Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-31Cb/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122484983
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6122484983.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnom spore žalobcu: Tatra banka,

a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, právne zastúpený:
RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1.)
AD štúdio s.r.o., Paulínyho 72, 040 11 Košice-Juh, IČO: 50 219 839, 2.) A. B., nar: 7.5.1972, C. XXXX/
XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 48.015,78 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýv1.radeažalovanýv2.radesúpovinníspoločneanerozdielnedotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 48.015,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

25 % ročne zo sumy 48.015,78 eur od 31.3.2022 do zaplatenia.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur.

III. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal toho, aby súd uložil žalovanému v 1.
rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 48.015,78 eur s príslušenstvom a to tak,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných.
Zároveň žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov súdneho konania voči žalovanému v 1. rade
a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2018 žalobca so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom
a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere č. 8080000040 a v nej

inkorporovanú dohodu o ručení.
Kontokorentný úver bol žalovanému v 1. rade poskytnutý na podnikateľské účely. Išlo o úver
na financovanie prevádzkových potrieb. Zmluvný vzťah sporových strán sa spravuje príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka tak v prípade vzťahu o úvere medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade, ako aj na základe dohody o ručení medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorý bol v rozhodnom
čase poskytnutia úveru jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného v 1. rade.
Žalobca osobitne poukázal na Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dietzinger C-45/96,

podľa ktorého ručiteľský záväzok, ktorý poskytne fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú
spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone
vystupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Rovnako poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/11, v ktorom súdny
dvor uviedol, že fyzická osoba, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním
vo vzťahu k spoločnosti, ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nie

je spotrebiteľom, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto
spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Súdny dvor EÚ preto dlhodobo a jednoznačne judikuje, že
v prípadoch, keď fyzická osoba, ktorá je konateľom alebo väčšinovým spoločníkom, poskytne ručenie
za úver, neposkytuje sa tomuto ručiteľovi spotrebiteľská ochrana.
Rovnaký záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5Ndc 10/2016.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade nedodržal povinnosti vyplývajúce mu z článku 8 bod
8.1 zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Z tohto dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru podľa článku 13 bod 13.2 písmeno a) a podľa článku 13.13 všeobecných
úverových podmienok. Žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade osobitnými výzvami vyzval na
zaplateniedlžnejsumyvcelkovejvýške48.169,15eur,pričomimposkytollehotupiatichdníoddoručenia
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti na splatenie záväzku. Žalovaní k úhrade dlhu pristúpili iba v časti, a to

v sume 153,37 eur. Žalobca uviedol, že ku dňu 11.11.2022 predstavuje dlžná suma istinu 48.015,78 eur.
Žalobca sa do zosplatnenia úveru nedomáha žiadnych dlžných úrokov, ani dlžných úrokov z omeškania.
Rovnako sa nedomáha voči žalovaným žiadnych dlžných poplatkov do zosplatnenia.

2. Proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní podali včas odpor žalovaní, v ktorom

uviedli, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal čerpanie úveru zo strany žalovaného v 1. rade, zo
žiadneho z ustanovení zmluvy nevyplýva, aké splátky, v akej výške, v akej splatnosti má žalovaný v 1.
rade plniť. Žalobca nepreukázal, s akými splátkami, v akej výške a za aké obdobie mal byť žalovaný
v 1. rade v omeškaní. Nepreukázal, z čoho žalovaná suma pozostáva, ako žalobca dospel k jej určeniu.
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že všeobecné obchodné podmienky boli žalovaným odovzdané

a že žalovaní s nimi boli oboznámení, vyjadrili s nimi súhlas. Žalovaní namietali, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tiež nepreukázal doručenie týchto
oznámení žalovaným. Žalovaní popreli začiatok omeškania s plnením dlhu. Uviedli, že žalobca v konaní
nepreukázal žiadnu dohodu so žalovaným v 1. rade, na základe ktorej by bol povinný vrátiť peňažné
prostriedky do piatich dní od doručenia výzvy. Rovnako nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému

v 1. rade.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaní nepopierajú uzatvorenie úverovej zmluvy a súvisiacej
dohody o ručení, preto sú tieto skutočnosti v konaní nesporné. Obranu žalovaných žalobca označil za
nekvalifikovanú, nakoľko žalovaní v odpore nekonkretizovali, v čom vidia nesplnenie podmienok pre

uplatnenie nároku žalobcu súdnou cestou.
Vo vzťahu k podmienkam pre vyhlásenie predčasnej splatnosti kontokorentného úveru žalobca poukázal
na bod 6.7.1 všeobecných úverových podmienok. Podľa tohto ustanovenia dlžník je povinný zaplatiť
nepovolené prečerpanie najneskôr do piatich dní odo dňa jeho vzniku, alebo najneskôr v deň konečnej
splatnosti a to bez toho z uvedených dní, v ktorý nastane neskôr. Nepovolené prečerpanie na

účte žalovaného v 1. rade ako obligačného dlžníka pritom trvalo po dobu viac ako desiatich dní.
Z uvedeného dôvodu nastala situácia predvídaná v článku 8 zmluvy o kontokorentnom úvere v spojitosti
s bodom 13.1 písm. b) všeobecných úverových podmienok a žalobca bol oprávnený predčasne
zosplatniť kontokorentný úver bez nutnosti osobitne oznamovať ukončenie obnovy. Žalobca uviedol,
že žalovaní zrejme nevenovali dostatočnú pozornosť obsahu úverových dokumentov, čo ich nezbavuje

zodpovednosti v obchodnoprávnych pomeroch nesplnenia ich záväzkov. Z uzavretej zmluvy žalovaným
malo byť zrejmé, aké následky im hrozia pre prípad neplnenia.
Žalobca poukázal na bod 7.3.1 všeobecných úverových podmienok, ktorý definuje deň konečnej
splatnosti ako deň, ktorý je dátumom označeným v základných podmienkach ako konečná splatnosti
a v ktorý je dlžník povinný v prípade kontokorentného úveru jednorazovo zaplatiť nezaplatený zostatok

celkovej pohľadávky veriteľa.
Žalobca zároveň poukázal na bod 3.4. zmluvy, podľa ktorého je dňom konečnej splatnosti pre účely
tejto zmluvy deň 30.9.2019. Tento rozhodujúci deň a tiež v deň každého výročia rozhodujúceho dňa
dôjde k zmene dňa konečnej splatnosti vždy o jeden kalendárny rok. Pokiaľ niektorá zmluvná strana
tejto zmluvy neoznámi druhej strane ukončenie obnovy dňa konečnej splatnosti podľa bodu 3.5. nižšie.

Lehota splatnosti na vrátenie finančných prostriedkov z titulu poskytnutého kontokorentného úveru bola
tak účastníkmi dohodnutá ako určitý deň.Povaha kontokorentných úverov spočíva v tom, že za poskytnutý úver obligačný dlžník finančné
prostriedky vo všeobecnosti nespláca formou splátkového kalendára, ale len jednorazovo. Splatnosť
istiny a príslušenstva sa nerozkladá do jednotlivých splátok, ako pri splátkovom úvere.

Počas trvania záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k automatickej obnove
úverového vzťahu spolu súhrnne trikrát, nakoľko žiadna zo strán nepristúpila k ukončeniu zmluvy.
Z dôvodu, že nastal tzv. prípad neplnenia, došlo v súlade so zmluvou k zmene dňa konečnej
splatnosti. Úverový vzťah preto trval až do predčasného zosplatnenia kontokorentného úveru, t.j. dňa
30.3.2022. Uvedený postup žalobcu vyplýval z bodu 7.3.2 všeobecných úverových podmienok, podľa

ktorého deň konečnej splatnosti môže byť zmenený, pričom takto zmenený deň bude novým dňom
konečnej splatnosti v dôsledku stanovenia mimoriadnej splatnosti veriteľom podľa bodu 13.3 úverových
podmienok.
Predčasnýmzosplatnenímúverusúčasnezanikloprávožalovanéhov1.radesplatiťpohľadávkužalobcu
do pôvodne určeného dňa konečnej splatnosti, nakoľko splatnosť úveru nastala dňa 30.3. v dôsledku
pozmeneného dňa konečnej splatnosti. Žalovaný v 1. rade mal najneskôr v tento zmenený deň splatnosti

zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na pokrytie istiny čerpaného disponibilného úverového
rámca vrátane sumy z toho nepovoleného prečerpania.
Žalobca zdôraznil, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom konsenzuálnej
povahy. Na jej uzavretie postačuje dohoda konsenzu z jej účastníkov. Zmluva o kontokorentnom úvere
nie je reálnym kontraktom, preto je nepochybné, že zmluva a súvisiaca dohoda o ručení boli uzavreté

dňa 25.10.2018 na príslušnej pobočke žalobcu. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver otvorením
úverového rámca, čím mu bolo ako obligačnému dlžníkovi umožnené plné čerpanie úveru v dohodnutej
výške s automatickým obnovením splatnosti vždy o rok.
Poskytnutý úverovýrámecžalovanýv1.radevyčerpal,baažnepovoleneprečerpal.Žalobcapreúplnosť
uviedol, že ak by obligačný dlžník fakticky nezačal čerpať úver najneskôr do 45 dní od uzatvorenia

zmluvy, podľa úverových dokumentov by žalobcovi vzniklo právo zmluvu vypovedať. Podľa uvedeného
žalobca nie je povinný preukázať poskytnutie finančných prostriedkov, reálne čerpanie úveru obligačným
dlžníkom, ani splácanie úveru. Žalovaný v 1. rade mal právo domáhať sa poskytnutia finančných
prostriedkov od žalobcu aj súdnou cestou pre prípad, že by mu nebolo umožnené úver čerpať.
Vo vzťahu k námietke žalovaných, že žalobca nepreukázal doručenie oznámení žalovaným, ktorý bol

mimoriadne zosplatnený úver, žalobca poukázal na bod 16.3 písm. c) úverových podmienok, podľa
ktorého pre účely doručovania platí, že oznámenie, žiadosti, alebo iná korešpondencia doručované
prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po ich
odoslaní. Z poštových hárkov pripojených k žalobe je teda zrejmé, že oznámenia sa dostali do
dispozičnej sféry žalovaných najneskôr dňa 25.3.2022. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo 36/2022. Je nepochybné, že žalovaní mali
objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámení, pričom skutočná vedomosť o ich obsahu
nie je pre účely teórie dôjdenia nevyhnutná. Doručenie oznámení a zosplatnenie úveru dňa 30.3.2022
považuje žalobca za nesporné.
Vo vzťahu k všeobecným úverovým podmienkam žalobca poukázal na bod 2.2 článku 2 zmluvy,

podľa ktorého vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované zmluvou sa
riadia všeobecnými úverovými podmienkami. V bode 9.4.2 zmluvy žalovaní explicitne vyhlásili, že sa
oboznámili aj s obsahom všeobecných úverových podmienok. Všeobecné úverové podmienky sú preto
súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere a rovnako súvisiacej dohody o ručení.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania žalobca uviedol, že termín splatnosti bol so

žalovaným dojednaný dispozitívne. Konkrétny deň omeškania žalovaného v 1. rade je riadne určený
a § 504 OBZ sa na daný prípad neaplikuje, vzhľadom na existenciu dohody sporových strán. Žalobca
v replike zároveň navrhol pripustenie zmeny žaloby vo vzťahu k výške úrokov z omeškania, ktorá
bola medzi stranami dohodnutá vo výške 25 % ročne. Súd zmenu žaloby pripustil na pojednávaní dňa
12.6.2023.

4.Žalovanívduplikezodňa10.3.2023uviedli,ženárokžalobcuneuznávajú,čododôvoduačodovýšky.
Zopakovali svoju doterajšiu argumentáciu v spore a navyše uviedli, že žalobca je nositeľom dôkazného
bremena v spore. Žalovaní popreli poskytnutie úveru, výšku zosplatnenia a výšku žalovanej sumy.
Žalovaní uviedli, že konsenzuálnosť zmluvy o úvere má za následok len to, že zmluvný vzťah vzniká už

dohodou zmluvných strán o jej obsahu, pričom na jej vznik sa nevyžaduje faktické poskytnutie úverových
prostriedkov. Žalobca je však naďalej povinný preukázať poskytnutie úveru, čerpanie a splácanie úveru
žalovanými. Žalovaní uviedli, že žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje, že nepovolené prečerpanie
žalovaného v 1. rade trvalo viac ako 10 dní.Žalobcanepreukázal,ževšeobecnéúverovépodmienkyboližalovanémuv1.radedoručenéabol snimi
riadne oboznámený. Žalovaní uviedli, že samotná formulácia zmluvy nie je dôkazom o tom, že žalovaní
boli so znením všeobecných zmluvných podmienok oboznámení. Žalovaní zdôraznili, že v rámci bežnej

praxe bankových subjektov je znenie všeobecných úverových podmienok podpísané dlžníkmi osobitne
práve pre účely preukázania, že dlžník bol so znením všeobecných úverových podmienok oboznámený.
Žalovaní poukázal na znenie § 273 ods. 1 OBZ, podľa ktorého z obchodnými podmienkami musia
zmluvné strany vyjadriť súhlas. Na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon vyžaduje, aby boli
stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Žalovaní opakovane

uviedli, že nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma, nie je preukázané naplnenie podmienok
pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nie je preukázané doručenie oznámení a oznámení
o podmienkach obnovy. Nie je preukázané, že žalobca predmetné listiny vôbec zaslal a už vôbec nie
je preukázané ich doručenie žalovaným.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.4.2023 označil obranu žalovaných za účelovú a uviedol, že na základe

zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.10.2018 žalovaný v 1. rade vykonal spolu 301 kreditných
operácií v sume 813.808,21 eur a 622 debetných operácií v sume 864.823,64 eur. Ku dňu 15.11.2022
bol zostatok na účte žalovaného záporný v sume 49.523,20 eur.
Je nesporné, že žalovaný v 1. rade úver čerpal a tento aj prečerpal. Žalobca poukázal na svoju skoršiu
argumentáciu v spore. Zároveň uviedol, že ak žalovaný v 1. rade tvrdí, že nebol v prečerpaní úverového

rámca viac ako 10 dní, tak je povinný toto skutkové tvrdenie preukázať. Žalovaní mali vždy prístup
k účtu a disponovali kompletnými výpismi o jeho stave. Z výpisov z účtu žalovaného v 1. rade je
zrejmé, že začiatkom marca 2022 bol stav úveru poskytnutého žalovaným v 1. rade prečerpaný a tento
sa nasledujúcich 10 dní nezmenil. Podmienky na zosplatnenie úveru boli splnené, nakoľko v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol žalovaný v 1. rade ako úverový dlžník v nepovolenom prečerpaní

po dobu viac ako 10 dní.
ŽalobcatiežpoukázalnaRozhodnutieNajvyššiehosúduSRvovecisp.zn.3Mcdo6/2010,podľaktorého
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzatvorenie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej.
Žalovaný pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na
svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o presúvaní dôkazného bremena.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že neboli oboznámení so všeobecnými úverovými podmienkami,
žalobca poukázal na bod 2.2. úverovej zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na aplikácii
všeobecných úverových podmienok, s čím žalovaní súhlasili a potvrdili to aj podpisom úverovej zmluvy.
Toto nie je v konaní spochybnené.
V bode 9.4.1. úverovej zmluvy žalovaní výslovne vyhlásili, že sa so všeobecnými úverovými

podmienkami žalobcu oboznámili.
Žalobca opakovane poukázal na dohodnutú fikciu doručenia jednotlivých oznámení žalovaným
a z tohto dôvodu zásielky považuje žalovaným za doručené. Navyše podľa podacieho hárku zásielka
s oznámením o zosplatnení úveru bola žalovaným zaslaná dňa 22.3.2022. Obe zásielky pritom žalovaní
prevzali dňa 24.3.2022, čo sa dá overiť prostredníctvom nástroja sledovanie zásielky na webovom sídle

slovenskej pošty.
Zároveň žalobca poukázal na bod 13.3.2. všeobecných úverových podmienok, podľa ktorého sa
pohľadávka žalobcu stala splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalovanému v 1. rade, t.j. 24.3.2022.
Nárok na úroky z omeškania si žalobca voči žalovaným uplatňuje v dohodnutej výške 25 % od 31.3.2022

napriek tomu, že nárok na úroky z omeškania vznikol už 24.3.2022.

6. Na pojednávaní dňa 12.6.2023 žalovaný zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu v spore, osobitne
zdôraznil, že súdna prax konštantne zaujíma stanovisko, podľa ktorého pokiaľ obchodné podmienky
nie sú podpísané, dojednania v nich obsiahnuté, sú neplatné. Zároveň podľa súdnej praxe platí, že

časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať
podstatnýchnáležitostízmluvy.Vprípadepoctivéhoprístupuveriteľabyničnemalobrániťtietopodstatné
podmienky uviesť priamo v zmluve. Vo všeobecných úverových podmienkach veriteľa, t.j. žalobcu, sú
upravenépodmienkyčerpaniasplácaniaúveru,podmienkypredčasnéhozosplatneniaúveru,podmienky
určenia a zmeny dňa konečnej splatnosti úveru, lehota na zaplatenie zosplatneného úveru, podmienky

doručovania písomností, poplatky a ich výška, podmienky započítania. Žalovaní uviedli, že žalobca
nepreukázal platné dojednanie všeobecných úverových podmienok. Žalovaní opakovane poukazujú na
neuneseniedôkaznéhobremenažalobcomohľadomjehoskutkovýchtvrdení,tiežnanegatívnudôkaznú
teóriu, v zmysle ktorej nie je možné preukázať niečo, čo sa nestalo. Podľa žalovaných žalovaná sumanepredstavuje len istinu dlžnej sumy a zmluvne dojednaných úrokov, ale aj nároky žalobcu, ktorý si
počas celého trvania uplatňoval voči žalovanému, avšak ich nepreukázal. Rôzne sankcie, poplatky za
balík za vymáhanie pohľadávky. Žalobca v zmysle podanej žaloby žiada úročenie zmluvných úrokov aj

úročením úrokov z omeškania, čo je neprípustné v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným
stykom. Žalobca podľa žalovaných nepreukázal, na základe čoho a z akej sumy boli počítané zmluvne
dojednané úroky.

7. Žalobca v podaní zo dňa 20.7.2023 poukázal na znenie článku 2 bod 2 úverovej zmluvy, bodu 1.3

a bodu 2.2.1 všeobecných úverových podmienok. Ďalej poukázal na bod 2.3 úverovej zmluvy. Žalobca
uviedol, že dlžníkovi poskytol úverový rámec vo výške 130.000 eur, ktorý pozostával z disponibilného
úverového rámca vo výške 35.000 eur, ktorý bol žalovaný v 1. rade ako dlžník oprávnený čerpať
okamžite a blokovaného úverového rámca vo výške 95.000 eur, ktorý bol dlžník oprávnený čerpať až
po splnení ďalších podmienok. Tieto žalovaný nikdy nesplnil, preto bol oprávnený čerpať finančné
prostriedky najviac do výšky disponibilného úverového rámca vo výške 35.000 eur. Prekročením tejto

sumy sa žalovaný v 1. rade dostal do nepovoleného prečerpania. Z výpisu z bankového účtu žalovaného
v 1. rade vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa do nepovoleného prečerpania dostal dňa 20.1.2021, keď
záporný zostatok na účte žalovaného v 1. rade presiahol sumu 35.000 eur, t.j. sumu disponibilného
úverového rámca. Dňa 20.1.2021 záporný zostatok na účte žalovaného v 1. rade predstavoval sumu
35.149,68 eur. Od tohto momentu sa záporný zostatok na účte žalovaného len prehlboval, až do

dosiahnutia aktuálneho záporného zostatku 49.523,20 eur. Žalovaný v 1. rade bol od 20.1.2021 až do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 13.2 písm. a) všeobecných úverových podmienok
vnepovolenomprečerpaníkontokorentnéhoúverunepretržite.Včasevyhláseniamimoriadnejsplatnosti
úveru, t.j. dňa 21.3.2022 nepovolené prečerpanie trvalo viac ako 10 dní, dokonca viac ako rok. V danom
čase boli podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru splnené.

8. Žalovaní v podaní zo dňa 14.9.2023 opätovne popreli nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky
a zopakovali svoju doterajšiu argumentáciu v spore. Uviedli, že žalobca nepreukázal platné
dodanie všeobecných úverových podmienok, prečerpanie na úverovom účte, splnenie podmienok pre
zosplatnenie úveru, nepreukázal z čoho pozostáva žalovaná suma. Uviedli, že žalobca si uplatňuje

žalobou zároveň aj úroky, sankcie, poplatky za balík. Žiada priznanie úrokov z omeškania zo zmluvne
dojednaných úrokov, t.j. úročenie zmluvných úrokov úrokom z omeškania, čo považuje za neprípustné.
Opätovne namieta začiatok omeškania žalovaných.

9. Žalobca v podaní zo dňa 5.10.2023 zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu v spore, zdôraznil, že

rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ktorú vo vzťahu k všeobecným úverovým podmienkam citovali
žalovaní, považuje za neaplikovateľnú na prejednávaný spor. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu
sa týka diametrálne odlišných skutkových okolností a žalovanými uvádzané závery z nej nevyplývajú.
Najvyšší súd vyžaduje podpísanie všeobecných obchodných podmienok výlučne vo vzťahu k platnosti
vnichobsiahnutejrozhodcovskejdoložky.Nevyžadujepodpísanievšeobecnýchobchodnýchpodmienok

ako takých. Platnosť ostatných dojednaných všeobecných obchodných podmienok najvyšší súd
v predmetnom rozhodnutí nikdy nespochybnil. Navyše v predmetnom prípade sa v hlavnej zmluve
nenachádzala žiadna zmienka a nebolo preukázané, že všeobecné obchodné podmienky boli obom
stranám známe. V prejednávanom prípade však v úverovej zmluvy jednoznačne je uvedený odkaz na
všeobecné úverové podmienky žalobcu v bode 2.2. zmluvy a teda tieto všeobecné úverové podmienky

boli stranám známe. Žalovanými vykonštruované tvrdenia nemajú žiadnu zákonnú doktrinálnu ani
judikatórnu oporu. Závery rozhodnutí najvyššieho súdu žalovaní dezinterpretujú. Navyše ide o vecne
aj právne nesúvisiace rozhodnutie s prejednávanou vecou. Žalobca uviedol, že je ľahko matematicky
overiteľné, kedy žalovaný v 1. rade nepovolene prečerpal svoj úver. Z predložených dôkazov je zrejmé,
že v čase zosplatnenia úveru bol v nepovolenom prečerpaní dokonca viac ako rok. Žalovaní doposiaľ

nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by spochybnili tvrdené a preukázané skutočnosti. Napriek tomu, že
v súlade s právnou teóriou došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalovaných,
Vo vzťahu k bežným úrokom, teda k odplate za úverovanie žalovaného v 1. rade, žalobca poukázal
na článok 1 úverovej zmluvy spojený s bodom 5.1 písm. a) úverovej zmluvy. Vo vzťahu k poplatkom
žalobca poukázal na bod 5.1 písm. b) a písm. c) úverovej zmluvy. Napokon poukázal na bod 4.7

všeobecných úverových podmienok, 2. veta, ktoré určil, že pri kontokorentnom úvere platí dlžník úroky
zo sumy vyčerpaného a nezaplateného úveru, čiže zo záporného debetného zostatku na svojom účte,
t.j. zo sumy, ktorú spotreboval nie z vlastných, ale z cudzích zdrojov. Podľa článku 5.1 všeobecných
úverových podmienok sa úroky počítajú na základe presného počtu uplynulých dní úrokového obdobia,kde základ bežného roka pozostáva z 360 dní, zahrňujúc prvý deň úrokového obdobia, ale vynímajúc
posledný deň úrokového obdobia. Podľa bodu 5.2 všeobecných úverových podmienok sa prvé úrokové
obdobiepresunuposkytnutéhoúveruzačínadňomposkytnutiaúveruakončísavnajbližšídeňsplatnosti

úrokov. Každé ďalšie úrokové obdobie začína posledným dňom predchádzajúceho úrokového obdobia
akončísavždynajbližšienasledujúcomdňomsplatnostiúrokov.Žalobcadlžníkoviúčtovalúrokyprvýkrát
za mesiac november 2018 a to v celkovej výške 6,39 eur za mesiac december 2018 mu účtoval
úrok v celkovej výške 6,61 eur, za mesiac január mu účtoval úrok vo výške 30,92 eur. Tieto sumy
boli následne počítané ako debetné položky na účte. Sú jednoducho matematicky overiteľné. Pokiaľ

žalovaný spochybnil výšku zaúčtovaných úrokov, nič im nebránilo poukázať na konkrétne nedostatky,
prípadnenesprávnosťvýpočtujednotlivýchúrokovauviesťvlastnéskutkovétvrdenia.Počas4–ročného
obdobiatrvaniaúverovéhovzťahužalovanínikdynevzniesliakékoľvekvýhrady,pripomienky,reklamácie
k výške úrokov a poplatkov, ktorú im žalobca účtoval. Žalovanému bol účtovaný poplatok za správu
úveru vo výške 6 eur mesačne podľa bodu 5.1 úverovej zmluvy a poplatok za vedenie účtu vo výške 7
eur mesačne. Žalobca poukázal na to, že pri kontokorentnom úvere sa všetky poplatky, úroky a úroky

z omeškania automaticky započítavajú voči zostatku, teda aj záporného zostatku na účte úverového
dlžníka a stávajú sa tak po zúčtovaní istinou. O tieto úhrady sa navyšuje debetný zostatok, čiže dlžná
istina. Žalobca poukázal na ustanovenie bodu 4.10.1 všeobecných úverových podmienok, podľa ktorého
je žalobca oprávnený požadovať od dlžníka platenie zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania zo sumy
tzv. zabezpečovanej pohľadávky, s ktorej platením sa dlžník dostal do omeškania, s výnimkou úrokov

z omeškania. Úroky z omeškania voči žalovanému si žalobca až do podania žaloby nikdy neuplatňoval.
Žalobca ďalej poukázal na bod 1.3 všeobecných úverových podmienok a bod 4.10.1. všeobecných
úverových podmienok.

10. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 žalobca poukázal na charakter úverovej zmluvy a teda to, že ide

o kontokorentný úver. Uviedol, že ak by žalovaní plnili povinnosť platiť dojednané úroky a poplatky
každý mesiac, tieto by neboli účtované na ťarchu účtu. Pokiaľ však tieto zaplatené neboli, tak sa tieto
poplatky a úroky čerpali v rámci úveru, čo zvýšilo úverové čerpanie ako také. Pokiaľ žalovaní dva roky
nezaplatili žiadne úroky, tieto boli pripísané na debetnú ťarchu ich bankového účtu, pretože čerpali určitú
sumu bez toho, aby za ňu platili akékoľvek úroky. V úverových podmienkach je kontokorentný úver

nastavený tak, že ako náhle nie sú zaplatené platby riadne a včas, tieto sa odúčtujú zo zostatku účtu.
Táto istina sa ďalej úročí. V danom prípade teda nejde o úrok z úroku, ani úrok z omeškania z úroku.
Žalovaní totiž nezaplatili riadne a včas každý mesiac za to, že čerpali kontokorentný úver v nejakej
výške, preto sa zmenil titul tohto nároku na úverový a stal sa istinou. Táto istina je ďalej úročená. Žalobca
zdôraznil, že úroky z omeškania neboli ani raz pripísané na ťarchu účtu žalovaného v 1. rade, pokiaľ

zmluvný vzťah existoval. Úroky z omeškania boli uplatnené až v momente, keď došlo k zosplatneniu
celého úveru. Sadzobník poplatkov je zverejnený na webovej stránke banky. Banka oboznamuje so
sadzobníkom poplatkov každého klienta cez internet banking a týmto spôsobom mu oznamuje aj
zmeny v sadzobníku. Sadzobník poplatkov sa zverejňuje verejne cez vyhlášku. Úverová zmluva priamo
odkazuje na sadzobník poplatkov, ktorý je možné podľa zmluvy meniť. Sadzobník poplatkov za vedenie

účtu sa nemenil 10 – 15 rokov.

11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade a žalobca uzatvorili dňa 25.10.2018 zmluvu o kontokorentnom úvere biznis úver
TB Expres č. 8080000040. Žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 130.000 eur, pričom

z tejto sumy predstavoval disponibilný úverový rámec sumu 35.000 eur, ktorú mohol žalovaný v 1.
rade čerpať okamžite. Ďalšiu sumu nad tento rozsah mohol žalovaný v 1. rade čerpať až po splnení
dodatočných podmienok, ktoré však žalovaný v 1. rade nesplnil.
Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu uzatvoril žalobca a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ dohodu
o ručení (v článku 6.6 zmluvy o kontokorentnom úvere), v ktorej ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303

OBZ v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, splní zabezpečovanú
pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou.
Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia
zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi vylúčil povinnosť uvedenú v § 306 ods. 1 OBZ.

V článku I zmluvy strany sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 25 % ročne. Podľa článku II bod 2.2.
Zmluvy o úvere vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou
a dohodou o ručení sa riadia všeobecnými úverovými podmienkami žalobcu zo dňa 7.3.2008 v znení
neskorších dodatkov.Podľa článku II bod 2.3. Zmluvy o úvere disponibilný úverový rámec je časť úverového rámca, ktorý
je dlžník oprávnený čerpať v súlade s touto zmluvou, a to vo výške rozdielu medzi výškou úverového
rámcauvedenéhovzákladnýchpodmienkachavýškoublokovéhoúverovéhorámca.Blokovanýúverový

rámec znamená takú časť úverového rámca, ktorej právo čerpať je veriteľ oprávnený obmedziť v súlade
s touto zmluvou v súvislosti od plnenia záväzkov dlžníka uvedených v tejto zmluve, ako aj v závislosti
od iných skutočností.
PodľačlánkuIIIbod3.1.Zmluvyoúverenazákladetejtozmluvysaveriteľzaviazalposplnenípodmienok
poskytnutia úveru poskytnúť dlžníkovi úver takým spôsobom, že otvorí časť úverového rámca na účte

dlžníka do výšky disponibilného úverového rámca a zároveň obmedzí právo dlžníka čerpať úver do
výšky blokovaného úverového rámca.
Podľa článku III bod 3.2. Zmluvy o úvere dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa čerpanie úveru
až do výšky disponibilného úverového rámca po splnení podmienok poskytnutia úveru. Dlžník sa
zaväzuje splatiť veriteľovi úver v deň konečnej splatnosti uvedený v základných podmienkach spolu
s príslušenstvom pohľadávky veriteľa a súčasťami pohľadávky veriteľa.

Podľa článku III bod 3.4. Zmluvy o úvere prvým dňom konečnej splatnosti pre účely tejto zmluvy je deň
30.9.2019 (rozhodujúci deň). V rozhodujúci deň a tiež v deň každého výročia rozhodujúceho dňa dôjde
ku zmene dňa konečnej splatnosti vždy o jeden kalendárny rok (obnova), pokiaľ niektorá zmluvná strana
tejto zmluvy neoznámi druhej zmluvnej strane ukončenie obnovy.
Podľa článku V bod 5.1. Zmluvy o úvere dlžník sa zaväzuje platiť veriteľovi úroky ku dňu splatnosti

úrokov, ktorý je uvedený v základných podmienkach. Zároveň sa zaväzuje zaplatiť mu poplatok za
obnovu v každý deň obnovy dňa konečnej splatnosti podľa tejto zmluvy a poplatky a ceny za produkty
a služby veriteľa, ktoré sú uvedené v zmluve v úverových podmienkach alebo v sadzobníku poplatkov.
Spracovateľský poplatok je platný v deň poskytnutia úveru.
Podľa článku VIII bod 8.1.Zmluvy o úvere prípadom neplnenia sa pre účely tejto zmluvy rozumie každá

skutočnosť uvedená v bode 13.1 úverových podmienok.
Podľa článku IX bod 9.4.1. Zmluvy o úvere dlžník a ručiteľ vyhlasujú, že sa pri uzatvorení zmlúv
obsiahnutýchvtejtolistineoboznámilispríslušnýmsadzobníkompoplatkovasúverovýmipodmienkami.
Zároveň zmluvné strany sa dohodli, že pri používaní a výklade pojmov tu neupravených a primerane
použije výklad, ktorý je zmluvným stranám známy z iných vzájomne uzavretých zmlúv a vzťahov. Dlžník

vyhlásil, že pri podpise tejto zmluvy bol ústne informovaný o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa
podmienok poskytnutia a splácania úveru vrátane popisu okolností, ktoré mu môžu ovplyvniť vývoj
úrokov sadzby na základe tejto zmluvy alebo úverových podmienok počas trvania zmluvného vzťahu
v čase, kedy bude veriteľ dlžníka informovať o tom, že takéto okolnosti nastali, ako aj o výške
percentuálnej úrokovej sadzby platnej v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

Podľa čl. VI bodu 6.7.1. všeobecných úverových podmienok žalobcu, ak deň splatnosti akejkoľvek
splatnej sumy celkovej pohľadávky veriteľa nebudú na účte dlžníka peňažné prostriedky na jej úhradu,
veriteľ je oprávnený, nie však povinný uspokojiť splatnú sumu celkovej pohľadávky veriteľa formou
zaťaženia účtu dlžníka.
Dlžník je povinný zaplatiť nepovolené prečerpanie najneskôr do piatich dní odo dňa jeho vzniku alebo

najneskôr v deň konečnej splatnosti a to do toho z uvedených dní, ktoré nastane neskôr.
Podľa čl. VI bodu 6.7.2. všeobecných úverových podmienok žalobcu v dôsledku vzniku nepovoleného
prečerpania je veriteľ oprávnený počnúc dňom vzniku nepovoleného prečerpania požadovať od dlžníka
zaplatenie poplatku za prečerpanie vypočítaného na základe sadzby uvedenej pre takýto poplatok
v úverovej zmluve.

PodľačlánkuXIIIbod13.1.všeobecnýchúverovýchpodmienokžalobcu,prípadomneplneniasarozumie
okrem iného vznik nepovoleného prečerpania na účte dlžníka.
Podľa čl. XIII bodu 13.2. písm. a) všeobecných úverových podmienok žalobcu, ak nastane prípad
neplnenia, je veriteľ oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru alebo jeho časti.
Podľa čl. XIII bodu 13.3.1. všeobecných úverových podmienok žalobcu, stanovením mimoriadnej

splatnosti úveru alebo jeho určitej časti sa rozumie využitie práva veriteľa požadovať od dlžníka
predčasné zaplatenie celkovej pohľadávky veriteľa alebo jej určitej časti. Stanovením mimoriadnej
splatnosti úveru zaniká právo dlžníka splácať pohľadávku veriteľa v splátkach podľa splátkového
kalendára dohodnutého v úverovej zmluve alebo právo dlžníka splatiť celkovú pohľadávku v deň
konečnej splatnosti. Veriteľ má právo stanoviť mimoriadnu splatnosť pre všetky nezaplatené peňažné

prostriedky, alebo pre ich určitú časť.
Podľa čl. XIII bodu 13.3.2. všeobecných úverových podmienok žalobcu celková pohľadávka veriteľa
alebo jej veriteľom určená časť sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej
splatnosti úveru dlžníkovi.Podľa čl. XVI. bodu 16.3. písm. c) všeobecných úverových podmienok žalobcu pre účely doručovania
podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia doručované
prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky sa považuje za doručené tretím dňom nasledujúcim po

dni odoslania.
Z výpisov z účtov žalovaného v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade dňa 20.1.2021 prekročil
disponibilný úverový rámec, keď zostatok na jeho účte presiahol sumu 35.000 eur. Prekročenie
úverového rámca trvalo nepretržite až do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci.
Oznámením zo dňa 21.3.2022 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru a výzvu na zaplatenie dlhu. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo žalovaným odoslané
dňa22.3.2022(č.l.39)adoručenédňa24.3.2022a25.32022(č.l.151,152).Voznámeníomimoriadnej
splatnosti úveru žalobca žiada žalovaných o zaplatenie dlhu v lehote do piatich kalendárnych dní.

12. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) . 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o.i. zo zmluvy o úvere.

13. Podľa § 261 ods. 7 OBZ touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

14. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak

úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné

prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka.

18. Podľa § 504 OBZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 303 OBZ Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

20. Podľa § 306 ods. 1 OBZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,

že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto
vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

21. Podľa § 273 ods. 1 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné

podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

22. Podľa čl. 8 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,

a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.24. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

25. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých žalovanému
v 1. rade na základe zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade

dňa 25.10.2018. Totožného nároku voči žalovanému v 2. rade sa žalobca domáha na základe dohody
o ručení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade toho istého dňa.

26. Medzi sporovými stranami je nesporné, že žalobca a žalovaný v 1. rade dňa 25.10.2018 uzavreli
zmluvu o kontokorentnom úvere. Žalovaný v 2. rade v čl. 6.6. zmluvy vyhlásil, že veriteľa uspokojí
ako ručiteľ podľa § 303 OBZ v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne

a včas. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia
zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi vylúčil povinnosť uvedenú v § 306 ods. 1 OBZ.

27. Medzi sporovými stranami je sporné, či žalovaný v 1. rade čerpal úver, z čoho pozostáva žalovaná

suma, či boli dôvody na vyhlásenie predbežnej splatnosti, či bolo vyhlásenie predbežnej splatnosti
doručené žalovaným, či boli všeobecné úverové podmienky žalobcu súčasťou zmluvného vzťahu
sporových strán.

28. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 6 OBZ absolútnym obchodom, a preto sa vzťah medzi

sporovými stranami, vrátane jeho zabezpečenia spravuje Obchodným zákonníkom. Medzi stranami nie
je sporné, že zmluva bola navyše uzavretá medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti
a ručiteľ (žalovaný v 2. rade) je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade. V súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít preto vzťah uzavretý sporovými stranami nepodlieha
úprave spotrebiteľského práva.

29. Ako prvú súd posudzoval otázku obsahu zmluvného vzťahu sporových strán, nakoľko žalovaní
v konaní opakovane argumentovali tým, že všeobecné úverové podmienky žalobcu nie sú súčasťou
právneho vzťahu sporových strán, z dôvodu že tieto nie sú osobitne podpísané a obsahujú podstatné
náležitosti zmluvy.

30. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že zmluvné strany sa v bode 2.2. úverovej zmluvy
explicitne dohodli, že všeobecné úverové podmienky sú súčasťou ich právneho vzťahu a zároveň v
bode 9.4.1. úverovej zmluvy žalovaní výslovne vyhlásili, že sa so všeobecnými úverovými podmienkami
žalobcu oboznámili. Sporové strany ako subjekty vstupujúce do obchodnoprávnych vzťahov s odbornou

starostlivosťou si musia byť vedomé následkov takého vyhlásenia v zmluvných vzťahoch a nemôžu sa
následneúčelovodovolávaťnepravdivostisvojichskoršíchprejavovvôle.Zmluvnástranajezodpovedná
za to, že podpisuje zmluvu, s ktorej obsahom sa oboznámila a ktorej obsah zodpovedá skutočnosti.
Rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým žalovaní v konaní argumentovali nie je na posudzovaný právny
vzťah aplikovateľné.

31. Na základe uvedeného súd uzavrel, že všeobecné úverové podmienky žalobcu sú podľa § 273 OBZ
platnou súčasťou zmluvného vzťahu sporových strán a ďalšie sporné otázky posudzoval aj aplikujúc
tieto obchodné podmienky.

32. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom a žalovaní v konaní opakovane argumentovali tým,
že žalobca nepreukázal čerpanie úveru alebo nepreukázal jeho prečerpanie.

33. Žalobca v konaní naopak tvrdil, že žalovaný v 1. rade dojednaný úver riadne čerpal, keď vykonal
spolu 301 kreditných operácií v sume 813.808,21 eur a 622 debetných operácií v sume 864.823,64 eur.

Žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný v 1. rade bol na základe zmluvy oprávnený čerpať úver do
výšky disponibilného úverového rámca, t.j. do výšky 35.000 eur, nakoľko nesplnil ďalšie podmienky pre
čerpanie prostriedkov z blokovaného úverového rámca.Dňa 20.1.2021 žalovaný v 1. rade prekročil povolenú výšku disponibilného úverového rámca, keď
záporný zostatok na jeho účte dosiahol sumu 35.149,68 eur, pričom od tohto momentu sa záporný
zostatok na účte žalovaného len prehlboval.

Za účelom preukázania uvedených skutkových tvrdení žalobca v konaní predložil výpisy z účtu
žalovaného v 1. rade, ako aj samotnú zmluvu o úvere.

34. Vo vzťahu k použitej procesnej obrane žalovaných súd uvádza, že táto nespĺňa kvalitatívne nároky
účinného popretia skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 CSP. Žalobca v konaní predložil výpisy

z bankového účtu žalovaného v 1. rade, uviedol konkrétne skutkové tvrdenia o spôsobe čerpania i
trvaníprečerpaniaúveružalovanýmv1.rade,napriektomu,žalovaníneuviedlivčomsútvrdeniažalobcu
nesprávne a nespochybnili pravosť ani platnosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom. Žalovaní
tiež nepopreli tvrdenie žalobcu, že mali výpisy z účtov k dispozícii počas celého trvania zmluvného
vzťahu a nikdy na výpisoch uvedené bankové operácie nereklamovali ani inak nenamietali.
Súd preto všeobecné tvrdenia žalovaných nepovažoval za účinné popretie skutkových tvrdení

protistrany, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť žalobcom predkladané tvrdenia a dôkazy.

35. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovaní v 1. rade čerpal úver od žalobcu a povolený
disponibilný úverový rámec vo výške 35 000 eur prekročil, tak ako to vyplýva zo skutkových tvrdení
žalobcu a ním predložených listinných dôkazov.

36. Žalobca v konaní tvrdil a výpismi z účtu žalovaného v 1. rade preukazoval, že prečerpanie úveru
žalovaným v 1. rade trvalo nepretržite od 20.1.2021. Z vyššie uvedených dôvodov súd dovodil, že
žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v súlade čl. VIII a čl. XIII všeobecných
úverových podmienok žalobcu, nakoľko je nepochybné, že prečerpanie úveru žalovaným v 1. rade trvalo

viac ako 10 dní. Žalobca listinnými dôkazmi (podacím hárkom na č.l. 29 a nasl. a výpisom zo sledovania
zásielok na č.l. 151a 152) zároveň preukázal, že oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru spolu
s výzvou na úhradu dlhu bolo žalovaným riadne doručené dňa 24.3.2022 a 25.3.2022. V oznámení
žalobca žiadal žalovaných o splatenie úveru v lehote 5 kalendárnych dní.

37. Vo vzťahu ku poslednej spornej otázke – z čoho pozostáva žalovaná suma, súd poukazuje na
podrobné skutkové tvrdenia žalobcu v písomnom podaní zo dňa 5.10.2023. Ku skutkovým tvrdeniam
žalobu žalovaní opätovne neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by kvalifikovane popreli alebo
vyvrátili tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k oprávnenosti účtovania poplatkov a úrokov zo zmluvy o úvere súd
poukazuje na článok V bod 5.1. a článok IX bod 9.4.1. Zmluvy o úvere. Podľa bodu 6.7.1. všeobecných

úverových podmienok žalobcu zároveň platí, že ak deň splatnosti akejkoľvek splatnej sumy celkovej
pohľadávky veriteľa nebudú na účte dlžníka peňažné prostriedky na jej úhradu, veriteľ je oprávnený
uspokojiť splatnú sumu celkovej pohľadávky veriteľa formou zaťaženia účtu dlžníka.

38. Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich skutkových

tvrdení, že sporové strany uzatvorili zmluvu o úvere a dohodu a ručení, žalovaný v 1. rade čerpal
kontokorentný úver na základe tejto zmluvy a dňa 20.1.2021 prečerpal disponibilný úverový rámec
vo výške 35 000 eur, prečerpanie úveru trvá nepretržite až doteraz. V súlade s všeobecnými
úverovými podmienkami bol preto žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s výzvou na úhradu žalovaným riadne doručil. Žalovaní

všeobecnými tvrdeniami o nepreukázaní či rozporovaní skutkových tvrdení účinne nepopreli tvrdenia
protistrany a zároveň v konaní nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by spochybnili alebo vyvrátili
prostriedky procesného útoku žalobcu.

39. Podľa ust. § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

40. Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

41. Súd vo výroku I uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 48.015,78 eur spolu
s úrokom z omeškania v dohodnutej výške 25% ročne od 31.3.2022 až do zaplatenia. Začiatok
omeškania bol určený v súlade s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu a výzvou na jehoúhradu zo dňa 21.3.2022, v ktorej žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlhu do 5 kalendárnych dní od
doručenia výzvy. Žalovanému v 1. rade bola výzva doručená dňa 24.3.2022 a žalovanému v 2. rade
bola doručená 25.3.2022.

42. Podľa ust § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

43. Podľa ust § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

44. O povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

súd rozhodol vo výroku II v súlade s § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ust § 2 nariadenia vlády SR č.
21/2013 Z.z.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu voči žalovaným vo výroku III priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.

47.Osamotnejnáhradetrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( § 355 ods.1 C.s.p. ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach ( § 362 C.s.p. )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p. )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 C.s.p. )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( §365 ods.1
C.s.p. )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods.3 C.s.p. )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( § 366 C.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.