Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204123
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624204123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o, so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o
zaplatenie 7.702,88 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 7. apríla 2025, č.k. 16Csp/67/2024-151

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj len „súd“) napadnutým
rozsudkom (I. výrokom) žalobu zamietol a (II. výrokom) žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 7.702,88 eura spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 16.10.2023 do
zaplatenia, ako aj trovy konania.

3. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1,2,3,4 § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 6, 9, §
565, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), §
266 ods.5, § 263 ods. 1, § 261 ods. 6 písm. d/, § 273 ods. 1 § 273 ods. 2 § 273 ods. 3, § 497 a
§ 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/, § 7 ods.1, 2,4,16, 17,
§ 20 ods.1, § 9 ods.1, 2, 9, § 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 až 5, § 20 ods.1, § 21 ods.1, § 25g, § 17
ods. 1 až 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru Zmluvy o splátkovom úvere
č. 5193983543 zo dňa 17.8.2022 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou (od ktorej
žalobca mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu) a žalovanou ako dlžníkom sa
súd v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd pritom skúmal splnenie
podmienok podľa zákona o bankách, za ktorých možno postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru
z banky na iný subjekt a zároveň zdôraznil, že platnosť postúpenia pohľadávky je súd povinný skúmať

aj skrz § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zásadnú rolu zohráva, či v úverovom vzťahu došlo k
platnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky, resp. či si dodávateľ splnil povinnosti pri posudzovaní
bonity spotrebiteľa stanovené mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z..4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že si Slovenská sporiteľňa, a.s.
pri uzatváraní Zmluvy riadne splnila povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď žalobca
súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré Slovenskej sporiteľni, a.s. mala

žalovaná poskytnúť, hodnotenie tejto úverovej bonity uvedená banka vôbec uskutočnila. Nesplnenie si
povinnosti hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany Slovenskej
sporiteľne, a.s. pri posudzovaní úverovej bonity žalovanej preto v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. považoval za hrubé porušenie povinnosti Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky podľa
§ 7 ods. 1 cit. zákona, v dôsledku čoho predmetný úver je potrebné považovať nielen za bezúročný

a bez poplatkov, ale zároveň je to tiež dôvod, ktorý neumožňoval Slovenskej sporiteľni, a.s. vykonať
predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá
veta) a pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. takéto jednorázové zosplatnenie predmetného úveru vykonala,
konala v rozpore s vyššie uvedeným § 11 ods. 2 cit. zákona, a toto ňou vykonané zosplatnenie je
neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

5. Žalobca podľa súdu neosvedčil ani to, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru Slovenská
sporiteľňa a.s, postupovala v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. ani
v prípise zo dňa 13.9.2023 označenom ako „Výzva“, ktorý mal predstavovať výzvu podľa § 53 ods. 9
OZ a ani v prípise zo dňa 16.10.2023 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru“, ktorý mal predstavovať oznámenie podľa § 565 OZ nekonkretizuje splátku, pre ktorú pristúpila

k zosplatneniu predmetného úveru. V tej súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším
súdom SR v jeho rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024, resp. sp.zn. 5Cdo/188/2023 z
31.7.2024, či sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024, podľa ktorého „Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže
jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.“ Obdobne požiadavku na konkretizáciu splátky riešil najvyšší súd aj v uznesení sp.zn.
6Cdo/15/2023 z 25.9.2024. Túto požiadavku prípis zo dňa 13.9.2023 označený ako „Výzva“ podľa súdu

nespĺňa, keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú by chcela Slovenská sporiteľňa,
a.s. zosplatnenie vykonať, a teda uvedený prípis je neurčitým a tým aj neplatným právnym úkonom.
Dodal, že absencia konkretizácie splátky, pre ktorú sa predčasne zosplatňuje úver neumožňuje súdu
posúdiť, či zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo k porušeniu povinnosti vykonať predčasné
zosplatnenie predmetného úveru v súlade s § 565 OZ, teda do splatnosti splátky nasledujúcej potom, čo

od splatnosti neuhradenej splátky, pre ktorú vykonala Slovenská sporiteľňa, a.s. predčasné zosplatnenie
predmetného úveru uplynuli tri mesiace a zároveň uplynula lehota nie kratšia ako 15 dní od vykonania
výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ.

6. Za takéhoto stavu veci (absencie konkretizácie splátky) preto vyššie uvedené prípisy Slovenskej

sporiteľne, zo dňa 13.9.2023 a zo dňa 16.10.2023 nemohli vyvolať účinky predčasného zosplatnenia
predmetného úveru, a teda vyššie uvedené predčasné zosplatnenie úveru aj z tohto dôvodu považoval
za neplatné.

7. Nakoľko súd vyhodnotil, že Slovenskou sporiteľňou, a.s. vykonané predčasné zosplatnenie bolo z

vyššie uvedených dôvodov neplatné, bolo právom, ale zároveň i povinnosťou žalovanej naďalej splácať
predmetný úver v rámci splátkového kalendára dojednaného v Zmluve, pričom konečný termín splatnosti
tohto úveru mal nastať až dňom 18.8.2028.

8. V nadväznosti na uvedené potom uzavrel, že neboli splnené podmienky predvídané ust. § 17

zákona č. 129/2010 Z.z. pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na
žalobcu (realizovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0229/2024/CE medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalobcom zo dňa 21.3.2024), keďže k postúpeniu došlo v čase, kedy ešte nenastala
predčasnásplatnosťpredmetnéhoúveru,azároveňvčaseuvedenéhopostúpenianenastalaanicelková
konečná splatnosť uvedeného úveru, ktorá podľa zmluvy mala nastať až dňa 18.8.2028, čím došlo k

porušeniu ust. § 17 cit. zákona. Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z., nakoľko v prípade postúpenia pohľadávky podľa tohto zákonného ustanovenia v súlade s
prezentovaným právnym názorom najvyšších súdnych autorít je možné postúpenie len celej pohľadávky
a nie prípadne len jej časti.9. Na základe týchto prijatých záverov preto ustálil, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná
legitimácia na vedení tohto sporu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom ďalšími okolnosťami,

relevantnými pre posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov a teda či
prípadný žalobcom uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom
rozsahu, príp. len v obmedzenom rozsahu, sa už nezaoberal.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných

princípov CSP, teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že úspešná strana
v spore – žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní
ani žiadne nevznikli.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), f) a h) CSP. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie.

Mal za to, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle § 53
ods. 9 v spojení s § 565 OZ). Nestotožnil sa tiež so záverom súdu, v zmysle ktorého jeho právny
predchodca (postupca) neskúmal bonitu klienta s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej
povinnosti postupcu, ktorú mu ukladalo vtedy platné a účinné znenie príslušných ustanovení zákona.

Pri posúdení bonity žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, informácie poskytnuté
žalovanou, vrátane údajov z úverového registra a Sociálnej poisťovne. Výsledkom daného posúdenia
schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať
daný úver. Žiadne tieto výstupy neboli zo strany žalovanej žiadnym spôsobom spochybňované a
rozporoval ich výlučne vo veci konajúci súd. Mal za to, že v konaní produkoval také listinné dôkazy,

ktoré preukazujú nahliadnutie do úverového registra. Práve z pretavených údajov dát postupca vedel o
žalovanej vyplácaných, resp. i iných (žiadnych ďalších) úveroch. V dôsledku pasivity žalovanej nemal
podľa jeho názoru dôvod produkovať ďalšie listinné alebo iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Vzhľadom na uvedené považuje za preukázané, že postupca postupoval v rámci predzmluvných
vzťahov s odbornou starostlivosťou a k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods.

2 zákona o spotrebiteľských úveroch nedošlo (a zároveň nedošlo k porušeniu povinnosti postupcu
konať s odbornou starostlivosťou). Nestotožnil sa ani s konštatáciou súdu, že jeho právny predchodca
ani v prípise zo dňa 13.9.2023 označenom ako „Výzva“, ktorý mal predstavovať výzvu podľa § 53
ods. 9 OZ a ani v prípise zo dňa 16.10.2023 označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“, ktorý mal predstavovať oznámenie podľa § 565 OZ nekonkretizuje splátku, pre ktorú

pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru. Vyslovil, že veriteľovi zo žiadneho predpisu nevyplýva
povinnosť špecifikovať splátku, s ktorou je žalovaný v omeškaní, resp. pre ktorú sa veriteľ rozhodol
úver zosplatniť. Takáto povinnosť nevyplýva z ust. § 53 ods. 9 OZ ako ani z ust. § 565 OZ. Uvedené
je výlučne právne posúdenie veci výkladom uvedených ustanovení, pričom v zmysle judikatórneho
vývoja platí, že veriteľ v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru len

a jedine pre splátku, ktorá 3 mesiace predchádza zosplatneniu. Uvedené je logickým vyústením, že
ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ bolo s účinnosťou od 1.11.2024 novelizované a je v ňom výslovne uvedené,
že ust. § 565 OZ sa v prípade spotrebiteľských zmlúv nepoužije. Teda ani od uvedenej novelizácie
veriteľ nemá povinnosť špecifikovať omeškanú splátku/splátku, pre ktorú chce zosplatniť úver, ale len
vyzvať dlžníka na zaplatenie dovtedy omeškaných splátok s uvedením tej-ktorej omeškanej sumy. Na

možnosť uplatnenia práva podľa ust. § 565 OZ bola žalovaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 9
OZ upozornená výzvou zo dňa 13.9.2023, označenou ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“.
Nakoľko žalovaná aj napriek tomuto upozorneniu omeškané splátky neuhradila, uplatnil postupca dňa
16.10.2023 právo podľa ust. § 565 OZ, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 18.6.2023, so
zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní 3 mesiace. V tej súvislosti poukázal na závery uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024, v zmysle ktorých
špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by nemala byť podmienkou platnosti
predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon
veriteľovi neukladá. Pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže, pre ktorú konkrétnu splátku veriteľ
úver zosplatnil, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí

konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.
V intenciách uvedeného bol teda toho názoru, že postupcovi žiadna právna norma neukladala povinnosť
v podaniach zo dňa 13.9.2023 a 16.10.2023 uviesť splátku, pre ktorú má veriteľ v úmysle vyhlásiťmimoriadnusplatnosť,resp.prektorúmimoriadnusplatnosťvyhlasuje.Vnadväznostinavyššieuvedené
sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu, podľa ktorej k naplneniu predpokladov predvídaných v § 53
ods. 9 a § 565 OZ je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše druhý v poradí musí byť

vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná o úkon, ktorý by mal mať
len deklaratórnu povahu. Žalobca sa v žiadnom prípade nestotožňuje s tvrdením súdu, že jeho právo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky je časovo obmedzené len do splatnosti najbližšej splátky,
ktorá nasleduje po nepretržitom 3-mesačnom omeškaní a výzve pred zosplatnením s uvedeným 15-
dňovej lehoty na zaplatenie (a to napriek trvajúcemu omeškaniu dlžníka s úhradou i ďalej splatnej

splátky). Žalobca preto poukazuje na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ
od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo
splátok tak predstavuje samostatné plnenie. OZ ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ
s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie
celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu
po trojmesačnom omeškaní s úhradou splátky, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti

najbližšienasledujúcejsplátky,vopačnomprípadetotoprávozaniká.Akvšakveriteľtotoprávonevyužije
a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a opätovne mu vzniká v prípade, ak
dlžník sa dostane do trojmesačného omeškania aj s nasledujúcou splátkou, t.j. neuhradí ani ďalšiu
splátku, s ktorou sa dostal do trojmesačného omeškania. Právny záver, že právo veriteľa na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ sa obnovuje po každej

nezaplatenej splátke, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace priamo a jednoznačne
vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.1.2024 a totožný právny
názor uviedol aj Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí so sp. zn. 9Cdo/245/2022 z 26.3.2024. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila a v odvolacom konaní zostala nečinná.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1,2 CSP z hľadísk žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie
sú naplnené. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní v merite veci vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd

prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil.Odvolacísúdjetohonázoru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejeajriadneodôvodnený
a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolacie námietky žalobcu boli už
predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní
v danej veci.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na
toto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc
tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP),
odvolací súd dodáva nasledovné dôvody:

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu na vedenie predmetného sporu.18. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaná) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný). V sporoch s ochranou slabšej strany, akým je bezpochyby i
posudzovaný prípad, súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, čo je v zhode aj s ustálenou
rozhodovacou praxou.

19. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je ďalej povinný ex

offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky (v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách
v spojení s § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a v tej súvislosti či je žalobca aktívne legitimovaný na
podanie žaloby. Správny bol preto postup súdu, ak ex offo na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v spore skúmal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky. Adekvátne pritom
vychádzal z názoru, že dôkazné bremeno preukázania splnenia týchto podmienok pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia

veriteľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27.10.2021, publikovaný v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 ako R
6/2022).

20. V preskúmavanom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o

postúpení pohľadávky uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nedisponuje v spore s aktívnou vecnou legitimáciou v dôsledku
neplatného postúpenia uplatnenej peňažnej pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu.
Správne pritom vychádzal z názoru, že splnenie podmienok stanovených v § 17 ods.1 zákona č.
129/2010 Z.z. je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, a iba v prípade

splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie predmetnej
pohľadávky. V zmysle § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. môže byť postúpená iba pohľadávka po
konečnom termíne splatnosti, alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou v celosti pred týmto termínom,
kedy musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ. Daný
predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí byť splnený v čase

postúpenia pohľadávky.

21. Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených
predpokladov pre postúpenie pohľadávky ide o absolútne neplatný právny úkon (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017).

22. Súd prvej inštancie správne preto skúmal splnenie zákonných podmienok pre platné zosplatnenie
úveru v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ.

23. V posudzovanej veci vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu ťažiskovou v odvolacom konaní

ostala právna otázka, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ
a § 565 OZ v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods.
9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky a zároveň, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ je skutkové
vymedzenie splátky (vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ a vo výzve, resp. v oznámení uplatňujúcom právo na

vyhlásenie splatnosti podľa § 565 OZ) náležitosťou týchto právnych úkonov, keďže prípadné neuvedenie
by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.

24. V priebehu konania medzi stranami nebolo sporným, že z dôvodu omeškania so splácaním úveru
zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej výzvu z 13.9.2023, v ktorej ju upozornil na možnosť

predčasného zosplatnenia úveru vzhľadom na to, že ku dňu 13.9.2023 je s pohľadávkou k predmetnému
úveru vo výške 1.286,84 eura v omeškaní a vyzval žalovanú na jej úhradu. Žalovaná dlžnú sumu
neuhradila, právny predchodca žalobcu preto listom z 16.10.2023 oznámil žalovanej vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru a vyzval ju na zaplatenie sumy 5.931,79 eura. Súd prvej
inštancie uzavrel, že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom

pre neurčitosť tohto právneho úkonu, a to z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky vo
výzve pred zosplatnením, ale i v oznámení o mimoriadnej splatnosti, a preto je neplatné.25. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa 17.8.2022, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i vzťah v prejednávanej veci, platí, že veriteľ môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení

dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že
užuplynulitrimesiaceodomeškaniasozaplatenímpríslušnejsplátky,ažeupozornildlžníka(vpostavení
spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie

neúčinné.

28. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré normuje §
53 ods. 9 OZ, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne
15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta druhá OZ vyplýva

iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
sozaplatenímzmeškanejsplátky(§53ods.9OZ).Jednoznačnýmjeibato,ževčaseuplatneniaprávaje
spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie
práva po upozornení dlžníka.

29. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa ust. § 92 ods. 8, veta prvá zákona o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z.), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

32.Pokiaľideopostúpeniepohľadávkyvyplývajúcejzospotrebiteľskejzmluvy,nevyhnutnájeajaplikácia
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je
možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného veriteľa
oprávneného poskytovať úvery, a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska

(písm. a/) za súčasného splnenia ďalšej podmienky, ktorou je postúpenie pohľadávky po konečnom
termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou (písm. b/).

33. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný, hoci aj nebankový subjekt, je v
prípade práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy teda nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce

jednak z ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ, ako aj z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.34. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritériá, za akých podmienok môže prísť k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Tvrdenie žalobcu,

že povinnosť veriteľa uvádzať (špecifikovať) vo výzvach, resp. v zosplatnení, s ktorou konkrétnou
splátkou sa dostal žalovaný do omeškania a v súvislosti s ktorou zvažuje uplatniť právo zosplatniť
úver mu neukladá žiadny právny predpis, resp. takúto podmienku Občiansky zákonník v žiadnom jeho
ustanovení neustanovuje, nemá oporu v uplatnenom práve veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru. Vychádzajúc z podmienok definovaných v ust. 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ odvolací súd uvádza, že

aj keď vymedzenie konkrétnej splátky pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva
zosplatniť úver ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 OZ expressis verbis, nemožno však opomenúť
všeobecné ustanovenia OZ o právnych úkonoch, keď podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť určito,
inakjeneplatný.Výzvaprezumovaná§53ods.9OZjejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýzhľadiska
jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom

spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorá vyplýva z predmetného upozornenia (výzvy), ktorej
účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s
ktorou splátkou zamýšľa uplatniť svoje právo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

35. Odvolací súd poukazuje na to, že problematika týkajúca sa splnenia podmienok vyplývajúcich z §
53 ods. 9 a § 565 OZ v spotrebiteľských vzťahoch, kde predmetom posúdenia súdu bola (ne)platnosť
písomných podaní (úkonov) veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024, ktorý jednoznačne určil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 OZ, pre

platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“

36. Podobne Najvyšší súd SR v neskoršom uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024 zotrval na
svojich skôr vyslovených záveroch, pričom svoju argumentáciu doplnil, keď konštatoval, že ... „v prípade,

ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka

o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený.“

37. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 sumarizoval v danej veci (s poukazom
na vyššie uvedené skoršie rozhodnutia), že napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od vyššie
spomínanej ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR pri riešení (ne)platnosti úkonov veriteľa

realizovaných v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, predostierajúc, že „Neuvedenie konkrétnej splátky,
pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 OZ malo
za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 OZ z dôvodu

nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu
osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne
skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.“

38. Napokon odvolací súd poukazuje aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025, v ktorom najvyšší súd uviedol že, „bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny
úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľkonapriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje
nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej
ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už

podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že právna otázka nastolená žalobcom bola dovolacím súdom vyriešená,
a to tak, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ a tým aj platné
postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v zmysle týchto ustanovení sa od žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu
vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy podľa § 53 ods.9 OZ v podobe identifikácie splátky,
s ktorou je žalovaný v omeškaní a pre ktorú splátku žalobca mal v úmysle požadovať mimoriadne
zosplatnenie úveru, odvolací súd sa so zreteľom na tento právny názor dovolacieho súdu nemá dôvod
od neho odchýliť, keďže ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

40. Keďže teda v danej veci existovala dohoda podľa § 565 OZ, kedy veriteľ – právny predchodca
žalobcu bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za dohodnutých podmienok v prípade, ak bol
dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka ho upozornila na uplatnenie tohto
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, musí právny úkon, ktorý zosplatnenie vyvolal obsahovať aj údaj o
identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Zároveň

sa od žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti už vo
výzve podľa § 53 ods. 9 OZ v podobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a pre ktorú
splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru.

41. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené skutkové tvrdenia

ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré by spĺňali podmienky vyžadované Občianskym
zákonníkom (v podobe uvedenia konkrétnej omeškanej splátky) z obsahu právnych úkonov nevyplynuli.

42. V danom prípade výzva, tak ako na to poukázal súd prvej inštancie (bod 102 odôvodnenia)
neobsahovala konkretizáciu splátky, pre ktorú Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila k zosplatneniu

predmetného úveru, v dôsledku čoho v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565 OZ, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je tak neplatným
právnym úkonom a nemohlo vyvolať splatnosť celého zostatku úveru.

43. V tomto smere odvolací súd upriamuje pozornosť, že so zosplatnením je spojená aj otázka

uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a
procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť; vrátane možnej námietky
premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli splnené
zákonom predpokladané podmienky. Uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu.

Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 OZ,
resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi predstavuje notifikačnú
povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom
následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve
uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito

vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú
mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť,
kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je

potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne
upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová
lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane
najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s
úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inakprávo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného
možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie
podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd zastáva názor,

že opačná interpretácia by znamenala, že každý veriteľ by si mohol určovať dodatočne, na základe
akej nesplatenej splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a tak si zabezpečiť právnu istotu na úkor
spotrebiteľa v podobe modifikovania skutkového stavu tak, aby podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti boli splnené a tým by zároveň došlo k upravovaniu si začiatku plynutia premlčacej doby, čo
je však z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, ako ani vo svetle ochrany práv

spotrebiteľa bez jeho relevantnej obrany neudržateľným.

44. Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/123/2022z,ktomuodvolacísúdpodotýka,žeustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnych
autorít nie je jediné rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktorý právny názor v ňom vyjadrený neskoršia
súdna prax najvyššieho súdu nenadviazala. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená

predovšetkýmvstanoviskáchaleborozhodnutiachnajvyššiehosúdu,ktorésú(akojudikáty)publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu patria
predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných

rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne
nadviazali.

45. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca je svojím nastoleným
záverom pri riešení (ne)platnosti právnych úkonov ojedinelým na rozdiel od vyššie citovaných
(neskorších) rozhodnutí dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024, 5Cdo/197/2022
z 26.6.2024, 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 či 6Cdo/152/2022 z 13.2.2025), ktoré sa zjednotili v otázke
konkretizovania splátky už vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, ktoré závery sú pre odvolací súd určujúce.

46. Pokiaľ bola v spore konštatovaná nezákonnosť predčasného zosplatnenia celého úveru, bol potom
aj správny záver súdu prvej inštancie, že neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia
pohľadávky vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., pretože v konkrétnom
prípade sa nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a nebola

postupovaná pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, pretože nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku
nesplnenia všetkých predpokladov pre zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

47. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie súčasného žalobcu, na ktorého platným a zákonným spôsobom nebolo prevedené právo,
ktorého sa v spore voči žalovanej domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči
žalovanej, z ktorého dôvodu správne súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odvolacie námietky žalobcu
tak neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

48. Ostatná odvolacia námietka vyčítajúca súdu nesprávne posudzovanie (ne)splnenia si povinnosti
dodávateľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver (tzv. bonity), z dôvodu, že odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní nie je daná,
rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil bez toho, aby bolo potrebné sa ňou zaoberať a ktorá
by v prípade jej dôvodnosti nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

49. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej je
vecne správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v závislom výroku o trovách konania,
podľa § 387 ods. 1 CSP toto v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP
v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.51.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.