Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22Csp/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451234
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:6122451234.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XXX,
zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 16.825,26 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica
postúpenej tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 16.825,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
12.142,45 eur od 4.7.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s.,
poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 8.6.2018 úver vo

výške 14.400 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných
mesačných splátok. Žalovaná svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne
a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s
upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Keďže
žalovaná napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových
splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy
a v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami vyhlásil ku dňu 17.6.2020 predčasnú splatnosť

pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 26.6.2020. Keďže žalovaná v poskytnutej 7-
dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila,
voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 4.7.2020 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej
sumy spolu s príslušenstvom. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
14.2.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 9.3.2022 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu
nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bola

žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.

3. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č.k.22Csp/41/2023-194 zo dňa 31.10.2023 tak, že uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.825,26 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 12.142,45 eur od 4.7.2020 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 225 eur, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má

za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením zo dňa 31.3.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. V zmysle záverov Krajského súdu v Trnave bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania posúdiť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a za tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia
pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného
zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ, § 92 ods. 8 zákona
o bankách a § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

5. Žalovaná po rozhodnutí odvolacieho súdu poukázala na to, že žalobca po zrušení rozsudku
neuviedol žiadne nové tvrdenia ohľadne splnenia povinnosti právnym predchodcom skúmať s odbornou
starostlivosťou jej bonitu. Listiny, ktoré boli v konaní predložené, konkrétne listina s označením dáta
dopytu, dátový zdroj SRBI a bližšie neidentifikovateľný 19 stranový dokument nemožno považovať

bez všetkého za preukázanie odbornej starostlivosti. Žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, akým
spôsobom bol zisťovaný príjem žalovanej v rozhodnom období, nijakým spôsobom príjem nebol ani
overovaný a ani objektivizovaný zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná poukázala na to,
že v žiadosti o úver je uvedená suma jej príjmu 1.342 eur, pričom rovnaká suma je uvedená ako suma
príjmu za predchádzajúci mesiac a aj za ďalší predchádzajúci mesiac. Pokiaľ by sa 19 stranová, bližšie

neidentifikovateľná listina, predložená žalobcom, považovala za relevantnú, tak zo strany 10, 11 a 12
vyplýva odpoveď na otázku, či bola žalovaná zamestnaná, že nie nebola zamestnaná. Nie je zrejmé,
komu boli tieto otázky položené, či to bola Sociálna poisťovňa alebo to bola iná inštitúcia, ktorá vedela
túto skutočnosť poskytnúť. V tomto smere poukázala na to, že na jednej strane z listín vyplýva, že
nebola zamestnaná, na druhej strane vyplýva jej príjem 1.342 eur za tri mesiace spätne, avšak len

zo žiadosti o úver. Tiež v žiadosti o úver sa uvádza neoverená informácia, že bola zamestnaná od 6
mesiaca roku 2018, čiže až od mesiaca, v ktorom bol poskytnutý úver, čo by eventuálne tiež vylučovalo
relevantnosť údajov o príjme za predchádzajúci mesiac. Žalobca sa nijako nezmienil o opatrení NBS,
ktorá upravuje skúmanie bonity, tiež sa nezmienil, ako sa vysporiadal alebo aké údaje mal právny
predchodca žalobcu vyvodiť z predkladaného registra SRBI, v ktorom sú uvedené dva existujúce úvery

žalovanejvčaseuzatvoreniazmluvy.Tiežnebolazohľadnenáanizisťovanávýdavkovázložkažalovanej.
Žalovaná uviedla, že na základe neurčitých tvrdení a listín, ktoré žalobca označil ako dôkazy pri
skúmaní bonity nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver o odbornej starostlivosti na strane právneho
predchodcu žalobcu. Žalovaná ďalej uviedla, že úkon predčasnej splatnosti, ktorý pozostáva z úkonov
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 6.3.2020, označený ako 3. upomienka a úkon z 18.6.2020 výzva

na predčasné splatenie, nemožno považovať za platný právny úkon, nakoľko z týchto listín nie je možné
vyvodiť, s akou splátkou mala byť v omeškaní a ktorá splátka mala zapríčiniť a vyvolať predčasnú
splatnosť. V tomto smere poukázala na už ustálenú prax NS SR, ktorá sa vyvinula v priebehu roku
2024, čiže po rozhodnutí súdu prvej inštancie v tejto veci. Žalovaná takisto poukázala aj na § 92 ods.
8 zákona o bankách, ktorý konkretizuje podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretí

subjektaktorývyžadujeosobitnúasamostatnúvýzvupredpostúpenímpohľadávky.Zarelevantnúvýzvu
nemožno považovať výzvu obsiahnutú v inom právnom úkone, ktorý má vyvolávať úplne iné právne
následky.

6. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

7. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej
Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formepôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

9. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred

zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 7 ods.2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

11. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

12. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

13. Podľa ust. § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

14. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

15. Podľa ust. § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a

aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom internýchzdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len
na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa

odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa.

16. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

17. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa ust. § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlápre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

25. V predmetnom konaní súd v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu najskôr skúmal aktívnu
legitimáciu žalobcu, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, na
žalobcu a či žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa a či si na základe toho môže vo vzťahu k

žalovanej tieto práva uplatňovať v súdnom konaní.

26. Postúpenie pohľadávky je zákonným inštitútom zmeny v osobe veriteľa, kedy veriteľ aj bez súhlasu
dlžníkamôžesvojupohľadávkupostúpiťpísomnouzmluvouinému.Poprivšeobecnejúpravepostúpenia
pohľadávok obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre určité druhy pohľadávok sú

osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti
a podmienkam ich zmluvného postúpenia tretej osobe. K takýmto osobitným pohľadávkam patria aj
pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre ktoré zákonodarca v ust. § 17 ods. 1
písm. b) ZoSÚ upravil, že práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ môže previesť
na tretiu osobu, len ak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského

úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky.

27. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej bola

konečnásplatnosťúverudňa24.6.2026jezrejmé,ževčasepostúpeniapohľadávkydňa9.3.2022termín
konečnej splatnosti úveru ešte nenastal.

28. V danom prípade mala žalobcom uplatnená pohľadávka svoj právny základ v mimoriadne
zosplatnenomspotrebiteľskomúverepodľaust.§53ods.9vspoj.s§565Občianskehozákonníka,ktorý

veriteľ poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na to, aby mohol veriteľ využiť
svoje oprávnenie na jednorazové zosplatnenie poskytnutého úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, musí byť spotrebiteľ v omeškaní s úhradou splátky po dobu troch mesiacov, pričom veriteľ
musí spotrebiteľa upozorniť na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením
úveru.

29. Súd poukazuje na to, že okamžité zosplatnenie úveru, je zákonná možnosť veriteľa, ktorú môže
po predchádzajúcom upozornení svojho dlžníka využiť, ale aj nemusí. K okamžitej splatnosti celej
pohľadávky tak nedochádza automaticky na základe zákona, či zmluvy, už len tým, že veriteľ svojho
dlžníka na takúto možnosť upozorní. Naopak, skutočnosť, že veriteľ pristúpil k okamžitému zosplatneniu

dlhu je potrebné dlžníkovi oznámiť.

30. V danom prípade právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 6.3.2020 označenou ako tretia
upomienka vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 756,01 eur s tým, že ak nepríde
k okamžitému zaplateniu dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu bude požadovať vrátenie celej

poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Ako
vyplýva zo znenia predmetnej výzvy, právny predchodca žalobcu v predmetnej výzve nešpecifikoval
konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou veriteľ zvažuje
uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Tým, že veriteľ v predmetnej výzve neoznačil konkrétnu splátku,
v súvislosti s ktorou zvažoval uplatnenie práva zosplatniť úver, znemožnil dlžníkovi efektívne odvrátiť

hrozbu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

31. Súd má za to, že aj keď v ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ nie je výslovne uvedené, že súčasťou
upozornenia na zosplatnenie dlhu je aj vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie s ktorou veriteľzvažuje možnosť uplatnenia práva zosplatniť úver, je potrebné, aby veriteľ v upozornení konkretizoval
splátku, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu. Súd je toho názoru, že požiadavka na takéto vymedzenie
vyplýva z účelu predmetného upozornenia, ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je

vomeškaníapredovšetkýmpreomeškaniesktorousplátkouveriteľzvažujeuplatnenieprávapredčasne
zosplatniť dlh. Spotrebiteľ na základe takejto informácie môže predmetnú dlžnú splátku uhradiť v určenej
lehote a tým sa vyhnúť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu, t. j. strate výhody uhradiť dlh v splátkach.
V prípade upozornenia veriteľa podľa § 53 ods.9 OZ ide o jednostranný právny úkon adresovaný
dlžníkovi a je nevyhnutné, aby bol tento dostatočne určitý. Dlžníkovi musí byť z tohto prejavu jasné,

že stačí ak uhradí predmetnú konkrétnu splátku a tým sa vyhne tomu, že veriteľ vyhlási mimoriadnu
splatnosť dlhu.

32. V danom prípade však veriteľ dlžníkovi oznámil, že jeho dlh predstavuje sumu 756,01 eur a žiadal
od dlžníka, aby okamžite uhradil predmetnú dlžnú sumu a v prípade ak tak neurobí okamžite, bude
požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom. Z uvedeného upozornenia tak

žalovanej ako dlžníkovi nebolo zrejmé, ktorú splátku a akú sumu má uhradiť, aby sa vyhla zosplatneniu
úveru. Z uvedeného upozornenia vyplýva, že dlžník sa vyhne zosplatneniu úveru iba ak okamžite zaplatí
sumu 756,01 eur, napriek tomu, že výška jednej splátky bez poistenia predstavovala iba sumu 224,10
eur.

33. Zároveň súd poukazuje na to, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú má prísť k zosplatneniu, nie je
možné ani spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky
došlo za splnenia zákonom určených podmienok, t. j. či k uplatneniu práva podľa § 565 došlo po uplynutí
lehoty 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a či takémuto využitiu predchádzalo upozornenie
spotrebiteľa na uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Vzhľadom k uvedenému, keďže z výzvy

podľa § 53 ods. 9 OZ nevyplývala konkrétna splátka, pre ktorú malo prísť k zosplateniu, sa súd ďalej
nezaoberal tým, či došlo k splneniu týchto zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
stanovených lehôt). Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že predmetná výzva bola neplatná pre svoju
neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ ako aj podľa § 39 OZ. S poukazom na to, že výzva podľa § 53 ods. 9
OZ je neplatná, je neplatné aj následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

34. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022
zo dňa 13.2.2025, podľa ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je
možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).

Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

35. V prejednávanej veci pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu bez toho, aby sa
stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu prevodu práv

vyplývajúcichzozmluvynatretiuosobuvzmysleust.§17ods.1ZoSÚ.Zuvedenéhodôvodupostúpenie
pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Vzhľadom k uvedenému je v danom prípade bez
akéhokoľvek významu, či boli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.

36. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky, súd žalobu zamietol.

37. Zároveň súd pre úplnosť dodáva, že k predčasnému zosplatneniu úveru nemohlo platne dôjsť ani
vtedy ak žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou

(§7ods.1ZoSÚ).Pôvodnýveriteľbolpreduzavretímzmluvypovinnýposúdiťsodbornoustarostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

38. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov
o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou
starostlivosťou a obozretne, a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať.39. Žalobca sa k skúmaniu bonity vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 7.9.2023. V tomto podaní
uviedol, že pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovanej, v prílohe žaloby predložil dokumenty právneho

predchodcu, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím zmluvy žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu
poskytla informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné
informácie. Pri posudzovaní bonity žalovanej bol právnym predchodcom zaslaný dopyt na informačný
systém SRBI (Spoločný register bankových informácií), prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou
CRIF, keď boli zisťované prípadné nesplácanie/omeškania so splácaním úverov poskytnutých od iných

bankových domov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že schopnosť žalovanej splácať úver bola právnym
predchodcom posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv.

40. Žalovaná rozporovala, že zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu došlo k riadnemu
skúmaniu jej schopnosti splácať úver. Žalovaná poukazovala na to, že žalobcom predložené listiny
nemožno považovať bez ďalšieho za preukázanie odbornej starostlivosti. Žalovaná uvádzala, že

nebola zohľadnená ani zisťovaná jej výdavková zložka a že žalobca nepreukázal, ale ani netvrdil,
akým spôsobom bol zisťovaný jej príjem v rozhodnom období a ako bol tento overovaný. Zároveň
žalovaná argumentovala tým, že žalobca sa nijako nezmienil o opatrení NBS, ktorá upravuje skúmanie
bonity, tiež sa nezmienil, ako sa vysporiadal alebo aké údaje mal právny predchodca žalobcu vyvodiť
z predkladaného registra SRBI, v ktorom sú uvedené dva existujúce úvery žalovanej v čase uzatvorenia

zmluvy. Žalovaná takisto poukazovala na to, že žalobca po zrušení rozsudku neuviedol žiadne nové
tvrdenia ohľadne splnenia povinnosti právnym predchodcom skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu
žalovanej.

41. V danom prípade žalobca tvrdil, že pred uzavretím zmluvy žalovaná právnemu predchodcovi

žalobcu poskytla informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné
informácie a že pri posudzovaní bonity žalovanej bol právnym predchodcom zaslaný dopyt na
informačný systém SRBI, avšak nekonkretizoval z akých konkrétnych údajov pri posudzovaní bonity
vychádzal a vo svojom podaní zo dňa 7.9.2023 iba odkázal na priložené listiny. Žalobca predložil súhrn
žiadosti a dáta dopytu (č. l. 161 – 172). V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 132 ods. 2 CSP,

podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Zároveň podľa ust. § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ je žalobca povinný hodnoverne preukázať vynaloženie
odbornej starostlivosti, teda je na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Z všeobecného tvrdenia žalobcu, ktorým žalobca iba uvádzal, že žalovaná poskytla jeho právnemu

predchodcovi informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch a ďalšie podrobné
informácie, súd nemal preukázané, že veriteľ naozaj postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže
žalobcaneuviedolzakéhopríjmuazakýchzáväzkovanákladovnazabezpečeniezákladnýchživotných
potrieb žalovanej vychádzal a ako tieto údaje vyhodnotil aj s ohľadom na výšku splátky (§ 7 ods. 20
ZoSÚ). Žalobca takisto neuviedol a nepreukázal akým spôsobom si jeho právny predchodca overoval

výšku príjmu žalovanej. Neuviedol ako dospel k záveru, že žalovaná je schopná mesačne splácať
dohodnuté splátky úveru vo výške 224,10 eur.

42. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca nepreukázal, že
veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), pričom následkom nekonania s odbornou
starostlivosťou je podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ to, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu
nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti potrebné považovať aj z tohto dôvodu za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.

Táto okolnosť je takisto významná z hľadiska existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to pri
zohľadnení splnenia podmienok podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ.

43. Vzhľadom k uvedenému bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpená na žalobcu
bez toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia. Aj z tohto dôvodu postúpenie pohľadávky na

žalobcu je v rozpore s § 17 ods. 1 ZoSÚ, a preto je tento právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný.

44. Vzhľadom k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol.45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, má

voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené
súd úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako i odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.