Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Odi/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233912
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123233912.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: A.

B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXXX/XXX,XXXXXE.F.,právnezastúpeného:Mgr.BarboraHlavatá,
advokátka, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902, proti žalovanému: A.
B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., v konaní o zrušení oddlženia pre nepoctivý
zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného: A. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F.,
o ktorom bolo rozhodnuté v uznesení Okresného súdu Žilina sp. zn. 2Odk/64/2017 zo dňa 15.08.2017,
zverejnenom v Obchodnom vestníku 160/2017, vydanom dňa 21.08.2017.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 09.08.2023 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia
žalovanej, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/64/2017 zo dňa
18.08.2017, a to z dôvodu, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je veriteľom A. B. G. (žalovaná) a jej manžela H. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F.. Ich záväzok vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
17.05.2009, ktorou im žalobca požičal sumu 11.332 eur s príslušenstvom, pričom dlžníci mu vrátili sumu
920 eur. Dňa 27.04.2010 sa žalobca osobne stretol s manželom A. B. G. za účelom ďalšieho postupu vo
veci vymáhania jeho pohľadávky, ktorý mu ponúkol, že namiesto vrátenia finančných prostriedkov naňho
s manželkou prevedú vlastnícke právo k pozemku parc. KNC č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 1440 m2,
vedený na LV č. XXXX k. ú. D.. V tom čase však už bolo vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti prevedené

na dcéru dlžníkov C. G.. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa v roku 2010 veriteľom žalovanej a jej
manžela stal I. G. (postupník), ktorý inicioval konanie na Okresnom súde Považská Bystrica o zaplatenie
10.412 eur s príslušenstvom. Jeho pohľadávka bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica č. k. 6C/57/2011-40 zo dňa 05.05.2011. I. G. postúpil pohľadávku naspäť pôvodnému veriteľovi
–žalobcovi,ktorúskutočnosťoznámilžalovanejajejmanželovilistomzodňa10.01.2013.Podľatvrdenia
žalobcu už v rámci konania vedeného Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/57/2011 sa
dlžníci vyhýbali súdnemu konaniu, nezúčastnili sa pojednávania a v rozpore so skutočnosťou tvrdili,

že chcú predmetnú vec vyriešiť mimosúdne, pričom nevyvinuli žiadnu tomu zodpovedajúcu aktivitu, v
dôsledku čoho je ich počínanie možné vysvetliť iba ako snahu o oddialenie meritórneho rozhodnutia.
PohľadávkasastalapredmetomexekúcievykonávanejsúdnouexekútorkouJUDr.MáriouKrasňanovou,
sp. zn. EX 317/2011, v rámci ktorej povinní uhradili sumu 3.880 eur ihneď ako zistili hrozbu výkonuexekučného záložného práva na nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Následne podali
návrh na odklad exekúcie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 6Er 684/2011-36 zo dňa 29.10.2012 tak, že súd povolil odklad exekúcie do 31.01.2013. Podľa

názoru žalobcu, ako sa neskôr ukázalo, návrh na odklad exekúcie, ktorý bol súdnou exekútorkou súdu
predložený dňa 27.09.2012, bol motivovaný výlučne snahou o získanie času za účelom uskutočnenia
právnych krokov, ktorých zámerom bolo očistenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. E.
F. v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, slúžiacich ako záloh, a v ktorých dodnes bývajú, od záložných
práv a následné oddlženie, čomu nasvedčujú podľa presvedčenia žalobcu nasledovné skutočnosti:

- žalovaná odoslala súdnej exekútorke J. H. C. dňa 31.10.2011 email, v ktorom navrhovala za účelom
oddialenia výkonu exekúcie mesačné splátky v sume 2.000 eur, tieto však dlžníci nikdy nerealizovali.
Žalovaná tvrdila, že si myslela, že ich ďalší veriteľ – VÚB, a. s. (v poradí 2. záložný veriteľ zapísaný na LV
č. XXXX k. ú. E. F.) si z jej účtu sťahuje svoje splátky, pričom zistila, že tomu tak už 2 mesiace nie je. Toto
jej tvrdenie bolo podľa vyjadrenia žalobcu očividným zavádzaním a nepravdou, nakoľko veriteľ VÚB, a.

s. začal svoju pohľadávku vymáhať ešte skôr ako I. G., k čomu by nedošlo, ak by žalovaná a jej manžel
plnili riadne a včas svoje splatné záväzky, nehovoriac o tom, že podľa vyjadrenia samotného veriteľa
VÚB, a. s. v emaile adresovanom žalovanej dňa 29.10.2012 došlo k poslednej úhrade splátky zo strany
žalovanej a jej manžela v mesiaci september 2009, t. j. o dva roky skôr, ako tvrdila žalovaná J. C., pričom
je viac ako nepravdepodobné, že by si tak dlhé obdobie nevšimla, že splátky úveru z účtu neodchádzajú.

-ŽalovanáajejmanželsadohodlisosvojímznámymI.D.,žetentoodkúpipohľadávkuprvéhozáložného
veriteľa odporcov - Prvej stavebnej sporiteľne , B. v sume 4.353,73 eur.
- E. D. D., B. oznámila žalovanej a jej manželovi listom zo dňa 12.10.2012 postúpenie pohľadávky
postupníkovi I. D. (návrh na odklad exekúcie zo strany žalovanej a jej manžela ako povinných bol súdnou
exekútorkou súdu doručený už dňa 27.09.2012, z čoho možno usudzovať, že žalovanú a jej manžela

k dohode so I. D. pohlo práve exekučné konanie vedené v prospech I. G., ako aj aktivity veriteľa VÚB,
a.s., ktorý im hrozil výkonom záložného práva).
- Postupník následne ako v poradí 1. záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva, v rámci ktorého
ako záložný veriteľ priamym predajom (nie prostredníctvom verejnej dražby) previedol vlastnícke právo
k zálohu kúpnou zmluvou zo dňa 08.03.2013 do výlučného vlastníctva E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom H. XXX/XX, E. F., ktorý je otcom žalovanej. Kúpna cena bola stanovená na sumu 39.000
eur, hoci A. B. F. v znaleckom posudku č. 113/2012 zo dňa 26.11.2012, ktorý nechala vypracovať J.
H. C., súdna exekútorka, stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 106.000 eur a podľa
vtedajšíchinformáciíuverejnenýchnawebovejstránkeNárodnejbankySlovenskasatrhovácenazálohu
pohybovala ešte vo vyšších sumách.

- E. B. ako otec žalovanej sa stal výlučným vlastníkom zálohu a Správa katastra Považská Bystrica
listom zo dňa 03.04.2013 oznámila JUDr. Márii Krasňanovej výmaz exekučného záložného práva EX
317/2011.
- E. B. sa v zmysle kúpnej zmluvy zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach. Sumu 11.000 eur do
31.12.2016 a sumu 23.000 eur do 31.12.2018, avšak v skutočnosti uhradil postupníkovi len sumu 5.000

eur dňa 17.04.2013, pričom postupník od neho nikdy zostávajúcu nezaplatenú zvyšnú časť kúpnej ceny
nevymáhal a E. B. ju nikdy iniciatívne nezaplatil, hoci na pojednávaní dňa 08.10.2015 v konaní vedenom
na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/45/2015, uviedol, že na ďalšie splátky si požičia
a vyjadril tak záväzok uhradiť aj zostávajúcu časť kúpnej ceny.
- Okresný súd Trenčín na podklade návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok postupníka I. D. ako

dlžníka, ktorý podal postupníkov veriteľ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom E. XXX/XX, XXX XX F., dňa
17.05.2013 začal konkurzné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 29K/10/2013 a Okresný súd Trenčín
uznesením č. k. 29K/10/2013-361 zo dňa 02.12.2020 zrušil konkurz pre nedostatok majetku, pričom
uznesenie Okresného súdu Trenčín nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2020.
- V rámci prebiehajúceho konkurzu na majetok postupníka I. D. došlo zo strany správcu k podaniu

trestného oznámenia v súvislosti s konaním postupníka, ktorý mal správcovi zatajiť existenciu
pohľadávky voči E. B., čím malo dôjsť k spáchaniu trestného činu poškodzovania veriteľa. Toto
oznámenie bolo odmietnuté; trestná vec bola vedená na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru
Považská Bystrica, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-306/2-VYS-PB-2018. K zaplateniu dlžnej
kúpnej ceny na základe výzvy správcu v konkurze na majetok postupníka zo strany E. B. nedošlo.

- V trestnom konaní ČVS: ORP-306/2-VYS-PB-2018 vyšlo najavo, že postupník nielenže tendenčne
menil svoju výpoveď, ale tiež že žiadnym spôsobom nechcel vymáhať nezaplatenú časť kúpnej ceny
za záloh od E. B.. Sám postupník I. D. bol pred získaním pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.
veriteľom žalovanej a jej manžela, ktorým v roku 2006 požičal sumu 150.000 SKK, a preto sa údajnerozhodol odkúpiť pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (hoci v tom čase podľa vlastných vyjadrení
mal mať finančné problémy kvôli neuhradeným faktúram za vykonané práce pre firmu Bilfinger Berger),
aby si svoju pohľadávku uspokojil výkonom záložného práva. Postupník I. D. okrem vlastnej pohľadávky

vo výške 150.000 SKK získal tiež pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., za ktorú zaplatil (v čase
svojich finančných problémov) sumu vo výške 4.353,73 eur, avšak z výkonu záložného práva predajom
zálohu v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov získal len 5.000 eur (teda iba cca polovicu zo svojich
pohľadávok), čo považoval za postačujúce a zostávajúcu nezaplatenú kúpnu cenu vo výške 34.000
eur nepovažoval za potrebné vymáhať. V rozpore s logikou a legitímnymi očakávaniami teda tvrdil,

že v čase svojich finančných problémov investoval ďalšie nemalé finančné prostriedky do pohľadávky
voči žalovanej a jej manželovi z dôvodu, aby si vymohol aj svoju skoršiu zálohom nezabezpečenú
pohľadávku, ktorá bola navyše v tom čase premlčaná.

3.Žalobcavžalobeďalejuviedol,ževzhľadomnapopísanýprevodvlastníckehoprávazbezpodielového
spoluvlastníctva žalovanej a jej manžela do výlučného vlastníctva otca žalovanej, čím došlo k zmenšeniu

ich majetku a zmareniu možnosti vymoženia pohľadávky žalobcu, sa žalobca rozhodol podať žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy ( konanie bolo vedené na Okresnom súde
Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/45/2015; žalovaná a jej manžel boli označení ako žalovaní 3/ a
4/). Podľa vyjadrenia žalobcu aj v tomto konaní sa dlžníci snažili o prerušenie tohto konania, a to za
účelom uzatvorenia domnelej mimosúdnej dohody so žalobcom, avšak keďže so žiadnych skutočností

tento ich úmysel nevyplýval a poprel to aj žalobca, ktorý s prerušením konania nesúhlasil, súd o ich
návrhu na prerušenie konania rozhodol uznesením č. k. 3C/45/2015-68 zo dňa 10.12.2015 tak, že
konanie neprerušil. Po vykonanom dokazovaní súd dňa 19.05.2016 rozhodol, že kúpna zmluva je
neplatná. Na podklade odvolania žalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 19Co/6/2017-200
zo dňa 29.03.2018 zmenil prvostupňový rozsudok tak, že žalobu o určenie neplatnosti právneho

úkonu zamietol. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 22OdK/87/2017 zo dňa 11.08.2017 vyhlásil
konkurz na majetok manžela žalovanej a oddlžil ho. Žalobca uviedol, že prihláškou zo dňa 28.09.
2017 si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu. Dňa 06.12.2017 bol v Obchodnom vestníku uverejnený
oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Okresný
súd Žilina uznesením sp. zn. 2OdK/64/2017 zo dňa 15.08.2017 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej

a oddlžil ju. Žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu prihláškou zo dňa 28.09.2017. Podľa
žalobcu z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná a jej manžel sa od momentu, kedy z
ich strany došlo v roku 2012 k podaniu návrhu na odklad exekúcie, vôbec nesnažili svoje záväzky
voči veriteľom plniť, sústredili sa však na prevod ich nehnuteľného majetku na otca žalovanej, t. j. na
osobu blízku, bez zaťaženia záložnými právami a následne aj na samotné oddlženie a zbavenie sa

všetkých dlhov. Ani I. D., ktorému údajne dlžili 150.000 SKK ešte od roku 2006, žiadne prostriedky
nevrátilianeponúklimuanižiadnyalternatívnyspôsobsplateniadlhu,napr.ženaňhoprevedúvlastnícke
právo k nehnuteľnosti pozemku parc. KNC č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 1440 m2 vedený na LV
č. XXXX k. ú. D., alebo že tento predajú a z výťažku uspokoja jeho pohľadávku, namiesto toho ešte
v roku 2009 previedli vlastnícke právo na svoju dcéru, C. G., pričom je možné predpokladať, že tak

učinili, aby ochránili majetok pred vymáhaním svojich dlhov. Konanie žalovanej a jej manžela je podľa
názoru žalobcu potrebné vidieť v súvislostiach, pričom dôležitá je tiež skutočnosť, že hoci ešte v roku
2010 bol záloh zapísaný na LV č. XXXX k. ú. E. F. (bydlisko žalovanej a jej manžela) v bezpodielovom
spoluvlastnícke žalovanej a jej manžela, pričom podľa časti C: Ťarchy na uspokojenie čakali minimálne
traja veritelia s viacerými pohľadávkami (žalobca bol následne štvrtý v poradí), už v roku 2013 táto

nehnuteľnosť získala nového vlastníka bez zaťaženia záložnými právami, naďalej bezo zmeny slúži
žalovanej a jej manželovi ako trvalé bydlisko a vlastník nehnuteľností – E. B., otec žalovanej, nadobudol
nehnuteľnosť v hodnote cca 150.000 eur za sumu 5.000 eur. Toto všetko sa udialo po tom, ako začal
hroziť žalovanej a jej manželovi výkon záložného práva zo strany druhého záložného veriteľa VÚB,
a. s. a pribudla tiež exekúcia zo strany veriteľa I. G., ktorý tiež mienil realizovať výkon záložného

práva, v kooperácii s ostatnými záložnými veriteľmi s prednostným právom výkonu záložného práva.
Podľa presvedčenia žalobcu žalovaná spolu s manželom vyššie uvedenými krokmi tendenčne požiadali
o odklad exekúcie, aby medzičasom s pomocou I. D. dosiahli, že sa stal 1. záložným veriteľom s
právom výkonu záložného práva, pričom k výkonu záložného práva aj došlo, a to tak, že nehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela boli prevedené do výlučného vlastníctva

otca žalovanej, ktorý nezaplatil väčšiu časť kúpnej ceny. Dlžníci už v liste zo dňa 15.12.2014 uvádzali
svoj zámer podať návrh na vyhlásenie konkurzu, žiadnou splátkou (ani minimálnou) sa od momentu
podania návrhu na odklad exekúcie nesnažili znížiť svoj dlh voči žalobcovi, pričom len špekulatívne
deklarovali svoj záujem riešiť so žalobcom a jeho právnym predchodcom (a taktiež aj s druhýmzáložným veriteľom VÚB, B.) splatenie dlhu mimosúdne, avšak v skutočnosti nepredložili žiadny návrh
náhradného splácania svojho dlhu, nezaplatili žiadnu časť svojho dlhu, ale zbavili sa svojho majetku,
ktorý do dnešného dňa užívajú cez tretiu – blízku osobu E. B.. Tým bol podľa žalobcu preukázaný

nepoctivý zámer dlžníkov. Žalobca v žalobe upriamil pozornosť na ustanovenia § 166g ZKR. Uviedol,
že vyhodnocujúc správanie žalovanej možno konštatovať, že žalovaná po podaní návrhu nepreukázala,
že by sa snažila zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmov či prejavila snahu o opätovné zaradenie
do spoločnosti tak, aby bolo zjavné, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu si nezapríčinila vlastným
nezodpovedným finančným správaním, ale že nastala v dôsledku objektívnych nepredvídateľných či

neovplyvniteľných životných udalostí. Poukázal tiež na to, že žalovaná bola nezanedbateľnú dobu
zamestnankyňou Daňového úradu Považská Bystrica, pričom vykonávala funkciu kontrolórky, v rámci
ktorej realizovala daňové kontroly u daňových subjektov, pôsobila tiež na úseku vnútornej kontroly,
kde kontrolovala činnosť iných zamestnancov - kontrolórov. Tieto mnohoročné pracovné skúsenosti sú
podľa názoru žalobcu okolnosťou, pre ktorú by mal súd prísnejšie posudzovať skutočnosti ovplyvňujúce
poctivý zámer u žalovanej. Poukázal tiež na rozhodovaciu prax vo veciach zrušenia oddlženia pre

nepoctivý zámer (rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odi/1/2018 zo dňa 19.06.2019,
sp. zn. 4odi/3/2018 zo dňa 05.08.2019, sp. zn. 2Odi/1/2017 zo dňa 27.02.2020, sp. zn. 4odi/4/2018
zo dňa 17.06.2019, rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/1/2018 zo dňa 03.04.2019,
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. /odi/1/2018 zo dňa 18.10.2018, sp. zn. 4Odi/3/2018 zo
dňa 05.08.2019) a vyjadril presvedčenie, že postup žalovanej, jej manžela, I. D. a E. B. bol organizovaný

atítosvojekrokykoordinovalivzáujmezachovaniabývaniažalovanejajejmanžela,scieľomochránenia
ich nehnuteľností pred veriteľmi a následne došlo aj k definitívnej strate možnosti veriteľov vymôcť svoje
pohľadávky v dôsledku oddlženia žalovanej a jej manžela.

4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre

katastrálne územie D., okres Považská Bystrica, obec Sverepec, oznámenie žalobcu adresované
žalovanej zo dňa 08.11.2010 o postúpení jeho pohľadávky na I. G., zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 09.11.2010 vrátane doručenky, oznámenie subjektu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. adresované
žalovanej vo veci oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2012, oznámenie
subjektu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. o upustení od výkonu záložného práva, návrh na vykonanie

zápisu zmeny v osobe záložného veriteľa učinené zo strany subjektu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
mailovú komunikáciu medzi žalovanou a zamestnankyňou banky Všeobecná úverová banka, a.s.,
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.04.2005, zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 01.04.2008, oznámenie Správy katastra Považská Bystrica, adresované
exekútorke JUDr. Krasňanovej zo dňa 03.04.2013, výpis z LV č. XXXX pre kat. územie E. F., znalecký

posudok vypracovaný znalcom Ing. Adriánom Bachratým, výňatok z Obchodného vestníka č. 98/2013
vydaného dňa 23.05.2013 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi I. D., výňatok z Obchodného
vestníka č. 3/2021 vydaného dňa 07.01.2021 o zrušení konkurzu na majetok I. D. pre nedostatok
majetku, mailová komunikácia medzi žalovanou a exekútorkou H. C., zmluvu o postúpení pohľadávky,
uzatvorenú medzi postupcom I. G. a postupníkom A. B. C. dňa 10.01.2013, oznámenie o postúpení

pohľadávky datované dňa 10.01.2013, učinené zo strany I. G. voči žalovanej, písomnosť adresovanú
H. L. C., advokátovi, ktorou mu žalovaná s manželom dňa 15.12.2014 oznámila, že zvažujú podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na ich majetok, výňatok z Obchodného vestníka č. 158/2017 zo
dňa 17.08.2017 - vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka H. G., výňatok z Obchodného vestníka
č. 232/2017 zo dňa 06.12.2017 – oznámenie o zrušení konkurzu na majetok H. G. z dôvodu, že

konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, výňatok z Obchodného vestníka č. 160/2017 zo dňa
21.08.2017-vyhláseniekonkurzunamajetokžalovanej.Žalobcatiežpredložilprihláškujehopohľadávky
do konkurzu na majetok žalovanej. Žalobca ďalej navrhol vykonanie dokazovania oboznámením spisu
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/57/2011, oboznámením exekučného spisu vedeného
exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou pod sp. zn. EX 317/2011, oboznámením exekučného súdneho

spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Er/684/2011, oboznámením vyšetrovacieho spisu
ČVS:ORP-306/2-Vys-PB-218, oboznámením pracovného posudku žalovanej zo strany Daňového úradu
Trenčín, odpoveďou na lustráciu žalovanej v Sociálnej poisťovni, oboznámením zoznamu veriteľov
a zoznamu prihlásených pohľadávok vyžiadaných od JUDr. Martiny Válkovej a JUDr. Anny Machajdovej.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, a to napriek tomu, že žaloba a jej prílohy jej boli spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe účinne doručené, a to dňa 16.10.2023.6. Dňa 17.05.2024 sa konalo vo veci pojednávanie, a to za prítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené na základe fikcie dňa 08.04.2024
(žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote). Lehota na prípravu pojednávania bola dodržaná,

žalovaná o odročenie pojednávania nepožiadala, preto súd konštatoval, že boli splnené procesné
podmienky na to, aby súd pojednával v neprítomnosti žalovanej. V tejto súvislosti súd uvádza, že
žalovaná bola riadne poučená o spôsobe, ako môže požiadať o odročenie pojednávania a taktiež bola
poučená o možnosti zvoliť si zástupcu, pričom toto právo nevyužila.

7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Opätovne
zdôraznil, že žalovaná pred svojím oddlžením koordinovane spolu so svojim manželom H. G., známym
I. D. a otcom žalovanej E. B. konali tak, že spôsobili zánik možnosti vymáhania pohľadávok svojich
veriteľov. Žalobca na pojednávaní doplnil, že s ohľadom na aktivity exekútorky JUDr. Krasňanovej
smerujúce k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej
a jej manžela I. D. dňa 04.10.2012 nadobudol pohľadávku prvého záložného veriteľa a oznámil

exekútorke, že nesúhlasí s predajom nehnuteľnosti na dražbe, pričom zmenil výkon záložného práva
tak, že nehnuteľnosť získa záujemca s najvyššou ponukou, pričom tento sa mal prihlásiť na internetový
inzerát. I. D. následne realizoval výkon záložného práva tak, že uzavrel v mene žalovanej a jej manžela
dňa 03.08.2013 kúpnu zmluvu s E. B., otcom žalovanej ako jediným záujemcom o nehnuteľnosť, pričom
kúpna cena bola stanovená na sumu 39.000 eur, hoci znalec ustanovený súdnou exekútorkou sumu

stanovil na sumu 106.000 eur. E. B. zaplatil iba prvú splátku kúpnej ceny vo výške 5.000 Eur, a to
priamo I. D. na jeho bankový účet a zvyšný záväzok voči žalovanému manželovi nikdy nesplnil. Žalovaná
s manželom pohľadávku z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny, ktorú by mohli použiť na uspokojenie
svojich veriteľov, nevymáhali, pričom túto pohľadávku mali v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2013 aj
v čase podania návrhu na oddlženie, nepriznali ju však a zatajili časť svojho majetku pred konkurzným

súdom správcom. Táto pohľadávka spočívala v dvoch splátkach kúpnej ceny vo výške 11.000 eur
splatných k 31.12.2016 a vo výške 23.000 eur splatných k 31.12.2018. Nezaplatenú časť kúpnej ceny
nevymáhal ani I. D., tvrdiac, že jeho pohľadávka vo výške 150.000 SKK bola uspokojená a ostatní
veritelia ho nezaujímajú. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná s manželom zostali reálne v nehnuteľnosti
bývať a užívajú ju do dnešného dňa v nezmenenom rozsahu. Z dokumentov, ktoré I. D. na vyžiadanie

predložil súdnej exekútorke JUDr. Krasňanovej, vyplýva, že zo sumy 5.000 eur od E. B. musel uhradiť
aj náklady výkonu záložného práva prestavujúce náklady na poskytnuté právne služby JUDr. Milana
Chovanca, advokáta, ktorý vytvoril a autorizoval kúpnu zmluvu za sumu 1.826,57 eur, v dôsledku čoho
výnos z predaja zálohu bol 3.173,43 eur, t. j. o 1.180,03 eur menej, ako bola výška pohľadávky I.
D. z dôvodu zaplatenej odmeny za odkúpenie pohľadávky od Prvej stavebnej sporiteľne a.s., a teda

I. D. prišiel o viac ako štvrtinu svojej pohľadávky. I. D. zároveň vôbec nevymohol svoju pôvodnú
pohľadávku vo výške 150.000 Sk, keďže táto nebola zabezpečená záložným právom pôvodne patriacim
Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Pohľadávka I. D. voči žalovanej sa ešte zvýšila o ďalších 1.180,03
eur, pretože I. D. po odkúpení pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. musel zaplatiť odmenu
za odstúpenie pohľadávky 1.353,73 eur a následne aj advokátovi J. M. sumu vo výške 1.826,57 eur

za právne služby spojené s výkonom záložného práva, čím náklady I. D. stúpli na celkovú sumu
6.180,30 eur, avšak od kupujúceho E. B. získal iba 5.000 eur. Išlo teda o akciu, ktorá bola pre I. D.
v čase jeho finančných problémov viac ako nevýhodná, na rozdiel od žalovanej a jej manžela, ktorí sa
zbavili zaťaženia nehnuteľnosti záložnými právami svojich veriteľov a zároveň nehnuteľnosti prešli do
vlastníckeho práva blízkej osoby a naďalej ich bez obmedzení užívajú a samotná žalovaná je právnym

nástupcomvlastníkanehnuteľnosti.Žalobcaupriamilpozornosťajnato,žeI.D.dňa20.08.2012požiadal
Prvú stavebnú sporiteľňu, a.s. o odkúpenie pohľadávky zo zmluvy o stavebnom sporení voči H. G.
a spoludlžníčke A. B. G., pričom v tejto žiadosti I. D. uviedol, že pohľadávka je ku dňu 30.09.2012 vo
výške 4.485,60 eur. Uvedenie tejto sumy v žiadosti o odkúpenie pohľadávky znamená, že I. D. mal
prístup k takejto informácii buď priamo od dlžníkov alebo priamo od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.,

pričom tá by s ohľadom na bankové tajomstvo uvedenú informáciu neposkytla bez výslovného súhlasu
alebo prítomnosti dlžníkov. Podľa presvedčenia žalobcu je teda zrejmé, že žalovaná a jej manžel mali
v čase podkúpenia pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. voči nim I. D. jednoznačne o tomto
postupe vedomosť. Žalobca poukázal na to, že na časovej osi jednotlivých udalostí možno vidieť, že
v čase, keď žalovaná realizovala dňa 17.10.2012 stretnutie u v poradí druhého záložného veriteľa

VÚB, mala vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na I.
D., pričom o tomto VÚB neinformovala, ale naďalej s nimi rokovala o možnostiach splácania úveru,
zrejme s cieľom získať čas na zrealizovanie výkonu záložného práva zo strany I. D. a zaistiť, že záložný
veriteľ VÚB nepodnikne žiadne aktivity smerujúce k výkonu vlastného záložného práva, či ku kontrolevýkonu záložného práva zo strany I. D.. Žalobca tiež spomenul selektívny postoj žalovanej a jej manžela
k preberaniu písomností z jednotlivých konaní, či už exekučného, súdnych alebo trestných, pričom
je zrejmé, že opakovane nepreberali zásielky doručované zo súdu, z VÚB, či od exekútorky, avšak

pokiaľ išlo o doručovanie písomností vo vzťahu k postúpenej pohľadávke Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s. a písomností od I. D. s tým súvisiacich, tieto žalovaná riadne preberala. Záverom vyjadril žalobca
svoj názor, že tak, ako sa v priebehu všetkých konaní žalovaná buď pasívne snažila predísť doručovaniu
písomností, následne sa spolu so svojím manželom angažovala a realizovala rôzne podania smerujúce
k spomaleniu procesu exekúcie a výkonu záložného práva, či už zo strany Prvej stavebnej sporiteľne,

a.s., súdnej exekútorky či VÚB, tak sa paradoxne s novým záložným veriteľom I. D. vôbec nepokúšali
spojiť, dohodnúť, ani proces predaja zastaviť, pričom žalobca sa domnieva, že k tomu došlo preto,
že celý proces prebehol s ich vedomím a súhlasom, pričom jeho cieľom a aj skutočným výsledkom
bola ochrana nehnuteľnosti pred veriteľmi, následné oddlženie, a teda zbavenie sa všetkých svojich
dovtedajších dlhov. Počas prednesu právnej zástupkyne žalobcu bola predložená žiadosť o odkúpenie
pohľadávky adresovaná Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo strany I. D. dňa 20.08.2012, nesúhlas

s dražbou nehnuteľnosti datovaný dňa 08.11.2012, realizovaný zo strany I. D. a bola tiež predložená
písomnosť, ktorá sa týka vyúčtovania výkonu záložného práva. Tieto dve listiny boli zabezpečené
z exekučného spisu EX 317/2011. Na pojednávaní konanom dňa 17.05.2024 vyhlásil súd po ukončení
dokazovania vo veci rozsudok.

8. Súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené žalobcom. Súd tiež
oboznámil pripojený konkurzný spis 2OdK/64/2017 vo veci oddlženia žalovanej, oboznámil návrh na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, podaný proti manželovi žalovanej, H. G., na Okresnom súde
Trenčín, vedený pod sp. zn. 38Odi/7/2023 a spis vedený Okresným súdom Považská Bystrica pod
sp. zn. 3C/45/2015. Vzhľadom na pasivitu žalovanej, ktorá neučinila spornými skutkové tvrdenia, ktoré

sa uvádzali v žalobe a ktoré súd považoval za dostatočné na to, aby z nich vychádzal, považoval
za nadbytočné oboznamovať ďalšie spisy, ktorých pripojenie navrhol žalobca, navyše v situácii,
keď relevantné časti príslušných spisov boli predložené ako dôkazy na pojednávaní a z dôvodu
nadbytočnosti zamietol tiež návrh na vykonanie dokazovania oboznámením pracovného posudku
žalovanej vypracovaného zo strany Daňového úradu Trenčín ako aj návrh na vykonanie lustrácie

žalovanej v Sociálnej poisťovni. Súd považoval za nadbytočné aj vykonanie dokazovania oboznámením
zoznamu veriteľov a zoznamu prihlásených pohľadávok.

9. Z konkurzného spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2OdK/64/2017, vedeného vo
veci konkurzu na majetok žalovanej, bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k.

2OdK/64/2017-22 zo dňa 15.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 160/2017 vydanom dňa
21.08.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok žalovanej, ustanovil správcu (JUDr. Anna Machajdová),
vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok a dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom sa
v konkurze neuspokojili. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2017.

V Obchodnom vestníku č. 242/2017 vydanom dňa 20.12.2017 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu v zmysle §167v ods. 1 ZKR. Uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/87/2017 zo dňa 11.08.2017, zverejneným v Obchodnom
vestníku 158/2017 vydanom dňa 17.08.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok manžela žalovanej, H.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F.. V Obchodnom vestníku č. 232/2017 vydanom

dňa 06.12.2017 bol zverejnený oznam o zrušení tohto konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu.

10. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníúčinnomdo31.12.2017(ďalejakoZKR),ooddlženírozhodnesúdvuznesení

o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia
zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

11. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.12. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

13. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

14. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ

neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba

Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

15. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo
má iné osobitné životné skúsenosti.

16. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u

dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

17. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.18. Primárne súd skúmal aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na zrušenie oddlženia
žalovanej pre nepoctivý zámer a dodržanie lehoty na domáhanie sa zrušenia oddlženia žalovanej.
Konkurzné konanie voči žalovanej bolo vedené Okresným súdom Žilina pod. sp. zn. XXXX/XX/

XXXX, pričom konkurz na majetok žalovanej sa považuje za vyhlásený dňom 22.08.2017 (§ 167a
ods. 3 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). Návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovanej bol
doručený súdu dňa 09.08.2023, a teda včas, keďže lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu na
podanie návrhu na zrušenie oddlženia uplynula dňa 22.08.2023. Niet pochybnosti o tom, že žalobca
je veriteľom žalovanej, a to na základe pohľadávky v sume 20.015,14 eur, ktorej právnym dôvodom

vzniku bola zmluva o pôžičke zo dňa 17.05.2009. Pohľadávka bola priznaná rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica č. k. 6C/57/2011-40 zo dňa 05.05.2011, bola exekučne vymáhaná. Žalobca
sa stal veriteľom žalovanej na základe postúpenia tejto pohľadávky. Žalovaná tohto veriteľa označila
aj v zozname veriteľov, ktorý bol prílohou jej návrhu na vyhlásenie konkurzu, žalobcom bola riadne
prihlásená v konkurze na majetok žalovanej. Žalovaná existenciu tejto pohľadávky žalobcu v konaní
nespochybnila. Predmetnú pohľadávku bolo potrebné považovať za pohľadávku podľa § 166a ods.

1 písm. a) ZKR, a teda za pohľadávku uspokojovanú v konkurze, keďže vznikla pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (splatná bola najneskôr dňa 17.11.2009, nakoľko od tohto
dňapožadovalžalobcavsúdnomkonaníojejzaplatenieúrokyzomeškaniazožalovanejsumy).Konkurz
na majetok žalovaného začal dňa 22.08.2017 a dňom 21.12.2017 bolo zverejnené oznámenie správcu
o tom, že sa konkurz ruší, pričom pohľadávky prihlásených veriteľov neboli uspokojené ani len sčasti,

a teda stali sa v celom rozsahu nevymáhateľnými. S prihliadnutím na uvedené žalobca bol veriteľom
dotknutým oddlžením, ktorá skutočnosť mu zakladala aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči
jeho veriteľovi (žalovanej) na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Žalovaná je v konaní pasívne
vecne legitimovaným subjektom.

19. Inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom určeným pre dlžníka - fyzickú
osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v
rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma
výlučne v rámci konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

20. Je potrebné uviesť, že zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením
dlžníka, domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní,
a to z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma
na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok
oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať

konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka
je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade
postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho
nemá, s tým, že časový moment, ku ktorému súd vyhodnocuje správanie sa dlžníka, je pre jednotlivé
okruhy znakov správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v § 166g ods. 1 ZKR možno skonštatovať

na základe správania sa dlžníka potom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý
zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. d) , i), j), k) ZKR/, v čase pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2 písm. e), g), h) ZKR/
alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu /napr. konania dlžníka uvedené v § 166g ods. 2

písm. a), b), c), l) ZKR/. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval
len mechanicky, ale osobitne zhodnotil a zohľadnil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu, a
to v rovine ekonomickej, v rovine osobných a sociálnych pomerov dlžníka (s ohľadom na osobu dlžníka,
jeho vek, vzdelanie, životné skúsenosti, atď.) a v rovine súčinnosti dlžníka poskytovanej správcovi
v konkurznom konaní. Záver konkurzného súdu o tom, že návrhom na povolenie oddlženia nesledoval

dlžník poctivý zámer, je tak výsledkom hodnotenia konania a správania sa žalovaného ako dlžníka
súdom, kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký priestor a súčasne
korektív na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti,
či nepoctivosti zámeru dlžníka nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj
pri jeho podaní a aj následne v každej jednej prejednávanej veci posudzované súdom s individuálnym

prístupom.

21. Predmetom tohto konania bolo na podklade zisteného skutkového stavu posúdiť, či mala žalovaná
pri oddlžení poctivý zámer. Žalobca oprel pochybnosť o poctivom zámere žalovanej o ustanovenie §166g ods. 1 ZKR, tvrdiac, že žalovaná po podaní návrhu na svoje oddlženie nepreukázala, že by sa
snažila zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmov, či opätovné zaradenie do spoločnosti tak, aby bolo
zjavné, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu si nezapríčinila vlastným nezodpovedným finančným

správaním, ale nastala v dôsledku nepredvídateľných alebo neovplyvniteľných životných udalostí
azároveňpoukazujúcnato,ževčasepredoddlženímžalovanákoordinovanespolusosvojimmanželom
H. G., známym I. D. a svojím otcom E. B. konali tak, že spôsobili zánik možnosti vymáhania pohľadávok
svojich veriteľov, sledujúc primárne ochranu nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve žalovanej
a jej manžela, pred veriteľmi prevodom na ich blízku osobu (otca žalovanej), následné oddlženie, a teda

zbavenie sa všetkých svojich dovtedajších dlhov.

22. Žalovaná v tejto veci nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany, hoci bola o svojich procesných
právach súdom riadne poučená. V priebehu celého konania ostala pasívna, nevyjadrila sa písomne
k žalobe, ktorá jej bola spolu s výzvou na vyjadrenie sa riadne doručená, možnosť vyjadriť sa ústne
na pojednávaní nevyužila (svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie

pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 17.05.2024 v jej neprítomnosti)
a nevyužila právo zvoliť si zástupcu. Preto bolo potrebné na skutkové tvrdenia žalobcu nahliadať ako
na tvrdenia, ktoré neboli popreté. Vzhľadom na uvedené súd považoval za nesporné, že žalovaná
spolu s manželom ako dlžníci žalobcu titulom jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 17.05.2009 v roku 2010 navrhla žalobcovi, že namiesto vrátenia finančných prostriedkov titulom

pôžičky prevedú na neho vlastnícke právo k nehnuteľnosti vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.
ú. D., hoci vedeli, že v tom čase im už nepatrila (bola prevedená na ich dcéru). V priebehu konania
o zaplatenie tejto pohľadávky sa žalovaná spolu s manželom vyhýbala súdnemu konaniu, v rozpore
s ich skutočným zámerom, ktorým bola snaha o oddialenie meritórneho rozhodnutia, deklarovali snahu
o mimosúdne riešenie sporu, v exekučnom konaní navrhli odklad exekúcie s cieľom získať čas na

realizáciu úkonov v záujme ochrany nehnuteľnosti v ich vlastníctve, ktorá bola zaťažená záložným
právom, vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. F. pred jej speňažením v exekúcii. Za
pomocirodinnéhoznámehoI.D.,ktorýpostúpenímnadobudolpohľadávkuzabezpečenéhoveriteľaPrvá
stavebná sporiteľňa, a.s. v sume 4.353,73 eur voči žalovanej a jej manželovi, sa v súvislosti s výkonom
záložného práva vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.

F. stal otec žalovanej, pričom žalovaná spolu s manželom v predmetnej nehnuteľnosti doposiaľ bývajú,
došlo však k zmenšeniu ich majetku a zmareniu možnosti vymoženia pohľadávky žalobcu a ďalších
veriteľov žalovanej.

23. Na základe nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, prihliadnuc na časovú a logickú nadväznosť

žalobcom popísaných úkonov žalovanej a jej manžela, realizovaných v súčinnosti s otcom žalovanej
a ich známeho I. D., podložených aj predloženými písomnými dôkazmi, ktoré súd vykonal na
pojednávaní, dospel súd k záveru, že žalovaná od roku 2010 účelovo realizovala kroky s cieľom vyhnúť
sa zaplateniu záväzku, ktorý mala spolu s manželom voči žalobcovi, príp. voči postupníkovi I. G., snažiac
sa oddialiť použitie veriteľmi zvolených prostriedkov a inštitútov slúžiacich na vymoženie ich pohľadávok

v snahe ochrániť svoju nehnuteľnosť, v ktorej bývala, pred jej speňažením v prospech veriteľov, pričom
v predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva a užíva ju, hoc oficiálne sa stal jej vlastníkom otec žalovanej,
ktorý ju nadobudol v súčinnosti so známym v rámci realizovaného výkonu záložného práva za cenu
podstatne nižšiu ako obvyklú, z ktorej uhradil len zanedbateľnú časť. Uvedené konanie žalovanej podľa
názoru súdu zodpovedá osobitnej skutkovej podstate nepoctivého zámeru podľa ustanovenia § 166g

ods. 2 písm. h) ZKR, nakoľko zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu na oddlženie možno
usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa (minimálne žalobcu a veriteľa Všeobecná úverová
banka, a.s.) alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (I. D., Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.). Keďže žalovaná
sa k žalobe nevyjadrila a nezúčastnila sa ani nariadeného pojednávania, neuviedla v konaní žiadne
skutkové tvrdenia, ktoré by svedčili o jej úprimnej snahe riešiť po podaní návrhu na oddlženie svoj

dlh v medziach svojich možností a schopností, možno súhlasiť so žalobcom, že žalovaná po podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu nepreukázala, že by sa snažila zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmov
či opätovne sa zaradiť do spoločnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaná bola podľa
údajov uvedených v životopise, ktorý bol prílohou jej návrhu na vyhlásenie konkurzu, nezamestnaná od
roku 2012 a zmenu tohto stavu nepreukázala. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať tiež nedostatok

poctivého zámeru žalovanej podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR.

24. Žalovaná v priebehu konania neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala existencia jej
poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR a súčasne nepoprela žiadne skutkové tvrdenia žalobcu,v dôsledku čoho súd považoval za preukázané, že konanie žalovanej pred tým, ako sa domáhala
svojho oddlženia, možno v súlade s ustanovením § 166g ods. 2 písm. h) ZKR vyhodnotiť ako nepoctivý
zámer dlžníka. V nadväznosti na uvedené boli podľa presvedčenia súdu splnené podmienky na zrušenie

oddlženia žalovanej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by mal
prihliadať na správanie žalovanej miernejšie, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalovaná bola o možnosti
zrušiť jej oddlženie riadne poučená, a to minimálne súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu a povolení
jej oddlženia č. k. 2Odk/64/2017-22 zo dňa 15.08.2017.

25. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobe vyhovel,

preto nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania žalobcu voči žalovanej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom
rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto

pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia (§ 166f ods. 4 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného

zákonníka (§ 166f ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).