Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-6T/60/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210010476
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7210010476.50

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich A. B. a C. D. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2024 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1.) E. F., nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom H. I. XX, J.,

2.) K. H., nar. XX.X.XXXX v J.,

trvale bytom A. L. L. X, F. J. – F.,

3.) M. N., nar. XX.X.XXXX v J.,
G. L. XX, O., okres J. – F.

4.) P. Q., nar. XX.X.XXXX v J.,
trvale bytom J. I. XX, J.,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaný E. F.

1/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch október–november 1997 prostredníctvom E. H. naviedol R.
J. na založenie obchodnej spoločnosti S. S., S., IČO: XX XXX XXX, so sídlom na A. I. XX A. J., tento

sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, následne E. F. zabezpečil v mene konateľa
spoločnostivyhotovenieapodávaniedaňovýchpriznaníkdanizpridanejhodnotynaT.U.J.R.,vktorých
si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, uplatnila nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 1997 vo
výške 1.386.138,- Sk/46.011,35 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac február 1998 vo výške 743.896,-
Sk/24.692,82 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 vo výške 694.985,-Sk/23.069,28 eur,
za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 1.610.182,-Sk/53.448,25 eur a za zdaňovacie

obdobie mesiac jún 1998 vo výške 808.405,-Sk/26.834,13 eur, ktoré boli daňovým úradom uznané
a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., V., s tým, že nadmerný odpočet
za mesiac jún 1998 bol daňovým úradom krátený o nesplnenú daňovú povinnosť za mesiac máj 1998
na sumu 789.708,-Sk/26.213,50 eur, čím N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. spôsobil škodu v celkovej výške
5.224.909,-Sk /173.435,21 eur,

obžalovaní E. F. a P. Q.2/ v presne nezistenej dobe koncom mesiaca marec 1998 prostredníctvom P. Q., C. J. a P. T. naviedol C.
D. na založenie obchodnej spoločnosti J., S., IČO: XX XXX XXX, so sídlom na V. I. XX A. J., tento sa stal
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, následne E. F. v presne nezistenej dobe v mesiacoch

október – november 1998 nariadil v prevádzke spoločnosti P. XXX S., S., na ul. C. X A. J., kde bol
v tom čase spoločníkom, R. V. O. vyhotoviť a doručiť na T. U. J. R. v mene konateľa spoločnosti
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac október 1998, v ktorom si spoločnosť i napriek
tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 19.978.650,-Sk/663.169,69 eur, ktorý však daňovým úradom

z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení uznaný a vrátený nebol, avšak v prípade jeho
vyplatenia by vznikla N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. škoda v celkovej výške 19.978.650,-Sk/663.169,69
eur,

obžalovaní E. F., K. H. a P. Q.

3/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch október–november 1997 zorganizovali založenie obchodnej
spoločnostiS.,S.,IČO:XXXXXXXXsosídlomnaW.I.XXA.J.tak,žejejjedinéhospoločníkaakonateľa
C. P. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom úrade
a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval P. Q., ktorý od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa

spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac december 1997 vo výške 870.118,- Sk/28.882,63 eur

a za zdaňovacie obdobie mesiac február 1998 vo výške 649.979,- Sk/21.575,35 eur, ktoré boli daňovým
úradom uznané a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX A. v E. B., V., odkiaľ boli
prostredníctvom služby „homebanking“ prevedené na účty iných spoločností s tým, že za zdaňovacie
obdobie mesiac február 1998 došlo zo strany správcu dane sčasti k započítaniu neuhradenej splatnej
daňovej povinnosti spoločnosti vo výške 62.720,-Sk/2.081,92 eur, teda nadmerný odpočet za tento

mesiac bol uhradený len vo výške 587.259,-Sk/19.493,43 eur, čím N. P. S. v zastúpení T. U. J. R.
spôsobili škodu v celkovej výške 1.457.377,- Sk/48.376,05 eur,

4/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch január–február 1998 zorganizovali založenie obchodnej
spoločnosti S., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na W. I. XX A. J. tak, že jej jediného spoločníka a

konateľa C. X. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom
úrade a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval P. Q., ktorý od neho prevzal všetky doklady týkajúce
sa spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych

zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac január 1998 vo výške 349.850,- Sk/11.612,89 eur a
za zdaňovacie obdobie mesiac február 1998 vo výške 619.176,- Sk/20.552,88 eur, ktoré boli daňovým
úradom uznané a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v E. B., V., odkiaľ
boli prostredníctvom služby „homebanking“ prevedené na účty iných spoločností, čím bola N. P. S. v

zastúpení T. U. J. R. spôsobená škoda v celkovej výške 969.026,- Sk /32.165,77 eur,

5/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch január–február 1998 zorganizovali založenie obchodnej
spoločnosti S., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na I. I. X A. J. tak, že jej jediného spoločníka a konateľa
R. J. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom úrade

a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval P. Q., ktorý od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa
spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 vo výške 359.998,- Sk/11.949,74 eur, za
zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 537.487,- Sk/17.841,30 eur a za zdaňovacie obdobie
mesiac máj 1998 vo výške 5.976.372,- Sk /198.379,21 eur, pričom nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 bol daňovým úradom uznaný a uhradený na účetspoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., V., nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie mesiace apríl a máj 1998 pre nespoluprácu konateľa spoločnosti s daňovým
úradom vrátený nebol, čím bola N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. spôsobená škoda v celkovej výške

359.998,- Sk/11.949,74 eur a v prípade vyplatenia nadmerného odpočtu DPH aj za zdaňovacie obdobie
mesiace apríl a máj 1998 by vznikla škoda v celkovej výške 6.513.859,-Sk/216.220,51 eur,

6/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch január–február 1998 zorganizovali založenie obchodnej
spoločnosti S., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na Y. I. XX A. J. tak, že jej jediného spoločníka a konateľa

C. T. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom úrade
a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval P. Q., ktorý od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa
spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 vo výške 590.048,- Sk/19.586,01 eur a za
zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 410.189,- Sk/13.615,78 eur, pričom nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 bol daňovým úradom uznaný a
uhradený na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., V., odkiaľ bol prostredníctvom
služby „homebanking“ prevedený na účty iných spoločností, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 pre nespoluprácu konateľa spoločnosti s daňovým úradom
a nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení vrátený nebol, čím N. P. S. v zastúpení T. U. J. R.
spôsobili škodu vo výške 590.048,- Sk/19.586,01 eur, a v prípade vyplatenia nadmerného odpočtu DPH
aj za mesiac apríl 1998 by vznikla škoda v celkovej výške 1.000.237,- Sk/33.201,79 eur,

7/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch február-marec 1998 zorganizovali založenie obchodnej
spoločnosti S., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na Z. I. X A. J. tak, že jej jediného spoločníka a konateľa
M. O. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom úrade
a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval P. Q., ktorý od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa
spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,

následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 572.205,- Sk/18.993,73 eur a za
zdaňovacie obdobie mesiac máj 1998 vo výške 5.890.107,- Sk/195.515,73 eur, ktoré však daňovým

úradomzdôvodunespoluprácekonateľaspoločnostipridaňovejkontroleanepreukázaniauskutočnenia
zdaniteľných plnení uznané a vrátené neboli, avšak v prípade ich vyplatenia by vznikla N. P. S. v
zastúpení T. U. J. R. škoda v celkovej výške 6.462.312,- Sk/214.509,46 eur,

8/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch máj–jún 1998 zorganizovali založenie obchodnej spoločnosti

S., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na J. I. XX A. J. tak, že jej jediného spoločníka a konateľa C.
A. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom úrade
a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval P. Q., ktorý od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa
spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z

pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac október 1998 vo výške 2.087.000,- Sk/69.275,71 eur,
ktorý však daňovým úradom z dôvodu nespolupráce konateľa spoločnosti pri daňovej kontrole uznaný
a vrátený nebol, pričom v prípade vyplatenia nadmerného odpočtu by N. P. S. v zastúpení T. U. J. R.

vznikla škoda v celkovej výške 2.087.000,- Sk/69.275,71 eur,

obžalovaní E. F. a K. H.,

9/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch november-december 1997 po predchádzajúcej vzájomnej
dohode zorganizovali založenie obchodnej spoločnosti S. H., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na A. I.
XX A. J., ktorej jediným spoločníkom a konateľom sa stal C. C., po založení spoločnosti, jej registrácii na
daňovom úrade a zriadení účtu v banke zabezpečili v mene konateľa spoločnosti podávanie daňovýchpriznaní k dani z pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu
žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok vo výške 965.085,- Sk/32.034,95 eur,

za zdaňovacie obdobie mesiac február vo výške 696.538,- Sk/23.120,83 eur, za zdaňovacie obdobie
mesiac marec 1998 vo výške 360.007,- Sk/11.950,04 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac máj 1998 vo
výške 829.084,- Sk/27.520,55 eur a za zdaňovacie obdobie mesiac jún 1998 vo výške 810.520,- Sk/
26.904,34 eur, ktoré boli daňovým úradom uznané a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v E. B., V., odkiaľ boli prostredníctvom bankovej služby „homebanking“ prevedené na

účty iných spoločností, čím N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. spôsobili škodu v celkovej výške 3.661.234,-
Sk/121.530,70 eur,

10/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch január–február 1998 po predchádzajúcej vzájomnej dohode
zorganizovali založenie obchodnej spoločnosti S., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na T. I. X A. J.
tak, že jej jediného spoločníka a konateľa E. K. na založenie spoločnosti naviedol a pri založení

spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom úrade a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval K. H., ktorý
od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a
heslami k bankovej službe „homebanking“, následne zabezpečili v mene konateľa spoločnosti mesačné
podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i
napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac január 1998
vo výške 387.130,- Sk/12.850,36 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac február 1998 vo výške 700.147,-
Sk/23.240,62 eur a za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 5.976.320,- Sk/198.377,48 eur,
ktoré boli daňovým úradom uznané a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E.
B., V., odkiaľ boli prostredníctvom služby „homebanking“ prevedené na účty iných spoločností s tým, že

zazdaňovacieobdobiemesiacapríl1998došlozostranysprávcudanesčastikzapočítaniuneuhradenej
splatnej daňovej povinnosti spoločnosti vo výške 16.905,- Sk/561,14 eur, teda nadmerný odpočet za
tento mesiac bol uhradený len vo výške 5.959.415,-Sk/197.816,34 eur, čím N. P. S. v zastúpení T. U. J.
R. spôsobili škodu v celkovej výške 7.046.692,- Sk/233.907,32 eur,

obžalovaný K. H.

11/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch január–február 1998 naviedol E. H. na založenie spoločnosti
[. T., S., IČO: XX XXX XXX so sídlom v J. L. XXX, pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na
daňovom úrade a pri zriadení účtu v banke ho usmerňoval, po vykonaní potrebných úkonov sa stal

jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti E. H., od ktorého prevzal všetky doklady týkajúce sa
spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečil v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z
pridanej hodnoty na T. U. J.–A., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 vo výške 677.750,- Sk/22.497,18 eur, za
zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 410.596,- Sk/13.629,30 eur a za zdaňovacie obdobie
mesiac jún 1998 vo výške 220.007,- Sk/7.302,90 eur, ktoré boli daňovým úradom uznané a uhradené
na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., V. s tým, že za zdaňovacie obdobie mesiac
apríl 1998 došlo zo strany správcu dane z dôvodu neuhradenej splatnej daňovej povinnosti k skráteniu

nadmerného odpočtu na sumu 350.931,- Sk/11.648,78 eur, finančné prostriedky vyplatené daňovým
úradom E. H. v hotovosti vybral a odovzdal K. H., čím bola N. P. S. v zastúpení T. U. J.–A. (neskôr T. U.
J. A. spôsobená škoda v celkovej výške 1.248.688,- Sk/41.448,85 eur,

12/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch február-marec 1998 naviedol C. V. na založenie spoločnosti I.,

S., IČO: XX XXX XXX so sídlom na M. I. XX A. J., pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na daňovom
úrade a pri zriadení účtu v banke ju usmerňoval, po vykonaní potrebných úkonov sa stala jedinou
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti C. V., od ktorej prevzal všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej
účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“, následne zabezpečil
v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty na T. U.

J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo,
neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie mesiac marec 1998 vo výške 461.985,- Sk/15.998,97 eur a za zdaňovacie obdobie mesiac
apríl 1998 vo výške 365.977,- Sk/12.148,21 eur, pričom nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobiemesiac marec 1998 z dôvodu nespolupráce konateľa spoločnosti s daňovým úradom uznaný a uhradený
nebol, avšak nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 bol uznaný a uhradený na
účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v E. banke, a. s., odkiaľ bol prostredníctvom služby

„homebanking“ prevedený na účty iných spoločností, čím N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. spôsobil škodu
vo výške 365.977,- Sk/12.148,21 eur, a v prípade uznania a uhradenia nadmerného odpočtu aj za
zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 by spôsobil celkovú škodu vo výške 827.962,- Sk/27.483,30
eur,

13/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch február-marec 1998 naviedol C. B. na založenie spoločnosti
V., S., IČO: XX XXX XXX, so sídlom na W. X. X A. J., pri založení spoločnosti, pri jej registrácii na
daňovom úrade a pri zriadení účtu v banke ju usmerňoval, po vykonaní potrebných úkonov sa stala
jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti C. B., od ktorej prevzal všetky doklady týkajúce sa
spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“,
následne zabezpečil v mene konateľa spoločnosti mesačné podávanie daňových priznaní k dani z

pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych
zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac marec 1998 vo výške 410.013,- Sk/13.609,94 eur,
za zdaňovacie obdobie mesiac apríl 1998 vo výške 635.210,- Sk/21.085,11 eur a za zdaňovacie
obdobie mesiac jún 1998 vo výške 276.483,- Sk/9.177,55 eur, ktoré však daňovým úradom z dôvodu

nespolupráce konateľa spoločnosti pri daňovej kontrole a nepreukázania uskutočnenia zdaniteľných
plnení uznané a vrátené neboli, avšak v prípade ich vyplatenia by vznikla N. P. S. v zastúpení T. U. J.
R. škoda v celkovej výške 1.321.706,- Sk/43.872,60 eur,

obžalovaný M. N.

14/ v mesiaci júl 1998 prostredníctvom W. O. naviedol V. S. na prevzatie obchodného podielu M. M.
a C. H. v obchodnej spoločnosti \., S., Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom na L. I. X A. J., následne
zabezpečil v mene konateľa spoločnosti vyhotovenie a podanie daňového priznania k dani z pridanej
hodnoty na T. U. J. R. za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 1998, v ktorom si spoločnosť i napriek

tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 791.036,- Sk/26.257,58 eur, ktorý bol daňovým
úradom uznaný a uhradený na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., a. s., čím
spôsobil N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. škodu vo výške 791.036,- Sk/26.257,58 eur,

15/ v mesiaci február 1998 prostredníctvom W. O. naviedol V. S. na založenie obchodnej spoločnosti B.,
S., Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom na P. I. X A. J., táto sa stala jedinou spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti, po založení spoločnosti, po jej registrácii na daňovom úrade a po zriadení účtu v banke V.
S. odovzdala W. O. všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami
a heslami k bankovej službe „homebanking“, následne M. N. zabezpečil v mene konateľa spoločnosti

vyhotovenie a podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si
spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene
uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac
apríl 1998 vo výške 380.597,- Sk/12.633,51 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac máj 1998 vo výške
920.601,- Sk/30.548,40 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac jún 1998 vo výške 1.560.010,- Sk/ 51.782,85

eur, za zdaňovacie obdobie mesiac august 1998 vo výške 830.847,- Sk/27.579,07 eur a za zdaňovacie
obdobie mesiac september 1998 vo výške 986.362,- Sk/32.741,22 eur, ktoré boli daňovým úradom
uznané a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., V., po vyplatení týchto
finančných prostriedkov bola ich väčšia časť prostredníctvom služby „homebanking“ poukázaná na účet
spoločnosti J., S., Košice, IČO: XX XXX XXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX, takisto založenej na podnet M.

N., potom N. Y., konateľ spoločnosti J., S., tieto peniaze v hotovosti vybral a prostredníctvom S. Y. ich
odovzdal M. N., čím bola N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. spôsobená škoda v celkovej výške 4.678.417,-
Sk/155.294,99 eur,

16/ v mesiaci február 1998 prostredníctvom W. O. naviedol C. H. na založenie spoločnosti B., S.,

Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom na P. I. X A. J., tento sa stal jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti, po založení spoločnosti, po jej registrácii na daňovom úrade a po zriadení účtu v banke C.
H. odovzdal W. O. všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami
a heslami k bankovej službe „homebanking“, následne M. N. zabezpečil v mene konateľa spoločnostivyhotovenie a podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty na T. U. J. R., v ktorých si
spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení nedošlo, neoprávnene
uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac

apríl 1998 vo výške 250.599,- Sk/8.318,36 eur, za zdaňovacie obdobie mesiac máj 1998 vo výške
956.422,-Sk/31.747,39 eur a za zdaňovacie obdobie mesiac jún 1998 vo výške 1.730.014,-Sk/57.425,94
eur, ktoré boli daňovým úradom uznané a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený
v E. B., V., čím N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. bola spôsobená škoda v celkovej výške 2.937.035,-
Sk/97.491,70 eur,

17/ v presne nezistenej dobe v mesiacoch máj-jún 1998 prostredníctvom W. O. naviedol K. J. na
založenie spoločnosti P., S., Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom na P. I. X A. J., tento sa stal jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti, po založení spoločnosti, po jej registrácii na daňovom úrade
a po zriadení účtu v banke K. J. odovzdal W. O. všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej účtu a
doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“, následne M. N. zabezpečil

v mene konateľa spoločnosti vyhotovenie a podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty
na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení
nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie mesiac september 1998 vo výške 978.896,- Sk/32.493,40 eur, ktorý bol daňovým
úradom uznaný a uhradený na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B. V., čím N. P. S.

v zastúpení T. U. J. R. spôsobil škodu v celkovej výške 978.896,- Sk/32.493,39 eur,

18/ v mesiacoch jún-júl 1998 prostredníctvom S. Y. naviedol C. J. na založenie obchodnej spoločnosti
Z., S., Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom na H. I. XX A. J., táto sa stala jedinou spoločníčkou
a konateľkou spoločnosti, po založení spoločnosti, po jej registrácii na daňovom úrade a po zriadení účtu

v banke C. J. dala všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej účtu a doklady s prístupovými právami a
heslami k bankovej službe „homebanking“ S. Y., ktorá ich odovzdala M. N., následne M. N. zabezpečil
v mene konateľa spoločnosti vyhotovenie a podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty
na T. U. J. R., v ktorých si spoločnosť i napriek tomu, že k uskutočneniu žiadnych zdaniteľných plnení
nedošlo, neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie mesiac júl 1998 vo výške 894.325,- Sk/29.686,15 eur a za zdaňovacie obdobie
mesiac september 1998 vo výške 482.620,- Sk/16.020,05 eur, ktoré boli daňovým úradom uznané a
uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v E. B., V., čím N. P. S. v zastúpení T. U.
J. R. spôsobil škodu v celkovej výške 1.376.945,- Sk/45.706,20 eur,

obžalovaný E. F.

19/ od presne nezisteného dňa do 6.10.2005 si bez povolenia zadovážil a držal v rodinnom dome bez
súpisného čísla a popisného čísla na V. I. A. S. pištoľ značky ČZ vzor 45, kalibru 6,35 mm Brovning,

výrobného čísla B 610429, hlaveň s tlmičom hluku výstrelu a tlmič hluku výstrelu, ktorý je podľa § 4 ods.
4 zákona č. 190/2003 Z.z. v platnom znení zakázaným doplnkom zbrane,

20/ od presne nezisteného dňa do 6.10.2005 si bez povolenia zadovážil a držal v rodinnom dome bez
súpisného čísla a popisného čísla na V. I. A. S. väčšie množstvo streliva v počte najmenej 3.000 kusov,

medzi ktorým bolo aj pištoľové strelivo kalibru 7,62x25 mm značky Z. s priebojnými strelami v počte
najmenej 2.400 kusov, samopalové vojenské strelivo ráže 7,62 x 39 mm so svietiacimi a priebojnými
strelami v počte 7 kusov, strelivo značky C. 9 mm s priebojnými strelami v počte najmenej 100 kusov,
ktoré je v zmysle § 2 písm. d) bod 6, 12, § 4 ods. 3 písm. a), d) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných
zbraniach a strelive v platnom znení zakázaným strelivom,

teda

obžalovaný E. F.

- v bode 1/ sám a v bodoch 2/ – 10/ spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,
že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,- v bode 19/ si bez povolenia zadovážil a držal strelnú zbraň, jej súčasť a komponent,
- v bode 20/ si bez povolenia zadovážil a držal strelivo,

obžalovaný K. H.

v bodoch 3/ – 10/ spoločným konaním a v bodoch 11/ - 13/ sám, na škodu cudzieho majetku seba a iného
obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný M. N.

v bodoch 14/ – 18/ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný P. Q.

v bodoch 2/ – 8/ spoločným konaním na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol iného

do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

tým spáchali

obžalovaný E. F.

- v bodoch 1/ – 10/ pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb.
Trestného zákona v znení zákona 227/2005 Z.z.,
- v bodoch 2/ – 10 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,

- v bode 19/ a 20/ trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184b
ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení zákona č. 757/2004 Z.z., v jednočinnom súbehu
s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 zák. č.
140/1961 Zb. Trestného zákona v znení zákona č. 757/2004 Z.z.,

obžalovaný K. H.

v bodoch 3/ – 13/ pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb.
Trestného zákona v znení zákona 227/2005 Z.z.,

v bodoch 3/ - 10/ vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona,

obžalovaný M. N.

v bodoch 14/ – 18/ pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb.
Trestného zákona v znení zákona 227/2005 Z.z.,

obžalovaný P. Q.

v bodoch 2/ – 8/ pokračujúci trestný čin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250
ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení zákona 227/2005 Z.z..

Za to sa odsudzujú:

1. Obžalovaný E. F.Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona, § 40 ods. 1 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obž. E. F. do I. NVS
(do ústavu s minimálnym stupňom stráženia).

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 40.000,-

(štyridsaťtisíc) eur.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

2. Obžalovaný K. H.

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladáapodľa§59ods.1Trestnéhozákonaurčujeskúšobnúdobuvtrvaní24(dvadsaťštyri)mesiacov.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 25.000,-

(dvadsaťpäťtisíc) eur.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

3. Obžalovaný P. Q.:

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladá a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

4. Obžalovaný M. N.:

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona s použitím, § 40 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne
odkladáapodľa§59ods.1Trestnéhozákonaurčujeskúšobnúdobuvtrvaní24(dvadsaťštyri)mesiacov.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 25.000,-

(dvadsaťpäťtisíc) eur.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa§285písm.c)TrestnéhoporiadkuoslobodzujeobžalovanéhoR.M.M.nar.22.7.1974vKošiciach,
trvale bytom S. X, J., spod obžaloby prokurátora J. H. A. Y. sp. zn. Kv 43/2009-9 zo dňa 30.3.2010,pre skutok prokurátorom právne kvalifikovaný ako pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 498/2008, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

- ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti S., S., Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom na L. I. X A. J.,
podal na T. U. J. R. dňa 28.9.1998 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
mesiac august 1998, v ktorom i napriek tomu, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo, uplatnil
za spoločnosť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 946.604,-

Sk/31.421,50 eur, ktorý však uznaný a vrátený nebol, pričom v prípade jeho uznania a uhradenia by bola
spôsobená N. P. S. v zastúpení T. U. J. R. škoda vo výške 946.604,- Sk/31.421,50 eur,

- ako jeden zo spoločníkov a zároveň konateľov spoločnosti \., S., Košice, IČO: XX XXX XXX so sídlom
na L. I. X A. J., podal dňa 27.4.1998 na T. U. J. R. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 1998 a dňa 28.7.1998 za druhý štvrťrok 1998, v ktorých i napriek tomu,

že k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo, uplatnil za spoločnosť nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 1998 vo výške 305.550,- Sk/
10.142,40 eur, tento bol dodatočným daňovým priznaním podaným dňa 7.7.1998 zvýšený ešte o
sumu 350.002,- Sk/11.617,94 eur a za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok 1998 vo výške 1.908.400,-
Sk/63.347,27 eur, ktoré boli daňovým úradom vrátené a uhradené na účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/

XXXX, čím N. P. S. A. zastúpení T. U. J. R. vznikla škoda v celkovej výške 2.563.952,- Sk/85.107,61 eur,

- keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor J. H. Y. podal na obžalovaných E. F. K. H., P. Q., M. N. a R. M. M. obžalobu sp. zn.: Kv

XX/XXXX zo dňa 30.03.2010, pre skutky kvalifikované ako pokračujúci trestný čin podvodu a v prípade
obžalovaného E. F. aj ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.

Po vykonaní navrhovaných dôkazov na hlavnom pojednávaní súd ustálil, že obžalovaní sa trestného
činu dopustili tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V prípade obžalovaného R. M. M. sa však

nepreukázalo, aby trestný čin spáchal tak, ako mu bolo kladené za vinu v obžalobe.

Obžalovaní E. F., K. H., M. N., P. Q. po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní využili svoje právo
nevypovedať, resp. hlavné pojednávanie bolo vykonané so súhlasom obžalovaných v ich neprítomnosti.
K skutkom kladeným obžalovaným za vinu sa vyjadril iba obžalovaný R. M. M. a v závere pojednávania

obžalovaný P. Q..

Obžalovaný E. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že jednotlivé spoločnosti označené v
skutkoch jemu kladených za vinu nepozná, na ich založenie pokyn nedával a o uplatnení nadmerných
odpočtov dane z pridanej hodnoty nič nevie. Z osôb uvádzaných v skutkoch pozná len P. Q., K. H., M.

M. B., E. K. a C. P., nie však v súvislosti s jednotlivými skutkami.

Z výpovedí obžalovaných K. H., P. Q., M. N. a R. M. M. zaznamenaných v prípravnom konaní je zrejmé,
že títo využili svoje právo nevypovedať. (Zápisnice o ich výsluchu v postavení svedka nebolo možné
použiť.)

Ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní spočívalo v tom, že vo vzťahu ku každému žalovanému
skutku boli vypočutí navrhovaní svedkovia a vykonané listinné dôkazy.

Za poškodenú stranu - K. P. S. sa na hlavnom pojednávaní k trestnému činu podvodu vyjadrila

poverená zástupkyňa K. P. S. - M. M. O.. Aj na podklade jej výpovede je zrejmé, že ku spáchaniu
skutkov došlo a že ich právna kvalifikácia zodpovedá trestnému činu. Ako svedkyňa vypovedala iba ku
skutku uvedeného v bode 12/ obžaloby s tým, že si uplatňovala nárok na náhradu škody spôsobenú
iba v skutkoch 11/ a 12/ obžaloby. (V ostatných prípadoch škoda v prípravnom konaní nebola riadne
uplatnená). Odvolala sa na svedecké výpovede svojich kolegov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní.Išlo o zamestnancov daňových úradov, ktorí pracovali v pozícii správcov dane, resp. ktorí vykonávali
daňové kontroly v obchodných spoločnostiach, ktoré súviseli s trestnou činnosťou.

Svedok R. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že bol navedený E. H., aby sa stal
konateľom spoločnosti S. S., S.. Názov a sídlo firmy vymyslel E. H., s ktorým bol aj u notára v Košiciach.
H. ho zaviedol aj do E. banky v Košiciach, kde zriadili účet a službu homebanking, v banke podpísal
aj plnomocenstvo pre nejakého advokáta v Košiciach, ktorého ani raz nevidel a nevie uviesť jeho
meno. Podľa neho mohol disketu k homebankingu z banky vybrať len tento advokát. S E. H. bol aj

na daňovom úrade, kde za jeho pomoci vypísal nejaké tlačivá a aj ich podpísal. Podpisy na prílohe
živnostenského listu a na žiadosti o koncesiu sú jeho, ale nevie, kto žiadosť vypísal. Žiadosť o registráciu
platcu DPH on vypísal aj podpísal. Žiadosť na daňový úrad zo dňa 29.1.1998 nepodpisoval, pečiatku
dal vyhotoviť H.. Faktúry a pokladničné doklady nevypisoval ani nepodpisoval. Nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH za spoločnosť nikdy nežiadal a vo firme nevykonával podnikateľskú činnosť.
On poveril H. podnikaním vo firme, spísali o tom nejakú listinu, ktorú on nevie pomenovať, ale overili

na nej nejaké podpisy.

Hoci výpoveď svedka R. J. priamo nesvedčí proti obžalovanému E. F., na jeho výpoveď nadväzujú ďalšie
dôkazy, ktoré obžalovaného s touto spoločnosťou spájajú.

C. C. v listoch doručených daňovému úradu dňa 19.5.1999 a 19.7.1999 uvádza, že v spoločnosti S. S.,
S., nepodnikal, bol len požiadaný, aby firmu založil, a následne splnomocnil osobu, ktorá bude firmu vo
všetkých smeroch zastupovať.

Obžalovaného E. F. usvedčuje zo spáchania žalovaných skutkov najmä svedkyňa R. V. O., ktorá na

hlavnom pojednávaní potvrdila, že pozná obžalovaných E. F. a K. H.. Ako účtovníčka vyhotovovala
účtovníctvo pre spoločnosť P. XXX S., S.. Po čase sa stal konateľom alebo spoločníkom tejto spoločnosti
E. F.. Požiadal ju, aby mu pripravila podklady pre daňovú kontrolu vo vzťahu k spoločnosti J., S..
Košice. E. F. jej doniesol daňové priznanie vypísané strojom, ktoré už ona nevypisovala. Na základe
podkladov, ktoré jej E. F. predložil, vyhotovovala aj faktúry na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za

túto spoločnosť. V prípravnom konaní jej policajti ukazovali jednotlivé finančné podklady, ku ktorým sa
jednotlivo vyjadrovala, na základe akých údajov postupovala. Na bližšie okolnosti si už nespomínala.
Hoci nemala zmluvný vzťah so spoločnosťou J., S.. Košice, chcela E. F. pomôcť v tiesni, ku ktorej sa
dostalpredzačatímdaňovejkontroly.Zuvedenýchdôvodovvyhotovilapodklady,oktorébolapožiadaná.
Ku konateľovi spoločnosti J., S.. Košice sa vyjadriť nevedela. Na otázku, kto podpisoval písomné

podklady, ktoré vyhotovovala, uviedla, že E. F. si tieto podklady zobral so sebou a doniesol jej ich
podpísané. Nespomínala si, či na požiadanie E. F. vyhotovovala daňové priznania alebo iné podklady
aj pre iné spoločnosti.
V rámci odstraňovania rozporov svedkyňa R. V. O. potvrdila, že vyhotovovala faktúry, kde bola
spoločnosť J., S.. Košice jednak ako odberateľ a jednak ako dodávateľ, pričom dodávateľské faktúry

vyhotovovala pre spoločnosti S., S., S., S., [. T., S., B.. Rovnako mala postupovať aj pri vyhotovení
príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. Predpokladala, že sa jedná o firmy, ktorých
spoločníkom je E. F.. Robila tak ako jej E. F. prikázal, aby nemal problém na daňovom úrade.
Nepredpokladala, že vyhotovuje falošné faktúry. E. F. chcela pomôcť, považovala ho za autoritu
a obávala sa, že by v prípade odmietnutia mohol s ňou ukončil zmluvný vzťah v spol. P. XXX S.,

S.. Jednalo sa o prácu, na ktorú dlho čakala. Údaje, ktoré mala v počítači po vyhotovení písomných
podkladov na žiadosť E. F. vymazala. V písacom stole náhodne objavila pečiatky spoločností S., S.,
S., S., [. T., S. a J., S., ktorými E. F. pred ňou pečiatkoval vyhotovené písomnosti. Ďalej potvrdila, že
vyhotovovala aj podklady pre iné spoločnosti. Rozpory vo svojich výpovediach vysvetľovala odstupom
času od jej predchádzajúceho výsluchu, kde vypovedala pravdu.

Vzťah obžalovaného E. F. k obchodným spoločnostiam uvedených v jednotlivých skutkoch je zrejmý
aj z výpovedí ďalších svedkov. Napr. vo vzťahu k spoločnosti S., S. to boli svedkovia P. K. a M. J.,
k spoločnosti S., S. svedok C. A., k spoločnosti S., S. svedok E. K., k spoločnosti V., S. svedok M. S..
V prípade tohto svedka je potrebné zdôrazniť, že M. S. na hlavnom pojednávaní označil E. F. ako osobu,

ktorá mala zabezpečiť prevod obchodného podielu v spoločnosti V., S., hoci v prípravnom konaní tvrdil,
že tak urobil C. F.. Až na otázky obhajcu M. S. svoju výpoveď opravil, že tou osobou bol opäť C. F.. C.
F. vo svojej svedeckej výpovedi však poprel svoju účasť na prevode spoločnosti V., S..U obžalovaného E. F. bola dňa 6.10.2005 vykonaná domová prehliadka, pri ktorej boli nájdené viaceré
dokladytýkajúcesaspoločnostísúvisiacichsostíhanýmitrestnýmičinmi.Idenajmäolistpapieraformátu
A4 s nápisom 05/98, na druhej strane ktorého sú uvedené názvy spoločností S., S., S., S., S., faktúry

spoločností S., S., S., S., S., S., pre firmu T. T. \., príjmové doklady spoločnosti S. H., S., zo dňa
15.12.1997 na sumu 700.000,- Sk a zo dňa 23.3.1998 na sumu 300.000,- Sk, vystavené v prospech
spoločnosti B., ako aj na tieto príjmové doklady nadväzujúce výdavkové doklady zo dňa 16.12.1997
a 25.8.1998 bez označenia dodávateľa a bez číslovania, faktúry spoločnosti S. H., S., pre firmu B. na
sumy 700.000,- Sk a 300.000,- Sk, zmluva o sprostredkovaní č. 15/12/97 zo dňa 15.12.1997 medzi

spoločnosťou S. H., S. a firmou B., výpis z obchodného registra spoločnosti S., S., zmluva o poskytnutí
bankovej služby homebanking spoločnosti S., S., podpísaná R. J., doklad o vykonaní prvého vkladu
vo výške 1.000,- Sk za spoločnosť S., S.. R. J., potvrdenie o pridelení hesla pre odkódovanie výpisov z
účtu spoločnosti S., S., uznesenie o povolení zápisu spoločnosti S., S. do obchodného registra, druhá
strana záznamu o podaní vysvetlenia R. M. J. v súvislosti so spoločnosťou J., S..

Zo záverov znaleckého posudku J. V. ]. U. H. č. 299/2006 vyplýva, že daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty spoločností S., S. za obdobia 1-2/98, S. H., S. za obdobie 2/98, S., S. za obdobia 1-2/98, S.
S., S. za obdobie 9/98, S., S. za obdobie 9/98, S., S. za obdobie 7/98, W., S. za obdobie 9/98, S., S.
za obdobie 12/98, T., S. za obdobie 10/98, P., S. za obdobie 12/98, Z., S. za obdobie 12/98, S., S. za
obdobie 1/99, B., S. za obdobie 11/98, \., S. za obdobie IV. štvrťrok 1998, I., S. za obdobie 7/98, [. T., S.

za obdobie 9/98, T., S. za obdobie 10-11/98, \., S. za obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2000 boli napísané na
prenosnom písacom stroji zn. CONSUL, vyrobenom v rokoch 1983-1984.

Podľa záverov znaleckého posudku J. V. ]. U. H. č. PPZ-1892-5/KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 25.10.2007
daňové priznania k dani z pridanej hodnoty spoločností S., S., S. H., S., S., S., S. S., S., S., S., S., S.,

W., S., S., S., T., S., P., S., Z., S., S., S., B., S., I., S., [. T., S., T., S., a \., S. boli vypísané paličkovým,
resp. kurzívnym písmom, ktoré vyhotovil ten istý pisateľ.

V priebehu vyšetrovania boli zabezpečené výpisy z účtov trestnou činnosťou dotknutých spoločností,
ktoré preukazujú vyplatenie časti uplatnených nárokov. Z výpisov z účtov je ďalej zrejmé, že

ďalšie finančné prevody boli vykonávané prakticky len medzi spoločnosťami, ktoré boli založené
fiktívne a následne neoprávnene uplatňovali vyplatenie nadmerného odpočtu DPH, prípadne medzi
spoločnosťami, z účtov ktorých boli finančné prostriedky vyberané.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výberové pokladničné doklady týkajúce sa spoločností

obžalovaného E. F. - C. V., S., H., S., T., S., W., S., na účty ktorých bola poukázaná veľká časť z
finančných prostriedkov vyplatených daňovými úradmi z titulu nadmerných odpočtov DPH.
Oboznámené bankové doklady jednoznačne preukazujú, že podstatnú časť výberov finančných
prostriedkovpochádzajúcichzneoprávneneuplatnenýchnadmernýchodpočtovDPHosobneuskutočnili
E. F. alebo O. F..

K vyššie uvedeným skutočnostiam bola vypočutá svedkyňa O. F. (manželka obžalovaného E. F.), ktorá
vypovedala, že v spoločnosti C. V. S.. Košice bola zamestnaná ako sekretárka. Spoločnosť sídlila v
Sečovciach. K tejto práci sa dostala prostredníctvom svojho manžela E. F.. Účtovníctvo tejto spoločnosti
neviedla, keďže na to nemá vzdelanie. Potvrdila však, že vyberala peniaze z účtu tejto spoločnosti v

prípade, ak tomu zodpovedá jej podpis na finančných dokladoch. K výške vyberaných súm sa vyjadriť
nevedela. M. J. a P. K. pozná, keďže aj oni pracovali v tejto spoločnosti a sú jej príbuzní. P. H. nepozná
vôbec. M. J. a P. K. sú bratranci. Obaja boli konatelia spoločnosti C. V., S., ktorej konateľom bol aj jej
manžel E. F.. Táto spoločnosť sa zaoberala výrobou a predajom chemických prostriedkov. Jej priamym
nadriadeným bol P. K., ktorý mal na starosti prevádzku spoločnosti, kde trávil väčšinu času. Ona však

do prevádzky nechodila. Pokiaľ niekto telefonoval alebo niečo doniesol, tak aj vybavovala odkazy. Na
činnosti spoločnosti sa iným spôsobom nepodieľala.

Po predložení podpisových vzorov spoločnosti C. V., S.. Košice k účtu tejto spoločnosti vedenom v R.
V. P. B. a príkazov na výber peňazí svedkyňa O. F. potvrdila, že podpisy na týchto dokumentoch sú jej

vlastné. Podpisový vzor na výber peňazí mala zriadený pre prípad, aby mohla vyberať peniaze, keď tak
nemohli urobiť konatelia spoločnosti. Peniaze odovzdávala ich majiteľom.Zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 2/ - 8/ výroku rozsudku je obžalovaný E. F. usvedčený najmä
výpoveďou spoluobžalovaného P. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.3.2024.

Obžalovaný P. Q. sa ku skutkom (2/ - 8/) spáchaných s E. F. priznal. Vypovedal v tom význame, že
E. F. poznal ešte zo sídliska Nad jazerom, kde spolu vyrastali. E. F. často navštevoval obchod so
zbraňami, v ktorom pracoval aj jeho otec a spolu s otcom ho vnímali ako seriózneho zákazníka. Niekedy
v roku 1997-1998 ho oslovil s ponukou práce. Jeho úlohou bolo zakladať obchodné spoločnosti vrátane
celej administratívy s tým spojenej. Ubezpečoval ho, že všetko je legálne. V tom čase mal 22 rokov a

nemal ekonomické vzdelanie. Oravec mu vysvetlil, aké podklady sú na založenie obchodnej spoločnosti
potrebné, kde má ísť a za kým. Jeho výslovná požiadavka bola, že spoločnosti mal zakladať tak, aby
spadali pod T. U. J. R.. Názov firiem mal začínať na písmená „S“ alebo „E“, údajne z toho dôvodu,
aby pracovníčka daňového úradu sa kvôli tomu nenabehala. Vysvetlil mu, za akým notárom má ísť v
prípade overenia podpisov. Všetky firmy mali byť mesačnými platcami DPH. Podnikateľské účty týchto
spoločností bolo potrebné otvoriť v Ľudovej banke vrátane služby homebanking. Dovtedy nemal ani len

predstavu, čo služba homebanking obsahuje. Zatvorenú obálku s podkladmi pre homebanking stále
odovzdával E. F..

Osoby, ktoré využil na založenie obchodných spoločností, boli jeho známi, ktorých na túto činnosť
nahovoril. S týmito osobami sa už nekontaktuje.

Komunikáciu s daňovým úradom však nikdy nezabezpečoval a nevyhotovoval ani daňové priznania
jednotlivých firiem. Konateľom firiem, ktoré založil, nekázal, aby išli vybrať peniaze alebo uskutočniť
bankový prevod. Bankové operácie boli v rukách E. F., ktorý mal všetky prístupové kódy vrátane kódov
homebankingu, na podklade ktorých mohol s účtami disponovať. P. Q. nemal k dispozícii ani pečiatky

firiem, ktoré založil, keďže ich odovzdal po založení firiem E. F. ako aj celú agendu v písomnej forme
vrátane výpisov z Obchodného registra, zmlúv atď.

O tom, že niečo nie je v poriadku sa dozvedel až v čase, keď konatelia jednotlivých spoločností mu
nosili poštu z daňového úradu, ktorá sa týkala daňových kontrol. V tom čase sa tiež dozvedel, že E.

F. má z tejto činnosti niekoľkomiliónové zisky. Keď sa chcel na tieto skutočnosti F. opýtať, začal sa mu
vyhýbať a telefóny nedvíhal. Po nejakom čase sa s ním stretol a poštu z daňových úradov mu odovzdal.
F. mu povedal, že to nemá riešiť ani konatelia týchto firiem a že on to dá do poriadku. Po čase mu F.
prikázal zohnať všetkých konateľov spoločností, ktoré založil s tým, že ich má zaviezť na notársky úrad
do Prešova. Keď sa začal zaujímať o osobu E. F. zistil, že je v kontakte s K. S., čo bola osoba v tom čase

známa aj v kriminálnom prostredí. Tak si uvedomil, že F. bol zneužitý ako biely kôň a že ho tak dostal
do jeho protizákonnej činnosti. Začal mať strach o seba aj o svoju rodinu.

Obžalovaný P. Q. potvrdil, že v tejto veci dobrovoľne vypovedal ako svedok dňa 8.1.2002. Na záver
svojej výpovede obžalovaný P. Q. spáchanie trestného činu úprimne oľutoval. Zvýraznil, že v tom čase

mal 22 rokov. F. dôveroval, lebo ho poznal ako kamaráta. Z tejto činnosti nemal žiaden prospech. K
účtom spoločností, ktoré založil, nemal prístup. Na založenie spoločnosti mu E. F. dal 5.000,- alebo
10.000,- Sk, ktoré použil najmä na úhradu nákladov spojených so založením obchodných spoločností -
na súdne poplatky, benzín, odmenu notárov a podobne.

Počas celého trestného stíhania boli na neho vyvíjané rôzne tlaky a to aj počas konania na súde.
Preto má stále obavu o svoju rodinu a deti a následne je nútený využiť svoje právo ďalej nevypovedať
a odmietol odpovedať na položené otázky. Na hlavné pojednávanie sa však dostavil sám a vypovedal
dobrovoľne.

Trestná činnosť obžalovaného P. Q. je preukázaná aj výpoveďami svedkov C. D., C. P., C. X., R. J., C.
T., M. O. a C. A., ktorí potvrdili, že na založenie spoločností ich naviedol práve on. Účasť obžalovaného
P. Q. na spáchaní skutkov potvrdila aj svedkyňa ]. G..

Zo zápisnice o výsluchu svedka C. D. vyplýva, že konateľom spoločnosti J., S. sa stal po tom, čo mu

jeho známy C. J. s P. T. navrhli, aby bol tichým spoločníkom v nejakej firme, za čo mal dostávať podiel
na zisku okolo 10.000,- Sk mesačne. Pri založení firmy u notárky bol okrem neho aj C. J., P. T. a P. Q.
(ktorého identifikoval pri rekognícii). P. Q. notárke predložil nejaké doklady, ktoré on pred pracovníčkou
notárskeho úradu podpísal. Poplatky platil P. Q.. Niekedy koncom mája a začiatkom júna 1998 s C. J.a P. Q. išli na súd, kde prevzal výpis z Obchodného registra spoločnosti J., S.. Dňa 12.6.1998 išli na T.
U. J. R., kde ich čakal P. Q. aj s nejakou ženou, ktorá sa predstavila ako ].. ]. (G.) mu vypísala nejaké
tlačivá, ktoré on potom podal do kancelárie na daňovom úrade. Išlo o daňové priznanie k dani z pridanej

hodnoty, rovnaké tlačivá vypísala aj pre C. A.. ]. a C. J. s ním boli aj v E. B. v Košiciach, kde založil pre
spoločnosť účet, kartičku k účtu odovzdal ].. Tiež založil homebanking. Potom boli spolu s ]. vyzdvihnúť
tri kľúče, počítačovú disketu a číslo kódu od schránky. Všetky potrebné náležitosti odovzdával buď ].
alebo P. Q.. Dňa 14.10.1998 za ním prišli J. a T., povedali mu, že opäť treba niečo podpísať u notára.
Na druhý deň tak podpísal splnomocnenie na výkon obchodnej činnosti v spoločnosti J., S. pre R. M.

X., ktorého nikdy nevidel. Kapci mu potom predstavil K. H., s ktorým mala spoločnosť obchodovať,
preto zmenil dispozičné právo, aby s účtom mohol disponovať aj K. H. samostatne. V spoločnosti nikdy
nepodnikal, nevyvíjal žiadnu obchodnú činnosť, nevystavoval a nepodpisoval faktúry ani pokladničné
doklady, rovnako nevypisoval ani nepodpisoval za firmu daňové priznania. Poštu z daňového úradu
odovzdával C. J..

Svedok C. J. v prípravnom konaní uviedol, že na podnet P. T. za províziu ponúkol C. D. založenie
firmy (J., S.). Následne aj s P. Q. podnikali kroky potrebné k založeniu firmy. Keď boli vybavovať
výpis z Obchodného registra, pred budovou súdu videl ešte aj A. A.. (Zápisnice o výpovedi uvedených
svedkov boli na hlavnom pojednávaní prečítané, keďže ich pobyt bol neznámy a ich účasť nebolo možné
zabezpečiť).

Vo vzťahu k spoločnosti J., S. a obžalovanému E. F. bol vypočutý aj svedok R. M. X.. Prostredníctvom
známeho W. B. sa dostal k E. F., ktorý ho splnomocnil, aby za spoločnosť J., S. mohol konať. V
inkriminovanom období totiž hľadal firmu, na ktorú by mohol vyfakturovať práce, ktoré vykonal pre
spoločnosť \. W., S.. W.. E. F. mu následne odovzdal firemné razítko a plnú moc s tým, že za túto firmu

môže vystavovať faktúry. Predmetom podnikania R. M. X. bolo vyhľadávanie zákazníkov v prospech
spoločnosti \. W., S.. W. a zabezpečovať odbyt jej výrobkov. Bolo to v čase, keď spoločnosť \. W., S..
W. vyrábala alkohol. V prípade, že svoju prácu odviedol, išiel do spoločnosti \. W., S.. W. aj s razítkom
spoločnosti J., S.. Oni si skontrolovali, že práce skutočne vykonal. Následne v mene spoločnosti J., S.
vystavil faktúru, ktorú mu \. W., S.. W. preplatila. Vyfakturované peniaze, faktúry, príjmové a výdavkové

doklady odovzdal E. F.. Ponechal si iba svoj podiel. Za to mu E. F. vyplatil odmenu a to jednorázovo
vo výške asi 1.500.000,- Sk. Po predložení súvisiacich listinných dôkazov svedok R. M. X. potvrdil, že
faktúru vystavenú spoločnosťou J., S.. Košice u odberateľa W. \. W., S.. Levoča za služby na základe
zmluvy o sprostredkovaní na sumu 14.760.000,- Sk vyhotovil aj podpísal on. F. H. D. S. J. S. aj príjmové
pokladničné doklady. Od spoločnosti W. \. W., S.. Levoča prevzal iba jednu sumu a to 3.960.000,- Sk.

Pre ostatné peniaze mal ísť osobne E. F.. Svedok R. M. X. tak robil preto, lebo si myslel, že konateľom
spoločnosti J., S.. je E. F.. Až v priebehu vyšetrovania na polícii zistil, že to nezodpovedalo skutočnosti.
On ho však za konateľa spoločnosti J., S. považoval. Asi druhý alebo tretí deň po jeho výsluchu na
polícii mu E. F. vytýkal, že niečo na neho nabonzoval.

Svedok C. P. potvrdil, že ho na založenie spoločnosti S., S. naviedol obžalovaný P. Q.. Spoločnosť sa
mala zaoberať podnikaním v oblasti nehnuteľností. S pomocou P. Q. a na podklade jeho inštrukcií sa
zúčastnil podpisu potrebných dokumentov na daňovom úrade ako aj na obchodnom registri. Usmerňoval
ho pri zriadení účtu v banke. P. Q. od neho prevzal všetky doklady týkajúce sa spoločnosti, jej účtu a
doklady s prístupovými právami a heslami k bankovej službe „homebanking“. Založením spoločnosti

jeho pôsobenie v tejto spoločnosti skončilo. Žiadnu podnikateľskú činnosť však nevykonával. Po určitej
dobe od založenia firmy mu zavolali nejakí neznámi ľudia a navrhli mu, aby na nich prepísal firmu, čo on
akceptoval, išiel k nejakému notárovi do Prešova, kde podpísal listinu o prevode spoločnosti na muža,
ktorého vôbec nepoznal. Chcel už mať s tým pokoj, preto s prevodom súhlasil.

K okolnostiam založenia spoločnosti S., S. vypovedal svedok C. X.. Potvrdil, že so založením tejto
spoločnosti mu pomáhal P. Q., s ktorým sa už predtým kamarátil. Písomnosti potrebné na daňový úrad,
Obchodný register ako aj založenie účtu zabezpečoval on. Podklady potrebné na prevádzkovanie tejto
služby prevzal P. Q.. Názov a sídlo spoločnosti určil P. Q. s tým, že jej sídlo bolo na W. 10, kde P. Q. býval.
Spoločnosť sa mala zaoberať stavebnou a obchodnou činnosťou, reálne však taká činnosť vykonávaná

nebola. Keď sa na polícii dozvedel, že boli vystavované nejaké faktúry, žiadal P. Q., aby mu doklady
týkajúce sa tejto spoločnosti vrátil. Doposiaľ k tomu nedošlo. Zásielky z daňového úradu svedok C. X.
neotváral, odovzdal ich P. Q.. Za túto činnosť však žiadne peniaze nedostal.Svedok C. X. potvrdil, že daňové priznanie za túto spoločnosť nepodával ani nepodpisoval. Dozvedel
sa to až v priebehu vyšetrovania. Kto predkladal príslušné účtovné doklady, k tomu sa vyjadriť nevedel.
P. Q. mu oznámil, že všetko zariadi účtovníčka. Následne bol na daňovom úrade až s orgánmi činnými

v trestnom konaní za účelom konfrontácie s úradníčkou daňového úradu, ktorá mala byť účastná na
daňovej kontrole. Obžalovaných E. F., K. H., R. M. M. svedok pred začatím vyšetrovania nepoznal.

Svedok R. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná iba P. Q., ktorý ho presvedčil či
nahovoril na založenie spoločnosti S., S.. Všetky potrebné doklady na založenie spoločnosti zariadil P.

Q.. Za týmto účelom s ním bol raz na ulici J. na nejakom úrade a v banke, kde bol zriadený podnikateľský
účet. K službe homebanking a k účtom tejto spoločnosti svedok R. J. prístup nemal. Žiadne platby
nerealizoval, nikdy peniaze z účtu spoločnosti nevyberal. Y. J. C. A. S. S. S. S. S. doručovaná nebola.

Zazriadenietejtospoločnostimaldostávaťodmenu10.000,-Skmesačne,ktorémuP.Q.vyplatildvakrát.
On žiadnu podnikateľskú činnosť v spoločnosti S., S. nevykonával. Faktúry, zmluvy ani daňové priznania

ani nevyhotovoval. Neskôr mu P. Q. povedal, že táto firma nejako nejde. Požiadal ho, aby išli k notárovi
do Prešova, kde bola firma prepísaná na inú osobu. Osobu, na ktorú bola firma prepísaná nepoznal. Aj
pri tomto prepise bol prítomný P. Q..

Svedok C. T. potvrdil, že obžalovaný P. Q. mu navrhol založenie spoločnosti S., S.. Firma sa mala

zaoberať kúpou a predajom s tým, že on nebude musieť vykonávať žiadnu činnosť, iba bude poberať
provízie. Všetky podklady vyhotovil P. Q.. Za účelom založenia firmy navštívili banku, kde zriadili účet
a podpísal zmluvu o založení homebankingu. Prístup k peniazom na účtoch ani k účtom nemal, keďže
všetky podklady potrebné na spravovanie účtu a prístup k peniazom na účte mal P. Q.. C. T. v tejto firme
nevyvíjal žiadnu podnikateľskú činnosť. Daňové priznania nevyhotovoval, nepodával ani nepodpisoval.

O konaní daňovej kontroly oboznámil P. Q.. Na daňovom úrade zistil, že firma má veľké daňové
nedoplatky. P. Q. mu povedal, že to nejako vyrieši. Neskôr bol v prejednávanej veci vypočutý na polícii,
odvtedy podáva za túto firmu nulové daňové priznanie. Firma sa nedá zrušiť, lebo sú na nej dlhy. Po
výsluchu na polícii už s ním nekomunikoval.

V prípravnom konaní svedok potvrdil, že od P. Q. sa mal dozvedieť, že nejaké obchody vo firme S.,
S. prebehli, že boli zasielané peniaze z firmy na firmu a že za tým stojí E. F., čo svedok potvrdil aj na
hlavnom pojednávaní v rámci odstraňovania rozporov vo výpovediach.

Ohľadom založenia obchodnej spoločnosti S., S. bol vypočutý svedok M. O.. Z obžalovaných osôb

poznal iba P. Q., ktorý mu navrhol, že by mohol podnikať. Tak došlo k založeniu spoločnosti S., S.. Všetky
podklady zabezpečil P. Q.. Za týmto účelom boli u nejakého právnika na ulici J. a následne aj v banke,
kde došlo k založeniu účtu. Od P. Q. mu bola sľúbená nejaká prémia za to, že založí spoločnosť S., S..
Keďže žiadna prémia mu nechodila, išiel do banky, kde po predložení občianskeho preukazu si z účtu
spoločnostivybralnejakúfinančnúčiastku,leboP.Q.mužiadnuprémiunedal.Kzrušeniufirmydošlotak,

že P. Q. ho odviezol do Prešova, kde navštívili nejakú kanceláriu, v ktorej podpísal nejaké písomnosti
s tým, že spoločnosť S., S. bola zrušená alebo prevedená na inú osobu. On túto listinu nečítal.

V spoločnosti S., S. žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával. Žiadne obchodné zmluvy za túto
spoločnosť nepodpisoval a nevyhotovoval ani faktúry. V súvislosti so spoločnosťou S., S. nevyhotovoval

a nepodpisoval ani daňové priznania. Pri výsluchu na polícii mu boli predložené písomnosti, na ktorých
mal byť jeho podpis. Nejednalo sa však o jeho podpis, čo potvrdilo aj znalecké skúmanie. Doklady
vyhotovené po založení účtu v banke prevzal P. Q..

Svedok C. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho s E. F. a P. Q. zoznámil jeho brat - A. A., ktorý robil

ochrankumafiánoviC.S.anavrholmuzaloženiespoločnostiS.,S..Zatýmúčelombolunotára,nasúde,
na daňovom úrade aj v banke. Všade tam ho doprevádzali dvaja muži, ktorí čakali v aute a aj jeho brat
A.. Jeho činnosť pri založení firmy spočívala v tom, že chodil tam, kde ho títo vozili, podpisoval a prebral
papiere, ktoré mu dali. U notárky boli dvaja ľudia, s obžalovaných tam nebol nikto. Bol tam ešte jeden
bradatý muž, na ktorého sa tiež založila firma (pozn. C. D.). Pri založení firemného účtu v banke bol s

tými dvoma mužmi aj s bratom, ktorí mu povedali, čo má robiť, kde má čo podpísať. Papiere o založenom
účte odovzdal svojmu bratovi. V banke dostal aj čiernu disketu, týkala sa služby homebanking. S touto
službou nikdy nepracoval, žiadne výbery ani vklady na tomto účte nerobil. Podobne boli aj na daňovom
úrade, kde bol aj P. Q.. Papiere, ktoré tam podpísal, odovzdal osobne Q.. Zásielky pre spoločnosť S., S.alebo z daňového úradu odovzdával Q.. Žiadnu podnikateľskú činnosť v tejto spoločnosti nevykonával.
Na otázku, či mal A. A. dosah na riadenie spoločnosti S., S. sa svedok C. A. vyjadril v tom význame,
že hlavné osoby boli P. Q. a E. F.. Svedok C. A. potvrdil, že daňové priznania za túto spoločnosť

nevyhotovoval ani nepodpisoval. Sľúbenú odmenu za založenie spoločnosti nedostal. Obžalovaných
K. H., M. N. a R. M. M. svedok C. A. nepoznal.

V prípravnom konaní C. A. vypovedal v tom význame, že založenie spoločnosti mu navrhol P. Q. a za tým
účelom boli u notára, na súde, na daňovom úrade aj v banke. Všetky podklady pripravoval P. Q., ktoré

on na tých úradoch podpísal a Q. ich odovzdal. Tiež tvrdil, že na daňovom úrade bola s nimi aj jedna
žena, ktorá vypísala nejaké doklady, ktoré mu dala podpísať. Zmluvu a disketu k službe homebanking
neodovzdal bratovi, ale P. Q.. Rozpory vo výpovediach svedok A. vysvetlil tvrdením, že vypovedal tak,
ako mu prikázal jeho brat, lebo mal obavy z C. S., ktorý v tom čase ešte žil. Napokon však pravdivosť
výpovede z prípravného konania v podstate potvrdil.

Svedkyňa ]. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, že E. F. a P. Q. boli kamaráti jej
nevlastného brata C. P.. Na požiadanie P. Q. vypísala registráciu na daňový úrad za spoločnosť S., S.,
S., S., S., S., a S., S.. Boli to zelené tlačivá z daňového úradu. Za to ju P. Q. odniesol domov, dal jej
odmenu 2.000,- až 3.000,- Sk.

Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za tieto spoločnosti nevypisovala. Doklady ďalších firiem
nevypisovala. Vypísané doklady boli zaniesť na T. U. J. R. V. J. R.. Hovorilo sa, že F. a Q. robia spolu a že
ide o veľké peniaze. Brat jej tiež hovoril, že má založenú nejakú firmu, ale v skutočnosti tam nepodniká,
mal jej povedať aj to, že Q. má od jeho firemného účtu nejaké CD, cez ktoré robí prevody na účte bez
toho, aby musel byť v banke prítomný. Potvrdila, že sa s C. A. stretla na T. úrade J. I, kde zaniesli

pred tým vypísané tlačivá. Poprela však, aby v spoločnosti S., S., pôsobila ako ekonómka a aby sa
s konateľom spoločnosti C. T. zúčastnila daňovej kontroly, pretože ekonomiku neovláda. Tiež tvrdila, že
s vypísaním uvedených dokladov nemal E. F. nič spoločné.

Na hlavnom pojednávaní však vypovedala iba to, že na žiadosť P. Q. vyplňovala tlačivá z daňového

úradu u seba doma. K podnikateľskej činnosti brata C. P. sa vyjadriť nevedela. V rámci odstraňovania
rozporov v jej výpovediach vysvetlila, že vzhľadom na odstup času si už na všetky okolnosti nepamätá,
potvrdila však, že jej výpoveď v prípravnom konaní zodpovedá reálnym skutočnostiam, pretože si ich
lepšie pamätala.

Vo vzťahu k skutkom uvedených v bode 9/, 10/ výroku rozsudku bola prečítaná zápisnica zo dňa
13.12.2005 o výpovedi svedka C. C. - konateľa spoločnosti S. H., S.. C. C. vypovedal, že nič nevie o
tom, že by bol konateľom alebo spoločníkom spoločnosti S. H., S.. Utrpel úraz hlavy, odvtedy si prakticky
nič nepamätá. Vyjadreniu svedka svedčí správa o jeho psychologickom vyšetrení vypracovaná H. C. S.,
ktorá potvrdzuje ťažkú poruchu deklaratívnej a pracovnej pamäti u C. C..

K osobe svedka C. C. sa vyjadrovali aj pracovníčky T. U. J. R. - R. Z. J., F. S., R. C. S., ktoré vo
svojich výpovediach potvrdili, že pri vykonávaní daňových kontrol im C. C. žiadne podklady nepredložil
s odôvodnením, že žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával.

Obžalovaný P. Q. tvrdil, že spoluobžalovaných R. M. M. a M. N. vôbec nepoznal, k nim sa vyjadriť
nevedel. Z trestnej činnosti však usvedčil aj obžalovaného K. H.. K jeho osobe uviedol, že mu ho
predstavil E. F. s tým, že je to jeho človek a že mu má dôverovať. K. H. ho zoznámil s C. A., ktorý tiež
zakladal firmu (pozn.: S., S.). Podľa pokynov K. H. mal založenie tejto firmy dokončiť. C. A. dovtedy
osobne nepoznal. P. Q. potvrdil, že K. H. zorganizoval aj založenie spoločnosti J., S., ktorej konateľom

bol C. D.. Postupoval podľa pokynov K. H. s tým, že podklady o týchto firmách boli odovzdané E. F.,
čo mu osobne K. H. povedal.

Zo spáchania skutkov uvedených v bode 10/, 11/, 12/, 13/, trestnej činnosti obžalovaný K. H. je
usvedčovaný aj výpoveďami svedkov E. K., E. H., C. V. – J. a C. B., ktorí popísali jeho účasť na

jednotlivých skutkoch.

Svedok E. K. sa vyjadril ku okolnostiam založenia spoločnosti S., S. v tom význame, že po skončení
zamestnaniavpolicajnomzbore(30.5.1997)dostalponukuodK.H.nazaloženieobchodnejspoločnosti.Dovtedy s podnikaním nemal žiadne skúsenosti. K. H. ho inštruoval ako má postupovať pri založení
spoločnosti u notára, na Obchodnom registri, na daňovom úrade a v banke, kde bolo potrebné založiť
účet. Pred bankou na ulici J. A. J. za účelom založenia účtu a zriadenia internet bankingu ho čakal

K. H. so svojím priateľom, na meno ktorého si nespomínal. Jednalo sa o osobu, ktorá mala s touto
firmou obchodovať. Internet banking sa mal zriadiť kvôli tomu, aby bolo zrejmé, ako obchody prebiehajú.
Doklady od internet bankingu nechal v banke, kde ostal K. H. aj so svojím kamarátom. Ako konateľ
spoločnosti S., S. žiadnu činnosť nevykonával. Písomnosti týkajúce sa spoločnosti S., S. odovzdával K.
H.. Za spoločnosť S., S. daňové priznania nevyhotovoval, daňových konaní sa nezúčastňoval.

Asi po roku až dvoch sa dozvedel, že firma nefunguje, preto ju bol prepísať na notárskom úrade
v Prešove. K. H. mu telefonicky oznámil adresu notárskeho úradu, na ktorý mal ísť prepísať obchodný
podiel s tým, že aj záujemcu zohnal K. H.. Záujemcu o prevod obchodného podielu mu predstavil notár.
Z obžalovaných poznal svedok E. K. E. F., P. Q., keďže vyrastali na jednom sídlisku. Obžalovaného M.
N. nepoznal.

Svedok E. K. v prípravnom konaní uviedol, že po príchode do Prešova u notára bol prítomný aj K. H.,
E. F. s inými osobami, ktoré nepoznal a že u toho notára sa uskutočnil prepis firmy na C. W.. Rozpory
vo výpovediach vysvetlil svedok E. K. tvrdením, že si na odstup času už nespomína, či sa toho úkonu
zúčastnil aj K. H. a E. F.. Pamätal si, že tam nejakí ľudia boli. (Námietky obhajcov, aby na výpoveď

svedka z prípravného konania súd neprihliadal, bolo potrebné vyhodnotiť vzhľadom na ustálenú súdnu
prax za nedôvodné).

K okolnostiam založenia spoločnosti [. T., S. pred súdom vypovedal svedok E. H.. V súvislosti so
založením tejto spoločnosti ho oslovil K. H. s tým, že či si nechce zarobiť nejaké peniaze. Bol podpísať

nejaké papiere u notára, kde už bolo všetko prichystané. V súvislosti s touto spoločnosťou žiadnu
podnikateľskú činnosť nevyvíjal. Za túto činnosť mu K. H. vyplatil odmenu 30.000,- Sk. K jej vyplateniu
došlo tak, že boli spolu v banke vybrať asi 800.000,- Sk, z ktorých mu potom K. H. spomínanú odmenu
vyplatil. K okolnostiam založenia firemného účtu uviedol, že s K. H. bol v banke, kde podpísal príslušné
podklady.VšetkypapieretýkajúcesazaloženiaúčtuzobralK.H..Výrobupečiatkyspoločnostizabezpečil

spolu s K. H.. Pečiatku mal k dispozícii on, avšak keď ju K. H. potreboval, tak mu ju poskytol. O fungovaní
tejto spoločnosti nemal žiadnu predstavu. Mal iba informácie od K. H., ktorému veril. Boli vtedy dobrí
kamaráti. Ak prišla nejaká pošta, túto odovzdával K. H.. Jednalo sa o firemnú korešpondenciu z banky
a daňového úradu. Tieto obálky však neotváral.

Za túto spoločnosť daňové priznania svedok E. H. nepodával, ani sa nevedel vyjadriť, kto tak robil. Svoju
činnosťvspoločnosti[.T.,S.ukončiltiežnapodnetK.H..Razmuzavolaladohodlisistretnutie.Následne
piati išli autom do Prešova, kde navštívili nejakého notára, u ktorého sa firma predala. Od predaja firmy
sa nestretávali. Videl ho ešte v priebehu vyšetrovania 2-3 krát na polícii s tým, že naposledy sa s ním
mal stretnúť v Žiline na konfrontácii, ktorá sa nekonala. K osobám E. F. a P. Q. sa vyjadriť nevedel, ich

mená sa dozvedel iba v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním.

V prípravnom konaní svedok podrobnejšie vypovedal aj o návšteve daňového úradu, o zriadení služby
homebanking, ako aj o ďalšom výbere peňazí z firemného účtu (317.000,- Sk), za čo dostal 10.000,-
Sk, pri ktorých bol účastný aj K. H.. Svedok E. H. odstránil rozpory vo výpovediach tým, že si na všetky

okolnosti vzhľadom na odstup času nepamätal, potvrdil však pravdivosť svojej výpovede z prípravného
konania.

Svedkyňa C. J., P. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala narozdiel od prípravného konania v tom, že
založenie firmy (pozn.: I., S.) na jej meno jej navrhol T. B., s ktorým vtedy udržiavala milenecký vzťah.

Za založenie firmy mala dostať 50.000,- Sk. Súhlasila, keďže T. B. mala rada a taktiež potrebovala
peniaze. Pracovala ako čašníčka v kasíne Centrum. Bývala v podnájme. Za účelom založenia firmy ju
T. B. požiadal o občiansky preukaz, ktorý mal v aute, aj keď mu auto vybuchlo. T. B. jej telefonoval z
nemocnice,žežije,aleževovzťahukspomínanejfirmeprídezaňoumuž,ktorémudaljejtelefónnečíslo.
Tohtomužapotomidentifikovalanapolíciieštevroku2005.(VprípravnomkonanísajejpredstavilakoK..

Zároveň ho identifikovala podľa rekognície vo fotoalbume ako K. H. a aj osobne pri úkone nasledujúceho
dňa). Po nejakom čase sa s ním stretla, v aute podpísala papiere, ktoré si ten muž ponechal. Následne
boli spolu v banke, aby na firmu otvorila účet. Do ruky jej dal formulár, ktorý predložila pracovníčke
banky. Tá jej doniesla nejaké doklady spolu s CD nosičom, ktoré odovzdala spomínanému mužovi vaute. Žiadne finančné operácie na tomto účte nerobila, v banke bola iba jediný raz a to v súvislosti so
založením účtu. O pár dní na to s ním bola na daňovom úrade. Pracovníčkam daňového úradu vysvetlil,
že ona je mladá a neskúsená, a preto ohľadom založenia firmy a konania na daňovom úrade, že bude

rozprávať v jej mene. Potom ju odviezol domov. Papiere týkajúce sa firmy odovzdal na daňovom úrade.
Na jej poštovú schránku nalepil aj nálepku s označením tejto firmy. Požiadal ju, aby mu oznámila, keď
nejaká pošta príde, že si pre ňu bude chodiť. Napokon mu odovzdala bezpečnostný kód do vstupnej
brány od domu, aby mohol chodiť pre poštu sám. Peniaze, ktoré jej T. B. sľúbil za založenie firmy však
nedostala. Asi o 4 mesiace sa s T. B. stretla. Povedala mu, že sa na neho hnevá, že ju využil a že má

strach pokračovať v tom vzťahu ďalej. Požiadala ho, aby zrušil firmu, ktorá bola na jej meno založená.
Keďžejejajnaďalejchodilafiremnápošta,mužovi,sktorýmbolafirmuzaložiťtelefonovala,žeužnechce
vyberať poštu, ktorá má vzťah k spomínanej firme. Preto v apríli 1999 odišla do Grécka ku kamarátke,
v januári 2000 odišla do Nemecka, kde žije doposiaľ. Keďže žila s T. B. a zaplietla sa aj do spomínanej
firmy, mala strach. Zároveň nevedela, akým spôsobom má túto firmu zrušiť, kam ísť. V spomínanej firme
žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonávala.

Na hlavnom pojednávaní boli svedkyni C. J. (V.) predložené písomnosti súvisiace s návrhom na
založenie spoločnosti I., S., Zmluva o poskytnutí bankovej služby, Zmluva o bežnom účte a podpisový
vzor. Na týchto dokumentoch potvrdila pravosť svojich podpisov. Na predložených daňových priznaniach
označila podpisy pri jej mene za falšované.

Po vyhodnotení výpovede tejto svedkyne je možné konštatovať, že zmena jej výpovede nemá vplyv na
usvedčenie obžalovaného K. H. zo spáchania skutku v bode 12/ výroku rozsudku.

Svedkyňa C. B. taktiež potvrdila účasť obžalovaného K. H. v súvislosti so založením spoločnosti V.,

S.. V roku 1998 chcela podnikať, dovážať potravinové výrobky z Talianska. Jej známy - K. H. jej
ponúkol pomoc, keďže so zakladaním spoločnosti nemala skúsenosti. Bol s ňou na úrade, kde dostala
IČO a čakal ju pred bankou, kde vybavovala podnikateľský účet. Pred tým jej povedal, kde má ísť a
čo má robiť. Zariadila si aj službu homebanking, na podklade ktorej bolo možné vykonávať z domu
finančné operácie. Kód a všetky písomnosti k tomu súvisiace odovzdala K. H.. S účtom spoločnosti V.,

S. svedkyňa C. B. však nedisponovala. Všetky podklady potrebné na disponovanie s účtom odovzdala
K. H., vybrala si iba svoj vklad 1.000,- Sk, ktoré boli potrebné na založenie bankového účtu pri založení
spoločnosti. Po založení spoločnosti všetky doklady s tým súvisiace odovzdala K. H.. Následne odišla do
Talianskana2apolažtrimesiace.Predpokladala,žekýmsamazačnepodnikať,firmabudenečinnáaže
sa bude podávať nulové daňové priznanie. Sama vypísala a podpísala iba prvé daňové priznanie, keďže

firma žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjala. Ďalšie daňové priznania nevyplňovala ani nepodpisovala.
Po čase sa dozvedela, že firma podniká bez jej vedomia a dovolenia, že podáva aj daňové priznania, v
ktorých si uplatňuje DPH. Keď to K. H. vytkla, naliehal na ňu, že to nemá nikomu povedať.
Z daňového úradu jej chodili listy, v ktorých bola požiadaná o predloženie dokladov v súvislosti
s uplatňovaním DPH. Oznámila to K. H., ktorý ju ubezpečoval a upokojoval, že sa nič nedeje.

Po predvedení na daňový úrad policajnou hliadkou jej boli predložené daňové priznania, v ktorých
spoločnosť V., S. žiadala o odpočet DPH, ktoré C. B. nevyplňovala. Keď to oznámila K. H., ubezpečoval
ju, že sa nič závažné nedeje, zároveň ju požiadal, aby na daňovom úrade ani na polícii nič nehovorila.
V podstate ju nastrašil, preto sa správala tak, ako to po nej K. H. vyžadoval. Vtedy mala 18 rokov, bola
vystrašená, keďže žiadne skúsenosti nemala, preto to nebola hlásiť na políciu.

Následne spoločnosť V., S.. K. H. previedol nejakému záujemcovi zo Žiliny. Za tým účelom bol s ňou
osobne u notára. Zmluva o prevode už bola novým majiteľom podpísaná. Ona túto osobu nevidela, iba
podpísala zmluvu. O tom, prečo bol jej firmu predať a o tom, kto za ňu podával daňové priznania sa K.
H. so svedkyňou nechcel baviť. Tým jej pôsobenie v spoločnosti V., S. skončilo.

Svedkyňa C. B. S. A. V. J. T. S. S. S. V. S., kde sa vyjadrila k pravosti svojich podpisov na týchto
dokladoch a označila aj falšované podpisy, najmä na daňových priznaniach a faktúrach.

Obžalovaného M. N. usvedčujú zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 14/, 15/, 16/, 17/, 18/ výroku

rozsudku najmä výpovede svedkov V. S., K. J., C. J., N. Y., S. Y. a R. O. a v neposlednom rade aj
výpoveď obžalovaného R. M. M..Ku okolnostiam založenia spoločností \., S., B., S. a B., S., ako aj k osobám s tým súvisiacich bola
vypočutá svedkyňa V. S.. Z obžalovaných pozná M. N., s ktorým sa zoznámila prostredníctvom jej
nebohého druha C. H.. E. F. pozná od detstva, boli susedia a ich rodičia sa navštevovali. R. M. M.

nepozná vôbec.

Svedkyňa V. S. potvrdila, že založenie spomínaných spoločností inicioval M. N.. Všetky potrebné
podklady boli vyhotovené u advokáta M. M. B.. Osobne iba podpisovala jednotlivé písomnosti, ktoré jej
bolipredložené.VšetkypotrebnénáležitostitýkajúcesazaloženiatýchtospoločnostízariaďovalM.M.B..

V spoločnostiach \., S., B., S. a B., S. žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonávala. Z týchto spoločností
nemala žiaden príjem, keď bolo potrebné niečo podpísať, tak to urobila, tak isto aj jej nebohý druh C.
H.. Nepamätala si už, kto zabezpečoval kontakt s daňovým úradom a Obchodným registrom. Pamätala
si však, že niečo podpisovala v banke. Za M. M. B. chodili vtedy, keď ich tam poslal M. N..

Svedkyňa V. S. ani jej nebohý druh C. H. žiadne finančné prevody cez homebanking alebo internet

banking vo vzťahu k účtom spoločností B., S., B., S. a \., S. nikdy nerobili.

Ďalej svedkyňa V. S. uviedla, že k prevodu spol. \., S.. Košice z R. M. M. a R. C. H. na jej osobu došlo
u M. M. B., u ktorého podpísala príslušné dokumenty. S osobami R. M. M. a R. C. H. sa pri prevode
obchodného podielu nestretla. Na otázku, z akého dôvodu prevzala obchodný podiel spoločnosti \., resp.

spoločnosti B., S. sa vyjadriť nevedela.

Po predložení listinných dôkazov týkajúcich sa jej osoby svedkyňa V. S. uviedla, že daňové priznania
k DPH vo vzťahu k spoločnosti B., S. za mesiac apríl, máj 1998 nepodpisovala ani nevyhotovovala.
Podpisovala daňové priznania za mesiac jún až december 1998, avšak ich sama nevypisovala. Daňové

priznania vo vzťahu k spoločnosti \., S. svedkyňa V. S. nevyhotovovala ani nepodpisovala. Napokon
dosvedčila, že daňové priznania vo vzťahu k spoločnosti B., S. mohol podpísať C. H.. Objasnila, že
vždy keď bolo niečo podobné potrebné podpísať, chodili do advokátskej kancelárie k M. M. B.. Ak bolo
potrebné podpísať daňové priznania, telefonoval im buď M. M. B. alebo M. N.. Podpisované dokumenty
nečítala, lebo sa týmto veciam nerozumie. Svedkyňa V. S. potvrdila pravosť svojich podpisov aj na

zmluvách o zriadení účtu a o poskytnutí bankovej služby internet banking. Zdôraznila, že doklady od
účtov a od internet bankingu odovzdali M. M. B., pretože ona ani C. H. s týmito vecami robiť nevedeli.
Daňové priznania vo vzťahu k spoločnosti \., S. z č.l. 3749-3751 nevyhotovovala ani nepodpisovala.
Podnikateľskú činnosť v spoločnostiach \., S., B., S. a B., S. svedkyňa V. S. ani C. H. nevykonávali
a ona sa o tom s M. N. ani nebavila. Na ďalšie otázky odmietla odpovedať s odôvodnením, že by si

mohla spôsobiť trestné stíhanie, keďže za túto činnosť bola v minulosti obvinená.

Z obsahu zápisnice o výpovedi svedka K. J. vyplýva, že W. O. mu navrhol, aby sa stal konateľom
spoločnosti P., S.. Firmu mal najprv zabehnúť M. N., ktorého on vtedy ešte nepoznal. Za to mal dostávať
províziu vo výške 10.000,- Sk mesačne. S M. N. sa prvýkrát stretol u advokáta M. M. B.. Predstavil mu

ho tam W. O.. M. N. mu takisto povedal, že firmu najprv bude riadiť sám, a až potom si ju on prevezme.
M. M. B. vtedy podpísal plnú moc. On si potom už bol len pre hotovú firmu na Obchodnom registri
anáslednevšetkydokladyzaniesolnaspäťdoadvokátskejkancelárie.SM.N.išlidoE.B.,kdezriadilpre
spoločnosť účet a homebanking. Po vykonaní týchto úkonov odovzdal všetky doklady z banky vrátane
disku s kódom k homebankingu W. O., ktorý ich mal dať M. N., lebo on chodil s ním robiť výbery do

banky. Keď sa K. J. pýtal M. N. na čo je homebanking, povedal mu, aby sa nestaral. Nejaké daňové
priznanie mu raz M. N. doniesol do nemocnice, on ho podpísal, avšak nevypisoval. Asi za tri mesiace
od odovzdania dokladov v kancelárii M. B. mu zavolal O., že treba ísť vybrať peniaze do banky. O.
mu dal kartičku od účtu, z ktorého vybral asi 300.000,- alebo 500.000,- Sk. O. ho čakal pred bankou
na parkovisku pred kinom Úsmev v čiernom džípe aj s M. N.. Celú vybratú sumu odovzdal O., ktorý s

peniazmi išiel k N.. Pri prvom výbere mu W. O. povedal, že peniaze sú pre M. N.. Asi o tri dni sa to isté
zopakovalo. W. O. mu vyplatil len dvakrát po 10.000,- Sk, nedával mu peniaze tak, ako mu sľúbil.

Svedok K. J. potvrdil, že vo firme nevykonával žiadnu činnosť, nepodnikal, ani nikoho na podnikanie
nesplnomocnil a nevykonal žiadne kroky smerujúce k prevzatiu piatich obchodných spoločností pod

spoločnosť P., S.. O tomto sa dozvedel až na daňovom úrade, kam sa dostavil na základe predvolania.
Žiadne daňové priznania za mesiace júl až december 1998 nepodpisoval ani nevypisoval. Potvrdil, že
podpis na žiadosti o daňovú registráciu patrí jemu. Po predložení dokladov o výbere z účtu pripustil,
že vykonal tri výbery z firemného účtu. Keď sa pýtal W. O., čo bude s firmou, O. mu povedal, že firmasa zruší. Zároveň ho informoval o stretnutí, ku ktorému došlo v bare oproti kancelárii M. B.. Na tomto
stretnutí bolo asi päť ľudí, z ktorých poznal iba C. H.. M. B. na stretnutí len pár vetami povedal, že
všetko je v poriadku a potom odišiel. Následne ho W. O. informoval, že firma bola prevedená na niekoho

z Prešova.

Vo vzťahu k spoločnosti Z., S. bola vypočutá svedkyňa C. J.. Uviedla, že v inkriminovanom čase žila so
N. Y., (predávali spolu na trhoch), ktorý mal švagrinú S. Y.. Tá ju oslovila s požiadavkou, či by na seba
nevzala firmu, ktorá sa zaoberá počítačmi s tým, že za to bude dostávať nejakú odmenu a že to bude

len na nejaké štyri mesiace. V súvislosti so založením tejto spoločnosti bola podpísať nejaké papiere na
notárskom úrade asi na ulici J. alebo niekde v jej blízkosti. Po podpise potrebných písomností sa so S.
stretla asi 6-krát. Raz za mesiac jej S. stále doniesla nejakú odmenu - 10.000,- Sk.

Svedkyňa C. J. poprela, aby sa podieľala na založení firemného účtu v banke a aby na jej adresu
chodila firemná pošta. Tvrdila, že žiadnu aktivitu vo vzťahu k tejto spoločnosti nevyvíjala. O podnikanie

tejto spoločnosti sa nezaujímala. K ukončeniu jej pôsobenia v spoločnosti Z., S. došlo tak, že keď jej
S. doniesla poslednú odmenu, oznámila jej, že spoločnosť ju už nepotrebuje a oznámila jej, že v tejto
spoločnosti skončila. Potom sa s ňou už nevidela.

Po predložení listinných dokladov svedkyňa C. J. potvrdila, že jej podpis je na návrhu na zápis

spoločnosti Z., S.. Košice, na notárskej zápisnici, na Zmluve o bežnom účte, na Zmluve o poskytnutí
bankovej služby internet banking a na potvrdení o pridelení hesla, trvala však na tom, že v E. B. osobne
nebola. Následne poprela pravosť svojich podpisov na Žiadosti o registráciu dane z pridanej hodnoty a
na daňových priznaniach, ktoré ani nevyplňovala.

V rámci odstraňovania rozporov vo výpovediach svedkyňa C. J. stotožnila mená osôb N. Y. a S. Y.,
potvrdila, že jej S. Y. dala celkom 60.000,- Sk a že S. Y. bola tiež konateľkou nejakej inej spoločnosti.

Prepojenie spoločnosti Z.. s.r.o. s osobou obžalovaného M. N. vyplýva najmä z výpovedí svedkov S.
Y., N. Y..

Svedkyňa S. Y. vypovedala v tom význame, že z obžalovaných pozná iba M. N., s ktorým boli
kamaráti. Prišiel za ňou s návrhom, že potrebuje previesť svoju internetovú spoločnosť Dodo internet
na spoľahlivých ľudí. Z jeho iniciatívy boli založené spoločnosti J., S. na N. Y. (jej bývalého švagra) a
spoločnosť Z., S. na C. J., ktorá bola v tom čase jeho priateľka. Podmienkou M. N. bolo, aby sa s ňou

osobne nestretol. Vo vzťahu k týmto spoločnostiam spolu s M. N. bola prítomná pri založení firemných
účtov. Keď bolo potrebné jednať niečo v súvislosti s firemnými účtami spomínaných firiem, dialo sa to
stále za prítomnosti obžalovaného M. N.. Výbery peňazí z týchto firemných účtov odovzdávala iba M. N..
SvedkyňaS.Y.podnikateľskúčinnosťvtýchtospoločnostiachnevykonávala.Taktiežnevyhotovovalaani
nepodpisovala daňové priznania. Nepamätala sa, na aké osoby boli tieto spoločnosti ďalej prevedené.

Vo výpovedi v prípravnom konaní podrobne popísala spôsob vyhotovenia zmlúv v advokátskej kancelárii
M. M. B., overenie podpisov u notára. Tiež potvrdila, ako na pokyn M. N. zriadila účty v pobočke E.
B. A. J. spolu so službou internet banking. Popísala aj to, ako na pokyn M. N. chodievala so N. Y.
viackrát vybrať vyššie sumy peňazí. Najprv sa jednalo o sumu 500.000,- Sk, ku ktorej jej M. N. povedal,
že sú to peniaze, ktoré prišli na účet spoločnosti J., S. v súvislosti s presunom majetku predchádzajúcej

spoločnosti a ďalej ako opakovane vyberali hotovosť vyše 300.000,- Sk, ktoré jej N. Y. odovzdával a
svedkyňa S. Y. ich následne na rôznych miestach odovzdávala M. N.. N. Y. dostal 2-krát odmenu po
10.000,- Sk od M. N., ktorú mu odovzdala ona osobne. Svedkyňa S. Y. žiadnu odmenu nedostala.

Svedkyňa S. Y. vysvetlila rozpory vo svojich výpovediach tvrdením, že si vzhľadom na odstup času

od prejednávaných udalostí podrobnosti nepamätá. Potvrdila však, že to, čo vypovedala v prípravnom
konaní sa zakladá na skutočnostiach, ktoré si čerstvo pamätala a jej výpoveď bola pravdivá. Zdôraznila,
že až od policajtov sa dozvedela, čo sa s tým dialo ďalej, že títo ľudia boli v týchto firmách ako biele
kone za účelom výberu peňazí kvôli DPH.

Na otázku obhajcu obžalovaného M. N. potvrdila, že si od neho viac krát požičiavala peniaze. Zdôraznila,
že svoje dlhy voči obžalovanému uhradila. Zmluvy o pôžičkách, ktoré obhajoba dodatočne predložila
spochybnené neboli. Táto časť vykonaných dôkazov však nemala pre rozhodovanie v prejednávanej
veci rozhodujúci význam.Svedok N. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase, keď bol nezamestnaný, mu S. Y. sľúbila
zamestnanie. V podstate išlo o to, aby na jeho meno bola prepísaná spoločnosť J., S.. Košice. S. Y.

všade chodila s ním. Boli u právnika, u ktorého podpisoval nejaké dokumenty, boli aj v banke zriadiť
podnikateľskýúčet.VšetkypodkladytýkajúcesatohtoúčtuodovzdalS..VspoločnostiJ.,S.nevykonával
žiadnu podnikateľskú činnosť. Za spoločnosť J., S.. Košice daňové priznania nevyhotovoval. Žiadne
skúsenosti s podnikaním nemal. Jeho odmena súvisela iba so založením spoločnosti. Dostal dvakrát po
10.000,-Sk,ktorémuS.Y.odovzdala.Ažnapolíciisadozvedel,žedošloknejakýmdaňovýmpodvodom,

ku ktorým sa už bližšie vyjadriť nevedel. S obžalovaným M. N. sa stretol až v priebehu vyšetrovania na
polícii. V prípravnom konaní potvrdil, že na požiadanie S. Y. pomocou karty, ktorú mu dala, uskutočnil z
podnikateľského účtu 4-5 výberov z toho 3-krát to bolo nad 1.000.000,- Sk. Všetky peniaze odovzdal S.
Y.. Na pravdivosti svojej výpovede z prípravného konania trval.

O prepojení obžalovaného M. N. na spoločnosti, ktoré boli využité ako nástroj na páchanie trestnej

činnosti svedčí aj konanie W. O., s ktorým obžalovaný M. N. spolupracoval, čomu zodpovedá aj výpoveď
svedka R. O..

Svedok R. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho brat W. O. hľadal niekoho, kto by kúpil firmu. Hneď na to
jeho brat odcestoval do Ameriky. Obžalovaného M. N. poznal cez brata W.. M. N. prišiel za jeho bratom

do B., keď tam bol prítomný aj on. M. N. sa R. O. opýtal, či nepôjde s ním do banky podpísať nejaký
homebanking, že v podstate o nič nejde a že sa mu nemôže nič stať. On súhlasil, a preto hneď vtedy
alebo na druhý deň išli s M. N. do E. B., V. na ul. Kováčskej v Košiciach, kde podpísal nejaký doklad na
základe žiadosti M. N.. Pracovník banky mu ukázal, kde to má podpísať. Pokiaľ bol E. S. splnomocnený
na dispozíciu s účtom firmy S., S., k tomuto sa nevie vyjadriť, on nebol s E. S. nič podpisovať, pozná ho

len cez brata W.. S účtom spoločnosti S. nikdy nedisponoval, nevyberal z neho peniaze ani neprevádzal
žiadne finančné sumy prostredníctvom služby homebanking. W. O. následne odcestoval do Ameriky.

O prevode obchodných podielov firiem súvisiacich s trestnou činnosťou na ďalšie osoby resp.
o podnikateľských aktivitách týchto spoločností s inými firmami svedčia vykonané listinné dôkazy ako aj

výpovede svedkov T. G., H. S., M. C., R. M. X., P. T., C. J., E. S., P. K., M. J. a iných.

AkoužspomenulasplnomocnenázástupkyňaK.U.–M.M.O.,vprípravnomkonaníbolivprejednávanej
veci vypočutí jej kolegovia, ktorí pracovali v pozícii správcov dane, resp. vykonávali daňové kontroly

v obchodných spoločnostiach, ktoré súviseli s trestnou činnosťou. Zápisnice o ich výsluchu boli so
súhlasom procesných strán na hlavnom pojednávaní prečítané.

Za poškodeného boli v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaných v prípravnom konaní vypočutí
splnomocnení zástupcovia daňových úradov - M. R. P., M. V. O., R. M. K., M. H. H., R. C. J., ktorí si

v adhéznom konaní nárok na náhradu škody neuplatňovali. Za T. U. J. R. si splnomocnenkyňa M. M. O.
uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 53.597,06 eur/365.977,- Sk a za T. U. J. A. si M. A. T. uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 1.248.688,- Sk/41.448,85 eur.

Svedkyňa M. J. vykonala za T. U. J. R. v spoločnosti J., S. kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac

október1998.JejkonateľC.D.nadoručenúvýzvunereagoval.PoďalšejvýzvepredložilaR.V.O.faktúry
spoločnosti S., S. č. 01/57/98, 01/48/98, 01/53/98, spoločnosti S., S. č. 01/88/98, 01/75/98, 01/87/98,
spoločnostiT.R.,S.č.01/86/98,01/84/98,01/81/98,01/82/98,01/83/98aspoločnosti[.T.,S.č.01/93/98.
R. V. O. takisto doručila na Daňový úrad faktúru spoločnosti J., S. č. 01/1/98 a 01/2/98 pre firmu B. K.,
S., Košice. Vzhľadom na výsledky preverovania dodávateľských faktúr T. U. J. R. a T. U. J. okolie nebol

nadmerný odpočet spoločnosti J., S. spoločnosti vrátený.

Svedkyňa E. J. na T. U. J. R. ako kontrolórka vykonala miestne zisťovanie v spoločnosti S., S. za
účelom kontroly oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac máj
1998. Opakovane predvolala konateľa R. J., ktorý sa však nedostavil, ani nepredložil potrebné doklady.

Na základe zistených skutočností nebol spoločnosti vrátený uplatňovaný nadmerný odpočet vo výške
5.976.372,- Sk.Rovnako vykonala miestne zisťovanie v spoločnosti S., S.. Konateľ spoločnosti M. O. sa k daňovej
kontrole nedostavil, ani nepredložil potrebné doklady. Preto bolo rozhodnuté o nevrátení nadmerného
odpočtu vo výške 5.895.107,- Sk.

R. D. J. pracovala na T. U. J. R. ako kontrolórka daní. K spoločnosti S., S. uviedla, že bol predvedený na
žiadosť daňového úradu jej konateľ C. X., ktorý prehlásil, že nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť
aninepodávaldaňovépriznania.TentoúkonbolvykonanýnazákladepožiadavkyOkresnéhoriaditeľstva
PZ. Následne bola vo firme vykonaná R. S. kontrola dane z pridanej hodnoty.

R. D. J. taktiež vykonala kontrolu nadmerného odpočtu za obdobie 02/1998 v spoločnosti S. S., S.. Ku
kontrole jej boli predložené doklady, osobou, ktorej totožnosť nekontrolovala. Na základe predložených
dokladov konštatovala oprávnenosť uplatnenia nadmerného odpočtu, predložené doklady potom vrátila.
Vtedy bolo bežné, že ku kontrole vyzývali daňové subjekty telefonicky, na základe telefónnych čísiel
uvedených v žiadosti o registráciu DPH. O kontrole spracovala úradný záznam dňa 29.4.1998.

V spoločnosti \., S. vykonala kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie II. štvrťroka 1998. Ku kontrole
jej boli predložené doklady, na základe ktorých konštatovala oprávnenosť uplatnenia nadmerného
odpočtu. Doklady potom vrátila tej osobe, ktorá ich predložila. Doklady jej ku kontrole predložil určite
muž, avšak nevie, či to bol skutočne R. M. M., pretože si nespomína, či kontrolovala jeho totožnosť.

V spoločnosti Z., S., vykonala kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie 09/1998. Ku kontrole jej
boli predložené doklady, na základe ktorých konštatovala oprávnenosť uplatnenia nadmerného odpočtu,
ktoré potom vrátila. Doklady jej ku kontrole predložila žena, ktorá protokol podpísala menom J.. Nevie
však, či to skutočne bola ona.

Svedkyňa E. S. na T. U. J. R. vykonala kontrolu za mesiac február 1998 v spoločnosti S., S.. Konateľa
vyzvala na predloženie daňových dokladov. Totožnosť osoby, ktorá jej doklady priniesla, nie je uvedená.
Po kontrole dokladov konštatovala oprávnenosť uplatnenia nadmerného odpočtu za skúmané obdobie
vo výške 696.538,- Sk.

Vykonala aj kontrolu za III. štvrťrok 1998 v spoločnosti \., S.. Oznámenie o kontrole prevzal dňa
10.11.1998 R. M. M.. Doklady ku kontrole jej priniesla vtedajšia konateľka spoločnosti V. S.. Keďže neboli
zistené žiadne pochybnosti, nadmerný odpočet vo výške 791.036,- Sk bol uplatnený oprávnene.

Svedkyňa R. A. J. pracovala na T. U. J. R. ako správca dane aj spoločnosti P., S.. Táto spoločnosť

si za obdobie mesiaca september 1998 uplatnila nadmerný odpočet vo výške 978.896,- Sk, tento bol
vrátený po vykonaní kontroly na účet daňového subjektu. Kontrolu vykonala V. B., ktorá konštatovala,
že nadmerný odpočet je uplatnený oprávnene. Ostatné daňové priznania spoločnosti boli buď nulové
daňové priznania alebo obsahovali daňovú povinnosť. S osobou konateľa spoločnosti neprišla do styku.

Svedkyňa V. B. vykonala v spoločnosti P., S. daňovú kontrolu za obdobie 9/98. Ku kontrole jej boli
predložené účtovné a daňové doklady za kontrolované obdobie. Nevie však uviesť, kto jej ich predložil.
Pri zisťovaní o aké zdaniteľné plnenie ide, zistila, že dodávateľom bola spoločnosť W., S., kontrolou
daňových dokladov tejto spoločnosti zistila, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené a spoločnosť
odviedla za 9/98 daň.

V.P.pracovalaakokontrolórkadanenaT.U.H.I.Akosvedkyňauviedla,ževspoločnostiW.,S.,vykonala
kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie január – marec 1998 a máj – december 1998, ktorá bola

delimitovaná z T. U. J. R. z dôvodu zmeny sídla spoločnosti. Kontrolu vykonávala spolu s R. K., R. J. a
R. T.. Konateľ spoločnosti M. G. s daňovým úradom vôbec nespolupracoval, nepredložil žiadne účtovné
doklady, preto bola kontrola vykonaná len na základe daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty.
Výsledkom kontroly bolo zvýšenie dane vo výške 3.970.512,- Sk.

Svedkyňa V. P. vykonala aj kontrolu v spoločnosti Z., S. za obdobia august, október – december 1998.
Spoločnosť ani na opakované predvolanie nereagovala, preto vykonali kontrolu na základe pomôcok,
čoho výsledkom bolo neuznanie nároku na odpočet dane v celkovej výške 1.599.640,- Sk a zvýšenie
dane o sumu 799.819,- Sk.]. D. vykonala v spoločnosti B., S. kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobie 08/98. Z jej svedeckej
výpovedejezrejmé,žedokladykukontrolejejpredložilaV.S.,nakoľkoV.S.prevzalaoznámenieozačatí

kontroly a je tam podpísaná. Pri kontrole neboli zistené žiadne nedostatky. Keďže jej boli predložené
kompletné účtovné a daňové doklady, neoverila ich pravdivosť prostredníctvom dožiadaní na iné daňové
úrady. V. S. musela byť na daňovom úrade minimálne dvakrát. Prvýkrát jej musela doniesť daňové
doklady, resp. prevziať oznámenie o začatí kontroly, kde je podpísaná, a druhýkrát pri prerokovaní
protokolu, kde je tiež podpísaná.

R. C. S. bola v máji roku 1999 preložená na T. U. J. R., kde v niektorých spisoch vytypovaných na podnet
polície kontrolovala daň z pridanej hodnoty, jej kolegyne O. a J. daň z príjmu právnických osôb.
VspoločnostiS.,S.vykonalakontroluodpočtuDPHzarok1998.Tejtospoločnostibolivrátenénadmerné
odpočty dane z pridanej hodnoty za mesiace január a február 1998 bez kontroly, čo bolo v rozpore
s príkazom riaditeľky Ústredného daňového riaditeľstva SR č. 15/1997/241. Za daňový subjekt sa

nikto ku kontrole nedostavil. Kontrola bola vykonaná podľa pomôcok - daňových priznaní a výpisov z
bežného účtu spoločnosti. Pomôckou bola aj výpoveď C. X. do zápisnice zo dňa 26.5.1999. Uplatnenie
nadmerných odpočtov bolo v rozpore s vyjadrením konateľa spoločnosti v uvedenej zápisnici zo dňa
27.10.1997.
Počas kontroly za IV. štvrťrok 1997 a celý rok 1998 v spoločnosti S. S., S. konateľ spoločnosti

R. J. nepreberal oznámenie o začatí kontroly. Pri kontrole bolo zistené, že v spoločnosti nebola
vykonaná kontrola za IV. štvrťrok 1997. Napriek tomu bol spoločnosti vrátený nadmerný odpočet vo
výške 1.386.138,- Sk, hoci išlo o prvé daňové priznanie novoregistrovaného platiteľa DPH. Za február
1998 síce R. J. vykonala kontrolu oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu vo výške 734.896,-
Sk, avšak z úradného záznamu zo dňa 29.4.1998 nie je zrejmé, či a kde sa uskutočnilo miestne

zisťovanie, o aký tovar išlo na predložených faktúrach a úradný záznam nebol podpísaný daňovým
subjektom. Kontrola nadmerného odpočtu DPH za mesiac jún 1998 vo výške 808.405,- Sk vykonaná F.
S. síce potvrdila správnosť uplatnenia nadmerného odpočtu, hoci daňový subjekt si zásielky nepreberal
a čísla na faktúrach uvedených v úradnom zázname vôbec nenadväzovali na čísla dokladov, ktoré sú
popísané v úradnom zázname z kontroly za mesiac február 1998. Úradný záznam nie je podpísaný

konateľom spoločnosti, ktorý sa mal miestneho zisťovania zúčastniť. Napriek tomu bol nadmerný
odpočet znížený o pokuty spoločnosti vrátený. Keďže k jej kontrole neboli predložené žiadne doklady,
vychádzala z daňových priznaní a z výpisov z účtu spoločnosti. Výsledkom kontroly bolo konštatovanie
o neoprávnenosti uplatnenia nadmerných odpočtov a dorubenie dane.

VspoločnostiS.,S..Košiceopätovnevykonalakontroluzarok1998,hocikontroluzamesiacmarec1998
vykonali kontrolórky F. a S.. Tieto potvrdili správnosť uplatnenia nadmerného odpočtu vo výške 590.048,-
Sk, avšak úradný záznam z tejto kontroly nie je za daňový subjekt nikým podpísaný. K jej kontrole
sa konateľ spoločnosti C. T. v zápisnici zo dňa 7.7.1999 zaviazal na doručenie dokladov ku kontrole,
toto však nesplnil, preto bola kontrola vykonaná podľa pomôcok ako u predchádzajúcich spoločností.

Záverom kontroly bolo neoprávnené uplatnenie nadmerných odpočtov.
V spoločnosti S., S. vykonala kontrolu za IV. štvrťrok 1997 a rok 1998, ktorej bol za IV. štvrťrok 1997
vrátenýnadmernýodpočetvovýške965.085,-Skbezkontroly.KontrolórkaE.S.sícepotvrdilanadmerný
odpočet vo výške 696.538,- Sk, avšak z úradného záznamu nie je zrejmé, kde sa uskutočnilo miestne
zisťovanie a kto sa ho za spoločnosť zúčastnil. Za mesiac marec a máj 1998 bol spoločnosti vrátený

nadmernýodpočetbezkontroly.OprávnenosťuplatnenianadmernéhoodpočtuDPHza mesiacjún1998
vo výške 810.520,- Sk potvrdila kontrolórka F. S.. To bolo v situácii, keď už spoločnosť S. mala podľa
výkazu nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 5.119.500,- Sk. R. C. S. vykonala kontrolu len
podľa pomôcok, keďže konateľ C. C. žiadne doklady nepredložil a vo svojich listoch uvádzal, že žiadne
doklady nemá, lebo v spoločnosti nepodnikal. Preto konštatovala neoprávnené vyplatenie nadmerných

odpočtov.
V spoločnosti S., S. vykonala kontrolu za rok 1998, pričom zistila, že za mesiac január 1998 bol
spoločnosti vrátený nadmerný odpočet vo výške 387.130,- Sk bez kontroly, hoci išlo o prvé daňové
priznanienovozaregistrovanéhoplatiteľa.Nadmernýodpočetzamesiacfebruár1998vovýške700.147,-
Sk bol tiež vrátený bez kontroly. Za mesiac apríl 1998 si spoločnosť uplatnila nadmerný odpočet vo výške

5.976.320,- Sk. V tomto prípade kontrolórky S. a F. potvrdili oprávnenosť uplatneného nároku, hoci v
úradnom zázname uvedený E. K. ako účastník miestneho zisťovania záznam nepodpísal. Ku kontrole
R. C. S. bol predvedený E. K., ktorý uviedol, že nevie, kde sa nachádza zostatok tovaru v hodnote 30,7
mil. Sk, tovar však existoval a predával ho po celom Slovensku, ale žiaden tovar už nemá, hoci tentofyzicky nebol odovzdaný C. W. ako ďalšiemu konateľovi spoločnosti. Jeho tvrdenie bolo v rozpore s
daňovými priznaniami, v ktorých sa takýto tovar nevykazoval ako predaný. E. K. potvrdil, že išlo o tovar
a nie o služby, preto by tento tovar mal byť niekde fyzicky uložený. Nakoľko žiadne doklady ku kontrole

neboli predložené, bola kontrola vykonaná len podľa pomôcok, pričom bolo konštatované, že nadmerné
odpočty boli uplatnené neoprávnene a bola dorubená daň.

Svedkyňa E. O. na T. U. J. R. vykonala kontrolu v spoločnosti S., S.. Jej konateľ C. X. požadované
doklady nepredložil, preto bola kontrola vykonaná na základe pomôcok, a to daňových priznaní.

Výsledkom kontroly bolo dorúbenie dane vo výške 25.004.000,- Sk. Z protokolu o kontrole je zrejmé, že
po telefonickej výzve konateľa sa na daňový úrad dostavila ekonómka a predložila 3 ks odberateľských
faktúr.
V spoločnosti S., S. vykonala kontrolu spolu s R. Z. J.. Kontrola bola vykonaná na základe pomôcok.
Vtedajší konateľ C. W. sa na predvolanie nedostavil a bývalý konateľ spoločnosti E. K. žiadne doklady
nepredložil. Na daňovom úrade uviedol, že k obchodnej činnosti došlo, avšak túto špecifikovať nevedel.

Výsledkom daňovej kontroly bolo dorúbenie dane vo výške 17.781.600,- Sk.

Svedkyňa R. Z. J. na T. U. J. R. bola poverená vykonaním kontroly dane z príjmov právnických osôb v
spoločnostiS.,S.,jejkolegyňaR.C.S.kontroloudanezpridanejhodnotyzarok1998.Napredvolaniesa
na daňový úrad dostavil konateľ C. T., ktorý účtovné doklady nedoniesol. Daňová kontrola bola vykonaná

na základe daňových priznaní a jej výsledkom bolo dorúbenie dane vo výške 9.221.600,- Sk.
Spolu s E. O. bola poverená vykonaním daňovej kontroly aj v spoločnosti S., S.. Ani jeden z konateľov
spoločnostipotrebnédokladynepredložil,pretobolakontrolavykonanánazákladepomôcok.Výsledkom
bolo dorúbenie dane vo výške 17.780.600,- Sk.
S R. S. vykonala kontrolu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických osôb v spoločnosti S.

S., S. za roky 1997 a 1998. Konateľ spoločnosti R. J. ku kontrole doklady nepredložil a za kontrolované
obdobie daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb ani nepodal. Výsledkom kontroly bolo
dorúbenie dane z príjmu právnických osôb vo výške 712.000,- Sk za rok 1997 a 8.664.000,- Sk za rok
1998.
S R. S. vykonala aj kontrolu v spoločnosti S., S.. na základe pomôcok, pretože konateľ spoločnosti C.

C. žiadne doklady nepredložil. Výsledkom kontroly bolo dorúbenie dane z príjmu právnických osôb vo
výške 502.000,- Sk za rok 1997 a 30.396.000,- Sk za rok 1998.

R. C. N. pracovala na T. U. J. R. ako správkyňa dane z pridanej hodnoty. Všeobecne sa vyjadrovala
o služobnom postupe pri podávaní daňových priznaní. Daňové priznania sa doručovali do podateľne,

kde boli opatrené pečiatkou s dátumom prijatia a následne cez vedúcu oddelenia nepriamych daní,
ktorou bola v roku 1998 M. M. M., sa tieto priznania dostali k správcovi dane.

M. M. M. pracovala na T. U. J. R. ako vedúca oddelenia nepriamych daní. Z jej výpovede je zrejmé,
že o tom, či v určitej spoločnosti bude vykonaná kontrola, rozhodoval správca dane v zmysle príkazov

Ústredného daňového riaditeľstva SR, s ktorými boli všetci správcovia dane oboznámení. Na kontrolu
musel ísť každý subjekt pri prvom podaní daňového priznania, okrem toho boli priebežne stanovované
aj ďalšie kritériá pre výber subjektov na kontrolu, ktoré spočívali vo výške uplatneného nadmerného
odpočtu. Ďalej popisovala postup daňových kontrolórov pri výkone kontroly. Potvrdila, že v niektorých
prípadoch riaditeľ daňového úradu poveril vykonaním kontroly iných pracovníkov, než ktorí mali daňový

subjektnastarostipodľazačiatočnéhopísmenaobchodnéhomenasubjektu.Dôvodtýchtorozhodnutíjej
riaditeľneuviedol.Tiežjejnezdôvodnil,prečoniektorésubjekty,ktoréspadalidokritériínavýkonkontroly,
z tejto kontroly vyňal. Spolu s kolegyňou J. vykonali kontrolu v spoločnostiach S., S. a S., S., za obdobie
máj 1998, pričom výsledkom tejto kontroly bolo pozastavenie uplatneného nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty z dôvodu, že daňový subjekt nepredložil doklady a nebolo možné sa s ním spojiť.

Svedkyňa F. S. vypovedala, že spolu s G. F. v spoločnosti S., S. vykonali kontrolu nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1998. Na predloženie dokladov vyzvala telefonicky konateľa
spoločnosti E. K., nadiktovala mu, ktoré doklady potrebujú ku kontrole. Na daňový úrad prišla s dokladmi
jeho ekonómka, ktorej totožnosť však neoverila. Chodievala však na daňový úrad častejšie aj v súvislosti

s inými firmami. Výsledkom kontroly bolo konštatovanie o oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu
za skúmané obdobie.
V spoločnosti S., S. vykonali kontrolu za mesiac apríl 1998, kde konštatovali oprávnenosť nároku na
uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške 5.976.320,- Sk.Miestne zisťovanie v uvedených firmách vykonali, až keď nastal problém u inej firmy Na Jazere. Kontrolu
vykonali až v súvislosti s ďalšími firmami, ktoré doklady nepredložili. Išlo o spoločnosti S., S., S., S.,
a S., S..

Pri kontrole dane z pridanej hodnoty v spoločnosti S., S. za mesiac apríl 1998 skúšali telefonicky
kontaktovať konateľa firmy M. O., keď sa to nepodarilo, zaslali mu výzvu do sídla firmy. Konateľ
spoločnosti na výzvu nereagoval, nepredložil doklady, preto navrhli pozastaviť vyplatenie nadmerného
odpočtu vo výške 572.205,- Sk. Na adrese firmy zistili, že firma sa tam nenachádza.
V spoločnosti S., S. vykonali aj kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 1998. G. F.

kontaktovala konateľa, o čom spísala záznam o kontrole. Za túto spoločnosť sa kontroly zúčastnili C.
T. a ]. G., ich totožnosť však neoverovali. Napokon konštatovali oprávnené uplatnenie nadmerného
odpočtu vo výške 590.048,- Sk. Fotokópie z dokladov nevyhotovovali, nebol na to dôvod. Pri kontrole
dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1998 telefonicky vyzvali konateľa na predloženie dokladov,
avšak s konateľom sa im už skontaktovať nepodarilo. Vykonali aj miestne zisťovanie, pričom firma sa
na adrese nenachádzala, preto pozastavili úhradu nadmerného odpočtu vo výške 410.189,- Sk.

V spoločnosti S., S. vykonali kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiac jún 1998. Konateľ spoločnosti
C. C. na predloženie dokladov splnomocnil ekonómku, ktorá doklady doniesla. Táto doniesla zároveň aj
doklady za firmu S. S., S.. Po kontrole predložených dokladov konštatovala, že nadmerný odpočet vo
výške 810.520,- Sk bol uplatnený oprávnene.
V prípade vykonania kontroly dane z pridanej hodnoty za mesiac jún 1998 v spoločnosti S. S., S.

vyzvala konateľa spoločnosti R. J. k predloženiu dokladov, ktoré jej priniesla ekonómka spoločnosti dňa
6.8.1998 spolu s dokladmi firmy S., S.. O kontrole spracovala úradný záznam zo dňa 10.8.1998, pričom
konštatovala oprávnenosť uplatnenia nadmerného odpočtu vo výške 808.405,- Sk.
V rámci kontroly dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1998 v spoločnosti S., S. sa konateľ
spoločnosti R. J. v dohodnutý deň nedostavil. Doklady ku kontrole jej neboli predložené, preto vyplatenie

nadmerného odpočtu DPH vo výške 537.487,- Sk bolo pozastavené.
Pri kontrole DPH v spoločnosti S., S. za mesiac august 1998 krížovou kontrolou v spoločnosti J., S.
nebolo možné zistiť, či zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené. Preto pozastavili uplatnený nadmerný
odpočet vo výške 946.604,- Sk.

Svedkyňa G. F. vypovedala v podstate zhodne ako svedkyňa F. S..

Ohľadom každej obchodnej spoločnosti boli vykonané listinné dôkazy, ktoré spočívali najmä
v oboznámení písomnosti vyžiadaných z Obchodného registra, oboznámení zmlúv o založení firemných
účtov v banke, zmlúv o poskytovaní služby homebanking, výpisy z účtov súvisiacich s inkriminovaným

časom či prevodné príkazy.

Zároveň boli vyžiadané a oboznámené písomnosti z daňových úradov, ktoré obsahovali najmä daňové
priznania, v ktorých bolo nezákonne uplatňované vrátenie nadmerného odpočtu z DPH, zápisnice
a protokoly o vykonaní daňových kontrol, rozhodnutia daňových úradov k výsledkom daňových kontrol

a platobné výmery.

Uvedené listinné dôkazy boli zároveň opätovne predložené na vyjadrenie svedkom, ktorí vystupovali
ako konatelia spomínaných obchodných spoločností. Vyhodnotením vyššie uvedených listinných
dôkazov a súvisiacich výpovedí svedkov možno zovšeobecniť, že tieto osoby podnikateľskú činnosť

nevykonávali, písomnosti týkajúce sa založenia firiem odovzdávali obžalovaným, ktorým zároveň
umožnili disponovať s firemnými účtami, na ktoré boli finančné prostriedky vyplácané daňovými úradmi.
Tieto osoby poväčšine nevyhotovovali, nepodpisovali a ani nepodávali inkriminované daňové priznania.
Potvrdili, že na založenie obchodných spoločností boli navedení obžalovanými alebo osobami, ktoré
s obžalovanými na tejto činnosti participovali. Za túto činnosť im bola prisľúbená finančná odmena.

Jednalo sa o osoby finančne nezabezpečené, s nižším vzdelaním, ktoré sa podnikateľskej činnosti
nerozumeli.

V prípadoch, keď v obchodných spoločnostiach bola vykonaná opakovaná daňová kontrola, tieto osoby
sdaňovýmúradomnespolupracovali,požadovanédokladynepredložiliavniektorýchprípadochzároveň

potvrdili, že obchodnú činnosť nevykonávali. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen zo svedeckých výpovedí
kontrolórov daňových úradov, ale aj z úradných záznamov, ktoré boli súčasťou daňových spisov.Z odpovedí na dožiadania orgánov činných v prípravnom konaní bolo zistené, že žiadna zo spoločností
spájaných s trestnou činnosťou nemala poskytnutý bankový úver, ktorý mohla použiť na podnikanie. Zo
správ z obvodných úradov vyplýva, že uvedené spoločnosti im zriadenie svojich prevádzok neoznámili.

Správy zo S. H. potvrdzujú, že spoločnosti S., S., S., S., S. S., S., S., S., S., S., S., S., S. H., S., S., S.,
S., S., \., S., S. , S., Z., S., P., S., T., S., S., S., I., S., [. T., S. V. T., S. neboli v S. H. registrované. Aj tieto
dôkazy preto svedčia o tom, že uvedené spoločnosti obchodnú činnosť nevykonávali.

Z výpisov z účtu spoločnosti C. V., S. vedeného v R. V. P. B., a. s. bolo zistené, že na tento účet

boli pripísané platby od viacerých spoločností dotknutých trestnou činnosťou, ktoré pochádzali z platieb
daňových úradov jednotlivým spoločnostiam z titulu uplatnených nadmerných odpočtov dane z pridanej
hodnoty, resp. z prevodov od spoločností spojených s obžalovaným.

Dňa 29.4.1998 bol na účet spoločnosti C. V., S. vedený v Investičnej a rozvojovej banke, a. s. poukázaný
nadmerný odpočet DPH, ktorý bol vyplatený spoločnosti S., S. vo výške 580.000,- Sk, dňa 29.4.1998

nadmerný odpočet vyplatený spoločnosti S., S. vo výške 610.000,- Sk, dňa 30.4.1998 nadmerný
odpočet vyplatený spoločnosti S., S. vo výške 690.000,- Sk, dňa 7.5.1998 nadmerný odpočet vyplatený
spoločnosti S. H., S. vo výške 700.000,- Sk, dňa 18.5.1998 nadmerný odpočet vyplatený spoločnosti
S. S., S. vo výške 750.000,- Sk, za zdaňovacie obdobie február 1998.

Na účet spoločnosti C. V., S. bola dňa 18.9.1998 poukázaná platba od spoločnosti S. H., S., ktorej bol
vyplatený nadmerný odpočet vo výške 810.000,- Sk za zdaňovacie obdobie jún 1998. Peniaze z účtu
spoločnosti C. V., S. vybrala O. F. v hotovosti a to dňa 5.5.1998 vo výške 2.040.000,- Sk, pričom išlo
o rovnakú sumu, aká bola dňa 29.4.1998 pripísaná na účet od spoločností W., S., S., S. a S., S.. Dňa
7.5.1998 vybrala O. F. v hotovosti z účtu sumu 690.000,- Sk, ktorá bola poukázaná dňa 30.4.1998 od

spoločnosti S., S.. Dňa 14.5.1998 vybrala O. F. v hotovosti z účtu sumu 700.000,- Sk, pričom takáto istá
suma prišla na účet dňa 7.5.1998 od spoločnosti S. H., S.. Dňa 25.5.1998 vybrala O. F. v hotovosti z
účtu sumu 750.000,- Sk, pričom takáto istá suma prišla na účet dňa 18.5.1998 od spoločnosti S. S., S..
Dňa 18.9.1998 bola na účet spoločnosti pripísaná suma 810.000,- Sk od spoločnosti S. H., S., takúto
istú sumu dňa 22.9.1998 vybral z účtu M. J..

Spoločnosť C. V., S. mala zriadený aj účet v H., V., na ktorý bola dňa 6.3.1998 pripísaná platba od
spoločnosti T., S. vo výške 2.249.000,- Sk, ktorá bola dňa 11.3.1998 z účtu spoločnosti v hotovosti
vybratá. Dňa 11.3.1998 bola na účet spoločnosti C. V., S. pripísaná platba 961.258,- Sk od spoločnosti
S. H., S. (nadmerný odpočet za IV. štvrťrok 1997). Dňa 16.3.1998 uskutočnený výber v hotovosti vo

výške 690.000,- Sk. Dňa 3.4.1998 bola na účet spoločnosti C. V., S. pripísaná platba 386.000,- Sk od
spoločnosti S., S. a platba 349.000,- Sk od spoločnosti S., S. (nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
január 1998). Dňa 7.4.1998 uskutočnený výber v hotovosti vo výške 500.000,- Sk a dňa 29.4.1998 vo
výške 80.000,- Sk. Všetky vyššie uvedené výbery z tohto účtu uskutočnil E. F..

Z výpisu z účtu spoločnosti T., S. vedený v Investičnej a P. B., V. bolo zistené, že na tento účet boli dňa
4.3.1998 pripísané platby vo výške 864.820,- Sk od spoločnosti S., S. (nadmerný odpočet za december
1997) a vo výške 1.382.000,- Sk od spoločnosti S. S., S. (nadmerný odpočet za IV. štvrťrok 1997), teda
spolu 2.246.820,- Sk. Pred týmito prevodmi bol zostatok na účte vo výške 3.063,53,- Sk. Dňa 6.3.1998
bola z účtu spoločnosti T., S. poukázaná platba vo výške 2.249.000,- Sk na účet spoločnosti C. V., S.

vedený v H., V., odkiaľ boli dňa 11.3.1998 v hotovosti vybraté.

Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra, v sledovanom čase bol jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti T., S. obžalovaný E. F..

Spoločnosť H., V. mala zriadený účet v E. B., V.. Dispozičné práva k tomuto účtu a službu homebanking
mal zriadené aj obžalovaný E. F., ktorý bol aj členom predstavenstva tejto spoločnosti. Na uvedený účet
spoločnosti boli dňa 26.6.1998 pripísané platby vo výške 1.000.000,- Sk od spoločnosti S. S., S. a vo
výške 1.660.000,- Sk od spoločnosti S., S., pričom dňa 29.6.1998 a 30.6.1998 vybral E. F. z účtu spolu
sumu 2.665.000,- Sk. Dňa 30.6.1998 boli na účet pripísané platby vo výške 830.000,- Sk od spoločnosti

I., S., vo výške 1.250.000,- Sk od spoločnosti S., S., vo výške 1.300.000,- Sk od spoločnosti S., S.,
vo výške 1.320.000,- Sk od spoločnosti S., S., vo výške 1.600.000,- Sk od spoločnosti B., S. a dňa
1.7.1998 vo výške 700.000,- Sk od spoločnosti S., S., spolu vo výške 7.000.000,- Sk, pričom rovnakú
sumu následne v dňoch 3.7.1998 a 21.7.1998 z účtu vybral E. F..Okrem spomínaných platieb a výberov boli v sledovanom období na týchto účtoch už len pohyby
spočívajúce v menších platbách, úhrade zdravotného poistenia, pripísaní úrokov a odpísaní poplatkov

za vedenie účtu.

Obžalovaný E. F. bol stíhaný aj za spáchanie trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 184b ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení zákona č. 757/2004
Z.z. v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 184a ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení zákona č. 757/2004 Z.z. (v bode
19/ a 20/ výroku rozsudku).

Dôkazy vykonané v súvislosti s vyššie uvedenými trestnými činmi boli najmä zápisnica o výsluchu E. F.
v pozícii obvineného, svedecká výpoveď jeho manželky O. F., zápisnica o vykonaní domovej prehliadky
a súvisiaca fotodokumentácia, znalecký posudok KEÚ PPZ č. H./J. zo dňa 15.2.2006, písomnosti

týkajúce sa evidencie zbraní a streliva.

V prípravnom konaní sa obžalovaný E. F. k uvedeným skutkom vyjadril v tom význame, že po ukončení
trestného stíhania v prípravnom konaní bol vyzvaný, aby odovzdal svoje zbrane na polícii. Vo výzve bolo
uvedené, že má odovzdať zbrane a zbrojný preukaz. Povinnosť odovzdať strelivo tam uvedená nebola.

Následne uviedol, že bedňa s nábojmi kalibru 7,65 x 25 mm patrí jemu, tieto náboje nadobudol asi v
roku 2000 od svojho známeho C. M., ktorý už zomrel. Samopalové náboje kalibru 7,65 x 29 mm kupoval
normálne v predajni. Rovnako aj ostatné náboje po predložení zbrojného preukazu. O krátkej strelnej
zbrani zn. L. A. XX, J. X,XX C. B., hlavni s tlmičom a tlmiči nevedel nič dovtedy, kým mu manželka
nezavolala do Bahrajnu, že potrebuje kľúče od trezoru, lebo tam potrebuje niečo dať. Z toho dedukuje,

že ona tam tie zbrane dala, on ich prvýkrát videl až pri otvorení trezoru pri domovej prehliadke.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v dome obžalovaného E. F. dňa 6. 10. 2005 vyplýva, že pri
tomto úkone boli nájdená a zaistená aj pištoľ zn.: ČZ A. XX, J. X,XX C. B., A. L. B. XXXXXX, hlaveň s
tlmičom a tlmič, väčšie množstvo streliva v počte najmenej 3.000 kusov, medzi ktorým bolo aj pištoľové

strelivo kalibru 7,62 x 25 mm značky Z. s priebojnými strelami v počte najmenej 2.400 kusov, samopalové
vojenské strelivo ráze 7,62 x 39 mm so svietiacimi a priebojnými strelami v počte 7 kusov, strelivo značky
C. 9 mm s priebojnými strelami v počte najmenej 100 kusov, ktoré je v zmysle § 2 písm. d) bod 6, 12, § 4
ods. 3 písm. a), d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení zakázaným
strelivom.

Zo záverov znaleckého posudku J. V. ]. U. H. č. H./J. zo dňa 15.2.2006 bolo zistené, že zaistené zbrane,
ich časti a doplnky, ako aj strelivo boli v prevažnej miere funkčné a spôsobilé streľby. Znalecký posudok
tiež presne popisuje jednotlivé zaistené veci a určuje, o aký druh zbrane a streliva ide.

Z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania vedeného voči E. F. bol Rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ Košice I, č.: F./F. zo dňa 10.5.2005 E. F. zaistený zbrojný preukaz. Z potvrdenia
o odovzdaní zbrane a streliva do úschovy zo dňa 25.5.2005 je zrejmé, že E. F. odovzdal z dôvodu
zaistenia zbrojného preukazu iba lovecké zbrane a strelivo uvedené v potvrdení.
K uvedeným skutkom bola vypočutá ako svedkyňa aj O. F., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že

jedno ráno, keď vynášala smetie, našla na uškách odpadovej nádoby igelitovú tašku, v ktorej bolo
kožené puzdro, v ktorom bola pištoľ. Boli tam aj dva valce, nevie na čo slúžili, ale pôsobilo to podozrivo.
Nevedela, čo s tým má robiť, nechcela to tam nechať, preto tieto veci zobrala domov. Najskôr ich mala
doma v spálni, ale keďže mali dve malé deti, tak to uložila v trezore. Pretože nevedela nájsť kľúč, tak
volala manželovi, ktorý bol v tom čase v B.. Manželovi povedala, že chce len niečo odložiť. Povedal jej,

že kľúče sú u mamy na ul. Polárnej. V tom čase v trezore boli aj náboje. Vedela, že jej manžel odovzdal
poľovné zbrane, ale strelivo neodovzdal, pretože rátal s tým, že mu zbrane vrátia a strelivo bude môcť
ďalej používať. Keď sa manžel vrátil, o tomto sa už nerozprávali. Nevedela, že mal odovzdať aj strelivo.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa O. F. vypovedala v tom význame, že si pamätá iba to, že v ich

dome bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bola nájdená strelná zbraň a strelivo. Tieto veci
sa nachádzali v trezore, do ktorého ona prístup nemala. Kód poznal iba jej manžel a zdôraznila, že
s jeho trezorom ani nevedela manipulovať. Obsah trezoru nikdy nevidela, iba predpokladala, že v ňomsú uložené zbrane. Napokon si spomenula, že puzdro so zbraňou našla v kontajneri, avšak nevedela
vysvetliť, prečo ho vzala, ani prečo nález zbrane neohlásila polícii.

Rozpory vo výpovediach svedkyňa O. F. vysvetlila tým, že v čase, keď vypovedala na polícii, prežité
udalosti si pamätala lepšie, keďže to boli čerstvejšie udalosti. Rozpory, ktoré v jej výpovedi vznikli,
vzhľadom na veľký odstup času vysvetliť nevedela.

Po vykonaní potrebných dôkazov prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať skutok aj vinu v zmysle

obžaloby u všetkých obžalovaných s tým, že v bodoch 1-19 obžaloby navrhol upraviť skutok v tom
význame, že išlo o neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Svoj návrh vo vzťahu
k uznaniu viny prokurátor odôvodňoval vykonanými dôkazmi ku každému skutku zvlášť, pričom poukázal
na jednotlivé dôkazy, ktoré obžalovaných zo spáchania skutku priamo usvedčujú a jednak aj na
nepriame dôkazy. Vo vzťahu k trestnému činu podvodu zdôraznil, že jednotlivé spoločnosti, ktorých
konatelia podávali daňové priznania na nadmerný odpočet DPH konali v prejednávaných prípadoch

zhodne a spôsob spáchania jednotlivých skutkov bol podobný. Jednotlivé spoločnosti boli personálne
prepojenénaosobyobžalovaných.Výpovedekonateľovtýchtofiriemusvedčujúobžalovanýchazároveň
potvrdzujú, že podnikateľskú činnosť nevykonávali. Prokurátor zdôraznil aj okolnosti, za ktorých boli
vyhotovovanéjednotlivépísomnosti,faktúryadaňovépriznanianapodkladepokynovobž.E.F.aďalších
obžalovaných. Poukázal aj na závery znaleckých posudkov, ktoré potvrdzujú, že v prejednávaných

inkriminovaných prípadoch boli tieto písomnosti vyhotovované na rovnakom písacom stroji, rovnakým
spôsobom, prípadne vypisované tým istým pisateľom.

Vo vzťahu k obhajobe R. M. M. prokurátor navrhol uznať jeho vinu v zmysle § 221 ods. 1 a ods.
3 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a to vo forme pomoci. Poukázal pritom na jeho spoluprácu

s obžalovaným M. N. v tom význame, že musel mať vedomosť o tom, že údaje svojej spoločnosti
poskytuje na páchanie trestnej činnosti, aj keď nebol zabezpečený dôkaz, že sám podal daňové
priznanie v prípade, keď k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Jeho prípad bol špecifický v tom, že R. M. M.
pred páchaním trestnej činnosti skutočne vykonával podnikateľskú činnosť.

Ohľadom trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami vo vzťahu
k obžalovanému E. F. prokurátor poukázal najmä na dôkazy zaistené pri domovej prehliadke ako aj
dôkazy, ktoré boli v súvislosti s týmito skutkami vykonané. Výpoveď svedkyne F. navrhol posudzovať
ako účelovú a nehodnovernú, čo podrobne odôvodnil.

Pri rozhodovaní o treste prokurátor súdu navrhol vziať do úvahy skutočnosť, že od spáchania skutkov
uplynula dlhá doba, čo je dôvodom na zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného E. F. je však nutné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody vzhľadom na jeho rozhodujúci podiel pri páchaní trestnej činnosti. Zároveň je potrebné
rozlišovaťobžalovaných,ktorívpodstatenapomáhalikobjasneniutrestnejčinnosti,akotobolovprípade

obž. R. M. M. a K. Q..

Preto navrhol uložiť obžalovanému E. F. v zmysle § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona a § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do I. NVS a peňažný trest vo výmere 40.000,-

eur, keďže bolo preukázané, že podstatnú časť finančných prostriedkov získaných trestnou činnosťou
obž. E. F. získal.

U obžalovaného K. H. a obžalovaného M. N. navrhol uloženie podmienečných trestov odňatia slobody
podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona a § 35 ods. 1 Trestného

zákona vo výmere 24 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov a zároveň navrhol im uložiť
peňažné tresty vo výmere 25.000,- eur.

U obžalovaného P. Q. a obžalovaného R. M. M. navrhol uloženie podmienečných trestov odňatia slobody
vo výmere 1 rok s odkladom na skúšobnú dobu 1 rok.

Obhajca C. W. J. navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného E. F. spod obžaloby prokurátora J. H. Y. v
zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku, keďže skutok kladený obžalovanému za vinu nie je možné
považovať za trestný čin. Obžalovaný v trestnom stíhaní ako obvinený nevypovedal, v konaní predsúdom nevyužil právo urobiť žiadne z vyhlásení a využil právo nevypovedať. Jednotlivé skutky, v ktorých
je obž. E. F. kladené za vinu spáchanie trestného činu podvodu, neobsahujú konkrétny popis jeho
konania. Medzi jeho konaním, zavinením a následkom nie je možné zistiť príčinnú súvislosť. Vo vzťahu

k trestnému činu podvodu dodal, že obžalovaný R. M. M. a svedok S. potvrdili, že obžalovaného E. F.
nepoznajú. Zároveň poukázal na dĺžku trestného stíhania, ktorá prekračuje dobu 6 rokov. Vo vzťahu
k trestnému činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa názoru obhajcu nie je
možné uznať obžalovaného vinným z jeho spáchania vzhľadom na výpoveď svedkyne O. F., ktorá na
hlavnom pojednávaní vypovedala jednoznačne v prospech obžalovaného E. F..

ObhajcaM.Z.S.navrhol,abysúdobžalovanéhoK.H.spodobžalobyoslobodil,resp.abytrestnéstíhanie
voči nemu zastavil. Poukázal na Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý zakotvuje
právo na spravodlivý súdny proces v primeranej lehote. Poukázal na judikatúru NS SR ako aj ESĽP,
v ktorých je považovaná lehota trestného stíhania presahujúca 6 rokov za neprimeranú. Dodal, že od
spáchania skutku uplynulo takmer 28 rokov a od vznesenia obvinenia uplynula doba 19 rokov. V zmysle

judikatúry ESĽP preto prichádza do úvahy zmiernenie trestu, resp. zastavenie trestného stíhania
v menej závažných trestných činoch. S dlhšou dobou trestného stíhania klesá záujem spoločnosti
na odsúdení a potrestaní páchateľa. Obžalobe vytkol, že v jednotlivých bodoch obžaloby protiprávne
konanie obžalovaného K. H. nie je riadne špecifikované, je zahrnutý do skupiny spoluobžalovaných,
avšak zo skutku jeho protiprávne konanie jednoznačne nevyplýva.

Obhajkyňa M. J. T. navrhla, aby u obžalovaného P. Q. súd prihliadol na to, že sa k spáchaniu trestného
činu priznal, že bol nápomocný pri objasňovaní trestnej činnosti, na jeho vek v čase spáchania skutku, na
okolnostispáchaniaskutkuajehovzťahsobžalovanýmE.F.,ktoréhovtomčasepovažovalzakamaráta.
Z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že P. Q. bol na páchanie trestnej činnosti E. F.

zneužitý, pričom k finančným prostriedkom získaných trestnou činnosťou prístup nemal, keďže prístupy
k účtom mal iba obžalovaný E. F.. Je potrebné prihliadať aj na motív jeho konania, čo ho síce nevyviňuje
z páchania trestnej činnosti, avšak s prihliadnutím na dobu, kedy k spáchaniu trestnej činnosti došlo, je
na túto skutočnosť možné brať ohľad. Pri rozhodovaní o treste navrhla, aby súd mimoriadne znížil trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a uložil mu podmienečný trest

odňatia slobody bez uloženia peňažného trestu tak, ako to navrhol prokurátor.

Obhajca M. C. S. zdôraznil, že obžalovaný M. N. spáchanie trestného činu poprel. Pripojil sa k názorom
prezentovaným obhajcami C. J. a M. S., v ktorých sa vyjadrovali k nedostatkom obžaloby a posudzovali
neprimeranú dĺžku konania, čo by mohlo byť dôvodom na zastavenie trestného stíhania. Dodal, že vo

vzťahu k obžalovanému M. N. absentuje akýkoľvek priamy či nepriamy dôkaz o tom, že M. N. sa dopustil
trestnej činnosti tak, ako mu je kladené v obžalobe za vinu. Vo svedeckých výpovediach je obžalovaný
M. N. označovaný iba okrajovo. Nie je preukázané, akým spôsobom sa mal trestnej činnosti dopustiť.
Preto navrhol pri aplikácii zásady „in dubio pro reo“ oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v zmysle
§ 285 písm. c) Trestného poriadku, keďže nebolo preukázané, že sa dopustil konania, pre ktorý bol

obžalovaný.

Obhajca M. C. B. navrhol, aby súd obžalovaného R. M. M. oslobodil spod obžaloby prokurátora podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku, keďže nebolo preukázané, že sa dopustil skutku tak, ako mu bolo
v obžalobe kladené za vinu. Zdôraznil, že obžalovaný R. M. M. podrobne vo svojej výpovedi popísal

svoju podnikateľskú činnosť v spoločnosti \., S., prevod tejto spoločnosti na obžalovaného M. N. ako aj
založenie spoločnosti S. na podnet obžalovaného M. N.. Potvrdil, že v tejto spoločnosti R. M. M. žiadnu
podnikateľskú činnosť nevykonával. Po založení spoločnosti odovzdal zariadenia potrebné na službu
homebanking M. N.. Obžalovaný R. M. M. sa nachádzal v rovnakej dôkaznej aj skutkovej situácii ako
svedkyňa V. S., voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené uznesením prokurátora KP Y. z 25.11.2009.

Obžalovaný síce pripustil, že na daňový úrad odovzdával nejaké písomnosti, avšak s ich obsahom
oboznámený nebol. Domáhal sa aj vyhotovenia znaleckého posudku, ktorý by potvrdil jeho obhajobu,
že nepodpisoval listiny, na podklade ktorých bol trestný čin spáchaný. Objektívne však nevedel získať
originál týchto listín, ktoré sa nenachádzali ani v súdnom spise ani na prokuratúre a ani na daňovom
úrade, hoci vyvinul snahu o ich zadováženie. O tom, že sa trestného činu dopustil tak neexistuje žiaden

dôkaz.ObžalovanýR.M.M.sakzáverečnejrečisvojhoobhajcupripojilazdôraznil,žeje nevinný.Vspoločnosti
\., S. pracoval ako vysokoškolák. Jeho úlohou bolo vyhotovovanie webových stránok, ale s podnikaním
skúsenosti nemal. Celý rok 1996 strávil v USA.

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutky uvedené v bodoch 1/ - 20/ výroku
rozsudku boli spáchané a konaním obžalovaných boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty
žalovaných trestných činov.

Keďže pri opise vykonaných dôkazov je ich obsah jasný a zrozumiteľný, je zároveň zrejmé, ktoré
skutočnosti súd považoval za preukázané.

Trestného činu podvodu sa obžalovaní dopustili v podstate najmä tým, že prostredníctvom iných osôb
zakladali rôzne obchodné spoločnosti, ktoré reálne obchodnú činnosť nevykonávali. Obžalovaní konali
so zámerom neoprávnene uplatňovať nároky na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

a to na základe fiktívnych dokladov bez uskutočnenia akýchkoľvek zdaniteľných plnení. Pritom buď
priamo alebo prostredníctvom iných sprostredkovateľov využívali osoby, ktoré nemali v skutočnosti
záujem ani schopnosti podnikať. K založeniu spoločností tieto osoby navádzali pod prísľubom finančnej
odmeny s tým, že spoločnosť za nich budú riadiť iné osoby. Následne od nich prevzali doklady týkajúce
sa založených spoločností, heslá a prístupové kódy k internetbankingu, na podklade ktorých mali

možnosť disponovať s účtami spoločností. Po založení spoločností a získaní prístupu k ich účtom
obžalovaní zabezpečovali vyhotovenie daňových priznaní, v ktorých deklarovali zdaniteľné plnenia,
ku ktorým v skutočnosti nedošlo. Neskôr v daňových priznaniach neoprávnene uplatňovali vyplatenie
nadmerného odpočtu DPH. Z uplatnených nárokov boli niektoré nároky daňovým úradom uznané a
vyplatené bez daňovej kontroly, niektoré po vykonaní daňovej kontroly a niektoré uznané neboli. V

prípadoch, keď boli po kontrole nároky na vrátenie nadmerného odpočtu priznané, bolo dodatočne
zistené, že daňová kontrola bola iba formálna, spočívala iba v zhromaždení účtovných dokladov,
ktoré však boli fiktívne. Po vyplatení finančných prostriedkov daňovými úradmi boli tieto pomocou
internetbankingu presúvané na účty, z ktorých mali obžalovaní možnosť výberu hotovosti.

Vo vzťahu trestného činu podvodu súd u obžalovaných ustálil vinu v zmysle § 250 ods. 5 Trestného
zákona (v čase spáchania jednotlivých skutkov), ktorý je pre obžalovaných priaznivejší.

Pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v znení zákona č.
227/2005 Z.z. (účinného v čase spáchania činu) bol spáchaný tým, že obžalovaní seba alebo iného

obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Pre posúdenie právnej kvalifikácie žalovaných skutkov bola rozhodujúca výška majetkového prospechu,
ktorý chceli obžalovaní získať. Výšku škody súd posudzoval v zmysle § 89 ods. 13 Trestného zákona.

Podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného v čase spáchania skutku), škodou nie
nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy (750,- eur), (.....)
škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy (375.000,-
eur).

Tam, kde spoločne konali viacerí obžalovaní, bol trestný čin spáchaný vo forme spolupáchateľstva
v zmysle § 9 ods. 2 Trestného zákona.

Jednotlivé skutky boli dokonané dňom podania daňového priznania, v ktorom bol neoprávnene
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený.

Z hľadiska subjektívnej stránky je preukázané spáchanie trestného činu u všetkých obžalovaných vo
forme priameho úmyslu.

Obhajobu obžalovaných súd považoval vykonanými dôkazmi za vyvrátenú.

Tomuto tvrdeniu zodpovedajú najmä výpovede svedkov, pod menami ktorých dochádzalo k páchaniu
trestnej činnosti. Títo svedkovia potvrdili, že na založenie obchodnej spoločnosti boli navedení
obžalovanými, ktorí im za túto činnosť sľúbili odmenu. Daňové priznania nevyhotovili, resp. niektoríich iba podpisovali. Okolnosti, za ktorých k inkriminovanému konaniu dochádzalo, popísali vo svojich
výpovediach. Svedkovia R. V. O., ]. G. potvrdili svoju účasť na vyhotovení inkriminovaných faktúr,
účtovných podkladov, daňových priznaní a žiadostí o registráciu DPH a v neposlednom rade aj M. M. B.

na poskytovaní právnych služieb v prospech obžalovaných.

Zo svedeckých výpovedí pracovníkov daňového úradu (napr. R. S.) je zrejmé, že k neoprávnenému
priznaniu výplaty nadmerného odpočtu DPH došlo aj konaním samotných zamestnancov daňového
úradu (napr. G. F., F. S.), ktoré vykonávali daňové kontroly v rozpore s internými predpismi.

V prípadoch, ak títo svedkovia – konatelia - priamo neusvedčili toho–ktorého obžalovaného, boli
vykonané ďalšie nepriame dôkazy, ktoré s priamymi dôkazmi vytvorili ucelenú reťaz dôkazov, na
podklade ktorých bolo možné obžalovaných uznať vinnými.

Výpovede svedkov boli objektivizované aj listinnými dôkazmi. Jednalo sa najmä o jednotlivé daňové

priznania, ktorými bolo uplatňované vyplatenie nadmerného odpočtu DPH.

Výpoveďami svedkov, ktorí pôsobili ako kontrolóri daňového úradu bolo zistené, že k zdaniteľnému
plneniu, ktoré malo byť dôvodom na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH nedošlo. Rovnaký záver je
možné vyvodiť aj z výpovedí svedkov - konateľov spoločností dotknutých trestnou činnosťou. Peniaze

získané trestnou činnosťou boli prostredníctvom služby homebanking preposielané na účty obchodných
spoločností obžalovaného E. F. alebo ich vyberali „konatelia“ (E. H., V. S., N. Y.), ktorí ich odovzdávali
obžalovaným (K. H., M. N.).

V neposlednom rade je potrebné poukázať na výpoveď P. Q., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní sa k spáchaniu trestných činov priznal a usvedčil aj E. F. a K. H..

Súd uznal obžalovaného E. F. v bodoch 19/, 20/ výroku rozsudku vinným aj zo spáchania trestného činu
nedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§184aods.1Trestnéhozákona,ktorého
sa dopustil v jednočinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so

zbraňami podľa § 184a ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení zákona č. 757/2004 Z.z.

Obidve ustanovenia Trestného zákona napĺňajú skutkovú podstatu samostatných, odlišných trestných
činov.

Podľa § 184a ods. 1 citovaného Trestného zákona takého trestného činu dopustí ten, kto sebe alebo
inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia alebo takú
činnosť sprostredkuje.

Podľa § 184b ods. 1 citovaného Trestného zákona sa takého trestného činu dopustí ten, kto sebe alebo

inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo
komponentbezpovoleniaalebobezoznačeniazbraneurčenéhonajejidentifikáciupodľamedzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje.

Strelnou zbraňou sa rozumie zariadenie, v ktorom sa strela uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením

nahromadenej energie, zbraňou sú aj jej hlavné časti a to hlaveň, vložná hlaveň, vložná nábojová
komora, valec revolvera, mechanizmus záveru.

Strelivom sa rozumie súhrnné označovanie nábojov, nábojok a striel do zbraní. Súčasť alebo komponent
je časť strelnej zbrane, ktorá spolu s ďalšími časťami tvorí zbraň ako celok.

Zadovážením strelnej zbrane je akýkoľvek spôsob získania zbrane pre seba alebo pre iného, a to aj
trestným činom (napr. krádežou, nálezom a pod.).

Držaním zbrane a streliva sa rozumie prechovávanie strelnej zbrane a streliva a disponovanie s nimi.

Na držanie strelnej zbrane a streliva je potrebné povolenie, a to zbrojný preukaz alebo zbrojná licencia.Uvedené zákonné definície strelnej zbrane, streliva, komponentu zbrane vychádzajú zo znenia Zákona
o strelných zbraniach a strelive, č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zo zaužívanej súdnej
praxe.

Obžalovaný E. F. sa trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
184b ods. 1 Trestného zákona dopustil (v bode 19) tým, že si bez povolenia zadovážil a držal strelnú
zbraň, jej súčasť a komponent, a to pištoľ značky ČZ vzor 45, kalibru 6,35 mm Brovning, výrobného čísla
B 610429, hlaveň s tlmičom hluku výstrelu a tlmič hluku výstrelu.

Trestný čin v zmysle § 184a ods. 1 Trestného zákona spáchal (v bode 20) tým, že si bez povolenia
zadovážil a držal strelivo a to najmenej 3.000 kusov, medzi ktorým bolo aj pištoľové strelivo kalibru 7,62
x 25 mm značky Z. s priebojnými strelami v počte najmenej 2.400 kusov, samopalové vojenské strelivo
ráže 7,62 x 39 mm so svietiacimi a priebojnými strelami v počte 7 kusov, strelivo značky C. 9mm s
priebojnými strelami v počte najmenej 100 kusov.

Tento trestný čin vyšiel najavo pri vykonaní domovej prehliadky, ktorá bola vykonaná v jeho rodinnom
dome na V. I. A. S. dňa 6.10.2005. Pri tomto úkone bola v trezore obžalovaného nájdená strelná zbraň,
jej komponenty a strelivo, ktoré bolo podrobené znaleckému skúmaniu. Zo záverov znaleckého posudku
vypracovaného KEU PPZ Košice č. H./J. zo dňa 15.2.2006 je zrejmé, že pištoľ značky L. A. XX, J. X,XX

C. B., výrobného čísla B XXXXXX, bola streľbyschopná, túto mal obžalovaný v ilegálnej držbe, pričom
prechovával aj hlaveň s tlmičom hluku výstrelu a tlmič hluku výstrelu, ktoré sú podľa § 4 ods. 4 Zákona
o strelných zbraniach a strelive, zakázaným doplnkom zbrane. Nájdené strelivo je v zmysle § 2 písm. d)
bod 6, 12, § 4 ods. 3 písm. a), d), Zákona o strelných zbraniach a strelive, zakázaným strelivom a jeho
držba či prechovávanie bez potrebného povolenia je trestným činom.

Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I č. F./F. zo dňa 10.5.2005 vyplýva, že obvinený
mal zbrane a strelivo v držbe v čase, keď mal zaistený zbrojný preukaz.

Tvrdenie obžalovaného, že o povinnosti odovzdať strelivo nevedel, súd hodnotil ako možnosť brániť sa

akýmkoľvek spôsobom. Obžalovaný bol aj držiteľom zbrojného preukazu, preto bolo jeho povinnosťou
poznať právne normy na úseku zbraní a streliva. Obžalovaný si musel byť vedomý, že strelivo môže
nadobúdať a držať len na základe platného zbrojného preukazu, a mal ho odovzdať do úschovy, keď mu
bol preukaz zadržaný. Povinnosť odovzdať aj strelivo navyše vyplýva aj z potvrdenia o odovzdaní zbrane
a streliva do úschovy zo dňa 25.5.2005, kde je pri odovzdaní zbrane spomínané i odovzdanie streliva,

ktoré mu bolo doručené. Je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že u obvineného bolo nájdené aj
zakázané strelivo, ktoré nemohol nadobúdať ani v prípade, ak by k zaisteniu jeho zbrojného preukazu
nedošlo. V jeho neprospech je aj obsah prepisov hovorov, v ktorých naznačil, že má zbraň k dispozícii.

Výpoveď svedkyne O. F. súd hodnotil ako účelovú. Ako manželka obžalovaného mala záujem na tom,

aby trestné stíhanie obžalovaného bolo ukončené v jeho prospech. V jednotlivých štádiách trestného
konania vypovedala rozdielne o tom, ako mala prístup do trezoru obžalovaného E. F.. Rozpory vo
výpovediach vysvetliť nevedela. Keďže podľa názoru súdu nemala prístup do trezoru, nemohla do neho
nájdenú zbraň ani uložiť. Jej tvrdenie, že zbraň, ktorú našla v igelitovej taške pri odpadovom koši vložila
do trezoru, je nereálne. Už ňou popísané okolnosti nálezu zbrane vzbudzujú vážne pochybnosti, že

k takej udalosti došlo a tieto nie je možné ani rozumne predvídať. Aj O. F. si musela byť vedomá, že
na držbu zbrane sa vyžaduje osobitné povolenie. Ak by nález zbrane neoznámila polícii, sama by sa
dopustila trestného činu.

Vo vzťahu k výroku o treste je potrebné zdôrazniť, že okrem obhajoby aj prokurátor v záverečnej

reči navrhol prihliadnuť na dĺžku konania. Od spáchania trestného činu podvodu (1998) uplynula doba
takmer 26 rokov. Do podania obžaloby (2010) sa viedlo prípravné konanie 12 rokov a konanie pred
súdom do vyhlásenia rozsudku trvalo takmer 14 rokov. Pri tej príležitosti je potrebné podčiarknuť, že
okrem obžalovaného R. M. M. (ktorý vypovedal ako obžalovaný pred súdom 21.4.2015) a obžalovaného
P. Q., (ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní až 26.3.2024), ostatní obžalovaní využili právo

nevypovedať, preto súd musel vykonať všetky dôkazy navrhované prokurátorom tak, aby zodpovedali
výslednému rozhodnutiu. Táto skutočnosť významne ovplyvnila dĺžku konania. Iba na 37 hlavných
pojednávaniach boli vykonávané úkony, ktoré smerovali k vyhláseniu rozsudku. Hlavné pojednávanie
však bolo nariadené viackrát, avšak z dôvodu správania účastníkov konania, prekážok na strane súdu,protiepidemických opatrení aj opakovaných evakuácii súdnej budovy sa nekonalo. Dĺžku konania súd
zohľadnil pri rozhodnutí o treste, keď využil ustanovenia na mimoriadne zníženie trestov u obžalovaných
E. F., K. H., M. N. a P. Q.. Nebolo možné však akceptovať návrh viacerých obhajcov, aby z dôvodu

neprimeranej dĺžky konania bolo trestné stíhanie zastavené.

V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2012, sp. zn. XXX/XX/XXXX bol ustálený
právny názor, že neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v
článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v inom ustanovení Dohovoru, ani v

inej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Súd však môže s poukazom na dĺžku konania po dokázaní viny u páchateľa trestných činov primerane
použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenia podľa § 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 a uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Tento
názor bol konajúci súd povinný rešpektovať.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z. účinného v čase spáchania trestného činu podvodu ako činu
najprísnejšie trestného.

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona zákon umožňuje za spáchanie trestného činu podvodu uložiť trest
odňatia slobody vo výmere od päť do dvanásť rokov.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil nasledovnými ustanoveniami Trestného zákona (účinného v čase
spáchania trestného činu):

Podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny
život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

V zmysle § 31 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na
stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa.
U spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol
činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný,
osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. (§ 3 ods. 4 Trestného zákona)

Podľa § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu súd uloží úhrnný trest, ak

odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov. Uloží mu úhrnný trest podľa toho ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu, ak má súd vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia

slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu
dosiahnuťitrestomkratšiehotrvania,môžeznížiťtrestodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzby
ustanovenej týmto zákonom.

Podľa § 40 ods. 5 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu pri znížení trestu

odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel
trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.Podľa § 58 ods. 2 Trestného zákona povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
sa netýka výkonu ostatných trestov uložených popri tomto treste.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok
až päť rokov; skúšobná doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.

Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere od 5 000 Sk (166,- €) do 5 000 000 Sk
(165.969,- €) môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať

majetkový prospech.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon
tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný
trest nesmie však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hornú
hranicu trestnej sadzby.

Osoby obžalovaných súd hodnotil na základe vyžiadaných správ, hodnotení, odpisov z ich registra
trestov.

Obžalovaný E. F. je súkromným podnikateľom. Miestny úrad mestskej časti Košice X. M. ho hodnotil

všeobecne. Bez prihlásenia sa zdržiava v S. na adrese V. XXXX/XX. V odpise z registra trestov má dva
záznamy z rokov 1990, 2003, ktoré sú s účinkami ich zahladenia.

Obžalovanému E. F. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov nepodmienečne,
keďže spáchal dva trestné činy. Pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody

uloženého mu za úmyselný trestný čin. V súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona
ho pre účely výkonu trestu súd zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny (do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia). Zároveň mu uložil peňažný trest vo výmere 40.000,- eur a pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1
roka.

V jeho prípade bolo priťažujúcou okolnosťou, že trestným činom spôsobil vyššiu škodu a že zviedol na
trestný čin iného. Spomedzi páchateľov prejednávanej trestnej činnosti mal na jej spáchaní rozhodujúci
podiel a zároveň aj najvýraznejší majetkový prospech. Motívom jeho konania bola ziskuchtivosť.
Závažným spôsobom narušil záujem štátu na riadnom odvádzaní dane a na zabránení neoprávneného

uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Svojím konaním nepochybne prispel k tomu, že
podľa jeho vzoru rovnakú trestnú činnosť začali páchať samostatne aj K. H., M. N. a P. Q..

Obžalovaný K. H. má v odpise z registra trestov jeden záznam z roku 2004 s účinkami jeho zahladenia.
V mieste bydliska je hodnotený všeobecne.

Obžalovaný M. N. bol zamestnávateľom aj v mieste bydliska hodnotený kladne. Aktuálne je súkromným
podnikateľom. Doposiaľ nebol súdom trestaný.

Súd obžalovanému K. H. a obžalovanému M. N. uložil tresty odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov

spodmienečnýmodkladomnarovnakodlhúskúšobnúdobu.Zároveňimuložilpeňažnétrestyvovýmere
25.000,- eur a pre prípad, že by ich výkon mohol byť úmyselne zmarený, súd im stanovil náhradné tresty
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Aj v ich prípade bolo zistené, že úmyselnou trestnou činnosťou
získali alebo sa snažili získať majetkový prospech. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že sa podieľali na
spôsobení vyššej škody a že zviedli na trestný čin iného.

Obžalovaný P. Q. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Je súkromným podnikateľom. V odpise z
registra trestov má jeden záznam týkajúci sa podmienečne zastaveného trestného stíhania. Po uplynutí
skúšobnej doby bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe osvedčil dňom 5.2.2009. Hľadí sa teda na
neho akoby súdom trestaný nebol. Aj v jeho prípade boli zistené rovnaké priťažujúce okolnosti ako

u spoluobžalovaných. Jediný z obžalovaných však spáchanie trestného činu priznal, trestný čin oľutoval
a zároveň spoluobžalovaných E. F. a K. H. usvedčil ako spolupáchateľov. Túto okolnosť súd vyhodnotil
ako poľahčujúcu, keďže svojou výpoveďou prispel k objasneniu trestného činu. Obžalovaný poukázal na
svoj nízky vek a na to, že sa na trestnú činnosť nechal naviesť E. F., lebo bol neskúsený, dôverčivý a E.F. považoval za kamaráta. Zdôraznil, že podstatnú časť finančných prostriedkov si ponechal E. F.. Jeho
tvrdenia vzal súd do úvahy pri zohľadnení jeho účasti na spáchaní trestného činu. Preto obžalovanému
P. Q. uložil iba samostatný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

V prípade obžalovaných K. H., M. N. a P. Q. súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu
nie je potrebné. Uloženie prísnejších trestov u týchto obžalovaných je neúčelné a to nielen z pohľadu
doby, ktorá od spáchania trestného činu uplynula, ale aj vzhľadom na osoby týchto páchateľov, ich

doterajší život a na okolnosti prípadu. Uložené tresty je možné považovať za dostatočné aj z pohľadu
zabezpečenia ochrany spoločnosti.

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval. V prípravnom konaní zastupovali K. P. S. viacerí
splnomocnení zamestnanci. M. R. P. a M. V. O. z T. U. J. R., R. M. K. z T. U. J. R., M. H. H. z T. U. J. R.
a R. C. J. z T. U. H. R., si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnili.

Výnimkou bol T. U. J. A. zastúpený M. A. T., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody vo vzťahu k
spoločnosti [. T. (viď. skutok v bode 11/) vo výške 1.248.688,- Sk / 41.448,85 eur a zástupkyňa T. U. J.
R., M. M. O., ktorá uplatnila za poškodeného v súvislosti so skutkom (pozn.: v bode 12/) týkajúceho sa
spoločnosti I., S. nárok na náhradu škody vo výške 365.977,- Sk / 12.148,21 eur.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.4.2015, kedy sa čítali uplatnené nároky poškodeného
zo spisu, sa zástupkyňa poškodeného nezúčastnila. Vzhľadom na vyjadrenia procesných strán
k uplatneným nárokom poškodený nebol do konania o náhradu škody pripustený. Až na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.9.2015 M. M. O. predložila plnú moc na zastupovanie K. P. S., ktorým

bola poverená zastupovaním aj vo veciach svojich kolegov. Za T. U. J. R. a T. U. J. A. v súvislosti so
skutkami uvedenými v bode 11/ a 12/, ktoré sa týkali obžalovaného K. H., si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 53.597,06 eur. Je potrebné zdôrazniť, že k tomu došlo až po rozhodnutí o nepripustení
poškodeného, na ktorom súd zotrval.

[K oslobodzujúcemu výroku rozsudku]

Prokurátor podal obžalobu aj na obžalovaného R. M. M. pre skutok uvedený v bode 13/ a 14/ obžaloby,
ktorý bol v jeho záverečnej reči kvalifikovaný ako pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 498/2008 vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm.

d) Trestného zákona. Protiprávneho konania sa mal obžalovaný R. M. M. dopustiť v podstate tým, že

- ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti S., S., Košice, so sídlom na L. I. X A. J. podal na T. U. J. R.
dňa 28.9.1998 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac august 1998,
v ktorom si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 946.604,-

Sk/31.421,50 eur hoci k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo, ktorý však uznaný a vrátený nebol;

- ako jeden z konateľov spoločnosti \., S., Košice, so sídlom na L. I. A. J. podal dňa 27.4.1998 na T. U. J.
R.daňovépriznaniekdanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieprvýštvrťrok1998adňa28.7.1998
za druhý štvrťrok 1998, v ktorých i napriek tomu, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo, uplatnil

za spoločnosť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
prvý štvrťrok 1998 vo výške 305.550,- Sk/10.142,40 eur, ktorý bol dodatočným daňovým priznaním
podaným dňa 7.7.1998 zvýšený o sumu 350.002,- Sk/11.617,94 eur a za zdaňovacie obdobie druhý
štvrťrok 1998 vo výške 1.908.400,- Sk/63.347,27 eur, ktoré boli daňovým úradom vrátené a uhradené
na účet spoločnosti, čím štátnemu rozpočtu SR zastúpeného T. U. J. R. mal spôsobiť škodu v celkovej

výške 2.563.952,- Sk / 85.107,61 eur.

Obžalovaný R. M. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako študent vysokej školy so spolužiakom
C. H. podnikal v spoločnosti \., S., ktorá vyrábala webové stránky. Pri tejto príležitosti sa zoznámil s M.
N., ktorého spoločnosť T., S.. Košice zabezpečovala internetové pripojenia. Osobitnú zmluvu, ktorá by

M. N. oprávňovala zastupovať spoločnosť \., S. uzavretú nemali. R. M. M. v roku 1996 pôsobil v U.S.A.
Po návrate sa zamestnal ako obchodný zástupca v spoločnosti T., S.. Košice, ktorú riadil obžalovaný
M. N.. Keďže svoju činnosť v spoločnosti \., S. chcel ukončiť, oznámil to M. N., ktorý o spoločnosť \., S.
prejavil záujem. Následne došlo k prevodu obchodného podielu na nového majiteľa, ktorého si vybral M.N.. Na požiadanie M. N. zaniesol R. M. M. doklady súvisiace s podaním daňového priznania ohľadom
DPH na daňový úrad. K obsahu týchto písomností sa vyjadriť nevedel. Keď v priebehu vyšetrovania
bol so spomínanými písomnosťami oboznámený, iba jeden podpis na všetkých predložených dokladoch

stotožnil ako svoj vlastný.

Ku skutku týkajúceho sa bodu 14/ F. V. S. S. S. vypovedal, že na návrh M. N. založil spoločnosť S.,
S.. Košice, predmetom činnosti ktorej malo byť obchodovanie s drevom. Po čase mu M. N. oznámil, že
obchodovanie s drevom je už nerentabilné, a že preto žiadnu podnikateľskú činnosť v tejto spoločnosti

nevykonáva. R. M. M. pripustil, že aj v súvislosti s touto spoločnosťou na daňový úrad zaniesol nejaké
písomnosti, avšak nevedel, o aký doklad sa jedná a nepoznal ani jeho obsah. Tvrdil, že nevedel, že
sa jedná o žiadosť na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
Písomnosti, ktoré zaniesol na daňový úrad mu odovzdával M. N., ktorý ohľadom spoločnosti S., S.
zabezpečoval aj vybavoval všetky administratívne úkony.

R. M. M. potvrdil, že účty spoločností S., S. a \., S. boli zriadené v E. B., a. s. Účet spoločnosti \., S.
bol zriadený už skôr. Účet spoločnosti S., S. bol založený v čase jej založenia. Službu homebanking
v spoločnostiach \., S. V. S., S. zriaďoval R. M. M. na podklade pokynov M. N.. Bezpečnostné kódy
a zariadenia umožňujúce využívanie služby homebanking odovzdal M. N.. R. M. M. však žiadne bankové
prevody cez homebanking nerealizoval. Zároveň sa nevedel ani vyjadriť, či prostredníctvom služby

homebanking boli vykonávané nejaké prevody v spoločnostiach \., S. V. S., S..

K spoločnostiam B., S., B., S., P., S. V. Z., S. sa R. M. M. vyjadriť nevedel.

Ing. M. M. uviedol, že na pokyn M. N. išiel na notársky úrad, kde sa zoznámil s V. S., na ktorú bol

prepísaný obchodný podiel spoločnosti \., S.. Na jeho pokyn boli vykonané prevody spoločností \., S. V.
S., S.. Všetky podklady už boli na notárskom úrade pripravené, on iba tieto podklady podpísal. V čase,
keď R. M. M. podnikal v spoločnosti \., S. V. S., S., v týchto spoločnostiach nebola vykonaná daňová
kontrola.

Skutočnosť, že spoločnosti S., S. V. \., S. nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť v
inkriminovanom čase, keď ich konateľom bol R. M. M., svedčia záznamy daňového úradu. Z výpisov
z účtov týchto spoločností je ďalej zrejmé, že finančné príjmy týchto spoločností pozostávali len
z vyplatenia nadmerných odpočtov vyplatených daňovým úradom.

Svedkyňa R. D. J. vo svojej výpovedi uviedla, že na T. U. J. R. vykonala kontrolu dane z pridanej
hodnoty za obdobie II. štvrťroka 1998 v spoločnosti \., S.. Doklady ku kontrole jej predložil určite
muž. S istotou nevedela potvrdiť, či to bol R. M. M., pretože jeho totožnosť nekontrolovala. Podobne
vypovedala aj svedkyňa E. S.. Tá však potvrdila, že oznámenie o kontrole prevzal dňa 10.11.1998 R.
M. M.. Doklady ku kontrole jej však priniesla vtedajšia konateľka spoločnosti V. S.. Keďže neboli zistené

žiadne pochybnosti, nadmerný odpočet vo výške 791.036,- Sk bol uplatnený oprávnene.

Svedkyňa F. S. s G. F. na T. U. J. R. vykonali kontrolu DPH v spoločnosti S., S. za mesiac august
1998, kde pozastavili uplatnený nadmerný odpočet vo výške 946.604,- Sk. Dôvodom tohto postupu bola
krížová kontrola v spoločnosti J., S., kde nebolo možné zistiť, či zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené.

ZoznaleckéhoposudkuJ.V.].U.H.č.XXX/XXXXvyplýva,žedaňovépriznaniekdanizpridanejhodnoty
spoločnosti \., S. za IV. štvrťrok 1998 boli vyhotovené na tom istom písacom stroji zn. CONSUL ako
fiktívne daňové priznania spoločností S., S., S. H., S., S., S., S. S., S., S., S., S., S., W., S., S., S., T.,
S., P., S., Z., S., I., S., [. T., S., T., S. V. S. S., S. D. F. X/XX, \., S. za obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2000.

V záveroch znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. H./J. zo dňa 25.10.2007
bolo potvrdené, že daňové priznania k dani z pridanej hodnoty spoločností S., S., S. H., S., S., S., S. S.,
S., S., S., S., S., W., S., S., S., T., S., P., S., Z., S., S., S., B., S., \., S., I., S., [. T., S., T., S. boli jednotne
vypísané paličkovým resp. kurzívou, ktoré vyhotovil ten istý pisateľ.

V priebehu konania pred súdom sa R. M. M. domáhal, aby aj jeho podpis bol podrobený znaleckému
skúmaniu. Súd však nemal k dispozícii originály písomností týkajúcich sa R. M. M., preto jeho návrhu
vyhovieť nemohol.V prípravnom konaní boli vykonané za účelom vyhotovenia písmoznaleckého posudku skúšky písma
iba u W. B., V. S., E. K., R. J., C. X., C. T., R. C., C. A., C. P., M. O., V. P., D. J., S. N. a E. S.. Vyššie

uvedené osoby boli vylúčené ako vyhotovovatelia inkriminovaných daňových priznaní.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný R. M. M. sa nachádzal v rovnakej situácii ako osoby, voči ktorým
bolo v prejednávanej veci trestné stíhanie zastavené. Keďže R. M. M. v prípravnom konaní nevypovedal,
k takému zisteniu bolo možné dospieť až po jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a po vykonaní

všetkých potrebných dôkazov, ktoré sa jeho osoby týkali, a ktoré jeho obhajobu potvrdili. Je vysoko
pravdepodobné, že ak by svoju obhajobu obžalovaný uplatnil už v prípravnom konaní, bolo by jeho
trestné stíhanie zastavené skôr.

Pri tej príležitosti sa vyžaduje podčiarknuť, že uzneseniami prokurátora J. H. Y. bolo trestné stíhanie voči
pôvodne obvineným E. S., C. B., M. M. B. a V. S. zastavené.

Zo spáchania skutkov v bode 14/ a 15/ výroku rozsudku bola pôvodne obvinená aj V. S., ako konateľka
spoločností \., S. V. B., S., ktorá napokon usvedčila ako páchateľa obžalovaného M. N.. Okolnosti jeho
spáchania popísala v podstate zhodne ako obžalovaný R. M. M. vo vzťahu ku spoločnostiam \., S. V. S.,
S..

C. B., konateľka spoločnosti V., S., Košice o spôsobe spáchania trestného činu vypovedala podobne,
avšak k obžalovanému K. H..

M. M. B. spáchanie trestného činu poprel, vo svojej výpovedi uviedol, že vo vzťahu k spoločnostiam

S. S., S., S., S., B., S. V. \., S. poskytoval len štandardnú právnu pomoc tak isto ako pri ostatných
spoločnostiach, ktoré počas svojej činnosti založil. Pokiaľ za spoločnosti S. S., S., S., S. prevzal disketu
s kódmi k službe homebanking, bolo to na základe plnomocenstva udeleného konateľmi spoločností,
pričom diskety aj so všetkými dokladmi, ktoré v banke prevzal, odovzdal konateľom.

Svedkyne ]. D. a E. S. síce potvrdili, že oznámenie o daňovej kontrole prevzali konatelia spoločností - R.
M. M. a V. S., avšak nevedeli dokázať, že práve tieto osoby im požadované písomnosti doručili, keďže
ich totožnosť overovaná nebola.

Napriek tomu, že pravdivosť výpovede obžalovaného R. M. M. nespochybňoval ani prokurátor,

v záverečnej reči trval na uznaní jeho viny. Na rozdiel od písomne vyhotovenej obžaloby, prokurátor
navrhol uznať jeho vinu vo forme pomoci k spáchaniu trestného činu podvodu. Argumentoval tým, že
obžalovaný R. M. M. bol podnikateľom už pred spáchaním trestného činu, preto si musel byť vedomý,
akého konania sa dopúšťa a aké následky budú jeho konaním spôsobené. Podľa názoru prokurátora
na uznanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného bolo postačujúce, že svoju spoločnosť dal

k dispozícii osobe, ktorá s ňou páchala trestnú činnosť.

Pri rozhodovaní o vine súd dospel k odlišnému záveru. Pri uznaní viny musí byť subjektívna
stránka riadne preukázaná a to aj vo vzťahu k následku, ktorý bol trestným činom spôsobený.
Obhajoba obžalovaného, že daňové priznania nevyhotovoval, zároveň spochybnená nebola. Tvrdenie

obžalovaného, že všetky administratívne úkony súvisiace s podaním daňových priznaní zabezpečoval
obžalovaný M. N., vyvrátená nebola. V prospech obžalovaného R. M. M. svedčí aj to, že aj inkriminované
daňové priznania týkajúce sa iných spoločností, boli vyhotovované jednotne. Rovnako nebola vyvrátená
obrana obžalovaného, že ako podnikateľ sa administratívnym úkonom nevenoval. V spoločnosti \.,
S., v ktorej bol konateľom počas vysokoškolského štúdia, bolo jeho úlohou vytváranie webových

stránok. Hoci obžalovaný R. M. M. sa podieľal na založení obchodných spoločností, na ich prevode,
podpisovaním písomností a ich doručovaním na daňový úrad, na ustálenie jeho úmyslu chýba
preukázanie jeho súhlasu s páchaním trestného činu.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Tak ako u V. S. aj v prípade obžalovaného R. M. M. nebolo preukázané, aby vedel, že sa svojím konaním
dopúšťa trestného činu. Preto súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný
R. M. M..

Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov bolo možné ustáliť, že vykonané dôkazy smerujú
k predpokladu, že páchateľom skutkov uvedených v bode 13/ a 14/ obžaloby mohol byť obžalovaný M.
N.. Súd je však viazaný dodržiavaním obžalovacej zásady. Preto v konaní pred súdom nebolo možné
označiť obžalovaného M. N. ako páchateľa trestnej činnosti, z ktorej obvinený ani obžalovaný nebol.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Košice.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.