Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/126/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222202413
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6222202413.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R. D., narodenej XX. A. XXXX, J. X.Ň.,
R. F. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, proti
žalovanej Q. Y., narodenej XX. A. XXXX, J. X., R. F. XXX/XX, o odstránenie zásahu do vlastníckeho
práva, vedenom pôvodne na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/59/2022, v súčasnosti vec
vedená na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. VK-12C/59/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 16. januára 2024 sp. zn. 14Co/120/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu žalobkyne

zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania nepriznal (druhý výrok rozsudku).

2. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudok
súdu prvej inštancie v prvom výroku potvrdil (Výrok I.) Výrokom II. o odvolaní žalobkyne proti druhému
výroku o trovách konania odmietol. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je

povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd
sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s
jeho dôvodmi stotožnil a na tieto poukázal, pričom zároveň konštatoval správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne správny. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci zo strany
súdu prvej inštancie je správne.

2.2. V súdenej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej vypratať časť
nehnuteľnosti vo výmere 20 m, ktorými žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, ďalej
povinnosti vypratať časť nehnuteľnosti na parcele č. XXX, kde je vybudovaný odtokový kanál pri
rodinnom dome so súpisným č. XXX a dať nehnuteľnosti do pôvodného stavu, odstrániť úpravy na
takomtoodtokovomkanáleazároveňsadomáhala,abysúduložilžalovanejpovinnosťzamedziťvlhnutiu
rodinnéhodomusúpisnéč.XXXvovlastníctvežalobkyne.Povykonanomdokazovanísúdprvejinštancie

dospel k záveru, že žaloba dôvodná nie je ani čiastočne a túto v celom rozsahu zamietol. Dôvody
pre zamietnutie jednotlivých čiastkových nárokov, resp. ohľadom samostatných žalobných návrhov 1až 3 súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 23. až 26. odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku
súdom prvej inštancie je náležite odôvodnené, zrozumiteľné, detailné, reaguje na podstatné skutočnosti
a argumenty sporových strán prednesené v konaní, pričom je i dostatočne presvedčivé.

2.3. Podaným odvolaním žalobkyňa namietala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, pričom v podanom odvolaní najmä rozsiahlo konštatovala predchádzajúci priebeh konania,
obsah výrokovej časti, ako aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a významný obsah odvolania
predstavuje citácia v ustanovení Civilného sporového poriadku. Jedinou vecnou odvolacou námietkou,
ktorú žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila je tá okolnosť, že súd prvej inštancie dôkaznému

návrhu žalobkyne na vykonanie ohliadky na mieste samej nevyhovel a „obhliadku odmietol vykonať s
odôvodnením, že už niekedy sa v minulosti takejto ohliadky zúčastnil“. Žalobkyňa doplňujúco namietala,
že „každá žaloba je iná s akcentom na konkrétne skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania, a preto
v tomto smere sa ohliadka na mieste samom núkala ako prostriedok zobjektivizovania daného stavu,
nie na základe tvrdenia účastníkov konania, ale na základe toho, že súd na mieste samom za účasti
účastníkov konania, by mohol nadobudnúť vo veci samej určitý objektívny obraz daného stavu, ktorý

by mohol využiť pri ďalšom rozhodovaní vo veci samej, či už v oblasti meritórneho rozhodnutia, alebo
v oblasti vykonávania ďalšieho dokazovania“.
2.4. Uvedenej jedinej odvolacej námietke odvolací súd nemohol prisvedčiť a túto vyhodnotil ako
nedôvodnú. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvej inštancie právny
zástupca žalobkyne skutočne opakovane navrhoval vykonať ohliadku nehnuteľnosti na parcele č. XXX

a XXX v katastrálnom území a obci J. X.. Učinil tak opätovne i na pojednávaní konanom dňa 18. mája
2023, pričom so zvukovým záznamom z pojednávania z uvedeného dňa sa odvolací súd oboznámil.
Na uvedenom konajúci súd prvej inštancie o predmetnom dôkaznom návrhu na vykonanie ohliadky na
mieste samom osobitne rozhodol uznesením tak, že návrh na vykonanie dôkazu ohliadkou zamietol.
Sudca po vyhlásení predmetného uznesenia uviedol prítomným sporovým stranám i odôvodnenie

uvedeného procesného rozhodnutia, v ktorom uviedol, že na mieste samom už bol, ohliadku v minulosti
vykonal, miesto, teda konkrétne nehnuteľnosti už videl, pričom na mieste boli aj znalci, rovnako znalci
vzhliadli uvedené nehnuteľnosti a k uvedeným podali znalecké posudky i odborné vyjadrenia.
2.5. Uvedenýmspôsobomsúdprvejinštancietakdostatočneazrozumiteľneodôvodnilzakýchdôvodov
ohliadku na mieste samom nepovažoval za účelnú či potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej, keď v inom

súdnom konaní medzi totožnými sporovými stranami, o určenie priebehu hranice na mieste samom bol,
susediace nehnuteľnosti, ich stav vzhliadol a vytvoril si tak vlastný, autentický obraz o skutkovom stave.
2.6. Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že medzi totožnými sporovými stranami bolo
Okresným súdom Veľký Krtíš vedené súdne konanie o určenie priebehu hranice a to pod sp. zn.
2C/34/2018, v ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29. septembra 2020. V rámci uvedeného

konania o určenie priebehu hranice medzi pozemkami CKN č. XXX a XXX bola súdom vykonaná i
ohliadka na mieste samom a boli vypracované i znalecké posudky. Jedná sa o totožné nehnuteľnosti ako
v prejednávanej veci, bez zmeny ich situačného umiestnenia, či charakteru stavieb na nich situovaných.
V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala jednak (1.) vypratania časti nehnuteľností vo
výmere 20 m na parcele č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie v zmysle geometrického vypracovaného

plánu, tiež sa domáhala (2.) vypratania časti nehnuteľností na parc. XXX, kde je vybudovaný odtokový
kanál pri rodinnom dome a (3.) žalobkyňa sa snažila žalobou dosiahnuť uloženie povinnosti žalovanej
zamedziť vlhnutiu rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Pokiaľ o takto koncipovanej žalobe mal
súd rozhodnúť, podstatné pre rozhodnutie súdu bolo, aby vykonaným dokazovaním ustálil a zodpovedal
otázku,čižalovanázasahujedovlastníckehoprávažalobkynevžalobkyňoupopísanomrozsahuapokiaľ

tomu tak je, t. j. v prípade preukázaných neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne
žalovanou, by bolo dôvodné žalobe vyhovieť. Inými slovami, podstatnou otázkou na zodpovedanie v
konaní bolo, či žalovaná vykonáva svoje vlastnícke práva na úkor žalobkyne, či neoprávnene zasahuje
do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne, a či je z uvedeného dôvodu dôvodné uložil povinnosť vypratať
žalobkyňou označené nehnuteľnosti v určitom - žalobkyňou popísanom rozsahu. Na uvedenú otázku

súd prvej inštancie mohol dostatočne zodpovedať po tom, čo mal znalcami zodpovedanú a vyriešené
otázku určenia priebehu hranice pozemkov žalobkyne a žalovanej, ktoré nehnuteľnosti sú susediacimi
nehnuteľnosťami, pričom na základe znaleckého posudku Z.. P. W. a na základe geometrického plánu
k tomuto znaleckému posudku zo dňa 26. júna 2020 č. 915331-1/2020 a taktiež na základe vyjadrenia
Z.Q.. Z. S. zo dňa 10. júna 2020 zistil, že oplotenie zadnej časti pozemku nie je na vlastníckej hranici,

ale pomerne významnou časťou zasahuje do parcely č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Súd tak na
základeodbornéhoposúdeniaodbornýchvyjadreníznaleckéhoposudkuageometrickéhoplánuzistil,že
žalobkyňa sa nedôvodne domáha vypratania nehnuteľností v zmysle žalobného návrhu 1, pričom nie je
to žalovaná, ktorá by zaberala pozemok žalobkyne o výmere 20 m, ale súd konštatoval, že žalobkyňa másvojich 20 m2, o ktorú výmeru sa jej zväčšila parcela č. XXX z dôvodu zmeny hraníc sporných pozemkov,
pričom práve žalobkyňa užíva i časť pozemku žalovanej na parcele č. 346. Súd tiež zistil, že v zadnej
časti je hranica pozemku posunutá o 40 cm, pričom zároveň však konštatoval, že úsek o šírke 0,4 m za

hospodárskou budovou nie je pre žalobkyňu nijako využiteľný a pokiaľ by došlo k odstráneniu zámkovej
dlažby, ktorú tam dosiaľ žalobkyňa má umiestnenú, nijako by sa tým nevyriešil problém s vlhnutím
jej hospodárskej budovy a rodinného domu. Súd prvej inštancie tak v tejto časti dospel k záveru o
záberenehnuteľnostížalovanejprávežalobkyňou,pričomúsek,ktorýzahospodárskoubudovouzabrala
naopak žalovaná umiestnením zámkovej dlažby je nepatrný 0,40 m, a preto žalobe nie je dôvodné

vyhovieť. Na konštatovanie uvedeného a pre potreby rozhodnutia súdu o veci samej boli potrebné
odborné vyjadrenia znalcov a geodetov, ktorí určili priebeh hranice a zodpovedali i otázku prípadného
presahu v užívaní (záberu) tej - ktorej sporovej strany na úkor druhej sporovej strany. Uvedené konajúci
súd k dispozícii mal a teda mal dostatočný a predovšetkým odborný podklad pre náležité posúdenie
a rozhodnutie o veci. Pre rozhodnutie o veci preto za takéhoto dôkazného stavu, ohliadka na mieste
samom nevyhnutná nebola.

2.7. Posúdiac uvedenú odvolaciu námietku o nevykonaní ohliadky na mieste, v intenciách druhého
žalobného návrhu v petite, ktorým sa žalobkyňa domáhala vypratania parcely č. XXX, kde je vybudovaný
odtokovýkanálpridomesúpisnéč.XXX,kuvedenejotázkemalsúdprvejinštanciekdispozíciifotografie,
ktoré vyhotovil znalec Z.. Z. Č. a rovnako súd sa oboznámil s vypracovaným znaleckým posudkom Z..
Z. Č. č. 15/2021, pričom znalec Z.. Z. Č. pred vypracovaním znaleckého posudku vykonal i ohliadku

nehnuteľnosti na mieste samom. Možno tak konštatovať, že znalec, ako odborne spôsobilá osoba,
nehnuteľnosti vzhliadol, v znaleckom posudku a fotodokumentáciou zachytil, popísal ich umiestnenie a
stav a zodpovedal otázky jemu zadané. Súd tak mal k posúdeniu dôvodnosti vypratania parcely CKN
č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, dostatočný podklad pre rozhodnutie a ani v danom prípade nebolo
významné, aby konajúci súd opätovne vykonal ohliadku na mieste samom, a aby sám vzhliadol stav

nehnuteľnosti, ku ktorému sa dostatočne vyjadril znalec. Odvolací súd tak konštatoval, že ohliadka
na mieste samom realizovaná súdom nebola pre rozhodnutie o veci v tejto časti dôvodná, účelná a
potrebná.
2.8. Pokiaľ sa žalobkyňa tretím žalobným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť „zamedziť vlhnutiu strednej časti rodinného domu, kde vlhnutie je následok nesprávneho

postupu žalovanej ohľadne pripojenia odtoku na kanalizáciu“, odvolací súd predovšetkým vytýka
nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť takto koncipovaného návrhu súdneho rozhodnutia, keď z
uvedeného nie je zrejmé, ako, akým spôsobom (akým konaním alebo zdržaním sa konania) by mala
žalovaná zamedziť vlhnutiu rodinného domu žalobkyne. Keďže žalobkyňa v konaní pred súdom, ako i v
žalobesamotnej,vlhnutiestrednejčastirodinnéhodomužalobkyneoznačilaako„následoknesprávneho

postupu žalovanej ohľadne pripojenia odtoku na kanalizácie“ i v tejto otázke súd prvej inštancie
postupoval správne, keď po predchádzajúcom oboznámení s faktickým stavom nehnuteľností v inom
súdnom konaní, za účelom zodpovedania odbornej otázky správnosti pripojenia odtoku na kanalizáciu
vykonal dokazovanie i oboznámením s technickou správou zo dňa 16. marca 2022, ktorú vypracoval
R. Y., autorizovaná osoba - stavebný dozor. Z uvedenej technickej správy vyplynulo, že boli vykonané

skúšky tesnosti kanalizačnej prípojky na parcele č. XXX, a to v dňoch 02. apríla 2022 do 06. apríla 2022,
pričom po ich ukončení bolo konštatované, že „Zariadenie je vybudované podľa predloženej projektovej
dokumentácie platných slovenských technických noriem a zaručuje bezpečnú prevádzku. Zariadenie
bolo naplnené vodou a nebol zaznamenaný žiaden pokles hladiny“.
2.9. Súd prvej inštancie tak mal v konaní odborne spôsobilou osobou zodpovedanú otázku správnosti

postupu žalovanej ohľadom pripojenia odtoku na kanalizáciu, pričom zistil, že postup pripojenia odtoku
na kanalizáciu je správny a v súlade s technickými normami. Z výsledku tlakovej skúšky tesnosti
rozvodu kanalizácie vyplynulo, že k priesakom nedochádza, potom k vlhnutiu domu žalobkyne nemôže
dochádzať vplyvom pripojenia odtoku na kanalizáciu. Ani v danom prípade pre zodpovedanie tejto
čiastkovej otázky nebolo vykonanie ohliadky súdom na mieste samej dôvodné, keď navyše sa žiada

i uviesť, že samotným vzhliadnutím by súd nebol objektívne schopný odborne posúdiť správnosť
zapojenia odtoku, ktorý sa nachádza v zemi, na kanalizáciu.

3. Odvolací súd tak dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel dôkaznému návrhu
na vykonanie ohliadky na mieste samom, uvedeným postupom neporušil práva ktorejkoľvek sporovej

strany na spravodlivý súdny proces, pretože i bez vykonania navrhnutého dôkazu mal súd prvej
inštancie dostatočný podklad na rozhodnutie vytvorený inými v konaní vykonanými dôkazmi a preto
vykonanie ohliadky nebolo účelné. Vzhľadom na skutočnosť, že v podanom odvolaní námietka o
nevykonaní ohliadky na mieste samom bola jedinou odvolacou námietkou žalobkyne, odvolací súd,viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania žalobkyne
a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v jeho meritórnej časti ako vecne správny.
3.1. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti predmetnému rozsudku podala dovolanie žalobkyňa a to z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP.
Túto vadu videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé a nedostatočne odôvodnené,
pretože odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi.

4.1. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou
ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť dobrými mravmi.
Pre porušenie pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný,
spoločenský jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie.
4.2. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ je nemožné vôbec vyvodiť, že na
ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, by zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo

zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto
zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane
a prípadne by mala formu nečinnosti.
4.3. Neoprávnenosť zásahu je podľa vyššie uvedeného §127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou
- vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom,

alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne.
4.4. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v iných obdobných lokalitách (napr. či sa jedná o
mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií.
Súd musí pri odôvodnení konkrétne uviesť, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a aká je
v konkrétnom prípade.

4.5. Žalobkyňa žiada zrušiť rozsudky z dôvodu § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku,
pretože obidva súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili žalobkyni uskutočňovať jej procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je osobou vo vyššom veku,
ktorá má vážne zdravotné problémy, ktoré sa jej zhoršujú postupom žalovanej, ako aj súdmi, ktoré
nevyhoveli jej žalobám týkajúcim sa toho, že žalovaná svojvoľne a nezákonne porušuje tieto vzťahy a

to nad mieru primeranú pomerom. Je zrejmé, že najvyšší súd nemôže posudzovať ani vyhodnocovať
dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie, avšak je potrebné zdôrazniť, že základom pre objektívne
a zákonné hodnotenie daného problému je vykonaná ohliadka na mieste samom, ako aj znalecké
dokazovanie, ktoré sa neuskutočnilo. Je zrejmé, že ak by súd takúto ohliadku vykonal, musel by
konštatovať, že celej nehnuteľnosti hrozí demolácia stavby následkom konania, resp. nekonania

žalovanej, pričom žalobkyňa nemá finančné prostriedky na opravu nehnuteľnosti, pretože je osoba
v hmotnej núdzi, čoho dôsledkom je aj rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní poskytovania
bezplatnej právnej pomoci ohľadne mimoriadneho opravného prostriedku
4.6. Najvyšší súd skúma, či sú naplnené dovolacie dôvody z hľadiska toho ako tieto súdy rozhodli,
kde v podstate nijaké rozhodnutie súdu nemôže byť arbitrárne a založené len na domnienkach súdu z

predchádzajúcich konaní. Súd by sa mal dôsledne zaoberať všetkými námietkami zo strany žalobkyne,
kde v podstate výsledkom celého súdneho procesu by malo byť vo veci odborné vyjadrenie nezávislým
znalcom ohľadne odborných otázok, na ktoré súd nedal žalobkyni adekvátnu odpoveď.
4.7. Súdne konanie je postavené na kontradiktórnosti konania pred súdom s tým, že žalobkyňa v
plnej miere využila princíp koncentrácie konania, kde navrhla vo veci vykonať príslušné dôkazy na

zistenie objektívneho stavu, pokiaľ sa týka nehnuteľnosti, ktoré súd mal za preukázané len z písomností
z predchádzajúcich konaní a predchádzajúcej ohliadky v konaní, avšak súčasné konanie bolo postavené
na dôkazoch, ktoré boli navrhované, ale neboli vykonané a teda súd nemohol na základe nevykonaných
dôkazov dospieť k objektívnemu rozhodnutiu.
4.8. Susedské spory charakterizujú vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré sú vo väčšine prípadov

značne narušené a charakterizujú ich aj iné priestupkové, resp. trestnoprávne konania, čo je aj v
tomto prípade a pokiaľ teda dôjde k narušeniu týchto vzťahov, nie je možné dosiahnuť akceptáciu
jednotlivých záležitostí z hľadiska susedských vzťahov tak, aby tieto susedské vzťahy sa vrátili do
pokojnej roviny, kde predpokladom takéhoto postupu by bolo konanie žalovanej, ktorá by vyhovela
oprávnenýmpožiadavkáchžalobkyne,odstránilabyspornúčasťnehnuteľnostíazamedzilabyaktívnymi

opatreniami vlhnutiu rodinného domu, tak ako to žiadala žalobkyňa v predmetnej žalobe.
4.9. Žalobkyňa namieta rozhodovací proces odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v predmetnom
dovolaní, považuje postup odvolacieho súdu za nesprávny a nezákonný s princípmi právneho štátu.5. Na základe uvedených skutočností navrhuje Najvyššiemu súdu SR, aby zrušil rozsudok krajského
súdu spolu s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

6. K dovolaniu podala žalovaná písomné vyjadrenie, pridržiavala sa všetkých doterajších písomných
a ústnych vyjadrení.

7. K vyjadreniu žalovanej podala žalobkyňa písomné stanovisko. Pridržiavala sa dôvodov uvedených
v dovolaní.

8. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom
predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho
prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

8.1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,
sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane

dovolacieho konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2011).
8.2. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
8.3. V danom prípade žalobkyňa vyvodila prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
8.4. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
8.5. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.

ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8.6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

8.7. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.
8.8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
8.9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
9.1. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP de facto tým,
že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie

a tak dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s tým namietala aj nedostatočné
odôvodnenienapadnutéhoodvolaciehorozhodnutiasúvisiacepredovšetkýmsprocesomvykonávaného
dokazovania, keď nebol vykonaný jej návrh vykonanie ohliadky na mieste samom (§ 211 CSP).
Nedostatočné bolo aj zdôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k jej odvolacím námietkam.
9.2. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu

pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v

odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené
v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj
laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý
je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielskoz09.decembra1994,sériaA,č.303-A,s.12,§29,HiroBalanic.Španielskoz09.decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).
9.3. Dovolací súd pritom dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu

prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2
a § 393 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne
arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre
odôvodneniarozhodnutia.Súslednostijednotlivýchčastíodôvodneníaichobsahové(materiálne)náplne
zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
aprávnymizáverminastranedruhej.Argumentáciaodvolaciehosúduvspojenísosúdomprvejinštancie
je koherentná a ich rozhodnutia sú konzistentné, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe
odvolací súd dospel, je prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.
9.4. V posudzovanej veci odvolací súd predovšetkým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie - ktorým

bola žaloba zamietnutá - ako vecne správny, stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(bod 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolací súd uvádza,

že z odôvodnenia rozhodnutí nižších inštancií je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov
vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery
zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, na základe akých
skutočností dospel k záveru, keď zamietol žalobu o uloženie povinnosti žalovanej vypratať časť
nehnuteľnosti vo výmere 20 metrov, ktorými zasahuje do vlastníckeho práva R. D., narodenej XX. A.,

R. F. XXX/XX, XXX XX J. X., a to na LV č. XXX pre obec a k. ú. J.Ý. X. ako parc. č. XXX vo výmere
472 m2 zastavaná plocha a nádvorie v zmysle geometrického plánu vypracovaného Z.. P. W. zo dňa 19.
marca 2020, tiež povinnosti vypratať časť nehnuteľnosti na parc. č. XXX, kde je vybudovaný odtokový
kanál pri rodinnom dome súp. č. XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je R. D., narodená XX. A. XXXX,R. F. XXX/XX, XXX XX J. X., a dať nehnuteľnosti do pôvodného stavu a odstrániť úpravy na takomto
odtokovom kanále, a aby súd žalovanej uložil povinnosť zamedziť vlhnutiu rodinného domu súp. č. XXX
na parc. č. XXX, ktorý vlastní R. D., nar. XX. A. XXXX, R. F.D. XXX/XX, XXX XX J. X., a to v strednej časti

rodinného domu, kde vlhnutie je následok nesprávneho postupu žalovanej ohľadne pripojenia odtoku na
kanalizáciu. Súdy dospeli po vykonanom dokazovaní k záveru, že ani jeden zo žalobných návrhov nie
je dôvodný. V bodoch 20. až 27. odvolací súd, s ktorými závermi sa stotožňuje aj dovolací súd, dôvodil,
že: ,,Podaným odvolaním žalobkyňa namietala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, pričom v podanom odvolaní najmä rozsiahlo konštatovala predchádzajúci priebeh konania,

obsah výrokovej časti, ako aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a významný obsah odvolania
predstavuje citácia v ustanovení Civilného sporového poriadku. Jedinou vecnou odvolacou námietkou,
ktorú žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila je tá okolnosť, že súd prvej inštancie dôkaznému
návrhu žalobkyne na vykonanie ohliadky na mieste samej nevyhovel a „obhliadku odmietol vykonať s
odôvodnením, že už niekedy sa v minulosti takejto ohliadky zúčastnil“. Žalobkyňa doplňujúco namietala,
že „každá žaloba je iná s akcentom na konkrétne skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania, a preto

v tomto smere sa ohliadka na mieste samom núkala ako prostriedok zobjektivizovania daného stavu,
nie na základe tvrdenia účastníkov konania, ale na základe toho, že súd na mieste samom za účasti
účastníkov konania, by mohol nadobudnúť vo veci samej určitý objektívny obraz daného stavu, ktorý by
mohol využiť pri ďalšom rozhodovaní vo veci samej, či už v oblasti meritórneho rozhodnutia, alebo v
oblasti vykonávania ďalšieho dokazovania“.

Uvedenej jedinej odvolacej námietke odvolací súd nemohol prisvedčiť a túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvej inštancie právny zástupca
žalobkyne skutočne opakovane navrhoval vykonať ohliadku nehnuteľnosti na parcele č. XXX a XXX
v katastrálnom území a obci J. X.. Učinil tak opätovne i na pojednávaní konanom dňa 18.05.2023,
pričom so zvukovým záznamom z pojednávania z uvedeného dňa sa odvolací súd oboznámil. Na

uvedenom konajúci súd prvej inštancie o predmetnom dôkaznom návrhu na vykonanie ohliadky na
mieste samom osobitne rozhodol uznesením tak, že návrh na vykonanie dôkazu ohliadkou zamietol.
Sudca po vyhlásení predmetného uznesenia uviedol prítomným sporovým stranám i odôvodnenie
uvedeného procesného rozhodnutia, v ktorom uviedol, že na mieste samom už bol, ohliadku v minulosti
vykonal, miesto, teda konkrétne nehnuteľnosti už videl, pričom na mieste boli aj znalci, rovnako znalci

vzhliadli uvedené nehnuteľnosti a k uvedeným podali znalecké posudky i odborné vyjadrenia.
Uvedeným spôsobom súd prvej inštancie tak dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil z akých dôvodov
ohliadkunamiestesamomnepovažovalza účelnúčipotrebnúprerozhodnutievovecisamej,keďvinom
súdnom konaní medzi totožnými sporovými stranami, o určenie priebehu hranice na mieste samom bol,
susediace nehnuteľnosti, ich stav vzhliadol a vytvoril si tak vlastný, autentický obraz o skutkovom stave.

Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že medzi totožnými sporovými stranami bolo Okresným
súdom Veľký Krtíš vedené súdne konanie o určenie priebehu hranice a to pod sp. zn. 2C/34/2018, v
ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29. 09. 2020. V rámci uvedeného konania o určenie priebehu
hranice medzi pozemkami CKN č. XXX a XXX bola súdom vykonaná i ohliadka na mieste samom a
boli vypracované i znalecké posudky. Jedná sa o totožné nehnuteľnosti ako v prejednávanej veci, bez

zmeny ich situačného umiestnenia, či charakteru stavieb na nich situovaných. V prejednávanej veci sa
žalobkyňa žalobou domáhala jednak (1.) vypratania časti nehnuteľností vo výmere 20 m na parcele č.
XXX - zastavaná plocha a nádvorie v zmysle geometrického vypracovaného plánu, tiež sa domáhala
(2.) vypratania časti nehnuteľností na parc. XXX, kde je vybudovaný odtokový kanál pri rodinnom
dome a (3.) žalobkyňa sa snažila žalobou dosiahnuť uloženie povinnosti žalovanej zamedziť vlhnutiu

rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne. Pokiaľ o takto koncipovanej žalobe mal súd rozhodnúť,
podstatné pre rozhodnutie súdu bolo, aby vykonaným dokazovaním ustálil a zodpovedal otázku, či
žalovaná zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne v žalobkyňou popísanom rozsahu a pokiaľ tomu
tak je, t.j. v prípade preukázaných neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne žalovanou,
by bolo dôvodné žalobe vyhovieť. Inými slovami, podstatnou otázkou na zodpovedanie v konaní

bolo, či žalovaná vykonáva svoje vlastnícke práva na úkor žalobkyne, či neoprávnene zasahuje do
výkonu vlastníckeho práva žalobkyne, a či je z uvedeného dôvodu dôvodné uložiť povinnosť vypratať
žalobkyňou označené nehnuteľnosti v určitom - žalobkyňou popísanom rozsahu. Na uvedenú otázku
súd prvej inštancie mohol dostatočne zodpovedať po tom, čo mal znalcami zodpovedanú a vyriešené
otázku určenia priebehu hranice pozemkov žalobkyne a žalovanej, ktoré nehnuteľnosti sú susediacimi

nehnuteľnosťami, pričom na základe znaleckého posudku Z.. P. W. a na základe geometrického plánu k
tomuto znaleckému posudku zo dňa 26.06.2020 č. 915331-1/2020 a taktiež na základe vyjadrenia Z.. Z.
S. zo dňa 10.06.2020 zistil, že oplotenie zadnej časti pozemku nie je na vlastníckej hranici, ale pomerne
významnou časťou zasahuje do parcely č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Súd tak na základe odbornéhoposúdenia odborných vyjadrení znaleckého posudku a geometrického plánu zistil, že žalobkyňa sa
nedôvodne domáha vypratania nehnuteľností v zmysle žalobného návrhu 1, pričom nie je to žalovaná,
ktorá by zaberala pozemok žalobkyne o výmere 20 m, ale súd konštatoval, že žalobkyňa má svojich 20

m2, o ktorú výmeru sa jej zväčšila parcela č. XXX z dôvodu zmeny hraníc sporných pozemkov, pričom
práve žalobkyňa užíva i časť pozemku žalovanej na parcele č. XXX. Súd tiež zistil, že v zadnej časti
je hranica pozemku posunutá o 40 cm, pričom zároveň však konštatoval, že úsek o šírke 0,4 m za
hospodárskou budovou nie je pre žalobkyňu nijako využiteľný a pokiaľ by došlo k odstráneniu zámkovej
dlažby, ktorú tam dosiaľ žalobkyňa má umiestnenú, nijako by sa tým nevyriešil problém s vlhnutím

jej hospodárskej budovy a rodinného domu. Súd prvej inštancie tak v tejto časti dospel k záveru o
záberenehnuteľnostížalovanejprávežalobkyňou,pričomúsek,ktorýzahospodárskoubudovouzabrala
naopak žalovaná umiestnením zámkovej dlažby je nepatrný 0,40 m, a preto žalobe nie je dôvodné
vyhovieť. Na konštatovanie uvedeného a pre potreby rozhodnutia súdu o veci samej boli potrebné
odborné vyjadrenia znalcov a geodetov, ktorí určili priebeh hranice a zodpovedali i otázku prípadného
presahu v užívaní (záberu) tej - ktorej sporovej strany na úkor druhej sporovej strany. Uvedené konajúci

súd k dispozícii mal a teda mal dostatočný a predovšetkým odborný podklad pre náležité posúdenie
a rozhodnutie o veci. Pre rozhodnutie o veci preto za takéhoto dôkazného stavu, ohliadka na mieste
samom nevyhnutná nebola.
Posúdiac uvedenú odvolaciu námietku o nevykonaní ohliadky na mieste, v intenciách druhého
žalobného návrhu v petite, ktorým sa žalobkyňa domáhala vypratania parcely č. XXX, kde je vybudovaný

odtokovýkanálpridomesúpisnéč.XXX,kuvedenejotázkemalsúdprvejinštanciekdispozíciifotografie,
ktoré vyhotovil znalec Z.. Z. Č.Ž. a rovnako súd sa oboznámil s vypracovaným znaleckým posudkom Z..
Z. Č.Í. č. 15/2021, pričom znalec Z.. Z. Č. pred vypracovaním znaleckého posudku vykonal i ohliadku
nehnuteľnosti na mieste samom. Možno tak konštatovať, že znalec, ako odborne spôsobilá osoba,
nehnuteľnosti vzhliadol, v znaleckom posudku a fotodokumentáciou zachytil, popísal ich umiestnenie a

stav a zodpovedal otázky jemu zadané. Súd tak mal k posúdeniu dôvodnosti vypratania parcely CKN
č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, dostatočný podklad pre rozhodnutie a ani v danom prípade nebolo
významné, aby konajúci súd opätovne vykonal ohliadku na mieste samom, a aby sám vzhliadol stav
nehnuteľnosti, ku ktorému sa dostatočne vyjadril znalec. Odvolací súd tak konštatoval, že ohliadka
na mieste samom realizovaná súdom nebola pre rozhodnutie o veci v tejto časti dôvodná, účelná a

potrebná.
Pokiaľ sa žalobkyňa tretím žalobným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť „zamedziť
vlhnutiu strednej časti rodinného domu, kde vlhnutie je následok nesprávneho postupu žalovanej
ohľadne pripojenia odtoku na kanalizáciu“, odvolací súd predovšetkým vytýka nezrozumiteľnosť a
nevykonateľnosť takto koncipovaného návrhu súdneho rozhodnutia, keď z uvedeného nie je zrejmé,

ako, akým spôsobom (akým konaním alebo zdržaním sa konania) by mala žalovaná zamedziť vlhnutiu
rodinného domu žalobkyne. Keďže žalobkyňa v konaní pred súdom, ako i v žalobe samotnej, vlhnutie
strednej časti rodinného domu žalobkyne označila ako „následok nesprávneho postupu žalovanej
ohľadne pripojenia odtoku na kanalizácie“ i v tejto otázke súd prvej inštancie postupoval správne,
keď po predchádzajúcom oboznámení s faktickým stavom nehnuteľností v inom súdnom konaní, za

účelom zodpovedania odbornej otázky správnosti pripojenia odtoku na kanalizáciu vykonal dokazovanie
i oboznámením s technickou správou zo dňa 16.03.2022, ktorú vypracoval R. Y., autorizovaná osoba -
stavebný dozor. Z uvedenej technickej správy vyplynulo, že boli vykonané skúšky tesnosti kanalizačnej
prípojky na parcele č. XXX, a to v dňoch 02.04.2022 do 06.04.2022, pričom po ich ukončení bolo
konštatované, že „Zariadenie je vybudované podľa predloženej projektovej dokumentácie platných

slovenských technických noriem a zaručuje bezpečnú prevádzku. Zariadenie bolo naplnené vodou a
nebol zaznamenaný žiaden pokles hladiny“.
Súd prvej inštancie tak mal v konaní odborne spôsobilou osobou zodpovedanú otázku správnosti
postupu žalovanej ohľadom pripojenia odtoku na kanalizáciu, pričom zistil, že postup pripojenia odtoku
na kanalizáciu je správny a v súlade s technickými normami. Z výsledku tlakovej skúšky tesnosti

rozvodu kanalizácie vyplynulo, že k priesakom nedochádza, potom k vlhnutiu domu žalobkyne nemôže
dochádzať vplyvom pripojenia odtoku na kanalizáciu. Ani v danom prípade pre zodpovedanie tejto
čiastkovej otázky nebolo vykonanie ohliadky súdom na mieste samej dôvodné, keď navyše sa žiada
i uviesť, že samotným vzhliadnutím by súd nebol objektívne schopný odborne posúdiť správnosť
zapojenia odtoku, ktorý sa nachádza v zemi, na kanalizáciu.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel dôkaznému návrhu na
vykonanie ohliadky na mieste samom, uvedeným postupom neporušil práva ktorejkoľvek sporovej
strany na spravodlivý súdny proces, pretože i bez vykonania navrhnutého dôkazu mal súd prvej
inštancie dostatočný podklad na rozhodnutie vytvorený inými v konaní vykonanými dôkazmi a pretovykonanie ohliadky nebolo účelné. Vzhľadom na skutočnosť, že v podanom odvolaní námietka o
nevykonaní ohliadky na mieste samom bola jedinou odvolacou námietkou žalobkyne, odvolací súd,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania žalobkyne

a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v jeho meritórnej časti ako vecne správny.“

9.5. Odvolací súd teda zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu, pričom jeho postup vo vzájomnej súvislosti s postupom a rozhodnutím prvoinštančného
súdu nemožno považovať za neodôvodnený, dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu majú všetky

náležitosti v zmysle § 220 v spojení s § 393 CSP.
9.6. Odvolací súd (resp. už „súd prvej inštancie“) sa pritom vysporiadal aj s námietkou pre odvolateľku
zásadnou, a to nevykonanie ohliadky na mieste samom.
9.7. Prostredníctvom dôkazného prostriedku, ktorým je obhliadka (§ 211 CSP), súd získava priame
poznatky o skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci svojimi zmyslami, najčastejšie zrakom
alebo sluchom. Po vykonaní ohliadky sa spíše zápisnica, v ktorej je obsiahnutý priebeh vykonania

obhliadky a vlastnosti veci tvoriacej jej predmet.
9.8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne dospel
k záveru o zamietnutí žaloby žalobkyne. Napokon odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
9.9. Vzhľadom na dovolacie námietky týkajúce sa dokazovania najvyšší súd poukazuje na znenie
§ 185 ods. 1 CSP, v ktorom je uvedené, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z
tohto ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy a výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby

nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať relevantný skutkový poznatok. Odvolací súd ako už
bolo vyššie uvedené podrobne zdôvodnil, prečo vo vzťahu k všetkým trom nárokom žalobkyne nebolo
potrebné nariaďovať ohliadku miesta s tým, že predovšetkým už súd prvej inštancie na tvare miesta
bol, aj keď v inom konaní (2C/34/2018 - konanie o určenie priebehu hranice medzi totožnými spornými
pozemkami, totožných strán sporu), teda tvar miesta poznal aj fakticky, na tomto boli prítomní aj znalci,

boli vypracované znalecké posudky, odborné vyjadrenia a predložená fotografia zo strany žalobkyne,
ktorédostatočnepreukázaliskutkovýstavajvpredmetnejvecibezpotrebyvykonaniaohliadkynamieste
samom, z dôvodu jej neúčelnosti vzhľadom na doterajšie vykonané dôkazy.

10. Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúci odvolací súd, bez ďalšieho

nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho
súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu
zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420
písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020, 9Cdo/121/2020). Napokon je potrebné uviesť i to, že pri
posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov,

ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci
prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá (R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).

10.1. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,
ktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny
procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto

dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.

11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.