Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2Nt/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010720
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624010720.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej
a prísediacich Ing. Jany Krátkej a Mgr. Ladislava Pardelana verejnom zasadnutí dňa 13. januára 2025
v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd z a m i e t a návrh odsúdeného A. B. C. D. E. C., nar. X. X.
XXXX v B. F., trvale bytom G. XXXX/X, B. F., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok,

na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/67/2018, ktorá
skončila rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/78/2019-384 zo dňa 5. 12. 2019, právoplatným
dňa 5. 12. 2019.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedenej pod sp. zn. 2T/67/2018, bol odsúdený A. B.
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 3To/78/2019-384 zo dňa 5. 12. 2019, právoplatným dňa 5. 12.

2019, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu sp. zn. 2T/67/2018 zo dňa 12. 6. 2019 uznaný za vinného

zo skutku v bode 1./ spáchaný dňa 3. 10. 2017 asi 09.15 hod. v Liptovskom Mikuláši na Ul. Okoličianska
404/8C v budove pavilónu C Základnej školy s materskou školou vošiel cez neuzamknuté dvere do 2
3To/78/2019 kancelárie vedúcej školskej jedálne, odkiaľ zo zásuvky stola odcudzil peňažnú sumu vo
výške 635,- Eur, čím Základnej škole s materskou školou so sídlom Okoličianska 404/8C Liptovský

Mikuláš, IČO: 424 34 858 spôsobil škodu vo výške 635,-Eur,

a zo skutku v bode 2./ spáchaný dňa 4. 12. 2017 asi o 10.00 hod. vstúpil spolu s E. H. cez zadné
neuzamknuté dvere do budovy Odborného učilišťa a praktickej školy nachádzajúcej sa na ulici J.
Alexyho č. 1942 v Liptovskom Mikuláši, v rámci ktorej A. B. cez neuzamknuté dvere vstúpil do priestorov
zborovne, zatiaľ čo E. H. zostala pred zborovňou a dávala pozor, kde prehľadal veci patriace I. J. A.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, K. B. F., ktorej z kabelky vzal peňaženku červenofialovej farby
s finančnou hotovosťou najmenej 130,- Eur, 10 ks stravných lístkov v hodnote 3,40 eura/kus, 5 ks
stravných lístkov v hodnote 3,80 eura/kus, občianskym preukazom, vodičským preukazom, kartičkou
poistenca, kartičkou o bankovom účte a ďalšími najmenej 3 ks kartičkami umožňujúcimi uplatniť si
zľavu pri kúpe tovarov a služieb, čím jej spôsobil škodu vo výške 221,- Eur a veci patriace F. C. L.,
nar. X. X. XXXX, trvale bytom G. XXX, K. B. F., ktorej z kabelky vzal peňaženku zn. Avon vo farebnej

kombinácii čiernej a krémovej farby s finančnou hotovosťou 72,- Eur, platobnou kartou MasterCard číslo:
XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanou Všeobecnou úverovou bankou, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské
nivy 1, Bratislava, k bankovému účtu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenému v prospech F. C. L., 1 ks
stravného lístka v hodnote 3,80 eura, 3 ks kartičkami oprávňujúcimi ich držiteľa cestovať vlakom so
zľavou, kartičkou poistenca, viacerými vernostnými kartičkami a platobnou kartou Dobrý anjel, čím jej
spôsobil škodu vo výške 118,10 eura, právne kvalifikované ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212

ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona, v bode 2/ v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom do 1. 8. 2019, za ktoré mu bol podľa§ 212 ods. 4, § 38 ods. 2, 5, § 41 ods. 2, 3 a § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený spoločný a súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o vine v bode 1./, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikulášsp.zn.3T/54/2018zodňa25.6.2018,ktorýmbolobžalovanýuznanývinnýmvbode1./zprečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
a ktorým mu bol uložený podľa § 219 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/, § 41 ods. 1
Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a v rámci ukladania súhrnného trestu súd
podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na tento
zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Odsúdenému
bola uložená povinnosť nahradiťpoškodeným náhradu škody, pričom s jej zvyškom boli odkázané na
civilný proces.

Odsúdený podaním doručeným súdu dňa 25. 9. 2024 podal návrh na povolenie obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/67/2018 z dôvodu novely Trestného
zákona zo dňa 6. 8. 2024, ktorá je pre neho priaznivejšia, pričom bližšie dôvody uvedie obhajca, ktorý
mu bude ustanovený.

Súdom ustanovený obhajca v doplnení návrhu doručenom súdu dňa 6. 11. 2024 uviedol, že návrh
odsúdeného na povolenie obnovy konania zo dňa 23. 9. 2024 smeruje proti rozsudku Okresného súdu
LiptovskýMikulášzodňa12.6.2019sp.zn.2T/67/2018vspojeníspozmeňujúcimrozsudkomKrajského
súdu Žilina zo dňa 5. 12. 2019 sp. zn. 3To/78/2019, a to proti výroku o treste, v zmysle ktorého mu
bol podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 2 a 5, § 41 ods. 2 a 3 a § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Návrh odôvodňuje
tým, že po skončení konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom vyšli najavo nové skutočnosti
skôr neznáme, vzhľadom na ktoré je pôvodne uložený trest odňatia slobody v zrejmom rozpore s
účelom trestu, ako aj v rozpore so samotnou prípustnosťou rozsahu uloženia takéhoto trestu a samotnou
trestnou sadzbou prislúchajúcou za trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, za ktorý bol

uznaný vinným. Touto novou skutočnosťou skôr neznámou je prijatie zákona NR SR č. 40/2024 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého došlo k novelizácii tam uvedených
ustanovení Trestného zákona. Novela Trestného zákona, ktorá je dôvodom obnovy konania v zmysle
návrhu, nadobudla účinnosť dňa 6. 8. 2024. Bol odsúdený za pokračovací zločin krádeže podľa § 212

ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona, v bode 2/ v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v znení účinnom do 1. 8. 2019. Trestná sadzba trestu
odňatia slobody za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v
znení účinnom do dňa 1. 8. 2019 bola 3 až 10 rokov. Trestná sadzba za obdobný skutok podľa znenia
Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024 je v rozmedzí 2 až 8 rokov. Zároveň bol uložený trest aj podľa

§ 38 ods. 2 a 5 Trestného zákona, pričom v zmysle ods. 5 v znení účinnom do dňa 1. 8. 2019, sa
pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom po 6. 8. 2024, ktoré nahrádza
pôvodné ustanovenie odseku 5, je zvyšovanie trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu upravené
odlišne, tak, že pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že po nadobudnutí účinnosti novely
Trestného zákona je spáchanie obdobného skutku, hodnotené miernejšie s nižšou trestnou sadzbou,
pričom súčasne sa znižuje aj zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby z pôvodného zvyšovania o
jednu polovicu na súčasné zvyšovanie o jednu tretinu. Účel trestu je po nadobudnutí účinnosti novely
Trestného zákona možné dosiahnuť trestom kratšieho trvania, ak po 6. 8. 2024 postačuje na splnenie

účelu trestu jeho uloženie v novourčenej trestnej sadzbe, potom splnenie účelu jemu uloženého trestu
je potrebné klasifikovať podľa znenia zákonných ustanovení Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024.
Pokiaľ mu bol pôvodne uložený trest vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov pri trestnej sadzbe 3 až 10 rokov
(resp. trestnou sadzbou so zníženou dolnou hranicou podľa § 38 ods. 2 a 5 Trestného zákona, ktorá
však nemá vplyv na hornú hranicu trestu), bol mu uložený trest o 2 roky a 6 mesiacov pod najvyššie

prípustný trest odňatia slobody v zmysle ustanovenej trestnej sadzby, resp. pod hornú hranicu trestnej
sadzby. Ak by súd postupoval rovnakými úvahami pri ukladaní trestu aj po novele Trestného zákona
účinnej od 6. 8. 2024, kde najvyššia trestná sadzba trestu odňatia slobody predstavuje 8 rokov, potom je
možné rozumne predpokladať uloženie nižšieho trestu, ako je uložený trest odňatia slobody vo výmere 7rokov a 6 mesiacov, teda len o 6 mesiacov pod hornú hranicu trestnej sadzby po novele, čo je v rozpore
s úvahami súdu a hodnotiacimi kritériami pri ukladaní trestu v zmysle pôvodnej trestnej sadzby.

Mal za to, že na základe novely Trestného zákona a pri zachovaní rovnakých hodnotiacich kritérií z
hľadiska výšky trestu a jeho uloženia, by mu súd pri zmene trestnej sadzby trestného činu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 písm./ Trestného zákona v znení účinnom po 6. 8. 2024 a zmene rozsahu
zvyšovania trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, mal
uložiť nižší trest, než mu bol uložený a je možné logicky predpokladať uloženie nižšieho trestu odňatia

slobody. Prijatie zákona NR SR č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorý je novelou
Trestného zákona účinnou od 6. 8. 2024 vytvára skutočnosť, vzhľadom na ktorú je trest uložený v zmysle
Rozsudku v zrejmom rozpore s účelom trestu, pretože po novele Trestného zákona na splnenie účelu
trestu za obdobný skutok postačuje aj trest kratšieho trvania a zároveň je uložený trest neprimeraný
vzhľadom k trestnej sadzbe ustanovenej za obdobný skutok po novele Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd preklasifikoval výmeru uloženého trestu podľa trestnej sadzby
ustanovenej v zákonnom znení po novele Trestného zákona účinnej od 6. 8. 2024. Navrhol, aby súd
návrh na povolenie obnovy konania prijal, tomuto vyhovel, obnovu konania povolil a následne po
povolení obnovy konania zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 6. 2019 sp.

zn. 2T/67/2018 v spojení s pozmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 5. 12. 2019 sp. zn.
3To/78/2019 vo výroku o treste, pokračoval v konaní a skutok posudzoval a prípadne mu trest ukladal
podľa ustanovení Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024.

Verejné zasadnutie súd vykonal na žiadosť odsúdeného v jeho neprítomnosti.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosti uvedené v podanom návrhu na
povolenie obnovy konania a jeho doplnení a mal za to, že dôvody povolenia obnovy konania spočívajúce
v novele Trestného zákona tak, ako boli uvedené v návrhu a jeho doplnení sú dané. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby súd návrh na povolenie obnovy konania prijal, tomuto vyhovel a obnovu konania
povolil a následne, aby po povolení obnovy konania súd zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský

Mikuláš zo dňa 12. 6. 2019 sp. zn. 2T/67/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 5.
12. 2019 sp. zn. 3To/78/2019 vo výroku o treste, pokračoval v konaní a skutok odsúdeného A. B., aby
posudzoval a trest ukladal podľa ustanovení Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024.

Prokurátor na verejnom zasadnutí konštatoval, že odsúdený v tomto konaní nepreukázal existenciu

dôvodov, respektíve podmienok na povolenie obnovy konania, pretože skutočnosti, ktoré uvádza vo
svojom návrhu, nie sú tými skutočnosťami, ktoré predpokladá zákonodarca v ustanovení § 394 ods. 1
Trestného poriadku. Odsúdený založil svoj návrh na argumentácii vychádzajúcej z novej legislatívnej
úpravy, a to konkrétne ustanovenia § 212 a § 38 ods. 5 Trestného zákona, avšak tieto nie sú takého
charakteru, ktoré by mohli povoľovať obnovu konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby návrh

odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo
v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
a/ rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,

b/strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napraviť právoplatné
rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, keď dodatočne vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli
brať do úvahy. Nové skutočnosti musia byť zároveň také závažné, aby odôvodňovali zásah do stability
a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Z ustanovení Trestného poriadku a súdnej praxe vyplýva,

že podmienkou pre povolenie obnovy konania je existencia novej skutočnosti a nového dôkazu, ktoré
neboli známe súdu v pôvodnom konaní a ktoré sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu vo veci (v
otázke viny, resp. v otázke trestu) a novou skutočnosťou je taká, ktorá nebola predmetom dokazovania
v pôvodnom konaní. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdu neprináleží právo opätovne
hodnotiť dôkazy vykonané v pôvodnom konaní, lebo je to v rozpore s ustanovením § 394 a nasledujúcich
Trestného poriadku o podmienkach konania o návrhu na povolenie obnovy konania.

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta, ods. 2 Trestného poriadku, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol
uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest
za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného

zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe

aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 84 Trestného zákona, trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Z písomného návrhu odsúdeného, ako aj z doplnenia návrhu obhajcom a prednesu obhajcu na verejnom

zasadnutí vyplýva, že v podstate jediným dôvodom povolenia obnovy konania má byť novela Trestného
zákona č. 40/2024 Z. z, účinná odo dňa 6. 8. 2024, v dôsledku ktorej došlo aj k zmene trestnej sadzby pri
trestnom čine krádeže podľa § 212 Trestného zákona, pre ktorý je A. B. právoplatne odsúdený a taktiež
k zmene úpravy zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu podľa § 38 ods.
5, respektíve podľa § 38 ods. 3 v znení účinnom odo dňa 6. 8. 2024. Zákon č. 40/2024 Z. z. však jasne

určuje podmienky, za ktorých by u právoplatne odsúdených osôb prichádzalo do úvahy nové rozhodnutie
o treste. Týmito podmienkami sú v zmysle vyššie citovaných ustanovení jednak zánik trestnosti činu ako
takého, pričom v prípade uloženého súhrnného trestu (súhrnný trest bol ukladaný aj odsúdenému) po
zánikutrestnostijednéhoztýchtočinov,súdnanovoukladáprimeranýtrestzazostávajúcezbiehajúcesa
trestné činy (ktorých trestnosť nezanikla). Ani v týchto prípadoch však nedochádza ku prekvalifikovaniu

týchto trestných činov podľa nového účinného Trestného zákona, teda ani k úprave trestných sadzieb,
ktoré by odo dňa 6. 8. 2024 mohli byť pre odsúdených priaznivejšie.

Z pripojeného spisu zn. 2T/67/2018 vyplýva, že už prvostupňový súd sa v oznámení zo dňa 17. 9.
2024, ktoré bolo odsúdenému doručené a mal možnosť sa s ním oboznámiť, vysporiadal s podnetom

odsúdeného na prípadné preskúmanie rozhodnutia, či už podľa § 438k ods. 7 Trestného zákona
alebo podľa § 405a a nasledujúcich Trestného zákona. Trestnosť činu, pre ktorý bol A. B. odsúdený,
nezanikla, preto nebolo možné rozhodnúť o nevykonaní uloženého trestu, respektíve jeho zvyšku, ani
rozhodnúť o zrušení rozhodnutia vo výroku o treste a uložení primeraného trestu.

Z návrhu na povolenie obnovy konania a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odsúdený ani
v návrhu, ani na verejnom zasadnutí neoznačil žiadnu skutočnosť skôr neznámu (objektívne existujúci
jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci a spravidla ho je
potrebnépreukazovaťďalšímidôkazmi)alebopredtýmneznámydôkaz,ktorýjenovýanebolpredmetomdokazovania v pôvodnom konaní (t. j. novú skutočnosť) a už vôbec neoznačil ani nepredložil dôkaz, súdu
skôr neznámy, ktorý by mohol sám o sebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Návrh na povolenie obnovy konania sa neopiera o žiadne

nové skutočnosti (v zmysle preukazovania iného, nového skutkového stavu oproti skutkovému stavu
v pôvodnom konaní) a už vôbec sa neopiera o žiadne nové dôkazy.

Skutočnosť, že takmer 6 rokov po právoplatnom odsúdení odsúdeného nadobudla účinnosť novela
Trestného zákona, ktorá by mohla byť priaznivejšou, ak by sa ním spáchaný skutok posudzoval po

jej účinnosti, nie je novou skutočnosťou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného
poriadku a § 394 ods. 4 Trestného poriadku, pretože novelizácia Trestného zákona nie je skutočnosťou
skôr neznámou, ktorá by nastala po strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho
predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol
vykonaný (§ 394 ods. 4 písm. b/ Trestného poriadku).

Predmetom obnovy konania ani nemôže byť revízia rozhodnutia súdu prvého stupňa z hľadiska zmeny
právnej kvalifikácie skutku a použitia ustanovení, ktoré by po novele Trestného zákona mohli byť inak pre
odsúdeného priaznivejšie, pokiaľ nie sú splnené podmienky predpokladané zákonom pre takýto postup.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Súd mal tiež preukázané, že nevyšli najavo žiadne
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest odňatia
slobody bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa a uložený druh trestu

nie je ani v zrejmom rozpore s účelom trestu, pretože boli zohľadnené všetky možné okolnosti na
strane obžalovaného a samotná výmera uloženého trestu nemôže byť predmetom preskúmania pri
rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania. Z týchto dôvodov návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania zamietol ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, na Krajský súd v Žiline.