Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123311865
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123311865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
XXXX/XX, XXX XX F. - L. Y., právne zastúpený: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, 811 02 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
XXXX/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Štefan Práznovský, advokát so sídlom ul. 26. novembra
1, 066 01 Humenné, o zaplatenie 60.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 12C/92/2023-183 zo dňa 04. decembra 2024 v spojení s opravným
uznesením č.k. 12C/92/2023-228 zo dňa 19. februára 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I. a III.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 60.000 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 60.000 eur od 28.10.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 70% s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Opravným uznesením súdu prvej inštancie rozhodol tak, že:
„O p r a v u j e záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/92/2023

-183 zo dňa 04.12.2024 a záhlavie písomného vyhotovenia uznesenia Okresného súdu Humenné č.k.
12C/92/2023-225 zo dňa 11.02.2025 obe v časti označenia právneho zástupcu žalobcu tak, že správne
označenie znie: „IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 54 434 556“.“

3. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 517 odsek 1, 2, § 544 odsek 1, 2, § 563, §
657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

4. Mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo v mesiaci
apríl 2020 k uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
finančné prostriedky vo výške 60.000 eur. Táto skutočnosť vyplýva z prednesu žalobcu, bola potvrdenáaj svedkom T. U. a nepriamo aj svedkyňou N. S., manželkou žalobcu. Svedok T. U. vypovedal aj v
rámci trestných konaní, kde svedok jednoznačne uviedol že žalobca, ktorý bol jeho zamestnávateľom
ho poslal k ním domov, aby od manželky žalobcu prevzal obálku. Manželka žalobcu následne odovzdala

obálku svedkovi T. U.ovi, ktorý obálku priniesol do sídla firmy žalobcu, kde ju odovzdal žalobcovi v
jeho kancelárií za prítomnosti žalovaného. Následne žalobca obálku otvoril a peniaze v nej odovzdal
žalovanému, pričom žalovaný si peniaze prepočítal a vtedy svedok zistil, že išlo o sumu 60.000 eur.
Súd prvej inštancie mal teda za to, že v danej veci došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to ústnou
formou, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj rámci vyšetrovania vedeného OR PZ v Košiciach

pod číslom č. S.: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX a ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX. V porovnaní v trestnými
konaniami nedošlo k žiadnej zmene a zo strany žalovaného neboli predložené iné dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu skutkového stavu. Pri rozhodovaní vzal v úvahu aj vyjadrenia žalovaného, ktorý na
jednej strane popieral uzavretie zmluvy o pôžičke, avšak na pojednávaní dňa 11.04.2024 sa žalovaný
vyjadril k tvrdeniu žalobcu o tom, že v kancelári bol prítomný aj svedok T. U., pričom žalovaný uviedol,
že v kancelárii boli iba dvaja so žalobcom, dvere boli zavreté a navyše z druhej strany dverí na dverách

bola guľa. Zároveň žalovaný popieral uzavretie zmluvy o pôžičke aj v predchádzajúcom období, avšak
na pokladničnom doklade nachádzajúcom sa vo vyšetrovacom spise č. ČVS : I.-XXX/X-U.-KE-XXXX
na čl. XXX je ako poznámka pre príjemcu uvedené „J., vrátenie pôžičky“. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie za preukázané, že písomné vyhotovenie Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.04.2020
nie je možné považovať za platné, pretože žalovaný ako dlžník s vysokou pravdepodobnosť predmetnú

zmluvu nepodpisoval. Nakoľko mal zato, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou,
v danej veci nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Žalobca bola podaná v trojročnej premlčacej
lehote a teda nárok žalobcu premlčaný nie je. Keďže dospel k záveru, že písomná Zmluva o pôžičke
zo dňa 17.04.2020 je pre absenciu podpisu žalovaného neplatná a žalobca ničím iným nepreukázal
dohodu o vrátení požičaných peňazí, vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi požičané peniaze na základe výzvy žalobcu. Súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že až doručenie žaloby žalovanému možno považovať ako výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy. Súd prvej inštancie zamietol aj žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 9.540 eur a to s odôvodnením, že pre platnosť dohody o zmluvnej
pokute podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje dojednanie v písomnej forme.

5. Proti rozsudku s výnimkou výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že zo
strany žalobcu ide o vykonštruovaný podvod, nakoľko s ním žiadnu zmluvu neuzatvoril. Za pravdu mu
dal aj znalecký posudok, v závere ktorého znalec konštatoval, že žalovaný zmluvu zo dňa 17.04.2020

nepodpísal. Žalobca pravdepodobne preskenoval podpis, o ktorom sa domnieval, že patrí žalovanému.
Aj v prípade plnenia zo strany žalobcu by šlo o absolútne neplatný právny úkon a tým o bezdôvodné
obohatenie, ktorého vydanie je možné v 2 ročnej premlčacej lehote. Za závažné pochybenie súdu prvej
inštancie považuje skutočnosť, že sám súd uviedol, že písomná zmluvy o pôžičke zo dňa 17.04.2020
je neplatná, no napriek tomu konštatuje, že bola uzatvorená ústna zmluva. Uvedené však sám žalobca

nikdy netvrdil.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS
78/05).9. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX vyplýva, že dňa
23.12.2020 bolo zo strany žalovaného doručené Okresnej prokuratúre Košice I trestné oznámenie, v
ktorom žalovaný ako oznamovateľ uviedol, že dňa 08.07.2020 mu boli doručené viaceré písomnosti

vrátane Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.04.2020 a Rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.05.2020. K
uvedený písomnostiach uviedol, že s osobou C. S.om (žalobca) neuzavrel Zmluvu o pôžičke zo dňa
17.04.2020 a všetky ustanovenia zmluvy sú neplatné. Z predmetnej pôžičky nikdy nenastalo reálne
plnenie a teda od žalobcu nikdy neprijal plnenie pôžičky vo výške 60.000 eur. Podpis na zmluve nepatrí
jeho osobe a preto sa domnieva, že sa jedná o podvodnú konštrukciu právnych vzťahov, ktorej cieľom

bolo vylákať od jeho osoby plnenie. Listom zo dňa 08.12.2020 bola žalovanému od advokáta žalobcu
doručená predžalobná výzva, v ktorej bol vyzvaný na úhradu údajnej pôžičky s príslušenstvom. K
predžalobnej výzve podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s osobou žalobcu neuzavrel Zmluvu o pôžičke
zo dňa 17.04.2020 a podpis na zmluve nepatrí jeho osobe. Z pôžičky ani nikdy nenastalo reálne plnenie
(č.l. 1-4 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Zo zápisnice o výsluchu svedka-poškodeného (žalovaného) zo dňa 17.02.2021 vyplýva, že žalobcu
pozná asi 20 rokov. V roku 2020 pre neho robil sčítavanie rúšok pre štátne hmotné rezervy a za tento
obchod mu zaplatil. Uviedol tiež, že si od neho nikdy v živote nepožičal peniaze. Asi 6-8 rokov dozadu
si od neho chcel žalobca požičať 8.000 eur, ale nepožičal mu ich (č.l. 83 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-
XXX/X-VYS-KE-XXXX). Uvedené skutočnosti zopakoval aj na výsluchu konanom dňa 07.06.2021 (č.l.

114 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Zo zápisnice o výsluchu svedka C. S. (žalobca) zo dňa 15.06.2021 vyplýva, že žalobca sa so žalovaným
pozná osobne asi 25 rokov, nakoľko obaja pochádzajú z Q.. Teraz žalobca žije asi 10 rokov v F., čiže sa
stretávajú sporadicky, 90 % z toho ho kontaktoval žalovaný, či pre neho nemá nejakú prácu, ale stretávali

sa aj mimo pracovných dôvodov, keď bol v F.. Pri jeho návštevách sa stalo, že ho žalovaný požiadal
o poskytnutie pôžičky, rádovo v menších čiastkach, niekoľko tisíc eur, tie mu žalobca stále poskytol,
nakoľko sa poznali. Tieto pôžičky mu žalovaný vždy vracal. V marci 2020 žalovaného oslovil žalobca s
tým, že pre neho mal nejakú prácu. Dňa 17.04.2020 opäť kontaktoval žalovaného, aby mu poskytol jeho
služby s tým, že sa tento dostavil do F., pričom sa s ním stretol najprv v McDonalde, potom na jeho firme.

Žalovaný mu povedal, že by si vedel zarobiť peniaze, ale na to potrebuje zdroje. Požiadal žalobcu, aby
mu požičal peniaze s tým, že mu ich v minulosti vždy vrátil. Za posledné mesiace mal jeho dôveru a tak
súhlasil s požičaním 60.000 eur. Narýchlo napísal zmluvu pretože nepredpokladal komplikácie. Financie
mu odovzdal pred svedkom, ktorého po peniaze poslal. Uvedené prostriedky žalovanému odovzdal vo
svojej firme v F. (č.l. 122-123 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Zo zápisnice o výsluchu svedka T. U.a zo dňa 26.08.2021 vyplýva, že tento žalobcu pozná asi 7-8 rokov,
posledné 2-3 roky pre neho pracuje. Niekedy v apríli 2020 mu zavolal žalobca a požiadal ho, aby šiel
k nemu domov a niečo zobral. Svedok šiel a manželka žalobcu mu dala prelepenú obálku. Priniesol ju
do kancelárie žalobcu, kde už bol aj žalovaný. Žalobca obálku otvoril a spolu so žalovaným prepočítali

peniaze. Pokiaľ si pamätá, bolo to 60.000 eur, pričom ich poukladali na stôl na 6 kôpok po 10.000 eur.
Svedok videl, ako si žalovaný peniaze prevzal, dal si ich tiež do nejakej obálky. Po prevzatí a prepočítaní
peňazí podpísali medzi sebou zmluvu, nevie o akú zmluvu sa jednalo, tomu už nevenoval pozornosť.
Keď sa neskôr žalobcu opýtal, prečo mu požičal tie peniaze žalobca mu uviedol, že mu už viackrát
požičal peniaze a žalovaný mu ich stále vrátil (č.l. 125-126 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-

KE-XXXX).

Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami (medzi stranami sporu) zo dňa 28.07.2021 vyplýva, že
žalovaný uviedol, že žiadnu pôžičku si od žalobcu nepožičal, nemá mu čo vracať a nič ani nepodpisoval.
Nikdy v živote ani od neho žiadnu pôžičku nežiadal. Žalobca uviedol, že na základe ústnej požiadavky

žalovaného mu poskytol hotovostnú pôžičku v sume 60.000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30.04.2020.
K podpisu jednoduchej zmluvy malo dôjsť v F. s tým, že nakoľko mu následne žalovaný prestal dvíhať
telefón, tak si dal vypracovať komplexnú zmluvu, vrátane zabezpečovacích dokumentov, ktorú mu mal
žalovaný podpísať. Žalovaný následne na otázku vyšetrovateľa zopakoval, že si od žalobcu v minulosti
žiadne finančné prostriedky nepožičal. Žalobca na to uviedol, že žalovaný účelovo klame, pričom na

preukázanie jeho tvrdení predložil výpis zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni, z ktorého vyplýva, že
mu dňa 16.04.2020 jednu z takýchto pôžičiek žalovaný vrátil. Žalovaný k tejto skutočnosti uviedol, že
mu vtedy žalobca zavolal, že za žalovaným príde kamarát žalobcu s tým, aby od neho žalovaný prebral
čiastku 6.000 eur, ktorú mal následne vložiť na účet žalobcu. K osobe svedka T. U.a, ktorý mal byťprítomný pri odovzdávaní peňazí titulom pôžičky zo dňa 17.04.2020 žalovaný uviedol, že na žiadnu takú
osobu si nespomína. Na otázku žalobcu žalovaný uviedol, že vo firme žalobu bol asi 3-4 krát, presný
počet si nepamätá, išlo o práce, ktoré pre neho žalovaný vykonával, tie mu aj vyfakturoval a žalobca za

ne zaplatil. Je možné, že na firme bol aj 17.04.2020, dátumy si nepamätá (č.l.128-132 vyšetrovacieho
spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Uznesením zo dňa 16.09.2021 ČVS: ORP-XXX/X-VYS-KE-XXXX bolo zastavené trestné stíhanie, z
dôvodu,žesaskutokprektorýsavedietrestnéstíhanienestal.Vodôvodneníuvedenéhouzneseniabolo

uvedené, že z dôkaznej situácie jednak vyplýva, že k spornej pôžičke peňazí vo výške 60.000 eur došlo s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tak, ako to popísal žalobca, pričom jeho výpoveď potvrdzuje aj
očitý svedok T. U. a na druhej strane dokazovaním v prípravnom konaní bolo preukázané, že ku konaniu
podozrivého popísanému v uznesení o začatí trestného stíhania nedochádzalo v podobe ako to popisuje
poškodený, nakoľko jeho výpoveď je v rozpore s obsahom vyjadrení ďalších dvoch účastníkov konania.

10. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX vyplýva, že uznesením zo
dňa 03.06.2022 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach začalo trestné stíhanie pre zločinu
pokusu podvodu z dôvodu, že nestotožnený páchateľ v bližšie nezistenom čase dňa 17.04.2020 v
Bratislave v mene osoby Y. J. (žalovaný) bez jeho súhlasu uzatvoril Zmluvu o pôžičke medzi veriteľom
C. S.om (žalobca) a dlžníkom Y. J. (žalovaným), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej sumy v

hotovosti vo výške 60.000 eur (č.l. 2 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Zo zápisnice o výsluchu svedka N. S. (manželka žalobcu) zo dňa 17.08.2022 vyplýva, že v apríli 2020
bola doma v mieste jej trvalého bydliska, keď jej zavolal manžel s tým, že v pracovni je obálka, kde sú
peniaze. Túto mala zalepiť a dať jeho pracovníkovi, ktorý si po ňu príde. Jednalo sa o osobu T. U.a, ktorý

obálku vzal a odniesol do kancelárie žalobcu. Svedkyňa peniaze osobne nerátala, ale videla, že je tam
veľa peňazí. Keď sa na to manžela neskôr spýtala, tento jej povedal, že za ním prišiel žalovaný, ktorý si
od neho chvel požičať peniaze a tak mu požičal sumu 60.000 eur. Keďže mu manžel požičal peniaze aj
v minulosti, tak to ďalej neriešila (č.l. 17 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Zo znaleckého posudku ČES: T.-V.-BA-XXXX/XXXXX vypracovaného k 17.02.2023 Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru vyplýva, že originál sporného podpisu predloženého na
skúmanie vo forme kópie pravdepodobne nevyhotovil Y. J., od ktorého bol znalcom predložený
porovnávací materiál (č.l. 182 vyšetrovacieho spisu ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX).

Uznesením zo dňa 29.05.2023 ČVS: ORP-XXX/X-VYS-KE-XXXX bolo prerušené trestné stíhanie z
dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.04.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia

60.256,44 eura s príslušenstvom, titulom nevrátenej sumy poskytnutej pôžičky. V žalobe uviedol, že
dňa 17.04.2020 došlo medzi stranami sporu k zavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovanému
poskytol pôžičku v sume 60.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 30.04.2020 spolu s
dohodnutým úrokom. Úroky splatné ku dňu 30.04.2020 mali predstavovať sumu 256,44 eura. Žalovaný
svoj záväzok vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom nesplnil ani len čiastočne, a to aj

napriek tomu, že ho žalobca vyzval na zaplatenie a to písomnosťou označenou ako „Predžalobná výzva
na zaplatenie“ zo dňa 08.12.2020.

12. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom

spájajú.

13. Podľa ustanovenia § 35 odsek 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

14. Podľa ustanovenia § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.15. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

17. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

18. Žalovaný v podanom odvolaní namieta uzatvorenie zmluvy o pôžičke odvolávajúc sa na znalecký
posudokČES:PPZ-V.-BA-XXXX/XXXXXzodňa17.02.2023,ktorýbolvypracovanývrámcivyšetrovania
vedeného pod ČVS: I.-XXX/X-VYS-KE-XXXX. Z uvedeného posudku má vyplývať, že žalobca písomnú

zmluvu so žalobcom neuzatvoril. Uvedené tvrdenie žalovaného o neplatnosti písomnej zmluvy však súd
prvej inštancie nikdy nerozporoval. V bode 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že súd má
za to, že písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke zo dňa 17.04.2020 nie je možné považovať za platné,
pretože dlžník s vysokou pravdepodobnosťou predmetnú zmluvu nepodpisoval. Ani odvolací súd nemá
dôvod na odklon od tohto vysloveného záveru.

19. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a
včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 98/2000, ZSR ČR C 946/13, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

33 Cdo 472/2007). Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok
zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.

20. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o ústnej forme
uzavretej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo

výške 60.000 eur. Uvedený záver potvrdzuje výpoveď svedkov, menovite N. S., z výpovede ktorej
vyplýva, že odovzdala obálku s peniazmi určenými pre žalovaného svedkovi T. U.ovi, ktorý následne
uvedené finančné prostriedky odovzdal žalobcovi. Tento svedok bol aj prítomný pri odovzdávaní peňazí
žalovanému titulom pôžičky, teda bol prítomný pri samotnom uzatvorení zmluvy o pôžičke. Záver o
uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke podporujú aj výsledky vyšetrovania v rámci konania ČVS: K., kde

v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania bolo uvedené, že z dôkaznej situácie jednak
vyplýva, že k spornej pôžičke peňazí vo výške 60.000 eur došlo s pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou tak, ako to popísal žalobca, pričom jeho výpoveď potvrdzuje aj očitý svedok T. U. a na druhej
strane dokazovaním v prípravnom konaní bolo preukázané, že ku konaniu podozrivého popísaného
v uznesení o začatí trestného stíhania nedochádzalo v podobe ako to popisuje poškodený, nakoľko

jeho výpoveď je v rozpore s obsahom vyjadrení ďalších dvoch účastníkov konania. K uvedenému
záveru dospel konajúci vyšetrovateľ aj z dôvodu rozporu vo výpovedi žalovaného, ktorý na jednej
strane v rámci celého vyšetrovania tvrdil, že ani v minulosti si žiadne finančné prostriedky od žalobcu
nepožičal, na strane druhej však z výpovede žalobcu ako aj z listinných dôkazov (potvrdenie banky
Slovenská sporiteľňa o vklade hotovosti vo výške 6.000 eur na účet žalobcu s poznámkou „Y. J., vrátenie

pôžičky“ nachádzajúce sa na č.l. 154 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XXX/X-VYS-KE-XXXX) vyplýva,
že žalovaný si v minulosti finančné prostriedky požičal. Záver o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke dňa
17.04.2020 podporuje aj výpoveď žalovaného, ktorý na jednej strane popieral uzatvorenie zmluvy, na
strane druhej však nepriamo potvrdil stretnutie so žalobcom dňa 17.04.2020, keď poprel žeby pri ich
stretnutí bol prítomný aj svedok T. U. a taktiež opísal dvere na kancelárii žalobcu (guľa zvnútra) (výpoveď

žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.04.2024, č.l. 113 súdneho spisu).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa neexistencie zmluvy o
pôžičke z dôvodu, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy nedôvodná.

22. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namieta, že aj v prípade plnenia zo strany žalobcu by z právneho
hľadiska šlo o prípad bezdôvodného obohatenia, nakoľko s ním žalovaný žiadnu písomnú zmluvu
nepodpísal. Vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo vymožiteľné v 2 ročnej premlčacej lehote,
pričom žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania.23. Spôsob vykonania právneho úkonu môže byť konkludentný alebo výslovný. Občiansky zákonník
vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Právne úkony teda možno robiť v akejkoľvek

forme, ktorá nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel konajúci prejaviť. Výnimku zo zásady
bezformálnosti predstavujú tie ustanovenia, ktorými je pre niektoré úkony prikázaná určitá forma alebo
prípad, kedy je forma úkonu určená dohodou účastníkov. Pokiaľ zákon výslovne neustanovuje pre daný
právny úkon písomnú formu, je možné urobiť právny úkon aj v ústnej forme.

24. Predovšetkým kvôli reálnej povahe zmluvy o pôžičke v praxi pretrváva jej neformálnosť a teda závisí
od vôle strán, či si zvolia ústnu formu, písomnú formu, prípadne či spíšu len dôkaz o jej existencii (dlžný
úpis). Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy
došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu
zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. Opačnú situáciu, pri
ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je potrebné

hodnotiť s prihliadnutím na skutočnú vôľu strán. Ak bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o pôžičke už
pri odovzdaní predmetu pôžičky, zmluva vznikla už odovzdaním (k tomu pozri Števček M., Dulak A.,
Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck. 2019. s. 2427-2440).

25. Z obsahu spisu a pripojeného spisového materiálu vyplýva, že k uzatvoreniu písomnej zmluvy o
pôžičke medzi stranami sporu pre absenciu podpisu žalovaného nedošlo. Uvedené vyplýva z výsledkov
vyšetrovania v konaní ČVS: ORP-XXX/X-VYS-KE-XXXX, kde v rámci znaleckého posudku ČES: T.-
V.-BA-XXXX/XXXXX vypracovaného k 17.02.2023 znalec konštatoval, že originál sporného podpisu
predloženého na skúmanie vo forme kópie pravdepodobne nevyhotovil Y. J. (žalovaný), od ktorého

bol znalcom predložený porovnávací materiál (č.l. 182 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XXX/X-VYS-
KE-XXXX). Diskutabilný podpis na písomnej zmluve o úvere zo dňa 17.04.2020 žalobca vysvetlil, že
žalovaný si celú zmluvné dokumentáciu vzal na preštudovanie s tým, že sa asi po 4-6 hodinách vrátil
do kancelárie žalobcu a odovzdal mu už podpísanú zmluvu (č.l. 112 druhá strana súdneho spisu).

26. Sama skutočnosť nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke nezakladá dôvod pre záver, že k
vzniku (platného) vzťahu z pôžičky medzi účastníkmi nedošlo. Ak totiž zákon pre zmluvu o pôžičke
nepredpisuje písomnú formu, t.j. upravuje ju ako neformálnu zmluvu, ktorá môže byť platne uzavretá aj
ústne, príp. konkludentne, nedostatok písomnej formy má za následok len ťažšiu dôkaznú situáciu pre
veriteľa, ak dlžník svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy nesplní, t.j. pôžičku v dohodnutej dobe nevráti.

27. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že k
uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou medzi stranami sporu došlo. V prejednávanom prípade teda
ide o majetkový prospech žalovaného, ktorý bol získaný z platného právneho úkonu. Vzhľadom na
vyššie uvedené má žalobca nárok na zaplatenie 60.000 eur titulom vrátenia poskytnutých finančných

prostriedkov na základe ústnej zmluvy o pôžičke a nie titulom bezdôvodného obohatenia.

28. Žalovaný napokon v podanom odvolaní namietal, že žalobca nikdy netvrdil, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke. Aj túto námietku žalovaného považuje odvolací
súd za nedôvodnú, nakoľko k záveru o neplatnosti písomnej zmluvy o pôžičke došlo až vyhodnotením

vykonaného dokazovania v rámci súdneho konania. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že medzi
stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
60.000 eur, pričom vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie ako aj aj odvolací súd za
preukázané, že vôľou sporových strán bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke a teda k uzatvoreniu zmluvy
došlo a to ústnou formou.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo
veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu
trov konania.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s §
255 odsek 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný,no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).