Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124012906
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124012906.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Petry Pavlisovej v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre
zločinlúpežepodľa§188ods.1Tr.zák.osťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniuMestskéhosúduKošice
sp. zn. 1Nt/29/2024 zo dňa 28. októbra 2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10.
februára 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením zo dňa 28. októbra 2024 sp. zn. 1Nt/29/2024 podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania, nakoľko neboli zistené podmienky na
povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu odsúdený podal sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu, kde v písomných
dôvodoch uvádza nasledovné.

Odsúdený sa domnieva, že dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 394 a nasl. Tr. por. v zmysle
jeho návrhu zo dňa 29.07.2024 doručeného okresnému súdu 02.08.2024 môže byť práve prijatie zákona
č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024. Tento právny predpis účinný od 06.08.2024 totiž predstavuje

skutočnosť odsúdenému i vo všeobecnosti skôr neznámu, vzhľadom na ktorú je pôvodne uložený trest
v zrejmom nepomere k závažnosti činu i k pomeru odsúdeného a navyše tiež v rozpore s účelom trestu.

Stratu účinnosti časti právneho predpisu teda časti Trestného zákona možno podľa odsúdeného,
ktorému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák.,
subsumovať medzi dôvody povolenia obnovy v súlade s § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por. takisto, ako

zakomponovanie Základných zásad ukladania sankcií v § 33 Tr. zák. Dĺžka trestu odňatia slobody bola
pritom odsúdenému uložená na neprimerane dlhú dobu, a to s prihliadnutím na povahu i závažnosť
trestného činu, osobu aj pomery odsúdeného. Tento už vykonal 4/5 trestu, v súčasnosti by mu tak bola
uložená dĺžka trestu zjavne inak, a to kratšiu dobu odňatia slobody. Odsúdený uviedol, že na základe
terajšej právnej doktríny vyznačujúcej sa dekriminalizáciou je dlhodobý nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený neprimerane prísny, čím bola znížená jeho ľudská dôstojnosť, ktorému by

mala byť uložená sankcia postihujúca menej citeľne.

Vzhľadom na predmetné skutočnosti žiada odsúdený zrušiť uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn.
1Nt/29/2024 z 28.10.2024 v celom rozsahu.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm.

a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľpodať sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu mal krajský súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 7T/36/2020 zo dňa 09.12.2020, právoplatným dňa 09.12.2020, bol odsúdený A. B.
uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.

Za to mu súd podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,

§ 38 ods. 5 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice
I sp. zn. 6T/19/2020 zo dňa 30.03.2020, právoplatného dňa 08.06.2020, ktorým bol uznaný vinným
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
vo výmere 9 mesiacov.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Obnova konania v zmysle § 393 a nasl. Tr. por. predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

slúži k odstráneniu nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne
vyšli najavo príčiny týchto nedostatkov. Podstata tohto konania teda spočíva v prijatí záveru, či
v preskúmavanej veci sú splnené podmienky na povolanie obnovy konania, t.j., či súdu skôr neznáme
skutočnosti alebo dôkazy sú (sami o sebe alebo v spojení s už skôr známymi) spôsobilé spochybniť
vo veci prijaté právoplatné rozhodnutie vyplynuvšie z dôkaznej situácie ustálenej v základnom konaní.

Účelom inštitútu obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania a ani prieskum vecnej
správnosti právoplatného meritórneho rozsudku.

K návrhu na povolenie obnovy konania krajský súd vo vzťahu k citovanému ustanoveniu § 394 ods.
1 Tr. por. ďalej poznamenáva, že skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá

nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej
veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní
o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom

konaní, ale aj dôkaz, síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Ak by v dôsledku tohto
dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť,
pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazov.

Rozhodovanie o povolení obnovy konania je tak podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou

v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už
ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť novo
objavené dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad pre
nové rozhodnutie o vine, napriek tomu je však v tomto štádiu dokazovania potrebné, aby súd vyhodnotil
nové dôkazy z hľadiska novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Opätovne je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a teda
akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných
prípadoch.Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že mestský súd
vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a oboznámením listinných dôkazov. Dokazovanie bolo

vykonané v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre správne zistenie skutkového stavu veci. Mestský súd
zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania z dôvodu, že odsúdený v návrhu na povolenie
obnovy konania, ani v rámci vykonaného verejného zasadnutia neuviedol žiadne nové skutočnosti ani
dôkazy, ktorý by súdu neboli z predchádzajúceho konania známe a zrejmé, resp. také, ktoré neboli pred
súdnym rozhodnutím predmetom zisťovania alebo dokazovania.

Krajský súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
mestského súdu, ktoré je vecne správne a zákonné. Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje
predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Aj krajský súd dospel k záveru, že z návrhu ako aj
z výsluchu odsúdeného nevyplývajú žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy.

Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania poukázal len na novelu Trestného zákona
v zmysle zákona č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinnú od 06.08.2024 t. j.
po právoplatnosti rozsudku v pôvodnom konaní, ktorou došlo k zmene pri ukladaní trestov, tak ako je

to uvedené v § 33a Tr. zák. Podľa odsúdeného môže byť strata účinnosti právneho predpisu resp. jeho
časti dôvodom povolenia obnovy konania s poukazom na § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por. obdobne ako
je aj zavedenie základných zásad v ustanovení § 33a Tr. zák. Odsúdený návrhom ako aj sťažnosťou
poukazuje na skutočnosť, že uložený trest odňatia slobody je neprimeraný, a to vzhľadom na povahu
a závažnosť trestného činu, osobu a pomery odsúdeného, pričom má za to, že s ohľadom na novelu

Trestného zákona by mu bol v súčasnosti uložený trest odňatia slobody kratšieho trvania.

V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že ustanovenie § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por.,
na ktoré poukázal odsúdený, určuje, že skutočnosťou skôr neznámou sa okrem iného rozumie aj strata
účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa § 125 ods. 3 Ústavy SR

voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Ustanovenie § 394 ods.
4 písm. b/ Tr. por. teda predstavuje jediný prípad, kedy zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie
obnovy konania. Uvedené však prichádza do úvahy len v prípade, ak Ústavný súd SR rozhodnutím
podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR vysloví nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na

základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu by bolo v zmysle §
394 ods. 4 písm. b/ Tr. por. považované za skutočnosť skôr neznámu.

Po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/36/2020 zo
dňa 09.12.2020, právoplatný dňa 09.12.2020, Ústavný súd SR žiadnym svojim rozhodnutím, vydaným
podľa § 125 ods. 3 Ústavy SR nevyslovil nesúlad ustanovení Trestného zákona, podľa ktorých bola
posudzovaná trestnosť činu a podľa ktorých bol odsúdenému ukladaný trest. Vzhľadom na to, že
v prejednávanej veci nebola zistená skutočnosť skôr neznáma v podobe rozhodnutia Ústavného súdu

SR podľa § 125 ods. 3 Ústavy SR, tak nie je možné postupovať v zmysle § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por.

Odhliadnuc od ustanovenia § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por., ktoré nie je možné v predmetnom konaní
o povolení obnovy konania aplikovať tak ako navrhuje odsúdený, tak ani zmena právnej úpravy,
konkrétne ustanovenia § 33a Tr. zák., ku ktorej došlo po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho

rozsudku, nie je v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. novou skutočnosťou súdu skôr neznámou,
na základe ktorej by bolo možné vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania. Zároveň je potrebné
opätovne zdôrazniť, že konanie o povolení obnovy konania nie je založené na revíznom princípe.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Tpj 44/2013, z ktorého vyplýva, že podmienky obnovy konania vyplývajúce z § 394 ods. 1 Tr. por. sa
týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa, ale netýkajú sa zmeny právneho stavu
t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.Napriek tomu, že novelizáciou Trestného zákona došlo k niekoľkým zmenám v súvislosti s konkrétnymi
trestnými činmi ako aj k zmenám trestných sadzieb, či k explicitnej úprave všeobecných zásad ukladania
sankcií, tak zmyslom tejto novelizácie Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 nie je posudzovanie

a prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody pred nadobudnutím jej
účinnosti. Prípadná zmena zákona, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia nie je vylúčená,
a preto krajský súd poukazuje na inštitút preskúmania rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona upravený
v ustanovení § 405a Tr. por. Uvedené má vplyv na uložený právoplatný trest, ktorý nebol vykonaný,
avšak len v tom prípade ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Tr. zák.

Z uvedeného dôvodu je potrebné uviesť, že zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. je aj po novele
Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 naďalej trestným činom, a teda nedošlo k zániku jeho trestnosti
v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Tr. zák. Napriek tomu, že je daná možnosť zmeny právoplatného
rozhodnutia súdu vzhľadom na novelizáciu Trestného zákona v súvislosti s uloženým trestnom odňatia
slobody, tak uvedené je jednak predmetom samostatného inštitútu upraveného v § 405a a nasl. Tr.

por. a nie predmetom obnovy konania, a zároveň sa uvedené ani nevzťahuje na tento prípad, keďže
trestnosť činu z dôvodu novely Trestného zákona nezanikla. Vzhľadom na uložený súhrnný trest odňatia
slobody sa uvedené rovnako vzťahuje aj na prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého trestnosť
v dôsledku zmeny zákona nezanikla.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na časovú pôsobnosť ustanovení Trestného zákona, ktorá je
upravená v § 2 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia neskoršieho zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší prichádza
do úvahy len do okamihu vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu resp. odvolacieho súdu, teda do
právoplatného meritórneho rozhodnutia o vine a treste. Právne relevantnou zmenou právnej úpravy vo
vzťahu k uloženému trestu nie je taká zmena, ktorá je síce pre páchateľa trestného činu priaznivejšia,

ale nastala až po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Taktiež takáto zmena nezakladá
dôvod povolenia obnovy konania. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v prejednávanej
veci bol právoplatne uložený trest odňatia slobody a až následne došlo k zmene Trestného zákona
tým spôsobom, že zákonodarca zaviedol v ustanovení § 33a Tr. zák. explicitnú úpravu všeobecných
zásad ukladania sankcií. Trest odňatia slobody bol teda rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

7T/36/2020 zo dňa 09.12.2020 ukladaný podľa ustanovení Trestného zákona, ktoré boli v tom čase
platné a účinné.

Krajský súd vzhľadom na takto zistené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
mestského súdu, ktoré je vecne správne a zákonné. Odsúdený nepredložil v zmysle § 394 ods. 1 Tr.

por. žiadne dôkazy ani iné konkrétne, jasne definované skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé odôvodniť
iné rozhodnutie, či už k výroku o vine alebo treste.

Dôvody podania návrhu na povolenie obnovy konania tak nespĺňajú predpoklady pre povolenie obnovy
konania v zmysle ustanovenia § 394 Tr. por.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.