Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010536
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7920010536.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Mateja Čintalu a JUDr. Mareka Dudíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. B. a spol., pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa §
302 ods.1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.11.2024,
sp. zn. 5T/137/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaných A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., G. XXX/XX a E. H., G., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E., B.
I. J. XXXX/XXXX spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov, sp. zn. 2 Pv 139/19, ktorý mali
spáchať tak, že

1/ obžalovaný A. B. B., ako štatutárny zástupca spoločnosti E. H., G. G. G. K. XXXX/X, E., IČO: XX XXX
XXX v presne nezistenom čase od 19.03.2019 do 22.03.2019 v extraviláne katastrálneho územia mesta
E. - L., na parcele registra „E“ parcelného čísla XXXX, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností ako
trvalý trávnatý porast, založil nelegálnu skládku, vytvorenú nakopením čiernej sypkej látky, a to popol,
ktorý je zaradený podľa katalógu odpadov s katalógovým číslom XXXXXX - popol škvara a prach z kotlov
okrem prachu z kotlov uvedeného v XXXXXX, kategórie „O“ - ostatný odpad na rozlohe 476 m2, a to

v priestore bývalého odkaliska čističky odpadových vôd, čím nakladal s odpadmi v malom rozsahu v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, kde týmto spôsobil škodu vo výške 3.105,- €, v
zastúpení Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie E., G. G. B. I. J. XX, XXX XX E., IČO:
XXXXXXXX, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného nakladania s odpadmi
podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. a
2/ právnická osoba spoločnosť E. H., G., so sídlom K. XXXX/X, E., IČO: XX XXX XXX, prostredníctvom

svojho štatutárneho zástupcu ako osoby konajúcej v mene uvedenej spoločnosti, v rámci jej
podnikateľskej činnosti a v jej prospech, si nesplnila svoju zákonnú povinnosť tým, že založila nelegálnu
skládku v extraviláne katastrálneho územia mesta E. - L., na parcele registra „E“ parcelného čísla XXXX,
ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností ako trvalý trávnatý porast, ktorá bola vytvorená nakopením
čiernej sypkej látky, a to popol, ktorý je zaradený podľa katalógu odpadov s katalógovým číslom XXXXXX
- popol škvara a prach z kotlov okrem prachu z kotlov uvedeného v XXXXXX, kategórie „O“ - ostatný

odpad na rozlohe 476 m2, a to v priestore bývalého odkaliska čističky odpadových vôd, čím nakladal s
odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, kde týmto spôsobil
škodu vo výške 3.105,- €, v zastúpení Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie Trebišov,
so sídlom B. I. J. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného v 2. rade s poukazom
na § 3, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb,

pretože tento skutok nie je trestným činom.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak,
že podľa posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu znalcov prof. Ing. L. F., PhD., znalca v odbore

Poľnohospodárstvo a doc. RNDr. Ing. E. E., PhD., znalca v odbore ochrana životného prostredia zo
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorí vypracovali znalecký posudok č. XX/XXXX zo
dňa 20.09.2019 vyplýva, že o pozitívnom vplyve Arzénu, Kadmia, Ortuti, Niklu, Olova a Fosforu, ktorý
bol zistený v popole nemožno hovoriť. Podľa legislatívnych predpisov SR je popol z čistého, chemicky
neošetreného dreva zaradený do skupiny „ostatné odpady“. Ako hnojivo sa môžu používať iba materiály

zapísané v Registri hnojív. Predmetný materiál je treba považovať za odpad.
Prokurátor má teda za to, že popol, ktorý bol obžalovanými umiestnený v extraviláne katastrálneho
územia mesta E. - L., na parcele registra „E“ parcelného čísla XXXX je odpadom, a teda skutok je
trestným činom.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú súčasťou spisu má prokurátor za to, že
obžalovaní sa dopustili skutku, ktorý im je kladený za vinu s takou právnou kvalifikáciou, ako to vyplýva z

obžaloby. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm.
b), d) Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/137/2020 zo dňa 28.11.2024
zrušil a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil na ďalšie konanie.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadrili obžalovaní prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch

vyjadrenia poukázali na ustanovenie § 302 ods.1 Tr. zák., § 8 Tr. zák., § 10 ods.2 Tr. zák., na čl. 17
ods.2, čl. 46 ods.1 a čl. 49 Ústavy SR, čl. 6 ods.1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
ako aj ustanovenia § 2 ods.1 Tr. por., § 2 ods.2 Tr. por., § 2 ods.7 Tr. por., § 2 ods.10 Tr. por., § 201 ods.2
Tr. por., § 201 ods.4 Tr. por., § 206 ods.1 Tr. por., § 206 ods.3 Tr. por. a § 235 Tr. por.
V ďalšom dali do pozornosti článok 3 Právo na informácie o právach, SMERNICE EURÓPSKEHO

PARLAMENTU A RADY 2012/13/EÚ z 22.5.2012 o práve na informácie v trestnom konaní, čl.
4 ods.3 ZEÚ, čl. 6 ods.3 ZEÚ, Chartu základných práv európskej únie 2012/C 326/02 článok
1,16,20,37,41,42,47,48,49 a 52, osobitne článok 47 Charty a Smernicu EURÓPSKEHO PARLAMENTU
A RADY 2008/99/ES z 19.11.2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva
a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19.11.2008 o dopade a o zrušení určitých

smerníc.
Uviedli, že podľa § 2 ods.1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej
sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi
povinný sa jej zbaviť.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch: Vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá

spĺňa tieto podmienky:
a) je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci,
b) jej ďalšie používanie je zabezpečené,
c) môže sa použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup,
d) vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu,

e) jej ďalšie použitie je v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú požiadavky
na výrobok, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia ľudí z hľadiska jeho konkrétneho použitia,
a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí,
f) spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovené osobitným predpisom, a
g) bol udelený súhlas [§ 97 ods. 1 písm. o)].

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch nakladanie s odpadom je zber, preprava,
zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej
starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa.
Podrobne poukázali na jednotlivé výpovede svedkov A. M. N., O. A. K. P., K., A. H. I., A. K. J., znalca
doc. RNDr. Ing. E. E., I. G. E., K. svedka A. K. F. a na listinné dôkazy, ktoré prvostupňový súd vykonal

na hlavnom pojednávaní.

Vo vzťahu k podanej obžalobe zo dňa 12.10.2020, č.k.2 Pv 139/19/8811-30, podanej Okresnou
prokuratúrou Trebišov, ktorá je predmetom trestného konania vedeného Okresným súdom Trebišov,
sp. zn. 5T/137/2020, poukázali na skutočnosť, že podaná obžaloba nemá náležitosti podľa § 235

písm. c) a písm. d), spočívajúce v absencii, resp. nedostatočnom označení skutku, pre ktorý je vedené
trestné stíhanie, všetkých zákonných znakov, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu a nedostatočné
odôvodnenie obžalobného návrhu, najmä ich obhajobné tvrdenia a stanovisko prokurátora k ním.Poukázali na to, že pre potreby trestného konania zabezpečili a doložili do spisu Protokol o skúškach
K., ktorý spracoval a vykonal odbery Národné lesnícke centrum, z ktorého vyplýva že látka, popol zo
spaľovania zmesi slamy, dreva a drevo-štiepky (biomasa splňujúce požiadavky STN 48 0055 a STN

48 0058), ktorá sa v rozhodnom čase nachádzala na spevnenej betónovej ploche na parcele registra
„E“ parcelného čísla XXXX v extraviláne katastrálneho územia mesta E. - L., neobsahuje zvýšené
alebo prekročené hodnoty kadmia a kobaltu alebo iných chemických látok, ktoré by mohli byť škodlivé
pre životné prostredie. Na podklade týchto skutočností v tom čase navrhli vyšetrovateľovi PZ, aby
vo veci nariadil a vykonal znalecké dokazovanie podľa § 147 ods. 1, znaleckým ústavom, a to na

kontrolu zistení znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa xx.09.2019, Slovenskej poľnohospodárskej
univerzity v Nitre, e.č.XXXXXX, Protokolu o skúškach K., ktorý spracoval Národné lesnícke centrum, a
Protokolu o skúškach č.XXX/XXXX, ktorý vydal Štátny geologický ústav O. J., a to do obsahu záznamu o
preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 04.09.2020, o ktorých vyšetrovateľ PZ rozhodol tak, že všetky
návrhy na doplnenie dokazovania odmietol.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nevyviezli popol zo spaľovania zmesi
slamy,drevaadrevo-štiepky(biomasasplňujúcepožiadavkySTN480055aSTN480058),naspevnenú
betónovú plochu na parcele registra „E“ parcelného čísla XXXX v extraviláne katastrálneho územia
mesta E. – L., a ani nedali žiadny pokyn, aby bol popol na dané miesto vyvezený. Uvedené priamo
dokazujú ich výsluchy na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2023, výsluch svedka A. M. N., A. H. I., A.

K. J. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2023 a výsluch svedka L. K. na hlavnom pojednávaní dňa
26.09.2024. Neexistuje a nie je ani dostupný žiadny iný relevantný dôkaz, ktorý by danú skutočnosť
dokázal spochybniť alebo vyvrátiť a prokurátor ani takýto dôkaz v konaní pred súdom nenavrhoval.
Ďalej z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nie je možné bez akýchkoľvek
pochybností považovať popol zo spaľovania zmesi slamy, dreva a drevo-štiepky (biomasa splňujúce

požiadavky STN 48 0055 a STN 48 0058), za odpad a to ani v zmysle právneho poriadku Slovenskej
republiky a ani práva Európskej únie.
Ďalej z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že popol zo spaľovania zmesi
slamy, dreva a drevo-štiepky (biomasa splňujúce požiadavky STN 48 0055 a STN 48 0058) bol zaradený
do výskumného projektu spoločnosti A. G. G., IČO: XX XXX XXX, C. X, XXX XX N. v spolupráci s M.

N., konateľom G. Q. E. G., ktorá na základe vedecko-technického projektu plánovala využiť látku ako
obohacujúcu zmes do ornej pôdy, určenej na pestovanie obilia. Uvedené priamo dokazujú ich výsluchy
na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2023, výsluch svedka A. M. N., A. H. I., A. K. J., O. A. K. P., K. a
znalca doc. RNDr. Ing. E. E. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2023, ako i výsluch svedka RNDr. G.
E., PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2024.

Ďalej z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nakladanie s odpadom podľa
ustanovení ZoO a Smernice vo svojej hypotéze predpokladá, že povinný subjekt nakladá s odpadom v
úmysle sa ho zbaviť, t.j. jednak previesť odpad do dispozície iného držiteľa alebo nakladanie s odpadom,
ktoré umiestni na skládku, ktorá je v rozpore so ZoO alebo Smernicou, takáto zákonná hypotéza je

obligatórnou súčasťou subjektívnej stránky trestného činu podľa § 302 ods.1 Tr. zák., pričom takýto
úmysel na ich strane jednoznačne nebol a nevyplýva z vykonaného dokazovania, navyše nevyplýva ani
zo skutkovej vety obžaloby.
Taktiež z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že orgány činné v trestnom
konaní určili obligatórny znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 302 ods.1 Tr. zák., vo

forme škody a nákladov vynaložených na likvidáciu a odvoz „odpadu“ len na základe podania zo
dňa 29.03.2019, ktoré vydal poškodený Okresný úrad Trebišov a spracoval A. K. F., ako „odborné
vyjadrenie“ (č.l. 135-136), pričom z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žiadna škoda
nevznikla a ani nebol ohrozený žiadny verejný záujem, napríklad na ochrane životného prostredia.
Listina označená ako odborné vyjadrenie zo dňa 29.03.2019 (č.l. 135-136), nespĺňa náležitosti podľa

§ 141 Tr. por. k § 119 ods. 3 Tr. por., ktorú nie je možné v konaní použiť ako dôkaz, nakoľko nebola
vyhotovená odborne spôsobilou osobou, navyše listinu spracoval A. K. F. za poškodeného Okresný úrad
Trebišov, t.j. v priamom konflikte záujmov, v rozpore so zásadami trestného konania. Uvedené priamo
dokazujú výsluch svedka A. K. F. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2024 a odborné vyjadrenie zo dňa
29.03.2019 (č.l. 135-136), taktiež výsluch svedka A. K. J., doc. Ing. K. P., PhD. a výsluch znalca doc.

RNDr. Ing. E. E. na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2023, ako i výsluch svedka I. G. E., K. na hlavnom
pojednávaní dňa 27.06.2024. Neexistuje a nie je ani dostupný žiadny iný relevantný dôkaz, ktorý by
danú skutočnosť dokázal spochybniť alebo vyvrátiť.Prokurátor síce na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2024 navrhol vykonať dokazovanie znaleckým
posudkom na výpočet škody na životnom prostredí, tým ale de facto priznal, že v čase podania obžaloby
nedisponoval dôkazom, ktorý by bol preukazoval škody na životnom prostredí, navyše takýto dôkaz,

najmä vzhľadom na všetky okolnosti, neexistencie miesta údajne spáchaného skutku a na neexistenciu
potenciálne skúmaného materiálu ale najmä vzhľadom na odstup času, nie je takýto dôkaz možné
vykonať. Súd teda formálne a materiálne správne, takýto návrh na vykonanie dokazovania, podľa § 272
ods. 3 Tr. por. zamietol.

Podanú obžalobu zo dňa 12.10.2020, č.k.2 Pv 139/19/8811-30 Okresnou prokuratúrou Trebišov, ktorá
je predmetom trestného konania vedeného Okresným súdom Trebišov, sp. zn. 5T/137/2020, považujú
za nezákonnú a nedôvodnú, pričom na jej podanie neboli splnené zákonné podmienky podľa § 234
ods. 1 Tr. por. a poukazujú na skutočnosť, že podaná obžaloba nemá náležitosti podľa § 235 písm.
c) a písm. d), spočívajúce v absencii, resp. nedostatočnom označení skutku pre ktorý je vedené
trestné stíhanie, všetkých zákonných znakov, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu a nedostatočné

odôvodnenie obžalobného návrhu, najmä s ohľadom na ich obhajobné tvrdenia a stanovisko prokurátora
k ním. Podaná obžaloba vychádzala z argumentačnej a dôkaznej núdze, ktorá sa automaticky prejavila
aj vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Rozsiahle dokazovanie na hlavnom pojednávaní
týmto prirodzene viedlo k oslobodzujúcemu rozhodnutiu, rozsudkom zo dňa 28.11.2024, vydaného
Okresným súdom Trebišov č.k. 5T/137/2020-811.

S poukazom na vyššie uvedené obžalovaní navrhli, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že prvostupňový súd v rámci vykonaného dokazovania zákonným
spôsobom vykonal jednotlivé dôkazy, nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu, tieto dôkazy

následne zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na jednotlivé dôkazy, o ktoré oprel
svojeskutkovézistenia,pričomzodôvodneniajezrejmé,akýmiúvahamisaspravovalprivyhodnocovaní
jednotlivých dôkazov, a taktiež je z odôvodnenia zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval pri
konečnom rozhodnutí.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil nasledujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania.

V predmetnej veci podal prokurátor prvostupňovému súdu obžalobu na obžalovaných A. B. B. a E. H.,

G. pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 3, §
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestného činu s tým,

že o vyvezení popola sa dozvedel až od policajtov. On, ako osoba a ani ako konateľ nevydal žiaden
príkaz na vývoz popola. Veci, súvisiace s popolom mal na starosti A. H. I.. Pokyn na vývoz popola na
uvedenú skládku dal zrejme niekto zo spoločnosti A. G. G., najskôr pán A. J..

Z výsluchu obžalovaného-štatutárnej zástupkyne E. H., G.. A. G. vyplýva, že vo svojej výpovedi na

hlavnom pojednávaní taktiež poprela spáchanie trestného činu s tým, že k samotnému skutku nevie
uviesť nič, vývoz popola na oficiálnu skládku pre ich spoločnosť zabezpečuje spoločnosť A. G., ako
zmluvný partner, nemá vedomosť o tom, že by niekto dal pokyn na vývoz predmetného popola na
skládku v blízkosti mesta Trebišov. Uviedla, že popol sa využíva na vedecko-výskumné účely aj v iných
prevádzkach v rámci Slovenska v rámci projektu zámeru druhotného využitia popola, spoločnosť nemala

záujem a nemala ani dôvod vyvážať odpad na iné miesta ako je zmluvne zabezpečené skládkovanie.Svedok A. M. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal záujem o predmetný popol, ktorý
produkuje obchodná spoločnosť za účelom zníženia nákladov pri pestovaní poľnohospodárskych plodín,
preto kontaktoval túto spoločnosť.

V I., ktorého je občanom, sa to bežne využíva na takéto účely, stretol sa osobne s A. B. a A. I., kde im
vysvetlil na aké účely chce tento popol, bol informovaný, že popol musí byť najprv podrobený analýze
a výskumu a na základe priaznivých výsledkov sa môže tento popol používať ako náhrada za hnojivo.
Uviedol, že na jednom zo svojich pozemkov má betónovú plochu, ktorú aj osobne išiel ukázať A. I.,
avšak nedohodli termín ani množstvo popola, ktorý sa má doviezť na toto miesto.

Vie o tom, že popol bol dovezený na uvedenú plochu, ale kto konkrétne tak urobil uviesť nevedel, keďže
tento popol osobne nepreberal ani nič nepodpisoval.

Z výsluchu svedka A. K. F. vyplýva, že je odborným referentom na Okresnom úrade, odbor starostlivosti
o životné prostredie v Trebišove, 22.03.2019 ich úrad obdržal podnet od polície ohľadom nezákonného
umiestnenia odpadu v katastrálnom území mesta Trebišov v lokalite s názvom „R.“, pričom vykonanou

obhliadkou, ktorej sa zúčastnil bolo zistené, že sa tam nachádza nezákonne umiestnený odpad, ktorý
je zaradený podľa katalógu odpadov pod katalógovým č.100101 - popol, škvara a prach z kotlov, okrem
prachu z kotlov uvedeného v 100104 kategórie „O“ - ostatný odpad, odhladované množstvo odpadu
bolo 50 ton, na základe obhliadky miesta boli odborným vyjadrením úradu vyčíslené celkové náklady
na likvidáciu takto vzniknutej skládky celkovo vo výške 3.105,- eur, ktorá suma pozostáva z nákladov

na naloženie odpadu, z prepravy z Trebišova do Sirníka a z ceny za uloženie odpadu na skládke
odpadu v obci Sirník pri cene 43,- eur za 1 tonu odpadu. Uviedol, že zo strany Okresného úradu,
odbor starostlivosti o životné prostredie v Trebišove nebolo vydané žiadne rozhodnutie a ani žiaden
súhlas ohľadom predmetného odpadu. Vzniknutá škoda nepredstavuje škodu na životnom prostredí,
ale odborné vyjadrenie sa týka škody, ako už vyššie uviedol. Svedok uviedol, že nezákonný postup

obžalovaných spočíval v tom, že popol mal byť uložený na oficiálnej skládke, alebo v zariadení na
zhodnotenie odpadov.

Z výsluchu svedka A. H. I. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že všetku manipuláciu, prácu, dodávku
a vývoz paliva zabezpečuje pre nich spoločnosť firma A. G., G., on sa podieľal na veci tak, že sa bol

pozrieť s pánom N. na miesto kde treba vyviezť popol, a tým to pre neho skončilo. Vie o tom, že popol
bol vyvezený, ale nevedel uviesť kto konkrétne pokyn na vývoz popola uložil. Uviedol, že v tom čase bol
vedúcim výroby tepla a zabezpečenie paliva mala na starosti firma A. G., G..
Svedok ďalej uviedol, že pokyn na vývoz popola mohla dať M. S., bývala riaditeľka obžalovaného v 2.
rade, prípadne aj O. B., ale takýto pokyn mohol dať aj niekto zo spoločnosti A. G., G..

Z výsluchu svedka doc. Ing. K. P., PhD. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa venuje drevnému
popolu od roku 2007, so spoločnosťou A. G. vykonávali viacero výskumných projektov, implementovali
aj zahraničné projekty, ktoré sa týkali produkcie a využitia drevného popola z chemicky čistého
vyrobeného dreva, najprv tieto projekty riešili na využitie popola ako hnojiva na lesnej pôde, na ornej

pôde, na výstavbu lesných ciest a podobne. Uviedol, že nechápe o čom je celé toto pojednávanie,
pretože v prípade využitia tejto záležitosti, vedeckej metódy, má v rukách metodiku, kde je zrejmé, že
využívame popol vystavený poveternostným podmienkam polroka, čo je najlacnejšia metóda, ktorou
chcú zoptimalizovať chemické vlastnosti popola.

Z výsluchu svedka A. K. J., pracovníka A. G., G., vyplynulo, že táto spoločnosť zabezpečuje dodávku
paliva pre Trebišovskú energetickú, následne na to táto spoločnosť zabezpečuje aj vývoz popola, v
rámci zhodnotenia využitia alebo zníženia vývozu tohto popola bolo riešené výskumné využitie popola
v poľnohospodárstve. Vie o tom, že popol bol vyvezený na nejakú betónovú plochu záujemcu, kde sa
malo čakať a postupne sa mali odoberať z neho vzorky, ale následne došlo k zásahu polície, popol sa

odviezol na povolenú skládku, odviezli ho pracovníci A., ktorí zabezpečili odvoz alebo manipuláciu.
Svedok uviedol, že nemôže vylúčiť, že pokyn na vývoz popola na skládku mohol prípadne dať aj on a
uviedol, že si myslí, že takýto pokyn nemohol dať nikto zo spoločnosti E. H., G..

Z výsluchu svedka L. K. vyplynulo, že v čase spáchania skutku pracoval ako vodič nákladného vozidla,

prácu mu prideľovala pani B., že miesto na ktoré má vyviezť popol mu ukázal A. H. I., bol pri prvej fúre.
Pokyn, aby popol vyviezol na uvedené miesto, mu dala pani B., A. B. mu s vykonávaním práce nedával
žiadne pokyny. Rovnako uviedol, že A. K. J. nepozná.Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 22.03.2019 vyplýva kde sa nachádza miesto skládky,
a to približne 2-3 kilometre za mestom Trebišov, popol je uložený na betónovej ploche, ohraničený
betónovými stenami, 200m od skládky sa po ľavej strane cesty nachádza ďalšie hnojisko rovnakého

typu, za týmto hnojiskom sa pri ceste nachádza odkalisko ohraničené betónovými stenami o rozlohe
35x45m, v ktorom sa nachádzajú kopy neznámej čierne sypkej hmoty, jedna sa o 20 tesne vedľa seba
umiestnených kôp tejto hmoty, umiestnené sú na rozlohe 17x28m a siahajú do výšky 1,2m.

Z odborného vyjadrenia Okresného úradu Trebišov, odboru starostlivosti životného prostredie zo dňa

29.03.2019 vyplýva, že škoda, ktorá bola spôsobená, predstavuje náklady súvisiace s naložením
odpadu, nakladačom, z prepravy odpadu z Trebišova do Sirníka a z ceny za uloženie odpadu v
zariadení na zneškodňovanie odpadov, pričom cena za 1 tonu odpadu predstavuje 43,- eur a celková
predpokladaná škoda je odhadom 3.105,- eur. Rovnako sa uvádza v tomto vyjadrení, že vzdialenosť
nezákonne umiestneného odpadu od zariadenia na zhodnocovanie odpadu bola určená odhadom.

Zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 19.03.2019 vyplýva, že A. G., G., N., ako
prepravca vyviezla z miesta nákladky Trebišov na miesto výkladky v Trebišove popol v hmotnosti 10
ton, pričom vodičom vozidla bol svedok L. K..

Krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledujúce ustanovenia právnych noriem.

Podľa § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zákon o odpadoch) sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to
určenom v súlade so zákonom o odpadoch.
Podľa § 13 písm. b) zákona o odpadoch sa zakazuje zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako
v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d), e) zák. č. 79/2015 Z.z. o odpadoch držiteľ odpadu je povinný
d) zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho
1. prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu
na opätovné použitie inému,
2.recykláciou v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho prípravu na opätovné

použitie; odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému,
3. zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu; odpad
takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,
4. zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie,
e) odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5,

§ 38 ods. 1 písm. a) a d), § 49 písm. a) a b) a § 72 ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie
alebo zneškodnenie sám.
V zmysle § 97 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva
udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov.
Podľa § 302 ods. 1 Tr. zák., kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 124 ods. 3 Tr. zák., pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn
ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie
životnéhoprostrediadopredošléhostavu.Pritrestnomčineneoprávnenéhonakladaniasodpadmipodľa
§ 302 rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera,

prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z
miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.
Podľa § 131 ods. 2 Tr. zák., za nakladanie s odpadmi sa na účely tohto zákona považuje zber, preprava,
vývoz, dovoz, zhodnocovanie, zneškodňovanie a ukladanie odpadov.
K tomu je potrebné uviesť, že od účinnosti nového kodifikovaného Trestného zákona, teda o 1.1.2006,

je pojem „škoda“ v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu definovaný osobitne, a to v
prvom diele piatej hlavy všeobecnej časti Trestného zákona v § 124 až § 126.
Výpočet škody pri ekologických trestných činoch je odlišný od všeobecného výpočtu škody. Škodou
spôsobenou trestnými činmi proti životnému prostrediu sa rozumie súhrn majetkovej škody a ekologickej
ujmy. Majetková škoda na tieto účely v sebe subsumuje aj náklady na uvedenie životného prostredia

do predošlého stavu.
Popri osobitnej úprave škody pri životnom prostredí je zvlášť upravený výpočet pre trestný čin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302.V danom prípade sa nejedná o škodu, ale o rozsah činu. Pričom rozsahom činu neoprávneného
nakladania s odpadmi sa rozumie súčet ceny, za ktorú sa odpad v čase a mieste zistenia činu (a teda nie
v čase rozhodovania o skutku) obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje

alebo ukladá a cena za odstránenie odpadu z miesta, na ktorom sa neoprávnene nachádza.
Aj pri týchto trestných činoch platí, že ak nemožno zistiť rozsah škody, resp. ujmy zákonom popísaným
spôsobom, túto určí znalec, resp. právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojej činnosti je schopná
objektívne určiť ujmu. V praxi pôjde najmä o odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok zhotovený
znalcom z odboru ochrany životného prostredia.

Vzhľadom na spôsob, akým je tento trestný čin definovaný, jeho objektom je ochrana pred nakladaním
s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými predpismi.
Takéto konanie nemusí byť spôsobilé poškodiť alebo ohroziť životné prostredie. Táto skutočnosť vyplýva
priamo zo všeobecne záväzných právnych predpisov o nakladaní s odpadom. Ide teda o trestnoprávnu
normu s blanketovou dispozíciou, ktorá odkazuje na právne predpisy o nakladaní s odpadmi. Trestné
je teda samo nedovolené nakladanie s odpadmi, bez spôsobenia následku, t.j. majetkovej alebo

ekologickej ujmy. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Tento trestný
čin je možné spáchať úmyselne (§ 15) alebo z nedbanlivosti (§ 16). Tento trestný čin v základnej
skutkovej podstate je prečinom.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu,

že popol, ktorým bola vytvorená skládka, je zaradený medzi odpad s poukázaním na Vyhlášku MŽP SR
č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov.
Z ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. okrem iného vyplýva, že je záväzné v
rámci hierarchie odpadového hospodárstva poradie priorít, a to predchádzanie vzniku odpadu, príprava
na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, až v poslednom rade zneškodňovanie, a takisto

pôvodca odpadu je povinný predchádzať vzniku odpadu.
Z § 97 ods. 1 písm. o) citovaného zákona vyplýva, že orgány štátnej správy odpadového hospodárstva
udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad.
Skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi v § 302 ods. 1 Tr. zák. používa pojem odpad.
Vychádzajúc z citovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia je zrejmé, že popol, ktorým bola

vytvorená skládka je podľa katalógu zaradený medzi ostatný odpad, pričom zo žiadneho rozhodnutia
iného orgánu nevyplýva, aby predmetná látka - popol sa v uvedenom prípade považovala za vedľajší
produkt a nie za odpad.

Zároveň je podľa krajského súdu nespochybniteľné, že niekto musel dať pokyn na odvezenie popola

na určité miesto, avšak aj v tomto sa krajský súd stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že
vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že takýto pokyn na vytvorenie skládky,
resp. na odvoz popola na predmetné miesto dali obžalovaní. Obžalovaní to popreli a neexistuje žiadny
jednoznačný dôkaz, ktorý by ich usvedčoval z toho, že na základe ich pokynu bol tento odpad vyvezený
na určité miesto.

Naopak na základe vykonaného dokazovania existuje dôvodné podozrenie, že tento pokyn mohol dať
niekto z inej obchodnej spoločnosti - A. G., G.. V nadväznosti na to krajský súd poukazuje na svedeckú
výpoveď A. K. J., ktorý nevylúčil, že aj on sám mohol dať takýto pokyn s tým, že takýto pokyn nemohol
dať nikto zo spoločnosti E. H., G.. Z výsluchu svedka L. K. dokonca vyplýva, že pokyn na vyvezenie
odpadu na uvedené miesto mu dala pani B..

Z vykonaných dôkazov teda vyplýva, že skutok sa stal, avšak nebolo jednoznačne preukázané, kto tento
skutok spáchal.

Prvostupňový súd postupoval taktiež správne, ak sa zaoberal aj materiálnym korektívom v zmysle § 10
ods.2 Tr. zák. vzhľadom na umiestnenie odpadu za účelom vedeckého výskumu, na absenciu úmyslu

spôsobiť nejakú škodu na životnom prostredí, absenciu škody na životnom prostredí, vzhľadom na
odstránenie odpadu pomocou obchodnej spoločnosti, vzhľadom na nízku výšku spôsobenej škody,
spôsobenej len nákladmi na odstránenie škody a dospel ku správnemu záveru, že vzhľadom na
vykonanie činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, je závažnosť konania nepatrná.
Krajský súd sa stotožňuje s týmto záverom.

Krajský súd považuje v nadväznosti na odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje, za
potrebné ďalej uviesť, že vzhľadom na nepatrnú závažnosť konania v tomto prípade by teoreticky mohlo
byťkonanieposúdenéakopriestupokpodľa§115zák.č.79/2015Z.z.Oodpadochaozmeneadoplneníniektorých zákonov, ale zároveň konštatuje, že nie je možné postúpiť vec na priestupkové konanie, ak
nie je jednoznačne preukázané, kto spáchal skutok. V tomto prípade, ako už bolo skôr konštatované,
nebolo jednoznačne preukázané, aby pokyn na odvoz popola dali obžalovaní. V tom prípade, ak by aj

v teoretickej rovine boli naplnené po formálnej stránke znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu, tak aj v tom prípade by neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie veci na priestupkové
konanie z dôvodu neznámeho páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prvostupňový súd postupoval správne, ak oslobodil

obžalovaných spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Krajský súd navyše, ale na prvotne uvádza, že jedným zo znakov žalovaného prečinu – objektívnej
stránky skutkovej podstaty je nakladanie s odpadmi v malom rozsahu, avšak v uvedenom prípade bol
rozsah podložený len odhadom, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede zástupcu poškodeného a ako
na to poukázala obhajoba. Pre určenie rozsahu je nevyhnutné konkrétne vyčíslenie rozsahu škody,

a takéto určenie škody odhadom by nepostačovalo pre prípadné rozhodnutie u obžalovaných o vine
zo spáchania žalovaného trestného činu (ak by aj bolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní, čo
však preukázané nebolo).
Vzhľadom k tomu krajský súd uvádza, že pri absencii riadneho vyčíslenia škody – rozsahu, ktorá
je jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, neboli

naplnené všetky znaky skutkovej podstaty a aj z toho dôvodu rozhodol prvostupňový súd správne, ak
oslobodil obžalovaných spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom (aj keď sa bližšie
prvostupňový súd touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku nezaoberal).
Zároveň krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo skutkovej vety obžaloby nie je zrejmé, v rozpore
s akými všeobecne záväznými predpismi mali nakladať obžalovaní s odpadmi, pričom porušenie týchto

predpisov je súčasťou skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.