Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Csp/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124372357
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124372357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: 365.

bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zast. SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., C.
D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G. H., štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 3.458,34 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 27.08.2024 domáhal súdneho
výroku, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 3.458,34 Eur spolu s úrokom
vyčísleným vo výške 231,33 Eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.458,34 Eur od
18.07.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 36,-Eur a nahradiť mu
trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 10.07.2018 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod

obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. 1838719865, na
základe ktorej poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
5000,-Eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 10.07.2018 (aktuálny stav úveru, posledná strana).
Žalobca (veriteľ) zároveň vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a
pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti,
ktoré mu ukladá ZoSÚ a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon

o bankách a pod.). Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť
úver za predčasne splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca
upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru listom „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, ktorý jej doručoval
na poslednú známu adresu. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, žalobca (po splnení zákonných
podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ v nadväznosti na § 565 OZ) vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
ku dňu 17.07.2023 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť

jednotlivých splátok bola dohodnutá na 20. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s § 53 ods.
9 OZ bol v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dlžník v omeškaní s úhradou splátky splatnej
dňa 20.3.2023 (t.j. splátkou za mesiac marec 2023), pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť,
o čom žalovanú stranu upovedomil listom zo dňa 17.7.2023, ktorý jej zasielal na poslednú známuadresu. Poukázal na § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii, podľa ktorého sa premlčacie lehoty predĺžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie

od 27.3.2020 – 30.4.2020 a 41 dní za obdobie od 19.1.2021 do 28.2.2021). Žalobca pred poskytnutím
úveru riadne skúmal bonitu žalovanej strany, a to nasledujúcim spôsobom: Deklarovaný príjem žiadateľa
typu zamestnanec v SR banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žiadateľa
vo výške 800 Eur. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových
záväzkoch žiadateľa (výdavky) zo Spoločného

registra bankových informácií. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav rozvedený/á a počet vyživovaných detí
0. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5000,-Eur na 8
rokov s mesačnou splátkou 69,59 Eur. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.4.2024
sp. zn. 4Cdo/84/2023 podľa ktorého žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
preukázať dodržanie zákonného procesu skúmania bonity bez relevantnej námietky protistrany; nešlo
ani len o rozhodujúce skutkové tvrdenie, z ktorého by žalobca odvodzoval uplatnený nárok. Vzhľadom

na uvedené žalobca nemá povinnosť už v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) uvádzať
tvrdenia týkajúce sa jeho postupu pri skúmaní bonity žalovanej strany (dlžníkov a spoludlžníkov). Práve
naopak, je to výlučne povinnosťou tohto subjektu, aby relevantným spôsobom spochybnil (namietol),
že žalobca nepostupoval pri skúmaní jeho schopnosti splácať úver v zmysle príslušných ustanovení
zákona. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 3138,37 Eur z čoho pripadlo na

istinu 1541,66 Eur, na úroky 1448,71 Eur, na poplatky a poistné 148 Eur. Prehľad splátok vyplýva
z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so zákonom č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 3458,34
Eur [5000,-Eur (výška poskytnutého úveru) – 1541,66 Eur (platby žalovanej strany započítané na
istinu pred zosplatnením úveru) – 0,00 sumár úhrad po dátume zosplatnenia (platby žalovanej strany

započítané na istinu po zosplatnení úveru)]. Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených
úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Celkové úroky,
ktoré mal na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 1680,04
Eur [celkové náklady 7256,04 Eur - istina [5000,- Eur - poistné 576,00 Eur (96 mesiacov x 6 Eur) –
poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 0 Eur]. Vzhľadom na doposiaľ zaplatené úroky predstavujú

nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 231,33 Eur (1680,04 Eur - 1448,71 Eur). Žalobca si zároveň
uplatnil neuhradené poplatky vo výške 36 Eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním
úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatňuje
ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie
návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky. Vzhľadom na

čiastočné plnenia žalovanej strany po zosplatení úveru predložil žalobca výpočet úrokov z omeškania
do momentu realizovania poslednej splátky: Spolu kapitalizované úroky z omeškania: 0,00 Eur. Žalobca
si uplatnil zákonné úroky z omeškania (5 % p.a. + základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.), a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru, teda nie zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré

žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobca doplnil, že upomienky,
zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanej strane na korešpondenčnú adresu,
prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu
(banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom advokáta žalobca, boli
žalovanej strane riadne odoslané a doručené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako

aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, publikovaným
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021. Žalobca zároveň poukázal na aktuálne
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k aplikácii § 53 ods. 9 OZ v obdobných spotrebiteľských sporoch,
napr. 4Cdo/132/2021, 4Cdo/140/2021, 7Cdo/268/2020, 5Cdo/224/2021. Zároveň bol tohto názoru, že
zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa, aby dlžníkovi (spotrebiteľovi) explicitne

špecifikoval, pre ktoré konkrétne splátky je v omeškaní. Jedinou zákonnou povinnosťou veriteľa je
„upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“ (§ 53 ods. 9 OZ), čo sa
aj stalo v danom prípade. K zosplatneniu úveru preto došlo v súlade so zákonom. K správnej interpretácii
§ 53 ods. 9 OZ poukázal aj na právne závery Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 30.1.2023
sp. zn. 2 Cdo 18/2022. Argumentáciu k uplatneným úrokom podporujú rozhodnutia Najvyššieho súdu,

napr. R 5/2021, sp. zn. 5Cdo/42/2020, 2Cdo/115/2019, 6Cdo/113/2018, 1Cdo/94/2019, 1Cdo/208/2019,
2Cdo/115/2019, 3Cdo/113/2019, 5Cdo/42/2020, 7Cdo/111/2019, 7Cdo/307/2019, 8Cdo/125/2018.3. Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 26Up/1522/2024 zo
dňa 13.09.2024, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
uplatnenú sumu s príslušenstvom.

4. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu včas odpor s odôvodnením, v rámci ktorého namietala,
že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, pričom poukázala na § 7 ods.
1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mala za to, že zmluva o úvere
je pre absenciu obligatórnych náležitostí, ako aj pre nesprávne údaje bezúročná a bez poplatkov z

nasledovných dôvodov. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2018 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2018
do 15. augusta 2018 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné
spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 Eur bola priemerná RPMN
vo výške11,90 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,05 %,

čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Zmluva obsahuje aj
neprávny údaj o odplate a RPMN, nakoľko tieto údaje musia byť v rovnakej výške 10,30 % p.a. Zmluva
neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Ak súd vyhodnotí,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, z niektorého z uvedených dôvodov, žalovaný nebol

ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 20.06.2023 „Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“
v omeškaní so žiadnou splátkou nakoľko bol povinný uhrádzať, len splátky istiny poskytnutého úveru
vo výške 52,08 Eur (5 000/96= 52,08 Eur). Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list zo dňa 20.06.2023
„Vec: Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ ako aj list zo dňa 17.07.2023 „Vec: Výzva na

úhradu dlžnej sumy“, treba považovať za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
(rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022). V zmysle § 132 a §
216 ods. 1 CSP je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na
základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu

mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti
právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého
zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v
žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď
nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s

poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok
ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných
splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je

žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhoval pokračovanie v konaní so žalovanou na súde príslušnom

na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. K skúmaniu bonity uviedol, že žalovaná sa
pred uzavretím zmluvy o úvere obrátila na žalobcu so žiadosťou o spotrebiteľský úver č. 1838719865, v
ktorej uviedla základné údaje potrebné na posúdenie jej bonity, najmä: rodinný stav (rozvedená), počet
vyživovaných detí (0), druh bývania (vlastné), dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské bez maturity), stav
zamestnania (zamestnanec v SR), čistý mesačný príjem (800,- Eur), mesačné splátky iných úverov a

pôžičiek (0,- Eur), iné príjmy a dôchodok (0,- EUR), zrážky, výživné a iné výdavky (0,- Eur). Okrem
toho žalovaná v žiadosti o úver uviedla názov, IČO a adresu svojho zamestnávateľa. V súlade s § 7
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoSÚ“) bola pritom povinná poskytnúť žalobcovi úplné, presné a pravdivé údaje. Žalobca dotknuté
údaje overoval vyžiadaním si podkladov z príslušných registrov a databáz. Konkrétne preveril príjem

žalovanej v Sociálnej poisťovni (SP), ktorá potvrdila čistý príjem deklarovaný žalovanou. Okrem toho
žalobca zisťoval existenciu iných úverových záväzkov žalovanej zaobstaraním si dát zo Spoločného
registra bankových informácií (SRBI). Aj po splátke úveru zostala žalovanej suma vo výške 724,41
EUR (800,-Eur – 75,59 Eur). Táto suma presahovala životné minimum na rok 2018 o viac ako20 % (205,07 Eur + 41,01 Eur), a teda žalovanej aj po splátke úveru zostalo dostatok finančných
prostriedkov na pokrytie životných nákladov. Postup žalobcu v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť
ako skúmanie bonity „bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra“ v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.
Práve naopak, žalobca mal riadne zistené údaje o rodinnom stave, príjmoch aj výdavkoch žalovanej
a súčasne nahliadol do príslušných registrov a databáz (SP a SRBI). Bonitu žalovanej tak posúdil s
odbornou starostlivosťou. V ďalšom uviedol, že tvrdenie žalovanej o priemernej hodnote RPMN na trhu
vo výške 11,90 % je nesprávne, nakoľko vychádza z hodnôt, ktoré platia pre ostatných veriteľov a

nie pre banky, resp. pobočky zahraničných bánk. Žalobca v čl. 2.2 (parametre úveru) zmluvy o úvere
uviedol ako priemernú RPMN na trhu hodnotu vo výške 9,05 %. Vychádzal zo súhrnných informácii o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré zverejňuje
Ministerstvo financií SR za každý štvrťrok. Ministerstvo financií SR zverejňuje údaje o priemernej RPMN
na trhu ku koncu nasledujúceho kalendárneho mesiaca po uplynutí príslušného štvrťroka. Keďže zmluva
o úvere bola uzavretá dňa 13.7.2018, bola táto hodnota v zmluve uvedená podľa údajov platných k 1.

štvrťroku 2018. Pre spotrebiteľské úvery poskytnuté bankami alebo pobočkami zahraničných bánk (teda
subjektami, medzi ktoré patrí aj žalobca) s dobou splatnosti nad 5 do 10 rokov bola hodnota priemernej
RPMN v 1. štvrťroku 2018 9,05 % (tak ako je uvedené v zmluve o úvere). Aj Ministerstvo financií SR
striktne rozlišuje medzi súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi (tie sú generálne určené pre veriteľov bez špecifického postavenia); a súhrnnými informáciami

oúdajochonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochbankamiapobočkamizahraničnýchbánk(tiesú
špeciálne určené pre osobitnú skupinu veriteľov – banky a pobočky zahraničných bánk). V tejto súvislosti
poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.5.2020 sp. zn. 16Co/113/2019,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.3.2020 sp. zn. 5CoCsp/7/2020, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 30.10.2019 sp. zn. 8Co/8/2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa

31.5.2018 sp. zn. 16Co/404/2017. Ak by mal žalobca (banka) postupovať podľa údajov zverejnených
iba pre všeobecných veriteľov, aký zmysel by potom malo rozlišovanie údajov Ministerstvom financií
SR na dve konkrétne skupiny, resp. aké iné subjekty (ak to nemajú byť práve banky a pobočky
zahraničných bánk) by potom mali nastavovať úverové zmluvy podľa súhrnných informácii o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch? Ak by mal bankový subjekt (v tomto prípade žalobca)

uvádzať priemernú RPMN podľa údajov od všetkých veriteľov (teda aj nebankových subjektov, ktoré
spravidla požadujú vyššie, až neprimerané úroky), výsledný údaj by bol skresľujúci a nevýhodný najmä
pre spotrebiteľa. Za daných okolností je hodnota priemernej RPMN v zmluve o úvere uvedená korektne,
v súlade s právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy o úvere. Ďalej žalobca citujúc § 2 písm. h)
ZoSÚ a i) ZoSÚ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka uviedol, že výška celkovej čiastky úveru, ako aj RPMN sa vypočítava na celú
splatnosť úveru. Na rozdiel od nich výška odplaty predstavuje údaj prepočítavaný na rok v zmysle
citovanej legislatívy k odplate. Žalobca do výpočtu odplaty zohľadňuje nasledujúce náklady spotrebiteľa
s spojené s úverom: ročná úroková sadzba, poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní na účet v Banke,
poplatok za spracovanie úveru pri čerpaní na účet v inej Banke, poistné, poplatok za splátku v hotovosti.

V tomto prípade žalobca započítal do odplaty fixnú úrokovú sadzbu a percentuálne vyjadrené poistné
na rok. Naproti tomu, RPMN sa vypočítava podľa komplexného vzorca upraveného v prílohe č. 2 ZoSÚ.
Presná hodnota tohto ukazovateľa je závislá od viacerých aspektov, medzi inými aj prvého časového
intervalu od načerpania úveru po prvú splátku. Platí, že čím je prvý časový interval od načerpania
úveru po prvú plátku kratší, tým je výsledná RPMN vyššia. RPMN sa nerovná odplate, ako nesprávne

uvádza žalovaná. Ide o dva samostatné inštitúty, o čom nepochybne svedčí osobitná právna úprava
každého z nich, ako aj odlišný spôsob ich vypočítavania. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
že by hodnota týchto ukazovateľov mala byť rovnaká, ako sa domnieva žalovaná, práve naopak, jej
názor odporuje základnej povahe týchto inštitútov. Predpoklady pre výpočet RPMN nie sú povinnou
náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo jednoznačne judikoval Najvyšší súd SR v uznesení zo

dňa 24.2.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020 (R 86/2021). Keďže vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
úver nie je bezúročný a bez poplatkov, úvahy žalovanej o neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru sú bez právneho významu. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade so zákonom.

6. Vzhľadom na to, že žalobca navrhoval pokračovať v konaní na príslušnom súde, bola vec postúpená

dňa 08.11.2024 Okresnému súdu Žilina.

7. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.11.2024 uviedla, že pri skúmaní schopnosti splácať
spotrebiteľský úver žalobca nezískal od nej žiadne údaje o nákladoch na bývanie a celkovo na živobytie,z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane
žalovanej po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať
audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Z dôkazov predložených

žalobcom však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie
(SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní
zákonnejpovinnostidodávateľaúverovýchproduktovnafinančnomtrhu.Zust.§7ods.27vetaposledná
ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum

ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť
odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť
životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu,
ktorýpoužívapaušálnyúdajvpodobesumyživotnéhominima,nakoniecneplynieanizopatreniaNBSzo
14.11.2017. Z ust.§ 2 ods.5 nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom
trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa

bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach
sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky,
ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené
vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje
právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli

splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná
na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby
tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. §
7 ods. 1 ZoSÚ. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal
na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na

základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však

pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v

spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z

ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj výdajov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch k priemernej RPMN vyplýva, že údaj o priemernej RPMN má vychádzať

zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba
zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk. Zo žiadnej novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej
správy k takejto novele ani všeobecného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií SR
nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zmluva o úvere
zároveň obsahuje aj nesprávny údaj o priemerne j RPMN vo výške 9,05 %. p.a. .Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2018 platné pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2018 do 15. augusta 2018 zverejnené na stránkeministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so
zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške
od 1500 do 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške11,90 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny

údaj o priemernej RPMN vo výške 9,05 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja
o priemernej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z.z. ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ustanovuje v § 9 ods. 2 písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov a v § 9 ods. 2 písm. z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušnýspotrebiteľskýúverprizmluváchospotrebiteľskomúvereuzatvorenýchdo15-ichkalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V zmysle § 21 ods. 2 cit. zák., na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm.
z/, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov
podľa odseku 1, v zmysle ktorého veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej
banke SR údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z ust. § 21
ods. 1, 2 cit. zák., zákon používa pojem veriteľ, ktorým na účely tohto zákona sa v zmysle § 2 písm.

b/ rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, údaj o
priemernej hodnote RPMN zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi, vrátane
nebankových subjektov. Údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle zákona zverejňuje sa na stránke
Ministerstva financií SR a ide o skutočnosť všeobecne známu, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP

nedokazuje. Ministerstvo financií zverejňuje na svojej webovej stránke tak Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ktoré sú smerodajné pre
nebankové subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, ako aj Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé
štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné z hľadiska skúmania

najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v nadväznosti na kritérium obsiahnuté vo
vykonávacom predpise, t.j. § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ak teda súd zisťuje náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z/ zák. 129/2010 Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté
v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé
štvrťroky veriteľmi, ako to vyplýva z ust. § 21 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. Ak súd zase zisťuje

primeranosť dojednanej odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nar.
vlády SR č. 87/1995 Z. z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery. V prejednávanej veci je teda potrebné vychádzať pri
skúmaní priemernej hodnoty RPMN ako povinnej náležitosti úverovej zmluvy zo súhrnných informácií

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2018 veriteľmi, kedy priemerná
ročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri úveroch neuvedených v r. 1 až 5 vo výške od
1500 do 6500 eur výšku 11,90 % p.a. Z vyššie uvedených dôvodov nie je postup žalobcu pri určovaní
priemernej RPMN správny, keďže pri určovaní priemernej RPMN vychádza z ust. § 1 ods. 4 nar. vl.
SR č. 87/1995 Z.z., a teda z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek

zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Údaj, ktorý žalobca
uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t. j. 9,05 %, je rozhodujúci z hľadiska posudzovania najvyššej
prípustnejvýškyodplaty,ktoránesmieprevýšiťdvojnásoboktejtohodnoty.Žalobcomuvedenápriemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je údajom, ktorý podľa § 1 ods. 4 nar. Vlády slúži na účely
stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a nar. vlády. Nesprávny údaj o priemernej RPMN

má za následok absenciu údaja o priemernej RPMN čo v konečnom dôsledku znamená, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.07.2018 sp. zn. 7Co/161/2018
Krajský súd Žilina. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu,
že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle

§ 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia listu „Vec: Upozornenie – Výzva na
splatenie dlžmej časti úveru“ v omeškaní so žiadnou splátkou nakoľko bol povinný uhrádzať, len splátky
istiny poskytnutého úveru. Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a list „ Vec: Upozornenie – Výzva na splateniedlžnej časti úveru“ ako aj list „Vec: Výzva na úhradu dlžnej sumy“, treba považovať za neplatné právne
úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Krajský súd Žilina sa v rozhodnutí zo dňa 15.06.2022
sp. zn. 7CoCsp/32/2022 zaoberal náležitosťami predžalobnej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Predžalobná výzva, bez presného označenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, je pre neurčitosť neplatný právny úkon a preto neboli splnené
podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Žaloba je nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe
zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné,

žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu
z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti
právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého
zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v
žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď
nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s

poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok
ako zosplatnený, v celosti.

8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.12.2024 uviedol, že pred poskytnutím úveru skúmal bonitu
žalovanej nasledujúcim spôsobom: deklarovaný príjem žiadateľa (žalovanej) typu zamestnanec v SR

banka (žalobca) overila z externého nezávislého zdroja (Sociálnej poisťovne) a akceptovala príjem
žiadateľa vo výške 800,- Eur, v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie
o úverových záväzkoch žiadateľa zo Spoločného registra bankových informácií, žiadateľ si uvádzal
rodinný stav rozvedený/á a počet vyživovaných detí 0, finančná analýza, platná v tom čase, bola
vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5.000,- Eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 69,59 Eur. V

tejto súvislosti predložil dôkazné prostriedky: 1. dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 10.7.2018,
ktoré potvrdili, že žalovaná má vymeriavací základ aspoň vo výške 880,- Eur; 2. dáta dopytu zo
Spoločného registra bankových informácií zo dňa 10.7.2018 (ktoré obsahujú údaje aj od nebankových
subjektov), z ktorých vyplynulo, že žalovaná má 3 existujúce úverové záväzky (s mesačnými splátkami
celkovo vo výške 203,- Eur); Žiadosť o úver zo dňa 10.7.2018, ktorú vlastnoručne podpísala žalovaná

a v ktorej deklarovala, že i) je rozvedená, ii) nemá žiadne vyživované deti, iii) jej čistý mesačný
príjem je 800,- Eur , iv) nemá žiadne výdavky na splátky iných úverov (čo podľa overenie v registri
bankovýchinformáciínebolopravdivé)avi)nemázrážky,výživnéainévýdavky. Žalobcatedavychádzal
z informácií, ktoré mu sprostredkovala žalovaná podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ aj z dát vyplývajúcich z
vybraných registrov (Sociálnej poisťovne a Spoločného registra bankových informácií). Položky, ktoré

má veriteľ zohľadniť pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver upravuje explicitne § 7 ods.
ods. 1 ZoSÚ. Zákon ďalej ustanovuje, že veriteľ vynaloží odbornú starostlivosť, ak: „posúdi schopnosť
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversohľadomnazískanéinformácieospotrebiteľovi;akjeveriteľom
veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo

viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname
veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.“ Žalobca vychádzal z overeného čistého príjmu
spotrebiteľa, nákladov na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a osôb, voči ktorým má

vyživovaciu povinnosť, splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru a výšky peňažných záväzkov,
ktoré znižujú príjem spotrebiteľa (existujúce úvery). Náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa bližšie upravuje § 7 ods. 27 ZoSÚ šiesta veta, § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej
len „opatrenie NBS“). Započítavanie a zisťovanie ďalších výdavkov spotrebiteľa (teda vykonanie auditu

tzv. domáceho rozpočtu) nestanovuje ako súčasť odbornej starostlivosti veriteľa pri skúmaní bonity
spotrebiteľa zákon ani opatrenie NBS. Žalobca má navyše ako súkromnoprávny subjekt prístup k
obmedzenému rozsahu údajov. Môže využiť zdroje, ktoré sú prístupné verejne, alebo zdroje, ktoré
sú mu sprístupnené na základe zákonného splnomocnenia – Spoločný register bankových informácií
(§ 7 ods. 6 ZoSÚ) a register Sociálnej poisťovne (§ 7 ods. 8 ZoSÚ). Nemožno od žalobcu (veriteľa)

požadovať, aby nad rámec údajov overiteľných z týchto databáz (splátky iných úverov a príjmy dlžníkov)
zisťoval ďalšie výdavky dlžníka a preveroval pravdivosť tvrdení, ktoré mu oznámi (o jeho bývaní,
zrážkach zo mzdy, výživnom a iných výdavkoch). Ak by veriteľ takúto povinnosť mal, je na mieste
otázka „ako má tieto údaje o „bežných výdavkoch“ dlžníka získať?“. Podľa aktuálnej legislatívy ide onesplniteľnú požiadavku a je vylúčené, aby súdy sankcionovali veriteľov za jej nesplnenie. Opatrenie
NBS ukladá bankám povinnosť pri výpočte rátať s navýšením nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb o 20 %, čím sa pokryjú aj výdavky, ktoré nemožno zahrnúť pod životné minimum.

Takáto paušálizácia má nahradiť individuálne zisťovanie výdavkov v jednotlivých prípadoch, ktoré je
pre absenciu autoritatívnych oprávnení pre veriteľa prakticky nemožné. Čistý príjem spotrebiteľa bol
800,- Eur, splátky existujúcich úverov (výdavky na peňažné záväzky): 203,- Eur, životné minimum na
dospelú osobu: 205,07 Eur, životné minimum na neplnoleté dieťa: 93,61 Eur, pričom poukázal na
základný vzorec pre výpočet čistého príjmu na účely § 2 ods. 1 opatrenia NBS zníženého o celkovú

výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5 opatrenia
NBS. V tomto prípade: 391,93 – 118,99 [800 – 203 – (1 x 205,07 + 0 x 93,61) – (20 % x (800 – 1
x 205,07 + 0 x 93,61))] = 272,94 Eur. Ukazovateľ schopnosti splácať úver podľa § 2 ods. 1 opatrenia
NBS (podiel výdavkov na peňažné záväzky a čistého príjmu zníženého o celkovú výšku nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5 opatrenia NBS): 69,59 EUR
(splátka poskytovaného úveru bez poistenia) / 272,94 = 0,26 (nižší ako hodnota 1, t.j. v súlade s § 2

ods. 2 opatrenia NBS). Ukazovateľ schopnosti splácať úver by zodpovedal platnej úprave aj v prípade,
ak by žalobca započítaval do splátky úveru aj náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver:
75,59 EUR (splátka poskytovaného úveru s nákladmi spojenými s poistením schopnosti splácať úver) /
272,94 = 0,28 (nižší ako hodnota 1, t.j. v súlade s § 2 ods. 2 opatrenia NBS). K povinnosti veriteľa
skúmať každodenné výdavky spotrebiteľa poukázal aj na rozhodovaciu prax krajských súdov SR. Mal za

to, že skúmal bonitu žalovanej prostredníctvom oboch zákonom rámcovaných spôsobov. Vychádzajúc
zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobca zistil rodinný stav, počet vyživovaných detí,
druh bývania, dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie, čistý mesačný príjem, splátky iných úverov a pôžičiek
a zrážky z príjmov dlžníčky. Súčasne si žalobca zaobstaral údaje zo Spoločného registra bankových
informácií (SRBI) a Sociálnej poisťovne, ktorými poskytnuté informácie overil. Žalovaná trvá na tom,

že v zmluve o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžičke“ č. 1838719865 zo dňa 10.7.2018 (ďalej len
„zmluva o úvere“) mala byť uvedená priemerná RPMN ako obligatórna náležitosť zmluvy. Odkazuje
pri tom na § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ, ktorý sa však v rozhodnom období v zákone už nenachádzal.
Znenie zákona platné v čase kontraktácie veriteľovi neukladalo ani povinnosť vymedzovať v zmluve o
úvere údaj o priemernej RPMN. Stav, z ktorého vychádza argumentácia žalovanej platil do 24.5.2018.

Navyše v danom prípade sa v zmluve o úvere uvádza, že priemerná hodnota RPMN na trhu je 9,05
% a RPMN banky bola 10,30 %. Podľa žalovanej mala byť priemerná RPMN vyššia – 11,90 %. Inými
slovami, žalobca neprezentoval svoj úver ako výhodnejší oproti priemeru na trhu (naopak úver od
žalobcu sa javil ako menej výhodný). Opak by paradoxne platil, ak by žalobca v zmluve uviedol údaj o
priemernej RPMN, ktorý považuje za správny žalovaná. V ďalšom žalobca zotrval na tvrdení, že RPMN

a odplata sú dva samostatné inštitúty. Každý z nich má osobitnú právnu úpravu a rozdielny spôsob
vypočítavania. Výška RPMN sa vypočítava na celú splatnosť úveru, zatiaľ čo výška odplaty predstavuje
údaj prepočítavaný na rok v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov.RPMNsapočítapodľakomplexného
vzorca upraveného v prílohe č. 2 ZoSÚ. Presná hodnota tohto ukazovateľa závisí od viacerých aspektov,

medzi inými aj prvého časového intervalu - od načerpania úveru po prvú splátku. Platí, že čím je prvý
časový interval od načerpania úveru po prvú plátku kratší, tým je výsledná RPMN vyššia a opačne.
K otázke zosplatnenia úveru uviedol, že zo znenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ nevyplývajú obsahové
náležitosti daných úkonov, ktoré vyžaduje žalovaná, t.j. povinnosť informovať spotrebiteľa o konkrétnej
splátke, ktorú neuhradil a pre ktorú teda vyhlasuje veriteľ predčasnú splatnosť úveru. Ustanovenie § 53

ods. 9 OZ vo vzťahu k obsahu upozornenia vyžaduje iba to, aby bol spotrebiteľ upozornený na zámer
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť peňažného záväzku. Pri výzve na splatenie celej pohľadávky §
565 OZ nestanovuje prakticky žiadne obligatórne náležitosti a jej obsah ponecháva na vôli veriteľa.
Ak by upozornenie a výzva mali spĺňať aj ďalšie obsahové kritéria, nepochybne by boli vymedzené
v normatívnom texte zákona. K interpretácii právnych noriem ústavný súd konštatoval, že súd nie je

oprávnený vykladať ich inak, než ich vyjadril zákonodarca, ak je zmysel použitých výrazových prvkov
jednoznačný(uzneseniezodňa22.3.2012sp.zn.IV.ÚS156/2012).Obdobnevnálezezodňa30.1.2019
sp. zn. PL. ÚS 21/2014 uzavrel, že v materiálnom právnom štáte je nutné primárne aplikovať metódu
doslovného výkladu. Od tejto interpretácie je prípustný odklon iba vtedy, keď ňou nemožno identifikovať
obsah právnej normy a je potrené odstrániť jej nejasnosť. Ust. § 53 ods. 9 OZ vymedzuje trojmesačnú

dobu omeškania spotrebiteľa s úhradou splátky, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby po jej uplynutí
mohol veriteľ spravodlivo požadovať jednorazovú úhradu celého záväzku. V záujme vyhnúť sa náhlemu
a prekvapivému zosplatneniu je spotrebiteľ na toto právo vopred upozornený (v lehote nie kratšej ako
15 dní), čím de facto dostáva „poslednú šancu“ vyrovnať dlžné splátky a vyhnúť sa tak strate výhodysplátok. Inými slovami, zákonodarca osobitným režimom v § 53 ods. 9 OZ zarámcoval rozsah ochrany,
ktorá sa má poskytnúť spotrebiteľovi oproti „štandardnému“ dlžníkovi. Aktuálne znenie § 53 ods. 9 OZ
spravodlivo vyvažuje záujem spotrebiteľa, aby nebol predčasne a prekvapivo zbavený výhody splátok,

so záujmom veriteľa požadovať jednorazové uspokojenie pohľadávky, ktorá nie je splácaná riadne a
včas. Účel prijatia tohto ustanovenia je naplnený aj bez potreby ďalšieho rozširujúceho výkladu alebo
analogického dotvárania nad rámec jeho normatívneho vyjadrenia. Práve spotrebiteľ je navyše ten, kto
prestal úver splácať, a teda musí vedieť, ktoré splátky neuhradil a zároveň vie počas celého trvania
zmluvného vzťahu, aká je výška jeho splátky. Okrem toho, nesplácaním úveru spotrebiteľ porušuje

elementárnu zákonnú a zmluvnú povinnosť plniť dlh riadne a včas. Aj od neho tak možno spravodlivo
očakávať, že vynaloží určitú rozumnú mieru vlastnej iniciatívy a snahy o zjednanie nápravy. Podľa
uvedeného platí, že bez ohľadu na to, s koľkými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní, má byť jeho
prípadná úhrada vo výške jednej mesačnej splátky započítaná práve na túto prvú splátku, čím sa má
konzumovať právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Pri akceptovaní takéhoto výkladu je
konkretizácia splátky, pre ktorú dochádza k predčasnému zosplatneniu úveru, bez právneho významu.

Spotrebiteľ totiž vôbec nemusí vedieť, ktorú splátku uhrádza. Stačí mu bez ďalšieho zaplatiť sumu vo
výškejednejmesačnejsplátky.Vtomtoprípadebolažalovanávčasedoručeniaupozornenianamožnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ju žalobca informoval o
celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy vo výške 333,40 Eur. Na upozornenie žalovaná nereagovala a
neuhradila ani jednu splátku. Vedome teda nevynaložila žiadne úsilie k tomu, aby zabránila predčasnej

splatnosti úveru. V tejto veci preto neobstojí tvrdenie, že neoznačením konkrétnej splátky žalobca
zmaril dlžníčke možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu. Právny názor žalobcu potvrdzuje aj
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022. Ak by aj súd dospel k
opozitnému záveru (ktorý presadzuje žalovaná), nemôže žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Neobstojí
tvrdenie, že by v danom prípade malo ísť o porušenie zásady ne ultra petitum. Priznaním neuhradených

splatných splátok pri ich číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom nemôže dôjsť k porušeniu
zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP, súd by naopak žalobcovi prisúdil
menej, než sa domáhal v žalobe. Uložením povinnosti zaplatiť splatné splátky úveru by súd nepriznal
žalobcovi ani odlišné plnenie, než sa uplatňuje v žalobe. Išlo by stále o ten istý nárok, vyplývajúci zo
skutočnosti, že žalovaní nevrátili žalobcovi úver, tak ako sa zaviazali v zmluve o úvere. Priznanie plnenia

jednorazovo (ako sa domáhal žalobca, vychádzajúc z presvedčenia, že úver bol zosplatnený riadne)
alebo naopak v splátkach, závisí výlučne od právneho posúdenia súdu. Nemožno tiež opomenúť, že
pre spotrebiteľskú povahu tohto sporu je zmena žaloby neprípustná (§ 294 CSP). Žalobcovi tak priamo
zákon znemožňuje reagovať na vyhodnotenie platnosti predčasného zosplatnenia úveru (napr. upraviť
žalobný petit a rozhodujúce skutočnosti).

9.Súdvovecivykonalpojednávaniedňa16.01.2025,naktoromvecprejednalarozhodolvneprítomnosti
strán sporu a ich právnych zástupcov, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a o odročenie pojednávania
nežiadali.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaná požiadala žalobcu dňa 10.07.2018 o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5000,-
Eur s dobou splácania 8 rokov a základným súborom poistenia (č. l. 14-15 spisu).

12. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 10.07.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dobrá pôžička č. 1838719865, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského bezúčelového úveru
žalovanej vo výške 5.000,-Eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 96 mesačných splátkach splatných
k 20. dňu v mesiaci vo výške 75,59 Eur z toho mesačná splátka poistného bola 6,- Eur a posledná

mesačná splátka mala byť vo výške 74,99 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 7,5 %, RPMN 10,30%,
priemernej RPMN na trhu 9,05%, odplate 8,94% a jej najvyššia prípustnej výške 18,10%. Celková
čiastka, ktorú má klient zaplatiť predstavovala 7.256,04 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2018,
a termín konečnej splatnosti bol dojednaný k 20.07.2026 (č. l. 21-24 spisu). Strany uzavreli aj Dohodu
o zrážkach zo mzdy dňa 10.07.2018 a Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.07.2018 (č. l. 24

rub – 25, 27 rub - 28 spisu). K zmluve žalobca predložil žalovanou podpísané Štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere (č. l. 25 rub - 26 rub spisu), Informáciu o RPMN (č. l. 27 spisu), Obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery účinné od 01.06.2018 a Všeobecné obchodné podmienky účinnéod 01.06.2018 (č. l. 36-44 spisu), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby s účinnosťou od 15.02.2018
(č. l. 16-18 spisu).

13. Žalobca predložil výpis z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 20.06.2024 na preukázanie platobnej
disciplíny žalovanej (č. l. 32-33 spisu).

14. Listom označeným ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20.06.2023
žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 20.06.2023 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere

viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 333,40 Eur – omeškaná splátka 306,40 Eur a poplatky
27,-Eur, pričom ju vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V opačnom
prípade bude oprávnená banka vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od dlžníka úhradu celej
pohľadávky resp. bude môcť postúpiť pohľadávku inej osobe. Upomienka bola žalovanej doručená dňa
29.06.2023 (č. l. 19, 30 rub,34 spisu).

15.Výzvounaúhradudlžnejsumyzodňa17.07.2023žalobcaoznámilžalovanej,ženakoľkopodstatným
spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 10.07.2018, stáva sa úverový záväzok voči
banka k 17.07.2023 predčasne splatný v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy je 3.593,05 Eur, pričom
bola žalovaná vyzvaná na jej úhradu do 10 dní od doručenia výzvy. V prípade jej neuhradenia bola
upozornená na možnosť vymáhania pohľadávky využitím dostupných právnych prostriedkov. Výzva bola

žalovanej doručovaná do vlastných rúk, zásielku prevzala dňa 24.07.2023 (č. l. 8, 30,34 rub - 35 spisu).

16. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky Predžalobnou výzvou zo dňa 21.06.2024, ktorá
bola odosielaná žalovanej dňa 27.06.2023 (č. l. 20 spisu).

17. Žalobca súdu predložil listinu – Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, podľa ktorého hodnota RPMN pre predmetný úver
predstavovala 9,05% (č. l. 59 spisu).

18. Žalobca na preukázanie skúmania bonity žalovanej predložil listinu označenú ako „Dáta dopytu –

výpis z registra klientských informácií“ zo dňa 10.07.2018 (č. l. 9-13 spisu); Dáta dopytu – Sociálna
poisťovňa (č. l. 31 spisu) a Opatrenie NBS z 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver za účelom preukázania správnosti postupu žalobcu
pri posudzovaní bonity žalovanej založené na č. l. 68 – 71 spisu.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 497 z. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 písm. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej
len „ZSU“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.Podľa § 2 písm. a) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) ZSU, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024
(ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,

inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval nárok vzniknutý mu zo
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi ním a dlžníkom - žalovanou. Právny predchodca žalobcu ako
veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

21. Keďže súd ustálil, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na právny
vzťah ňou založený ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to zákon č. 129/2010
Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy, ako aj Občiansky zákonník.

22. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovanej
plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, súd
prioritne skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu.

23.Zobsahuzmluvyvyplýva,žesplátkybolisplatnék20.dňuvmesiaci.Žalobcavyzvalžalovanúvýzvou

zo dňa 20.06.2023, aby v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy uhradila dlžnú sumu vo výške
333,40 Eur, nakoľko ku dňu 20.06.2023 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako
3 mesiace po lehote splatnosti. Zároveň žalovanú upozornil na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosťpohľadávky banky, v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Následne dňa 17.07.2023 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úverového záväzku.

24. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský
úver v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v ustanovení § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je potrebné
kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, v opačnom prípade je dané zosplatnenie úveru

neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na uplatnenie práva
zosplatniť spotrebiteľský úver je potrebné splniť stanovené podmienky, a to: a) ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, b) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o
tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok),
c) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a d)
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

25. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka až po
trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ustanoveniu § 565 druhá
veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej

splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to,
že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.

26. Zároveň ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa

adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným
upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si
povinnosti dlžníka. Upozornením pred zosplatnením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé
jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 a jednak výslovné upozornenie

spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok
predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať
podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s
formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok“ (komentár k ustanoveniu § 53 ods.

9 Občiansky zákonník z vydavateľstva C. H. Beck od autorov Marek Števček a kolektív - Občiansky
zákonník, komentár I., 2015).

27. Súd zistil, že ani z výzvy žalobcu, ktorou upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru a ani zo samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nevyplýva, s ktorou splátkou

sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace.

28. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať

spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný,
pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj žiadosť veriteľa o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka

je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné považovať za právne úkony, t. j. za prejav
vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto
prejavom spájajú uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto právne úkony tak pre svoju
platnosť vyžadujú v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka určitosť a zrozumiteľnosť.

29. V prípade výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by tak malo byť z
tohto právneho úkonu veriteľa nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej
individualizovanej splátky, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť
veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pričom táto výzva sa musí dostaťspotrebiteľovinajneskôr15dnípredtým,akoveriteľtotoprávouplatní.Práveuvedeniekonkrétnejsplátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z

takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v
spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je

dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

30. Výzva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ

nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom
rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka.
Žalobca výzvou zo dňa 20.06.2023 oznámil žalovanej, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o
úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 333,40 Eur, zároveň ju vyzval na zaplatenie

dlžnej sumy, v opačnom prípade je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto
koncipovaná výzva podľa názoru súdu je neurčitá a nezrozumiteľná. Z tohto právneho úkonu napokon
nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiace
alebo nie, a teda, či vôbec boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ. Z výzvy nie je
možné určiť, pre ktorú splátku chce veriteľ úver zosplatniť. Keďže sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru, ktoré môže využiť podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej
splátke za splnenia podmienok § 53 ods. 9 OZ, a preto je potrebné (nevyhnutné) konkretizovať, ku
ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ
riadne nekonkretizoval, ktorá splátka má byť predmetom zosplatnenia, avšak z uvedených informácií
však vôbec nie je zrejmé, pre omeškanie s ktorou splátkou mal byť úver zosplatnený. Žalobca potom

dostatočným spôsobom nepreukázal využitie svojho práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru.

31. Rovnako podmienka určitosti právneho úkonu platí aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o
zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky, t. j. v poradí prvej splátky, ktorá

sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo
zosplatnenia, inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie,
zanikne. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o
zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania

spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti
splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením
tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo
byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom

ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

32. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Právne úkony veriteľa podľa
ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. list označený ako „Upozornenie – Výzva na

splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20.06.2023 a „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ (zosplatnenie úveru) zo
dňa 17.07.2023, z ktorých nebolo zrejmé, pre ktorú konrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený,
nemožno považovať z dôvodu ich neurčitosti za platné právne úkony (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia dotknutého spotrebiteľského úveru (obdobne
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6CoCsp/2/2023

zo dňa 31.07.2023, sp. zn. 8CoCsp/58/2022 zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa
15.06.2022, sp. zn. 11CoCSp/20/204 zo dňa 27.11.2,024).33. Pokiaľ žalobca namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že podmienkou platného
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565 OZ, je uvedenie konkrétnej splátky, pre
nezaplatenie ktorej bude veriteľ oprávnený uplatniť právo podľa ust. § 565 OZ, v predchádzajúcej výzve

podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, súd konštatuje, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je
nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením
zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade,
keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako tomu bolo aj

v tomto prípade.

34. Súd nie je oprávnený ex offo vykonať „audit“ stavu právneho vzťahu medzi stranami (veriteľom a
spotrebiteľom) a vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ,
keďže by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli (obdobne
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/23/2024 zo dňa 28.11.2024).

35. Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno považovať
zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, na
ktoré žalobca poukazuje. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí posudzoval ťažiskovo otázku
začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Iba okrajovo sa vyjadril

k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má
obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil
len na konštatovaní, že povinnosť označiť vo vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení) konkrétnu
splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba

vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so
zákonom, a teda vzhľadom na § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.
Najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti právneho úkonu, t. j.
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V uvedenom rozhodnutí

nijako osobitne neposudzoval otázku náležitosti zosplatneniu obligatórne predchádzajúceho právneho
úkonu veriteľa, a to výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

36. K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka však súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, ktorý konštatoval: ,,V

prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v
tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia
splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu

vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým
došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli
naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku

informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

37. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto

zosplatnenípresnešpecifikovalkonkrétnusplátku,prektorújednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.

38. V nadväznosti na záver súdu vo vzťahu k neplatnému zospaltneniu úveru súd zároveň
poznamenáva, že následkom toho, že nedôjde k zosplatneniu pohľadávky, (či už z vôle veriteľa alebo
ako dôsledok nesplnenia zákonných /zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky) je skutočnosť, že

veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými
podľa zmluvy. Ak však veriteľ uplatňuje na súde ako spotrebiteľský spor dlžnú sumu titulom zosplatnenia
( ktorá je aj tak vyčíslená) a následne by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený
zákonný predpoklad) uplatňoval túto sumu alebo jej časť titulom jednotlivých splátok, išlo by podľasúdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods.
2 CSP za zmenu žaloby a podľa § 294 CSP je zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, v ktorých
je žalovaný spotrebiteľ nepripúšťa. Nakoľko žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie

z predčasne zosplatneného úveru, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena
podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ,
súd nemohol nárok posudzovať inak, napríklad ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných
splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý žalobcom ani
nebol uplatnený (obdobne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn.

6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022).

39. Nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie
úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo naráža aj na „procesné limity“ v zmysle
§ 132 ods.2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič

iné,akolennazákladevlastnejiniciatívykonajúcehosúdu(anamiestožalobcu,ktoréhotakátopovinnosť
zaťažuje) vymedzenie takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy
a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že
takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne
v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred

súdom (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/138/2024 zo dňa 26.11.2024).

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol bez toho, aby podrobil zmluvu
prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona a teda či nie je dôvod
úver podľa § 11 tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakého dôvodu sa

súd nezaoberal ani argumentáciou a námietkami žalovanej týkajúcimi sa neskúmania bonity žalovanej
žalobcom, správnosťou údaja o priemernej RPMN, nakoľko posúdenie týchto skutočností nebolo pre
rozhodnutie súdu podstatné.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v celom rozsahu v konaní neúspešný a preto má voči nemu žalovaná
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.