Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121250855
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121250855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. E. XX, zastúpeného Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom v Trnave, Ulica
Vajanského 6718/10, 2/ JUDr. Róbert Goral, narodený XX.XX.XXXX, bytom v C., F. XX, proti žalovaným:
1/ KAMADO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Humenská 334/21, IČO: 50 305 417, 2/ G. H. I., narodený
XX.XX.XXXX, bytom v J., K. XX, IČO: 50 323 776, obaja právne zastúpení Mgr. Matúšom Nestorom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41, o zaplatenie 4.737,48 €, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 22. januára 2025, sp. zn. K2 – 27C/15/2021

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokMestskéhosúduKošicezodňa22.januára2025,sp.zn.K2–27C/15/2021-350
okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 22. januára 2025, sp.
zn. K2 – 27C/15/2021-350 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
1/ sumu 2.355,78 € a žalobcovi 2/ sumu 2.355,78 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej

častižalobuzamietol.Žalobcovi1/priznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovaným1/a2/spoločne
a nerozdielne v rozsahu 98 %. Žalobcovi 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/
a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 98 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy každý vo výške 2.368,74 € voči
žalovaným spoločne a nerozdielne titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.02.2019
do 11.02.2021 a náhrady trov konania z dôvodu, že títo v spornom období užívali nehnuteľnosť –

nebytový priestor budova so súpisným číslom XX, na parcele registra C č. 220/1, druh zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 437 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. vo veľkosti 5/18 z celku, pričom žalovaní
nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 663, § 664 § 665 ods.
1,2, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), § 511 ods. 1, 2, 3, § 515 ods. 1, 2 CSP, § 136
ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3 OZ.

4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, čo žalovaní aj potvrdili a nebolo to sporné, že žalovaní
v rozhodnom období od 11.02.2019 do 11.02.2021 užívali celú predmetnú nehnuteľnosť OD MEDEK.
Na pojednávaní 30.09.2022 žalovaní uviedli, že v rozhodnom období užívali celý obchodný dom, kľúčeim boli odovzdané a do celého objektu mali prístup len žalovaní. Súd preto zamietol návrh zástupcu
žalovaného prednesený na pojednávaní dňa 22.01.2025 na doplnenie dokazovania na preukázanie
toho, v akom rozsahu užívali predmetnú nehnuteľnosť.

5. Ako nesporné skutočnosti vyhodnotil súd to, že medzi stranami nebola uzavretá písomná zmluva
ohľadom užívania predmetnej nehnuteľnosti, avšak podľa § 663 OZ súd posudzoval, či v rozhodnom
období (11.02.2019 - 11.02.2021) mali uzavretú nájomnú zmluvu iným spôsobom.

6. Súd uviedol, že nájom vzniká predovšetkým na základe nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska
stačí, ak je v nájomnej zmluve určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov
vyplýva buď zo samotnej podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona (ak sa zmluva
označí ako nájomná zmluva, je zrejmé, že smeruje k prenechaniu veci do užívania nájomcovi, ak sa
v nájomnej zmluve nedohodne výška nájomného, podľa § 671 ods. 1 platí, že nájomca je povinný
platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob

jej užívania, ak nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe nájmu, predpokladá sa, že nájom bol
dohodnutý na dobu neurčitú). Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje osobitnú formu.

7. Žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 22.01.2025 uviedli, že užívali spornú
nehnuteľnosť a žalobcovi za to uhrádzali platby, aj keď neuzavreli pôvodnú nájomnú zmluvu z roku 2010,

ale majú za to, že medzi žalobcom 1/ a žalovanými došlo uvedeného dňa k uzatvoreniu nájomnej zmluvy
konkludentným spôsobom, a aj k rozhodnému obdobiu 11.02.2019, lebo žalobca nájomnú zmluvu z
roku 2010 podpísal a teda akceptoval prenechanie celej budovy. A keďže zo znenia uvedenej pôvodnej
nájomnej zmluvy z 2010 vyplýva, že cieľom prenajímateľov bolo poskytnúť celú budovu, nielen jej
časť a z ust. čl. I. bod 3 vyplýva, že obchodné priestory sú v rozmedzí 563 m2. Súd sa stotožnil s

názorom zástupcu žalobcu 1/, že žalovaný 1/ vznikol ako spoločnosť v roku 2016, teda nemohol ani
konkludentne pred týmto obdobím uzavrieť nájomnú zmluvu z roku 2010 a samotní žalovaní v odpore
a aj na pojednávaní uviedli, že so žalobcom neuzavreli žiadnu zmluvu. Žalobca 2/ síce uviedol, že
u žalovaných vychádzali z obsahu nájomnej zmluvy z 21.11.2010 v takom zmysle, že plnili v zmysle
tej zmluvy, aj keď ju neuzavreli, avšak súd na uvedené neprihliadol z dôvodu, že žalobca 2/ nebol v

rozhodnom období v žiadnom právnom vzťahu so žalovanými, bola na neho postúpená pohľadávka
žalobcom 1/ až počas konania.

8. Súd dodal, že strany následne po rozhodnom období, dňa 01.07.2022 uzavreli nájomnú zmluvu za
obdobie od 01.07.2022 do 31.01.2023, v ktorej sú prenajaté priestory špecifikované celkovou rozlohou

729,7m2.Samotnánájomnázmluvatakdeklaruje,žezmluvnéstranyažuzavretímtejtozmluvysledovali
účel faktickému užívaniu OD MEDEK dať právny základ. Z uvedeného mal súd za to, že v rozhodnom
období 11.02.2019 - 11.02.2021) strany nemali uzavretú nájomnú zmluvu ani ústne.

9. Žalovaní uhrádzali žalobcovi za užívanie predmetných priestorov mesačne 667,67 €, ale uvedené

uhrádzali len na za 563 m2, nie za celú nehnuteľnosť, tým sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatili.
Výšku odplaty za bezdôvodné obohatenie mal súd preukázanú v zmysle ustálenej súdnej praxe, vo
výške obvyklého nájomného, vo výške 51,15 €/m2/ročne, ktorá vyplýva z nájomnej zmluvy z 21.11.2010,
ktorú uzatvorili na uvedenú nehnuteľnosť iní nájomcovia (H. G. K., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, J., H. G.
I., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, J., L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, J.), ktorí však v rozhodnom období

predmetnú nehnuteľnosť neužívali.

10. Nebolo sporné, že žalovaní platili žalobcom za rozhodné obdobie za užívanie OD MEDEK
mesačne 666,67 €, avšak tým neplatili za celú nehnuteľnosť v rozsahu 729,70 m2. Veľkosť predmetnej
nehnuteľnosti v rozsahu 729,70 m2 bola sporná, avšak žalobcovia ju preukázali situačným náčrtom B.

B., Geodetické práce, 048 01 Rožňava, Garbiarska 1 vyhotoveného dňa 25.01.1996, ktorý síce žalovaní
namietali s odôvodnením, že neobsahuje celkovú rozlohu obchodných priestorov. Súd mal za to, že
celková plocha 729,70 m2 vyplýva z uvedeného situačného náčrtu, kde sa uvádza rozloha vo výške
70+33+264,2+264,2+98,3 m2. Žalovaní v procesnej obrane žiadny dôkaz nepredložili ani nenavrhli.
Okrem toho, žalovaní počas tohto sporu, uzavreli na uvedenú nehnuteľnosť nájomnú zmluvu za obdobie

od 01.07.2022 do 31.01.2023, z ktorej vyplýva, že nenamietali uvedený rozsah nehnuteľnosti spolu
729,70 m2, preto mal súd za to, že aj tým je uvedený rozsah OD MEDEK preukázaný.11. Vzhľadom na uvedené je za celú nehnuteľnosť v rozsahu 729,70 m2 výška odplaty za bezdôvodné
obohatenie 37.324,15 € ročne (51,15x729,70), teda 74.648,31 € za rozhodné obdobie (24 mesiacov).
Nakoľko žalobca 1/ má spoluvlastnícky podiel 5/18-ín, súd mal za to, že mu prislúcha z uvedeného za

rozhodné obdobie suma 20.735,64 €. Nebolo sporné, že žalovaní za užívanie nehnuteľnosti uhrádzali
žalobcom za celé rozhodné obdobie mesačne 666,67 €, teda spolu 16.024,08 €. Vzhľadom na uvedené
súd uložil žalovaným uhradiť rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia 4.711,56 € (20.735,64-16.024,08)
spoločneanerozdielnekaždémuzožalobcovpo2.355,78€,nakoľkožalobca1/postúpiltútopohľadávku
v rozsahu 50 % žalobcovi 2/ a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Nakoľko úspech žalobcov v spore
predstavovala u každého suma 2.355,78 € (99%), neúspech suma 12,96 € (1%), teda čistý úspech
každého je 98%, preto súd rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, každému v rozsahu 98%.

13.1 Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu
zamieta a prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13.2 Žalovaní majú za to, že súd nedostatočne, resp. žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie
na zistenie skutkového stavu ako aj nesprávne právne posúdil samotnú vec. Podstatou predmetného

konania je skúmanie otázky právneho základu a dôvodnosti užívania nehnuteľnosti OD MEDEK
žalovanými a v nadväznosti na uvedené aj skúmanie otázky ich prípadného bezdôvodného obohatenia
na úkor žalobcov. Žalovaní zastávajú názor, že súd v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení nevykonal žiadne dokazovanie, na podklade ktorého by mohol vo veci rozhodnúť. Pri
rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného pred zrušením jeho prvotného rozhodnutia,

ktoré však bolo založené na nesprávnom právnom posúdení. Takto zistený skutkový stav, však nebol
a ani nie dostatočne zisteným skutkovým stavom na rozhodnutie vo veci. Žalovaní sú toho názoru, že
bez vykonania ďalšieho dokazovania nemohol súd vo veci rozhodnúť a predmetné konanie trpí vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu.
13.3 Zároveň namietali, že sa súd nevysporiadal s rozsudkom, ktorý mu bol predložený zo strany

žalovaných, a to rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 7Cb/175/2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov, v ktorom v obdobnom prípade súdy dospeli k záveru, že medzi stranami sporu
došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Tento návrh súd na dokazovanie zamietol
bez bližšieho zdôvodnenia a v odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s opačným
právnym názorom, na ktorý poukazovali žalovaní. Odôvodnenie nemožnosti konkludentného uzavretia

nájomnejzmluvymedzistranamisporuvrozhodnomobdobíjezjavnýmnepochopenímprávnehonázoru
a pokynov odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení. Žalovaní na pojednávaní konanom dňa
22.01.2025 tvrdili, že na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj správania strán sporu v
rozhodnom období je zrejmé, že medzi nimi došlo v danom období ku konkludentnému uzatvoreniu
nájomného vzťahu na celú nehnuteľnosť OD MEDEK, keďže žalovaní túto nehnuteľnosť užívali a

žalobcovi 1/ za toto užívanie aj uhrádzali mesačné nájomné vo výške 667,67 €, čo žalobca žiadnym
spôsobomnepopieral,nájomnéneodmietalavočiužívaniunehnuteľnostinevykonalžiadneprávnekroky
napríklad v podobe návrhu na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaní zastávajú názor, že v rozhodnom
období užívali spornú nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy uzavretej konkludentným spôsobom,
keďže boli splnené pojmové znaky nájomnej zmluvy, medzi ktoré patrí prenechanie užívania, užívanie

prenechanej veci, dočasnosť trvania a odplatný charakter. Zároveň zdôraznili, že žalobca 1/ a ostatní
podieloví spoluvlastníci prenechali žalovaným OD MEDEK do užívania v celom rozsahu. Žalovaní za
užívanie uhrádzali mesačné úhrady nájomného, pričom ani žalobca 1/ ani ostatní spoluvlastníci voči
takémuto užívaniu nemali žiadne námietky.
13.4 Žalovaní majú zároveň za to, že súd mal aplikovať aj ust. § 139 OZ, keďže žalobca 1/ je

menšinovým podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 5/18 v pomeru k celku. Keďže pri podielovom
spoluvlastníctve rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
spoluvlastníckych podielov, majú žalovaní za to, že ak si chce žalobca 1/ uplatňovať akékoľvek
plnenie spojené s predmetnou nehnuteľnosťou od žalovaných, musí tak činiť v spojení so všetkými
ostatnými spoluvlastníkmi, prípadne spoluvlastníkmi tak, aby ich spoluvlastnícke podiely predstavovali

väčšinu na spoločnej veci. Nakoľko však žalobca 1/ je menšinovým podielovým spoluvlastníkom a
ostatní spoluvlastníci tvoriaci väčšinu v rozhodnom období bez výhrad akceptovali užívanie spornej
nehnuteľnosti žalovanými, nepožadujú od žalovaných žiadne plnenia, teda ani plnenie, ktoré si uplatnil
žalobca 1/ a nie sú ani stranou sporu na strane žalobcov. Žalovaní majú za to, že žalobca nemá nauplatnenie nárokov aktívnu vecnú legitimáciu. Na absencii aktívnej vecnej legitimácie nemení nič ani to,
že žalobca 2/ pristúpil do konania na strane žalobcu 1/ v zmysle nadobudnutia sumy titulom postúpenej
pohľadávky.

14. Odvolanie žalovaných bolo žalobcovi 1/ prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa
31.03.2025 a žalobcovi 2/ dňa 16.04.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

15.1 Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k použitiu

ust. § 35 ods. 1,3 OZ, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec a ktoré neboli súdom prvej inštancie
aplikované.
15.2.1 Právny zástupca žalobcu 1/ uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skôr uvedenej
argumentácie o tom, že v predmetnom konaní nevznikla žiadna nájomná zmluva k priestoru o výmere
166,7 m2. Pre žalobcu typ právneho titulu nie je relevantný, keďže v každom prípade došlo zo strany
žalovaných k nadužívaniu plochy, pričom táto nadhodnota zodpovedala 166,7 m2 a žalobcovi za

užívanie tejto výmery žiadna odplata zaplatená nebola. Svoj nárok považuje za dôvodný. Vzhľadom
na skutočnosť, že ide o nájom nebytových priestorov, takáto zmluva by musela byť uzavretá výlučne
písomnou formou.
15.2.2 Vyjadrenie žalobcu 1/ bolo žalobcovi 2/ doručené dňa 04.08.2025 a právnemu zástupcovi
žalovaných 1/, 2/ dňa 29.07.2025.

15.3 Žalobca 2/ sa k výzve odvolacieho súdu doručenej mu 16.07.2025 nevyjadril.
15.4.1 Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ uviedol, že súhlasí s použitím § 35 ods. 1,3 OZ na posúdenie
predmetnej veci, keďže zastáva názor, že pre predmetný spor sú tieto ustanovenia rozhodujúce.
Pridržiava sa tvrdení doposiaľ uvádzaných v konaní a má za to, že medzi žalobcom 1/ a žalovanými
v rozhodnom období t.j. od 11.02.2019 do 11.02.2021 došlo ku konkludentnému uzatvoreniu nájomnej

zmluvy.
15.4.2 Vyjadrenie žalovaných bolo právnemu zástupcovi žalobcu 1/ doručené dňa 03.08.2025
a žalobcovi 2/ dňa 03.08.2025.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)

prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných
nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nebol odvolaním žalobcov,
ako strany v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol
predmetom odvolacieho prieskumu.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.355,78 € a žalobcovi
2/ sumu 2.355,78 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

19. Rozsudok vo výroku v napadnutom rozsahu je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. augusta 2025 o 9.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.08.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalovaní namietali odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t. j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/) vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutého
rozhodnutia.22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.

23.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,

ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 CSP. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola

zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom
rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje

a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaných nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej
časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím

námietkam žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné:

27. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných za užívanie
časti nehnuteľnosti OD MEDEK (166,7 m2) v období od 11.02.2019 do 11.02.2021 bez písomnej zmluvy.

28. Podstatou odvolacích námietok bol:
i/ nesprávny právny záver súdu, že medzi stranami sporu nebola uzavretá ani ústna nájomná zmluvy,
ii/ súd sa nevysporiadal s opačným právnym názorom prezentovaným žalovanými, pri ktorom vychádzali
z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 7Cb/175/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove,

iii/ nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca je menšinovým spoluvlastníkom spornej
nehnuteľnosti.

29. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaní v rozhodnom období užívali celú nehnuteľnosť
OD MEDEK (729,70 m2), a to bez písomnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 30.09.2022 žalovaní uviedli,

že v rozhodnom období užívali celý obchodný dom, kľúče im boli odovzdané a do celého objektu mali
prístup iba oni. Za užívanie nehnuteľnosti platili žalobcovi 1/ mesačne 666,67 €. Toto skutkové tvrdenie
nebolo zo strany žalovaných vyvrátené a bolo potvrdené.

30. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 10.júna 2024 uložil súdu prvej inštancie skúmať, či

medzi žalobcom 1/ a žalovanými mohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy inou než písomnou formou
(napr. ústnou formou), ktorý záver by predchádzal záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných.

31. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý po zrušení prvého rozsudku nebol

doplnený (strany sporu súdu nedoručili žiadne vyjadrenie k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu)
dospel k záveru, že medzi žalobcom 1/ a žalovanými nebola uzavretá ani ústna nájomná zmluva.

32. Žalovaní na pojednávaní dňa 22.01.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že k uzavretiu
nájomnej zmluvy došlo konkludentným spôsobom, a v odvolaní zotrvali na uvedenom tvrdení.

33. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky (§ 663 Občianskeho zákonníka).34. Predmetom nájmu môže byť vec, či už hnuteľná alebo nehnuteľná, byt, nebytový priestor alebo ich
časť, ale aj súbor týchto vecí, ako aj vec určená hromadne. Podstatnými náležitosťami, ktoré sa vyžadujú
na platnosť všeobecnej nájomnej zmluvy, sú určenie predmetu nájmu a odplatnosti. Pravidelnými

zložkami nájomnej zmluvy zasa bývajú dojednania o dobe nájmu a jeho účele. K vzniku nájomnej zmluvy
dôjde, ak sa zmluvné strany dohodli minimálne na podstatných zložkách nájomnej zmluvy. K definičným
znakom nájomnej zmluvy je jej odplatnosť a odlišuje ju tak od zmlúv bezodplatných.

35. Ako vyplýva z uvedených ustanovení, pre všeobecnú nájomnú zmluvu zákon neustanovuje

obligatórnu (písomnú) formu a zotrváva na požiadavke bezformálnosti právneho úkonu.

36. Právne úkony, ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na: a) výslovné právne úkony, b) konkludentné
právne úkony.

37. Výslovné právne úkony ako vyjadrovací prostriedok predpokladajú ľudskú reč. Zásadne nezáleží

na forme a spôsobe, ktorým sa táto reč reprodukuje. Výslovné právne úkony preto možno urobiť
tak písomne, ako aj ústne. Len zákon môže predpísať písomnú formu prejavenia ľudskej reči. Aj v
takom prípade, keď zákon neustanovuje výnimku, možno písomnú formu zachovať listinou, listom,
elektronickými prostriedkami.

38.1 Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než
výslovným spôsobom. Nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým
spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Tieto
spôsoby sa vyabstrahovali zo spoločenskej a právnej praxe, a preto ide o vyjadrovacie prostriedky,
ktorým by mal každý rozumieť (napr. pohyb hlavou, ktorý značí nesúhlas, a pod.). Nemožno však vylúčiť

také konkludentné konanie, ktoré nemá oporu v bežnom spoločenskom styku, avšak napriek tomu so
zreteľom na konkrétnu situáciu bude obsahovať určitú vôľu. Aj v takom prípade ide o právny úkon per
facta concludentia.
38.2 O konkludentný prejav vôle pôjde vtedy, ak sa stal inak ako výslovne, avšak spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 veta za bodkočiarkou

Občianskeho zákonníka). Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni
sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený (§ 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z
citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať
pomocoutrochkritérií:i)obvykléhochápaniaspôsobuichvyjadrenia,ii)vôletoho,ktoprávnyúkonurobil,

a iii) dobromyseľnosti adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob
vyjadrenia právneho úkonu. Tieto kritériá však treba použiť vo vzájomnej súvislosti a ani jedno nemožno
nadradiť druhému alebo niektoré z nich opomenúť. Iba tak možno spoľahlivo zistiť, čo mienil ten, kto
právny úkon urobil.

39. Zistenie, či z určitého správania účastníkov vyplýva nepochybne vôľa určitého obsahu, je zistením
skutkovým; posúdenie právnych dôsledkov tejto vôle je posúdením právnym. Preto prijatie záveru
všeobecného súdu o obsahu právneho úkonu (zmluvy) je posúdením právnym, predstavuje autoritatívnu
interpretáciu právne relevantného prejavu súkromnej vôle, nie je teda zistením skutkovým, ale robením
právnych poznatkov. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris).

40.1 Otázkou uzavretia nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom sa už dovolací súd zaoberal vo
viacerých rozhodnutiach.
40.2 Mlčanie je možné považovať za prejav vôle len za podmienky, že je možné s určitosťou usudzovať,
že ním bola prejavená vôľa určitého obsahu (R 88/1954).

40.3 Najvyšší súd v zamietajúcom rozsudku z 31. januára 2008 sp. zn. 5Cdo/266/2007 uviedol, že
neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy sama osebe nespôsobuje jej neplatnosť podľa § 686 ods.
1 Občianskeho zákonníka a tým nezabraňuje vzniku nájmu bytu, (preto) odvolací súd správne skúmal,
či k jeho vzniku neprišlo konkludentným spôsobom. Poukázal na tú skutočnosť, že hoci nedostatok
písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu

nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci
konania prejaviť (§ 35 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným
spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov).40.4 Najvyšší súd v zamietajúcom rozsudku z 24. februára 2010 sp. zn. 5Cdo/213/2008, v konaní o
vypratanie bytu a vzájomnom návrhu žalovanej na určenie nájomcu bytu poukázal na skutočnosť, že
prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o
uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný
konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj
na strane nájomcu. V tomto smere iba samotné presvedčenie odporkyne o tom, že sa k nej navrhovateľ
správalakoknájomníčkevkontextesvyjadrenímnavrhovateľaavykonanýmdokazovanímvyplývajúcim

z obsahu spisu neumožňuje záver o zhodne prejavenej vôli prenajímateľa a žalobkyne.

41. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že medzi žalobcom 1/ ako spoluvlastníkom
spornej nehnuteľnosti a žalovanými nebola uzavretá písomná nájomná zmluva. Uzavretie ústnej
nájomnej zmluvy, ako výslovného prejavu ľudskej reči, tvrdené žalovanými nebolo. Otázne zostalo
uzavretie nájomnej zmluvy konkludentným prejavom.

42. Žalovaní tvrdili, že užívali spornú nehnuteľnosť ako celok, avšak zo strany žalobcu 1/ neboli vyzvaní
na vypratanie spornej nehnuteľnosti. Žalobca 1/ podpísal nájomnú zmluvu z 21.11.2010, teda akceptoval
prenechanie celej budovy. Žalovaní žalobcovi platili nájom, pri výške ktorého vychádzali z nájomnej
zmluvy zo dňa 21.11.2010. Na základe uvedených skutočností mali za to, že medzi žalobcom 1/

a žalovanými došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom.

43. Z nájomnej zmluvy z 21.11.2010 týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti vyplynulo, že túto uzatvorili iní
nájomcovia (H. G. K., nar. XX.X.XXXX, K. XX, J., H. G. I., nar. XX.X.XXXX, K. XX, J., L. M. N., nar.
XX.X.XXXX, K. XX, J.), ktorí však v rozhodnom období už predmetnú nehnuteľnosť neužívali.

44. Spornú nehnuteľnosť v rozhodnom období užívali žalovaní, pričom nie je zrejmé, kedy vôbec
nehnuteľnosť užívať začali, teda kedy sa uchopili užívania nehnuteľnosti, avšak táto skutočnosť
(užívanie nehnuteľnosti v rozhodnom období) sporná nebola.

45. Žalovaní tvrdili, že pri úhrade nájomného vychádzali z údajov nájomnej zmluvy z 21.11.2010.
Odvolací súd poznamenáva, že uvedenú nájomnú zmluvu žalovaní neuzavreli, a preto je bez právneho
významu, že ju uzavrel žalobca 1/ s úplne inými subjektmi na strane nájomcov.

46. Pre existenciu nájomnej zmluvy uzavretej konkludentnou formou bolo potrebné tvrdiť a preukázať, že

došlokukonkludentémuprejavuvôleuzavrieťnájomnúzmluvu,nielennastraneprenajímateľa(žalobcu)
ale aj na strane nájomcu (žalovaných).

47. Pokiaľ žalovaní začali užívať spornú nehnuteľnosť iba tým, že sa dohodli s členmi svojej komunity
a prevzali uvedený priestor od zmluvných nájomcov, bez toho, aby bol na strane prenajímateľa ale aj

nájomcov úmysel uzavrieť nájomnú zmluvu konkludentným spôsobom, podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo možné vyvodiť záver o úmysle účastníkov uzavrieť konkludentnú nájomnú zmluvu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena o splnení predpokladov pre takýto konkludentný právny úkon.

48. Žalovaní si robia z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa konkludentného vzniku

nájomnej zmluvy, ktorej vznik však nemožno usudzovať na jednej strane z trpenia žalobcu užívania
spornej nehnuteľnosti žalovanými a na strane druhej z faktického užívania spornej nehnuteľnosti
žalovanými.

49. Vo všeobecnosti platí, že za konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy nemožno usudzovať len

na základe zistenia, že žalobca proti užívateľovi jeho nehnuteľnosti nezasahoval, ale prijímal od nich
plnenia vo forme finančnej sumy. Prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu nájomnej zmluvy konkludentným
spôsobom vyjadruje vôľu konajúcej osoby takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
nezanecháva pochybnosti o tom, že 1/ tu bol úmysel vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) dať ju do nájmu
jeho užívateľovi; skutočnosť, že žalovaní sami začali užívať nehnuteľnosť, ktorú im prenechali pôvodní

nájomcovia však takýto úmysel (smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy) jednoznačne nevyjadruje; a
2/ čo bolo obsahom zhodnej vôle účastníkov právneho vzťahu, t. j. že to bola dohoda o predmete
nájmu a jeho odplatnosti; čo presne však malo byť predmetom nájmu bolo ustálené až v priebehu tohtosporu, keďže sporná bola otázka rozlohy užívania nehnuteľnosti a sporná výška nájmu bola ustálená
až rozhodnutím súdu.

50. Pretože v okolnostiach konkrétnej veci prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy
konkludentným spôsobom neboli urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli
účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka), odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu na základe písomnej ani ústnej
zmluvy a dodáva, že ani konkludentným spôsobom s tým, že iba samotné presvedčenie žalovaných,

že sa k nim žalobca 1/ správal ako k nájomcom neumožňuje záver o zhodne prejavenej vôli účastníkov
právneho vzťahu uzavrieť nájomnú zmluvu konkludentným spôsobom.

51. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym posúdením žalobou uplatneného nároku súdom prvej
inštancieakosnárokomnavydaniebezdôvodnéhoobohateniazdôvodu,žežalovaníODMEDEKužívali
bez právneho titulu, keďže s prenajímateľmi nemali uzavretú nájomnú zmluvu.

52. Žalovaní v spornom období užívali celú spornú nehnuteľnosť 729,70 m2, a platili iba za jej časť 563
m2, na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie za užívanie spornej nehnuteľnosti v rozsahu
166,70 m2.

53. Za celú nehnuteľnosť v rozsahu 729,70 m2 je výška odplaty za bezdôvodné obohatenie 37.324,15
€ ročne (51,15x729,70), teda 74.648,31 € za rozhodné obdobie (24 mesiacov). Nakoľko žalobca 1/
má spoluvlastnícky podiel 5/18-ín, prislúcha mu z uvedeného za rozhodné obdobie suma 20.735,64 €.
Nebolo sporné, že žalovaní za užívanie nehnuteľnosti uhrádzali žalobcom za celé rozhodné obdobie
mesačne 666,67 €, teda spolu 16.024,08 €. Vzhľadom na uvedené správne súd uložil žalovaným uhradiť

rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia 4.711,56 € (20.735,64-16.024,08) spoločne a nerozdielne
každému zo žalobcov po 2.355,78 €, nakoľko žalobca 1/ postúpil túto pohľadávku v rozsahu 50 %
žalobcovi 2/.

54. K odvolacej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ odvolací súd uvádza, že nie

je dôvodná. Žalovaný 1/ si uplatnil nárok v rozsahu prislúchajúcom iba jeho spoluvlastníckeho podielu,
preto mu svedčí aktívna vecná legitimácie bez zreteľa na to, či ostatní prenajímatelia si v rozsahu
svojich spoluvlastníckych podielov rovnako uplatnili nárok na súde. Navyše z obsahu spisu je zrejmé, že
právny nástupcovia po neb. O. E. B. (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi) si v samostatnom konaní
vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 37C/12/2021 uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré konanie bolo ukončené uzavretím zmieru.

55. K odvolacej námietke žalovaných, že sa súd nevysporiadal s iným právnym názorom prezentovaným
v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 7Cb/175/2017, odvolací súd uvádza, že s poukazom na
ust. § 193 CSP nie je viazaný iným rozhodnutím všeobecného súdu. Odvolací súd poznamenáva, že

v uvedenom konaní okresný súd vychádzal z iného skutkového stavu, než bol zistený v prejednávanom
spore, preto vzťahovať jeho právne závery na prejednávanú vec nie je náležité.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/ v odvolacom konaní neboli úspešní, nemajú
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania žalobcom. Odvolací súd preto priznal žalobcom 1/, 2/ proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc
ust. § 251 CSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).