Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5617010198.8

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2025,
o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2017 zo
dňa 12. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.

3T/51/2017 zo dňa 12.8.2024 z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 12.8.2024 obžalovaného A. B.,

nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej
veci v ÚVTOS Leopoldov, uznal vinným zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189
ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024, na tom skutkovom základe, že:

po tom, čo sa v presne nezistený deň v mesiaci február 2015 stretol s D. E. na neznámom mieste v
Ružomberku a A. B. ukázal D. E. v mobilnom telefóne fotografiu poškodeného A. F. F., ktorého D. E.

opoznal, A. B. mu uviedol, že má USB kľúč, na ktorom je zachytený poškodený A. F. F. s neznámymi
ženami pri sexuálnych aktoch a že čo by robil poškodený, keby tieto fotografie nalepili po obci, kde
poškodený býva, s čím D. E. nesúhlasil, na čo A. B. uviedol, že ak A. F. F. zaplatí 10.000,- Eur, USB kľúč
mu vráti, na čo D. E. odišiel za poškodeným do ordinácie v D. G., okres Liptovský Mikuláš, kde tomuto
uviedol, že sa stretol s človekom, ktorý má USB kľúč, na ktorom sú fotografie poškodeného A. F. F. s
rôznymi ženami pri sexuálnych aktoch a že táto osoba za vrátenie kľúča požaduje 10.000,- Eur, na čo

A. F. F. uviedol, že z obavy o rodinné a spoločenské znemožnenie zaplatí 8.000,- Eur, nakoľko 10.000,-
Eur nemá, pričom asi o dva dni A. F. F. odovzdal v zalepenej obálke v ordinácii sumu 8.000,- Eur D.
E., ktorý tieto peniaze odniesol a osobne odovzdal A. B., ktorý mu dal USB kľúč, ktorý D. E. odovzdal
A. F. F.; následne v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2015 sa A. B. opätovne skontaktoval s D. E.
a povedal mu, že má nejaké fotky z USB kľúča so sexuálnymi aktmi poškodeného A. F. F. s rôznymi
ženami a že ak ich tento chce, má zaplatiť sumu 4.000,- Eur, na čo sa D. E. telefonicky skontaktoval s

poškodeným A. F. F. s tým, že ho opäť oslovili C., že si nechali nejaké fotky z USB kľúča a že za ne chcú
4.000,- Eur, pričom poškodený A. F. F. opätovne z obavy o rodinné a spoločenské zázemie asi o dva
dni dal v ordinácii D. E. sumu 4.000,- Eur, ktorý tieto následne odovzdal A. B., ktorý mu dal fotografie
a ktoré D. E. odovzdal A. F. F.; v presne nezistený deň v mesiaci november 2015 A. B. sa opätovne
skontaktoval s D. E. a uviedol mu, že má pištoľ zn. Tokarev, ktorá bola odcudzená poškodenému A. F. F.
a že ak ju chce, má tento zaplatiť sumu 600,- Eur, na čo D. E. zavolal A. F. F., že C. chcú, aby si od nich

kúpil späť pištoľ, ktorá bola medzi odcudzenými vecami z jeho vozidla za sumu 600,- Eur, pričom A. F.
F., keďže sa obával, že D. E. má u seba jeho chúlostivé fotky z USB kľúča, súhlasil s odkúpením zbraneza sumu 520,- Eur, ktoré následne opäť odovzdal D. E. v ordinácii v D. G., ktoré D. E. odovzdal A. B.,
tento mu však sľúbenú zbraň nedal, čím uvedeným konaním spôsobil spoločne s D. E., ktorý bol za
tento skutok právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/51/2017-629

zo dňa 7. 9. 2020, škodu A. F. F. vo výške 12.520,- Eur.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovaného odsúdil podľa § 144 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 5 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. b) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste v rozsudku Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica, sp.zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 8.11.2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,sp.zn.3To/12/2019zodňa26.2.2020,ktorýmbolobžalovanýodsúdenýpodľa
§ 144 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, § 42 ods.

1, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
bol mu uložený ochranný dohľad na 3 roky, bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Ružomberok, č.k. 1T/33/2018-95 zo dňa 04. 05. 2018, doručený obžalovanému dňa 16. 5. 2018,
ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Ružomberok, č.k.
1T/33/2018-95 zo dňa 4.5.2018, doručený obžalovanému dňa 16.5.2018, ktorým bol obžalovaný
odsúdený podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo

výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Tiež súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/104/2018-852 zo
dňa 3.6.2020, právoplatný dňa 8.7.2020, ktorým sa u obžalovaného A. B. podľa § 44 Tr. zák. upustilo

od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože súd pokladal súhrnný trest, ktorý bol
uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, sp.zn. BB-4T/9/2019 zo dňa 8.11.2019 v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3To/12/2019 zo dňa 26.2.2020 pre obzvlášť
závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.
a iné v trvaní 12 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom

stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému A. B. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
poškodenému A. F. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. G. H. XXX, škodu vo výške 9.020,- Eur, ku
ktorej povinnosti bol zaviazaný aj D. E., nar. X.X.XXXX rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/51/2017 zo dňa 7.9.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.9.2020, s tým, že plnením jedného

z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého nahradiť spôsobenú škodu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu ihneď po jeho
vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to proti všetkým výrokom rozsudku. Zahlásené
odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 18.10.2024,

doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18.10.2018, a to s poukazom na nasledovné:

Čo sa týka výroku o vine, nemôže sa stotožniť s názorom súdu, že spáchal zločin vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák. Má za to, že v priebehu konania, tak pred súdom, ako aj v prípravnom konaní nebolo
preukázané, že spáchal tento trestný čin tak, ako to bolo uvedené v obžalobe podanej na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš, ako aj vo vyššie uvedenom napadnutom rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš.
Srozsudkomprvostupňovéhosúdusanestotožňuje,pretožejetohonázoru,žeprvostupňovýsúddospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym, resp. nejasným skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní
o vine a ako aj treste vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Rozsudok Okresného súdu Liptovský

Mikuláš tak považuje za vecne nesprávny. S dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku
sa nestotožňuje. Súd v odôvodnení konštatuje, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a naplnil všetky znaky trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zák.Má za to, že na preukázanie viny obžalovanému musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje páchateľa z jeho

spáchania, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine sa môže zakladať
len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania,
spáchal obžalovaný.
Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, výsluchom svedkov,
zabezpečenými listinnými dôkazmi nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spáchal skutok

uvedený v obžalobe. Navyše z vykonaných dôkazov a existujúcich závažných rozporov jednoznačne
vyplynula potreba posúdenia výpovede D. E., ktorá je de facto jediným priamym dôkazom, ako
nedôveryhodnej a doslova klamlivej.
Súd v odôvodnení argumentuje skutočnosťou, že osobu obžalovaného usvedčuje najmä výpoveď
spoluobžalovaného D. E., ktorý uzatvoril dohodu o vine a treste, pričom mal vypovedať jednak v
prípravnom konaní, ako aj pred uzatvorením dohody na hlavnom pojednávaní dňa 7.9.2020 a následne

vypovedal aj dňa 3.6.2024. Odhliadnuc od toho, že ide o osobu, ktorá od poškodeného A. F. F. lákala
finančné prostriedky, išlo o osobu, ktorá mala k poškodenému A. F. F. bližší vzťah, pretože sa poznali
a išlo o osobu, ktorá mala záujem uzatvoriť dohodu o vine a treste, čomu bola prispôsobená aj jeho
účelová výpoveď, ide o viaceré výpovede, ktoré majú medzi sebou závažné rozpory a logicky nesedia.
V prvej výpovedi totiž ohľadom odovzdávania finančných prostriedkov uviedol, že k tomu malo dôjsť

osobnepredbytovkouobžalovaného,pričomvneskoršejvýpovediuvádzal,žefinančnéprostriedkymala
odovzdávať A. I. v obálke, pretože vraj jeho obžalovaného poznala len táto, nie D. E. a ona mala s ním aj
väčšinoukomunikovať.Vďalšejvýpovediuvádzal,žefinančnéprostriedkysamaliodovzdávaťopäťiným
spôsobom a to cez tzv. mŕtve schránky, konkrétne v schránke na rázcestí v D. G.. V poslednej výpovedi
dňa 3.6.2024 už uvádzal, že peniaze odovzdával spolu s A. I. v byte alebo pred nešpecifikovaným

domom a že peniaze odovzdával obžalovanému len raz, naproti tomu v predchádzajúcich výpovediach
spomínal dve odovzdávania peňazí, prvý krát 8.000,- Eur a neskôr asi o mesiac 4.000,- Eur, ktoré v
poslednej výpovedi označil ako súkromnú pôžičku od poškodeného A. F. F.. Vo výpovedi zo dňa 3.6.2024
však uvádzal len 3.000,- Eur, nie 8.000,- Eur, ako uvádzal v predchádzajúcich výpovediach.
Ide pritom o tak vážne rozpory v dôležitých skutočnostiach, akou je spôsob údajného odovzdávania

finančných prostriedkov, ktoré mali pochádzať od poškodeného A. F. F., ale aj výška týchto
prostriedkov, ktorá nekorešponduje vo výpovediach tohto svedka, ktoré sa udiali v priebehu konania, ale
nekorešponduje ani s výpoveďou samotného poškodeného A. F. F., najmä ohľadom výšky prostriedkov,
ale aj pôžičky 4.000,- Eur. V prípade odovzdávania finančných prostriedkov ide de facto o jediné spojenie
medzi ním (obžalovaným) a D. E., pretože zvyšok skutku vykonal on sám, na čo sa snaží aj poukázať.

Sám D. E. kontaktoval poškodeného A. F. F., ukazoval mu fotografie a vzal od neho peniaze a následne
mu odovzdal USB kľúč, pričom aj tu je rozpor vo výpovedi samotného svedka a jeho predchádzajúcej
výpovede, ale aj rozpor s výpoveďou poškodeného A. F. F.. Odovzdanie USB kľúča poškodenému A.
F. F. malo podľa D. E. nastať hneď v deň, kedy mu mal poškodený A. F. F. odovzdať 3.000,- Eur, ktoré
odniesol obžalovanému a následne od neho vzal USB kľúč a jeho slovami „hneď nasadol do auta a išiel

opätovnedoambulancieA.F.“.SamotnýpoškodenýA.F.F.všakuvádza,žeUSBkľúčmubolodovzdaný
až o dva dni neskôr. Podľa súdu sa on obžalovaný na žalovanom skutku mal podieľať de facto len tým, že
od D. E. prevzal finančné prostriedky, čo má preukazovať, že bol akýmsi organizátorom činu, ktorý mal
dokonca nútiť D. E. vydierať poškodeného A. F. F.. D. E. sa vo svojich výpovediach stavia do role akéhosi
ochrancu poškodeného A. F. F., ktorý ho radšej išiel vydierať, aby neutrpela povesť poškodeného A. F.

F.. Ďalší rozpor vo výpovediach svedka E. je v tom, že hoci svedok E. nemá a nikdy nemal vodičské
oprávnenie, ani nevlastnil motorové vozidlo, vo svojej výpovedi uvádza, že mu mal niekto prepichnúť
gumy na jeho osobnom motorovom vozidle a z tohto vozidla mu mal niekto ukradnúť mriežku kapoty. Vo
svojej poslednej výpovedi toto účelovo opomenul. Výpovede D. E. sú plné rozporov, sú účelové a napriek
tomu ich súd bez ďalšieho kritického hodnotenia a bez ďalšieho berie ako hlavný dôkaz. Súd dokonca

zachádza tak ďaleko, že na strane 17 odôvodnenia odvolania uvádza, že v prípade výpovedí svedka
D. E. ide o zhodnosť jeho výpovedí v každom štádiu konania. Už len toto tvrdenie samo je arbitrárne,
zjavne nesprávne a zakladá výraznú vadu konania.
Súd rozpory vo výpovediach D. E., ale aj rozpor medzi jeho výpoveďou a výpoveďou
A. I. z prípravného konania označuje ako drobné a pripisuje ich značnému časovému odstupu od

spáchania skutku vo vzťahu k výpovediam na hlavnom pojednávaní. Toto však nie je pravdou, pretože
prvé výpovede boli realizované v roku 2016, pričom skutok sa mal údajne stať v roku 2015. Nemyslí si,
že obdobie roka je značný časový odstup, ktorý by ospravedlňoval tak značné rozpory, ako samotné
odovzdávanie finančných prostriedkov, kto mal navštevovať poškodeného alebo napríklad aj to, kdesa mal obžalovaný prvýkrát stretnúť s D. E., resp. aj s jeho vtedajšou priateľkou A. I.. Zatiaľ čo D. E.
v prvotnom výsluchu uvádzal, že sa mali stretnúť u neho doma v C., neskôr vypovedal, že to malo
byť v nešpecifikovanom bare v C., zatiaľ čo A. I. tvrdila, že k stretnutiu malo dôjsť u nej doma. Aj

uvedený rozpor je dôležitý, pretože v kontexte ďalších rozporov jednoznačne preukazuje, že výpoveď
D. E. nemôže byť braná ako dôveryhodná a to v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, ale aj po
celkovom uvážení jej logickej súdržnosti. Ide pritom o rozpor, ktorý sa nachádza už v prvých výpovediach
a nebol doposiaľ dostatočne vysvetlený a odstránený. Takáto opakovane menená výpoveď, ktorá sa v
priebehu konania mení v tak podstatných skutočnostiach, akými sú miesto prvotného stretnutia, ale aj

spôsob údajného odovzdávania finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti, teda jediný
kontakt D. E. s jeho osobou pri jeho trestnej činnosti voči poškodenému, je podľa jeho názoru viac než
jasným dôkazom o jeho účelovom správaní v priebehu konania, kedy sa snažil zmenšiť svoju vinu,
resp. orgánom činným v trestnom konaní a súdu doslova „ponúknuť“ niečo, čím by dosiahol priaznivejší
trest a zároveň voči svojmu okoliu zmenšil svoju morálnu vinu za jeho konanie voči poškodenému. Súd
nemôže doslova bez odôvodnenia bagatelizovať to, že pre neho kľúčový svedok si nevie jednoznačne

určiť ani miesto prvého stretnutia alebo spôsob, akým údajne odovzdával finančné prostriedky, zatiaľ čo
si vyslovene presne pamätá jednak sumy, ako aj jeho údajné inštrukcie, resp. to, ako by postupoval, ak
by poškodený neposkytol finančné prostriedky. Nejde pritom len o rozpor napríklad v názve baru v C.,
D. E. mal rozpor v takej vážnej skutočnosti, akou je dokonca, či to bolo v bare alebo v jeho byte, resp.
či to nebolo u jeho priateľky v byte. Vo svojej výpovedi zo dňa 3.6.2024 už účelovo uviedol len, že sa

všetci traja (on, svedkyňa I. a obžalovaný) len niekde stretli. Takýto rozpor je príliš závažný na to, aby ho
súd jednou vetou bagatelizoval a vysporiadal sa s ním de facto bez odôvodnenia, ako s nepodstatným
rozporom. Ak má byť nejaký svedok kľúčový pre posúdenie viny, jeho výpoveď musí byť konzistentná
a bez zjavných a závažných rozporov.
Ďalším z rozporov je suma, ktorá mala byť údajne z jeho strany požadovaná a to, či toto vôbec potvrdili

iní svedkovia, vrátane poškodeného. D. E. vo svojej skoršej výpovedi uvádza, že mal chcieť najprv sumu
10.000,- Eur, akú mal aj žiadať od poškodeného A. F. F., na čo mal tento odpovedať, že toľko nemá a dá
len 8.000,- Eur. V poslednej výpovedi uviedol len to, že od poškodeného A. F. F. dostal 3.000,-
Eur a nespomínal už žiadnu dohodu o tom, koľko má žiadať. Toto však poškodený A. F. F. nepotvrdil,
pričom uviedol, že E. žiadal len 8.000,- Eur, ktoré mu aj odovzdal a neskôr si od neho chcel E. požičať

4.000,- Eur. Bol to práve poškodený A. F. F., ktorý bol konzistentný vo svojej výpovedi ohľadom sumy,
ktorú od neho žiadal D. E.. Svedkyňa A. I. dokonca v prípravnom konaní vypovedala, že od D. E. počula,
že poškodený A. F. F. mal dať len sumu 7.000,- Eur. Ani v jednej výpovedi však nepotvrdila, že by mal
od svedka E. obžalovaný žiadať nejaké peniaze alebo by ho akokoľvek inštruoval vo veci vydierania.
Podobné to je aj pri údajnej sume za pištoľ Tokarev, kde D. E. uvádzal v prípravnom konaní, že mal chcieť

za zbraň 600,- Eur, z ktorých mal dostať od poškodeného A. F. F. len 520,- Eur, pričom mal po peniaze
prísť s A. I., ktorá mala prevziať peniaze. Poškodený však opätovne uvádza len D. E., ktorý za ním prišiel
sám, rovnako túto skutočnosť poprela aj A. I. vo svojom výsluchu v prípravnom konaní. Z uvedeného
tak opätovne vyplýva závažný rozpor vo výpovedi podľa súdu kľúčového svedka D. E.. Je toho názoru,
že D. E. klamal vo svojich výpovediach, z čoho ho usvedčujú práve uvádzané rozpory v jeho výpovedi.

Jediný priamy dôkaz súdu voči jeho osobe je výpoveď D. E., ktorá je plná rozporov, je účelová a ide
doslova o klamstvo. Ostatné nepriame dôkazy sú výpovede osôb, ktoré o jeho účasti počuli len od D. E.,
resp. jeho vtedajšia priateľka, ktorá podľa D. E. mala páchať trestný čin s ním. Takéto dôkazy z počutia,
pričom rozhodné skutočnosti mali počuť od osoby D. E., ktorý preukázateľne nevypovedá pravdu, sú
podľa jeho názoru nepoužiteľné a nedostačujúce na uznanie jeho viny za uvedený trestný čin.

Ďalej by sa chcel vyjadriť a poukázať na argument súdu, že nie je pravdou, že by mal v záujme
zverejňovať obsah USB kľúča a teda jeho obsah zneužiť, čo má taktiež podporovať argumentáciu súdu,
že mal spáchať uvedený čin. K tomuto chce uviesť, že súd doslova odignoroval jeho argumenty a
tvrdenia, keď uvádzal, že uvedený kľúč naozaj odpredal D. E., avšak nikoho nemal v záujme vydierať.
To, že D. E. uvedený USB kľúč a jeho obsah zneužil, nemožno dávať za vinu jemu. Samotné úvahy

súdu, že mal zisťovať, komu bol USB kľúč odcudzený a to, kto sa nachádza na fotkách, pričom to má
preukazovať to, že o fotkách s aktami písal a hovoril iným ľuďom, sú absurdné, pretože ide len o ničím
nepodložené domnienky súdu, ktoré dáva na úroveň faktov. To, že ľuďom ukazoval zaujímavé fotky
ešte nepreukazuje, že ich chcel speňažiť, išlo čisto len o pobavenie sa v kruhu známych, pričom zo
zvedavosti zisťoval, kto je na fotkách a o koho ide. Čo súd ignoruje, je skutočnosť, že uvedený kľúč

bol v jeho dispozícii od roku 2012 do vydierania, ktoré E. spáchal v roku 2015. V uvedenej dobe mal
viacero príležitostí, ktoré by mohli byť využité na akékoľvek vydieranie, čo sa však nestalo, je teda
nepochopiteľné, prečo by k tomu pristúpil až neskôr a dokonca cez D. E.. O to absurdnejšie je to, že akby naozaj inštruoval D. E., prečo nikdy nespomenul jeho meno poškodenému A. F. F., práve naopak,
spomenul mu SMS správou úplne cudzie mená.
Chcel by poukázať aj na to, že súd argumentuje špekulatívnosťou jeho konania ohľadom USB kľúča,

pričom opätovne opomína to, že uvedený kľúč chcel len a len predať, čo sa mu aj podarilo, keď ho
predal D. E.. To, že zisťoval hodnotu veci, ktorú mal záujem speňažiť, ešte neznamená, že mal niekoho
vydierať. Na podporu jeho tvrdení svedčí aj to, že D. E. poškodenému A. F. F. nespomenul jeho meno,
ale mená iných osôb, konkrétne F. J. a K. L.. Tieto osoby uviedol D. E. SMS správou poškodenému
s textom, toto sú osoby, ktoré vám to spravili. Ak by teda bola pravda, že to spáchal D. E. spolu s

ním, tak by tam logicky spomenul moje meno. Uvedená správa je podľa neho kľúčový dôkaz o tom,
že s vydieraním nemal nič spoločné a išlo len o samostatné konanie D. E.. Súd však uvedenú správu
absolútne ignoroval so strohým odôvodnením, že podľa lustrácie sa F. J. a K. L. v dobe spáchania
skutku mali nachádzať vo výkone trestu a teda podľa súdu nemohli páchať uvedenú trestnú činnosť. K
tomu chce uviesť len toľko, že organizovať trestnú činnosť sa dá aj z výkonu trestu odňatia slobody. Je
tak relatívne nepodstatné, kde sa nachádzali uvedené osoby, podstatné je, prečo ich uviedol D. E. ako

osoby, ktoré mali poškodeného A. F. F. vydierať a prečo teda neuviedol jeho meno, keď to mal údajne
organizovaťon.SámD.E.uvádzal,žesamupoškodenýzdôveril,žesamumajúSMSsprávamivyhrážať
neznáme osoby, pričom poškodený A. F. F. takúto informáciu vyslovene poprel. Jediný, kto vydieral
poškodeného A. F. F. a zasielal mu SMS správy v tejto veci bol D. E.. Počas celého jeho vydierania sa D.
E. podľa svojej výpovede snažil len chrániť poškodeného A. F. F. pred ujmou v podobe škandálu v obci.

Toto mal údajne rozprávať aj poškodenému A. F. F., pričom na záver mu z dobrej vôle oznámil mená
osôb, ktoré ho mali údajne vydierať, neuviedol však jeho meno, hoci ho neskôr pod tlakom trestného
stíhania označil za organizátora, ale uviedol úplne odlišné osoby a otázkou je prečo? Nestalo sa tak z
jednoduchého dôvodu a to preto, že D. E. v tom išiel sám a sám vydieral poškodeného A. F. F., pričom,
keď sa to celé prevalilo, potreboval niekoho, na koho to mohol zhodiť. Takou osobou sa stal on.

Čo sa týka údajného potvrdenia skutočnosti, že mal vedieť, že ide o vydieranie a to na základe výpovede
E., ktorá je účelová, svedkyne I., ktorá mala podľa D. E. pomáhať samotnému D. E., pričom ako sama
uviedla, nie je si istá, či to tak bolo, len si to myslí, lebo D. E. navštevoval jeho ako obžalovaného a
sám takéto veci tvrdil, avšak často jej klamal a dokonca svedka E., ktorý toto mal len z počutia od D.
E., táto argumentácia súdu je nesprávna a vychádza len z výpovedí samotného páchateľa - D. E. alebo

osôb, ktoré to počuli len z jeho úst. Súd nemôže ako relevantné a priame dôkazy prezentovať niečo, čo
v konečnom dôsledku pochádza len od jednej osoby a to D. E., ktorý to po vznesení obvinenia rozprával
každému, pravdepodobne v snahe zmierniť svoju vinu a najmä morálne odsúdenie obyvateľov D. G. a
samotného poškodeného A. F. F., ktorí ho poznajú a samozrejme by mu zazlievali, že vydieral
známeho a ešte k tomu tak obľúbenú osobu, akou bol lekár z obce.

Takisto bolo v priebehu konania preukázané, že D. E. potvrdil pri rozhovore o USB kľúči
a fotkách na tomto kľúči, že na fotkách môže byť jeho sesternica M. E.. Je teda irelevantné, či M. E.
potvrdila alebo nepotvrdila sexuálny styk s poškodeným A. F. F., keď svedok D. E. povedal jemu ako
obžalovanému, že na fotkách by mohla byť ona. S M. E. sa nepoznal a teda to sám nevedel určiť.
Ak teda D. E. potvrdil, že sa mohlo jednať o jeho sesternicu, nič nesvedčilo o tom, že by naozaj D. E.

nemal záujem o ochranu jej mena a teda kúpil uvedený USB kľúč tak, ako to tvrdil a ako aj vyplýva z
jeho výpovede. On nemal dôvod pochybovať o jeho slovách.
V nadväznosti na uvedené chce poukázať aj na skutočnosť, že ani to, že poškodený A. F. F. vybral z účtu
finančnéprostriedkyadalichD.E.,eštenepreukazujeto,žebyichtendaljemu.Jediný,ktouvádzaniečo
o odovzdávaní finančných prostriedkov jeho osobe, je D. E.. Nik iný nevedel o odovzdávaní finančných

prostriedkov z akéhokoľvek vydierania. Dokonca ani A. I., ktorú D. E. vo svojej skoršej výpovedi označil
ako osobu, ktorá mu údajne mala odovzdávať finančné prostriedky. Svedkyňa A. I. toto poprela, uviedla
len, že ho vozila autom, keďže on sám vodičské oprávnenie nemal. Jeho výpoveď je plná rozporov,
nesedí s ostatnými dôkazmi vo viacerých podstatných skutočnostiach. Nie je pravdou, že by sa jednalo
o jasnú, logickú a presvedčivú výpoveď z hľadiska jednotlivých mechanizmov spáchania činu. Ako môže

byť výpoveď jasná a logická z hľadiska mechanizmu spáchania činu, ak sú v nej rozpory v tak základnej
veci, akou je odovzdanie peňazí jedným páchateľom údajnému druhému páchateľovi, ako aj to, kto mal
ísť kedy za poškodeným, keď E. tvrdí, že s pištoľou mala ísť za poškodeným A. F. F. A. I. a A. I. takú
skutočnosť poprela. Neexistuje žiaden iný dôkaz o tom, že by mu mal D. E. dať sumu 8.000,- Eur, neskôr
sumu 4.000,- Eur a následne sumu 520,- Eur, okrem výpovede samotného D. E., ktorá je účelová a

nepravdivá. Dokonca sumu 4.000,- Eur poprel aj sám poškodený A. F. F. a svedok D. E., ktorí uviedli,
že išlo o pôžičku, ktorú si vďaka vydieraniu vyžiadal od poškodeného A. F. F. D. E.. Nepotvrdilo sa ani
tvrdenie D. E., že má s poškodeným A. F. F. osobný a blízky vzťah, vyvrátil to sám poškodený A. F. F..
Jediný vzťah medzi nimi bol ten, že poškodeného A. F. F. poznal ako obyvateľa rovnakej obce a lekára,čo mu poskytlo príležitosť na vydieranie a keď sa to prevalilo, tak sa snažil vyzerať v očiach obyvateľov
obce lepšie s tvrdením, že do celej veci bol dotlačený ním.
V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por. „Orgány činné v trestnom

konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.“Podľauvedenejzásady
má súd pri hodnotení dôkazov tzv. voľnú úvahu, no táto nemôže byť absolútna a neobmedzená, pretože
by sa zmenila na ľubovôľu. Samotný postup dokazovania, ako aj hodnotenia dôkazov je preto potrebné

dostatočne odôvodniť, pričom súd má povinnosť svoje hodnotenie a postup pri hodnotení dôkazov
vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky a vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto
požiadavka vyplýva z § 168 ods. 1 Tr. por., ktorý stanovuje, že „Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd
v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhomnavykonanie

ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky.“
V súvislosti s hodnotením motivácie spolupáchateľa D. E. účelovo svedčiť proti jeho osobe uvádza, že
síce takéto konanie nezmenšuje trestnoprávnu vinu D. E., avšak ako už poukázal na to, zmenšuje, resp.

môže zmenšiť „vinu“ v očiach poškodeného, ako aj iných obyvateľov obce, s ktorými bude musieť D. E.
prichádzať do ďalšieho styku pri pobyte v obci. Takýmto prenesením zodpovednosti či už úplne alebo
aspoň čo najviac na jeho osobu sa dokáže aspoň trochu ospravedlniť v ich očiach, čo je podľa jeho
názoru dostatočná motivácia na takéto kolúzne správanie. Okrem toho je na mieste hodnotiť výpoveď
takejto osoby s cieľom uzavretia dohody o vine a treste a teda potencionálne znížiť si trestnú sadzbu za

daný trestný čin, čo je dostatočný motív, aby sa svojou výpoveďou dostal jednak do lepšieho svetla, keď
príde s akýmsi organizátorom, ktorým má byť on, ale aj uľahčí prácu orgánom činným v trestnom konaní
a tým aj prokurátora motivuje k zníženiu sadzby. Z obsahu výpovede, rozporov v nej a preukázateľných
klamstiev je možné urobiť jednoznačný záver o jej účelovosti a nesprávnosti.
Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že to bol D. E. a len on, kto mal motív a hlavne príležitosť na

vydieranie poškodeného A. F. F., vrátane toho, že pod tlakom svojho vydierania dosiahol poskytnutie
pôžičky poškodeným A. F. F. a to vo výške 4.000,- Eur. Poškodený A. F. F. sa sám vyjadril, že bez
vydieraniabymupôžičkuneposkytola jeotázne,činejdeočiastkovýskutokD.E.aniebežnýzáväzkový
vzťah. Zo záznamu príslušníka operatívno - pátracej činnosti zo dňa 7.3.2021 bolo zistené, že D. E.
potrebuje peniaze na dlh na výživnom, ako aj to, že táto osoba chodí hrávať na výherných automatoch,

pričom prehrával aj väčšie sumy. Toto potvrdila aj svedkyňa A. I.. Sám D. E. nikde stabilne nepracoval
a nemal tak vysoký príjem, aby mohol živiť svoju závislosť, aspoň teda nie legálny. Ekonomický motív
na jeho konaní, ako aj otázka, kde zmizlo uvedených 12.500,- Eur je takto podľa neho zodpovedaná.
Súd sa však týmto motívom D. E., resp. absenciou jeho motívu a príležitosti nezaoberal.
Poskytol len strohé odôvodnenie, že takúto motiváciu nezistil.

Vážnym nedostatkom je aj samotné znenie skutkovej vety, kde sa spomína aj odovzdanie sumy
4.000,- Eur v mesiaci apríl 2015. Zo všetkých vykonaných dôkazov jasne vyplynulo, že išlo o pôžičku
poškodeného A. F. F. D. E., ktorú si vyžiadal sám D. E., bez akejkoľvek ingerencie obžalovaného. Za
takéhoto dôkazného stavuje je nelogické a nepochopiteľné, prečo ho súd odsúdil aj za konanie, ktoré
poškodený A. F. F., ako aj D. E. považujú za pôžičku, pričom nik v posledných výpovediach neuvádza,

že peniaze mali ísť jemu. Takáto skutková veta je nesprávna a výrok o vine za toto konanie je nezákonný
a nezodpovedá vykonaným dôkazom. Súd sa pritom s touto skutočnosťou nevysporiadal.
Má za to, že na preukázanie viny obžalovanému musí súhrn priamych aj nepriamych dôkazov tvoriť
určitú logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, ale usvedčuje aj obžalovaného z jeho

spáchania a zároveň vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V tejto súvislosti treba zdôrazniť,
že je povinnosťou prokurátora obžalovanému preukázať, že následok vznikol v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť. Vina obžalovaného musí byť preukázaná
nespochybniteľne a bez akýchkoľvek pochybností, resp. rozporov. Úvahy a domnienky nepostačujú na
pozitívne rozhodnutie o vine, a preto aj v takom prípade by mal súd aplikovať zásadu in dubio pro

reo. Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v priebehu trestného
konania o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,
ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne
stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Žiline rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/51/2017 zo dňa 12.08.2024 zrušil a oslobodil
obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Podané odvolanie zdôvodnil aj sám obžalovaný písomným podaním doručeným Okresnému súdu
Liptovský Mikuláš dňa 4.11.2024:

Obžalovaný zastáva názor, že vo veci konajúci a rozhodujúci zákonný sudca F. I. L. mal v tejto trestnej

veci oznámiť svoju zaujatosť, nakoľko sa s obžalovaným majú poznať zo základnej školy, avšak sú to
už roky, sudca si to nemôže pamätať. Obžalovaný sa má zároveň veľmi dobre poznať aj s manželkou
sudcu L., spolu vyrastali na jednom sídlisku I.. Sudca mal zrejme na to dôvod, keď sa nenamietal.
Po prečítaní odôvodnenia rozsudku nadobudol obžalovaný dojem, ako keby sudca a prísediaci ani
neboli prítomní na pojednávaní. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by dokazoval bez
akýchkoľvek pochybností jeho vinu, že buď on sám alebo cez svedka opakovane vydieral poškodeného

A. F.. Na pojednávaní ani jeden svedok neukázal na neho prstom, že by bol či už priamo alebo nepriamo
akokoľvek vydieral A. F.. Aj napriek tomu bol uznaný vinným. Navyše poškodený A. F. na jeho priamu
otázku, či za sumu 4.000,- Eur dostal od svedka D. E. chúlostivé fotografie, uviedol, že nedostal. Aj
napriek uvedenému bol odsúdený a v rozsudku sa uvádza, že poškodený A. F. F. opätovne z obavy o
rodinné a spoločenské zázemie asi o dva dni dal v ordinácii D. E. sumu 4.000,- Eur, ktorý tieto následne

odovzdal A. B., ktorý mu dal fotografie a ktoré D. E. odovzdal A. F. F..
Súd nezaujímalo, čo sa deje na pojednávaniach. V rozsudku sa nikde nedočítal, ako sa súd vysporiadal
s tým, že zrazu si D. E. nevedel spomenúť na mŕtve schránky. Nikde sa nedočítal ani to, ako sa súd
vysporiadal s tým, že vlastne nie E., ale I. ho mala kontaktovať a o odovzdávať mu peniaze. Sudcu vôbec
nezaujímalo, aká je pravda, mal potrebu odsúdiť ho iba preto, aby sa zapáčil sudkyni N. O. alebo preto,

že obžalobu podal prokurátor P. a sám sudca je bývalý prokurátor. Bol odsúdený na 13 rokov za niečo,
čoho sa nikdy nedopustil a s tým sa nikdy nevyrovná. Prokuratúra očividne výpoveď D. E. považuje za
dôveryhodnú, nakoľko s ním uzavrela dohodu o vine a treste.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor písomným podaním zo dňa 04.11.2024, doručeným

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 6.11.2024:

Dokazovanievykonanénahlavnompojednávanídostatočnýmspôsobompreukázalovinuobžalovaného
zo žalovaného skutku. Považuje za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je to popísané v odvolaním napadnutom rozsudku okresného súdu. Okresný súd zistil skutkový

stav riadne a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Z rozsudku okresného súdu je zrejmé,
že starostlivo pristúpil k okolnostiam svedčiacim v prospech obžalovaného, ako aj v jeho neprospech.
Odôvodnenie rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné, s výkladom skutočností, ktoré vzal za dokázané a
z akých dôvodov. Prvostupňový súd ďalej podrobne uviedol, o aké dôkazy opiera skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Dôvody napadnutého rozsudku

sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných
právnych noriem.
Vzhľadom k tomu, že argumenty uvádzané obžalovaným v odôvodnení odvolania proti prvostupňovému
rozsudku sú ním pravidelne opakované od počiatku trestného konania a so všetkými relevantnými
obhajobnými argumentmi obžalovaného, ktoré predniesol v priebehu trestného konania, sa už zaoberal

prvostupňový súd, plne sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu a nepovažuje za potrebné
uvádzať osobitné vyjadrenie k jednotlivým bodom odvolania obžalovaného.
Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a zákonné, navrhuje, aby druhostupňový
súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Plniac si prieskumnú povinnosť na podklade obžalovaným podaného odvolania proti napadnutému
rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 12.8.2024 krajský súd primárne zistil, že okresný súd v rámci
konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, dôsledne rešpektoval procesné ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a vykonal dokazovanie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie. Následne však okresný súd pochybil vo fáze hodnotenia vykonaných

dôkazov nedôsledným postupom pri ich hodnotení podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Konkrétne súd prvého
stupňa vo fáze hodnotenia dôkazov nezobral do úvahy všetky relevantné skutočnosti a okolnosti
prípadu a vykonané dôkazy hodnotil predovšetkým izolovane, jednotlivo a nedostatočne aj v ich súhrne.
V dôsledku týchto pochybení je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nezodpovedajúci stavu vecia zákonu, keď skutkové zistenia obsiahnuté vo výroku o vine nemajú dostatočný podklad vo vykonanom
dokazovaní. Vzhľadom na tieto zistenia krajskému súdu nezostalo nič iné, len napadnutý rozsudok
zrušiť z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, keď

súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Z hľadiska
procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. a o odvolaní obžalovaného
konal a rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože napadnutý rozsudok trpel takými chybami, ktoré
nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podstatou protiprávneho konania, ktoré sa obžalovanému A. B. v tomto trestnom konaní kladie za vinu
a za ktoré bol napadnutým rozsudkom okresného súdu uznaný vinným je, že spoločným konaním s už
v tejto veci právoplatne odsúdeným D. E. mali poškodeného A. F. F. nútiť k opakovanému vyplácaniu
rôznych finančných čiastok pod hrozbou zverejnenia obsahu USB kľúča, ktorým mal disponovať
obžalovaný A. B. a na ktorom bol zaznamenaný poškodený s rôznymi ženami v intímnych situáciách.

Rovnako tak mali poškodeného nútiť k odkúpeniu zbrane za určenú finančnú sumu, ktorá mala byť pred
tým poškodenému odcudzená. Poškodený A. F. F. mal takto už právoplatne odsúdenému D. E. postupne
vyplatiť sumy 8.000,- Eur, 4.000,- Eur, 520,- Eur (teda celkom čiastku 12.520,- Eur), ktoré mal následne
D. E. odovzdať obžalovanému A. B.. Na základe vyplatených súm mal potom D. E. poškodenému A.
F. F. odovzdať USB kľúč, ktorý mu po vyplatení peňazí mal dať obžalovaný A. B. a neskôr mal D. E.

poškodenému A. F. F. odovzdať aj fotografie z USB kľúča, ktoré mu rovnako po vyplatení peňazí mal
dať obžalovaný A. B.. Pokiaľ ide o zbraň, aj keď poškodený A. F. F. za túto zaplatil, sľúbená zbraň mu
vrátená nebola. Na takomto skutkovom základe totožne s podanou obžalobou aj bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil zákonné právo nevypovedať.
Tak strana obhajoby, ako ani strana obžaloby na hlavnom pojednávaní nenavrhli čítať výpoveď
obžalovaného z prípravného konania.

Z výpovede svedka poškodeného A. F. F. vyplynulo, že tento v súvislosti s predmetným skutkom

komunikoval výlučne s už v tejto veci právoplatne odsúdeným D. E., ktorý pred ním vždy vystupoval
len ako sprostredkovateľ, meno obžalovaného A. B. však nikdy nespomenul. Za účelom získania USB
kľúča, fotografií z USB kľúča a zbrane, ktoré patrili poškodenému, poškodený v hotovosti vyplatil D. E.
sumy 8.000,- Eur, 4.000,- Eur a 520,- Eur, aby sa tak poškodený vyhol spoločenskému znemožneniu
(výpisom z osobného účtu poškodeného je preukázané, že tento dňa 4.2.2015 uskutočnil výber sumy

8.000,- Eur a dňa 13.4.2015 sumy 4.000,- Eur). Na základe vyplatených súm D. E. poškodenému vrátil
USB kľúč, odovzdal mu fotografie, pokiaľ ide o zbraň, táto mu ani napriek zaplateniu peňazí vrátená
nebola.Poškodenýzároveňdospisudoložilvýpisyzosobnéhoúčtu,ktorédokumentujúvýberyfinančnej
hotovosti následne vyplatenej D. E., časť peňazí mal poškodený v hotovosti. Poškodený tiež D. E. na
jeho žiadosť požičal peniaze, s určitosťou však už nevedel uviesť, o akú sumu sa malo jednať.

D. E. v procesnom postavení svedka (nakoľko v tejto veci už bol právoplatne odsúdený) v súvislosti
s obžalovaným A. B. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že predmetný USB kľúč mal v dispozícii práve
obžalovaný A. B.. Z podnetu A. B. išiel za poškodeným A. F. F., ktorý mu za vrátenie USB kľúča vyplatil
požadovanú finančnú hotovosť a následne na to sumu 3.000,- Eur za USB kľúč odovzdal obžalovanému

A. B. a USB kľúč od obžalovaného A. B. vrátil poškodenému. Svedok D. E. v rámci svojej výpovede už
neuvádzalžiadneinésituácie,kedybybolzpodnetuobžalovanéhoA.B.žiadalodpoškodenéhopeniaze
a ani neuvádzal žiadne iné peniaze od poškodeného, ktoré by bol ešte odovzdal obžalovanému A. B..
Svedok zároveň priznal, že od poškodeného si peniaze aj požičal pre svoje potreby, tieto poškodenému
nevrátil.

Svedkyňa A. I. bola v dobe skutku priateľkou D. E.. V rámci svojej výpovede potvrdila, že obžalovaný
A. B. mal v dispozícii predmetný USB kľúč a bol to on, kto prišiel s myšlienkou uvedené využiť, čo sa aj
následne zrealizovalo prostredníctvom D. E., ktorý komunikoval s poškodeným. Z výpovede svedkyne
ďalej vyplynulo, že bola priamou svedkyňou toho, ako D. E. odovzdával obžalovanému peniaze za

USB kľúč, boli v zalepenej obálke, obžalovaný zas dal D. E. USB kľúč. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila,
že obžalovaný mal ešte záujem u poškodeného prostredníctvom D. E. speňažiť fotky z USB kľúča.
Svedkyňa však nemá vedomosť o tom, ako to v konečnom dôsledku celé dopadlo v tom smere, či D. E.
dal obžalovanému peniaze za fotky od poškodeného A. F. F.. Aj keď si svedkyňa už určité skutočnosti privýsluchu na hlavnom pojednávaní nepamätala, uvedené je prijateľne zdôvodniteľné dlhým časom, ktorý
od skutku uplynul, pričom pokiaľ jej boli prečítané podstatné časti jej výpovede z prípravného konania,
na týchto svojich tvrdeniach zotrvala.

Svedok A. D. potvrdil, že obžalovaný A. B. si u neho v minulosti odložil USB kľúč, na ktorom boli muži
a ženy. Neskôr na žiadosť obžalovaného mu tento vrátil.

Svedok A. E. vypovedal, že v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody na jednej izbe

s obžalovaným A. B.. Svedka sa obžalovaný raz pýtal, či pozná nejakého F. z D. G., pretože má nejaký
USB kľúč s jeho fotkami, na čo obžalovanému odpovedal, že ho pozná, je to doktor v D. G., ktorého
navštevuje aj on.

Svedok F. C. uviedol, že niekedy začiatkom roka 2015, keď sa A. E. vrátil z väzenia, na požiadanie
A. E. tohto viezol k obžalovanému A. B., s ktorým bol predtým vo väzení. E. mu po ceste autom k B.

povedal, že k B. ide pozrieť nejaké fotky na USB kľúči, kde má byť zachytený A. F. – obvodný lekár
v obci D. G. pri nejakých sexuálnych praktikách so ženami pacientkami. E. chcel vidieť osoby, ktoré boli
na fotkách a potom, ak by ich spoznal, tak by s B. žiadali od lekára nejaké peniaze za to, že budú ticho,
aby sa to nedozvedeli ľudia v dedine. Vo vnútri u B. bol iba E.. Po ceste naspäť mu E. povedal, že B.
mu fotky neukázal.

SvedkyňaA.B.jebývaloudružkouobžalovanéhoA.B..Uviedla,žemalavedomosťotom,žeobžalovaný
malusebanejakýUSBkľúč,naktorombolzaznamenanýnejakýpánsnahýmiženami,videlaajniekoľko
fotiek z tohto kľúča. V súvislosti s týmto kľúčom jej obžalovaný povedal, že za kľúč dostal 3.500,- Eur,
dokonca jej aj ukázal peniaze. Od koho ich dostal, uviesť nevedela.

Svedkyňa B. L. má s D. E. jedného syna. D. E. si voči synovi neplní vyživovaciu povinnosť. V roku 2015
prebiehali súdne pojednávania ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným na syna, na
pojednávania sa nedostavoval. V roku 2015 D. E. zaplatil na výživnom na syna 275,-Eur.

ZobsahuSMSsprávzadokumentovanýchvspise(jednásaokomunikáciumedziD.E.apoškodenýmA.
F. F.) vyplýva, že D. E. v súvislosti s týmto skutkom poškodenému uvádzal mená F. J. a K. L.. Menované
osoby však v dobe skutku boli vo výkone trestu odňatia slobody. Zároveň D. E. pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní v procesnom postavení svedka vypovedal, že mená, ktoré uviedol poškodenému A. F. F.,
si vymyslel.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemá ani krajský súd pochybnosti
o tom, že obžalovaný A. B. v dobe skutku disponoval predmetným USB kľúčom, čo potvrdili viacerí vo
veci vypočutí svedkovia. Obžalovaný pritom mal vedomosť o tom, komu tento USB kľúč patrí, teda A.
F. F.. Ak by obžalovaný bol mal s predmetným USB kľúčom poctivé úmysly, bol by tento bez ďalšieho

vrátil, jeho majiteľa poznal. Obžalovaný však takto nekonal a je zrejmé, že USB kľúč (osobitne
vzhľadom na jeho chúlostivý obsah) využil za účelom získania finančného prospechu. Obžalovaný
zjavne z opatrnosti a v snahe zabrániť svojmu odhaleniu s poškodeným v tomto smere ale nejednal
priamo, na tento účel použil osobu D. E., ktorý sa s poškodeným A. F. F. poznal. Bol to práve D. E., ktorý
v súvislosti s predmetným USB kľúčom komunikoval tak s obžalovaným, ako aj s poškodeným. D. E.

potvrdil, že od poškodeného skutočne požadoval finančnú hotovosť za USB kľúč, ktorú mu poškodený
vyplatil a on potom následne odovzdal obžalovanému A. B. sumu od poškodeného, malo sa jednať
o 3.000,- Eur. Obžalovaný mu na to dal USB kľúč, ktorý D. E. vrátil poškodenému, čo potvrdil aj sám
poškodený. Skutočnosť, že obžalovaný mal záujem predmetný USB kľúč speňažiť u poškodeného
prostredníctvom osoby D. E. a že z tohto mal finančný prospech, vyplynula pritom nielen z výpovede

D. E., ale aj z výpovedí svedkýň A. I. a A. B.. Pokiaľ ide o ďalšie finančné sumy, ktoré mal obžalovaný
získať od poškodeného prostredníctvom D. E., a to za fotografie z USB kľúča a za zbraň, tu je potrebné
dať do pozornosti okresnému súdu, že svedok D. E. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní
nepotvrdil, že by bol obžalovanému dával od poškodeného ešte ďalšie finančné prostriedky, či už za
fotky z USB kľúča alebo za zbraň. Tvrdenia v obžalobe a následne aj v napadnutom rozsudku, že

obžalovaný mal prostredníctvom osoby D. E. od poškodeného získať finančné prostriedky ešte aj za
fotografie z USB kľúča a za zbraň aktuálne vykonaným dokazovaním podľa názoru krajského súdu
bez akýchkoľvek vážnejších pochybností potvrdené neboli. Nie sú tu ani žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by
takúto verziu skutku prezentovanú či už obžalobou alebo samotným okresným súdom v napadnutomrozsudku, potvrdzovali. Svedkyňa A. I. síce uvádzala, že obžalovaný mal záujem neskôr speňažiť aj
fotografie z USB kľúča, nebola však nikdy svedkom toho, že by obžalovaný bol dostal od D. E. peniaze
za takéto fotografie a ani z výpovede D. E. nevyplynulo nič také, že by od poškodeného peniaze za

fotografie žiadal z podnetu obžalovaného a že by obžalovanému dal nejaké peniaze od poškodeného
za fotografie. Rovnako tak zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že D. E. by bol žiadal peniaze za pištoľ
od poškodeného z podnetu obžalovaného a že v tomto smere získané peniaze od poškodeného by
či už celé alebo ich časť bol odovzdal obžalovanému. D. E. bol už v tomto trestnom konaní uznaný
vinným na tom skutkovom základe, ako uvedené vyplýva z predmetného rozsudku založeného v spise.

V tomto smere ani krajský súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že poškodený opakovane dával peniaze
D. E. za USB kľúč, za fotografie, za zbraň (veď takto bol D. E. aj uznaný vinným vo vzťahu k nemu
už právoplatným rozsudkom). Len sama skutočnosť, že poškodený opakovane dal peniaze D. E. za
USB kľúč, fotografie z neho, zbraň, však automaticky nepreukazuje aj to, že D. E. všetky takto získané
peniaze odovzdal obžalovanému A. B. a že vždy konal len z podnetu obžalovaného A. B.. Bolo by zjavne
naivným myslieť si, že D. E. z tejto situácie nemal žiaden prospech (skutočnosť, že D. E. túto záležitosť

neriešil nezištne, vyplynula aj z výpovede svedkyne A. I.) navyše, keď vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že v tom období mal finančné problémy, riadne si neplnil ani vyživovaciu povinnosť na
syna. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného A. B. v zmysle podanej obžaloby bolo potrebné zobrať do
úvahy všetky vo veci vykonané dôkazy a tieto hodnotiť tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Nakoľko okresný súd takto dôsledne nepostupoval, ním uvádzané

skutkové zistenia vo výroku o vine nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto odvolaciemu
súdu nezostalo nič iné, len napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Je tiež potrebné dať okresnému súdu do pozornosti, že pokiaľ bol D. E. v tomto trestnom
konaníprávoplatneuznanývinným,vdôsledkuzmenyjehoprocesnéhopostavenia(užniejeobvineným,
resp. obžalovaným, ale je svedkom), je možné prihliadať len na jeho výpoveď v aktuálnom procesnom

postavení ako svedka (nie je možné brať do úvahy výpoveď jednej a tej istej osoby v jednom trestnom
konaní v rôznych procesných postaveniach, navyše obvinený môže aj beztrestne uvádzať nepravdu,
prípadne určité skutočnosti zamlčať, ale svedok je povinný vypovedať pravdu a vedome nič nezamlčať,
o čom je pred výsluchom poučený a ak by tak nepostupoval, vystavuje sa nebezpečenstvu trestného
stíhania). Rovnako tak nie je možné prihliadať na úkony a dôkazy vykonané pred predchádzajúcou vo

veci konajúcou sudkyňou, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré bola vec prikázaná na konanie do iného
senátu. Aktuálne vo veci konajúci súd pritom môže svoje rozhodnutie založiť len na dôkazoch, ktoré boli
pred ním vykonané na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti aj námietku zaujatosti, ktorú obžalovaný formuluje

v rámci zdôvodnenia odvolania voči vo veci konajúcemu sudcovi a v rámci ďalšieho postuphgu vo veci
bude potrebné, aby sa okresný súd primárne s touto vysporiadal.

Krajský súd záverom dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému
bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo

svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd
nariadil.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerov hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.