roku 2022/2023, teda so spresnením
doby od 05. 09. 2022 do 09. 01. 2023, kedy si obaja obžalovaní prevzali uznesenie o vznesení obvinenia

v predmetnej trestnej veci; obaja obžalovaní úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojej maloletej
dcéry A. B. do základnej školy. V prípade skutku 1/ tohto rozhodnutia sa takéhoto neplnenia si povinnej
školskej dochádzky mal. A. B. dopustila na Základnej škole C., čím celkovo táto žiačka vymeškala
130 neospravedlnených vyučovacích hodín. V prípade tohto protiprávneho konania obžalovaná B.
v podanom odpore proti trestnému rozkazu pritom namietala, že mala byť počas istého obdobia,

spadajúceho do tejto doby, vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody; a súd aj zistil, že
táto obžalovaná mala byť vo výkone nepodmieneného trestu odňatia slobody od 28. 04. 2021 do 30.
06. 2021; a teda, napriek viazanosti skutku súdom pri prijatí vyhlásenia o vine; súd predsa upravil
čiastočne skutkové okolnosti toho žalovaného konania tak, že u obžalovanej B. vypustil stíhané obdobie
zo žalovaného obdobia. Súd totiž dospel k záveru, že len takáto čiastočná úprava tohto skutku, teda

v podobe vypustenia obdobia od 28. 04. 2021 do 30. 06. 2021 vo vzťahu len k tejto obžalovanej;keďže po tomto období nasledovali už školské letné prázdniny; zásadným spôsobom neovplyvnili ani
celkovú výšku neospravedlnených vyučovacích hodín, ani právnu kvalifikáciu stíhaného skutku a teda
nakoniec ani zásadným spôsobom nemali vplyv na rozhodnutie súdu o druhu a výmere trestu. Pokiaľ ide

o skutok 2/ tohto rozsudku, obaja obžalovaní nezabezpečili riadnu dochádzku toho istého maloletého
dieťaťa už na Základnú školu na Ul. H. vo Vranove nad Topľou, čím takto uvedená maloletá dcéra oboch
obžalovaných mala vymeškať celkovo 180 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom k tomu malo
dôjsť až po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanou B.. V prípade oboch skutkov
tohto rozhodnutia tak obaja obžalovaní po objektívnej stránke, každý samostatne; s prihliadnutím

predovšetkým na celkovú dĺžku trvania nedochádzky tohto maloletého dieťaťa obžalovaných, či aj
súhrnnú výmeru neospravedlnených vymeškaných hodín; naplnili iba základnú skutkovú podstatu
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona;
pričom súd zároveň nedospel k záveru, že by sa obžalovaní oboch týchto skutkov, alebo iba jedného
z nich, dopustili závažnejším spôsobom konania, čo by naplňovalo kvalifikovanú skutkovú podstatu
posudzovaného trestného činu podľa ustanovenia § 211 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania oboch obžalovaných bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu
v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaní vedeli, že svojím konaním, teda
nezabezpečením riadnej dochádzky svojej maloletej dcéry A. B. do základnej školy môžu porušiť, alebo
ohroziť záujem chránený trestným zákonom na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov a

pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia, boli s tým obaja uzrozumení.

Objektom daného prečinu je pritom záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov.

Nahlavnompojednávanísúdvykonaldokazovaniesúvisiacesvýrokomotreste;keďžeobajaopatrovníci

maloletej poškodenej si nárok na náhradu škody neuplatnili; a to výsluchom oboch obžalovaných k
výroku o treste; výsluchom opatrovníka I. J.; ako aj prečítaním výpovede opatrovníka I. H., v pôvodne
samostatne vedenej trestnej veci, rozhodnutej neskôr pred iným rozhodujúcim zákonným samosudcom;
ako aj oboznámením listinných dôkazov a predovšetkým početných pripojených spisov tunajšieho súdu.

Obžalovaná B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vykonávaní šetrenia súdom na účely možného
uloženiatrestudomácehoväzenia,príslušnízamestnancipozeralielektrinustým,žejedenzamestnanec
prezeral elektrinu a druhý zamestnanec zas s náramkom v ruke zisťoval signál. Byt obývaný touto
obžalovanou, táto obžalovaná opísala tak, že pozostával z dvoch izieb s tým, že jedna väčšia miestnosť
bola spálňou a ďalšia menšia miestnosť slúžila ako obývačka, v ktorej bola umiestená aj kuchyňa,

s tým, že v byte boli ešte dve, veľkostne menšie izby, používané ako detské izby a v byte sa ešte
nachádzalo aj sociálne zariadenie. Od vykonania tohto šetrenia však podľa udania tejto obžalovanej
bola uskutočnená rekonštrukcia elektroinštalácie, pozostávajúca z umiestnenia nových zástrčiek s tým,
že zásuvky boli umiestnené na všetkých miestach, na ktorých boli potrebné. K úhradám za elektrinu sa
táto obžalovaná vyjadrila, že túto mal platiť jej manžel, teda obžalovaný B.. Na to bola obžalovanej zo

strany obhajoby predložená aj faktúra Východoslovenskej energetiky a. s. o rozpise platieb za ročné
fakturačnéobdobieod05.10.2021do12.10.2022,akoajpracovnázmluvaozamestnaníobžalovaného
A. B. od 01. 02. 2022 na dobu určitú do 31. 01. 2023; pričom keďže z tejto faktúry vyplývalo, že
obžalovaný B. mal mať na týchto úhradách nejaký nedoplatok; sa táto obžalovaná vyjadrila, že sa to
týkalo predchádzajúceho ročného zúčtovania a že pracovná zmluva jej manžela na dobu určitú mala

byť predlžená, avšak nevedela uviesť, do akého presného obdobia. K svojím osobným a majetkovým
pomerom sa táto obžalovaná vyjadrila, že spolu s obžalovaným B. má desať detí s tým, že v súčasnosti s
ňoužijeužibašesťdetívovekutrochrokov,šiestichrokov,ôsmichrokov,akoaještejednodvanásťročné
dieťa, jedno štrnásťročné dieťa, ako aj jedno pätnásťročné dieťa. Avšak táto obžalovaná podotkla, že
okrem týchto maloletých detí má mať v starostlivosti ešte aj sedemdesiattriročnú matku svojho manžela,

ktorá trpí srdcovými zdravotnými problémami. Ďalej obžalovaná uviedla, že je nezamestnaná, s tým,
že rodinné prídavky vo výške 360,00 eur poberá jej manžel a že iné štátne sociálne dávky, teda či
už v podobe dávok v hmotnej núdzi, alebo iných štátnych sociálnych príspevkov, nepoberá; avšak
rodinné prídavky v niektorých obdobiach poberala ako osobitný príjemca obec. Obžalovaná síce najprv
uviedla, že o ich spoločné maloleté deti by sa nedokázal postarať nijaký ich spoločný súrodenec, ale

neskôr potvrdila, že potrebnú opateru by im dokázal prípadne poskytnúť ich už plnoletý syn H. B.,
keďže tento ešte nemá vlastné deti. Obžalovaná ďalej uviedla, že bola asi desaťkrát súdne trestaná
za záškoláctvo a tiež to, že si uvedomuje, že prejednávané skutky spáchala počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia. K vplyvu nepodmienečného trestu odňatia slobody na jej rodinu satáto obžalovaná vyjadrila tak, že raz už vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody bola, a to
v tom období, keď jej dcéra K. bola maloletá, samostatne nechodila a keď sa táto obžalovaná vrátila z
výkonu trestu odňatia slobody do domáceho prostredia, tak ju táto jej maloletá dcéra ani nespoznala;

avšak z majetkového hľadiska sa obžalovaná nevedela vyjadriť, aký prípadne vplyv by na jej rodinu malo
uloženie jej nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na záver táto obžalovaná už len potvrdila, že v
čase konania výsluchu tejto obžalovanej na hlavnom pojednávaní mal. A. B. už riadne navštevovala
základnú školu.

Z výpovede obžalovaného A. B. z konania pred súdom zas vyplýva, že tento bol v čase rozhodovania
súdu zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, a to najprv na dobu určitú, ktorá mu neskôr bola
zmenená na dobu neurčitú, a to v meste L., pri výrobe paliet. Obžalovaný spresnil, že ráno vstáva do
práce o piatej, odchádza z domu o šiestej, pracovnú činnosť vykonáva do 16:00 hod., či až do 17:00
hod., kedy sa vracia naspäť domov, pričom pracuje v desaťhodinových zmenách a neskôr ešte dodal,
že pracuje od pondelka do piatku s tým, že v záujme zabezpečiť si vyšší príjem niekedy pracuje aj v

sobotu. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 850,00 eur s tým, že ešte je mu priznaný daňový
bonus na jeho maloleté deti, čiže jeho celkový úhrnný príjem je nakoniec 1.100,00 eur. K samotnému
šetreniu, vykonanému v jeho domácnosti na účely možného uloženia trestu domáceho väzenia, sa tento
obžalovaný vyjadril tak, že tohto sa vo svojom obydlí nezúčastnil, keďže bol v práci. Obžalovaný však
podotkol; že od posledného šetrenia nariadeného ešte predchádzajúcim zákonným samosudcom, len

vo veci pôvodne vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/75/2021; že vzhľadom na vek bytového
domu ním obývaného, bolo nevyhnutné vykonať opravu elektroinštalácie, ako aj vymeniť obklady. Z
tohto dôvodu teda obžalovaný uzavrel zmluvu o pôžičke a niekedy od januára, od marca alebo od
apríla roku 2023 začal prerábať svoju bytovú jednotku. Samotná pôžička mu mala byť poskytnutá, podľa
vyjadrenia tohto obžalovaného, niekedy v máji 2022 vo výške 4.700,00 eur. Opravu elektroinštalácie

vo svojom obydlí obžalovaný bližšie opísal tak, že keďže všetko bolo opotrebované, z tohto dôvodu
vybral predchádzajúce zásuvky a dal si nainštalovať nové zásuvky s tým, že túto úpravu mu riadne
vykonali nejakí zamestnanci. Po takejto úprave by mal mať tento obžalovaný väčší počet zásuviek,
v každej izbe by mal mať už jednu zásuvku, vrátane chodby, čiže spolu má mať až deväť zásuviek.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že odberateľom elektrickej energie je on s tým, že uhrádza aj mesačné

platby a že by nemal mať ani žiaden dlh na týchto platbách. K svojim osobným a majetkovým pomerom
tento obžalovaný uviedol, že má jedenásť detí, s tým, že jedno dieťa nemá so svojou manželkou, teda
s obžalovanou B.. V súčasnosti s oboma obžalovanými, podľa udania tohto obžalovaného, v spoločnej
domácnosti žije už iba šesť detí, vo veku od troch rokov, šiestich rokov, siedmich, či ôsmich rokov a
dvoch detí vo veku dvanástich rokov, ako aj jedno dieťa vo veku šestnásť rokov, s tým, že ostatné deti

už s nimi nebývajú. Obžalovaný však podotkol, že okrem týchto maloletých detí má v starostlivosti ešte
svoju sedemdesiatpäťročnú matku, ktorá má problémy so srdcom. K zárobkovým pomerom ešte tento
obžalovaný doplnil, že rodinné prídavky v sume 360,00 eur poberá síce jeho manželka, ale tieto sú
vyplácané Obci C. a že dávky v hmotnej núdzi, či iné štátne sociálne príspevky už ich rodina nepoberá.
Obžalovaný pritom nevlastní žiadne cenné hnuteľné, či nehnuteľné veci. Obžalovaný sa vyjadril, že

pokiaľ by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, tak by maloletým deťom nedokázal
nikto iný zabezpečiť potrebnú starostlivosť. Po poukázaní na výpoveď obžalovanej B. na hlavnom
pojednávaní; ktorá uviedla, že o maloleté deti by sa prípadne dokázal postarať už plnoletý syn H. B.,
bývajúci v blízkej obci H. F. u svojej svokry; nakoniec aj tento obžalovaný potvrdil, že tento ich už plnoletý
syn by dokázal poskytnúť potrebnú opateru ich ostatným maloletým deťom. Tento obžalovaný ďalej

vypovedal, že bol asi trinásťkrát, či dvanásťkrát súdne trestaný za záškoláctvo; že si takisto uvedomuje,
že skutky mal spáchať počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia; že trest povinnej
práce v trvaní tristo hodín, uložený mu trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/53/2020, už
vykonal. K vplyvu nepodmieneného trestu odňatia slobody na svoju rodinu sa tento obžalovaný vyjadril
tak, že tento by bol veľký, že asi by jeho matka zomrela a že o deti sa stará on, a asi by sa zabil, pokiaľ

by prišiel o deti. Obžalovaný v tejto súvislosti ešte podotkol, že je riadne zamestnaný a že si zobral aj
pôžičku, pričom pokiaľ by stratil svoje zamestnanie, nemal by tým pádom možnosť uhrádzať mesačné
splátky poskytnutej pôžičky a po nariadení mu nepodmienečného trestu odňatia slobody by s ním bol
okamžite rozviazaný pracovný pomer s tým, že vzhľadom na svoj vek, ako aj etnickú príslušnosť, by
mal následne po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody problém nájsť si zamestnanie. Vo

vzťahu k riadnemu plneniu si povinnej školskej dochádzky posudzovaného maloletého dieťaťa A. B. sa
tento obžalovaný na záver vyjadril, že v čase jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 09. 06. 2023,
táto riadne navštevovala príslušné školské zariadenie s tým, že tento obžalovaný jej aj mal odovzdávať
finančnú hotovosť na účely kúpy desiaty.Opatrovník mal. A. B., I. J.; ustanovený pôvodne v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 12T/20/2023; uviedol na hlavnom pojednávaní, že sa k trestnému stíhaniu pripája, náhradu škody

si však v tomto konaní neuplatňuje a zároveň aj udelil súhlas k rôznym odklonom v trestnom konaní v
podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, zmieru, či aj vo forme dohody o vine a treste.

Podľa výpovede opatrovníka maloletého dieťaťa - I. H.; ustanoveného pôvodne v trestnom konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/75/2021, z prípravného konania a ktorého výpoveď na

hlavnom pojednávaní bola prečítaná; tento najprv uviedol, že sa pripája k správe, ktorú vo veci podal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. Zároveň tento opatrovník maloletého dieťaťa
ešte doplnil, že z dôvodu, že žiadna finančná škoda nevznikla, tak si nárok na náhradu škody ani
neuplatňuje.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 1T/75/2021-301, zo dňa 17. 04. 2023, boli na spoločné prejedanie a

rozhodnutie spojené trestné konania vedené pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/75/2021 a pod
sp. zn. 12T/20/2023 s tým, že o týchto spojených veciach sa bude ďalej konať pod spoločným číslom
sp. zn. 1T/75/2021.

V rámci prípravného konania boli pritom zabezpečené; a to v oboch trestných konaniach spojených

neskôr do spoločného konania; rodný list maloletej A. B.; správa Centra pedagogicko-psychologického
poradenstvaaprevencie;správaObceVechecohľadnedochádzkymaloletýchdetíobochobžalovaných;
rozhodnutie Obce C. o uznaní za vinných oboch obžalovaných z priestupku za neplnenie povinnej
školskej dochádzky mal. C. B.; viaceré oznámenia Základnej školy C., či Základnej školy na Ul. H. vo
Vranove na Topľou, týkajúce sa dochádzky žiačky mal. A. B., ako aj ďalších maloletých detí oboch

obžalovaných, a to konkrétne mal. D. B. a mal. C. B.; rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Vranov nad Topľou o určení osobitného príjemcu na výplatu prídavkov na dieťa; správa Sociálnej
poisťovne, či Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou o vyplácaní rôznych štátnych
sociálnych dávok týmito orgánmi štátu vo vzťahu k obom obžalovaným; či aj opätovne správa Základnej
školy C., či Základnej školy na Ul. H. vo Vranove nad Topľou na maloletú A. B., ako aj na mal. C. a

na mal. D. B., týkajúca sa opätovne školskej dochádzky týchto maloletých detí oboch obžalovaných;
ako aj predvolania Základnej školy C., či Základnej školy na Ul. H. vo Vranove nad Topľou na oboch
obžalovaných, ako aj upozornenia, či oznámenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky týchto
škôl adresovaných obom obžalovaným na nedbalú školskú dochádzku týchto maloletých detí oboch
obžalovaných; či aj výpis z triednickej knihy Základnej školy na Ul. H. vo Vranove nad Topľou. Následne

bolazaistenáajsprávaObceC.,vrátanerozhodnutiatejtoobceouznanívinyobochtýchtoobžalovaných
zo spáchania priestupku vo vzťahu k mal. D. B., ako aj vo vzťahu k mal. C. B.. Boli predložené súdu
aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou o určení osobitného príjemcu
na výplatu prídavku na dieťa.

V súdnom konaní zas bola vypracovaná správa probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu o
výsledku predbežného šetrenia zo dňa 17. 06. 2022, a to vo veci pôvodne vedenej na tomto súde pod
sp. zn. 1T/75/2021 a ktoré bolo nariadené predchádzajúcim zákonným samosudcom. Podľa výsledkov
tohto šetrenia nariadeného predchádzajúcim zákonným samosudcom; za účelom posúdenia možnosti
uloženia trestu domáceho väzenia obom obžalovaným; pri ktorom bola prítomná len obžalovaná B. a

ktorá udelila aj písomný sľub podľa § 53 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, s tým, že tohto šetrenia nebol
účastný obžalovaný B.; probačný a mediačný úradník tunajšieho súdu na záver tohto šetrenie uviedol,
že nie sú splnené materiálno–technické podmienky pre uloženie a pre výkon kontroly rozhodnutia
technickými prostriedkami.

Zároveň boli vo fáze súdneho konania zabezpečené ešte aj opakované aktuálne správy Základnej školy
C., či Základnej školy na Ul. H. vo Vranove nad Topľou, vzťahujúce sa na mal. A. B.; ako aj správa Obce
C. na oboch obžalovaných; či naviac ešte aj správa Centra pre deti a rodiny, Dr. C. Daxnera 90/7,Vranov
nad Topľou; či aj správa tunajšieho súdu o vykonaní trestu povinnej práce vo výmere 120 hodín vo veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. 2T/53/2020. Obaja obžalovaní pritom udelili aj výslovný súhlas so

zmenou zákonného samosudcu v trestnej veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 1T/75/2021.

Nakoniec boli pred súdom oboznámené aj početné pripojené spisy Okresného súdu Vranov nad Topľou;
a to sp. zn. 13T/65/2017, sp. zn. 10T/121/2014, sp. zn. 2T/77/2022, sp. zn. 10T/98/2015, sp. zn.13T/26/2019, sp. zn. 2T/53/2020, sp. zn. 2T/118/2013, sp. zn. 13T/71/2016, sp. zn. 13T/6/2017, ako
aj sp. zn. 12T/82/2012.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Obajaobžalovanísúzmiestasvojhotrvaléhobydliskahodnotení;pokiaľišlooichstarostlivosťovýchovu

a výživu maloletých detí; výslovne negatívne s tým, že obaja obžalovaní majú neustále problém so
školskou dochádzkou svojich maloletých detí, kvôli čomu boli aj opakovane súdne trestaní a že celkovo;
podľa názoru Obce C.; výchovu svojich maloletých detí nezvládajú. Obec C. ešte na záver podotkla, že
z tohto dôvodu bola pozastavená výplata rodinných prídavkov obom týmto obžalovaným a osobitným
príjemcom týchto dávok sa tak stala táto obec.

Naproti tomu je zas Základnou školou vo Vranove nad Topľou, H. ulica č. XXX, žiačka A. B. hodnotená
výslovne, okrem samotnej jej dochádzky, kladne. Zároveň sa podľa oznámenia tejto základnej
školy mala táto žiačka v stíhanom školskom roku 2022/2023 dopúšťať záškoláctva; a konkrétne od
mesiaca septembra roku 2022 do mesiaca mája roku 2023 mala táto žiačka vymeškať celkovo 327
neospravedlnených vyučovacích hodín.

Vo veci podalo správu aj Centrum pre deti a rodiny, Dr. C. Daxnera č. 90/7, Vranov nad Topľou, podľa
ktorej s rodinou oboch obžalovaných uvedené centrum spolupracuje od mesiaca februára roku 2023.
Toto zariadenie pre deti a rodinu súd ešte informovalo o tom, že práve mal. A. B. má zo všetkých
maloletých detí oboch obžalovaných; predovšetkým vo vzťahu k mal. C. B.; najviac priaznivý vzťah k

plneniu si svojich školských povinností. Napriek tomu však táto žiačka; podľa vyjadrenia tohto centra;
mala od začiatku školského roka 2022/2023 do konca mesiaca apríla roku 2023; celkovo vymeškať 331
neospravedlnených hodín s tým, že v mesiaci apríli a v máji roku 2023 sa mali všetky školopovinné deti
oboch obžalovaných dopustiť vo zvýšenej miere záškoláctva a to z dôvodu zdravotných obtiaží matky
týchto maloletých detí, teda obžalovanej B.. Toto Centrum na záver doplnilo, že Obecný úrad C. oboch

obžalovaných za vymeškané vyučovacie hodiny prejednával a sankcionoval uložením nejakých pokút,
ktoré obaja obžalovaní mali aj uhradiť.

Obaja obžalovaní sa síce podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov nemali dopustiť žiadneho
priestupku; avšak zo zabezpečených rozhodnutí Obce C. o priestupkoch zo dňa 02. 12. 2022 ešte v

prípravnom konaní; je nepochybné, že obaja obžalovaní boli priestupkovo postihnutí za zanedbanie
starostlivosti o povinnú školskú dochádzku ich maloletých detí; a to vo vzťahu k ich inej spoločnej dcére,
a to k mal. D. B., ako aj vo vzťahu k mal. C. B.; v priebehu mesiaca septembra a októbra roku 2022;
za čo im obom bolo udelené pokarhanie.

Vychádzajúc z aktuálneho odpisu z registra trestov, ako aj z vyššie zmienených pripojených spisov
tunajšieho súdu, je zrejmé, že obžalovaná B. bola doposiaľ celkovo jedenásťkrát súdne trestaná a
obžalovaný B. zas celkovo až dvanásťkrát súdne trestaný.

Jedným z posledných odsúdení u obžalovaného B., ako aj u obžalovanej B.; na ktoré súdne potrestanie

musel súd osobitne prihliadať pri tomto rozhodovaní; bolo ich súdne sankcionovanie trestným rozkazom
tunajšieho súdu č. k. 13T/26/2019-730, zo dňa 14. 01. 2020, právoplatným dňa 28. 01. 2020 u
obžalovanej B. a dňa 12. 02. 2020 u obžalovaného B.. Týmto súdnym rozhodnutím boli obaja títo
obžalovaní sankcionovaní za totožný trestný čin ako v posudzovanej trestnej veci; teda za prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona;

a ešte aj naviac za prečin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona. Za uvedené oba trestné činy bol obom obžalovaným uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého im bol obom podmienečne odložený s probačným
dohľadom so skúšobnou dobou vo výmere štyroch rokov. Zároveň boli obom obžalovaným uložené
početné obmedzenia, či skôr povinnosti, ako súčasť nariadeného probačného dohľadu; a to vrátane

povinnosti zabezpečovať riadnu dochádzku maloletých detí do školy a predkladať o plnení si tejto
povinnosti potvrdenia školy príslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi. Uvedená skúšobná
doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom obžalovanej B. teda začala plynúť dňa 29.
01. 2020 a mala by uplynúť dňa 29. 01. 2024 a obžalovanému B. zas plynula od 13. 02. 2020 do 13.02. 2024. Z uvedeného zistenia teda nepochybne vyplýva, že obaja obžalovaní ako žalovaný skutok
v bode 1/, tak aj v bode 2/ tohto rozhodnutia, mali spáchať počas plynutia tejto skúšobnej doby tohto
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom.

Nasledujúcimodsúdením;opätovnevprípadeobochobžalovaných;boloichsúdnepotrestanieTrestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/53/2020-158, zo dňa 27. 08. 2020; opätovne za
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona; a ktorý
skutok mali spáchať obžalovaní voči inému svojmu maloletému dieťaťu, a to konkrétne voči mal. C. B., v

priebehu obdobia septembra roku 2019 až marca roku 2020. Tento trestný rozkaz u oboch obžalovaných
nadobudol právoplatnosť dňa 02. 10. 2020 s tým, že im bol doručený dňa 24. 09. 2020. Obžalovanej
B. za tento skutok bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Trestného zákona; keďže trest
uložený jej rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 13T/6/2017, zo dňa 19. 06. 2018, právoplatným dňa 05.
07. 2018, v podobe trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín; považoval súd na ochranu spoločnosti
a na nápravu páchateľa za dostatočný. Obžalovanému B. bol týmto rozhodnutím uložený trest povinnej

práce vo výmere 300 hodín. Tento tzv. alternatívny trest; vychádzajúc pritom zo zabezpečenej správy
tunajšieho probačného a mediačného úradníka; už pritom tento obžalovaný vykonal; čiže uvedené
odsúdenie bolo teda tomuto obžalovanému už aj zahladené.

Ďalším a v poradí posledným súdnym potrestaním; opätovne oboch týchto obžalovaných; bolo ich súdne

postihnutie Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03.
11. 2022, právoplatným dňa 25. 11. 2022 u oboch páchateľov, ktorým boli obaja obžalovaní opätovne
uznaní za vinných z totožného trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. b) Trestného zákona; ktorý skutok mali obaja obžalovaní spáchať v období od 01. 09. 2021 do
13. 06. 2022 a ktorého sa mali dopustiť voči svojmu maloletému synovi C. B.. Týmto rozhodnutím bol

obžalovanej B. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a obžalovanému B. zas bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol takisto podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 30 mesiacov. Skúšobná doba tohto podmienečného odsúdenia teda obom obžalovaným začala
plynúť dňom od nadobudnutia právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, teda konkrétne od dňa 26. 11.

2022, a mala by im obom uplynúť dňa 26. 05. 2025. Čiže z obsahu toho rozhodnutia je nesporné, že
skutok 2/ rozsudku mali obaja obžalovaní spáchať počas plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného
odsúdenia.

Na strane oboch obžalovaných súd pritom vzhliadol len jednu poľahčujúcu okolnosť; a to tú, že už od

štádia prípravného konania až do fázy súdneho konania, sa obaja k spáchaniu oboch skutkov priznali
a ich spáchanie oľutovali. Teda túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť
podľa ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Obom obžalovaným zas priťažovalo, že obaja títo
obžalovaní boli opakovane súdne potrestaní; odhliadnuc od tých súdnych potrestaní, vo vzťahu ku
ktorým boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu a aj pokiaľ išlo o odsúdenia, ktoré už

boli zahladené. Zjednodušene konštatujúc, obaja obžalovaní boli v relatívne nedávnej minulosti súdne
potrestaný súdnymi rozhodnutiami; dokonca za ten istý trestný čin; a na tieto súdne potrestania bolo
ešte potrebné prihliadať; a z tohto dôvodu súd tú skutočnosť posúdil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle
ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona.

U oboch obžalovaných tak nastala rovnováha poľahčujúcich, ako aj priťažujúcich okolností podľa
ustanovenia § 38 od. 2 Trestného zákona, a teda obom obžalovaným bolo potrebné ukladať trest odňatia
slobody v rámci základnej výmery trestu odňatia slobody pri posudzovanom trestnom čine ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného zákona, teda trest odňatiu slobody
vo výmere do dvoch rokov.

Zároveň bolo nepochybne preukázané, že obaja obžalovaní sa stíhaného skutku v bode 1/ tohto
rozsudku,dopustilivobdobíod02.09.2020do30.06.2021,tedakjehodokončeniudošloažvykonaním
posledného čiastkového útoku, čiže dňom 30. 06. 2021; a teda z toho vyplýva, že bol spáchaný
skôr, ako bolo vyhlásené iné právoplatné odsudzujúce rozhodnutie; teda v danom prípade v podobe

odsudzujúceho rozhodnutia tunajšieho súdu trestným rozkazom č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03. 11.
2022, právoplatným dňa 25. 11. 2022, a ktorý trestný rozkaz mal byť obom obžalovaným doručený v
ten istý deň, teda dňa 17. 11. 2022.Z týchto dôvodov teda boli u oboch obžalovaných splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu,
vo vzťahu k tomuto ich spoločnému predchádzajúcemu odsúdeniu. Keďže súd musel zohľadniť, že v
prípade skutku 2/ tohto rozsudku už bolo nevyhnuté ukladať obom obžalovaným samostatný trest, súd

dospel k presvedčeniu, že vzájomným započítaním oboch týchto trestov; teda ako reálne uloženého
súhrnného trestu u tohto skutku; tak aj samostatného trestu v prípade skutku 2/ tohto rozsudku;
by celková výmera trestu pre oboch týchto obžalovaných bola neprimerane prísna. Súd sa zároveň
domnieva, že trest uložený obom týmto obžalovaným vyššie spomenutým rozhodnutím tunajšieho súdu
sp. zn. 2T/77/2022, zo dňa 03. 11. 022; ktorým bol obžalovanej B. uložený trest odňatia slobody v trvaní

jedného roka a vo výmere jedného roka a dvoch mesiacov obžalovanému B., výkon ktorého im bol obom
podmienečne odložený na rovnakú skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov; je na ochranu spoločnosti a
na nápravu oboch týchto páchateľov postačujúci. Súd totiž musel zohľadniť aj ten podstatný fakt, že
bolo zrejmé, že za skutok uvedený v bode 2/ tohto rozsudku bude potrebné obom obžalovaným ukladať
samostatný trest; a teda v tom prípade, pokiaľ by bol obom obžalovaným uložený za skutok uvedený
pod bodom 1/ tohto rozsudku nejaký súhrnný trest a aj za skutok pod bodom 2/ tohto rozsudku uložený

nejaký samotný trest; pričom je nepochybné, že v prípade oboch týchto skutkov by musel byť obom
obžalovaným ukladaný buď nepodmienečný trest odňatia slobody alebo nejaký tzv. alternatívny trest vo
vyššej výmere; tak by súhrnná výška týchto trestov musela byť nepochybne vyššia, ako by bol len trest
samostatne ukladaný za skutok 2/ tohto rozsudku.

Z tohto dôvodu teda boli podľa názoru súdu splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného
trestu, u oboch obžalovaných, v zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona u toho skutku rozsudku.

V prípade ďalšieho skutku, označeného pod bodom 2/ tohto rozsudku; ktorí mali obaja obžalovaní
spáchať v období od 05. 09. 2022 do 09. 01. 2023, čiže k jeho dokončeniu malo dôjsť až dňom 09.

01. 2023; zas súd dospel k záveru, že za tento skutok by mal byť už obom obžalovaným vo vzťahu
k ich posledným odsúdeniam; teda predovšetkým vo vzťahu k ich poslednému odsúdeniu trestným
rozkazom tunajším súdom č. k. 2T/77/2022–125, zo dňa 03. 11. 2022; ukladaný v podstate akýkoľvek
druh trestu; ako bude nižšie rozvedené, podľa názoru súdu nakoniec len v podobe nepodmienečného
trestu odňatia slobody; avšak ako trest samostatný. Takýto názor súdu sa opiera o tie zistenia, že

v poradí predposledným odsúdením oboch týchto obžalovaných bolo ich súdne potrestanie trestným
rozkazom tunajšieho súdu č. k. 2T/53/2020–158, zo dňa 27. 08. 2020; ktorým bol obžalovanému B.
uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý druh trestu tento obžalovaný vykonal dňom
19. 10. 2023, čiže uvedené odsúdenie je už zahladené; pričom obžalovanej B. zas bolo upustené od
uloženia ďalšieho trestu v zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona, keďže trest povinnej práce vo

výmere 300 hodín, uložený tejto obžalovanej rozhodnutím toho istého súdu sp. zn. 13T/6/2017, zo dňa
19. 06. 2018, považoval súd na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný, pričom
tento trest povinnej práce vo veci sp. zn. 13T/6/2017, vo výmere 300 hodín, mala táto obžalovaná
takisto vykonať, a to konkrétne dňom 20. 06. 2022, čiže aj na uvedené odsúdenie sa vzťahuje fikcia
neodsúdenia. Keďže tento skutok 2/ rozsudku bol v podstate dokončený až dňom 09. 01. 2023; teda

až po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu tunajšieho súdu č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03.
11. 2022, právoplatným dňom 25. 11. 2022; je tak nepochybné, že za tento skutok je potrebné ukladať
obom obžalovaným samostatný trest.

Pri rozhodovaní súdu o konkrétnom druhu a výmere trestu ukladaným obom obžalovaným, súd musel

zobrať do úvahy viaceré podstatné faktory. V prvom rade totiž nemožno prehliadnuť, že obžalovaná A.
B. bola už celkovo jedenásťkrát súdne trestaná, a to nepretržite od roku 2009, s tým; že s výnimkou
jej prvého odsúdenia, išlo vo všetkých prípadoch o jej súdne potrestanie za prejednávaný trestný čin,
teda za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,
prípadne aj podľa prísnejšej právnej kvalifikácie podľa ods. 3 písm. a) Trestného zákona; a v prípade jej

súdneho potrestania trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/26/2019, zo dňa 14. 01. 2020, aj
za ďalší trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Ako to bude aj nižšie spomenuté u obžalovaného B., aj táto obžalovaná mala skutok 2/ tohto rozsudku
spáchať v období od 05. 09. 2022 do 09. 01. 2023; čiže v podstate počas plynutia až dvoch skúšobných
dôb podmienečného odsúdenia, prípadne aj s uložením probačného dohľadu; a to jednak uloženej jej

rozhodnutímtunajšiehosúdusp.zn.13T/26/2019,zodňa14.01.2020;vtrvaníod29.01.2020do29.01.
2024;akoajpočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia,aleužbezprobačnéhodohľadu,
ktorý jej bol, takisto rovnako ako obžalovanému B., uložený rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03. 11. 2022, ktorá jej zas začala plynúť dňom 26. 11. 2022 a ktoráby jej mala uplynúť až dňom 26. 05. 2025. Z uvedeného dôvodu je teda súd toho názoru, že obžalovanej
B., ako tzv. špeciálnej recidivistke, ani nemožno uložiť iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia
slobody. Podstatným je však aj to, že v prípade jej odsúdenia rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn.

13T/71/2016, zo dňa 31. 05. 2016, bol tejto obžalovanej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní šiestich mesiacov. Nemožno teda opomenúť, že táto obžalovaná už vo výkone trestu odňatia
slobody raz bola, s tým, že išlo iba o jej jediné súdne odsúdenie nepodmienečným trestom odňatia
slobody v celom súhrne jej celkovo jedenástich súdnych potrestaní. Aj samotná obžalovaná potvrdila, že
bolavovýkonenepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyprávevdobe,keďjejvtedynajmladšiamaloletá

dcéra K. bola vo útlom veku, keď ešte nemala osvojenú samostatnú chôdzu a že po návrate z výkonu
trestu odňatia slobody ju táto jej maloletá dcéra ani nemala spoznávať. Pokiaľ teda má obžalovaná
aktuálne vo svojej starostlivosti už len šesť detí z celkového počtu desiatich detí; ktoré sú vo vekovom
rozpätí; správne, od štyroch rokov do šestnástich rokov, v čase rozhodovania súdu vo veci samej; teda
tieto maloleté deti nie sú už natoľko odkázané na celodennú opateru tejto obžalovanej, a to naviac za
situácie, pokiaľ by sa o ich výchovu a o ich výživu dokázal postarať niektorý z ich plnoletých súrodencov,

teda podľa vyjadrenia tejto obžalovanej konkrétne plnoletý bezdetný syn obžalovanej H. B.; súd je toho
názoru, že samotný nepodmienečný trest odňatia slobody by nemal mať až natoľko výrazný vplyv na
rodinu a na blízke osoby obžalovanej, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona.

V prípade obžalovanej B. pritom súd považoval za adekvátny a primeraný trest odňatia slobody v
trvaní 10 mesiacov. Súd musel pri určovaní konkrétnej výmery trestu tejto obžalovanej zohľadniť aj istú
proporcionalitu k trestu ukladanému obžalovanému B., ktorý bol predsa len viackrát súdne trestaný. V
neprospech tejto obžalovanej; na rozdiel od obžalovaného B.; zas bolo potrebné posúdiť to, že táto bola
nezamestnaná a teda mala vytvorené podmienky na to, aby si riadne plnila svoje rodičovské povinnosti.

V prospech tejto obžalovanej zas bolo potrebné vyhodnotiť to; že obaja títo obžalovaní mali mať v čase
spáchania tohto skutku ešte naďalej maloleté deti v útlom veku, vyžadujúce si teda celodennú opateru
niektorého z rodičov, alebo prípadne aj inej osoby; a že práve matka týchto maloletých detí mala v tom
čase aj trpieť nejakými zdravotnými obtiažami; a teda aj z objektívnych dôvodov obžalovaná nemusela
riadne venovať náležitú pozornosť plneniu si povinnej školskej dochádzky jej školopovinnými deťmi.

Táto obžalovaná bola pritom jedenásťkrát súdne trestaná, teda o jedenkrát menej ako obžalovaný B.,
čiže tomuto obžalovanému bolo zas potrebné uložiť trest odňatia slobody v o niečo vyššej výmere ako
samotnej obžalovanej B..

U obžalovaného A. B., zas súd zistil, že tento bol na rozdiel od obžalovanej B., o jedenkrát viac súdne

trestaný, a to konkrétne dvanásťkrát, a to nepretržite od roku 2002. Zhodne ako u obžalovanej B., s
výnimkou dvoch odsúdení za trestný čin krádeže, tento obžalovaný bol neskôr už súdne sankcionovaný
len za ten trestný čin, za ktorý bol uznaný za vinného aj predmetným rozsudkom, teda za prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, prípadne aj
podľa prísnejšej právnej kvalifikácie podľa ods. 3 písm. a) Trestného zákona; a takisto v prípade jeho

súdneho potrestania trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/26/2019, zo dňa 14. 01. 2020, aj
za ďalší trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Podstatným je však aj to, že aj tomuto obžalovanému v prípade jeho odsúdenia rozhodnutím tunajšieho
súdu sp. zn. 13T/71/2016, zo dňa 31. 05. 2016, bol nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody
rovnako v trvaní šiestich mesiacov. Nemožno opomenúť totiž ten podstatný faktor, že obžalovaný sa

skutku 2/ rozsudku dopustil v období od 05. 09. 2022 do 09. 01. 2023, čiže v podstate počas plynutia až
dvoch skúšobných dôb podmienečného odsúdenia, prípadne aj s uložením probačného dohľadu; a to
jednak uloženej mu rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 13T/26/2019, zo dňa 14. 01. 20220; v trvaní od
13. 02. 2020 do 13. 02. 2024; ako aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ale už
bez probačného dohľadu, ktorý mu bol zas uložený rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou,

č. k. 2T/77/2022-125, zo dňa 03. 11. 2022, ktorá mu začala plynúť dňa 26. 11. 2022 a ktorá by mala trvať
až do dňa 26. 05. 2025. Z uvedeného dôvodu je teda súd toho názoru, že ani u tohto obžalovaného,
rovnako ako u obžalovanej B., neprichádza do úvahy uloženie iného ako nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Nemožno totiž prehliadnuť, že tento obžalovaný je tzv. špeciálny recidivista; teda sa
dopúšťa len tejto jednej protiprávnej činnosti, spočívajúcej v nedodržiavaní jeho zákonnej povinnosti

rodiča zabezpečovať riadnu dochádzku svojich školopovinných detí. Na tomto závere súdu nič nemení
ani ten fakt, že tento obžalovaný bol v čase rozhodovania súdu vo veci samej zamestnaný s čistým
mesačným príjmom 850,00 eur; avšak naviac poberal ešte daňový bonus na maloleté deti, čím sa jeho
celkovýpríjemnavýšilnasumu1.100,00eur;atedazabezpečovalzákladnéživotnépotrebysvojejrodinyakojedinýživiteľ;ajkeďtentoobžalovanýtvrdil,narozdielodobžalovanejB.,žerodinnéprídavkyvsume
360,00 eur poberá nie on, ale jeho manželka, obžalovaná B., ale zároveň tento obžalovaný v zhode s
vyjadrením svojej manželky tvrdil, že osobitným príjemcom týchto dávok bola aj Obec C.. Obžalovaný

B. však ešte poznamenal, že sa stará navyše ešte aj o svoju sedemdesiatpäťročnú matku, ktorá trpí
nejakými zdravotnými problémami so srdcom. Totožne ako obžalovaná B., aj tento samotný obžalovaný
tvrdil, že osobnú starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z jeho vzťahu s obžalovanou B., by dokázali
prípadne zabezpečiť už ich plnoletí súrodenci, a to už obžalovanou B. spomenutý bezdetný syn H. B..

Súd je však jednoznačne tohto názoru, že aj na nápravu tohto obžalovaného ako tzv. špeciálneho
recidivistu; ako z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie; je takisto mu nevyhnutné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody. Zohľadniac aj istú zásadu proporcionality k trestu ukladanému
aj ďalšiemu páchateľovi toho istého trestného činu; súd vyhodnotil v prospech tohto obžalovaného to,
že tento sa v čase školského vyučovania nachádzal na svojom pracovisku a teda nemohol dohliadnuť
na to, aby jeho deti riadne odišli na začiatok školského vyučovania a aj naďalej v priebehu jednotlivých

školských dní si riadne plnili svoje školské povinnosti; ale na druhej strane v jeho neprospech súd posúdil
to, že tento obžalovaný bol o jedenkrát viac súdne trestaný ako obžalovaná B.. Z uvedeného dôvodu
preto súd obžalovanému B. uložil trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, teda o dva mesiace
dlhšieho trestu odňatia slobody ako obžalovanej B..

Nemožno opomenúť; že obhajoba, a v podstate aj prokuratúra v tomto spojenom konaní; navrhli uložiť
obom obžalovaným namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody, tzv. alternatívny trest, a to v
podobe trestu domáceho väzenia, pričom samotní obžalovaní navrhli uložiť im ako alternatívny trest,
trest povinnej práce. Pri prvotnom šetrení v spoločnej domácnosti oboch obžalovaných dňa 17. 06.
2022 bolo pritom zistené, že neboli ani splnené materiálno–technické podmienky na uloženie trestu

domáceho väzenia. Odhliadnuc od takejto správy, je súdu toho názoru, že na uloženie tohto druhu
tzv. alternatívneho trestu ani neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Trestného
zákona. Súd je totiž toho názoru, že v prípade tzv. špeciálnej recidívy; keďže obaja obžalovaní boli
nepretržite od roku 2009, v prípade obžalovanej B., či od roku 2003, v prípade obžalovaného B., súdne
postihnutý za totožnú trestnú činnosť; celkovo obžalovaná B. jedenásťkrát a obžalovaný B. dvanásťkrát;

pričom títo obaja obžalovaní boli za túto protiprávnu činnosť, síce iba jedenkrát, aj vo výkone trestu
odňatia slobody, z výkonu ktorého boli aj podmienečne prepustení, a napriek tomu dokonca obžalovanej
B. bol aj nariadený výkon zvyšku trestu nepodmienečného trestu odňatia slobody; že týmto páchateľom
bol opakovane ukladaný alternatívny trest, a to dosiaľ v podobe trestu povinnej práce, či prípadne im
bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený, resp. aj s probačným dohľadom; že obom

obžalovaným už bolo taktiež opakovane upúšťané aj od uloženia, či už od súhrnného trestu, alebo aj od
ďalšieho trestu; že v takomto prípade nie je možné obom týmto obžalovaným poskytovať nejaké úľavy
pri ukladaní im trestov. Obžalovaným bola teda nespočetnekrát poskytnutá možnosť preukázať, že aj
predchádzajúci výkon, v podstate len jedného nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, mal
na nich prevýchovný význam; že na nich predtým bolo opakovane bezúspešne pôsobené aj výkonom

trestu povinnej práce, či podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, prípadne aj s uložením
probačného dohľadu, ktorý druh trestu však takisto obom obžalovaným nezabránil v ďalšom páchaní
totožnej protiprávnej činnosti. Takými istými právnymi úvahami sa súd spravoval aj pri posudzovaní
možností uloženia im trestu povinnej práce; ako to zas navrhovali samotní obžalovaní; s tým, že
obžalovaná B. už tento trest vykonala trikrát a obžalovanému B. bol uložený až štyrikrát.

Súd tak dospel k presvedčeniu; že v takomto prípade uloženie iného druhu trestu ako nepodmienečného
trestu odňatia slobody obom obžalovaným, by nenaplnil účel ako individuálnej, tak aj generálnej
prevencie; a teda za adekvátny a primeraný podľa názoru súdu bolo možné považovať iba trest
spojený s obmedzením ich osobnej slobody. Súd teda ani nemohol vyhovieť návrhu obhajoby, uložiť

obom obžalovaným iný druh trestu, tzv. alternatívny trest; a to či už v podobe trestu domáceho
väzenia, ako to konkrétne požadovala obhajoba, alebo aj prípadne v podobe trestu povinnej práce,
ako to zas navrhli samotní obžalovaní. Predovšetkým v prvom rade je súd toho názoru, že základnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 písm. a ) Trestného zákona je tá, že vzhľadom na
povahu trestného činu na jednej strane, ako aj na osobu a pomery páchateľa na strane druhej, by

uloženie takéhoto alternatívneho druhu trestu bolo postačujúce. V prípade oboch obžalovaných súd
dospel k záveru, že u oboch obžalovaných ide o tzv. špeciálnych recidivistoch, ako to už bolo aj
vyššie zmienené; že na týchto obžalovaných už opakovane pôsobila aj hrozba premeny uloženého im
podmienečného trestu, resp. aj s probačným dohľadom, na nepodmienečné tresty odňatia slobody; akoaj výkonom tzv. alternatívnych trestov, teda konkrétne trestom povinnej práce, ktoré zjavne neviedli k
náprave oboch obžalovaných. Na takomto závere súdu nič nemení ani ten podstatný fakt, že obaja
obžalovaní majú početné množstvo spoločných detí; konkrétne obžalovaná B. desať a obžalovaný B.

jedenásť; s tým, že niektoré z nich sú ešte v maloletom veku. Najprv totiž obžalovaná B., a neskôr
aj obžalovaný B., totiž pri svojej výpovedi v konaní pred súdom pripustili, že o ich spoločné, ešte
nezaopatrené maloleté deti, by sa dokázal prípadne postarať ich spoločný, už plnoletý syn H. B.. V
prípade zistenia nevyhnutnosti nariadenia takejto náhradnej starostlivosti o tieto ich spoločné maloleté
deti, o ktorej by bolo potrebné prípadne rozhodnúť v súdnom konaní; s tým, že v prípade, pokiaľ by

túto starostlivosť nedokázal zabezpečiť ich spoločný syn H. B., alebo pokiaľ by starostlivosť tejto osoby
o svojich súrodencov bola z iných dôvodov nevhodná, tak prípadne súd môže zveriť maloleté deti do
náhradnej starostlivosti inej, poväčšine blízkej, osobe alebo aj iným osobám, alebo prípadne môže
nariadiť aj ústavnú starostlivosť. Nemožno pritom prehliadnuť aj vyjadrenie samotného obžalovaného B.
na hlavnom pojednávaní ešte dňa 16. 05. 2022; síce predneseným pred iným zákonným samosudcom,
pričom následne došlo k spojeniu tejto trestnej veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 1T/75/2021 s trestnou

vecou vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 12T/20/2023, pridelenou už rozhodujúcemu zákonnému
samosudcovi a na ktoré výsledky dokazovania vykonaného pred iným zákonným samosudcom nie je
možné prihliadať. V tomto predchádzajúcom súdnom konaní totiž obžalovaný B. predniesol, že obaja
obžalovaní ako rodičia maloletých detí nedokážu riadne zabezpečiť výchovu a starostlivosť o tieto svoje
maloleté deti, a z tohto dôvodu preto aj sám navrhol nariadiť týmto svojim maloletým deťom ústavnú

starostlivosť. Súd do istej miery zohľadnil aj tvrdenie obžalovaného B., že v prípade nariadenia mu
nepodmienečného trestu odňatia slobody by prišiel o svoje zamestnanie, keďže nemožno prehliadnuť
to, že tento obžalovaný už raz vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody bol, a napriek
tomu, po jeho podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa 25.
10. 2017, sa tomuto podarilo riadne sa zamestnať a teda súd je toho názoru, že aj po výkone tohto

nepodmienečného trestu odňatia slobody, by si tento obžalovaný dokázal nájsť vhodné zamestnanie.
Je nepopierateľné, že výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody sa obžalovanému sťaží
možnosť riadnych platieb aj poskytnutej pôžičky, ktorú mal obžalovaný uzavrieť za účelom zabezpečenia
rekonštrukcie elektroinštalácie v jeho obydlí, ale len samotná táto okolnosť nemôže vylučovať nariadenie
nepodmienečného trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému.

Uzavrúc rozvedené úvahy, by teda podľa názoru súdu uloženie trestu domáceho väzenia, či prípadne
aj trestu povinnej práce, nebolo možné považovať za primerané a spravodlivé. Na takýto záver súdu
by nemala žiaden vplyv ani tá podstatná okolnosť; že v neskoršom štádiu súdneho konania, pred iným
zákonným samosudcom, na rozdiel od počiatočného šetrenia; už by prípadne aj boli splnené materiálno-

technické podmienky na uloženie tohto druhu trestu, ako aj na výkon kontroly takéhoto druhu trestu
technickými prostriedkami, predovšetkým zavedením nevyhnutnej elektroinštalácie. Už len na okraj súd
poznamenáva, že uloženie takéhoto druhu trestu nie je povinnosťou súdu, a to ani v prípade splnenia
zákonných podmienok upravených v ustanovení § 53 Trestného zákona, ale iba možnosťou, a to po
úvahe súdu po starostlivom uvážení všetkých okolností prejednávaného prípadu. Na základe vyššie

prezentovaných dôvodov preto súd návrh obhajoby, ako aj v podstate návrh prokuratúry, na vykonanie
opätovného šetrenia pomerov v domácnosti oboch obžalovaných, aj odmietol, keďže súd považoval za
neúčelné a nadbytočné vykonanie ďalšieho šetrenia, pokiaľ je súd toho názoru, že uloženie takéhoto
druhu trestu nie je možné. Ešte súd dopĺňa, že v podstate všetky návrhy obhajoby; predostreté v
podanom odpore proti trestnému rozkazu zo dňa 28. 12. 2021, vydaného predchádzajúcim zákonným

samosudcom vo veci vedenej pôvodne na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/75/2021; a to v podobe
vyžiadania si aktuálnych správ Centra pre deti a rodiny Vranov nad Topľou, ako aj najnovších správ
Základnej školy H. ulica vo Vranove nad Topľou, ako aj Základnej školy C.; súd akceptoval; a v podstate
neprijal len návrh obhajoby na opätovné vykonanie šetrenia v domácnosti oboch obžalovaných na účely
prípadného uloženia trestu domáceho väzenia.

Už len na záver súd poukazuje aj na ten najpodstatnejší fakt, že uloženie iného ako nepodmienečného
trestu odňatia slobody obom obžalovaným by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, tak, ako je
vymedzený v ustanovení § 34 Trestného zákona s tým, že nemožno prehliadnuť, že obaja obžalovaní
sú tzv. špeciálnymi recidivistami, teda, že sa v minulosti už dopúšťali totožnej trestnej činnosti ako v

posudzovanom prípade; že skutok v bode 2/ tohto rozsudku mali dokonca obaja spáchať počas plynutia
dvoch skúšobných dôb podmienečného odsúdenia, resp. aj s uložením probačného dohľadu; teda ako
v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/26/2019, tak aj počas plynutia skúšobnej doby
podmieneného odsúdenia, už bez probačného dohľadu, v trestnom prípade vedenom na tom istom súdepod sp. zn. 2T/77/2022; a že v prípade skutku 1/ tohto rozsudku súd upustil od uloženia súhrnného trestu
u oboch obžalovaných, teda im obom už poskytol výraznú úľavu pri ukladaní trestu. V takomto prípade je
podľa názoru súdu úplne vylúčená možnosť, aby súd vôbec mohol uvažovať, hoci o možnosti uloženia

iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda akéhokoľvek tzv. alternatívneho trestu, či už
v podobe prokurátorom, alebo aj samotnými obžalovanými navrhovaného trestu povinnej práce, alebo
obhajobou navrhovaného trestu domáceho väzenia.

Obžalovaná B. bola naposledy prepustená z výkonu trestu odňatia slobody dňa 20. 06. 2022 a

obžalovaný B. zas bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 25. 10. 017; teda v dobe
posledných desiatich rokov pred spáchaním skutku 2/ rozsudku už vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin boli; z tohto dôvodu súd oboch obžalovaných zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Keďže žiaden opatrovník maloletých detí si nárok na náhradu škody neuplatnil, súd o nároku na náhradu

škody v prejednávanej veci ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o
konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.