Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922200052
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7922200052.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. E. X/XX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, Urbánkova 6, 040 01
Košice-Sever, IČO: 35 561 734 proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 500 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia totožným s výrokom rozsudku. Žalobu

odôvodnila tým, že sa v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 13Csp/147/2018
domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv a to v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
8300057288 zo dňa 21.02.2013, na základe ktorej bol žalovaným ako veriteľom poskytnutý žalobkyni
ako dlžníkovi spotrebiteľský úver (ďalej len „zmluva o úvere“). Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo
dňa 15.05.2019, č. k. 13Csp/147/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2019 bolo rozhodnuté,
že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300057288 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
21.02.2013 je neplatná. Žalovaný listom zo dňa 27.11.2018 požadoval od zamestnávateľa žalobkyne

vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 1.844,33 Eur, pričom poskytnutý úver
bol vo výške 1.284,25 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa ako spotrebiteľ voči žalovanému
ako dodávateľovi úspešne domáhala svojich spotrebiteľských práv, o čom svedčí vyššie uvedený
rozsudok, vzniklo jej právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie
má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal voči spotrebiteľovi recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobkyňa voči
žalovanému uplatňuje právo na finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, nakoľko žalobca úspešne

uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej
normy, pričom nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške ako ho žalobca požaduje,
podľa názoru žalobkyne zohľadňuje aj skutočnosť, že sa žalovaný na úkor žalobkyne chcel obohatiť
prostredníctvom zrážok zo mzdy, a to vymožením peňažných prostriedkov až do sumy spolu vo výške
1.844,33 Eur. Žalovaný poskytol žalobcovi úver 1.284,25 Eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.01.2022 uviedla, že popiera nárok, čo do základu aj čo

do jeho výšky. Podaná žaloba neobsahuje podľa žalovanej označenie takých skutkových okolnosti,
ktoré by preskúmateľným spôsobil odôvodnili základ nároku a jeho výšky. Požadovaná suma 500
Eur je nielen zjavne neprimeraná, ale žalobkyňa v podanej žalobe ani netvrdí a nepreukazuje také
okolnosti, ktoré by ju definovali ako primeranú a ako zadosťučinenie. Rozhodnutie Okresného súduTrebišov sp. zn. 13Csp/147/2018 nezakladá nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie,
pretože ním nebolo rozhodnuté o úspešnom uplatnení porušenia práva spotrebiteľa podľa predpisov
určených na ochranu spotrebiteľa, ale podľa všeobecných ustanovení OZ. Keďže žalobkyňa tvrdí

svoj nárok s poukazom na skutočnosti v roku 2013, kedy uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy,
ktorej neplatnosť bola konštatovaná v rozsudku vyššie citovaného, potom uplatňuje žalovaná námietku
premlčania. Žalobkyni nič nebránilo si uplatňovať v tomto konaní tvrdený nárok na primerané finančné
zadosťučinenie v konaní 13Csp/147/2019. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia,
tvrdenia žalobkyne sú v rozpore so základnou skutočnosťou vyplývajúcou zo žaloby a to je tvrdenie

o uplatňovaní nároku s odkazom na rozsudok 13Csp/147/2018, v ktorom sa nekonštatuje ani žiadna
ujma, neustále výzvy na zaplatenie dlhu atď.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.01.2022 uviedla, že pri rozhodovaní o primeranom finančnom
zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú
tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému

spotrebiteľovi.Zároveňtotrebachápaťakoodmenuzato,žespotrebiteľsapustildosporusnepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že zrušením rozhodcovského rozsudku možno predpokladať, že dodávateľ sa
konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Žalobkyňa bola
bez akýchkoľvek pochybností v konaní sp. zn.: 13Csp/147/2018 Okresného súdu Trebišov úspešná,

keďže súd určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057288,
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.02.2013, v dôsledku čoho má podľa zákona o
ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne
daný. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku ujmy. Žalobkyňa bola nútená v dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv

prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa
a je spôsobilé mu privodiť ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné. K
uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v
zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po
tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde.

Čidošlokúspešnémuuplatneniuporušeniaprávaalebopovinnostínasúde,vyplynieažzprávoplatného
rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej. Vo veci Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 13Csp/147/2018
zo dňa 15.5.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy. Vo vzťahu k uplatnenému nároku mala žalobkyňa v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného
súdu Trebišov, sp. zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2019.

Právoplatným ukončením konania vo veci 13Csp/147/2018 Okresného súdu Trebišov (27.6.2019) bol
naplnený predpoklad uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od
žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie
bola podaná dňa 4.1.2022, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba
vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť

ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech

spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015).

4. Žalovaná v duplike zo dňa 22.02.2022 uviedla, že žalobkyňa neosvedčila ani v žalobe, ani v
replike základný predpoklad, ktorý zákon č. 250/2007 Z.z. v § 3 ods. 5 vyžaduje pre uplatňovanie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Týmto predpokladom je, že bolo rozhodnuté v prospech
spotrebiteľa z dôvodu porušenia ustanovenia právneho poriadku určeného na ochranu spotrebiteľa.
Rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.05. 2019, 13Csp/147/2018 bol vydaný na základe

záveru, že „v danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky,
preto pre nedostatok určitosti s poukazom na § 37 ods. 1 OZ je absolútne neplatná.“ Uvedené
rozhodnutie nezakladá nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pretože ním nebolo rozhodnuté o
úspešnom uplatnení porušenia práva spotrebiteľa podľa predpisov určených na ochranu spotrebiteľa,ale podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka
nie je ustanovením právneho poriadku určeným na ochranu spotrebiteľa. Ide o všeobecné ustanovenie
civilného práva. Zákon č. 250/2007 Z.z. neupravuje nárok na finančné zadosťučinenie na základe

toho, že spotrebiteľ bol v spore úspešný. Podmienka úspešnosti je viazaná aj na to, že rozhodnutie
v prospech spotrebiteľ bolo vydané z dôvodu porušenia ustanovenia právneho poriadku určeného na
ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa preto neuniesla ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o splnení
podmienky pre vznik a pre uplatňovanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaná
popiera tvrdenia žalobkyne o tom, že nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má vzniknúť až

na základe predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu v prospech spotrebiteľa.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.04.2022, ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.04.2023, č. k. 3CoCsp/52/2022-103 zrušil rozsudok

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach o. i.
v zrušujúcom uznesení uviedol, že bude úlohu súdu prvej inštancie vysporiadať sa v prvom rade so
vznesenou námietkou premlčania žalobou uplatneného nároku a v prípade, že dospeje k záveru o jej
nedôvodnosti, pristúpi k náležitému posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie a zároveň sa v novom rozhodnutí vysporiadať aj s ostatnými námietkami, ktoré

žalovaná namietala v podanom odvolaní, predovšetkým s dôvodom, ktorý v konaní 13Csp/147/2018
viedlo k vyhoveniu žaloby (neurčitosť dohody podľa § 37 ods. 1 OZ) a ktorý nesúvisel s predpismi,
určenými na ochranu spotrebiteľa.

7. Súd pri novom rozhodnutí vychádzal z pôvodne vykonaného dokazovania, vyjadreniami strán sporu

po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, pričom sa riadil pokynmi uvedenými odvolacím súdom v jeho
zrušujúcom uznesení.

8. Žalobkyňa s poukazom na zrušujúce Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 3CoCsp/52/2022
zo dňa 27.04.2023 uviedla vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,

označenému žalobkyňou ako právny základ žalobou uplatneného nároku a má zato, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nestanovuje žiadne kritériá na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie, a ako treba určiť jeho výšku. Z dikcie
predmetného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva len, že na úspešné uplatnenie tohto
práva spotrebiteľa je potrebné splniť podmienku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj inými osobitnými predpismi, ako napríklad aj v
prejednávanom prípade Občianskym zákonníkom. Občiansky zákonník je taktiež osobitným predpisom
na účely ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z toho, že
všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je práve zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, povahu osobitného predpisu má potom vo vzťahu k nemu aj Občiansky zákonník,

ktorý vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom o ochrane spotrebiteľa
o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé z ustanovenia § 3
ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, v poznámke ku ktorému je daný odkaz na ustanovenia § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi vzniká právo na primerané finančné zadosťučinenie v
prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými

predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje aj Občiansky zákonník. Zo strany žalovanej došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľke. Vo veci
Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019, sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V rámci takto vymedzeného predmetu konania bola žalobkyňa
v konaní v celom rozsahu úspešná. Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 13Csp/147/2018

zo dňa 15.5.2019, nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2019, čím bol naplnený predpoklad úspešného
uplatneniaporušeniaprávaalebopovinnosti,umožňujúcižalobkynipožadovaťodžalovanéhoprimerané
finančné zadosťučinenie. Súd je v danom súdnom spore viazaný rozsahom porušenia práv spotrebiteľa
zisteným v predchádzajúcom konaní. Relevantné je zistenie o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
Týmto konštatovaním je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.

5 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobkyňa v konečnom dôsledku priamo voči žalovanému
úspešne uplatnila na súde porušenie práva či povinnosti v zmysle noriem na ochranu spotrebiteľa.
Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. V prejednávanom spore žalobkyňa požadujeod žalovanej finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, ktorú sumu odôvodnila intenzitou zásahu
do jej práv spotrebiteľa, spočívajúceho v použití neprijateľných podmienok, ďalej výškou žalovanou
nedôvodne požadovanej sumy ( 1 844,33 Eur), ako aj dĺžkou trvania závadného stavu v rozsahu 6

rokov ((od uzatvorenia zmluvy 21.2.2013 až do právoplatného rozhodnutia 27.6.2019), tiež objektívnou
spôsobilosťou vyvolať negatívne dôsledky v jej súkromnom živote (znižovaním jej životnej úrovne v
prospech žalovanej) a napokon aj tým, že bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom
súde proti ekonomicky a právne silnejšiemu subjektu. Žalobkyňa sa nápravy uvedeného stavu musela
domáhať podaním žaloby na súde, a napriek svojmu postaveniu slabšej zmluvnej strany sa rozhodla

brániť svoje spotrebiteľské práva a podstúpiť súdne konanie, hoci to je neraz stresujúcim zážitkom
spojeným s obavami z výsledku sporu či z možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady
trov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní. K uplatneniu práva na primerané finančné
zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa
dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde. Či došlo k úspešnému

uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde, vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu
vydaného vo veci samej. Vo veci Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019
sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Vo vzťahu k
uplatnenému nároku mala žalobkyňa v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp.zn.
13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2019. Právoplatným ukončením

konania vo veci 13Csp/147/2018 Okresného súdu Trebišov (27.6.2019) bol naplnený predpoklad
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo
na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná
dňa 4.1.2022, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaná vo vyjadrení (čl. 115-116) poukázala na skutočnosť, kedy aj odvolací súd sa stotožnil s tým,
že dôvodom ktorý v konaní 13Csp/147/2018 viedol k vyhoveniu žaloby nesúvisí s predpismi určenými
na ochranu spotrebiteľa (bod 14. odôvodnenia). Ide o zásadnú skutočnosť popierajúcu existenciu
žalovaného nároku. Žalobkyni teda na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.05. 2019,

sp. zn. 13Csp/147/2018 žiadny nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2001
Z.z. nevznikol. Uvedené rozhodnutie nezakladá nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pretože
ním nebolo rozhodnuté o úspešnom uplatnení porušenia práva spotrebiteľa podľa predpisov určených
na ochranu spotrebiteľa, ale podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná ďalej
zotrvala na uplatnenej námietke premlčania, ktorá nielen že nebola ani odvolacím súdom vyhodnotená

ako zjavne nedôvodná, ale práve aj neposúdenie premlčania bolo jedným z podstatných dôvodov
kasačného rozhodnutia. Žalovaná trvá aj na tom, že v konaní neboli tvrdené a preukázané žiadne
dôvody, na základe ktorých by žalovaná suma čo do jej výšky bola primeraná, a zodpovedala charakteru
náhrady nemajetkovej ujmy.

10. Žalobkyňa podaním (čl. 122-126) vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, označenému žalobkyňou ako právny základ žalobou uplatneného nároku, má zato, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nestanovuje žiadne kritériá na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie, a ako treba určiť jeho výšku. Z dikcie
predmetného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva len, že na úspešné uplatnenie tohto

práva spotrebiteľa je potrebné splniť podmienku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj inými osobitnými predpismi, ako napríklad aj v
prejednávanom prípade Občianskym zákonníkom. Občiansky zákonník je taktiež osobitným predpisom
na účely ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej vety zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z toho, že
všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je práve zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, povahu osobitného predpisu má potom vo vzťahu k nemu aj Občiansky zákonník,
ktorý vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom o ochrane spotrebiteľa
o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejmé z ustanovenia § 3
ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, v poznámke ku ktorému je daný odkaz na ustanovenia § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi vzniká právo na primerané finančné zadosťučinenie v

prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje aj Občiansky zákonník. Nemožno sa preto stotožniť s názorom
žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany
žalobcu ako spotrebiteľa. Vo veci Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019,sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V rámci takto vymedzeného
predmetu konania bola žalobkyňa v konaní v celom rozsahu úspešná. Rozsudok Okresného súdu
Trebišov, sp.zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019, nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2019, čím bol

naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, umožňujúci žalobkyni
požadovať od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie. Súd je v danom súdnom spore viazaný
rozsahom porušenia práv spotrebiteľa zisteným v predchádzajúcom konaní. Relevantné je zistenie o
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Týmto konštatovaním je daný základ nároku na primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobkyňa v konečnom

dôsledku priamo voči žalovanému úspešne uplatnila na súde porušenie práva či povinnosti v zmysle
noriem na ochranu spotrebiteľa. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor

zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že súd v konaní sp.zn. 13Csp/147/2018 určil neplatnosť Dohody o zrážky zo mzdy
nie len z dôvodu nedostatku určitosti podľa §37 ods. 1 OZ ale aj z dôvodu, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy zabezpečovala plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Z obsahu žaloby sp. zn.:
13Csp/147/2018 vyplýva, že žalobkyňa poukazovala na neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy nakoľko

sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§53 a nasl. OZ). Ak sa súd v odôvodnení rozsudku zameral
na vyslovenie neplatnosti najmä z dôvodu neurčitosti Dohody o zrážkach zo mzdy (§37 ods. 1 OZ),
dané nemôže byť na ťarchu žalobkyne, ktorá v konečnom dôsledku bola v súdnom spore úspešná a
úspešne si uplatnila jej právo. Ak sa súd v odôvodnení rozsudku zameral na vyslovenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy najmä z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (§39 OZ) a k neprijateľnosťou

Dohody o zrážkach zo mzdy sa nezaoberal, dané nemôže byť na ťarchu žalobkyne, ktorá v konečnom
dôsledkubolavsúdnomsporeúspešnáaúspešnesiuplatnilajejprávo.Vďakačomuzabránilažalovanej
aby sa prostredníctvom neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy bezdôvodne obohatila prostredníctvom
zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.02.2013 pod č. 8300057288 zabezpečovala
pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá je v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 bezúročná a bezpoplatková, nakoľko neobsahovala
náležitosti v zmysle predmetného zákona, a to konečná splatnosť, frekvencia splatnosti jednotlivých
splátok,jevnejnesprávnevypočítanéRPMNaúrokjevovýške70%,ktorýjepäťkrátvyššínežúroky,za
ktoré boli v danom období poskytované spotrebiteľské úvery. Neurčitosť spočívala aj v tom, že samotná
pohľadávka bola v predmetnej dohode koncipovaná iba ako jej možný spôsob vzniku. To znamená,

že už toto vymedzenie bolo neurčité. Navyše žalobkyni nebol poskytnutý revolvingový úver vo výške
1.500,- Eur, hoci sa to v zmluve uvádza. Žalobkyňa musela iniciovať súdne konanie na ochranu jej
práv ako spotrebiteľa v zmysle §11 ods. 4 zákona č.129/2010, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečovala plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. Žalovaná vo vyjadrení (čl. 127-129) uviedla, že Všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
a rozhodnutie vydané na ich základe nespĺňa podmienky § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. : „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka nie sú totiž
špecificky určené pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Tento záver potvrdil napríklad aj Krajský súd
v Prešove v rozsudku zo dňa 11.06. 2020, č. k. 9Co/93/2019 uviedol, že Občiansky zákonník nie je
osobitným predpisom v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ale len ustanovenia § 52 – 54.

Konkrétne : „Správny nebol názor súdu prvej inštancie ani pokiaľ, zdôvodňujúc relevantnosť základu
nároku, poukazoval na to, že v poznámke k ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. je daný odkaz
na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, čím má byť aj Občiansky zákonník osobitným právnym
predpisom. Je totiž potrebné uviesť, že osobitnými, špeciálnymi normami upravujúcimi spotrebiteľskévzťahy všeobecného právneho predpisu, ktorým Občiansky zákonník je, sú ustanovenia Občianskeho
zákonníka obsiahnuté v jeho piatej hlave s nadpisom Spotrebiteľské zmluvy / t.j. aktuálne §§ 52-54a/.
Ustanovenia upravujúce konštrukciu vzniku zmluvného záväzkového vzťahu sú obsahom inej hlavy v

systematike Občianskeho zákonníka, konkrétne štvrtej hlavy v jeho prvej časti.“ Tvrdenie žalobkyne, že
„Občiansky zákonník“ je osobitný predpis v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je nedôvodné,
a zavádzajúce. V rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 13Csp/147/2018 súd rozhodol na základe §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkladové snahy meniť obsah rozsudku, ako to podáva žalobkyňa,
sú neprípustné. Súd v danom rozsudku nerozhodol podľa § 52 – 54 Občianskeho zákonníka. Znenie

právnej normy, ktorej použitia sa žalobkyňa v konaní dovoláva, vyžaduje rozhodnutie podľa právnej
normy určenej na ochranu spotrebiteľa. V rozsudku č.k. 13Csp/147/2018 súd rozhodol o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa neoznačila (a nepreukázala), aké údajné negatívne následky
danej dohody trvali po dobu 6 rokov. Argument žalobkyne o dobe ich trvania predsa nemá s rozhodnutím
ničspoločné.Aksatedažalobkyňadovolávanapríkladzohľadneniatejtoskutočnosti,potomjenamieste
námietka premlčania, ktorú žalovaný uplatnil.

11. Žalovaná k podaniu žalobkyne zo dňa 27.06.2023 (čl. 138-140) opätovne poukázala na skutočnosť,
kedy aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že dôvodom ktorý v konaní 13Csp/147/2018 viedol k vyhoveniu
žaloby nesúvisí s predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa (bod 14. odôvodnenia). Ide o zásadnú
skutočnosť popierajúcu existenciu žalovaného nároku. Žalobkyni teda na základe rozsudku Okresného

súdu Trebišov zo dňa 15.05. 2019, sp. zn. 13Csp/147/2018 žiadny nárok na finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2001 Z.z. nevznikol. Uvedené rozhodnutie nezakladá nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, pretože ním nebolo rozhodnuté o úspešnom uplatnení porušenia práva
spotrebiteľa podľa predpisov určených na ochranu spotrebiteľa, ale podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01. 2019, č.k. 6Cdo

127/2017. Žalovaná popiera tvrdenia žalobkyne, ktorá uplatňovanie nároku na finančné zadosťučinenie
odôvodňuje tým, že postačuje ak podá žalobu a je v konaní úspešný, čo nie je pravda a nezodpovedá to
ani § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorého aplikácie sa žalobkyňa v konaní domáha. Podľa daného
ustanovenia sa vyžaduje, aby bol spotrebiteľ úspešný na základe záveru o porušení jeho práva a to
bolo dôvodom pozitívneho rozhodnutia. Podporne poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.

zn. 9Co/93/2012.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení (čl. 144-147) poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.:
6CoCsp/18/2023 zo dňa 5.6.2023, na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 23CoCsp/7/2022 zo
dňa 21.2.2023, na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 6CoCsp/40/2021 zo dňa 7.12.2021. Z

Rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.5.2019 žalobkyňa cituje: 35. Súd
ďalej konštatuje, že úroková sadzba dohodnutá pri Zmluve o revolvingovom úvere vo výške 70,01 % je
niekoľkonásobne vyššia než úroky pri úveroch poskytovaných v tom čase G. H. ( v priemere 13%). Takto
dohodnutý úrok súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Úrok vo výške odporujúcej dobrým
mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť ( § 39 OZ) nemožno obhajovať ani princípom

zmluvnej voľnosti strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj z dôvodu, že zabezpečuje aj odplatu
za úver, ktorú je potrebné považovať za úžernícku, dohodnutú v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou
sa na ochranu spotrebiteľa. Súd konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy žalovanej je neplatná
ex legge preto, že nebola uzavretá v súlade so zákonom a nie preto, že zákon takýto prostriedok
zabezpečenia pohľadávky vôbec nepripúšťa. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje úplné a presné

konkretizovanie zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre platnosť prejavu
vôle spotrebiteľa, ktorým prejavuje súhlas so zabezpečením pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach
zo mzdy. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje
Dohoda a tiež to a akej výške. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v konaní sp.zn. 13Csp/147/2018 určil
neplatnosť Dohody o zrážky zo mzdy nie len z dôvodu nedostatku určitosti podľa §37 ods. 1 OZ ale aj z

dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok
a bola uzavretá v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná
prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o., Miletičova 1, Bratislava listom zo dňa 27.11.2018 požadoval
od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy, a to to na uspokojenie neuhradenej splatnej
pohľadávky vo výške 1.844,33 Eur. Pričom žalobkyňa uhradila žalovanej istinu poskytnutého úveru vo

výške1.284,25Eur.AkbysažalobkyňanebolabránilavkonaníourčenieneplatnostiDohodyozrážkach
zo mzdy, bola by sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila a žalobkyni by vznikla majetková ujma.
Žalobkyňa využila jej právo v súlade s § 11 ods.4 zákona 129/2010 Z.z. a podala žalobu na ochranu jejpráv ako spotrebiteľa a v predmetnom konaní bola plne úspešná. Základ nároku žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie je bezpochyby daný.

13. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 07.11.2023 zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu, pričom poukazovala na rozhodnutie, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, v ktorom bola
žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešná, keď bolo jej žalobe vyhovené a Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
určená, že je neplatná. V rozhodnutí 13Csp/147/2018 súd poukázal aj nato, že zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, úžernícky úrok. Podľa zástupkyne žalobkyne bolo preukázané, že

došlo k porušeniu práva žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom tiež uviedla, že žaloba bola podaná v 3-
ročnej premlčacej dobe od právoplatnosti rozsudku vo veci 13Csp/147/2018.

14. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil, aby súd
konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného ako aj jeho zástupcu.

15.ZobsahurozsudkuOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.13Csp/147/2018zodňa15.05.2019vyplýva,že
predmetným rozsudkom súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300057288
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.02.2013 je neplatná (čl. 10). V odôvodnení
citovaného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o revolvingovom úvere č. 8300057288 zo dňa 21.03.2013, na základe ktorej bol žalobkyni

poskytnutý úverový rámec 1.500 Eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 Eur,
ročná roková sadzba úveru bola 70,01%, priemerná RPMN 47,29%. V ten istý deň uzatvorili strany
sporu aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Strany sa dohodli, že na základe tejto dohody
je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v riadnom výplatnom
termíne dlžníka vo výške 80,37 Eur mesačne. Zo žiadosti spoločnosti ANACO, s.r.o. Bratislava zo

dňa 27.11.2018 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne súd konštatoval, že táto spoločnosť v mene
veriteľa vyzval platiteľa mzdy žalobkyne, aby začali vykonávať zrážky zo mzdy a z iných príjmov
žalobkyne a to na uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 1.844,33 Eur, ktorá výška
bola určená k 15.08.2017.

16. Z obsahu listu žalovanej zo dňa 27.11.2018 vyplýva, že predmetným listom žalovaná zaslala
zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti R. R..D..O.. J. Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8300057288 za
účelom vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 1.844,33 Eur ( čl. 27)

17. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia
Dohody o zrážkach zo mzdy), spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

19. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

20. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka,pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 Eur, ktorý žalobkyňa odôvodňoval tým, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Trebišov ako spotrebiteľ úspešne uplatňovala svoje právo proti žalovanej.

23. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku žalobkyne zo strany

žalovanej.

24. Podľa názoru súdu nárok žalobkyne nie je premlčaný a žaloba bola podaná na súde v trojročnej
premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci je pravdou, že Dohoda o
zrážkachzomzdybolauzavretádňa21.02.2013,avšaknemožnosúhlasiťstvrdenímzástupcužalovanej
strany,žetýmtodňomzačalaplynúťtrojročnápremlčacialehota.Podľanázorusúdutrojročnápremlčacia

lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Trebišov, sp. zn. 13Csp/147/2018 zo dňa 15.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2019.
Nasledujúcim dňom t. j. 28.06.2019 začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenia práva
žalobkyne, ktorá uplynula dňa 28.06.2022, pričom žaloba bola podaná na súde včas t.j. dňa 04.01.2022.
Je predsa až absurdné, aby začiatok trojročnej premlčacej doby sa mal vzťahovať na deň nasledujúci po

uzatvorení dohody o zrážkach, v prejednávanej veci dňa 22.02.2013. V tejto dobe žalobkyňa nemohla
ako priemerný spotrebiteľ predpokladať, že dňa 27.11.2018, teda viac ako 5 rokov po uzatvorení tejto
dohody o zrážkach, žalobca bude požadovať od žalobkyne zaplatenie sumy, ktorá vysoko presahuje
sumu poskytnutého úveru, a to prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne vykonávaním zrážok z jej
platu, a že následne súd vysloví neplatnosť tejto dohody o zrážkach.

25. V prejednávanej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 13Csp/147/2018 žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, pričom súd v
tomto konaní určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. 8300057288 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovanou stranou dňa 21.02.2013 je neplatná.

26. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.

27. Súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019,
v ktorom súd v bode 18. odôvodnenia (odvolávajúc sa na svoje skoršie rozhodnutie vo veci sp.
zn. 6Cdo/389/2015) konštatoval: „Pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v zmysle tohto

ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétnej vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola

privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

28. Aj použitím doslovného gramatického výkladu vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru
Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre uplatnenie
práva žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Totiž pojem „judikovať“ neznamená vysloviť

právny záver len vo výroku rozhodnutia a dokonca neznamená len „ratio decidendi“, teda nosný dôvod
rozhodnutia, ale za judikovanie je potrebné považovať aj „obiter dictum“, teda marginálne závery
rozhodnutiasúdu.Jenepochybné,ževzákladnomkonanísp.zn.13Csp/147/2018súdžalobežalobkyne
vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná,
pričom zo záverov tohto rozhodnutia nemožno vyvodiť iný záver než ten, že žalobkyňa bola v postavení

žalobkyne ako spotrebiteľa v pôvodnom konaní voči žalovanému (dodávateľovi) úspešná. Preto sú
splnené predpoklady podľa tretej vety § 3 ods. 5 zákona š. 250/2007 Z. z.29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o

existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

30. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax

spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania

takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady
škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“). Inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. Sankcie za diskriminačné správanie musia byť „účinné, primerané a odradzujúce“ (k

tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 7.12.2017).

31. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

32. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola v základnom konaní v procesnom postavení žalobkyne
úspešná. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. 13Csp/147/2018 sa žalovaný
domáhal nároku prostredníctvom dohody o zrážkach u zamestnávateľa žalobkyne napriek tomu, že

zmluva neobsahovala imanentné podmienky podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
(spôsobujúce jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť), a teda sa domáhal plnení výrazne prevyšujúcich
nárok vyplývajúci mu zo zmluvy, keď v zmluve o revolvingovom úvere stanovil úrokovú sadzbu vo výške
70,01 % ročne, ktorá je niekoľkonásobne vyššia než úroky pri úveroch poskytovaných v tom čase G. H.
(v priemere 13%). Tento úrok súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi (odsek 35. rozsudku

OS Trebišov 13Csp/147/2018, č. l. 19-20). Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolala žalovaná, ktorá
napriek tomu, že vedela, že takýto úrok v zmluve spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Niet
teda pochybností o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si bola nútená uplatňovať svoje práva a brániť
sa v základnom konaní a bola v tomto základnom konaní úspešná, čím došlo k naplneniu dikcie tretej
vety § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je

v zákone explicitne definovaná, ale je ponechaná na úvahu súdu, ktorý vyhodnocuje jej primeranosť s
ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

33. Súd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne
konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej

majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ,
teda žalobkyňa nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde“ (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/31/2021 a ďalšie).

34. Súd na tomto mieste odkazuje na v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007
Z. z., ktoré ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už

úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon
podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn.6Cdo/127/2017). Najvyšší súd v rozhodnutí okrem iného v súvislosti s primeraným finančnýmzadosťučinením podľa § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z. konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní
tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody
( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá

problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu
druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“ Čo sa týka
satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že
požadovanie nedôvodných úrokov a poplatkov zo strany žalovaného od spotrebiteľa logicky znamená
obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud.

35. Všetky tieto skutočnosti súd zohľadnil pri svojom rozhodnutí. Zohľadnil primerane aj rozhodovaciu
prax súdov majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, samozrejme, pri
zohľadnení faktu, že každá vec vo svojich konkrétnych skutkových okolnostiach môže byť odlišná a
že paušalizovanie toho, čo je v konkrétnom prípade „primerané“ nie je možné. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu

jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo by tu na mieste, nakoľko z
hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona.

36. Preto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- Eur vzhľadom na sumu 1.844,33

Eur, ktorú žalovaná od žalobkyne chcela získať, ak by sa žalobkyňa úspešne nebránila v konaní pred
súdom.

37. Súd bral do úvahy aj skutočnosť, aby priznanie finančného zadosťučinenia nebolo len nástrojom
bezdôvodného majetkového obohacovania žalobkyne. Finančné zadosťučinenie je nárok, ktorý je

priznávaný navyše, pre primeranosť nároku ktorého súd má umožnené aplikovať voľnú úvahu,
obmedzenú tak, aby táto nebola arbitrárna a logicky zdôvodniteľná. Uvedená suma 500 Eur zodpovedá
zákonom zvýraznenej ochrane spotrebiteľa, a má aj ním požadovanú primeranú sankčnú povahu,
vedúcu žalovanú k upusteniu od obdobného konania v budúcnosti.

38. Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutia súdov vyšších inštancii: Rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 03.06.2021, sp. zn. 2CoCsp/19/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
18.08.2021, sp. zn. 9CoCsp/23/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.04.2021, sp. zn.
11CoCsp/48/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/33/2021 zo dňa 26.07.2023.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd rozhodol,
že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % voči žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.