Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123309727
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123309727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obidvaja zastúpení
advokátom: JUDr. Ladislav Ščury, so sídlom Mierová 1725, Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému:
E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Tabačáková, so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 1660/22, Dolný Kubín, IČO: 52 942 040, o zaplatenie 7.506,27 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 11C/57/2023-128
z 25.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 657 OZ zamietol žalobu žalobcov, ktorou
sa proti žalovanému domáhali zaplatenia 7.506,27 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne
od 25.02.2023 do zaplatenia, tvrdiac, že na základe ústnej zmluvy požičali spoločne a nerozdielne
žalovanému a jeho vtedajšej manželke E. F. (sestre žalobkyne) 800.000,- korún získaných úverovou
zmluvou, ktoré sa im zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach zodpovedajúcim splátkam

úveru, keď žalovaná suma predstavovala nimi zaplatených 34 splátok od 01/2020 do 02/2020, ktorého
dlhu sa domáhali podľa ust. § 511 ods. 1 OZ len od žalovaného, keďže peniaze boli poskytnuté za
účelom odškodnenia 8 Uzbekov, ktorí zahynuli pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným v Rusku.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že podľa § 657 OZ podstatnými náležitosťami zmluvy
o pôžičke, ktorá nemusí mať písomnú formu a môže byť uzavretá aj ústne, je a/ určenie zmluvných
strán (veriteľ, dlžník), b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy (v tomto prípade
peniaze), c/ dočasnosť zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, keď podstatnou

náležitosťou zmluvy o pôžičke, ktorá má reálnu povahu, je aj odovzdanie veci dlžníkovi. Z uvedeného
vyplýva, že vznik pôžičky predpokladá dohodu strán, ktorá vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana
prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého
druhu, pričom ďalším predpokladom je skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi,
pretože inak zmluva o pôžičke nevznikne. Ak zmluva o pôžičke nezodpovedá formálnym a materiálnym
požiadavkám vyžadovaným zákonom je neplatná. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie
pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať, t. j. bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu

o pôžičke, poskytol mu finančné prostriedky a žalovaný dlh nezaplatil riadne a v čas , je na žalobcovi.
Zmluva o pôžičke je absolútne neobchodnou zmluvou. Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby
peniazeavzmluveopôžičkevystupujeakodlžník, jezozmluvyopôžičkezaviazanýaoprávnenýlenten
z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje naspoločnýzáväzokobidvochmanželovvovzťahukveriteľovi(4Cdo/28/2019).Povykonanomdokazovaní
mal preukázanú skutočnosť, že žalobcovia si 04.04.2008 zobrali hypotekárny úver 1.100.000,- Sk,
zktoréhovtenistýdeňposkytlifinančnéprostriedkyvtedajšejmanželkežalovaného,E.F.,ktoráichmala

odovzdať žalovanému, nachádzajúcemu sa v Ruskej federácii z dôvodu ním 13.03.2008 spôsobenej
dopravnej nehody, pri ktorej zahynulo 8 Uzbekov, za čo bol právoplatné odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu v Čadci sp. zn. 2T/9/2013 z 25.03.2013. Skutočnosť, že E. F. na ambasáde v Moskve
bola prítomná, potvrdil pri výsluchu aj žalovaný, avšak tvrdil, že peniaze mu odovzdané neboli.
Ďalej mal preukázané, že žalobcovia dôkazné bremeno na preukázanie vzniku záväzkového vzťahu

medzi nimi a žalovaným neuniesli, keďže nepreukázali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, kde podstatnou
náležitosťou je dohoda strán, teda veriteľov a dlžníka o poskytnutí finančných prostriedkov, pretože
žalovaný poprel tú skutočnosť, že by so žalobcami telefonoval z Moskvy. Telefonoval len s manželkou,
pričom nepoprel tú skutočnosť, že v čase telefonátu v pozadí neboli aj žalobcovia, ale s nimi zmluvu
o pôžičke, resp. dohodu o poskytnutí finančných prostriedkov, neuzatvoril. Žalobcovia dôkazné bremeno
čo do odovzdania finančných prostriedkov žalovanému neuniesli. Nepreukázali skutočné fyzické

odovzdaniepeňazížalovanému,čovdanomprípadenemohlozakladaťvznikzáväzkovéhovzťahupodľa
§ 657 OZ medzi žalobcami a žalovaným z titulu zmluvy o pôžičke. V konaní nesporne preukázanou
skutočnosťou bolo uzatvorenie ústnej dohody o poskytnutí (požičaní) finančných prostriedkov žalobcami
v prospech E. F., ktorá tak ako to vyplýva z čestného prehlásenia od nich finančné prostriedky prevzala,
čo v tomto prípade predstavuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke, kde ako dlžník a zaviazaná vystupuje

E. F., ktorá ako dlžníčka zmluvu uzatvorila. Odovzdanie finančných prostriedkov E. F. potvrdili pri
výsluchu žalobcovia, a to v Slovenských korunách, ktoré mala dlžníčka zmeniť na eurá. Dôkazy, na ktoré
žalobcovia v priebehu konania poukazovali, a to výpisy z účtu žalobcu, na základe ktorých preukazovali
plnenie žalovaným z titulu splácania splátok úveru, ďalej uznesenie o vyhlásení konkurzu na jeho
majetok, oznámenie v Obchodnom vestníku o ňom a zoznam veriteľov, v ktorom uviedol aj žalobcu,

nepreukazovali uzatvorenie občiansko-právneho záväzkového vzťahu podľa § 657 OZ medzi žalobcami
a žalovaným. Na aký účel a v akom rozsahu boli finančné prostriedky E. F. použité, nemalo vplyv na
vznik zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovaným, a taktiež tvrdenie žalobkyne, že žalovaný je preto
uvedený v žalobnom návrhu sám, lebo peniaze boli použité pre neho, a preto on by ich aj mal splácať,
keďže základné predpoklady zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovaným v konaní preukázané

neboli. Preto žalobu žalobcov z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol,
keď vzhľadom na uvedené, nehospodárne sa mu javilo vypočutie svedkov navrhnutých žalobcami.

2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/, h/ CSP odvolanie žalobcovia a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Mali za to, že súd pre nevykonanie navrhnutých výsluchov dvoch svedkov,
ktorí boli pri telefonáte žalobcu a dvoch svedkov, ktorí boli pri telefonáte žalobkyne so žalovaným,
bývalejmanželkyžalovaného,nemoholzistiťpodstatnéskutkovéokolnostidôležitéprejehorozhodnutie,
ktorým postupom im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, keďže žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. E. F. by

podrobne a pravdivo uviedla, ako sa veci skutočne udiali, ako na ňu žalovaný neustále vyvíjal tlak,
aby zohnala peniaze. Celé dni jej vyvolával a nútil ju ísť za nimi, aby ich prosila o peniaze, nakoľko
žalovanému rodina odmietla podať pomocnú ruku. Vypočutím svedkov sa mohli preukázať aj niektoré
veci, ktoré si žalovaný nepamätal (zrejme účelovo) v dôsledku kómy po výkone trestu odňatia slobody,
tak ako aj ich telefonát. Pre výpadok pamäti mal súd navrhované dôkazy vykonať a nevychádzať

z nedôveryhodných výpovedí žalovaného. Žalovaný po návrate z Ruska dlh splácal, teda ho uznal.
Poukázali na rozpor vo výpovedi žalovaného, ktorý v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že
až po tom ako sa dostal z Moskvy na Slovensko zistil, že odovzdali jeho bývalej manželke finančnú
hotovosť z úveru, pričom pri svojom výsluchu uviedol, že to, že pomôžu a že peniaze prinesie sa
dozvedel od manželky v telefonáte už počas svojho pobytu v Rusku, čo by taktiež vyplynulo aj z výsluchu

svedkov, ktorých v konaní navrhli vypočuť. Výpovede žalovaného vzbudzujú veľké množstvo otáznikov
a nezodpovedaných otázok, keďže uviedol, že peniaze mali byť použité na jeho právne zastupovanie,
pričom s právnym zástupcom komunikoval on, a teda musel vedieť, koľko požaduje, z ktorého dôvodu
taktiež žiadali, aby súd vykonal riadne dokazovanie, vrátane výsluchu svedkov, ktorí by mu pomohli
objasniť vec a prispieť k spravodlivému rozsudku. O tom, že žalovaný vypovedal účelovo svedčia aj

jeho krátke vyjadrenia, že pôžičku platil z opatrnosti, pričom nepoznal podmienky zmluvy, ako aj, že bol
nútený vyhlásiť osobný bankrot a tieto vyznievali ako čistý alibizmus. Súd navyše uviedol, že vykonanie
výsluchov sa mu javilo ako nehospodárne, čo evokuje dojem, že postupoval na základe subjektívnych
pocitov a nie objektívnych okolností prípadu, čo považovali za odmietnutie spravodlivosti.Nesprávne posúdenie veci videli v tom, že E. F. bola iba kuriérom, ktorý zaniesol pôžičku, ktorú poskytli
žalovanému pre jeho potrebu, a preto de facto nebola dlžníkom. De iure však došlo k vzniku spoločného
záväzku jej a žalovaného podľa § 511 OZ, keďže už v návrhu uviedli, že pokiaľ si ako manželia spoločne

od nich zobrali pôžičku, sú povinní ju vrátiť spoločne a nerozdielne a ako veritelia majú právo požadovať
dlh od ktoréhokoľvek z nich. Žalovaný klamal, keď uviedol, že v čestnom prehlásení E. F. potvrdila, že
zmluvu o pôžičku uzatvorila sama so žalobkyňou, keďže z neho vyplýva, že sa nezaviazala na písomné
vyhotovenie zmluvy a peniaze boli poskytnuté na základe ústne uzatvorenej pôžičky s ňou a žalovaným,
nakoľko sa nachádzal v Rusku. Preto ústne v rámci telefonického hovoru uzatvoril zmluvu o pôžičke aj

žalovaný. Pokiaľ súd poukazoval na rozhodnutie NS SR 4Cdo/28/2019 mali za to, že toto vyznieva v ich
prospech a za pasívne legitimovaného správne označili žalovaného, ktorý minul pôžičku – spotreboval
pre svoju potrebu. Vychádzajúc z uvedeného mali za to, že skutočné okolnosti prípadu nenasvedčujú
právnemu záveru okresného súdu, keďže zo skutočností, ktoré v konaní vyvstali ako nesporné je zrejmé,
že žalovaný vedel o pôžičke, k tejto sa zaviazal a je preto povinný splatiť dlh. Žalovaný priznal, že sa
zaviazalvrámcizmluvyopôžičketým,žea/uviedoldlhvrámcikonkurznéhokonania,b/tentodlhsplácal

na ich bankový účet, c/ priznal, že o pôžičke mal vedomosť už počas pobytu v Rusku. Súčasne poukázali
na ďalší predložený dôkaz, a to rozsudok Okresného súdu Čadca, ktorým bolo právoplatne 11.07.2008
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo bývalej manželky žalovaného a žalovaného, v ktorom konaní
žalovaný podal návrh zrejme účelovo, v snahe pôžičku im nevrátiť.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi.
Mal za to, že už samotný návrh na vydanie platobného rozkazu mal obsahovať označenie dôkazov,
t. j. navrhované výsluchy svedkov. Žalobcovia ani vo vyjadrení k jeho odporu výsluchy svedkov
nenavrhovali. Tak isto nenavrhovali ani vo vyjadrení k jeho vyjadreniu a učinili tak až na pojednávaní.

Je pritom vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Jedným zo základných princípov konania
je princíp hospodárnosti, t. j. taký postup súdu, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
bez zbytočných prieťahov. Je pritom podľa § 197 CSP prioritne na strane sporu, ktorá navrhuje výsluch
svedka, aby zabezpečila jeho prítomnosť na pojednávaní, pričom o tejto skutočnosti má upovedomiť súd
a protistranu, čo strana žalobcu opomenula, svedkov nezabezpečila, ale navrhovala, aby ich predvolal

a zabezpečil súd. Vykonanie výsluchov uvedených svedkov by pritom nezmenilo zistený skutkový stav
vo veci, a to medzi kým bola uzatvorená zmluva o pôžičke, keď navyše z výpovede žalobkyne vyplýva,
že E. F. žije v Anglicku, je po operácii srdca na invalidnom dôchodku s tým, že na Slovensko nechodieva.
Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nie je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, keďže nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov nezakladá automaticky porušenie princípu

právnej istoty tak ako to uvádzajú žalobcovia. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov, že by sa výsluchom
E. F. ozrejmili skutočnosti nimi uvádzané, keďže vo svojom čestnom prehlásení potvrdzuje uzatvorenie
zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobkyňou ako aj prevzatie finančných prostriedkov od nej. Z dohody
o splácaní hypotéky pritom vyplýva, že na úhradu žalobcami požadovaných splátok sa zaviazala E. F.
a nie žalovaný. Preto nie je zrejmé, v čom videli žalobcovia postup súdu za príliš formálny, rýchly, bez

zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Je pochopiteľné, že každý človek v dôsledku plynutia času,
v tomto prípade 15 rokov od obdobia, kedy bol v Rusku, si na všetky skutočnosti nepamätá. Pokiaľ
žalobcovia poukazovali na rozpor v jeho výpovedi, z kontextu vybrali len tie časti, ktoré im vyhovujú. Už
v odpore uviedol, že o tom, že žalobcovia odovzdali jeho bývalej manželke finančnú hotovosť z úveru
sa dozvedel po tom ako sa dostal z Moskvy. V čase jeho prítomnosti v Rusku o tom nemal vedomosť,

a teda ani žiadne bližšie informácie týkajúce sa zmluvy o pôžičke medzi E. F. a žalobcami. Pokiaľ
žalobcovia tvrdili, že jeho výpoveď vzbudzuje množstvo otáznikov a jeho krátke vyjadrenia svedčia
o účelovom nevypovedaní, jedná sa o ničím nepodložené domnienky. Žalobcovia pritom boli priamo
prítomní na pojednávaní, tak isto ako ich právny zástupca, a preto im nič nebránilo, ak mali na neho
ďalšie otázky, aby mu tieto položili, pričom ani raz na žiadnu otázku odpovedať neodmietol. Samotný

právny zástupca žalobcov pritom uviedol, že ďalšie otázky nemá. Pokiaľ žalobcovia poukazovali, že E.
F. mala byť len kuriérom, mal za to, že zmluva o pôžičke je záväzkovo-právny vzťah medzi dlžníkom
a veriteľom, pričom ide o reálnu zmluvu, pri ktorej sa vyžaduje odovzdanie a žalobcovia nepreukázali, že
by mu nimi uvádzané finančné prostriedky odovzdali, ale naopak preukázali, že tieto odovzdali E. F.. Tak
isto nepreukázali, že táto ich následne odovzdala jemu, pričom jasne uviedol, že sa tak nestalo. Preto

sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že vôľu uzavrieť ústnu zmluvu prejavila tak E. F. ako aj on, keďže to
preukázané nebolo. Na výpisoch z účtoch predložených žalobcami sa nachádza označenie adresáta A.
B. a E. F., čo potvrdzuje, že aj v banke, kde jej mali žalobcovia odovzdať finančné prostriedky, malo byť
zrejme uvedené, aby výpisy chodili na jej adresu, keďže sa na základe dohody o splátkach zaviazalaúver splácať. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že zmluvu o pôžičke neuzatvorila,
potom ostáva nepochopiteľné, prečo sa ju na základe dohody o splácaní zaviazala splácať. Z obsahu
predloženého rozsudku o vyporiadaní BSM vyplýva dôvod jeho zrušenia, a to výkon podnikateľskej

činnosti E. F. a nie tak, ako by si žalobcovia priali, jeho snaha nevrátiť pôžičku.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na skutočnostiach uvedených vo
svojom odvolaní, mali za to, že opodstatnenosť návrhu vypočuť svedkov je daná z dôvodu, že viacerí
mali vedomosť o okolnostiach nasvedčujúcich tomu, že žalovaný si bol skutočne vedomý uzatvorenia

zmluvy o pôžičke, pričom záväzok titulom tejto pôžičky aj splácal, teda pôžičku uznal. Súd prvej inštancie
však oprel svoje rozhodnutie len o listinné dôkazy, pričom výsluch navrhovaných svedkov na podporu ich
tvrdení označil za nehospodárny, napriek tomu, že nimi mohol byť preukázaný skutočný skutkový stav,
že žalovaný sa správal ako dlžník zo zmluvy o pôžičke. Nevyhovenie dôkaznému návrhu pritom nebolo
založené na troch z možných dôvodov, a to, že tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu
bol navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania (nimi navrhnutý výsluch svedkov

má v danom konaní relevantný súvis s predmetom konania, nakoľko tieto výpovede mohli mať vplyv
na posúdenie skutkového stavu veci), ďalej, že dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo
väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedajúcou potenciou (nakoľko navrhli vypočuť svedkov, ktorí
boli bezprostredne prítomní pri ich telefonických rozhovoroch so žalovaným, pričom žalovaný vytváral
na celú rodinu neskutočný tlak za účelom dosiahnutia, aby mu poskytli pôžičku a dostali ho z Moskvy

domov) a nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overenie
alebo vyvrátenie je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené
alebo vyvrátené (súd zamietol návrh na výsluch svedkov, pričom z doterajšieho konania nemal bez
dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené, že žalovaný od nich neprevzal žalovanú sumu). Súd
pritom v konaní vychádzal najmä z nedôveryhodných výpovedí žalovaného, ktorý sám uviedol, že bol

v kóme a má problémy s pamäťou, z ktorého dôvodu si niektoré skutočnosti nemusí pamätať.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na skutočnostiach uvedených
v predchádzajúcich vyjadreniach.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu

a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalobcovia konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
za tým účelom potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods.

2 CSP), keďže ani odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov krajský súd
dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na kontradiktórnosti, z čoho vyplýva, že strany sú na
preukázanie svojich tvrdení povinné označiť dôkazy, inak im hrozí strata sporu. Žalobcovia svoj nárok
voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy vyvodzovali z ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej v roku

2008 s ním a jeho vtedajšou manželkou, na základe ktorej im mali spoločne a nerozdielne požičať
sumu 800.000,- Sk. Svoj nárok v žalobe ako aj vo vyjadrení preukazovali čestným prehlásením vtedajšej
manželky žalovaného E. F. z 03.02.2023. Z obsahu čestného prehlásenia však jednoznačne vyplýva,
že 800.000,- Sk poskytla E. F. na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalobkyňa. Tým však boli naplnené
všetky pojmové znaky zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a E. F., vrátane odovzdania

finančných prostriedkov. Až takto si požičané peniaze E. F. mala odovzdať žalovanému na slovenskej
ambasáde v Moskve, čo však, ako aj ústne uzatvorenie zmluvy o pôžičke, tento poprel. To, že zmluva
o pôžičke bola uzavretá s E. F. vyplýva aj z výpovede žalobkyne pri výsluchu na pojednávaní, kedy
bola povinná vypovedať pravdivo a úplne o rozhodujúcich skutočnostiach a kedy uviedla, že jej sestrapožiadala ju a jej manžela, aby si zobrali úver a poskytli finančné prostriedky vo výške 800.000,- Sk,
ktoré od nej v prítomnosti jej manžela v banke prevzala, pričom so sestrou v prítomnosti manžela a dcéry
dohodla aj podmienky zmluvy, to znamená výšku pôžičky, splátky. Ďalej uviedla, že zmluvu o pôžičke

uzatvoril aj žalovaný telefonicky, avšak podľa jej výpovede tento v telefonáte uviedol, či by nemohla pre
sestru vybaviť nejakú pôžičku, aby sa mohol dostať z Moskvy domov a aby si zobrali úver a založili dom,
že peniaze im bude v dohodnutých splátkach splácať. S výpoveďou žalobkyne sa pri výsluchu stotožnil
aj žalobca. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu volal, aby si zobrali úver, zaťažili dom, že potrebuje
peniaze. Ani výpoveďou žalobcov teda nebolo preukázané naplnenie pojmových znakov pôžičky,

a teda jej uzavretie so žalovaným telefonicky, preto správne súd prvej inštancie vyhodnotil výsluchy
svedkov, ktorí by mali byť pri telefonických rozhovoroch žalobcov a výsluch E. F. ako nehospodárne,
keďže nemohli počas telefonátov počuť nič iné ako žalobcovia, a E. F. uviedla už čestnom prehlásení
pravdivo ako sa veci udiali, a preto ich nevykonanie nemohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu
a tento bol z uvedených vykonaných dôkazov bezpečne ustálený. Neobstojí preto ani tvrdenie E. F.
v čestnom prehlásení, že so žalovaným uzatvorili pôžičku so žalobcami ústne a zaviazali sa poskytovať

mesačne finančné prostriedky na splátky úveru, keďže u žalovaného sa tak mohlo stať len telefonicky
a podľa výpovede žalobcov pri telefonátoch E. F. nebola. Samotné splácanie úveru žalovaným pritom
neznamená uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky pre jeho preukázanú neexistenciu a absenciu písomnej
formy v občiansko-právnom vzťahu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 Ústavy a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov

(II.ÚS 3/97, II.ÚS 151/03).

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán sporu, či
už v priebehu prvoinštančného alebo odvolacieho konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovanému, vzhľadom

na jeho plný úspech vo veci, podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznaný v rozsahu 100 %.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní ho priznal taktiež
v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).