Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202255
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7823202255.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej, v spore žalobcu Stavebné bytové
družstvo, Rožňava, Budovateľská 49, Rožňava, IČO: 31 686 966, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Erika Simanová, s.r.o., A., B. XXXX/X, proti žalovaným v 1. rade C. D., nar. XX.XX.XXXX, E., F.
XXXav2.radeG.H.,nar.XX.XX.XXXX,D.,E.XXX,zastúpenáJUDr.LadislavomCsákóom,advokátom,

Rožňava, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 1 653,37 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade, proti
rozsudku 1C/94/2023 z 12.4.2024, Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom, že I. návrh žalovanej v 2. rade na prerušenie konania
zamieta, II. žalovaná v 2. rade je povinná spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade zaplatiť
žalobcovi sumu 1 653,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 653,37 eur
od 26.9.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a III. žalobca má
voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1.Súd napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil
tým, že žalovaní sú vlastníkmi bytu I. XX., nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. I. XXX, kat. územie
E., pre ktorý žalobca v zmysle § 8 a § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. zabezpečuje výkon správy. Žalovaní
sú povinní poukazovať na účet bytového domu mesačne vopred vždy do 25. dňa každého mesiaca
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, za plnenia poskytované s užívaním bytu a za výkon

správy a raz ročne najneskôr do 31.05. nasledujúceho roka vykoná žalobca vyúčtovanie skutočných
nákladov a vyčísli preplatok, resp. nedoplatok z preddavkových platieb. Za obdobie od 01.06.2023 do
30.09.2023 eviduje žalobca u žalovaných nedoplatok vo výške 1 653,37 eur, ktoré žiada zaplatiť. Dlžnú
sumu žalobca žiada uhradiť spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 26.09.2023 do zaplatenia.
2.2.Súd platobným rozkazom z 26.10.2023 sp. zn. 1C/94/2023-33 podanej žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Keďže žalovaný v 1. rade voči predmetnému platobnému rozkazu nepodal odpor, platobný

rozkaz vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť 21.11.2023. Vecne odôvodnený
odpor podala len žalovaná v 2. rade, v ktorom uviedla, že bytom dlhodobo nedisponuje napriek tomu,
že je vedená ako jeho spoluvlastník, byt užíva žalovaný v 1. rade, ona sa odsťahovala do obce
D.. Manželstvo žalovaných bolo rozvedené 09.05.2018, na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený
konkurz, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo a 05.04.2018 bol vyhlásený konkurz aj na
majetok žalovanej v 2. rade. Spochybnila správnosť zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti

k predmetnému bytu. Navrhla preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si nárok na náhradu
trov konania.2.3.Žalobcakpodanémuodporuuviedol,žeprerozhodnutiejeprávnebezvýznamné,ktovbyteskutočne
býva, zánik BSM žalovaného ad 1/, ad 2/ vyhlásením konkurzu tiež nemá vplyv na oprávnenosť
uplatneného nároku, keďže zánikom BSM vlastníctvo žalovaných k predmetnému bytu nezaniklo

a záväzok žalovanej v 2. rade v zmysle § 10 z. č. 182/1993 Z. z. a zmluvy o výkone správy nezanikol.
2.4.Súd po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu vec právne posúdil podľa § 8a ods.1, § 10
ods.1,6,7 z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon o vlastníctve
bytov) a konštatoval, že predmetom žaloby je zaplatenie nedoplatku za výkon správy, do fondu opráv
za obdobie 01.06.2023 do 30.09.2023.

2.5.Uviedol, že podľa § 185 CSP rozhodol, že nevykonal dokazovanie pripojením vyšetrovacieho spisu
OO PZ v Plešivci ORP-376/PLRV-2021 a tiež výsluchom svedka J. A. za účelom zistenia okolností
užívania predmetného bytu z dôvodu, že dôkazy ani skutočnosti nimi preukázané nebudú mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
2.6.Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome K. E. a žalobcom došlo k uzavretiu Zmluvy o výkone správy

č. 169/2015 v súlade s § 8a zákona o vlastníctve bytov. Žalobca vykonával správu v dome, ktorého
súčasťou je aj byt žalovaných. Z pripojenej sumárnej analýzy vyplynulo, že žalovaní si svoje povinnosti
zo Zmluvy o správe neplnili a za obdobie 01.06.2023 do 30.09.2023 vznikol podľa predloženej sumárnej
analýzy platieb nedoplatok v sume 1 653,37 eur, čo nebolo sporné.
2.7.Za nedôvodné považoval tvrdenia žalovanej v 2. rade týkajúce sa námietky jej pasívnej legitimácie v

spore uvedené v odpore proti platobnému rozkazu a ďalších písomných vyjadreniach, a to s poukazom
na § 10 ods. 1 a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov Žalovaná v 2. rade nepreukázala nesprávnosť zápisu
na LV.
2.8.Uznesenie, ktorým bol vyhlásený na majetok jej resp. žalovaného v 1. rade konkurz nijako
nespochybňuje, že je aj toho času vlastníkom predmetného bytu. Vyhlásením konkurzu totiž nezaniklo

jej vlastnícke právo, došlo len k zániku BSM a tiež nebolo preukázané, že v rámci konkurzného konania
došlo k speňaženiu tohto majetku, prípadne k zániku vlastníckeho práva žalovaných k predmetnému
bytu. Navyše podľa Obchodného vestníka č. 122/2018 zverejneného dňa 26.06.2018 bol konkurz na
majetok žalovanej v 2. rade zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a
podľa Obchodného vestníka č. 233/2020 zverejneného 03.12.2020 bol konkurz na majetok žalovaného

v 1. rade tiež zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
2.9.Nakoľko žalovaná v 2. rade nepreukázala, že nie je vlastníčkou uvedeného bytu, nárok žalobcu na
zaplatenie sumy vo výške 1 653,37 eur s príslušenstvom súd považoval za dôvodný. Aj napriek všetkým
uvedenýmtvrdeniamžalovanejv2.rade,súdnevzhliadolšikanóznyvýkonprávažalobcomaanirozpors
dobrými mravmi, nakoľko tým, že doposiaľ si vlastníci predmetnej nehnuteľnosti neusporiadali vzájomné

vzťahy a nároky, žalobca nemôže byť ukrátený na svojich oprávnených nárokoch, ktoré mu vyplávajú
zo zmluvy o výkone správa a zo zákona o vlastníctve bytov.
2.10.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods.1,2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z.,
2.11.Akonedôvodnýsúdposúdilajnávrhžalovanejv2.radenaprerušenietohtosporudoprávoplatného
skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/104/2020, ktorého predmetom je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaných.
2.12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1 a 2, § 257 CSP, pričom nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobcovi voči žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

3.1.Rosudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade, z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods.1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a to voči všetkým jeho výrokom.
3.2.Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP videla v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia najmä z dôvodu, že súd len stroho v bode 25. zhrnul svoje odôvodnenie
a neprihliadal na jej obranu týkajúcu sa pasívnej legitimácie a zániku BSM v dôsledku vyhláseného

konkurzu a nie je zrejmé ani ako vyhodnotil jej podstatné argumenty týkajúce sa uznesenia OO
PZ SR v Plešivci a z neho vyplývajúce závery. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vníma aj
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť.
3.3.Žalovaná ďalej namietala, že súd v bode 15. odôvodnenia konštatoval, že predmetné vyšetrovanie
bolo odovzdané Daňovému úradu v Rožňave za účelom prejedania ako možného správneho deliktu,

ale súd si nevyžiadal správu od príslušného daňového úradu za účelom zistenia akým spôsobom bolo
rozhodnuté, pričom vyžiadanie tejto správy navrhovala už v odpore proti platobnému rozkazu. Súd
neodôvodnil, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal, čo považuje za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Tento odvolací dôvod je naplnený aj tým, že súd nevykonal dôkaz výsluchom
navrhovaného svedka J. A..
3.4.Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP žalovaná vníma v tom, že súd

pripísal nesprávnu dôkaznú silu Listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., na ktorom je
stále vo formálnom slove zmysle evidovaná ako vlastník. Súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne
a z týchto nevyvodil správne skutkové ani právne závery konkrétne, že žalovaná 2/ predmetný byt
dlhodobo neužíva, pričom písomnosti ohľadom bytu sa doručujú výlučne žalovanému 1/, preto nemohla
mať vedomosť o splnení povinností. Z dôvodu, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz

s poukazom na § 167i ods.1 z. č. 7/2005 Z.z. zaniklo bezpodielové vlastníctvo manželov. Súd podľa
názoru žalovanej mal posúdiť, či predmetné ustanovenie nemá vplyv na otázku vlastníctva bytu spätne,
ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/. Žalovaná tiež namietala, že rozhodnutie súdu
je predčasné a súd mal vyhovieť návrhu žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania
5C/104/2020, ktorého predmetom je vyporiadanie BSM žalovaných. Nestotožnila sa ani s rozhodnutím
súdu o trovách konania, pretože samotné okolnosti prípadu majú povahu dôvodov osobitného zreteľa

najmä skutočnosť, že žalovaná 2/ nevyvolala spor, predmetný byt dlhodobo neužíva, nemá do bytu
prístup, na druhej strane žalovaný 1/ si prisvojuje peniaze vyplácané titulom nájomného, naproti tomu
ona musí znášať náklady spojené s vymáhaním jeho pohľadávky v súdnom konaní. Uvedené napĺňa aj
odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP.
3.5.Súd taktiež nezohľadnil, že žalovaná 2/ sa dlhodobo snaží nežiadúcu situáciu vyriešiť, o čom svedčí

fakt, že už v roku 2020 podala žalobu o vyporiadanie BSM a navrhla použiť pri priznávaní trov konania
§ 257 CSP.
3.6.Záverom žalovaná v 2. rade navrhla, aby odvolací súd výrok II. a III. napadnutého rozsudku zmenil
tak, že žalobu voči žalovanej 2/ zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v plnom rozsahu a výrok I. zrušil alternatívne, aby celý napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvej

inštancie. Za predpokladu, že odvolací súd dospeje k záveru o správnosti výrokov I. a II. navrhla, aby
odvolací súd zmenil výrok III. tak, že žalobcovi neprizná voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného
konania a žalovanej prizná trovy odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

4.Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s obsahom odvolania nesúhlasí a žiada,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovanú k náhrade trov
odvolacieho konania.

5.Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na jej odvolacie
námietky.

6.Žalobca v odvolacej duplike konštatoval, že nepovažoval za potrebné reagovať na námietky žalovanej
pre rozhodnutie bezvýznamné, ktoré navyše žalovaná opakovala v priebehu sporu a v ku ktorým sa už
vyjadril.

7.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade ako
podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods.2 CSP a

dospel k záveru, rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné
podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP zrušiť a vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v zmysle
§ 387 CSP potvrdiť.

8.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo

a podaného odvolania konštatuje, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP

9.Žalovaná v odvolaní namietala, že súd nevykonal ňou navrhované dôkazy a nevyporiadal sa s
argumentmi, ktorými poukazovala na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade predmetný byt prenajímal.

10.1.Predmetomkonaniajezaplatenie1653,37eursprísl.,tedanesplneniesipovinnostispoluvlastníkov
bytu (žalovaných v 1. a 2. rade) v zmysle § 10 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. poukazovať mesačne
vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Povinnosť poukazovať preddavky do fondu
prevádzky,údržbyaoprávzaťažujekaždéhovlastníkabytualebonebytovéhopriestoruvbytovomdome,a to bez ohľadu na to, akým spôsobom je byt či nebytový priestor využívaný. Pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku je irelevantné, či predmetný byt žalovaný v 1. rade užíva sám, či ho užíva žalovaná
v 2. rade, resp. či byt niektorý zo spoluvlastníkov prenajíma. Skutočnosť, že žalovaná v 2. rade podala

na žalovaného v 1. rade trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného
podnikania, môže mať za následok jeho trestnoprávnu zodpovednosť, resp. v dôsledku postúpenia veci
na daňový úrad môže byť sankcionový na danom úseku, avšak žiaden z týchto následkov by nemal
vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku v tomto konaní.
10.2.Rovnako ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade prevzal od nájomcov finančné prostriedky určené na

úhradu preddavkov do fondu, údržby nezbavuje žalovaných ako spoluvlastníkov bytu povinnosti uhradiť
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv.
10.3.Žalovaná v 2. rade ako vlastníčka bytu si má byť vedomá, že vlastnícke právo zaväzuje, pričom
okremoprávnenívyplývajúcichzvlastníckehoprávaznehovyplývajúajpovinnostisvlastníckymprávom
k bytu je spojená aj povinnosť uhrádzať poplatky, platby vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.
10.4.Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

11.K spochybneniu správnosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, odvolací súd pripomína, že
v rámci rozhodnutí vydaných v správnom konaní platí prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia.
Princíp prezumpcie správnosti znamená, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako správne, pokiaľ nie

je nahradené iným rozhodnutím. Preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, a tiež všetky právnické
a fyzické osoby musia rozhodnutie rešpektovať, hoci trpí vadami.

12.1.Žalovaná v 2. rade preukázala, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade
došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, avšak nepreukázala, že došlo aj k jeho

vyporiadaniu. Je pravdou, že v zmysle § 167i zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu zaniká
dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
12.2.Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Z uvedeného vyplýva, že majetok patriaci do BSM
bol súčasťou konkurznej podstaty, avšak konkurz vyhlásený na majetok žalovaného 1/ bol v zmysle

§ 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ukončený oznámením v Obchodnom vestníku 3.12.2020 z
dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Predmetný byt nebol v konkurznom konaní
speňažovaný a v zmysle § 167v ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po
zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.
Byt nebol v konkurznom konaní speňažený, preto vlastnícke právo žalovaných nezaniklo.

12.3.Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva nedochádza k zániku vlastníckeho práva. V zmysle §
149 OZ je potrebné do troch rokov od jeho zániku BSM vyporiadať dohodou, podaním návrhu na
vyporiadanie na súd, inak platí, že sa BSM vyporiada ex lege.
12.4.V danom prípade, žalovaná v 2. rade podala návrh na vyporiadanie BSM na súd, preto až do
právoplatného skončenia veci BSM vyporiadané nie je. Navyše predmetná pohľadávka sa týka obdobia,

keď žalovaná v 2. rade bezpochyby bola vlastníčkou predmetného bytu.
12.5.Právny režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi
primerane úpravou Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzájomné
vzťahy manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a
vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. OZ. Každý

z manželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok
užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie
spoločného majetku.

13.Námietky žalovanej ohľadom dôvodnosti prerušenia konania do skončenia konania vedeného na

OkresnomsúdeRožňavapodsp.zn.5C/104/2020,ktoréhopredmetomjevyporiadanieBSMžalovaných
sú nedôvodné, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa vyporiada s účinkami do budúcna
a prípadné rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5C/104/2020 by
nemalovplyvnatotokonanie,ktoréhopredmetomjezaplatenienedoplatkudofonduprevádzky,údržbyaopráv, za plnenia poskytované s užívaním bytu a za výkon správy za obdobie od 1.6.2023 do 30.9.2023.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako vecne správny.

14.1.Aj napriek skutočnosti a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovanej v 2. rade napadnutý
rozsudok javí ako vecne správny, súd opomenul, že žalovaný v 1. rade bol na povinnosť plniť zaviazaný
už platobným rozkazom a v dôsledku skutočnosti, že voči nemu v zákonnej lehote nepodal odpor,
platobný rozkaz voči žalovanému v 1. rade nadobudol právoplatnosť. V prípade, že platobný rozkaz je

právoplatný len voči niektorému zo žalovaných, je povinnosťou žalobcu reagovať na tento stav zmenou
navrhovaného petitu.
14.2.V zmysle § 267 ods.4 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
14.3.To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP. Ak bol platobný rozkaz vydaný
voči viacerým žalovaným, odpor je oprávnený podať každý z nich. Účinky, ktoré sú s podaním odporu

spojené, diferencuje zákonodarca podľa toho, v akom postavení žalovaní vystupujú. Ak pri pluralite
žalovaných ako nerozlučných spoločníkov podá odpor čo i len jeden z nich, platobný rozkaz sa zrušuje
v celom rozsahu automaticky vo vzťahu ku všetkým žalovaným. Naproti tomu v prípade samostatných
spoločníkov platí, že platobný rozkaz sa podaním odporu zrušuje iba voči tým žalovaným, ktorí odpor
podali - voči ostatným žalovaným, ktorí odpor nepodali, zostáva platobný rozkaz zachovaný.

15.1.V predmetnej veci žalobca uplatňuje nárok voči dvom žalovaným v 1. a 2. rade, ktorých žiada
zaviazať k plneniu spoločne a nerozdielne.
15.2.Medzi žalovanými nejde o tzv. nerozlučné spoločenstvo. Žaloba v súdenej veci smeruje proti
viac ako jednému žalovanému, ktorému má byť uložená povinnosť plniť peňažný nárok spoločne a

nerozdielne s ďalším žalovaným.
15.3.V zmysle hmotného práva ide o pasívnu solidaritu tak, ako je upravená v § 511 OZ, ktorá vychádza
zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Spoločným
znakom solidárnych záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú vzájomne
spojené s identitou predmetu záväzku. Táto samostatnosť záväzkov sa prejavuje najmä v tom, že

platnosť obligačného záväzku sa skúma samostatne vo vzťahu ku každému solidárnemu dlžníkovi,
splatnosť a miesto plnenia záväzku môže byť u každého solidárneho dlžníka iná, veriteľ môže jednému
zo solidárnych dlžníkov záväzok odpustiť ak u ostatných dlžníkov na plnení zotrvá (Fekete, I., Občiansky
zákonník 2, Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex, 2011, strana 1438).
15.4.Najvyšší súd SR k otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi zaujal

stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí 4Cdo/203/2005 uviedol, že „žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne
samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého
z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná
povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia, či
predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a

povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť
ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi
o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať
na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ
si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného

práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od
niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je
ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi
solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver
o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa

rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (respektíve aj jeho) osobné
námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému“. Uvedené podporuje aj z ďalšia
judikatúra Najvyššieho súdu SR napr. uznesenie NS SR z 6Cdo/544/2015 z 26.10.2016 a uznesenie
sp.zn. 5Cdo/1/2018 z 29.1.2018).

16.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s § 389 ods.1 písm. b/ CSP
zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.17.1.Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, odstráni
nedostatky doterajšieho rozhodovania a opätovne vo veci rozhodne berúc do úvahy, že žalovaný
v 1. rade nepodal proti platobnému rozkazu odpor a zároveň sa nejedná o nerozlučné procesné

spoločenstvo.
17.2.Opätovne sa bude zaoberať aj dôvodnosťou aplikácie § 257 CSP vzhľadom na odvolacie námietky
žalovanej.
17.3.Súd dôkladne posúdi všetky relevantné skutočnosti potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného
nároku, zabezpečí si pre svoje závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným

spôsobom tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s
listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom, umožni
stranám uplatniť prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení
podľa relevantného hmotného práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo
a logicky vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a
argumentmi sporových strán, s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen

formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods.2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám
spravodlivého odôvodnenia.
17.4.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).