Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200879
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3819200879.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XX, C., zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Henčelom, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza, proti
žalovanému D. E. C., F., so sídlom G. XX/XX, C. X, E. H.,
IČO: XX XXX XXX, konajúca prostredníctvom D. C., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so

sídlom I. J. X/X, K. IČO: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Radkom Petruňom, so sídlom
Tehelná 189, Zvolen, o zaplatenie sumy 57.418,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 10C/5/2019-287 zo dňa 17. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca v mesačných
splátkach po 200 eur vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozhodnutia o výške trov konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odôvodnenie tohto rozsudku
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 57.418,38 eur

s príslušenstvom titulom poistného plnenia z poistnej udalosti, ku ktorej došlo na jeho nehnuteľnosti po
uzavretí poistnej zmluvy, ktorá bola súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 7.9.2015 uzavretej s L.,
F.. Poistná zmluva bola uzavretá medzi poisťovateľom D. G. C., F..
a poistníkom, L., F., ku ktorej žalobca pristúpil a súhlasil s tým, že oprávnenou osobou na prijatie
poistného plnenia je L., F.. Tvrdil, že poistenie nehnuteľnosti sa vzťahovalo aj na poistnú udalosť,
resp. škodovú udalosť na jeho nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom poistenia. Žalobca si riadne plní

povinnosti z poistnej zmluvy, riadne platí poistné a poistnú udalosť na nehnuteľnosti nahlásil riadne a
včas. Svoje tvrdenia opieral o statický posudok
M. N., ako aj o znalecký posudok M. O. k výške škody, ktorá mala vzniknúť
pri škodovej udalosti. Žalovaný uviedol, že zosuv pôdy, ktorý mal byť škodovou udalosťou, na základe
ktorej malo dôjsť k poistnému plneniu, nastal ešte pred uzavretím poistnej zmluvy. Poukázal na statický
posudok, v zmysle ktorého zosuv pôdy nastal v roku 2013 a len následky zosuvu sa prejavili až v roku

2017, teda v čase existencie poistného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Samotná škodová udalosť začala ešte pred uzavretím poistnej zmluvy. Predmetnú
škodovú udalosť nemožno zaradiť pod definíciu náhodnej udalosti podľa § 788 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nešlo o náhodnú udalosť. Žalovaný neuznal ani výšku uplatneného nároku žalobcu
z dôvodu, že je neurčitá a väčšina uplatnených nákladov uvádzaná v znaleckom posudku bola spojená
s nákladmi na sanáciu nehnuteľnosti a nie na jej opravu, hoci podľa poistných podmienok na sanáciu

môže byť vyplatená max. suma 10 %
z poistnej sumy, teda suma 13.600 eur.2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 07.09.2015 bola medzi L., F. a žalobcom
s jeho manželkou (dlžníci) uzavretá zmluva o poskytnutí úveru,

na základe ktorej banka poskytla dlžníkom spotrebiteľský úver v sume 108.698,50 eur.
V článku 4. zmluvy sa dlžníci zaviazali úver zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnosti.
V článku 15. zmluvy dlžníci požiadali o poistenie založenej nehnuteľnosti a súčasne pristúpili k poisteniu
podľa Rámcovej poistnej zmluvy o poistení k úveru zabezpečeným nehnuteľnosťou uzavretej medzi
poisťovateľom D. G. C., F..

a poistníkom L., F. a súhlasili s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je L., F..
Predmetom poistenia bola nehnuteľnosť špecifikovaná v Zmluve o zriadení záložného práva. Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 1903348-15 bola uzavretá medzi L., F. ako záložným
veriteľom a žalobcom ako záložcom dňa 07.09.2015. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v
KN na LV č. XXX, k. ú. L. I., parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX
postavený

na parc. č. XXX/X. Zo základnej informácie spoločnosti D. G. pre poistenie
k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou vyplýva, že v rámci plnenia za škodu vzniknutú na predmete
poistenia v rozsahu poistenia rizík bol uvedený aj zosuv pôdy. Z článku II Všeobecných poistných
podmienok (ďalej len „VPP“) spoločnosti D. G. vyplýva, že poistený má nárok na poistné plnenie v
prípade, ak k poistnej udalosti došlo na mieste uvedenom v úverovej zmluve ako miesto poistenia. Podľa

článku III písm. i) VPP bol dojednaný rozsah poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia predmetu
poistenia zosuvom a poklesom pôdy. V článku XVIII VPP, v bode 14. bola poistná udalosť definovaná
ako náhodná udalosť, s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa plniť. V článku XVIII VPP
v bode 44. bol zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín definovaný ako zosuv pôdy, zrútenie skál alebo
zemín vzniknuté pôsobením gravitácie a vyvolané porušením dlhodobej rovnováhy, ku ktorej svahy

zemského povrchu dospeli vývojom alebo ak bola táto rovnováha porušená v súvislosti s priemyselnou
alebo stavebnou prevádzkou. Zosúvanie pôdy však nie je klesanie zemského povrchu do vnútra zeme v
dôsledku pôsobenia prírodných síl alebo ľudskej činnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že v priebehu
roku 2017 došlo k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu, ktorá bola na základe rámcovej poistnej zmluvy
poistená pre prípad poškodenia alebo zničenia. D. C., F. v oznámení o ukončení likvidácie škodovej

udalosti č. 3091076639 zo dňa 25.10.2017 žalobcovi oznámila, že ním oznámenú škodovú udalosť
nepovažuje za náhodnú udalosť a neposkytne za ňu poistné plnenie. Listom zo dňa 25.01.2018
poisťovateľ poukázal na obsah statického posudku M. G. N., v ktorom zhotoviteľ uviedol, že v roku 2013
boli v lokalite C. P. zaznamenané viaceré svahové zosuvy vrátane lokality nehnuteľnosti žalobcu s tým
rozdielom, že statické poruchy sa prejavili s časovým odstupom 4 rokov. Na základe toho poisťovateľ

konštatoval, že k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu došlo pred vznikom poistenia, na základe čoho sa
poistná zmluva na poškodenie nehnuteľnosti nevzťahovala.

3. V znaleckom posudku č. 26/2018 zo dňa 07.08.2018, vypracovaného znalcom
M. Q. O. z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností

a pozemných stavieb M. Q. O., bolo konštatované, že na objekte rodinného domu žalobcu bola
diagnostikovaná škodová udalosť dňa 25.09.2017. Rodinný dom bol poškodený tak výrazne, že bolo
potrebné pristúpiť k sanácii porúch čo najskôr. Nejednalo sa o havarijný stav, nehrozilo zrútenie stavby.
Uviedol, že poškodenia nehnuteľnosti a poruchy stavby boli spôsobené zosuvom územia. Najviac boli
pri zosuve v roku 2013 poškodené staré stavby

na kamenných základoch z nepálenej tehly bez stužujúcich prvkov. Stavbu žalobcu hodnotil ako objekt,
ktorý v rokoch 2000 až 2008 prešiel úplnou rekonštrukciou a stužujúce prvky konštrukcie obsahuje, čo
potvrdzuje to, že objekt odolal prvým zosuvom v roku 2013 a v čase jeho ohliadky v súvislosti s uzavretím
záložnej zmluvy nebol porušený. V roku 2015 bol
bez významných poškodení. Konštatoval, že v roku 2015 boli v lokalite realizované sanačné

hydrogeologické opatrenia, čím podľa odborníkov v oblasti hydrogeológie, stavebníctva
a statiky dochádza k podstatnej zmene vlastností územia, mení sa prúdenie podzemných vôd, vplyv
na pevné prekážky pod povrchom zeme, vplav na základy domov a stavieb. Na každú zmenu, či už
priaznivú alebo nepriaznivú stavby postupne reagujú. Pripustil, že poruchy
na rodinnom dome žalobcu vznikli niekedy v roku 2017. Súčasťou znaleckého posudku

M. O. bol aj statický posudok M. G. N., ktorý uviedol, že v roku 2013 boli v lokalite Podhradskej ulice,
kde sa nachádza rodinný dom žalobcu, zaznamenané
a následne podrobným geologickým posudkom potvrdené viaceré svahové zosuvy, ktoré mali plošný
a prúdový charakter a navzájom na seba nadväzovali. Zosuvy zasiahli a mechanicky poškodili viaceréstavebné objekty, vrátane objektu rodinného domu žalobcu s tým rozdielom, že statické poruchy sa
prejaviliažsčasovýmodstupom4rokov.Podložievdanejlokalitebolovroku2015geologickysanované.
Konštatoval, že poruchy na nehnuteľnosti žalobcu vznikli v mesiaci september 2017. Predchádzajúcim

zosuvom naštartovaným v roku 2010
a následným sanačným odvodnením v roku 2015 vznikli v podloží oblasti ílovitej zeminy
s pórovitou štruktúrou, ktoré mali potenciál v krátkom časovom úseku sa zrútiť a tento proces mal za
následok dosadnutie stavby a vznik statických porúch v jej nosných konštrukciách.

4. Znalec M. Q. O. vo výpovedi uviedol, že pokiaľ v závere posudku konštatoval, že ešte v roku 2015
bol objekt obhliadnutý znalcom alebo zástupcom banky a bol vzatý do zábezpeky bez významných
poškodení, inak by banka vyhodnotila ako poškodenú stavbu a nezriadila by záložné právo, vychádzal
zo všeobecne zaužívanej praxe. Nemal
k dispozícii žiadny protokol o výsledku ohliadky nehnuteľnosti pracovníkom banky. Príčinou poškodenia
nehnuteľnosti žalobcu bolo dosádzanie pôdy a zosuv pôdy vyvolaný dlhodobým pôsobením

podzemných vôd, ako aj sanačným odôvodnením, ku ktorému došlo v roku 2015. Zosuv pôdy je podľa
jeho názoru dlhodobou záležitosťou, ktorý v danej lokalite prebiehal aj
v súčasnosti a nedá sa presne určiť, kedy konkrétne začalo k nemu dochádzať. Podľa názoru znalca
k zosuvu mohlo začať dochádzať aj od roku 2010 a každá fáza zosuvu mohla spôsobiť poškodenie
nehnuteľnosti žalobcu. Jednoznačne a presne sa nedala určiť konkrétna fáza zosuvu, ktorá reálne

nehnuteľnosť žalobcu poškodila. Dalo sa však presne určiť, kedy poškodenie nehnuteľnosti nastalo.
Podľa stavu trhlín mohol konštatovať, že k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu zosuvom pôdy došlo v
roku 2017, čo uviedol aj v znaleckom posudku. Tieto trhliny vznikli v čase, keď bol objekt riadne poistený
voči zosuvu a náhodným udalostiam. Pokiaľ tvrdil, že nehnuteľnosť žalobcu bola poškodená zosuvom
datovaným

do rokov 2016-2017, svoje tvrdenia oprel o statický posudok M. G. N.. Znalec nevylúčil, že aj pred
rokom 2015 mohla nastať udalosť, na ktorú nehnuteľnosť žalobcu reagovala poškodením. Nevylúčil,
že zosuv pôdy mohol nastať skôr, ako nehnuteľnosť žalobcu zareagovala. Stavba žalobcu poškodením
mohla reagovať aj na geotechnickú sanáciu podložia, ku ktorej Mesto Prievidza pristúpilo v roku 2015.
Podľa znalca príčinou poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bol prioritne zosuv pôdy v danej lokalite a

sekundárne sa na poškodení mohlo podieľať aj sanačné odôvodnenie z roku 2015. Zosuv pôdy bol
spúšťacím mechanizmom poškodenia nehnuteľnosti žalobcu. Znalec uviedol, že účelom jeho posudku
nebolo zisťovanie, kedy nastali zosuvy, ktoré spôsobili poškodenie nehnuteľnosti žalobcu, ale kedy došlo
k poruchám na nehnuteľnosti žalobcu. Nevylúčil, že stavba reagovala na udalosti aj z roku 2013, 2015,
2017, pretože zosuv podložia prebieha stále a stavba žalobcu na tento proces reaguje aj v súčasnosti.

Potvrdil, že udalosti z roku 2015, 2016 boli ovplyvnené udalosťami z roku 2013, prípadne zo skoršieho
obdobia, pretože vzájomne súviseli.

5.SvedokM.G.N.uviedol,ževypracovalstatickýposudokkstatickýmporuchámnehnuteľnostižalobcu,
v ktorom konštatoval, že zosuvy z roku 2013 zasiahli

amechanickypoškodiliajrodinnýdomžalobcustýmrozdielom,žeužalobcusastaticképoruchyprejavili
s časovým odstupom približne 4 roky. Svedok trval na tom, že zosuvy
z roku 2013 zasiahli aj nehnuteľnosť žalobcu. Predložil nákres vypracovaný spoločnosťou R., na ktorom
boli červenou farbou zakreslené aktívne zosuvy, ku ktorým došlo
v roku 2013 a nehnuteľnosť žalobcu sa nachádza priamo v aktívnom zosuvnom pásme. Zastával názor,

že statické poruchy na dome žalobcu spôsobili zosuvy z roku 2013 a sú to tie isté zosuvy, ktoré sú
zakreslené aj v nákrese z roku 2013. Vyvolávač poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bol jednoznačne
svahový zosuv v roku 2013. V roku 2015 v uvedenej lokalite prebehla geotechnická sanácia, ktorú
realizovalo Mesto Prievidza. Zosuvy pôdy boli spôsobované podzemnou vodou, ktorá ich vyvolávala a
geotechnická sanácia bola zameraná na odvedenie podzemnej vody zo svahu, zastabilizovala svah, ale

aj napriek tomu prebehli ďalšie deformačné činnosti v tom, že svah sadol a nedá sa vylúčiť, že došlo
k ďalšiemu dosadnutiu stavby žalobcu a k rozšíreniu statických porúch na nej. S určitosťou sa nedalo
zistiť, ktoré konkrétne poruchy na stavbe žalobcu vznikli v dôsledku zosuvu v roku 2013
a ktoré v dôsledku geotechnickej sanácie v roku 2015. Potvrdil, že príčinou statických porúch na
nehnuteľnosti žalobcu bola udalosť z roku 2013 v možnej kombinácii s geotechnickou sanáciou z roku

2015, pričom išlo o dlhšie trvajúci proces, ktorý bol naštartovaný záplavami
v danej oblasti v roku 2010, ktoré sa prejavili v roku 2013 svahovým posunom a v roku 2015 v dôsledku
geotechnickej sanácie, ďalším sadaním svahu a na základe týchto udalostí došlok statických poruchám na nehnuteľnosti žalobcu s tým, že v dôsledku geotechnickej sanácie došlo k
dosadnutiu stavby, na základe čoho sa už existujúce statické poruchy ešte viac otvorili alebo vznikli
nové. Poukázal na to, že zosuv v roku 2013 bol plazivý, pretože pod zemským povrchom sa nachádza

šmyková vrstva, ktorá pracuje a v podstate išlo o dlhodobý proces.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods. 1,
§ 797 ods. 1, 2, § 806, § 151mc ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d),
§ 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané

a medzi stranami bolo nesporné, že dňa 07.09.2015 bola medzi žalobcom, jeho manželkou ako dlžníkmi
a L., F. ako veriteľom uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, v zmysle ktorej požiadali o poistenie
založenej nehnuteľnosti a súčasne pristúpili k poisteniu podľa Rámcovej poistnej zmluvy o poistení k
úveru uzavretej medzi poisťovateľom, D. G. C., a. s. a poistníkom, L., F.. Predmetom poistenia bola
nehnuteľnosť žalobcu. Nespornou bola skutočnosť, že nehnuteľnosť žalobcu bola poškodená zosuvom
pôdy a toto poškodenie žalobca datoval do roku 2017. Medzi stranami rovnako ostalo nesporným,

že poistenie nehnuteľnosti žalobcu nadobudlo účinnosť od 01.10.2015. Spornými skutočnosťami boli
okolnosť, či ku vzniku škodovej udalosti, ktorá spôsobila poškodenie nehnuteľnosti žalobcu, ktorá bola
predmetom poistenia, od ktorej odvíjal právo na zaplatenie poistného plnenia, došlo za trvania poistenia.
Sporným zostalo aj to, či udalosť, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu bola
náhodnou udalosťou podľa VPP poistiteľa.

K nároku žalobcu na zaplatenie poistného plnenia súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že príčinou vzniku poškodenia jeho nehnuteľnosti v roku 2017 bola poistná udalosť, ktorá
nastala v čase trvania poistenia, ktoré poistenie nadobudlo účinnosť
od 01.10.2015. Ani z obsahu znaleckého posudku č. 26/2018 zo dňa 07.08.2018 a statického posudku
z októbra 2017 nie je možné nepochybne ustáliť, že k poistnej udalosti, ktorá spôsobila poškodenie

nehnuteľnosti žalobcu, došlo za trvania poistenia. Znalec M. Q. O. konštatoval, že na objekte rodinného
domu bola diagnostikovaná škodová udalosť dňa 25.09.2017, pričom poškodenia nehnuteľnosti a
poruchy stavby boli spôsobené zosuvom územia. Vzhľadom k tomu, že konštrukcia stavby žalobcu
obsahovala stužujúce prvky, potvrdzuje to, že objekt odolal prvým zosuvom v roku 2013 a v čase jeho
ohliadky

v súvislosti s uzavretím záložnej zmluvy nebol porušený. V roku 2015 bol bez významných poškodení.
Konštatoval, že v roku 2015 boli v lokalite realizované sanačné hydrogeologické opatrenia, v dôsledku
čoho došlo k podstatnej zmene vlastností územia a na každú zmenu, či už priaznivú alebo nepriaznivú
stavby postupne reagovali. Pripustil, že poruchy na rodinnom dome žalobcu vznikli niekedy v roku 2017.
Znalec určil, že príčinou poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bolo dosádzanie pôdy a zosuv vyvolaný

dlhodobým pôsobením podzemných vôd, ako aj geologickou sanáciou podložia, ku ktorému došlo v roku
2015. Zosuv pôdy bol dlhodobou záležitosťou, ktorý v danej lokalite prebieha aj v súčasnosti
a nedalo sa presne určiť, kedy konkrétne začalo k nemu dochádzať. Podľa znalca k zosuvu mohlo začať
dochádzať aj od roku 2010 a každá fáza zosuvu mohla spôsobiť poškodenie nehnuteľnosti žalobcu.
Jednoznačne a presne nevedel určiť konkrétnu fázu zosuvu, ktorá nehnuteľnosť žalobcu poškodila.

Podľa stavu trhlín na rodinnom dome konštatoval, že
k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu zosuvom pôdy došlo v roku 2017. Znalec konštatoval, že príčinou
poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bol prioritne zosuv pôdy v danej lokalite
a sekundárne sa na poškodení mohlo podieľať aj sanačné odvodnenie z roku 2015. Nevylúčil, že stavba
reagovalaajnaudalostizroku2013,2015,2017,pretožezosuvpodložiaprebiehastáleastavbažalobcu

na tento proces reaguje aj v súčasnosti. Statický posudok
M. G. N. hodnotil skutkový stav objektu žalobcu, príčiny a rozsah statických porúch. Statik v posudku
uviedol, že v roku 2013 boli v lokalite Podhradskej ulice, kde sa nachádza rodinný dom žalobcu,
zaznamenané viaceré svahové zosuvy, ktoré mali plošný
a prúdový charakter a navzájom na seba nadväzovali. Zosuvy zasiahli a mechanicky poškodili viaceré

stavebné objekty, vrátane objektu rodinného domu žalobcu s tým rozdielom, že statické poruchy sa
prejavili až s časovým odstupom 4 rokov. Podložie v danej lokalite bolo
v roku 2015 geologicky sanované. Konštatoval, že poruchy na nehnuteľnosti žalobcu vznikli v mesiaci
september 2017. Svedok uviedol, že zosuvy z roku 2013 zasiahli aj nehnuteľnosť žalobcu, o čom
svedčínákresvypracovanýspoločnosťouR.,naktoromnákreseboličervenoufarbouzakreslenéaktívne

zosuvy, ku ktorým došlo v roku 2013 a nehnuteľnosť žalobcu sa nachádza priamo v tomto aktívnom
zosuvnom pásme. Zastával názor, že statické poruchy na dome žalobcu spôsobili zosuvy z roku 2013 a
ide o tie isté zosuvy, ktoré sú zakreslené aj v nákrese z roku 2013. Vyvolávač poškodenia nehnuteľnostižalobcu bol podľa jeho názoru jednoznačne svahový zosuv v roku 2013. V roku 2015 v uvedenej lokalite
prebehla geotechnická sanácia, ktorú realizovalo Mesto Prievidza, táto bola zameraná
na odvedenie podzemnej vody zo svahu, zastabilizovala svah, ale aj napriek tomu prebehli ďalšie

deformačne činnosti v tom, že svah sadol a nedá sa vylúčiť, že došlo k ďalšiemu dosadnutiu stavby
žalobcu a k rozšíreniu statických porúch na nej. S určitosťou sa podľa neho nedalo zistiť, ktoré konkrétne
poruchy na stavbe žalobcu vznikli v dôsledku zosuvu v roku 2013 a ktoré v dôsledku geotechnickej
sanácie v roku 2015. Potvrdil, že príčinou statických porúch na nehnuteľnosti žalobcu bola udalosť z
roku 2013 v možnej kombinácii

s geotechnickou sanáciou z roku 2015. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že poškodenie
nehnuteľnosti žalobcu datované do roku 2017 nastalo v dôsledku škodovej udalosti, ktorá nastala za
trvania poistenia v období od 01.10.2015, kedy poistenie nehnuteľnosti nadobudlo účinnosť. Vzhľadom
k tomu, že žalobca jednoznačným spôsobom nepreukázal, že poistná udalosť, z ktorej uplatnil nárok na
zaplatenie poistného plnenia, nastala za trvania poistenia, súd jeho žalobu nepovažoval za dôvodnú.
Z obsahu znaleckého

a statického posudku, ako aj z výsluchov znalca M. O. a statika M. N. vyplýva, že škodovou udalosťou,
ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila poškodenie nehnuteľnosti žalobcu bol zosuv pôdy, ku
ktorému došlo v roku 2013 v lokalite, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu a čiastočne sa na
jej poškodení mohla podieľať aj geotechnická sanácia danej lokality v roku 2015. Jednoznačne príčina
poškodenia nehnuteľnosti žalobcu nebola zistená, na základe čoho nebolo možné objektívne posúdiť,

či škodová udalosť nastala počas trvania poistenia nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O nároku žalovaného náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, bol nárok
na náhradu trov konania priznaný vo výške 100 %. V danom prípade neboli splnené podmienky pre
nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému podľa § 257 CSP.

Na strane žalobcu súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa a neboli zistené také osobné,
ekonomické, prípadne iné dôvody existujúce na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V rámci konania bolo preukázané,
že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy pre prípad poškodenia nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu a v konaní nie je sporné, že pred uzatvorením poistnej zmluvy bol rodinný dom, ktorý
bol predmetom poistenia, ohliadnutý
a neboli zistené žiadne poškodenia. Žalobca s veriteľom L., F. dňa 04.09.2015 uzatvorili Zmluvu o

poskytnutí úveru, ktorý úver bol zabezpečený záložným právom zriadeným
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, a to k rodinnému domu súp. č. XXX a podpisom úverovej
zmluvyzároveňžalobcapristúpilkpoisteniupodľaRámcovejpoistnejzmluvymedziL.,F.akopoistníkom
a D. G., F. ako poisťovateľom, predmetom poistenia bol rodinný dom žalobcu. Podľa čl. III bod 1
VPP je poistenie dojednané pre prípad poškodenia alebo zničenia predmetu poistenia týmito poistnými

nebezpečenstvami: písm. i) zosuvom a poklesom pôdy, pádom skál, kameňov, stromov. Podľa čl. XVIII
sa pod pojmom zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín považuje zosuv pôdy, zrútenie skál, alebo zemín,
vzniknuté pôsobením gravitácie a vyvolané porušením dlhodobej rovnováhy, ku ktorej svahy zemského
povrchu dospeli vývojom alebo, ak bola táto rovnováha porušená v súvislosti
s priemyselnou, alebo inou stavebnou prevádzkou. Žalobca má za to, že k poškodeniu jeho

nehnuteľnosti došlo práve narušením rovnováhy v súvislosti so stavebnou prevádzkou, ktorým bola
geotechnická sanácia podložia, ku ktorej mesto Prievidza pristúpilo v roku 2015, teda činnosť, ktorá bola
zrealizovaná v čase platnosti poistnej zmluvy a jej následky sa
na nehnuteľnosti žalobcu prejavili až v roku 2017. Žalobca žalovanému poistnú udalosť riadne oznámil.
Žalovaný dňa 25.09.2017 vykonal ohliadku poisteného rodinného domu. Následne listom zo dňa

25.10.2017 oznámil žalobcovi, že ukončuje likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného
plnenia z dôvodu, že žalovaný nepovažuje škodovú udalosť za náhodnú udalosť a neposkytne za ňu
poistné plnenie. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že v danej lokalite zosuvy pôdy boli zaznamenané
už v rokoch 2010-2011 a následne v roku 2013, uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, v ktorej žalovaný
neuviedol výluku z poistenia pre prípad poškodenia práve týmito udalosťami. Pokiaľ by sa pripustil

takýto výklad poistných podmienok, žalobca platil poistné za prípad poistnej udalosti, o ktorej už v
čase uzatvorenia poistenia žalovaný vedel, že mu prípadné poistné plnenie neposkytne. Žalobca sa
nestotožnil s tvrdením, že príčinou poškodenia rodinného domu boli už zosuvy pôdy, ktoré predchádzali
uzatvoreniu poistnej zmluvy, najmä zosuvy pôdy v roku 2013.V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie statika M. N., z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že rodinný
dom žalobcu je situovaný v blízkosti miesta, kde v roku 2013 prebehli viaceré svahové zosuny, ktoré
poškodili iné stavebné objekty, na jeho rodinnom dome sa žiadne statické poruchy neprejavili a nevznikli

z dôvodu, že stavba rodinného domu dokázala namáhania prenášať tuhosťou svojich konštrukcií. Až
následne v roku 2015 bola v tejto lokalite riešená geotechnická sanácia (odvodnenie podložia), ktorá
mala za následok zmenu hydrologického režimu podložia stavby domu, čo vyvolalo ďalšie zmeny a
pohyby v podloží stavby. Statické poruchy vznikli až v septembri 2017 následkom odvodnenia. Tvrdenie
žalovaného, že statické poruchy stavby vznikli už v roku 2013 označil statik M. N.

v písomnom stanovisku za nesprávne a v závere vyjadrenia zo dňa 16.03.2018 konštatoval, že statické
poruchy rodinného domu vznikli v septembri 2017, čo je pre posúdenie toho, kedy vznikla škoda,
podstatné. Statik uviedol, že príčinou statických porúch nehnuteľnosti žalobcu bola udalosť z roku 2013
v možnej kombinácii s geotechnickou sanáciou z roku 2015, kedy išlo o proces, ktorý bol naštartovaný
už v roku 2010, pričom v dôsledku geotechnickej sanácie došlo k sadaniu stavby, čo sa až v tomto
období prejavilo navonok poškodením rodinného domu. Žalobca zastáva názor, že je potrebné rozlíšiť

medzi tým, čo priamo spôsobilo poškodenie rodinného domu a tým, čo tomu predchádzalo. Statik sa
vyjadril, že je ťažké odborne posúdiť kedy bola stavba poškodená, je zrejmé že poškodenie stavby sa
navonok prejavilo až v roku 2017. Nie je sporné, že geotechnická sanácia v roku 2015 bola vykonaná,
ako dôsledok predchádzajúcich zosuvov z roku 2013 a pred týmto rokom, teda priamo
s týmito zosuvmi súvisí. Žalobca má za, že až po vykonaní sanácie došlo v roku 2017

k poškodeniu jeho rodinného domu a poistná udalosť nastala v čase platnosti poistnej zmluvy. Z
vyjadrenia statika vyplýva, že síce vyvolávačom poškodenia nehnuteľnosti boli zosuvy
z roku 2013, ale nie je možné vylúčiť to, že až následkom geotechnickej sanácie podložia došlo k tomu,
že nehnuteľnosť žalobcu začala sadať a došlo k ďalšiemu rozšíreniu statických porúch, ktoré sa prejavili
aj navonok. Znalec M. O. v posudku konštatoval, že

na území, kde sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu, boli v roku 2015 realizované sanačné hydrologické
opatrenia, a to horizontálne odvodňovacie vrty, ktoré sú vyvedené
do prirodzeného miestneho recipientu priamo za domom žalobcu. Týmto zásahom sa podstatne zmenili
vlastnosti územia, zmenilo sa prúdenie podzemných vôd a má priamy vplyv na základy domov a stavieb
akotakých.Podľatvarutrhlín,ktorénaznačujúsmerzosuvuúzemia,významnéporuchynastavbevznikli

až v roku 2017, teda v čase, keď bol objekt poistený voči zosuvu a náhodným udalostiam. Znalec určil v
posudkunákladynasanáciuporúchstavby,ktorévyčíslilnacelkovúsumu57.418,38eur.Znalecuviedol,
že rozpis prác uvedený pod písmenami a) až f) v posudku bol potrebný na to, aby sa nehnuteľnosť
dostala
do prevádzkyschopného stavu s tým, že rozpočet predstavuje reálne náklady na odstránenie porúch

nehnuteľnosti v danom čase a vzhľadom na odstup času tieto náklady môžu byť vyššie aj o 30
- 40 %. Žalobca konštatoval, že v priebehu platnosti poistnej zmluvy nastala poistná udalosť, pre
ktorú bolo dojednané poskytnutie poistného plnenia a je povinnosťou poisťovne poskytnúť poistné
plnenie. Žalobca, aj keď v konaní zastúpený advokátom, je slabšou stranou sporu proti bankovým
inštitúciám, resp. poisťovni. Žalobca ešte pred podaním žaloby zabezpečil podľa pokynov poisťovne

statický posudok a následne aj znalecký posudok
napoškodenienehnuteľnosti,zktorýchvyplývalo,žemánároknavyplateniepoistnéhoplnenia.Vdanom
prípade by bolo možné posúdiť okrem jeho osobných a majetkových pomerov aj tieto okolnosti, ako
okolnosti hodné osobitného zreteľa pri posudzovaní rozhodnutia o trovách konania. K svojim osobným a
majetkovým pomerom sa žalobca vyjadril na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Vzhľadom

na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne správne, zákonné a spravodlivé, súd prvej inštancie dospel

k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Žalobca v odvolaní namietal, že k poškodeniu jeho nehnuteľnosti došlo narušením rovnováhy v súvislosti
s geotechnickou sanáciou podložia, ku ktorej Mesto Prievidza pristúpilo v roku 2015, teda činnosť, ktorá
bola zrealizovaná v čase trvania poistnej zmluvy a jej následky sa na nehnuteľnosti žalobcu prejavili až
v roku 2017. Uvedené tvrdenie žalobcu nekorešponduje s výsledkami dokazovania vykonaného súdom

prvej inštancie.
Z obsahu vykonaného dokazovania a z výsluchov znalca M. Q. O. a statika
M. G. N. vyplýva, že k poškodeniu rodinného domu žalobcu došlo v dôsledku zosuvovej aktivity, ktorá
započala v roku 2013. Primárnou príčinou poškodenia rodinného domu žalobcu bol zosuv pôdy v roku2013, ktorý celý proces aktívneho zosuvu v danej oblasti v podstate odštartoval. Práve tieto spomínané
zosuvy pôdy zasiahli a následne poškodili rodinný dom žalobcu, pričom statické poruchy rodinného
domu sa prejavili až

s časovým odstupom, a to v septembri 2017. Je potrebné rozlišovať, kedy škodová udalosť (zosuv pôdy)
nastala a kedy vznikli následky škodovej udalosti (poškodenia rodinného domu žalobcu). Nakoľko zosuv
pôdy nastal v čase pred uzavretím poistnej zmluvy, predpoklady
pre vyplatenie poistného plnenia v danom prípade naplnené nie sú. Škodová udalosť, ktorou je postupný
zosuv pôdy (započatý v roku 2013), a ktorá v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka tvorí základ pre

poistné plnenie, nenastala počas trvania poistnej zmluvy, teda žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
poistného plnenia. V prípade spomínanej škodovej udalosti (zosuv pôdy) nemožno hovoriť o náhodnej
udalosti tak, ako to predpokladá § 788 ods. l Občianskeho zákonníka. Z ust. § 788 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že pojem „náhodná udalosť“ nie je vymedzený právnymi predpismi, pričom ustálená
judikatúra
i právna prax považuje za náhodnú tú udalosť, ktorá je určená poistnými podmienkami

pre jednotlivé druhy poistenia. Charakteristickým znakom náhodnej poistnej udalosti je to, že sa jedná
o udalosť, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, avšak v čase vzniku
poistenia nevedia, či sa tak vôbec niekedy stane. Znak náhodnosti chýba takej udalosti, o ktorej sa v
čase vzniku poistenia vie, že už nastala. V danej veci nešlo o náhodnú, ani poistnú udalosť z dôvodu, že
ku škode (poškodeniu rodinného domu žalobcu), došlo v dôsledku zosuvu pôdy, ktorý v čase uzavretia

spornej zmluvy o poistení, už niekoľko rokov (min. od roku 2013) pretrvával. V zmysle čl. XVIII VPP, na
to, aby zosuv pôdy bol považovaný za poistnú udalosť, musí sa jednať o zosuv pôdy, ktorý bol vyvolaný
porušením dlhodobej rovnováhy. Z obsahu listinných dôkazov, výsluchov znalca a statika vyplýva, že
rodinný dom žalobcu sa nachádza v oblasti, ktorá je dlhodobo nestabilná, jedná sa o územie
s aktívnym zosuvom. t. j. územie, kde nedošlo k zastabilizovaniu pôdy. Sanačné hydrologické opatrenia

boli síce vykonané z dôvodu, aby sa zamedzilo ďalšej aktivite a zastabilizovalo sa územie, no aj napriek
týmto opatreniam sa nepodarilo vyriešiť dlhodobú stabilizáciu celého územia. Možno prijať záver, že
počas účinnosti poistnej zmluvy nedošlo k zosuvu pôdy vyvolanému porušením dlhodobej rovnováhy,
keďže rovnováha zemského povrchu bola už
v tom čase dlhodobo porušená, pričom k jej stabilizácií nedošlo a nenastala poistná udalosť

predpokladaná poistnou zmluvou. Vyššie uvedené skutočnosti boli v priebehu súdneho konania
potvrdené dôkazmi, výsledky ktorých žalovaný opätovne sumarizuje. Žalovaný citoval závery uvedené v
statickomposudkuM.G.N.zoktóbra2017,záveryuvedenévznaleckomposudkuč.XX/XXXXznalcaM.
Q. O., vyjadrenie Mesta Prievidza zo dňa 26.01.2018, záverečnú správu Inžinierskogeologický prieskum
postihnutých lokalít v miestnych častiach Veľká Lehôtka a Hradec z júla 2013. Žalovaný ďalej citoval

výpoveď znalca M. Q. O. na pojednávaní dňa 07.07.2022 a výpoveď
svedka - statika M. G. S. na pojednávaní dňa 11.10.2022. Pokiaľ ide o rozsah žalobcom požadovaného
poistného plnenia vo výške 57.418,38 eur, žalovaný zotrval
na svojej argumentácií, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky, ako aj rozsahu
uplatnenéhonároku.Podľačl.VII,bod.5.písm.b)VPP,vprípadepoistnejudalostijepoisťovateľpovinný

nahradiť pri poškodení predmetu poistenia, nevyhnutné náklady
na opravu poškodeného predmetu v čase vzniku poistnej udalosti s pripočítaním prípadného
znehodnotenia, najvyššie však poistnú sumu. Sanačné práce, ktoré majú za úlohu zastabilizovať svah
a zamedziť jeho ďalšiemu zosuvu, nemajú charakter prác slúžiacich
na uvedenie veci do pôvodného stavu. Tieto práce majú výlučne charakter úprav, ktorých cieľom

je predchádzať riziku škody. Vynaloženie takýchto nákladov nemôže zakladať právo na plnenie za
poškodenie predmetu poistenia. Z obsahu rozpočtu sanácie porúch stavby nevyplýva, aké konkrétne
práce a dodávky sa na stabilizáciu rodinného domu nevyhnutne vyžadujú. Nie je zrejmé, či sa
stabilizáciou základov rodinného domu rozumie aj úprava pozemku pod rodinným domom, alebo v jeho
okolí. Predbežný návrh sanácie predložený

p. T. považuje žalovaný za neurčitý, z obsahu ktorého nie je zrejmé, na základe akých podkladov sa
tento návrh, resp. táto cenová ponuka vyhotovila. Neurčitosť výšky a rozsahu žalobcom požadovaného
plnenia napokon potvrdil vo svojej výpovedi aj znalec M. Q. O., ktorý na pojednávaní konanom dňa
07.07.2022, ktorý uviedol, že v rozpočte absentuje špecifikácia porúch, nie sú v ňom konkretizované
poruchy a nie je možné priradiť

k odstráneniu jednotlivých porúch konkrétu položku rozpočtu. Na presné zistenie výšky nákladov
na odstránenie poškodenia nehnuteľnosti by bolo potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu,
zabezpečiť sondy do stavebných konštrukcií a až na základe týchto úkonov by bolo možné vypracovať
reálne rozpočet, ktorý by určil reálnu výšku nákladov na odstránenie porúch v nehnuteľnosti žalobcu.Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, tento považuje žalovaný za vecne
správny a zákonný. Čo sa týka aplikácie ust. § 257 CSP, žalovaný má za to, že žalobcom tvrdené
postavenie spotrebiteľa nepredstavuje samo

o sebe okolnosť, pre ktorú by bolo možné odchýliť sa od zásady úspechu v spore. Žalobca neúčelne
viedol voči žalovanému súdne konanie, keď napriek nezmenenej dôkaznej situácií
a opakovaným upozorneniam o nedôvodnosti žaloby zo strany súdu, pokračoval v konaní, počas
ktorého žalovanému vznikali trovy konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť
podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 57.418,38 eur titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti, ktorá
bola poisťovni nahlásená dňa 15.09.2017 z dôvodu popraskaných múrov na rodinnom dome žalobcu
následkom zosuvu pôdy. L., F. ako veriteľ a žalobca s manželkou ako dlžníkmi uzatvorili dňa 07.09.2015
zmluvu o poskytnutí úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru a v čl. 4. zmluvy o úvere sa dlžníci

zaviazali úver zabezpečiť záložným právom k nehnuteľnosti. Predmetom zmluvy o zriadení záložného
práva
k nehnuteľnosti č. Z 1903348-15 uzavretej dňa 07.09.2015 medzi L., F. ako záložným veriteľom a
žalobcom ako záložcom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. L. I., a to ako parc. č. XXX/
X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X (ďalej len

„rodinný dom“). V čl. 15. zmluvy o úvere dlžníci požiadali o poistenie založenej nehnuteľnosti a súčasne
pristúpili k poisteniu podľa Rámcovej poistnej zmluvy o poistení k úveru zabezpečeným nehnuteľnosťou
uzavretej medzi poisťovateľom D. G. C., F. a poistníkom, L., F., predmetom poistenia bola nehnuteľnosť
špecifikovaná v zmluve o zriadení záložného práva. V článku 15.2.4. zmluvy o úvere dlžníci vyhlásili,
že poistená nehnuteľnosť je udržiavaná, bez známok poškodenia, nemá narušenú statiku, poškodenú

strechu a ostatné prvky dlhodobej životnosti. Začiatok poistenia bol dojednaný od 00.00 hod. dňa prvého
čerpaniaúveru.Zozákladnejinformácieprepoisteniekúveromzabezpečenýmnehnuteľnosťouvyplýva,
žeD.G.C.,F.poskytneplneniezaškodyvzniknuténapredmetepoisteniavdôsledkunasledujúcichrizík,
kde bol uvedený okrem iného aj zosuv pôdy. Súčasťou uzatvorenej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie nehnuteľnosti k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou (VPP VUB –

N 11).

11. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je
v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo
zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

13. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

14.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.

15. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že od okamihu, ustanoveného zákonom alebo
dohodnutého účastníkmi až do zániku poistenia trvá poistná ochrana, ktorá je základným obsahom
právneho vzťahu, založeného uzavretím poistnej zmluvy. Poistenému, prípadne inej osobe, vznikne

právo na plnenie poistenia poisťovateľa, ak v čase trvania poistenia dôjde ku skutočnosti, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Túto skutočnosť zákon nazýva ako poistná udalosť.
Vymedzenie poistnej udalosti je obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy. V poistnej zmluve musia
účastníci vždy určiť, z ktorých poistných udalostí vznikne poistenému právo na plnenie. Poistná udalosťpredstavuje objektívnu, subjektívnu či zmiešanú právnu skutočnosť, od ktorej je závislé poistné plnenie
poisťovateľa, je nezávislá od vôle účastníkov poistného pomeru. Poistná udalosť je náhodná udalosť, pri
ktorej vzniká nárok na poistné plnenie. Náhodná udalosť je udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne

predpokladajú, že môže nastať, ale v čase uzavretia poistnej zmluvy nevedia, kedy nastane, prípadne či
vôbec nastane. Náhodnosť spočíva v časovej neurčitosti udalosti. Poistná udalosť je právna skutočnosť,
s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Poistnú udalosť pre jednotlivé
druhy poistenia vymedzujú poistné podmienky. Vznik poistnej udalosti musí preukázať ten, komu vzniká
právo na poistné plnenie. Ak dôjde ku skutočnosti stanovenej v poistnej zmluve, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poisťovateľa plniť, je základnou povinnosťou poisťovateľa poskytnúť poistenému poistné
plnenie. Tejto povinnosti korešponduje právo poisteného
na plnenie. Poistným plnením má ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na mysli peňažné
plnenie, ktorého výška sa určuje na základe zásad ustanovených zákonnými predpismi, poistnými
podmienkami poisťovateľa a poistnou zmluvou so zreteľom
na konkrétny druh a formu poistenia.

16. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou
sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) i osobitná úprava
poistenia majetku (§ 806 a nasl. Občianskeho zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a

povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach,
ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a
špecifikovať,ktorévecisapoisťujú,zktorýchpoistnýchudalostívznikneprávonaplnenie,akésúprípady
výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného
obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky

ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej
udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe
poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto
pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9Cdo/73/2021).

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca bez pochybností nepreukázal, že príčinou vzniku
poškodenia jeho nehnuteľnosti v roku 2017 bola poistná udalosť, ktorá nastala v čase trvania poistenia,
ktoré poistenie nadobudlo účinnosť

od 01.10.2015 na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalobca v odvolaní namietal, že k poškodeniu
jeho nehnuteľnosti došlo práve narušením rovnováhy v súvislosti so stavebnou prevádzkou, a to
geotechnickou sanáciou podložia, ku ktorej mesto Prievidza pristúpilo v danej oblasti v roku 2015, teda
išlo o činnosť, ktorá bola vykonaná v čase platnosti poistnej zmluvy. V tomto smere sa odvolací súd
nestotožnil s predmetnou námietkou žalobcu, nakoľko zo znaleckého posudku č. 26/2018 znalca M. Q.

O. v odbore stavebníctvo, zo statického posudku M. G. N. vypracovaného pre účely znaleckého posudku
č. 26/2018, z výsluchov znalca a svedka (statika) nevyplynuli závery,
na základe ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať poškodenie rodinného domu
vo vlastníctve žalobcu z dôvodu vykonanej geotechnickej sanácie podložia (odvedenia podzemnej
vody zo svahu za účelom zastabilizovania svahu), ktorú realizovalo mesto Prievidza v roku 2015.

Zo záverov znaleckého posudku č. 26/2018 znalca M. Q. O. v spojení s jeho výpoveďou vyplynulo,
že poškodenia nehnuteľnosti a stavby žalobcu (rodinného domu) boli spôsobené zosuvom územia a
príčinou poškodenia rodinného domu žalobcu bolo dosádzanie pôdy a zosuv pôdy vyvolaný dlhodobým
pôsobením podzemných vôd, ako aj geologickou sanáciou podložia (sanačným odvodnením), ku
ktorému došlo v roku 2015. Znalec konštatoval, že objekt (rodinný dom žalobcu) odolal prvým zosuvom

pôdy v roku 2013. Zosuv pôdy je dlhodobou záležitosťou a nedá sa presne určiť, kedy konkrétne začalo
k nemu dochádzať. Podľa znalca k tomuto zosuvu pôdy mohlo začať dochádzať
aj od roku 2010 a každá fáza zosuvu mohla spôsobiť poškodenie nehnuteľnosti žalobcu. Podľa stavu
trhlín znalec konštatoval, že k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu zosuvom pôdy došlo v roku 2017.
Tvrdenie, že nehnuteľnosť žalobcu bola poškodená zosuvom datovaným do rokov 2016-2017, znalec

oprel o statický posudok M. G. N., pričom nevylúčil, že stavba reagovala na udalosti aj z roku 2013,
2015, 2017, pretože zosuv podložia prebieha stále. Jednoznačne a presne sa nedala určiť konkrétna
fáza zosuvu, ktorá reálne poškodila nehnuteľnosť žalobcu. Znalec konštatoval, že príčinou poškodenia
nehnuteľnostižalobcubolprioritnezosuvpôdyasekundárnesanapoškodenímohlopodieľaťajsanačnéodvodnenie z roku 2015. Zo statického posudku statika M. G. N. vypracovaného pre účely znaleckého
posudku č. 26/2018 v spojení s jeho svedeckou výpoveďou vyplynulo, že statické poruchy na rodinnom
dome žalobcu spôsobili zosuvy z roku 2013, teda vyvolávačom poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bol

svahový zosuv pôdy v roku 2013, v možnej kombinácii s geotechnickou sanáciou z roku 2015, pričom
s určitosťou sa nedalo zistiť, ktoré konkrétne na stavbe žalobcu vznikli v dôsledku zosuvu v roku 2013,
a ktoré v dôsledku geotechnickej sanácie v roku 2015. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania, v konaní nebolo preukázané, že k poškodeniu rodinného domu
žalobcu došlo v dôsledku geotechnickej sanácie podložia (sanačného odvodnenia podzemných vôd)

v roku 2015.

18. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti

rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má
za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať

pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

19. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. (Porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6MCdo/17/2010).

20. Odvolaciu námietku žalobcu, že v priebehu platnosti poistnej zmluvy nastala poistná udalosť, pre
ktorú bolo dojednané poskytnutie poistného plnenia, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Záver súdu
prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom z dôvodu nepreukázania, že príčinou vzniku
poškodenia nehnuteľnosti žalobcu v roku 2017 bola poistná udalosť, ktorá nastala v čase trvania

poistenia, je potrebné hodnotiť ako predčasný. Žalobca svoj nárok odvodzuje z poistnej zmluvy (v rámci
zmluvy o poskytnutí úveru uzavretej dňa 07.09.2015 medzi žalobcom a L., F., žalobca súčasne pristúpil
k poisteniu podľa Rámcovej poistnej zmluvy uzavretej medzi poisťovateľom D. G. C., F. a poistníkom
L., F. a predmetom poistenia bola nehnuteľnosť špecifikovaná v zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 07.09.2015,

a to rodinný dom vo vlastníctve žalobcu). Na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že nastala poistná
udalosť žalobca predložil listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. 26/2018 vypracovaný znalcom M. Q.
O., z ktorého vyplýva záver, že príčinou vzniku poškodenia rodinného domu žalobcu bolo dosádzanie
pôdy a zosuv pôdy vyvolaný dlhodobým pôsobením podzemných vôd, ako aj geologickou sanáciou
podložia.

21. Podľa čl. II., bod 1. až 3., Všeobecných poistných podmienok, poistenie sa vzťahuje na poistné
udalosti, ktoré vznikli na území SR. Poistený má právo na poistné plnenie v prípade, ak k poistnej
udalosti došlo na mieste uvedenom v úverovej zmluve ako miesto poistenia. Ak ide o poistenie
nehnuteľnosti, miesto poistenia je zvyčajne vymedzené adresou alebo katastrálnym územím a číslom

parcely (pozemku), kde sa nehnuteľnosť alebo iná stavba nachádza.

22. Podľa čl. III, bod 1, písm. i) Všeobecných poistných podmienok, poistenie sa dojednáva pre prípad
poškodenia alebo zničenia predmetu poistenia týmito poistnými nebezpečenstvami, a to zosuvom
a poklesom pôdy, pádom skál, kameňov, stromov.

23. Podľa čl. XVIII, bod. 14. Všeobecných poistných podmienok, poistná udalosť je náhodná udalosť,
s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa plniť.

24.Podľačl.XVIII,bod.44.Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,zosuvpôdy,zrútenieskálalebozemínje

zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín vzniknuté pôsobením gravitácie a vyvolané porušením dlhodobej
rovnováhy, ku ktorej svahy zemského povrchu dospeli vývojom, alebo aj bola táto rovnováha porušená
v súvislosti s priemyselnou alebo stavebnou prevádzkou. Zosúvanie pôdy však nie je klesanie zemského
povrchu do vnútra zeme v dôsledku pôsobenia prírodných síl alebo ľudskej činnosti.25. Pokiaľ žalovaný v priebehu celého konania popieral dôvod vzniku škody náhodnou udalosťou,
dôkazné bremeno o tom, že príčinou vzniku škody na predmete poistenia nie je príčina tvrdená a

preukazovaná žalobcom, je na žalovanom (poisťovateľovi). Žalovaný tak musí preukázať, že náhodná
škodová udalosť, ktorá nastala, nie je náhodnou udalosťou alebo je takou udalosťou, na ktorú sa
vzťahujú možnosti výluky z poistenia podľa dohodnutých Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný
musí teda preukázať, že nenastala náhodná škodová udalosť v zmysle čl. III, bod 1 Všeobecných
poistných podmienok, ktorá by ho zaväzovala k povinnosti plniť poistné plnenie alebo musí preukázať,

že nastali dôvody výluky z poistného plnenia v zmysle čl. IX Všeobecných poistných podmienok.
Argumentačná rozdielnosť žalovaného pri dôvodoch odmietnutia poistného plnenia žalobcovi tiež
znamená prenesenie dôkazného bremena na neho. Rozhodujúce pre posúdenie, či nastala náhodná
udalosť, je otázka, či a kedy nastal škodný následok, t.j. či náhodná udalosť nastala v priebehu
dohodnutého poistenia alebo mimo neho a taktiež okolnosť, ktorou bol tento následok vyvolaný,
respektíve spôsob ako k nemu došlo. Existencia oboch týchto skutočností má

za následok vznik povinnosti poisťovne plniť z poistenia majetku a stáva sa tak z náhodnej udalosti
udalosť poistná, pričom súd prvej inštancie sa uvedeným spôsobom posúdenia nároku žalobcu titulom
poistného plnenia nezaoberal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že udalosť, ktorá bola žalovanému
ako poisťovateľovi nahlásená dňa 15.09.2017 (v čase trvania poistného vzťahu) z dôvodu poškodenia
rodinného domu vo vlastníctve žalobcu, bola škodovou udalosťou a príčinou poškodenia nehnuteľnosti

žalobcu bol zosuv pôdy a zosuv pôdy podľa čl. III., bod 1 písm. i) Všeobecných poistných podmienok je
udalosťou, s ktorou je spojená povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v prípade poškodenia
alebo zničenia predmetu poistenia. Súd prvej inštancie opomenul na skutočnosť, že škoda
na nehnuteľnosti žalobcu vznikla v septembri 2017, t.j. za účinnosti a platnosti poistnej zmluvy, čo nebolo
ani sporné medzi stranami, pričom ku škode došlo práve v dôsledku zosuvu pôdy, čo vyplynulo zo

znaleckého posudku č. 26/2018 vypracovaného znalcom
M. Q. O.. Odvolací súd považuje právne posúdenie otázky odmietnutia plnenia z poistnej zmluvy
z dôvodu, že k zosuvu pôdy došlo v roku 2013, kedy nebola nehnuteľnosť žalobcu poistená, bez
zohľadnenia ďalších skutočností za nesprávne
a predčasné. Zo statického posudku M. G. N. vypracovaného pre účely znaleckého posudku č.

26/2018 a z výpovede statika ako svedka síce vyplynulo, že zosuvy pôdy z roku 2013 zasiahli rodinný
dom žalobcu a statické poruchy sa prejavili na rodinnom dome s časovým odstupom 4 roky, resp.
vyvolávač poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bol svahový zosuv pôdy v roku 2013, avšak s určitosťou
sa podľa statika nedalo zistiť, ktoré konkrétne poruchy na stavbe žalobcu vznikli v dôsledku zosuvu
v roku 2013 a ktoré v dôsledku geotechnickej sanácie podložia v roku 2015. Súd prvej inštancie

prijal záver o nepreukázaní poškodenia nehnuteľnosti žalobcu v dôsledku škodovej udalosti, ktorá by
nastala za trvania poistenia, a to bez vysporiadania sa s konštatovaním znalca M. Q. O., že príčinou
poškodenia nehnuteľnosti žalobcu bolo dosádzanie pôdy a zosuv pôdy vyvolaný dlhodobým pôsobením
podzemných vôd, ako aj geologickou sanáciou podložia v roku 2015, zároveň znalec nevylúčil, že stavba
žalobcu reagovala na udalosti z rokov 2013, 2015, 2017, nakoľko zosuv podložia prebieha stále, pričom

jednoznačne sa nedala presne určiť konkrétna fáza zosuvu pôdy, ktorá reálne poškodila nehnuteľnosť
žalobcu. Pokiaľ by aj odvolací súd prijal záver o tom, že k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcu došlo
v dôsledku zosuvu pôdy v roku 2013, súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením, či zosuv pôdy
predstavuje náhodnú udalosť ako poistnú udalosť podľa Všeobecných poistných podmienok, v zmysle
ktorej poisťovateľovi vzniká povinnosť vyplatiť poistné plnenie, a to aj v súvislosti so vzniknutou škodou

na nehnuteľnosti žalobcu v roku 2017, ktorá škoda vznikla za účinnosti a platnosti poistnej zmluvy,
za súčasného zohľadnenia a posúdenia časového rozmedzia medzi náhodnou udalosťou a škodným
následkom.

26. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou
v ďalšom konaní bude vzhľadom na prijaté závery odvolacieho súdu preskúmať dôvodnosť žalobcom

uplatneného peňažného nároku titulom poistného plnenia v súvislosti so závermi odvolacieho súdu
uvedenými v bode 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia, a vo veci opätovne rozhodne.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).