Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Cpr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212422
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123212422.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: MUDr. Štefan Soták, PhD,

MPH, MBA, LL.M, narodený XX.XX.XXXX bytom A. XXXX/XX, B., právne zastúpený: JUDr. Jana
Šepeľová, Advokátska kancelária, so sídlom Námestie slobody 13/25, Humenné proti žalovanej:
Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, so sídlom Rastislavova 43, Košice, právne zastúpená:
ALENA ZADÁKOVÁ - advokát, s.r.o., so sídlom Kováčska 32, Košice, IČO: 53 209 451, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 19.5.2023 je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 12.10.2011 sa
končí dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nárok na náhradu mzdy žalobcu vylučuje na samostatné konanie v ktorom bude rozhodnuté aj
o trovách celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2023 sa žalobca domáha, aby konajúci súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní určil, že skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania

okamžitýmskončenímpracovnéhopomeruzodňa19.05.2023jeneplatné;pracovnýpomernaďalejtrvá;
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhrady mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku
od doručenia výzvy na prideľovanie práce, inak od doručenia tejto žaloby do času, keď mu umožní
pokračovať v práci, spolu so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti mzdy za každý mesiac
neprideľovania práce, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku aby žalovaný nahradil trovy
konania v žalobcovi v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch žaloby uvádza, že ako zamestnanec so žalovaným dňa 12.10.2011 uzatvoril pracovnú
zmluvu. Žalovaný listom zo dňa 19.05.2023 nazvaným „Okamžité skončenie pracovného pomeru“
odoslaným 31.05.2023 na adresu: A. XXXX/XX, XXX XX B. a doručeným dňa 01.06.2023 pánovi
C. D., zamestnancovi obchodnej spoločnosti KATOS, s.r.o. zároveň splnomocnencovi na preberanie
písomnosti týkajúcich sa zamestnancov obchodnej spoločnosti KATOS MED, s.r.o., ktorej je žalobca
zamestnancom, teda nie žalobcovi, sa pokúsil o okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
19.05.2023. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje žalobca za neplatné a to najmä

z dôvodu, že v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Zákonníka práce nebolo toto okamžité skončenie
pracovného pomeru doručené žalobcovi do vlastných rúk. Okrem toho žalovaný predmetné okamžité
skončenie pracovného pomeru zaslal zo dňa 19.05.2023 v rozpore s ustanovením § 68 ods. 2
Zákonníka práce, až po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončeniepracovného pomeru dozvedel. Okrem toho nie je ani naplnený zákonný dôvod predpokladaný v § 68
Zákonníka práce, na ktorý sa odvoláva samotný zamestnávateľ v predmetnom okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 19.05.2023 a teda, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, čoho

si je veľmi dobre vedomý aj samotný žalovaný (ktorý zrejme medzičasom pristúpil k sebareflexii),
keďže psychiatrickým oddelením zasielané potvrdenie o práceneschopnosti žalobcu vystavené dňa
17.05.2023, ktoré žalovaný prevzal 22.05.2023, dodnes žalovaný nezaslal späť psychiatrickému
oddeleniu E. F. G. D., a teda žalovaný, ako zamestnávateľ, preukázateľne akceptoval práceneschopnosť
žalobcu.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu
okrem iného uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné. pokiaľ ide
o námietku, že nebola dodržaná lehota s odkazom na ust. 68 ods. 2 ZP, k veci uvádza, že túto
námietku považujú v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko neospravedlnená absencia žalobcu trvala
od 20.02.2023 do 16.05.2023, čo je konštatované aj v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa

19.05.2023, a teda pri skúmaní dodržania lehoty je nutné túto posudzovať počas celej doby trvania
neospravedlnenejabsencie.Pokiaľsajednáonámietkužalobcu,žemuokamžitéskončeniepracovného
pomeru nebolo doručené do vlastných rúk považuje žalovaný túto námietku za účelovú. V prílohe
predkladá súdu doručenku, do vlastných rúk, z ktorej je zrejmé, že túto prevzala osoba, ktorú žalobca
splnomocnil na preberanie písomnosti. Samotný dôvod , pre ktorý bol so žalobcom okamžite skončený

pracovný pomer tento nespochybňuje a teda uvedené považuje žalovaný za nesporné, pričom poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 5Cdo/81/2020. to že neospravedlnená absencia v práci je porušením
pracovnej disciplíny nepovažuje žalovaný rovnako tak za spornú skutočnosť. Dôležité už bude len
posúdenie zo strany súdu, či sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo nie. Pokiaľ ide
o nárok na náhradu mzdy uvedené navrhuje žalovaný vylúčiť na samostatné konanie, nakoľko nie je

o tom možné rozhodovať skôr, ako bude vyriešená otázka neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Záverom žalovaný poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pričom uviedol, že v prípade,
že by súd rozhodol, že v prejednávanom prípade sa jedná o neplatné skončenie pracovného pomeru
zo strany žalovaného, tento vznáša námietku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, že nie
je možné od neho ako zamestnávateľa spravodlivo očakávať, že bude žalobcu naďalej zamestnávať

a to s ohľadom na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorého je žalobca osobou nebezpečnou pre
spoločnosť. Aj napriek ľútosti, ktorú žalobca vyjadril v rámci žaloby, kde ľutoval svoje konanie vo vzťahu
ksvojejnadriadenejD.C.,ktorejsavyhrážalzabitím,niejemožnébraťnaľahkúváhutakétovyjadreniaaj
napriek tomu, že tieto boli vyslovené z dôvodu duševnej choroby. Na základe uvedeného žalovaný žiada
žalobu v celom rozsahu zamietnuť alternatívne určiť, že pracovný pomer sa končí dňom rozhodnutia

vo veci samej.

4. V rámci písomného vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol,
že toto vyjadrenie je účelové a tendenčné. Je hrubým zavádzaním súdu tvrdenie, že neospravedlnená
absencia žalobcu mala trvať od 20.02.2023 do 16.05.2023 a dokonca, že to má údajne vyplývať zo

samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru. V okamžitom skončení pracovného pomeru sa
uvádza, že neospravedlnená absencia má trvať od 20.02.2023 do dnešného dňa, a teda preukázateľne
nie je zrejmé, aký deň mal žalovaný na mysli. Žalobca má za to, že s ohľadom na hore uvedené
je okamžité skončenie pracovného pomeru nezrozumiteľným ako aj neurčitým právnym úkonom, čo
zakladá jeho absolútnu neplatnosť, a teda nie je resp. nebolo spôsobilé vyvolať právne účinky. Má za

to, že žalovaný veľmi dobre vedel, že v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru
je žalobca hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení E. F. G. H. D., keďže toto zariadenie ešte
dňa 19.05.2023 zasielalo žalovanému potvrdenie o práceneschopnosti vystavené dňa 17.05.2023.
V prípade, že horeuvedené bude naďalej žalovaný rozporovať, bude žalobca nútený predvolať
na výsluch primárku psychiatrického oddelenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca požiadal

žalovaného 01.03.2023 o neplatené voľno, keďže bol v tom čase vo väzbe v ÚVTOS Košice, čo
konštatujeajsamotnýžalovanývpredmetnomokamžitomskončenípracovnéhopomeru,nočožalovaný
bezdôvodne ignoroval, išlo tu predsa preukázateľne o zákonnú preukážku v práci. V tomto kontexte
považuje žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru za úplný hyenizmus a účelový postup zo
strany žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného uvedené v okamžitom skončení pracovného

pomeru, že žalobca mal byť údajne oboznámený s Pracovným poriadkom UNLP Košice a dokonca
sa tak malo stať dňa 03.05.2021, žalovaný uvedené nijako nezdokladoval a ide teda len o jeho ničím
nepodložené tvrdenie, ktoré nemá oporu v doterajšom dokazovaní. Tvrdenie o údajnej nebezpečnosti
žalobcu pre spoločnosť neobstojí, keďže v prípade žalobcu bolo v rámci trestného konania preukázané,žeišlooprechodnúpsychotickúporuchu,ktoroutrpellenvčasespáchaniačinuapredsatrestnéstíhanie
nebolo zastavené z dôvodu, že bol v minulosti psychiatrický prípadne psychologický pacient respektíve,
že by mal byť vo všeobecnosti psychicky chorý.

5. V rámci písomného vyjadrenia žalovaný okrem iného na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nie je
pravdivé tvrdenie, že by obmedzenie osobnej slobody bolo zákonnou prekážkou v práci a ani to,
že by to zámerne ignoroval vo vzťahu k žalobcovi. Listom zo dňa 03.03.2023 žalobcovi oznámil, že
jeho neprítomnosť v práci odo dňa 20.02.2023 považuje po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

za neospravedlnenú absenciu. Zamestnávateľ nie je povinný zo zákona uvoľniť zamestnanca pokiaľ
o to požiada, aj keď ide o uvoľnenie bez nároku na náhradu mzdy. Zamestnávateľ je povinný umožniť
zamestnancovi pracovné voľno, ale len z dôvodov uvedených v § 141 Zákonníka práce. Dôležité osobné
prekážky na strane zamestnanca sú zákonom dané a ani jedna sa nevzťahuje na situáciu, kedy je
zamestnancovi obmedzená osobná sloboda. Odmietol taktiež tvrdenie, že by mal v úmysle so žalobcom
ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa ust. §68 ods. 1 písm. a) ZP,

teda z dôvodu, že by bol žalobca právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Záverom pripustil,
že jeho úvaha o ľútosti žalobcu vo vzťahu k jeho konaniu ku I. C. bola nesprávna a navrhol vo veci
vykonať dokazovanie.

6. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2024 okrem iného uviedla,

že zotrváva na doterajších podaniach učinených v tejto veci. Má za to, že naďalej považuje skončenie
pracovného pomeru za neplatné a to z toho dôvodu, že bolo doručené a prevzaté pánom C. D..
Poukázalanaustanovenia§38ods.1aods.2zákonníkapráce.Zažalobcuďalejvovyjadreníuviedla,že
Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru má byť závažné porušenie pracovnej disciplíny,
konkrétne moja neospravedlnená neprítomnosti v práci odo dňa 20.02.2023 do 19.05.2023 (do spísania

okamžitého skončenia pracovného pomeru). Okamžité skončenie pracovného pomeru sa považuje
za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru z dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku
práce. Je akceptovateľné v situáciách, kedy nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Čo možno považovať za závažné
porušenie pracovnej disciplíny zákon nevymedzuje, preto je potrebné posúdiť či s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu ide o závažné porušenie, pričom je potrebné prihliadnuť aj na osobu zamestnanca,
funkciu, jeho doterajší postoj k plneniu úloh, dôsledky porušenia povinností, či spôsobil svojím konaním
škodu atď. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/12/2008, sp.zn. 5Cdo/95/2009, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave 8CoPr/1/2018). Ako už bolo uvedené, zamestnancom Univerzitnej
nemocnice L. Pasteura Košice je od 15.10.2011, teda viac ako 12 rokov. Po celý ten čas s ním bola

absolútna spokojnosť, Nemal nikdy žiadne pokarhanie, napomenutie, či porušenie pracovnej disciplíny.
Keď bol dňa 13.02.2023 (pondelok- pracovný deň) o 00:15 hod. zatknutý, nebolo mu umožnené s nikým
telefonovať, túto možnosť dostal až v ten deň okolo 14:00 hod. Bolo mu povedané, že má nárok na jeden
telefonát. Volal mame. V tejto súvislosti poukazuje na to, že keď dotelefonoval s mamou, tá ihneď volala
priamej nadriadenej prof. MUDr. Ivici Lazúrovej, FRCP, Dr.Sc, prednostke I. internej kliniky žalovaného.

Raz jej zdvihla a hneď zložila, druhý raz jej povedala, že sa s ňou nebude rozprávať a opäť zložila.
Jeho neúčasť v práci teda chcela ako prvá ospravedlniť jeho mama, avšak nebolo jej to umožnené, nikto
ju nechcel vypočuť. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhuje vypočuť svoju matku. Do Univerzitnej
nemocnice nevolal, lebo spamäti nevedel telefónne číslo na personálne oddelenie, kde by telefonicky
oznámil svoju neprítomnosť v práci. V cele predbežného zaistenia bol 4 dni – od pondelka do štvrtka

popoludnia. Nikto mu nedovolil telefonovať, nikto mu nedovolil písať nejaký list. Vo vyšetrovacej väzbe,
kam sa dostal vo štvrtok podvečer, takisto nemal možnosť nikomu volať ani sa nijako spojiť s okolitým
svetom. Žil v domnienke, že nemusí nikomu oznamovať svoju neprítomnosť v práci, nakoľko do väzby
bol vzatý po tom, ako prof. MUDr. Ivica Lazúrová, FRCP, Dr.Sc., teda jeho nadriadená podala naň trestné
oznámenie. Žalovaný teda mal vedomosť o dôvode neprítomnosti v práci. V piatok 17.02.2023, t.j. keď

už bol vo vyšetrovacej väzbe, cez deň dostal dve obálky, dva listy čistého papiera. Na to mal nárok, ale
dostal ich príliš neskoro, listy sa už poslať nedali. Taktiež dostal letáčik, podľa ktorého sa riadil. V ňom sa
uvádza: „Ak sa zamestnávateľ dozvie (najneskôr v deň, kedy ste mali byť v práci), že ste boli obmedzený
na osobnej slobode výkonom väzby, nemôže Vás prepustiť (ide o prekážku v práci).“ Cez víkend potom
pošta nechodila. Po víkende napísal rukou list a odoslal ho na adresu J. K., sekretárka, I. interná klinika

UN LP, Tr. L. X, XXX XX M.. Bol to list adresovaný zdravotníckej sekretárke. V ňom písal, že istú dobu
nebude v práci a poprosil, aby jeho funkcia správcu dekubitov (preležanín u imobilných pacientov) na
klinike bola zverená niekomu inému. Dňa 21.02.2023 referentovi ústavu predložil žiadanku o povolenie
hovoriť so sociálnou pracovníčkou a požiadal o vydanie potvrdenia o prekážke v práci. Dňa 22.02.2023sa nič nedialo a až dňa 23.02.2023 rozprával so sociálnou pracovníčkou, ktorá mu na jeho žiadosť
predložila dve kópie, či rovnopisy potvrdenia, že je vo výkone väzby. Sociálna pracovníčka mu taktiež
nadiktovala adresu personálneho oddelenia LF UPJŠ a adresu personálneho oddelenia UNLP. Hneď

ako to bolo možné, teda 24.02.2023 ráno hodil do schránky 2 listy - pre N. K. C. D. M. O. D. C. E. N. H.
M., kde som napísal rukou list, kde oznámil prekážku v práci a k tomu pripojil potvrdenie z ústavu. Taktiež
listom zo dňa 03.03.2023 požiadal vedenie Univerzitnej nemocnice o neplatené voľno. Nikdy mu žiadna
odpoveď neprišla. Ani kladná, ani záporná. Potom mu z vedenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura
Košice prišiel list, kde mu bolo oznámené, že má neospravedlnenú. absenciu v práci. Z listu nie je jasné,

či neprítomnosť v práci bola považovaná za závažné alebo nezávažné porušenie pracovnej disciplíny.
V súvislosti s aplikáciou § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, bolo súdnou praxou
ustálené, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou. V prípade okamžitého skončenia
pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, môže ísť o niekoľkonásobné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo môže ísť o

ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca
v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska hodnotenia
intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej
práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu
došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinností a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

Mázato,žesvojuneprítomnosťnapracoviskunemoholospravedlniťskôr,akotoučinil,svojhorodinného
príslušníka, teda svoju mamu požiadal o vyrozumenie o vzatí do väzby môjho zamestnávateľa, avšak
aj napriek jej snahe jeho nadriadená s ňou odmietla komunikovať. V neposlednom rade opätovne
poukazujenato,žejehonadriadenáprof.MUDr.IvicaLazúrová,FRCP,DrSc.vedelaosituáciíaúčelovo,
v snahe nájsť spôsob, ako s ním ukončiť pracovný pomer, odmietala upovedomenie jeho mamy brať v

úvahu. Za tejto situácie sa mu javí žalovaným zvolený najprísnejší postih ako neprimerane tvrdý. Ako
už uviedol, pracuje u žalovaného viac ako 12 rokov, počas celej doby svedomito pristupoval k plneniu
si svojich pracovných povinností, pričom v tomto prípade žalovaný neuviedol konkrétne negatívne
dôsledky jeho neprítomnosti v práci, na jeho majetku, či iných právach a oprávnených záujmoch, preto
nemožno považovať okamžité skončenie pracovného pomeru za akceptovateľnú sankciu za údajné

porušeniepracovnejdisciplíny.Taktiežchcevneposlednomradepoukázaťnatúskutočnosť,ževzmysle
§ 109 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený uplatniť (miernejší) sankčný postih v podobe
krátenia dovolenky zamestnancovi za výkon väzby.

7. Súd v prejednávanom spore nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obe sporové strany so svojimi

právnymi zástupcami.

8. Obe sporové strany v rámci úvodného prednesu v zmysle ustanovenia § 181 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uviedli súdu
prvej inštancie v rámci prípravy veci na pojednávanie.

9.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaspodstatnýmobsahomlistínpredloženýchstranamisporu
ako aj výsluchmi strán sporu a navrhnutých svedkov a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento
skutkový stav:

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca so žalovaným mal pracovný pomer na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 12.10.2011 v znení príslušných Dohôd o zmene pracovnej zmluvy.

11. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.05.2023 súd zisťuje, že žalovaný so
žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že „je neprítomný v práci od 20.02.2023 do

dnešnéhodňa.Dňa01.03.2023bolozožalobcovejstranydoručenéUNLPoznámenie,podľaktoréhomu
bola od 13.02.2023 obmedzená osobná sloboda. Uvedené potvrdzovalo aj potvrdenie o jeho dodaní do
výkonu väzby od 13.02.2023 zo strany Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
Floriánska 18, Košice zo dňa 24.02.2023, ktoré tvorilo prílohu k uvedenému.“ Súčasne z okamžitého
skončenia pracovného pomeru súd zisťuje, že listom zo dňa 03.03.2023 zn.: 557/2023/PersO žalovaný

žalobcovi oznámil, že jeho neprítomnosť v práci odo dňa 20.02.2023 považuje po prerokovaní so
zástupcami zamestnancov za neospravedlnenú. V zmysle článku 5 bod 3 písm. e) platného pracovného
poriadku žalovaného, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 03.05.2021 sa za závažné porušeniepracovnej disciplíny považuje neospravedlnená absencia v práci trvajúca viac ako jeden deň. Pracovný
pomer skončí dňom doručenia tohto rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru.

12. Z Príkazu Okresnej prokuratúry Košice II súd č.: 1 Pv 91/23/8803-39 zo dňa 17.05.2023 súd
okrem iného zisťuje, že žalobca bol týmto rozhodnutím ihneď prepustený z väzby, ktorá začala plynúť
o 00:15 hod. dňa 13.02.2023, nakoľko pominul dôvod na ďalšie trvanie väzby. Žalobca bol stíhaný
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Súčasne súd zisťuje, že
z odôvodnenia tohto príkazu vyplýva, že zo znaleckého posudku podaného dňa 06.05.2023 vyplynulo,

že žalobcova osobnosť je nevyrovnaná, schizoidná s paranoidnými rysmi pri nadpriemernom intelekte.
Paranoidné postoje a vnímanie reality ovplyvňovali jeho vnímanie svojej osoby, ako aj vnímanie okolia
voči jeho osobe. Akútnej dekompenzácii psychického stavu došlo prvýkrát v roku 2017, kedy vyhľadal
psychiatrickúpomocastavobvinenéhosaliečboustabilizoval,zlepšil.Aktuálnadekompenzáciavznikala
postupne od začiatku roku 2023 a viedla ku skutku, z ktorého je obvinený. Tempore criminis konal pod
vplyvom paranoidného bludného ladenia vnímania reality psychotickej hĺbky. Bludné vnímanie reality

ovplyvnilo jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti podstatným spôsobom, znalkyňa ich hodnotila
ako vymiznuté.

13. Z odpovede právnej zástupkyne žalovaného na výzvu súdu, aby oznámila identifikačné číslo
priradené k zásielke okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom súd zisťuje, že

identifikačné číslo je 0A503882405SK a zásielka bola podaná na pošte Košice 2, 30.05.2023 doručená
01.06.2023 o 13:45 a bola zaslaná na adresu I. P. L., 066 01 B., A. XXXX/XX, do vlastných rúk.

14. Z odpovede Slovenskej pošty (č.l. 119) súd okrem iného zisťuje, že zásielka s podacím
(identifikačným) číslom 0A503882405SK, adresovaná I. P. L., 066 01 Humenné, Osloboditeľov 1604/60,

do vlastných rúk, bola dodaná dňa 01.06.2023. Zásielka bola prevzatá na základe predloženia
splnomocnenia č. 003022-91-2019. V tomto prípade zásielku prevzal splnomocnenec - pán D., ktorý má
splnomocnenie na preberanie zásielok za spoločnosť KATOS, s.r.o. Slovenská pošta, a.s. nedisponuje
splnomocnením, ktoré by pána D. oprávňovalo prevziať zásielku pre MUDr. Štefana Sotáka - žalobcu.
K uvedenému oznámeniu bola pripojená aj aj fotokópia dodávacieho dokladu s potvrdením prevzatia

poštovej zásielky s podacím číslom ako aj splnomocnenie č. 003022-91-2019. (č.l. 120-121).

15. Z oznámenia o prekážke v práci zo dňa 24.02.2023 (č.l. 151) súd okrem iného zisťuje, že žalobca
v rámci výkonu väzby oznámil žalovanému, že mu odo dňa 13.02.2023 bola obmedzená osobná sloboda
a preto nie je schopný vykonávať svoju prácu pre žalovaného. Prijaté žalovaným to bolo 01.03.2023.

Odoslané 27.02.2023.

16. Z listiny na č.l. 139 označenej ako Žiadosť o neplatené voľno zo dňa 03.03.2023 súd zisťuje, že
žalobcaadresovalžalovanémužiadosťoposkytnutieneplatenéhovoľnaatovzhľadomnatúskutočnosť,
že je toho času vo väzbe v ÚVVaTOS Košice, expedované dňa 03.03.2023 o 14:20.

17. Z „oznámenia (žalovaného) o prekážke v práci - odpoveď“ zo dňa 03.03.2023 adresovanej žalobcovi
súd okrem iného zisťuje, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu oznamuje žalobcovi, že mu dňa
01.03.2023 bolo doručené oznámenie o prekážke v práci, podľa ktorého mu bola od 13.02.2023
obmedzená osobná sloboda. Na základe skutočnosti, že odo dňa 13.02.2023 do 17.02.2023 žalobca

čerpal dovolenku a odo dňa 20.02.2023 do dnešného dňa nie je prítomný v práci mu žalovaný oznamuje,
že jeho neprítomnosť v práci odo dňa 20.02.023 považuje po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
za neospravedlnenú.

18. Z „Oznámenia o ukončení práceneschopnosti a žiadosti o prideľovanie práce – odpoveď“ zo dňa

25.06.2024, súd zisťuje, že žalovaný oznámil žalobcovi, že trvá na okamžitom skončení pracovného
pomeru, ktoré mu bolo doručené, pričom o jeho platnosti neplatnosti rozhodne Mestský súd Košice.

19. V rámci výsluchu zástupkyne žalovaného táto okrem iného uviedla, že trvá na tom, aby bol so
žalobcom skončený pracovný pomer a to z dôvodov, ktoré viedli k jeho absencii. Poukázala na písomné

vyhrážky svojej priamej nadriadenej, ktoré mal adresovať priamo žalobca kolegyni, pričom zdôraznila,
že pri okamžitom skončení pracovného pomeru sa zo strany zamestnávateľa nejednalo o skúmanie
dôvodnosti absencie, ale absencie ako takej, teda v zmysle toho, že žalovaný je zamestnávateľ, ktorý
je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a teda od každého zamestnanca sa vyžaduje, aby bolv stanovenom čase na pracovisku a plnil si svoje pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy. Po
doručení návratky týkajúcej sa okamžitého skončenia pracovného pomeru boli protokolárne príslušnými
zamestnancami a kolegami žalobcu spísané veci v inšpekčnej miestnosti, kde zástupkyňa žalovaného

uvádza, že v dáždniku, v rúčke dáždnika bola schovaná chladná zbraň, niečo ako dýka a z tohto dôvodu,
aj vzhľadom na okolnosti, na ktoré už poukázali vo svojich písomných vyjadreniach má za to, že nie
je spravodlivé od zamestnávateľa očakávať, aby teda žalobcu naďalej zamestnával. Nájdenie týchto
predmetov žalovaný ako zamestnávateľ riešil aj prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.

20. Zo záznamu o predmetoch v osobnom vlastníctve a ich odovzdaní súd okrem iného zisťuje (č.l. 201),
že pri balení predmetov v osobnom vlastníctve žalobcu dňa 25.06.2024 vykonávajúci zamestnanci zistil,
že niektoré predmety majú charakter zbrane, a to útočnej alebo obrannej. Preto tieto predmety vyčlenili
za účelom odovzdania vyšetrujúcim pracovníkom PZ SR. Tento zoznam takto odovzdaných siedmych
predmetov je nasledovný: dáždnik s odnímateľnou rukoväťou, ktorej súčasťou je bodák, vychádzková
palicasodnímateľnourukoväťou,ktorejsúčasťoujebodák,paralyzér,kovovéguličkycharakterunábojov

do strelnej zbrane o veľkom množstve, hrebeň s odnímateľnou rukoväťou, ktorej súčasťou je bodák,
skladacia tyč charakteru obušku, slzný spray. Na č.l. 202 sa nachádza aj fotka týchto predmetov. Na č.l.
203sanachádzaajzoznampredmetovnachádzajúcichsavinšpekčnejizbeabolivosobnomvlastníctve
žalobcu.

21. Z listu adresovaného riaditeľovi žalovaného súd okrem iného zisťuje, že dolu podpísaní zamestnanci
I. internej kliniky žalovaného, nesúhlasia s tým, aby žalobca opätovne nastúpil pracovať na túto kliniku.
Dôvodom je jeho problémová osobnosť, neprimerané reakcie na bežné upozornenia nadriadených,
alebo starších kolegov a nosenie zbraní do práce. V tomto liste poukázali nálezy zbraní v jeho pracovni.
Súčasne uviedli, že vedenie žalovaného ich informovalo o neoprávnenom vstupovaní žalobcu do

informačného systému KNIS a získavaní údajov o lekárkach, ktoré pracujú v tejto nemocnici. Počas
jeho pôsobenia na klinike dostávali mnohé kolegyne a kolegovia anonymné listy, z písania ktorých je
žalobca podozrivý. Majú za to, že žalobca by nemal pracovať v prostredí, kde sa kladie veľký tlak na
zamestnancov. Jeho prítomnosť na pracovisku by vyvolala obavy a strach zamestnancov, keďže už
bola vážne narušená dôvera personálu 1. internej kliniky. Pripojených je 28 podpisov lekárov 1. internej

kliniky.

22. Z výpisu zo systému KNIS súd zisťuje, že žalobca ako zamestnanec sa neoprávnene oboznamoval
s osobnými údajmi fyzických osôb, t.j. neoprávnene nahliadal do zdravotnej dokumentácie svojich
kolegýň, pričom kontrolované obdobie je od 12/2022-01/2023, pod loginom 143588, ktorým sa

prihlasoval žalobca a prehliadal si vyšetrenia a karty svojich kolegýň. (č.l. 232 -234) Rovnako tak
k uvedenému je pripojené poverenie a poučenie oprávnenej osoby podpísanej žalobcom zo dňa
05.09.2018. (č.l. 235-236).

23. Z výsluchu svedka I. I., súd okrem iného zistil, že tento bol bývalým kolegom žalobcu, od roku

2013 nepracuje na klinike. K osobe žalobcu uvádza, že hoci bol v danom čase primárom predmetnej
kliniky na predmetnej klinike pracovalo relatívne veľa zamestnancov, ale nemá o žalobcovej práci nejaké
informácie o jej nedostatkoch alebo pracovných pochybeniach. Potvrdil, že sa žalobca nadmerne potil,
pričom nebolo to také, aby to bolo nutné riešiť medicínsky.

24. Z výsluchu svedka MUDr. Szakácsa súd okrem iného zisťuje, že sa so žalobcom mal pracovný
vzťah,pričombolpriamymnadriadenýmžalobcu,bolzástupcomprednostuprezdravotníckučinnosť,bol
primárom oddelenia, pracovný pomer u žalovaného skončil 01.04.2021. Pokiaľ ide o pracovné vzťahy,
alebo o prácu vykonávanú žalobcom na pracovisku v prvom rade bol zamestnancom Lekárskej fakulty,
teda na plný úväzok a v rámci nemocnice mal na začiatku veľmi malý úväzok - 0,05 postupne teda

bol zväčšovaný, ale pokiaľ ide o pracovné zaradenie, plnenie pracovných si povinností nemal s pánom
žalobcom výraznejšie problémy, resp. žiadne problémy. Nedá sa to teda povedať o všetkých kolegoch,
ktorých hlavným zamestnávateľom bola Lekárska fakulta. Dalo sa na neho spoľahnúť, bol aktívny, vzal
služby aj za kolegov, jediné čo si všimol počas tohto obdobia bolo, že mu nemohol veľa práce prideliť
pánovi žalobcovi, lebo keď sa u neho nakumuloval stres, tak dochádzalo k podobným situáciám, ako je

situácia predmetom tohto sporu. Rovnako tak nevnímal žiaden problém pokiaľ ide o pracovnú disciplínu
žalobcu. Nemá vedomosť o tom, že by jeho správanie malo negatívny vplyv na ostatných kolegov,
neeviduje priamo na jeho správanie ani žiadnu sťažnosť, publikačne bol aktívny, dopĺňal si pravidelne
vzdelanie, pričom bol prínosom pre nemocnicu/žalovaného. O jeho psychických problémoch priamonemal vedomosť len z rôznych „šuškaní“. Súčasne uviedol, že je potrebné, aby lekár na takejto klinike
zvládal aj stresové situácie. O predmetnej veci sa dočítal v médiách pričom súdu uviedol, že ho to
prekvapilo. Na záver potvrdil, že má vedomosť o tom, že žalobca mal v legálnej držbe zbraň, pričom

sa hovorievalo, že túto nosieva aj na pracovisko, pričom svedok ju priamo nevidel, a keď žalobcu
s predmetným tvrdením konfrontoval, žalobca uvedené poprel. Malo sa jednať o krátku zbraň - pištoľ.

25. Z výsluchu svedkyne MUDr. Anny Sotákovej, matky žalobcu, súd okrem iného zisťuje, že žalobca
po skončení LF nastúpil k pani D. C. robiť si PhD., ukončil to myslí si úspešne, všetci piati hodnotiaci

mu dali svoj súhlas, ostal tam pracovať, ako asistent a neskôr ako odborný asistent s tým, že čiastočný
úväzok tak ako hovoria predpisy mal v nemocnici. Ďalej uviedla, že žalobca po skončení školy chcel
na sebe stále pracovať, jeho túžbou stále bolo robiť lekára, alebo skôr tá vedecká činnosť. Neskôr si
po PhD. ešte dokončil LL.M, MBA a neskôr v rámci svojej dovolenky, svojich financií na Slovenskej
zdravotníckej univerzite dokončil si 3-ročné MPH. Pokiaľ by som ho mala hodnotiť ako lekára, ako som
v minulosti hodnotila mladých lekárov, ktorí sa u mňa školili, tak by som povedala, že predovšetkým bol

pracovitý, zodpovedný a ochotný stále na sebe pracovať, na druhej strane aj úprimný a pozorný najmä
voči tým slabším a najmä voči ženám, matkám, ale aj zdravo ctižiadostivý, čo v dnešnej dobe myslím si
nie je na škodu, ale schopný pracovať aj v kolektíve. Pre kolektív myslím si, že bol užitočný. Užitočný
na stmeľovanie kolektívu, sám vo vlastnej iniciatíve. Pokiaľ ide o predmetnú situáciu dopočula sa, že
kolegovia s ním už nechcú pracovať, čomu sa nečuduje, ale pripisuje to skôr tomu, že sa mu už hanbia

pozrieť do očí po tom, čo všetko sa o ňom povedalo/napísalo.
K veci potvrdila, že 13.02.2023 ju kontaktoval, že bol zadržaný, následne ona kontaktovala prednostku
žalovaného p. C. za účelom oznámenia skutočností týkajúcich sa žalobcu, s tým, že táto po tom čo jej
na prvýkrát zložila, jej následne uviedla, že sa nemá s ňou o čom baviť. Potvrdila jeho vysokú pracovnú
náročnosť (pracoval na JISke), branie služieb za kolegov a kolegyne, publikačnú činnosť a prínos pre

nemocnicu/žalovaného.
K osobe pána D. uviedla, že túto osobu pozná, pričom je zamestnancom jednej z dvoch sročiek, ktoré má
založené svedkyňa. Uviedla, že a nezdržiava v mieste jej trvalého pobytu, pričom sídlo jej spoločností
je iné ako adresa jej trvalého pobytu.
K situácii, ktorá sa udiala medzi žalobcom a pani C. sa vyjadrila v tom zmysle, že pani C. jej uviedla, že

je to slušný človek/lekár, pričom uviedla, že on si ju váži aj ako človeka aj ako lekára. Nemá vedomosť,
že by niekedy takáto SMS odišla z jeho telefónu. Možno, že to celé súviselo s nejakými anonymnými
listami, ktoré však vylučuje, aby písal jej syn.
Svedkyňauviedla,ženemávedomosťotom,žebyjejsynnosilzbraňnapracovisko,alesúčasneuviedla,
že sú poľovnícka rodina a teda aj ona samotná ako aj jej syn sú držiteľmi zbrojného preukazu a teda

týmto zrejme neporušujú zákon. K poteniu uviedla, že sa jedná o genetiku (po otcovi žalobcu), pričom
syn užíva na to medikamenty.

26. Z výsluchu svedka MUDr. Ivici Lazúrovej kolegyňa, súd zisťuje, že sa jedná o kolegyňu, kt. uviedla,
že so žalobcom nikdy nemala nepriateľsky vzťah, až po incident, ktorý sa odohral pred rokom. Ďalej

uviedla, že ho pozná 12 rokov, bol v počiatku jej doktorandom, následne obhájil túto pozíciu a pracoval
v nemocnici, aj na Lekárskej fakulte. K jeho osobe vie uviesť, že veľmi zle reagoval na niektoré
jednoduché upozornenia, dokonca až so suicidálnymi prejavmi a potom tieto skutočnosti vyvrcholili
incidentom, ktorý sa stal na kongrese v Žiline, kde bol zo strany svedkyne 2-krát upozornený na
prekročenie limitu pri prednášaní v rámci tohto kongresu, tak ako aj iní prednášajúci. Svoje povinnosti

si plnil, aj keď nie vždy úplne vynikajúco, ale plnil si ich. Bol zvláštny, všetci kolegovia sme ho vnímal,
ako zvláštneho človeka, ale tým, že slúžil aj služby, aj učil, tak sme to nejakým spôsobom tolerovali.
Stresové situácie znášal veľmi zle, nakoniec je tu aj pán primár, ako jeden zo svedkov, ktorý by uvedené
vedel potvrdiť. Dostala som od neho okrem iného aj email, kde po mojom nejakom takomto upozornení,
banálnom upozornení mi napísal email, v ktorom mi uviedol, že upadol do hlbokej tenzie, ako satisfakciu

mi ponúkal, že má doma revolver a občas si doma zahrá „ruskú ruletu“ a že si ju zahral aj teraz, ale
pištoľ cvakla naprázdno. Podobné správy, resp. emaily dostali aj iní kolegovia. So žalobcom som mal
sprvoti veľmi dobrý vzťah, nakoľko bol mojím doktorandom a myslím, že to bola tak 4 roky dozadu sa
vyjadril aj pred kolegami na rannom hlásení, že nemá hlavu úplne v poriadku a požiadal ma o to, či by
som mu nevybavila nejakého psychiatra. Ja som kontaktovala pani I. D.. Myslím, že vtedy bol vypísaný,

resp. práceneschopný jeden mesiac, zotrval doma jeden mesiac a keď sa vrátil pýtala som sa ho, či je
všetko v poriadku, tak mi uviedol, že sa už má dobre. Bolo to v období, kedy v práci bol väčší tlak, či
už vo vedeckej činnosti. Nechcem ho nejakým spôsobom hodnotiť, ale myslím si, že žalobca by pod
tlakom robiť nemal.K noseniu zbraní uviedla, že o tom nemala vedomosť (len z počutia), až kým sa neprehľadávala
protokolárne inšpekčná miestnosť kde mal žalobca svoje osobné veci. Rovnako uviedla, že žalobca jej
zasielal emaily z adresy H. Q., ktorý bol ruským ostreľovačom. Od momentu odkedy oznámil žalobca

návrat na pracovisko sa ľudia boja, pričom od momentu od kedy prestal chodiť na pracovisko mladí
doktori a doktorky začali otvorene rozprávať aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich a žalobcu (nočné
príchody na pracovisko mimo službu, neoprávnené vstupy do systému KNIS a ďalšie.
Na otázky právnych zástupcov postupne uvádzala, že žalobca bol od počiatku iný, pričom sa to nejakým
spôsobom tolerovalo, chválil sa nosením zbraní, introvert, podrobne popísala incident, ktorý sa odohral

na kongrese v Žiline a vyústil vo výhražné smsky, konštatovala, že minimálne prvých 5-6 rokov bol
obľúbený v kolektíve, aj svedkyňa sa s ním na spoločných pracovných akciách zabávala.

27. Z výsluchu svedka pani I. F. E., súd zisťuje, že so žalobcom bol v dennom kontakte, bola jeho
kolegyňouamalasnímajpriateľskývzťah.Uviedla,žepokiaľideozvládaniestresovýchsituáciíbolitieto
reakcie fluktuujúce, raz boli veľmi dobré a inokedy keď bol viacej vyťažený, tak vlastne sa to prejavovalo

v tej neverbálnej rovine, mal teda neverbálne prejavy, bol rýchlejší v motorických prejavoch, viac sa potil,
uviedla, že v rámci nejakých interakcií s kolegami, alebo v tom nemocničnom prostredí nekomunikoval
neslušne, nebol vulgárny. Zbraň u neho nevidela, ale má z počutia, že na kolegu Kučinského žalobca
vytiahol zbraň a položil mu ju ku chrbtu, teda namieril na chrbát a so slovami, že takto by zastrelil
svojho nadriadeného. Potom mám vedomosť od jednej psychoterapeutky, ktorá sa s ním viezla vo

výťahu, kde ukázal nôž, ale bolo to skôr tak exhibicionisticky. Rovnako podobnú skúsenosť vo výťahu
s mačetou, resp. s nejakým dáždnikom, alebo niečím podobným. Ja priamo som tieto skutočnosti
nezažila. Pokiaľ ide o incident s tzv. „ruskou ruletou“, bola to nejaká reakcia na nejaké upozornenie
zo strany nadriadených a následne po upozornení došlo k nejakej náprave. K aktuálnej situácii na
pracovisku svedok uviedol, že Prirodzene sa ľudia zaujímajú, čo sa deje v tejto veci. Tá emócia by

sa najlepšie dala vyjadriť je nepredvídateľnou, za strach, či kolegovia budú môcť vykonávať bezpečne
svoju prácu, tak ako by ju mali vykonávať. Celé to posudzovanie toho, ľudia sú v očakávaní toho,
ako to nejakým spôsobom skončí, že človek, ktorý chodil do práce aj mimo pracovných časov, nosil
zbrane, vnímajú okolnosti, ktoré sa stali, najmä tú poslednú, ktorá sa už nedala nejakým bagatelizovať
a prehliadnuť, či teda sa vráti alebo nevráti na pracovisko. Potvrdila skutočnosti týkajúce sa výhražných

sms správ adresovaných jeho nadriadenej pani C. a podrobne popísala toto dianie. Rovnako potvrdila,
že dostala anonymný list, že tieto skutočnosti oznámila, v ktorom bolo uvedené, že sa chcem zaliečiť
vedeniu, že som morálna žumpa a podpísaní boli spolupracovníci. Uvedený list bol odoslaný z rovnakej
podacej pošty a rovnaký dátum ako list žalobcu, ktorý adresoval na sekretariát, kde uvádzal ako sa
máme starať o pacientov s dekubitmi a rovnako tak prišlo ešte aj jedno prianie pre nejakého kolegu.

So žalobcom nikdy nemala žiaden otvorený spor. Potvrdila nočné návštevy na pracovisku v čase kedy
žalobca nemal nočnú službu a rovnako tak aj vstupy do systému KNIS. Nemá vedomosť, že by nejaký
kolega sa prihlásil pod údajmi žalobcu ani opačne, že by nejaký kolega dobrovoľne poskytlo za týmto
účelom údaje žalobcovi. K podpisovaniu listu adresovanému vedeniu žalovaného uviedla, že nebolo
pod nátlakom.

28. Z výsluchu svedka I. E., súd okrem iného zisťuje, že v každom kolektíve podľa jeho názoru
sa nachádza nejaký jednotlivec, ktorý sa nejakým spôsobom vymyká tomu bežnému rámcu, tak to
bolo aj pokiaľ ide o osobu pána žalobcu a nejakým spôsobom toleruje, ale pri prekročení nejakých
etických, morálnych a právnych zásad, princípov sa to už vlastne tolerovať nemôže, to sa asi udialo

aj v prípade pána žalobcu, kedy podľa slov svedka, ak sa niekto niekomu vyhráža a následne takéto
vyhrážky považuje za niečo neprípustné a za šialené svedok považuje to, ak sa osoba niekomu
vyhráža a následne pre túto osobu, alebo ak chce táto osoba pracovať v kolektíve, považuje za niečo
šialené a rovnako s poukazom na prebiehajúce trestné konania, alebo zastavené trestné stíhanie
z dôvodu, že došlo k zisteniu, že v danom čase nebol žalobca psychicky v poriadku, aj v tomto kontexte

tento jeho návrat považuje zo svojho subjektívneho hľadiska za niečo čomu nerozumie. K zvládaniu
stresovým situáciám žalobcom uviedol, že za normálnej, štandardnej situácie bol žalobca svedomitý
zamestnanec, ktorý si plnil svoje povinnosti, chodil do služby, bral aj služby za kolegov, čiže bol
svedomitým zamestnancom. Bol veľmi ambiciózny, čo sa napr. odzrkadľovalo v tom, že keď bolo
potrebné napísať nejaký odborný článok, tak on si zobral na seba až príliš veľa, nepísal jeden, ale písal

aj 10 naraz, popritom učil, potom mal zároveň pridelených v rámci liečebnej činnosti pacientov na izbe
a najviac sa to prejavovalo keď začal semester, keď sa začali objavovať kongresy. V tejto súvislosti bolo
vidieť na ňom, že keď sa všetky tieto veci naakumulovali, takže to nejakým spôsobom nezvláda. Bolo
to vidno na jeho psychickom správaní, alebo fyzickom správaní. V zásade každý zamestnanec na tejtoklinike, od posledného sanitára po najvyššiu funkciu zažil so žalobcom nejakú situáciu, ktorá nebola
úplne štandardná a ja som takéto zažil a o niektorých som sa dozvedel z počutia.(napríklad: medzi 11tou
a 12tou hodinou keď slúžil nočné služby, tak sa objavil v civile za počítačom bez toho, aby čokoľvek

povedal, písal si tam a takisto bez toho, aby čokoľvek povedal následne vstal a odišiel preč a potom mu
osobne rozprával to, ako chodil po nočných Košiciach, kde na neho vyskočil róm, ale na ktorého potom
on vytiahol revolver a ten róm začal utekať). K situácii na pracovisku uviedol, že všetci sa zomkli, spísala
sa taká petícia, pretože si naozaj nevedia predstaviť, aby sa teda žalobca vrátil na pracovisko. Vieme
o tom, že určitú dobu bol liečený na psychiatrii, čo im sám uviedol. Čiže jednoducho pri tej kombinácii

tých všetkých vedomostí a znalostí a nejakých skutočností, ktoré zamestnanci vedia a ktoré sú aj verejne
známe, že má rád zbrane, že sa stal ten čin, že písal smsku, kde chcel niekoho zavraždiť, že sa tým
vyhrážal, nám úplne nepríde vhodné, aby sa žalobca vrátil na pracovisko. Aj tento svedok potvrdil, že
bol adresátom anonymného listu. K noseniu zbraní uviedol, že to má z počutia, ja som to, že si žalobca
nosil zbrane na pracovisko nevidel, ale viacerí iní kolegovia nám to boli aj hlásiť, ale proste nechceli
to nejakým spôsobom potvrdiť, resp. sa báli o rodinu. Rovnako uviedol, že neposkytol údaje do KNISu

žalobcovi resp. ak poskytol (z dôvodu vedeckých zisťovaní) následne zmenil heslo ani on nedisponoval
údajmi žalobcu. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu potvrdil, že lekár podieľajúci sa na výskume mal
prístup do celej databázy pacientov.

29.Zvýsluchusvedkap.C.D.súdzistil,žepoznážalobcunakoľkojespolumajiteľomspoločnostiKATOS

s.r.o., že sa tento svedok zdržiava aj v mieste trvalého pobytu matky žalobcu, nakoľko sa stará o vozový
park, vysáva ich a umýva. Svedok uviedol, že má oprávnenia na preberanie písomnosti pre nebohého
pána L. (otca žalobcu – pozn. súdu) a firmy KATOS a KATOS MED. Svedok výslovne uviedol, že nemá
oprávnenie na preberanie zásielok za žalobcu. Potvrdil, že prevzal zásielku s okamžitým skončením
pracovného pomeru 01.06.2023, pričom to zdôvodnil pracovným zápalom a tým, že ešte aj dodnes

chodia listiny, ktoré sú adresovaného nebohému pánovi L..

30.Súdprvejinštancievrámcidokazovania saoboznámilajsobsahomzáveruznal.posudkuč.16/2023
I. R. a znal. posudku č. 12/2023 I. M., ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-282/2-VYS-
KE-2023 týkajúcich sa osobnosti žalobcu. Z doplnenia posudku vyplýva, že po preštudovaní lekárskych

ambulantných záznamov MUDr. Kudláča o psychickom stave žalobcu a o priebehu psychiatrickej
liečby, z ktorých vyplýva, že sa odsúdený pravidelne, v jednomesačných intervaloch dostavuje na
ambulantné psychiatrické kontrolné vyšetrenia. Ostatné kontrolné vyšetrenie sa uskutočnilo 14.10.2024.
Pri vyšetreniach sa správal a správa konformne, spoločensky priliehavo, kontakt s realitou je
plnohodnotný. Ani pri jednom z vyšetrení neboli prítomné prejavy duševnej choroby ani prechodnej

duševnej choroby. V ambulantnej liečbe je disciplinovaný a predpísanú medikáciu pravidelne užíval
a užíva. Súčasne bolo navrhnuté, aby ambulantná liečba, kým nesplní svoj účel o čom bude psychiater
informovať príslušný súd.
Zo Záveru III. znaleckého posudku MUDr. Korpáša č. 12/2023 súd prvej inštancie zistil jednotlivé
odpovede na položené otázky, kde okrem iného sa uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva, že u

obvineného bez úspešne absolvovaného psychiatrického liečenia, ako aj dlhodobej psychoterapie, je
prítomné stredne veľké riziko násilného správania v budúcnosti. Prognóza, vzhľadom na riziko násilného
správania obvineného v budúcnosti, je v prípade jeho zaangažovania a spolupráce na psychiatrickom
liečení a psychoterapie čiastočne priaznivá, disponuje kapacitou na zlepšenie svojho psychického stavu.
Rovnako tak znalec konštatoval aj rizikové faktory násilného správania sa v budúcnosti, medzi ktoré

zaradil okrem iného: prerušenie, respektíve neobnovenie psychiatrickej liečby napriek znovuobjaveniu
problémov, história opakujúcich sa psychických problémov, prítomný problém so zvládaním náročných
situácií, pravdepodobné budúce problémy so životnou situáciou, nakoľko je narušená kariérna dráha
vyšetrovaného, ktorá je pre neho prioritou, pravdepodobné prítomné budúce problémy s osobnou
podporou, vzhľadom na absenciu partnerského vzťahu ako aj narušenie sociálnych väzieb s pracovným

kolektívom.

31. Právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným dňa 14.11.2024 uviedla, že netrvá na výsluchu
svedkyne I. H..

32. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom pani K., nakoľko ho z hľadiska už vykonaného
dokazovania nepovažoval za opodstatnený a hospodárny.

33. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu ani ich právni zástupcovia súdu neuviedli.34. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

35. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

36. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

37. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové

tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

38. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

39. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

40. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb
pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy

41. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

42. Podľa ust. 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

43. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

44. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

45. Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

46. Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

47. Použitá judikatúra súdnych autorít:

48. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo 316 /2009 zo dňa 05.08.2010 vyplýva, že v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie

pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť
pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia

zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnejdisciplínyprezamestnávateľa,to,čisvojímkonanímspôsobilzamestnávateľoviškoduapod.“.

49. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Cdo 17/2011 zo dňa 14.06.2011 súd zisťuje, že iba
závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na

okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby
posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného
záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách

nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká
prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca.

50. Súd predmetný vzťah posúdil ako pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe platne uzatvorenej
Pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2011 v znení príslušných dohôd o zmene pracovnej zmluvy.

51. Predmetom tohto sporu bolo posúdenie platnosti resp. neplatnosti okamžitého skočenia pracovného

pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktoré sa malo uskutočniť na základe písomného
vyhotovenia zo dňa 19.05.2023 doručeného dňa 01.06.2023. Dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom bola jeho neospravedlnená absencia od 20.02.2023 minimálne do
19.05.2023, čo považoval žalovaný ako zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

52.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným
odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.

K výroku č. I:
53. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver,

že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné a to predovšetkým
z formálno-právnych dôvodov, konkrétne nedodržania zákonom predpísaného postupu pri doručovaní
listiny, ktorej predmetom malo byť samotné okamžité skončenie pracovného pomeru. Z vykonaného
dokazovania – príslušnej doručenky zo dňa 01.06.2023, odpovede Slovenskej pošty a svedeckejvýpovede p. D. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že predmetné okamžité
skončenie pracovného pomeru nebolo žalobcovi doručené do vlastných rúk tak ako to predpokladá
ust. § 38 Zákonníka práce. V prvom rade ustanovenia Zákonník práce uprednostňuje osobné,

priame doručenie. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku
do vlastných rúk. Ak zamestnávateľ nedoručí zamestnancovi písomnosť, ktorá by mala byť podľa
Zákonníka práce doručená do vlastných rúk, písomnosť sa považuje za nedoručenú. Povinnosť
zamestnávateľa doručiť zásielku do vlastných rúk nie je splnená, ak je písomnosť doručená inému
než zamestnancovi. Zákonník práce podľa právneho stavu de lege lata kogentnou povahou § 38

nepripúšťa možnosť, aby zamestnanec splnomocnil inú osobu na preberanie písomnosti do vlastných
rúk. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 41/1994 z 27. júna 1994, ako aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/165/2010 z 30. novembra 2010 o neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhrady mzdy) Na základe uvedeného a vykonaného dokazovania vyššie
uvedeným spôsobom, súd prijal záver, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatné a to z dôvodu neplatného doručenia tohto

okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie neskúmal
ďalšie dôvodu, v ktorých žalobca videl neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a to predovšetkým to,
že v danom prípade sa nemalo jednať o neospravedlnenú absenciu žalobcu na pracovisku.

54. Súd prvej inštancie námietku žalovaného, že zo strany matky žalobcu a pána D. sa jednalo

o vedomé a úmyselné konanie vo vzťahu k zmeraniu doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru, vyhodnotil ako nedôvodnú a vykonaným dokazovaním za nepreukázanú. Žalovanému ako
zamestnávateľovi v tomto smere vyplýva jednoznačná povinnosť doručiť listinu obsahujúcu okamžité
skončenie pracovného pomeru, či už osobne na pracovisku alebo do vlastných rúk, pokiaľ sa rozhodne
pre doručovanie takejto listiny na základe služieb poštového podniku.

K výroku č. II.:
55. Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,

aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zákonník práce nedefinuje skutočnosti, pre ktoré nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Je to preto
časť ustanovenia § 79 ods. 1 ZP s relatívne neurčitou hypotézou, a tak ako pri iných obdobných
skutočnostiach [(napr. sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny § 63 ods. 1 písm. e),
porušenie disciplíny zvlášť hrubým spôsobom § 68 ods. 1 písm. b)], bude posúdenie tejto skutočnosti

predstavujúcej výnimku z pravidla, že pracovný pomer sa pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru
nekončí, vždy vecou posúdenia individuálnych okolnosti každého prípadu. Vždy však treba vychádzať
zo základnej zásady Zákonníka práce (čl. 2), ktorá hovorí okrem iného, že výkon práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní
o tejto výnimke je potrebné prihliadnuť na návrhovú povinnosť zamestnávateľa (1) ako strany žalovanej

v konaní o náhradu mzdy, na ktorého sa v tomto prípade presúva dôkazné bremeno (2). Zamestnávateľ
musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré vedú k tomu, že nemožno od neho spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával. V tomto
smere i pojem spravodlivo treba vykladať s prihliadnutím na základné zásady Zákonníka práce. Pôjde
preto o výnimočné prípady, najčastejšie pri porušení pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom

s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré môžu za určitých okolností túto výnimku
odôvodňovať. Súd prvej inštancie má za to, že žalovaný ako zamestnávateľ si v tomto smere splnil svoju
zákonnú návrhovú povinnosť a už v rámci prvotných vyjadrení tvoriacich prípravu veci na pojednávanie,
navrhol konajúcemu súdu, aby o tejto otázke rozhodoval a posúdil ním uvádzané dôvody. Súčasne
žalovaný navrhol vykonať dôkazy (tak listinné ako aj výsluchy navrhovaných svedkov), ktoré mali

preukazovať skutočnosť, že od žalovaného ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo očakávať, že by
žalobcu naďalej zamestnával. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania konštatuje, že
predovšetkým zo svedeckých výpovedí zamestnancov predmetnej kliniky ako aj z listinných dôkazov
vyplýva odôvodnená obava žalovaného, že žalobca môže zopakovať svoje konanie vo vzťahu ku
ktorémukoľvek zamestnancovi I. internej kliniky či inému. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,

že žalobca je osobou, ktorá pod zvýšeným tlakom koná nevhodným spôsobom. Svedkami popísané
skutočnosti ako napríklad nosenie zbraní (či už útočných alebo obranných) na pracovisko žalovaného,
ktorého hlavným poslaním je predovšetkým poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa v tomto kontexte
javí ako minimálne nevhodné. Súčasne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal niektoréz nich použiť aj vo vzťahu k iným kolegom, či už ako moment zastrašenia alebo nevhodného vtipu.
Rovnako samotný skutok, pre ktorý bol žalobca vzatý do väzby dňa 13.02.2023, t.j. nebezpečné
vyhrážanie sa vo vzťahu k svojim nadriadeným (ktorí mu na takéto konanie nedali žiaden podnet),

je neprípustným konaním na akomkoľvek pracovisku, tobôž nie na pracovisku, kde je ochrana
života a zdravia prioritou pokiaľ ide o konanie každého zamestnanca žalovaného. Z jednotlivých
znaleckých posudkov vykonaných v rámci vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-282/2-VYS-KE-2023, že pri
posúdení prognózy resocializácie a rizika recidívy u menovaného je viacero rizikových faktorov ako
napríklad: dlhodobá absencia partnerského vzťahu, problémové užívanie alkoholických nápojov, história

opakujúcich sa psychických problémov, prítomné problémy najmä v sociálnej oblasti ktoré súvisia s
disharmonickú osobnostnou štruktúrou obvineného, prerušenie respektíve neobnovenie psychiatrickej
liečby a to napriek znovuobjaveniu problémov, nedávne problémy s náhľadom nedávne problémy
s násilnými ideáciami, nedávne príznaky zhoršenia psychického stavu, ktoré má znaky psychotické
dekompenzácie, pravdepodobné budúce problémy so životnou situáciou, nakoľko je narušená kariérna
dráha vyšetrovaného, ktorá je pre neho prioritou, prítomný problém so zvládaním náročných situácií

a pod. (závery znaleckého posudku š. 12/2023). Z vyššie uvedeného vyplýva, že u obvineného bez
úspešne absolvovaného psychiatrického liečenia, ako aj dlhodobej psychoterapie človeka je prítomné
stredne veľké riziko uh násilného správania v budúcnosti. Prognóza, vzhľadom na riziko násilného
správania žalobcu v budúcnosti, je v prípade jeho zaangažovanie a spolupráce na psychiatrickom liečení
a psychoterapie čiastočne priaznivá čaká disponuje kapacitou na zlepšenie svojho psychického stavu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj v minulosti sa žalobca podroboval psychiatrickej liečbe
uMUDr.Palovej,avšakrovnakotakzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žetútodobrovoľneprerušil,čo
malo za následok zhoršenie jeho správania sa na pracovisku. V tomto smere ostáva osamote výpoveď
matky žalobcu, ktorá túto situáciu vidí odlišne ako jej kolegovia, pričom jej tvrdenia žalujúca strana
podložila žiadnymi právne relevatnými skutočnosťami. Z doplnku posudku MUDr. Caisovej Danice síce

vyplýva, že počas ambulantnej liečby bol žalobca disciplinovanný a predpísanú medikáciu pravidelne
užíval, ale ako to už súd prvej inštancie uviedol, takto postupoval žalobca aj v minulosti a následne
liečbu prerušil. Teda nie je možné, aby súd prvej inštancie vyhodnotil obavy zamestnancov I. internej
klinikyžalovanéhoakonedôvodnéalebo nadnesené.Viaceríznichbolisvedkamisprávania sažalobcu,
apostupne- akotovyplynulozdokazovania- povyeskalovanícelejsituácie spomenutýmnebezpečným

vyhrážaním, začali otvorene rozprávať o problémovom správaní sa žalobcu. Na tomto mieste súd prvej
inštancie považuje za dôležité zdôrazniť, že súd nemá žiadne pochybnosti o erudovanosti žalobcu,
o jeho prístupe k plneniu si pracovných povinností, o jeho snahe vyhovieť a spolupracovať s kolegami
napríklad pri výmene služieb a podobne, o jeho publikačnej činnosti či ďalších skutočnostiach
svedčiacich o jeho odbornosti, prednáškovej činnosti, či plnení si pracovných povinností. Avšak

rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo (svedecké výpovede zamestnancov I. internej kliniky),
že v prípade, že žalobca cíti preťaženie v rámci plnení si týchto povinností alebo stres dochádza
u neho k negatívnym zmenám správania, ktorých terčom bývajú práve jeho kolegovia. Súd prvej
inštancie v tomto smere nemohol nechať bez povšimnutia list adresovaný vedeniu žalovaného, ktorý
podpísalo cca 30 zamestnancov I. internej kliniky, ktorí spoločne vyjadrili jednoznačnú obavu z návratu

žalobcu na pracovisko v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. V tomto kontexte súd
zároveň vyhodnotil ako nedôvodnú námietku právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaný môže žalobcu
umiestniť na inom pracovisku (klinike), nakoľko táto skutočnosť nemá oporu v zákonnom ustanovení
(zamestnanec pri neplatnom skončení pracovného pomeru pokračuje v plnení pracovných povinností
podľa platnej pracovnej zmluvy). V týchto súvislostiach sa súd zároveň stotožňuje aj s procesnou

obranou žalovaného, že nie je vylúčené, že medzičasom aj iní zamestnanci iných odborných pracovísk
(medializácia prípadu a bežná komunikácia na pracovisku) majú obavu z návratu žalobcu na pracovisko
a teda prípadnú zmenu miesta výkonu práce u žalobcu možno považovať v tomto smere nateraz za
špekulatívnu. Záverom súd prvej inštancie si dovolí poukázať na sms správu, ktorá bola predmetom
skúmania konania žalobcu v rámci podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania

sa, ktorá odznela v rámci záverečnej reči a je súčasťou vyšetrovacieho spisu: „Mám nápad, v pondelok
ráno ju strelím do hlavy a potom sa sám zastrelím, čo myslíš, ako ju jej profesúra zachráni pred mojou
guľkou?, Všetkým sa uľaví, urobím za vás špinavú robotu. Najradšej by som jej podrezal hrdlo s tenkou
pílkou s prestávkami, aby som si vychutnal ako reve. Díval by som sa ako jej krv vniká do trachei, dusila
by sa. Oba principálne bronchi by sa plnili krvou, saturácia by klesala a krv by vnikala do periférnych

bronchov a bronchiolov. Myslíš, že na to nemám aby som ju zabil?“ Aj na základe takýchto preukázaných
prejav smerujúcich k priamemu nadriadenému žalobcu, súd prvej inštancie v rámci posudzovania
dôvodnosti návrhu zamestnávateľa v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, dospel k záveru, ženie je možné od neho spravodlivo očakávať, aby žalobcu napriek neplatnému skončeniu pracovného
pomeru naďalej zamestnával.

56. Súd prvej inštancie sa v tomto smere nestotožnil s návrhom žalovaného na určenie dňa skončenia
pracovného pomeru na deň 02.06.2023 (t.j. deň nasledujúci po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru), pričom žalovaný v tomto smere odkazoval aj na Uznesenie NS SR sp. zn.:
06.12.2023 pod č.k.: 7Cdo/146/2022. Súd prvej inštancie v prvom rade uvádza, že v prejednávanom
prípade nedošlo k riadnemu doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru a preto bez ďalšieho

nie je možné sa stotožniť s navrhovanou argumentáciou žalovaného a stanoviť deň „kedy sa mal
pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončiť“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ponechal
skončenie pracovného pomeru na moment právoplatnosti rozhodnutia súdu o tejto otázke, keďže
z vykonaného dokazovania nie je možné určiť ani akýsi „pravdepodobný“ deň skončenia pracovného
pomeru, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo doručované riadne žalobcovi v zmysle
§ 38 Zákonníka práce (rozdiel oproti prípadu, o ktorom rozhodoval NS SR).

57. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný si v prejednávanom
spore splnil tak návrhovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ako aj unesenie
dôkazného bremena, pokiaľ ide o otázku preukázania, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby
žalobcu naďalej zamestnával.

K výroku č. III.:
58.Podľaust.262ods.3CSP,aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,
môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých
uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

59. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

60.Nárokžalobcuzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomerusúdprvejinštancievylúčilnasamostatné
konanie, v rámci ktorého súd rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 3 CSP aj o trovách celého konania
a to s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania (článok 17 Civilného sporového konania), rýchlosť
a efektívnosť konania. Súd nepovažoval za hospodárne a hlavne účelné rozhodnúť v prejednávanom
prípade aj o uplatňovanom peňažnom nároku žalobcu a to z toho dôvodu, že pri rozhodovaní o tomto

nároku bude nutné v ďalšom konaní vykonať ďalšie dokazovanie, pričom súd prihliadol aj na návrh
právneho zástupcu žalobcu prednesený na nariadenom pojednávaní, ktorý okrem iného uviedol, že
„v rámci rozhodovania o náhrade mzdy bude nutné vykonať rozsiahle dokazovanie nakoľko žalobca bol
preukázateľne v rozhodnom čase okrem iného aj práceneschopný“ etc.. Z uvedeného dôvodu a v súlade
so zásadou hospodárnosti konania súd vylúčil tento nárok na samostatné konanie, v ktorom rozhodne

aj o trovách celého konania.

61. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)