Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120203433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7120203433.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša
Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu DOM 36, so sídlom v Kremnici, Námestie SNP
36/1, zastúpeného Mgr. JUDr. PhDr. Ivanou Merkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mierová č.
183, proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. C., D. E. F. XXX/X, G., zastúpenej JUDr. Jurajom
Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova č. 6, o zaplatenie 1.806,20 eura s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.03.2022 č.k. 22Csp/26/2020-149 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa
18.11.2020, konanie o zaplatenie sumy 1.806,20 eura zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie

zmluvnej pokuty zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom dlžných súm
platieb do fondu prevádzky údržby a opráv domu.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je správcom bytového domu

nachádzajúcom sa na H. B. B.. č. XX/X C. I. a žalovaná je vlastníčkou bytu č. X H. X. J. v uvedenom
bytovom dome, ktorého správu zabezpečuje žalobca. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca uplatnil
peňažný nárok z titulu dlžných úhrad žalovanou na mesačných platbách do fondu prevádzky, údržby
a opráv za obdobie od 26.03.2017 až do 26.12.2017.

4.Písomnýmpodanímzobralžalobcažalobuvčastiozaplatenieistinyvovýške1.806,20euraspäťasúd

pripustil zmenu žaloby, ktorou žalobca žiadal okrem úroku aj zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na
to, že žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, súd sa zaoberal dôvodnosťou tejto námietky.

5. V konaní mal preukázané, že žalobca podaním zo dňa 18.11.2020 uplatnil nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, čo je nárokom so samostatným skutkovým základom. Žalobca uplatnil zmluvnú pokutu
podaním zo dňa 18.11.2020 za obdobie od 06.03.2017 až 26.12.2017 do zaplatenia vo výške 0,1

% z jednotlivých nezaplatených zálohových platieb. Bol toho názoru, že podľa ustálenej judikatúry
(rozsudok Krajského súdu v Nitre) tieto nedoplatky bolo možné vymáhať do doby vypracovania
vyúčtovania. Žalobca nepreukázal, kedy vyúčtovanie žalovanej za rok 2017 doručil. Žalovaná ani jej
právna predchodkyňa teda nemala vedomosť o dlžnej sume, ani o vyúčtovanom nedoplatku, preto sa
do omeškania nemohla dostať. Nárok žalobcu na žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu sa preto premlčal
v 3-ročnej premlčacej dobe a námietku žalovanej tak považoval za dôvodnú.6. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie v zamietajúcom výroku zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

8. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ak konštatoval, že si uplatnil
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty až podaním zo dňa 18.11.2020, pretože nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty riadne uplatnil už v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa
02.03.2020. Podal len návrh na opravu zjavnej chyby v písaní v časti príslušenstva istiny, kedy namiesto
slovného spojenia úrok z omeškania malo byť správne uvedené zmluvná pokuta.

9. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Nitre,
nakoľko v uvedenej veci došlo zo strany žalobcu k zámene právneho základu uplatneného nároku,

avšak v danej veci zotrváva na uplatnení nároku vyplývajúceho z nezaplatených mesačných zálohových
platieb a nie na základe nároku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania.

10. Napokon namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné vo vzťahu k tvrdenej námietke premlčania,
nakoľko nie je zrejmé, od ktorého po ktorý konkrétny dátum súd počítal plynutie premlčacej doby,

tej - ktorej splátky, či ročného vyúčtovania. Ak by plynutie trojročnej premlčacej lehoty bolo počítané
od dátumu zročnosti jednotlivých platieb, tak ku dňu uplatneného nároku na zmluvnú pokutu nebol
premlčaný žiadny z uplatňovaných nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty. Výrok súdu o premlčaní
jeho nároku považuje za arbitrárny, bez bližšej špecifikácie, z akých dôkazov súd vychádzal, o čo
svoje závery opieral a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu o premlčaní žalobcom uplatneného nároku

na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže konajúci súd neoznačil konkrétny nárok, ktorý sa mal premlčať,
a taktiež absentujú dátumy začatia a konca plynutia premlčacej doby tej - ktorej splátky.

11. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne z hľadiska jeho právneho posúdenia veci ohľadom vznesenej námietky
premlčania.

14. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky implikované aj v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

16. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva
neúspešnej strany namietať konkrétne skutkovo alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí

vyplynúť, prečo tak rozhodol.

17. Pokiaľ rozhodnutie súdu nemá náležitosti uvedené v citovanom ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., je
zaťažené vadou nepreskúmateľnosti takého rozhodnutia, pričom tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.18. V prejednávanej veci žalobca uplatnil v konaní peňažný nárok titulom dlžných platieb do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie ako vyplýva

z bodu 17 odôvodnenia žalobu zamietol vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania.
V odôvodnení uviedol, že žalobca podaním zo dňa 18.11.2020 uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa ustálenej judikatúry (rozsudku Krajského súdu v Nitre), tieto nedoplatky bolo možné
vymáhať do doby vypracovania vyúčtovania. Žalobca nepreukázal, kedy vyúčtovanie žalovanej za rok
2017 doručil, žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemala vedomosť o dlžnej sume ani o vyúčtovanom

nedoplatku, preto sa do omeškania nemohla dostať a záverom skonštatoval, že nárok žalobcu na
žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe, a preto námietku žalovanej
považoval za dôvodnú.

19. Uvedený záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu vznesenej námietky
premlčania treba považovať za nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé,

od ktorého dňa súd počítal plynutie premlčacej doby a kedy premlčacia doba uplynula, nakoľko z neho
nie je zrejmé, od ktorého po ktorý konkrétny dátum súd počítal plynutie premlčacej doby, tej - ktorej
splátky, či ročného vyúčtovania. Možno súhlasiť s názorom žalobcu v tom, že výrok súdu o premlčaní
jeho nároku na zmluvnú pokutu treba považovať za arbitrárny, bez bližšej špecifikácie, z akých dôkazov
vychádzal a o čo závery oprel.

20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobou uplatnený
nárok je premlčaný, musí byť z jeho rozhodnutia naisto určiteľné, od kedy, t.j. od ktorého dňa súd počítal
plynutie premlčacej doby a kedy premlčacia doba uplynula.

21. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie porušil právo strán sporu na
spravodlivý proces, ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kedy začala a kedy
skončila plynúť trojročná premlčacia lehota.

22. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 389 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23.Povrátenívecibudeopätovneúlohousúduprvejinštancierozhodnúťožalobcomuplatnenomnároku
a za tým účelom dôsledne posúdi žalovanou vznesenú námietku premlčania a zároveň v dôvodoch
rozhodnutia sa vyporiada aj s podstatnými námietkami žalobcu a to, že nárok uplatnil už podaním dňa

02.03.2020,nesprávnosťuvedeniaprvéhoobdobia,ktorézačalodátumom26.03.2017anie06.03.2017,
v konaní uplatnil nárok vyplývajúci s nezaplatením mesačných zálohových platieb a nie na základe
nároku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).