Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201464
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624201464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 zastúpeného advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX prihlásenému k trvalému pobytu v C. D. E. F. G. XXX/XX o
zaplatenie 904,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 9Csp/62/2024 - 97 zo dňa 22.8.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 9Csp/62/2024 - 97 zo
dňa 22.8.2024 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), § 1 ods.
1, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ZoSU)

účinného v čase uzavretia zmluvy, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ZoB), § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená dňa 25.3.2022 zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasl.
OZ, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Pohľadávku voči žalovanému v tomto konaní postúpil pôvodný
veriteľ žalobcovi. V prvom rade sa preto súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu,
teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a

žalobcom. Konštatoval, že otázku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súd povinný skúmať
„ex offo“. Ide o zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu konania. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
4Cdo162/2020zodňa27.10.2021,vktoromsauvádza:„Vsporochsochranouslabšejstranysúdskúma
vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92
ods. 8 vety prvej ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ Zdôraznil, že pre platné postúpenie pohľadávky sa
vyžaduje v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ kumulatívne splnenie týchto predpokladov:

- možnosť straty výhody splátok bola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá alebo určená v súdnom
rozhodnutí,
- dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti,- veriteľ uplatní právo na tzv. stratu výhody splátok najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky
- veriteľ upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na tzv. stratu výhody splátok

- veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky a to do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Konštatoval, že v predmetnej veci zo strany pôvodného veriteľa došlo k zosplatneniu dlžného zostatku
úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným a to z dôvodu omeškania so splácaním
pohľadávky. Právo žiadať od žalovaného splatenie celého úveru v prípade riadneho nesplácania
poskytnutého revolvingového úveru bolo zmluvnými stranami dojednané v článku 3 bod 3.1. predmetnej

zmluvy. Žalobca predložil písomnú výzvu zo dňa 1.8.2022, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
dlžnej pohľadávky 239,99 Eur, a zároveň upozornený na možnosť požadovať splatenie celej nesplatenej
časti úveru vrátane príslušenstva v prípade, že dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí. Žalobca
tiež predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022. Vyššie uvedené
zásielky boli žalovanému adresované a doručované na adresu jeho trvalého bydliska, uvedenú aj v
predmetnej úverovej zmluve. Zo strany žalobcu boli predložené aj listiny preukazujúce, že uvedená

výzva a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru boli žalovanému aj doručované a dostali
sa do jeho dispozičnej sféry. Uviedol, že z ust. § 565 OZ však vyplýva aj to, že veriteľ môže právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 1.8.2022 bola žalovanému doručená dňa 9.8.2022,
lehota 15 dní na plnenie omeškaných splátok tak uplynula dňom 24.8.2022. K vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru došlo až dňa 3.11.2022, teda je zrejme, že predchodca žalobcu nerealizoval svoje
právo na zosplatnenie úveru v lehote podľa uvedeného ust. § 565 veta druhá OZ. Súd prvej inštancie
v súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z dňa
15.12.2020, podľa ktorého „Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej
pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak,
že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky“. Lehota 15-tich dní na
plnenie po doručení výzvy zo dňa 1.8.2022 uplynula dňom 24.8.2022. K vyhlásenia úveru za predčasne

splatný došlo na základe „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 3.11.2022. Z
toho vyplýva, že veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou
vetou cit. ustanovenia § 565 OZ. Zdôraznil, že úver bolo možné vyhlásiť za predčasne splatný len do
splatnosti splátky 15.9.2022. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že v prejednávanej veci nedošlo
k platnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že v predmetnej veci došlo

k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 s tým, že
dňom 15.4.2023 nastala konečná splatnosť úveru podľa úverovej zmluvy. Predchodca žalobcu BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako zahraničná banka pre platné postúpenie pohľadávky musela
splniť podmienkyvzmysle§92ods.8ZoB.Uvedenéustanovenieupravuješpeciálnepodmienky(okrem
všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v OZ), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky

bankou. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.4.2018,podľaktoréhoustanovenie§92ods.8ZoBneupravujelenochranubankovéhotajomstva,ale
tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo
v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uviedol, že pre platné postúpenie pohľadávky
bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení kumulatívne splnenie týchto predpokladov:

- existencia splatnej pohľadávky,
- písomná výzva banky,
- následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.
Poukazujúc na vyššie uvedené podmienka splatnej pohľadávky v danej veci bola splnená, keďže pred
postúpením pohľadávky nastala konečná splatnosť úveru podľa úverovej zmluvy. Žalobca však v danej

veci nepreukázal, aby jeho predchodca vyzval žalovaného 90 dní pred postúpením pohľadávky k úhrade
dlhu, t.j. nepreukázal existenciu ani doručenie výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Zdôraznil, že
účelom ust. § 92 ods. 8 ZoB je poskytnúť ochranu klientom banky v tom, že po upozornení na možnosť
postúpenia pohľadávky a na základe vyčíslenia konkrétnej výšky pohľadávky, je tu možnosť zabrániť
postúpeniu pohľadávky tým, že dlh dodatočne v zákonom stanovenej lehote bude uhradený, čím sa

predíde postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
pred postúpením pohľadávky banky na iný subjekt sa vyžaduje osobitná písomná výzva banky, v
ktorej banka pred postúpením pohľadávky vyzve klienta na zaplatenie a splnenie záväzku voči banke
s upozornením, že pokiaľ klient ostane dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo ilen časti záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku postúpiť inému
subjektu aj bez súhlasu klienta. Uviedol, že mu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, podľa ktorého: „Ak banka klienta/ dlžníka písomne vyzve na úhradu

presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred
postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť,
pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie
nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí
z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník

uhradiť.“ Na strane druhej podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa
31.03.2022, ale aj sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 „Z uvedeného je tak zrejmý reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z
obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19 spisu) síce sekundárne vyplýva, že
žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace,

avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah
ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že
je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru
dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter
výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.“ Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022 nie je možné považovať za výzvu v zmysle §
92 ods. 8 ZoB a to hlavne z dôvodu, že zo strany predchodcu žalobcu nedošlo k platnému zosplatneniu
úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.11.2022 vzhľadom na to, že k
zosplatneniunedošlodosplatnostinajbližšejďalšejsplátky,nevyvolaloúčinkypredčasnéhozosplatnenia
úveru a preto po nadobudnutí konečnej splatnosti úveru, pred postúpením pohľadávky mal predchodca

žalobcu vyzvať žalovaného k úhrade splatného záväzku samostatnou výzvou podľa bankového zákona.
Mal za to, že v danom prípade nie je možné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
3.11.2022 považovať súčasne za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB aj v súvislosti s tým, že od doručenia tejto
výzvyžalovanémudopostúpeniapohľadávkyuplynuladlhšiadoba,pričommedzitýmnastalaajkonečná
splatnosť úveru, čím mohlo dôjsť aj z zmene vo výške záväzku žalovaného. Z uvedených dôvodov sa

priklonil pri rozhodovaní k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 a 4Cdo/75/2020
poukazujúc aj na to, že je potrebné uprednostniť výklad v prospech žalovaného ako spotrebiteľa a na to,
že postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Poukazujúc
na uvedené skutočnosti žalobu zamietol a to z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky, t.j. z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

Uviedol, že keďže žalobu zamietol, neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní
bol úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, a teda o náhradu trov zjavne neprejavil
záujem. Súd prvej inštancie poukazujúc aj na čl. 17 základných princípov CSP, žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal hoci bol v konaní úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si
neuplatnil.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Poukázal na to, že pohľadávka bola z pôvodného veriteľa na neho postúpená na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023. Končená splatnosť
úveru bola v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.3.2022 dojednaná na deň 15.4.2023.

K postúpeniu pohľadávky došlo po konečnej splatnosti úveru, čo nepochybne znamená, že platnosť,
resp. neplatnosť zosplatnenia úveru je v predmetnom prípade absolútne irelevantná. Napriek tomu má
za to, že úver bol pôvodným veriteľom zosplatnený správne, v súlade so zákonom. Nesúhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že úver bolo možné vyhlásiť za predčasne splatný do splatnosti splátky 15.9.2022.
Poukazuje na skutočnosť, že plnenie v splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom zmluvnej

slobody medzi veriteľom a dlžníkom. Rovnako tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok
v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať
každú jednotlivú splátku samostatne alebo môže v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo. To, či veriteľ
k takému právnemu úkonu pristúpi je len na jeho slobodnom uvážení, pričom zákonodarcom je aj

samotná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o takomto práve veriteľa ponechaná na ich slobodnej vôli.
Postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie
celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia splátok riadne a včas, v súlade s ust. § 565 OZ v spojení
s ust. § 53 ods. 9 OZ. Nestotožňuje sa s posúdením súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je časovolimitovaný na využitie práva na zosplatnenie úveru, ktoré musí podľa § 565 OZ uplatniť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy podľa § 53
ods. 9 OZ. Podľa názoru súdu bol oprávnený úver zosplatniť iba v presnom časovom rozmedzí, ktoré

začínalo od uplynutia lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Po tomto dátume už pôvodný veriteľ podľa názoru súdu nebol viac oprávnený
úver zosplatniť, a to i napriek pretrvávajúcim splneným podmienkam podľa § 53 ods. 9 OZ. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022, ako aj na uznesenie
sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024. V prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

podaním zo dňa 3.11.2022, toto právo uplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 15.7.2022 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa
(žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom žalovaný bol nesporene na toto
oprávnenie veriteľa upozornený výzvou zo dňa 1.8.2022. Keďže veriteľ vyhlasoval mimoriadnu splatnosť
úveru podaním zo dňa 3.11.2022, nemohol tak urobiť pre inú splátku akou je splátka splatná dňa
15.7.2022, pričom jej špecifikácia vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ nie je potrebná. Avšak

i v prípade, kedy k zosplatneniu úveru príde po splatnosti ďalšej splátky a všetky podmienky a riadne
a platné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ sú zachované, a teda platobná
disciplína žalovaného sa neobnovila, je potrebné považovať zosplatnenie úveru za platné. Považuje za
absurdné, aby súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za neplatné v prípade, kedy boli
splnené všetky zákonom požadované podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

Namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval v prejednávanom prípade splnenie podmienok podľa §
565 OZ a § 53 ods. 9 OZ izolovane, ale neprípustne ich zlúčil. Bolo preukázané, že žalovaný bol v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 3.11.2022) v omeškaní s plnením splátok po
dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bol pôvodným veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako
15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo. Mimoriadna

splatnosťúverunemohlabyťvposudzovanomprípadevyhlásenáprenesplnenieinejsplátkynežsplátky,
ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzala minimálne po dobu troch mesiacov, t.j. v danom
prípade splátky splatnej dňa 15.7.2022, a teda pre nezaplatenie ktorej mohol veriteľ v súlade s § 565
OZ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a s úspechom sa obrátiť na súd po prvýkrát a zároveň toto
svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní žalovaného s platením splátok po dobu

dlhšiu ako tri mesiace a upozornení na možné uplatnenie tohto práva. Nemožno sa v tejto súvislosti
stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých je za splnenia podmienok podľa § 53 ods.
9 OZ právo veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti časovo obmedzené, a to
napriek tomu, že podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované. Zdôraznil, že ust. § 53 ods. 9
OZ pojednáva len o písomnom upozornení veriteľa voči svojmu dlžníkovi (v prípade spotrebiteľskej

zmluvy), t.j. upozornení veriteľa na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok podľa § 565 OZ,
ktoré môže byť vykonané kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka, pričom k uplatneniu práva podľa
§ 565 OZ môže dôjsť najskôr po uplynutí lehoty 15 dní od predmetného upozornenia a dlžník musí
byť celkovo v omeškaní viac ako 3 mesiace. Z dikcie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že spotrebiteľ
musí byť upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 OZ a zároveň musí byť v nepretržitom

trojmesačnom (a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok – pričom za splnenia týchto podmienok môže
veriteľ v budúcnosti – v prípade, ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru – za splnenia podmienok
podľa § 565 OZ do splatnosti ďalšej splátky úveru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s § 53 ods.
9 OZ. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne nesplnením ďalšej
splátky úveru, pričom táto skutočnosť nemá na splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ žiadny vplyv,

a teda je bez právneho významu, že k vyhláseniu splatnosti nedošlo do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá, nakoľko podmienky
podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ a trojmesačné
omeškanie spotrebiteľa, sú naďalej zachované. Postup súdu, ktorým si súd upravil zákonné ust. § 53
ods. 9 OZ a v rozpore so zákonom upravil časovú viazanosť veriteľa na vykonanie úkonu je v priamom

rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží
moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Zdôraznil, že také posúdenie súdu, z ktorého vyplýva, že veriteľ
je povinný úver zosplatniť v časovom rozmedzí od uplynutia lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy
podľa § 53 ods. 9 OZ do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky z dikcie ust. § 53 ods. 9 a §
565 OZ nevyplýva. Zastáva názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo
preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a zároveň
bol postupcom upozornený na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a teda
v konaní bolo nesporne preukázané platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. §565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky boli splnené v súlade s § 17 ods. 1 ZoSU, avšak ako uviedol na začiatku,
pohľadávka bola postúpená až po konečnej splatnosti úveru, a teda platnosť zosplatnenia je v tomto

prípade irelevantná. K splneniu podmienok pri postúpení pohľadávky na iný subjekt podľa § 92 ods.
8 ZoB uviedol, že postačuje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to vyzvať dlžníka
na splnenie čo i len časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti
peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia
pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol postupcom
vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a to najmä výzvou označenou ako „Výzva na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru“ zo dňa 1.8.2022, ku ktorej predložil doklad preukazujúci doručenie do dispozičnej sféry
žalovaného – podací hárok a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42796891050001 predžalobná výzva“ zo dňa 3.11.2022, ku ktorej predložil doklad preukazujúci
doručovanie – doručenku. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní riadne preukázal,

že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky, a to i napriek písomnej výzve v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čím
bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo v žiadnom prípade k porušeniu
§ 92 ods. 8 ZoB. Uvádza, že vyššie špecifikované výzvy sú výzvami banky podľa § 92 ods. 8 ZoB,
pričom aj v tomto smere poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie súdu nezohľadňuje judikatúru

najvyšších súdnych autorít. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020,
9Cdo/165/2022, 1Cdo/154/2022) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 ZoB, bolo možné
považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho
obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože

relevantným bude obsah predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti. Uvedený právny záver plne
korešponduje s autonómiou vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni subjektu práva spísať
viacero právnych úkonov do jednej listiny. Uviedol, že postupca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu
prostredníctvom výzvy zo dňa 1.8.2022 a výzvy zo dňa 3.11.2022. Tieto výzvy sú podľa jeho názoru
svojím obsahom nepochybne výzvami v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB. V predmetných výzvach postupca

uviedol žalovanému aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ho na jej zaplatenie. I napriek tomu, že žalovaný bol
vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy vyššie uvedenými výzvami, svoj dlh neuhradil. Následne, avšak až
po konečnej splatnosti úveru, prišlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023, a teda je nepochybne zrejmé, že išlo
o podstatne dlhšie omeškanie, ako vyžaduje samotné ust. § 92 ods. 8 ZoB, pričom zároveň nemožno

mať žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Možno teda konštatovať, že boli kumulatívne naplnené
podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB a žalobca má za preukázané, že na základe vyššie uvedených
výziev bol postupca plne oprávnený postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu. Závery súdu prvej
inštancie ohľadne neplatnosti postúpenia a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sú podľa jeho

názoru nepreskúmateľné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä nedostatočného
zistenia skutkového stavu, keďže závery súdu prvej inštancie sú v priamom rozpore s obsahom dôkazov,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, čím súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby vykonával jemu
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. aby ho v zmysle § 389 ods. 1

CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada, aby
súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
jeho následky a pod.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový

stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny

predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

11. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval § 53 ods. 9 OZ a § 92 ods. 8 ZoB účinný v čase zosplatnenia pohľadávky, resp.
jej postúpenia. Odôvodnenie rozsudku vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd naň

poukazuje.

12. V prejednávanom spore bolo potrebné posúdiť otázku, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
z pôvodného veriteľa na žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v
tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k

zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo
záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy
postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho
postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávkea rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia
sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so
všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky

stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou
spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje OZ pre postúpenie pohľadávky
písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia.
Osobitnépredpisymôžuupravovaťpostúpeniepohľadávokvšpecifickýchprípadochodlišne,resp.môžu
upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

13. Podľa § 92 ods. 8 ZoB (účinného v čase postúpenia uplatnenej pohľadávky), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

14. V zmysle dôvodovej správy k ZoB mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky

v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné
sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po

uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

15. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R
60/2018 jednoznačne určilo, že zákon č. 483/2001 Z. z. je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim
činnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka
postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie

a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB musí banka a/
písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac
ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť.
Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom (nasledované ďalej v rozhodovacej činnosti

napr. v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020).

16. Sú to zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti
pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko ZoB je vo vzťahu k OZ špeciálnym predpisom.
Len v prípade, ak by tieto podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky

na nebankový subjekt neboli splnené, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade
so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané
a len v takom prípade by išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.17. Inakpovedané,ust.§92ods.8ZoBdovoľujebankepostúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenia
určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného
ustanovenia je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej

splneniepísomnevyzvala.Aktietopredpokladyniesúsplnené,pohľadávkabankyniejepostupiteľná.Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

18. Primárnym právnym problémom v prejednávanej veci je posúdenie (ne)platnosti právneho
úkonu postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aktívna vecná
legitimácia žalobcu. Rozhodujúcim je teda posúdenie, aké podmienky musia byť splnené, aby došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok, keď je zrejmé, že ich nedodržanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou tohto
právnehoúkonuprerozporsozákonom(§39OZ).Podľanázoruodvolaciehosúdunietžiadnehodôvodu

odkláňať sa od názorov vyjadrených v judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná
dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne
vyjadrené. Uvedené rozhodnutie jasne definovalo podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky,
a to a/ preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b/ dlžníkovo následné
nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 ZoB, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.

Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za
následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia

nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z cit. znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva
len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzkuvočibanke.Zpredmetnéhoustanoveniavšakpripoužitížiadnejzvýkladovýchmetódnevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na

tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať, resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku
na inú osobu.

20. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa

27.9.2023, podľa ktorého: „Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej
konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od
ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník
bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí
výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však

byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.
Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn.
7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva
dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“

21. Následne odvolací súd posudzoval platnosť výzvy, ktorou pôvodný veriteľ BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, pred jej postúpením.

22. Žalobcadospisupredložildvevýzvy.Prvúvýzvuzodňa1.8.2022:Výzvunazaplateniedlžnejčiastky

úveruvsume239,99Eurstým,žeaknedôjdekokamžitejúhradeomeškanýchmesačnýchsplátok,bude
pôvodný veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Druhú výzvu zo
dňa 3.11.2022: Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796891050001, predžalobná
výzva, ktorou oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 3.11.2022 a na úhradu dlhu 924,06 Eur.23. Ako uviedol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023 („Ak banka
klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno

takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením ...“), musí ísť o výzvu na zaplatenie presne
špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, ktorú mieni postúpiť na tretí subjekt. Túto podmienku
prvá výzva pôvodného veriteľa zo dňa 1.8.2022 nespĺňa. Žalovaný ňou bol vyzvaný len na úhradu
sumy 239,99 Eur. Preto sa ňou odvolací súd viac nezaoberal. Druhou výzvou zo dňa 3.11.2022 bolo
žalovanému primárne oznámené zosplatnenie úveru, ale zároveň bol aj vyzvaný na úhradu sumy

924,06 Eur. Nie je to síce presná suma, ale je to viac, ako bolo postúpené na žalobcu. Doručenie
výzvy žalovanému žalobca riadne preukázal. Preto sa touto druhou výzvou odvolací súd zaoberal
podrobnejšie.

24. Druhou výzvou zo dňa 3.11.2022 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42796891050001. Súd prvej inštancie nepovažoval zosplatnenie za platné. Jedine

za predpokladu platného zosplatnenia mohol pôvodný veriteľ platne postúpiť na žalobcu žalovanú
pohľadávku.

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

26. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne
dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku

žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých
splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená,
môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. Predčasnú splatnosť
peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ vyvolať jednostranným

právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na
jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva. A hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a
§ 565 OZ neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné
ustanovenia OZ o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

30. Ako odvolací súd uviedol vyššie, podstata zosplatnenia spočíva na dvoch základných premisách
uvedených v § 53 ods. 9 OZ. Právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa

splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu
dochádza nie len splatnosťou ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti.
Zároveň platí, že pred samotným zosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť
zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

31. Z uvedeného vyplýva, že je zákonom stanovená povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dlh, vyzvať
ho v lehote nie kratšej ako 15 dní na zaplatenie dlhu a upozorniť na výkon práva veriteľa, ak nedôjde
k úhrade dlhu, na možnosť zosplatnenia zvyšku úveru (pôžičky). Pôvodný veriteľ uvedené povinnostimusel splniť pred zosplatnením a ich splnenie musel preukázať, teda, že pred zosplatnením doručil
žalovanému výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ.

32. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky
pre účinné zosplatnenie úveru vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že samotná výzva zo dňa 1.8.2022 pred zosplatnením úveru síce vyzývala
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 239,99 Eur, ale nebola žalovanému poskytnutá lehota na
zaplatenie nie kratšia ako 15 dní pred zosplatnením. Výzvou bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky

okamžite. Nebola teda splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to
podmienkaupozorneniaspotrebiteľazostranyveriteľanamožnosťzosplatneniaúveru,atoaspoň15dní
pred samotným zosplatnením úveru. Doklad o takomto upozornení žalobca v konaní nepredložil, keďže
predložil iba doklad o výzve na zaplatenie dlžnej sumy okamžite, naviac bez bližšieho konkretizovania
omeškanej splátky.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
vyjadrenú v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025, podľa ktorej platí, že ak právo veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa
využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna
úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o

splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone

ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

34. Aj na základe vyššie uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53
ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať
identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné

následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná
o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.
Práveuvedeniekonkrétnejsplátkyjetourozhodujúcouskutočnosťou,ktorámusíbyťspotrebiteľoviurčito

vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú
mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy
si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

35. Špecifikáciasplátky,prektorúpôvodnýveriteľmienilpristúpiťkzosplatneniuúveruužvovýzvepodľa
§ 53 ods. 9 OZ, resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje
podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje

veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie
je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak
v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,

nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

36. OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/2/2023
zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6.9.2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 6.6.2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh....... Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma

sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“

37. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom

vysloveným v jeho uzneseniach z 30.1.2024 vo veci 1Cdo/123/2022, resp. z 15.12.2022 vo veci
4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky neobstoja. Najvyšší súd SR vo veci 4Cdo/132/2021 riešil len otázku,
kedy najskôr, t.j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ a uznesenie z 30.1.2024
vo veci 1Cdo/123/2022 bolo prekonané neskorším uznesením sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025.

38. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval zosplatnenie úveru za platné, pretože
nebola splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka
upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred
samotným zosplatnením úveru a tiež bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. Keďže
druhú výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 3.11.2022: Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru č. 42796891050001, predžalobná výzva, ktorou oznámil žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu
3.11.2022 a vyzval ho na úhradu dlhu 924,06 Eur, odvolací súd považoval v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 OZ
za absolútne neplatný právny úkon, nemohol takýto úkon považovať ani za platnú výzvu v zmysle § 92
ods. 8 ZoB. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie žalovanej
pohľadávky od pôvodného veriteľa, čím zároveň nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky, pričom na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

42. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP by odvolací súd mal priznať v odvolacom konaní plne
procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, na náhradu trov

nemá nárok, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

43. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).