Rozsudok · Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523202720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7523202720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 3/ E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, 4/ F. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom Sokoľ 87, 5/ E. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom v
H., B. XXX, 6/ A. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, všetci zastúpení JUDr. Matúšom Lemešom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovaným: 1/ E. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C., I. XX/X, 2/ E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, obaja zastúpení JP Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Adlerova 2189/22, IČO: 56 422 105, o určenie vlastníckeho

práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 14. novembra 2024 sp. zn.
K3-20C/36/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 14. novembra 2024 č.k. K3-20C/36/2023-241.

Žalovaní 1/, 2/ majú proti žalobcom 1/ - 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 14. novembra 2024
č.k. K3-20C/36/2023-241 žalobu zamietol (výrok I.) a vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu proti žalobcom 1/ až 6/ s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením súdom prvej inštancie (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov v znení jej zmeny, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva
tak, že:
žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 1/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to
- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,

- žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,
- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1775/69120, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B 14 v podiele 5/128, pod B22 v podiele 25/432, pod B23
v podiele 5/512, v prospech žalovaného 1/ a pod B 19 v podiele 5/512 v prospech žalovaného 2/, a to

na nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovaných na LV č. XXX ako :
- parcela E KN č. 368/1 o výmere 147 m2 - druh pozemku: orná pôda.

Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 1/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:-žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
-žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
-žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,

-žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,
-žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
-žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1775/69120 ktorý je v
súčasnostisúčasťouevidovanéhospoluvlastníckehopodielupodB14vpodiele5/128,podB22vpodiele

25/432, pod B23 v podiele 5/512, v prospech žalovaného 1/ a pod B19 v podiele 5/512, v prospech
žalovaného 2/, a to na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela E KN č. 223 o výmere 6227 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 294/1 o výmere 1618 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 294/2 o výmere 778 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 295 o výmere 4142 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela E KN č. 368/2 o výmere 673 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 407 o výmere 5427 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 564 o výmere 948 m2 - druh pozemku: orná pôda.

Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 1/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:

- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,
- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,

- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 300/8640, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B22 v podiele 25/216 v prospech žalovaného v 1. rade,
a to na nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovaných na LV č. XXX ako:
- parcela E KN č. 255/1 o výmere 2232 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela E KN č. 255/2 o výmere 1607 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 262/1 o výmere 179 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 262/2 o výmere 70 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 327/1 o výmere 2646 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 327/2 o výmere 897 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,

- parcela E KN č. 327/3 o výmere 370 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 334 o výmere 4654 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 382 o výmere 5038 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 439 o výmere 4604 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 447 o výmere 5583 m2 - druh pozemku: orná pôda,

- parcela E KN č. 483 o výmere 2872 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 541/1 o výmere 2751 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 541/2 o výmere 2007 m2 - druh pozemku: orná pôda.

Súd určuje, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 1/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:

- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 55/3456, ktorý je v súčasnosti
súčasťou evidovaného podielu pod B12 v podiele 5/128, pod B19 v podiele 25/432, v prospech
žalovaného 1/, a to na nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXXX ako:
- parcela E KN č. 479 o výmere 5118 m2 - druh pozemku: orná pôda.

Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 2/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:
- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,- žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,
- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,

- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 500/8640, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B 1 v podiele 5/36 v prospech žalovaného 2/, a to na
nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXX ako:
-parcela C KN č. 809/19 o výmere 7070 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast.

Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 2/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:
- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,

- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 860/8640, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B8 v podiele 13/72 v prospech žalovaného 2/, a to na
nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXX ako:

- parcela E KN č. 496 o výmere 3930 m2 - druh pozemku: orná pôda.

Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 1/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:
- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 70/8640,
- žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,
- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,

- žalovaný 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 500/8640, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B1 v podiele 5/36 v prospech žalovaného 1/, a to na
nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXX ako:
- parcela E KN č. 242/2 o výmere 1103 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast.

Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 2/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:
- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 3/ E. B., nar. X.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,

- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 500/8640, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B1 v podiele 5/36 v prospech žalovaného 2/, a to na
nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXX ako:

- parcela E KN č. 314/2 o výmere 569 m2 - druh pozemku: trvalý trávny porast.

súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B8 v podiele 25/72 v prospech žalovaného 2/, a to na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXX ako:
- parcela E KN č. 347 o výmere 4654 m2 - druh pozemku: orná pôda.Určil, že žalobcovia 1/ až 6/ a žalovaný 2/ sú výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu a to:
- žalobca 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,
- žalobca 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 70/8640,

súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B8 v podiele 13/72 v prospech žalovaného 2/, a to na
nehnuteľnostiach v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovaných na LV č. XXXX ako:
- parcela E KN č. 275 o výmere 2698 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- parcela E KN č. 405 o výmere 7327 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 426 o výmere 4893 m2 - druh pozemku: orná pôda,
- parcela E KN č. 460 o výmere 5117 m2 - druh pozemku: orná pôda.

- žalobkyňa 4/ F. G., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/8640,
- žalobca 5/ E. D., nar. XX.X.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalobkyňa 6/ A. D., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 175/8640,
- žalovaný 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 860/8640, ktorý je v
súčasnosti súčasťou evidovaného podielu pod B8 v podiele 13/72 v prospech žalovaného 2/, a to na

nehnuteľnosti v kat. úz. C., obec C., J. K. - J., evidovanej na LV č. XXXX ako:
- parcela E KN č. 554 o výmere 4641 m2 - druh pozemku: orná pôda.
a náhrady trov konania.

3.1 Žalobcovia dôvodili, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom pôvodne evidovaným

v PK zápisnici č. 11, 72, 73 v kat. úz. C., nakoľko podľa súčasných údajov katastra nehnuteľností
nie sú evidovaní na listoch vlastníctva ako ich podieloví spoluvlastníci, čo je v rozpore so skutočným
stavom, resp. ich spoluvlastnícky podiel na týchto pozemkoch je evidovaný v nesprávnej výške. Za
účelom preukázania vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom pôvodne evidovaným v PKV č. 11,
72, 73 v kat. úz. C., bol vypracovaný znalecký posudok č. 31/2022 znalcom Ing. Jozef Bujňák, ktorý

je znalcom v odbore geodézia, kartografia a katastra nehnuteľnosti. Znalecký posudok č. 31/2022
podrobne zdôvodňuje, prečo došlo k nesprávnym zápisom výšky ideálnych spoluvlastníckych podielov
žalobcov k pozemkom pôvodne evidovaným v PKV č. 11, 72, 73 v kat. úz. C.. Zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplynuli o.i. nasledovné zistenia, že právny predchodca žalobcov A. B., nar.
XX.XX.XXXX (starý otec žalobcov a žalovaných), bol v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX v kat. úz. C.,

evidovaný ako vlastník zapísaný pod B51 v podiele 5/96, B55c v podiele 5/96 a pod B59b v podiele
30/864. A. B. mal evidované vlastnícke právo v celkovom ideálnom podiele 5/36, respektíve na najmenší
spoločný menovateľ 240/1728 (=5/36 poznámka odvolacieho súdu).
3.2 Rozhodnutím Štátneho notárstva Košice-vidiek číslo D 524/72 zo dňa 09.06.1972, ideálne podiely
5/36 A. B. nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 9.6.1971, zapísané pod B51, B55c a B59b zdedil E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. L. XX.
3.3 Následne notárskou zápisnicou č. N 98/97, Nz 98/97 zo dňa 25.03.1997, osvedčením podľa § 2 ods.
l zákona č. 293/1992 Zb., boli vyrovnané znížené dedičské podiely k nehnuteľnostiam evidovaným v PK
zápisniciach číslo XX, XX, XX F. XXX. Podľa tejto dohody dedič E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L.
XX, každému zo zákonných dedičov uznal jeho zákonný dedičský podiel, v zmysle ktorého majetok po

poručiteľovi nadobúdajú takto: 1. E. B., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol v rámci celej PK zápisnice č. XX
ideálny podiel 50/1080, 2. žalobca 1/ (A. B.) nadobudol v rámci celej PK zápisnice č. XX ideálny podiel
10/1080, 3. žalobca 2/ (D. B.) nadobudol v rámci celej PK zápisnice č. XX ideálny podiel 10/1080, 4.
žalobca 3/ (E. B.) nadobudol v rámci celej PK zápisnice č. XX ideálny podiel 10/1080, 5. žalobkyňa 4/ (F.
G.) nadobudla v rámci celej PK zápisnice č. XX ideálny podiel 20/1080, 6. žalobca 5/ (E. D.) nadobudol

v rámci celej PK zápisnice č. XX ideálny podiel 25/ l 080, čo pri pozemkovoknižnej parcele č. 128 to
predstavuje výmeru 176 m2 , 7. žalobkyňa 6/ (A. D.) nadobudla v rámci celej PK zápisnice č. XX ideálny
podiel 25/1080.3.4 V roku 1998 bol spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP). V časti B -
vlastníci pod poradovým číslom 16 na LV č. XXX bol zapísaný pôvodný vlastník A. B. v podiele 5/288,
napriek tomu, že tento podiel bol predmetom dedičského konania číslo D 524/72 zo dňa 09.06.1972.

Pod B 22 na LV č. XXX na základe dedičského konania D 524/72 bol zapísaný E. B. v podiele 5/96.
Správne mal byť zapísaný v podiele 5/36.
3.5 Pri zápise vyššie zmieňovanej Notárskej zápisnice č. N 98/97 zo dňa 25.03.1997 o vyrovnaní
znížených dedičských podielov došlo k ďalšiemu pochybeniu a kráteniu podielov žalobcov, keďže došlo
k zápisu iba tretiny priznaných podielov podľa tejto notárskej zápisnice.

3.6 Žalovaní dôsledkom duplicitných dedičských konaní majú zapísané vlastnícke právo navyše v
ideálnom podiele 20 555/324 864. Navýšenie podielov vzniklo tým, že žalovaný 1/ (E. B.) v dedičskom
konaní č. D 1623/97 prededil ideálny podiel 5/96 chybne zapísaný pod B22 na LV č. XXX (viď obrázok
č. 5 znaleckého posudku). Predmetný ideálny podiel 5/96 reálne nebol vo vlastníctve E. B., nar.
XX.XX.XXXX, pretože tento podiel bol predmetom vyrovnania v Notárskej zápisnice č. N 98/97 zo dňa
25.03.1997. V roku 1999 prebehli ešte ďalšie dve dedičské konania. Druhé dedičské konanie s číslom D

293/99 bolo zapísané pod poradovým číslom 84, ktorým žalovaný 1/ (E. B., nar. XX.XX.XXXX), zdedil
ideálny podiel 5/128. Tretie dedičské konanie číslo D 693/99 bolo zapísané pod poradovým číslom
85, ktorým žalovaný 1/ (E. B. nar. XX.XX.XXXX) zdedil ideálny podiel 5/512 a žalovaný 1/ (E. B. nar.
XX.XX.XXXX) zdedil ideálny podiel 5/512.
3.7 Právny predchodca žalovaných (E. B., nar. XX.XX.XXXX) mal ideálny podiel 10/30 z podielu

poručiteľa, čo v rámci celej PKV č. XX predstavuje ideálny podiel 50/1080. Žalovaný 1/ (E. B., nar.
XX.XX.XXXX) v rámci troch dedičských konaní realizovaných v roku 1999 nadobudol ideálne podiely
25/432, 5/128 a 5/512. Spolu po prepočte na spoločný menovateľ je to 1475/13824. Žalovaný 1/ (E. B.,
nar. XX.XX.XXXX) namiesto podielu vo výške 50/1080 (po prepočte na najmenší spoločná menovateľ
704/69120) prededil podiel vo výšky 1475/13824 (po prepočte na najmenší spoločná menovateľ

7375/69120. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalovaný 1/ (E. B., nar. XX.XX.XXXX) prededil aj
cudzie ideálne podiely vo výške 6671/69120, z čoho 700/8640 predstavuje podiel oprávnených osôb
(žalobcov).

4. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 126 ods. 1, § 132

ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 486 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5. Súd konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako aj nespornosť
toho, že k zápisu vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam došlo na základe dedičských
rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. D 1623/97, D 293/99, D 693/99, D 1897/98. Tiež žalovaní uznali, že

pri uzatváraní dohody o vyrovnaní dedičských podielov N 98/97 došlo k chybne zapísaným podielom
ich právneho predchodcu - otca E. B., teda, že ich právny predchodca nadobudol viac, ako mal
(týkalo sa to podielu 5/36 od jeho právneho predchodcu A. B.). Následne nato po smrti E. B.
prebehlo dedičské konanie D 1623/97, v rámci ktorého žalovaní prededili chybne zapísaný (na
podklade notárskej zápisnice N 98/97) podiel ich otca. Podľa názoru súdu tu možno uplatniť ust. §

486 OZ, keďže podľa názoru súdu E. B. bol nepravým dedičom. Nepravým dedičom je osoba, ktorá
podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nemala
nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla (bližšie pozri rozhodnutie NS ČR
22Cdo 1206/2001), pričom v prejednávanom prípade žalovaní v rámci dedičského konania D 1623/97
nadobudli viac, ako mali, po ich právnom predchodcovi E. B., keďže tomu boli chybne zapísané podiely

na podklade Notárskej zápisnice N 98/97. Preto je podľa názoru súdu na daný spor plne aplikovateľné aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.04.2021 v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho
práva, na základe ktorých žalovaní prededili podiely ich právneho predchodcu v dedičskom konaní sp.
zn. D 1623/97 (týka sa to ich podielov na všetkých LV okrem LV č. XXX, kde bol titulom nadobudnutia
vlastníckeho práva dedičské rozhodnutie D 1623/97).

6.1 Súd poukázal na rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn.
1VObdo 2/2020 zo dňa 27.04.2021, ktoré pripúšťa výnimky pri nadobudnutí vlastníckeho práva od
nevlastníka titulom dobrej viery, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
od neoprávneného dediča (§ 486 Obč. zák.).

6.2 Súd skúmal dobromyseľnosť žalovaných, pri nadobudnutí sporných nehnuteľností a uviedol, že
samotný žalobca 2/ vo svojom výsluchu uviedol, že až koncom roku 2015 zistili, že ich podiely na LV sa
zmenili, preto so žalobkyňou 4/ navštívili žalovaného 1/ a upovedomili ho o tom. Žalobcovia mali za to,
že z reakcie žalovaného 1/ im bolo zrejmé, že vedel o tom, že užíva viac, ako mu prináleží. Avšak tútoskutočnosť žalovaný 1/ vo svojom výsluchu poprel. V tomto smere len uviedol, že v rámci výstavby sa
v Sokoli v roku 2015 začalo robiť s tými pozemkami a až vtedy sa zistilo, že užívajú viac, ako by mali.
Žalovaní nadobudli sporné pozemky po E. B., ich otcovi, v rámci dedičského konania v roku 1999. O

nesúladespoluvlastníckychpodielovsadozvedeliažvroku2015,odroku1999porok2015takpozemky
užívali v dobrej viere. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by žalovaných kontaktovali
skôr, ako pred rokom 2015, resp. aby niekto iný spochybnil ich vlastnícke právo. Súčasne súd dal do
pozornosti,žesanejednáoľahkozistiteľnévýmerypozemkov,keďžesajednáopoľnohospodárskupôdu
(prípadne o trvalé trávnaté porasty), kde samotní žalobcovia museli dať vypracovať znalecký posudok,

aby zistili, že im prináleží menej, ako by malo. Preto vyžadovať od žalovaných, že si museli byť vedomí,
že užívajú viac, je nenáležité. O to viac, ak sporné pozemky nadobudli v rámci dedičského konania po
otcovi, nemali dôvod spochybňovať svoje nadobudnuté vlastníctvo. Súčasne sa žalobcom nepodarilo
preukázať, žeby žalovaní mali vedomosť o existencii Notárskej zápisnice N 98/97, keďže títo to popreli a
súčasne oni ani neboli účastníkmi tohto vyrovnania. Tiež nenáležitá je úvaha žalobcov, že tým, že E. B. v
čase schválenia Notárskej zápisnice býval u žalovaného 2/, ten on o tom musel vedieť, sa nepreukázala,

keďže samotný žalovaný 2/ na túto skutočnosť upozornil vo svojom výsluchu a bolo mu to zvláštne
(uzavretie dohody), podľa názoru súdu znel autenticky a logicky, ak by o tej dohode mal vedomosť, sám
by nespomenul, že uňho E. B. býval, o čom žalobcovia dovtedy nemali vedomosť, navyše E. B. bol
samostatná právne spôsobilá osoba, o čom svedčí aj uzavretá Notárska zápisnica N 98/97. Od roku
1999 žalovaní fakticky ovládali sporné nehnuteľnosti - tieto dali do nájmu tretej osobe, čím vykonávali

právne panstvo nad vecou. Vlastnícke právo nadobudli dobromyseľne.

7. Podľa súdu tu bola daná výnimka zo zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet“ - nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, vzhľadom k tomu, že v uvedenom
rozhodnutí NS SR prejudikoval, že zásadu nemo plus iuris je možné prelomiť v prípadoch, kde to

zákon vyslovene pripúšťa, teda v prípadoch, kde zákon vyslovene počíta s možnosťou dobrej viery
nadobúdateľa, čo je aj prípad ust. § 486 OZ a teda aj prejednávaný prípad.

8. Súd uzavrel, že žalovaní nadobudli sporné nehnuteľnosti na základe právoplatných dedičských
rozhodnutí, a teda nadobudli nehnuteľnosti na základe štátom uznaného právneho titulu, ktorý nebol

zrušený. Žalovaní boli dobromyseľní a presvedčení, že predmetné vlastníctvo im patrí a s týmto
vlastníctvom môžu nakladať podľa vlastného uváženia, čo aj urobili a dali poľnohospodárske pozemky
do nájmu tretích osôb. Dobromyseľnosť žalovaných vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj zo
samotného dedičského rozhodnutia, ktoré nikým nebolo spochybňované do podania prvej žaloby v roku
2015.

9. Súd zároveň konštatoval, že boli splnené aj podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Okrem podmienky dobromyseľnosti, ktorú mal súd za preukázanú, skúmal desaťročnú
vydržaciu dobu, ktorá platí pri nehnuteľnostiach. Uviedol, že žalovaným je možné počítať dobu
oprávnenej držby prinajmenšom od právoplatnosti dedičského rozhodnutia od roku 1999 až do doby,

kedy im bola zo súdu doručená prvá žaloba, resp. do stretnutia žalobcov 2/ a 4/ a žalovaného 1/
v roku 2015. Teda je splnená doba 10 rokov plynutia nepretržitej držby predmetných nehnuteľností
(min od roku 1999 - 2015, čo sa týka nadobudnutých podielov z dedičského konania D 1623/97).
Žalobcovia nepreukázali, že by ústne či písomne počas celej 10 ročnej doby (a viac) vydržania
spochybnili vlastníctvo žalovaných, nebránili sa, netvrdili, že predmetné nehnuteľnosti patria im, a

preto súd poukázal aj na zásadu „bdelým patrí právo“. Žalobcovia boli 16 rokov nečinní, nevykonávali
svoje vlastnícke práva, ktoré im patrili. Je preto potrebné poskytnúť spravodlivú ochranu právam, ktoré
boli nadobudnuté dobromyseľne a ktoré sa opierali o rozhodnutia, ktoré boli zverejnené a štátom
garantované. Z tohto dôvodu vlastnícke právo patrí žalovaným, čo sa týka podielov nadobudnutých na
základe dedičského rozhodnutia D 1623/97.

10.1 Čo sa týka nadobudnutých podielov z dedičských konaní okrem dedičského konania D 1623/97, v
tomto smere podľa názoru súdu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Znalec v odbornom vyjadrení
uvádza, že pochybenia nastali pri dedičských konaniach D 293/99 - po poručiteľovi F. A. a D 693/99 -
po poručiteľovi A. A. (pričom úplne opomína dedičské konanie sp. zn. D 1897/98), na základe ktorých

žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalovaní v rámci týchto
dedičských konaní zdedili podiely na nehnuteľnostiach, ktoré nemohli vlastniť ich právni predchodcovia,
a to z dôvodu, že v roku 1938 nemohli uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť kúpnou zmluvou, keďže tieto
nehnuteľnosti boli zapísané v roku 1913 v prospech vlastníkov C. J., E. D. a A. D., M. J.. Znalec týmtozáverom spochybnil nadobúdací titul právnych predchodcov žalovaných - F. A. a A. A. z roku 1938.
Avšak z predložených fotografií pozemkových kníh vyplýva, že dňa 05.05.1938 bola uzatvorená kúpna
zmluva medzi E. A. ako predávajúci a F. A. a A. A. ako kupujúci, na základe ktorej právni predchodcovia

žalovaných nadobudli 15/96 k celku k sporným nehnuteľnostiam. Zároveň z nečitateľného zápisu v
pozemkovej knihe a následného prekladu z maďarského jazyka vyplýva, že časť pozemku pod súpisným
číslom (nečitateľné) bola odpísaná z N. A. na C. J., E. D. a A. D., M. J., na základe kúpnej zmluvy zo dňa
12.10.1913. Nakoľko však tento záznam čitateľný nie je, nie je možné s istotou určiť, aká časť ktorého
pozemku a v akej výške spoluvlastníckeho podielu bola prevedená ktorou z týchto zmlúv, pričom N. A.

je na uvedenej pozemkovej knihe evidovaný viackrát, a to aj ako mal. N. A. s dodatočným dedičským
právom. Pokiaľ aj vznikla duplicita vlastníckych práv, znalec nemal k dispozícii originály kúpnych zmlúv.
Pokiaľ práve táto domnelá duplicita vlastníckych práv mala spôsobiť nesprávnosť dedičských konaní
právnych predchodcov žalovaných, žalobcovia neozrejmili, z akého dôvodu, pokiaľ vlastníkom nebol
E. A., ale C. J., E. D. a A. D., M. J., by im malo svedčiť vlastnícke právo, a mali by mať nárok na
spoluvlastnícke podiely žalovaných (keďže A. B., od ktorého odvodzujú vlastnícke právo žalobcovia

nebol právnym predchodcom týchto vlastníkov).
10.2Súčasnesúdzastávanázor,ževtejtočasti,akbysapreukázalo(čosanepreukázalo),ževlastnícke
právo by žalovaným svedčať nemalo, tieto pozemky vydržali o to viac, keďže do ich oprávnenej držby
by sa započítala i držba ich právnych predchodcov od roku 1938 - 2015.

11. Vzhľadom na uvedené, súd považoval žalobu žalobcov v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju
zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí
mali vo veci plný úspech, priznal proti žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, pričom v konkrétnom prípade nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 257 CSP.

13.1 Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalobcom proti žalovaným nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13.2 Žalobcovia sa nestotožnili so závermi súdu prvej inštancie, rozsudok považujú za zmätočný
a arbitrárny a následne sa vyjadrili k jednotlivým dôvodom zamietnutia žaloby. Čo sa týka
dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými od nepravého dediča, žalobcovia uviedli,
že uvedené konštatovanie je nezrozumiteľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, aké chybné zápisy

podielov pri uzatváraní dohody mal súd na mysli a na podklade akých vykonaných dôkazov dospel
k tomuto záveru. Pri závere súdu, že po smrti E. B. prebehlo dedičské konanie D 1623/97, v rámci
ktorého žalovaní prededili chybne zapísaný na podklade notárskej zápisnice N 98/97 podiel ich otca,
nie je jasné, na základe čoho dospel súd k záveru, že notárska zápisnica bola chybná. Toto tvrdenie
v konaní neuvádzali ani procesné strany a ani znalec, preto je v tejto časti rozsudok nezrozumiteľný,

keďže žalobcom nie sú zrejmé myšlienkové pochody súdu. V nadväznosti na zmieňovanú notársku
zápisnicu zo dňa 25.03.1997 právny predchodca žalovaných E. B. nadobudol podiel poručiteľa 10/30 z
podielu poručiteľa evidovaného v pôvodných PKV zápisniciach. Ako vyplýva z predloženého znaleckého
posudku žalovaní po poručiteľovi, otcovi E. B. nadobudli aj podiely, ktoré značne prevyšovali podiely,
ktoré ku dňu smrti vlastnil ich otec. Z uvedeného nie je možné akceptovať právny názor súdu, že E. B. bol

nepravým dedičom, a preto možno uplatniť § 486 OZ. Do pozornosti odvolacieho súdu dali aj relevantnú
časť rozhodnutia Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia sp.zn. 1VObdo/2/2020. Poukázali na to,
že zdediť možno len majetok, ktorý poručiteľ ku dňu smrti skutočne vlastnil. Zákonnej ochrany sa preto
nemôžu dovolávať právni nástupcovia osoby, ktorej bol v rámci dedičského konania potvrdený majetok
poručiteľa, ktorý však poručiteľovi vlastnícky nepatril, resp. mu nepatril v takom rozsahu, v akom bol

v dedičskom konaní prejednaný. Takáto osoba nie je nepravým dedičom. Žalovaní sa v žiadnom prípade
nemôžu dovolávať kontinuity vlastníckeho práva od právneho predchodcu E. B., ak títo titulom dedenia
nadobudliodporučiteľamajetok,ktorýporučiteľovivlastníckynepatril,resp.munepatrilvtakomrozsahu,
v akom ho nadobudli. Otec žalovaných E. B., zomrel XX.XX.XXXX, t.j. až potom, čo boli notárskou
zápisnicou č. N 98/97, Nz 98/97 zo dňa 25.03.1997 osvedčením vyrovnané znížené dedičské podiely k

nehnuteľnostiam evidovaných v pôvodných PKV zápisniciach. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu svojej
smrti mal otec žalovaných len taký spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch ako vyplýva zo
zápisnice č. N 98/97. Súd teda dospel k nesprávnemu právnemu a skutkovému záveru konštatujúc,
že otec žalovaných E. B. nadobudol viac ako mal od jeho právneho predchodcu A. B.. Takýto záversúdu fakticky ignoruje notársku zápisnicu č. N 98/97, ktorou boli vyrovnané znížené dedičské podiely k
dotknutýmnehnuteľnostiamaktorábolaspísanáeštepredsmrťouE.B..E.B.tedanenadobudolpoA.B.
viac ako mal. Nadobúdací podiel E. B., resp. nadobúdacie podiely všetkých dedičov po A. B. boli určené

notárskou zápisnicou č. N 98/97. Akékoľvek navýšenia podielov E. B. nad rámec tejto zápisnice sú len
dôsledkom chybných zápisov v katastri nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že v katastri nehnuteľnosti
boli chybné zápisy spoluvlastníckych podielov, dôsledkom čoho žalovaní dedili aj nesprávne evidované
navýšené podiely svojho otca, ktorý ich v čase svojej smrti nevlastnil, nenapĺňa skutkovú podstatu ust.
§ 486 OZ, keďže dediť možno len majetok, ktorý poručiteľ v čase svojej smrti skutočne vlastnil. Žalovaní

preto nemohli zdediť po svojom otcovi väčší podiel ako bol určený notárskou zápisnicou č. N 98/97
a požívať tak ochranu titulom dobromyseľne nadobudnutých práv od nepravého dediča. Súd zároveň
veľmi formalisticky posudzoval dobromyseľnosť žalovaných, čo je podmienkou aplikácie ust. § 486 OZ.
Súd záver o dobromyseľnosti žalovaných vyvodil z argumentácie žalovaných o ich dobromyseľnosti.
V konaní bolo pritom dostatočne preukázané, že žalovaní nemohli byť vzhľadom na všetky relevantné
okolnosti dobromyseľní, že im patria aj spoluvlastnícke podiely, ktoré ich otec nevlastnil.

13.3 Čo sa týka otázky vydržania, dobromyseľnosť žalovaných súd podrobnejšie rozoberal v časti
pojednávajúcej o nepravom dedičovi, avšak vykonané dôkazy neinterpretoval správne a nepodrobil
dostatočnému prieskumu vyjadrenia výsluchy žalovaných, či ich tvrdenie o dobromyseľnosti môže
skutočne objektívne obstáť so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Je vylúčené, že by
žalovaní so zreteľom na všetky okolnosti nemali žiadnu pochybnosť, že v dedičskom konaní po svojom

otcovi zdedili na sporných pozemkoch aj podiely, ktoré nevlastnil ich otec. Žalovaní pri zachovaní
náležitej opatrnosti nemôžu byť považovaní za dobromyseľných držiteľov sporných pozemkov, keďže
po svojom otcovi E. B. v roku 1999 niekoľkonásobne predelili spoluvlastnícke podiely, ktoré poručiteľovi
nepatrili, pričom len niečo vyše roka predtým bolo notárskou zápisnicou č. N 98/97 určené, aký je
skutočný podiel poručiteľa, otca žalovaných. Dobromyseľnosť žalovaných bola zásadným spôsobom

vylúčená výsluchom žalobcov ako aj samotných žalovaných na pojednávaní dňa 24.09.2024. Žalobca
2/ uviedol, že keď v roku 2015 spolu so žalobkyňou 4/ (svojou sestrou) navštívili žalovaného 1/,
menovanýpriznal,žesijevedomýtoho,žeichevidovanépodielynaspornýchpozemkochsúnesprávne.
Žalovaný sa iba vyhováral, že tento chybný stav žalovaní nespôsobili a nech si to žalobcovia riešia
u notára, alebo podajú žalobu na súd. Obdobne vypovedala žalobkyňa 4/, ktorá potvrdila, že spolu

s bratom navštívili žalovaného 1/, ktorý priznal nesprávnosť evidencie ich spoluvlastníckych podielov
na sporných pozemkoch, avšak nemal záujem to riešiť. Žalovaný 1/ potvrdil výpovede žalobcov 2/
a 4/, že vedomosť o nesprávnosti evidencie podielov mal už aj pred ich návštevou. Po tom, čo
žalobcovia na túto skutočnosť v konaní poukázali, žalovaní sa prostredníctvom právnej zástupkyne
snažilinaposlednompojednávanítotopriznaniežalovanéhozbagatelizovaťúčelovouinterpretácioujeho

výpovede. Túto účelovú argumentáciu nekriticky prijal aj súd a podotkli, že žalovaní reálne pozemky
nikdy neužívali. Žalovaní a ani súd v napadanom rozsudku bližšie nekonkretizujú, kto a z akého
dôvodu mal informovať žalovaného 1/ o nesprávnosti evidencie podielov. Vyvstáva preto doposiaľ
nezodpovedaná legitímna otázka, odkiaľ by mali mať tretie osoby vedomosť o správnosti/nesprávnosti
evidencie podielov žalovaných. Je zjavné, že žalovaní mali od počiatku vedomosť o tom, že po svojom

otcovi v roku 1999 zdedili viac ako mali, čo žalovaný 1/ evidentne nechtiac potvrdil vo svojom výsluchu
na pojednávaní. Žalobcovia uviedli, že žalovaný 1/ pri stretnutí v roku 2015 neprejavil žiadnu ochotu
zjednať nápravu nesprávnej evidencie podielov a odkázal žalobcov na súd, resp. notára. Obdobne
sa žalovaný vyjadril aj vo výsluchu na pojednávaní, kde na otázku, či je ochotný spravodlivo urovnať
túto vec odvetil, že to nechá na súd. Rovnako vo výsluchu aj žalovaný 2/ uviedol, že necíti žiadnu

nespravodlivosť voči žalobcom, čo je aj paradoxné, pretože samotní žalovaní v konaní nepopreli, že
na úkor žalobcov zdedili viac ako mal ich otec. Žalovaní v priebehu celého konania uviedli, že nemali
presnú vedomosť o tom, aké sú spoluvlastnícke podiely ich otca a aj v súčasnosti nemajú prehľad
o nadobudnutých podieloch, nestarajú sa o nich s tým, že dlhé roky celá dedina má pozemky v prenájme.
Tomuto vyjadreniu možno len ťažko uveriť. Ľahostajný a laxný postoj žalovaných k skutočne zdedenému

majetku ich otca, nepochybne nenapĺňa požadované kritérium pre posudzovanie dobromyseľnosti,
t.j. zachovanie náležitej opatrnosti. Ako nevierohodná sa ukazuje výpoveď žalovaného 2/, že nemal
vedomosť o tom, že by jeho otec sa zúčastnil pojednávania na notárskom úrade 25.03.1997. O to viac,
že žalovaný 2/ vypovedal o zlom zdravotnom stave svojho otca, preto je nerozumné predpokladať,
že by otec žalovaných odišiel k notárovi bez toho, aby o tom žalovaný 2/ vedel, resp. že by sa spolu

o tejto veci rozprávali. Otec žalovaných sa osobne dňa 25.03.1997 dostavil k notárovi a spísanú
zápisnicu riadne podpísal. Keďže otec žalovaných býval so žalovaným 2/ v jednej domácnosti bola
táto zápisnica fakticky aj v dispozičnej sfére žalovaného 2/ a tento mal možnosť sa s ňou kedykoľvek
oboznámiť. Súd nesprávne vyhodnotil výpoveď žalovaného 2/, keď ju označil za autentickú a logickú,keď uviedol, keby mal o dohode vedomosť sám by nespomenul, že otec u neho býval. Toto tvrdenie
súdu nemá žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní. Rovnako je nesprávny záver súdu, že žalovaní
od roku 1999 fakticky ovládali sporné nehnuteľnosti, tieto dali do nájmu tretej osobe. Žalovaní sporné

pozemky nikdy neužívali, boli indiferentní k tomu, či ich evidované podiely sú správne, a preto u nich
absentuje vôbec vôľa sporné podiely držať. Nič na tom nemení ani prenechanie pozemkov do nájmu
tretej osobe. Žalovaní jednoducho dali do nájmu spoluvlastnícke podiely, tak ako boli evidované v
katastri nehnuteľnosti. Neobstojí ani výhrada súdu, ktorou argumentuje v prospech dobromyseľnosti
žalovaných, v zmysle ktorej sa nejedná o ľahko zistiteľné výmery pozemkov. Žalobcovia po nahliadnutí

do príslušných LV v roku 2015 zistili, že nie sú evidovaní ako spoluvlastníci sporných pozemkov a o ich
skutočne zdedené podiely sú navýšené podiely žalovaných. Žalobcovia k tomuto zisteniu nepotrebovali
znalecký posudok. Nechali si ho vypracovať až pre účely tohto konania z dôvodu, aby znalec podrobne
zadokumentoval, prečo nie sú v katastri nehnuteľnosti správne evidované ich spoluvlastnícke podiely,
tak ako to vyplýva z notárskej zápisnice č. N 98/97 zo dňa 25.03.1997. Z uvedeného vyplýva, že tak
ako žalobcovia vedeli zistiť aj bez znaleckého posudku, že ich podiely boli krátené, mohli žalovaní pri

náležitej opatrnosti zistiť, že ich podiely po otcovi značne prevyšujú podiely, ktoré ku dňu smrti vlastnil
ich otec. Neobstojí námietka súdu, že žalobcovia boli 16 rokov nečinní. Poukázali na to, že o svojom
vlastníctve nemali žiadne pochybnosti, vedeli o svojich nadobudnutých dedičských podieloch v zmysle
notárskej zápisnice, ktorou disponovali. Nemali nijakú vedomosť o tom, že v katastri nehnuteľnosti sú
nesprávne evidované spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch. Až do roku 2015 nemali potrebu

požadovať výpisy z LV, a preto nemali odkiaľ vedieť o pochybeniach v evidencii katastra. Ochrana
vlastníctva by mala byť preto spravodlivo priznaná žalobcom, ktorí boli celé roky presvedčení o svojom
vlastníctve a disponovali aj nikým nespochybňovaným nadobúdacím titulom notárskou zápisnicou č. N
98/97. Pokiaľ ide o námietku súdu, že žalovaní nadobudli podiely k sporným pozemkom aj v ďalších
dedičských konaniach nie po svojom otcovi, žalobcovia sa odvolávajú na závery odborného vyjadrenia

znalca O. E. G., v ktorom konštatoval, že opätovne overil správnosť výšky ideálnych spoluvlastníckych
podielov žalobcov a konštatoval, že z úplnej lustrácie pozemkovoknižnej zápisnice č. 11 vyplýva, že F.
A. a A. A. neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností napriek tomu, že formálne boli zapísaní pod B
57 príslušnej zápisnice.

14.1 Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že žalobcovia napádajú predmetné rozhodnutie
z dôvodu, že je zmätočné a arbitrárne, pričom sa bližšie venujú odôvodneniu rozhodnutia vo vzťahu
k dobromyseľnosti a vo vzťahu k titulu vydržania. Žalovaní sa s argumentáciou žalobcov nestotožňujú.
Žalobcoviavpodanomodvolaníúčelovovytrhávajúvetyodôvodneniarozhodnutiazkontextuaposkytujú
účelovú interpretáciu rozhodnutia. To je potrebné vnímať ako celok a takto vytrhnutým vetám z kontextu

nie je možné priznať interpretáciu podávanú žalobcami. Žalovaní po celú dobu konania napádali petit
žalobcov, ktorý bol zmätočný, neurčitý, nezrozumiteľný a ktorý vychádzal práve zo znaleckého posudku.
Práve z tohto dôvodu bol žalobcami predložený doplnok k znaleckému posudku, ktorý vzniesol do
konania viac otázok, než odpovedí. Žalobcovia v podanej žalobe ako následne aj počas konania svoj
nárok opierali o notársku zápisnicu N 98/97, dohodu o vyrovnaní dedičských podielov uzatvorenú medzi

právnym predchodcom žalovaných a žalobcami. Na základe tejto dohody mal byť podiel E. B. menší,
než v skutočnosti bol. E. B. po svojom otcovi A. B. teda zdedil viac, než zdediť mal. Žalobcovia však
v podanej žalobe nenapádali len chybne zapísané podiely žalovaných z titulu dedičského konania
po ich otcovi D 1623/97, ale robili si nárok aj na podiely žalovaných zapísané na daných listoch
vlastníctva z titulu iných dedičských konaní a po iných právnych predchodcoch. Tieto svoje nároky však

v žalobe žiadnym spôsobom neodôvodnili a ani žiadnym spôsobom nepreukázali. K dobromyseľnému
nadobudnutiu vlastníckeho práva od nepravého dediča žalovaní uviedli, že súd správne interpretoval
dohodu o vyrovnaní dedičských podielov N 98/97 keď uzavrel, že práve na základe tejto dohody došlo
k chybe v zápise v katastri nehnuteľností. Celkový problém nastal pri uzatváraní dohody o vyrovnaní
dedičských podielov N 98/97. A. B. ako úplne pôvodný poručiteľ bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti

v podiele 5/36. V dedičskom konaní po A. B. zdedil uvedený spoluvlastnícky podiel E. B. vo výške
5/36. Od E. B. odvodzujú svoje vlastnícke právo žalovaní. E. B. bol vlastníkom uvedeného podielu až
do roku 1997, kedy došlo k podpisu dohody o vyrovnaní dedičských podielov N 98/97. V zmysle tejto
dohody boli následne chybne zapísané podiely dedičov, pričom takýto chybný podiel následne prededili
žalovaní. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že žalovaní nemôžu byť dobromyseľní dedičia po E. B., keďže E. B.

v čase smrti uvedené podiely nevlastnil, žalovaní majú za to, že hypotéza § 486 OZ pri dedení po A. B.
naplnená bola, keďže E. B. zdedil po A. B. v rámci dedičského konania D 542/72 najskôr to čo mal, teda
celý podiel poručiteľa 5/36, následne dohodou o vyrovnaní dedičských podielov N 98/97 viac než mal
a takto mu dedičstvo potvrdené osvedčením č. N 98/97 a následne po E. B. dedili žalovaní. E. B. bol taknepravým dedičom, keďže nadobudol majetok poručiteľa podľa dedičského práva vo väčšom rozsahu,
než mal nadobudnúť, a to osvedčením N 98/97. Ak hovoríme v tomto prípade o poručiteľovi, musíme
hovoriť o A. B., ak hovoríme o nepravom dedičovi, myslí sa tým E. B.. Ak hovoríme o dobromyseľných

nadobúdateľoch, hovoríme o žalovaných. Podstatou rozhodnutia Veľkého senátu NS SR je prelomenie
zásady nemo plus iuris. Ak vychádzame z ustáleného skutkového stavu máme tu stav, kedy E. B. zdedil
po A. B. viac než zdediť mal a následne po ňom dedičia (žalovaní) zdedili aj to, čo E. B. pôvodne
patriť nemalo v takom rozsahu ako patrilo. Majú teda za to, že žalovaní sú chránení dobromyseľnosťou
ako nadobúdatelia. Závery súdu sú teda správne, nakoľko E. B. zdedil po A. B. viac ako mal. Nie je

možné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že súd ignoroval notársku zápisnicu N 98/97, žalobcovia uvedené
opätovne vytrhli z kontextu. Súd správne posúdil, že fakticky bolo E. B. zapísané vlastnícke právo vo
väčšom rozsahu než malo byť a po ňom takto zdedili žalovaní. Súd v bode 46. odôvodnenia riadne
a detailne opísal, na základe čoho posúdil dobromyseľnosť žalovaných. Táto dobromyseľnosť vychádza
z výsluchu strán sporu, kde žalovaní súdu detailne v logickej nadväznosti ozrejmili všetky skutočnosti
svedčiace o ich dobromyseľnosti, pričom súd v logickej nadväznosti tieto tvrdenia žalobcov a následne

žalovaných riadne posúdil a vyhodnotil.
14.2 K otázke vydržania žalovaní uviedli, že žalobcovia do decembra 2015 nikdy nespochybnili
vlastnícke právo žalovaných. Žalovaní od nadobudnutia spoluvlastníckych podielov v rámci dedičského
konania D 1623/97 právoplatné 11.03.1999 boli plne dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo
prislúcha. Toto vlastnícke právo im bolo priznané rozhodnutím vydaným štátnym orgánom a nikdy po

dobu 17 rokov nebolo zo strany žalobcov spochybnené. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemali dôvod
spochybňovať rozhodnutie o dedičstve D 1623/97. Samotní žalobcovia vo svojom výsluchu uviedli,
že prvýkrát kontaktovali žalovaných v decembri 2015. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaní mali pred
rokom 2015 vedomosť o nesprávne zapísaných podieloch. Žalovaní uviedli, že o tomto sa dozvedeli
až v roku 2015. Súd preto správne ustálil, že dobromyseľná držba žalovaných trvala od 1999 do 2015,

pričom súd dobromyseľnosť žalovaných náležite odôvodnil. Žalovaní poukazujú na bod 48. až 50.
odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že žalovaní mali pri dodržaní náležitej opatrnosti
vedieť, že v rámci dedičského konania D 1623/97 zdedili viac než mali, uvedené tvrdenie je absolútne
nelogické, keďže E. B. v čase dedičského konania D 1623/97 bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník presne v takom podiele, v akom jeho dedičia - žalovaní následne uvedené nehnuteľnosti

zdedili. Dedičské konania sú v kompetencii súdu zastúpeného povereným notárom. Žalovaným tak
bolo dedičstvo potvrdené rozhodnutím štátneho orgánu v takom rozsahu, v akom dedičstvo v čase
smrti poručiteľa poručiteľovi podľa oficiálnych záznamov patrilo. Je pravdou, že počas troch rokov
žalovaní vystupovali ako dedičia aj v iných dedičských konaniach, v rámci ktorých nadobudli ďalšie
spoluvlastnícke podiely, je však nelogické, aby obyčajný občan preskúmaval, prepočítaval a namietal

výpočty štátneho orgánu a spochybňoval sám od seba zápisy v katastri nehnuteľností, najmä, ak
v krátkom časovom období nadobúda viaceré spoluvlastnícke podiely. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že
žalovaní nikdy uvedené pozemky fakticky neužívali, žalovaní poukázali na to, že faktickým ovládaním sa
nerozumie fyzické ovládanie veci. Poukázali na rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/2302/2000 z 12.09.2002
z ktorého vyplýva, že držiteľ na pozemok nemusí celé roky vstúpiť. Môže ho nechať ladom aj napriek

tomu, pokiaľ sa jeho držby nechopí niekto iný, zostáva držiteľom nehnuteľnosti. Žalovaní predmetné
nehnuteľnosti získali na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, teda na základe štátom
uznaného právneho titulu, ktorý nebol zrušený. Boli dobromyseľní a presvedčení, že predmetné listiny
sú správne, že vlastníctvo im patrí a s týmto vlastníctvom môžu nakladať podľa vlastného uváženia.
I oprávnená držba trvala bez pochýb plynule po dobu 10 rokov. Žalobcovia sa nikdy ani ústne ani

písomne počas celej doby oprávnenej držby nebránili, netvrdili, že im predmetné nehnuteľnosti patria,
a preto bolo namieste poukázať na zásadu právo patrí bdelým. Žalobcovia účelovo vytrhávajú veci
z výsluchov žalovaných a tieto účelovo interpretujú. Tieto výsluchy však nie je možné vnímať v poňatí
jednej vety. Žalovaní boli pri svojich výsluchoch konzistentní a súdu uviedli všetky skutkové okolnosti
a najmä svoje vnútorné presvedčenie o vlastníckom práve. Nesúhlasia s tvrdeniami žalobcov, že ich

prístup k nadobudnutiu pozemkov bol laxný a že sa o pozemky nezaujímali. Nie je možné akceptovať
priam absurdné domnienky, že pokiaľ E. B. žil so žalovaným 2/ v spoločnej domácnosti, žalovaný 2/
mal a mohol vedieť o notárskej zápisnici. Tieto tvrdenia nemajú absolútne žiaden právny ani logický
podklad, súd sa s týmito tvrdeniami žalobcov riadne vysporiadal a ich odôvodnil, pričom sa priklonil
k argumentácii žalovaných.

14.3 K podielom žalovaných z iných dedičských konaní sa vyjadril znalec v doplnku k znaleckému
posudku, kde uviedol, že súčasťou petitu žalobcov sú aj podiely žalovaných z dedičských konaní po
poručiteľoch F. A. a A. A.. Súd správne uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, prečo by práve žalobcom
malo patriť vlastnícke právo po týchto poručiteľoch a prečo si robia nároky na spoluvlastnícke podielyžalovaných z týchto dedičských konaní a pokiaľ by sa aj v konaní preukázala nesprávnosť zápisu týchto
podielov, tieto podiely žalovaní vydržali o to viac, keďže dobromyseľná oprávnená držba trvala od roku
1938 do 2015.

14.4 Na základe vyššie uvedeného teda žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
správny potvrdil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na argumentácii uvedenej v odvolaní. Žalovaní v odvolacej
duplike zotrvali na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu. Odvolacia duplika žalovaných bola

žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu doručená dňa 30.04.2025, ďalšie vyjadrenia v spore
doručené neboli.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. augusta 2025 o 9.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.08.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

19. Žalobcovia namietali odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, t.
j., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP boli
síce vo vzťahu k posúdeniu otázky ochrany dobromyseľného dediča naplnené, avšak tento záver nemal

vplyv na vecnú správnosť konečného rozhodnutia vo veci samej.

21. Rozhodnutiu súdu okrem posúdenia otázky ochrany dobromyseľného dediča nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. Rozsudok okrem
posúdenia otázky ochrany dobromyseľného dediča nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s ust. § 191 ods. 1,2 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
okrem posúdenia otázky ochrany dobromyseľného dediča, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto
odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku (okrem posúdenia otázky ochrany

dobromyseľného dediča), s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
Ani odvolacie námietky žalobcov nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav, príslušné zákonné ustanovenia a odôvodnenie

rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcov, keďže boli už uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov
odvolací súd uvádza nasledovné:

26. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam evidovaným v k.ú.
C. na LV č. XXX, L. XXXX, L. XXX, L. XXXX, L. XXX, L. XXX, L. XXX, L. XXX, L. XXX, L. XXXX, L. XXXX
z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel žalovaných na uvedených LV je evidovaný v nesprávnej výške,
keďže ich právny predchodca nemal byť zapísaný na LV v podieloch v takom rozsahu, v akom žalovaní
následne dedili.

27. Podstatou odvolacích námietok je i/ nesprávne právne posúdenie otázky dobromyseľného
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými od nepravého dediča, ii/ nesprávne právne posúdenie
otázky nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných vydržaním.

28. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, L. XXXX F. L. XXXX k.ú. C. žalobcovia
uplatnili svoj nárok aj k podielom, ktoré žalovaní nadobudli v dedičskom konaní D 293/99 po poručiteľovi
F. A. a D 693/99 po poručiteľke A. A.. Znalec v znaleckom posudku spochybnil nadobúdací titul právnych
predchodcov žalovaných, vyššie uvedených poručiteľov.

29. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobcovia neozrejmili, z akého dôvodu
by im malo svedčiť vlastnícke právo a mali mať nárok na spoluvlastnícke podiely žalovaných.

30. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej
či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Preskúmanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaných), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta
(porovnaj rozsudok NS SR z 29. júna 2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

31. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie, táto otázka bola
už riešená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdna prax sa ustálila
v názore, že naliehavý právny záujem a vecná legitimácia môžu byť úzko prepojené, ale zároveň sa
jedná o dve rôzne podmienky úspešnosti určovacích žalôb (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9Cdo/134/2021, 9Cdo/105/2021 a 4Cdo/134/2020).

32. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten,
kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Všeobecne možno
uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, keď jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní

ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré
v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú
legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí

sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva,
ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa právny vzťah alebo právo dotýkajú
jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie (sp. zn.
3Cdo/51/2009).

33.Vrozhodnutísp.zn.4Cdo/172/2017NajvyššísúdSRuviedol,žepredpokladomúspešnostiurčovacej
žaloby je jednak, že stranám sporu v konaní svedčí vecná legitimácia a jednak, že na požadovanom
určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tuaktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavý právny záujem
satedaviažekžaloberesp.kotázke,čiurčovaciažalobamôžebyťspôsobilýmprocesnýminštrumentom

ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého určenie z hľadiska
potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie (sp. zn. 5Cdo/136/2007).
Vecná legitimácia nie je určujúcim kritériom z hľadiska naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení, preto je nesprávny názor, že aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny
záujem pri určovacej žalobe splývajú; práve naopak, súd je povinný posúdiť zvlášť, či každý z týchto

predpokladov úspešnosti určovacej žaloby v konaní je daný, pričom vo všeobecnosti posúdenie aktívnej
vecnejlegitimáciepredchádzaposúdeniudanostinaliehavéhoprávnehozáujmu,pretožepokiaľvkonaní
nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, tento nemôže mať na požadovanom určení ani naliehavý
právnyzáujem.Nedostatokvecnejlegitimáciea/alebonedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmusúvždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby.

34. Odvolací súd konštatuje, že v prípade spoluvlastníckych podielov žalovaných, ktoré žalovaní
nadobudlivdedičskýchkonaniachD293/99aD693/99,boliporučiteľmiF.A.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelý
XX.XX.XXXX (D 293/99) a A. A. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX (D 693/99).

35. V uvedených dedičských konaniach žalovaní dedili právom svojej nebohej matky, t.j. dcéry

poručiteľov F. B. M. A. (zomrela XX.XX.XXXX, jej manžel E. B. zomrel XX.XX.XXXX).

36. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že existuje ešte jedna F. B. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, ktorá bola matkou A. B., zomr. XXXX, F. D., zomr. XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX zomr.
XX.XX.XXXX.

37. Nejedná sa teda o totožné osoby, pričom F. B. M. A. (zomrela XX.XX.XXXX, jej manžel E. B. zomrel
XX.XX.XXXX) bola matkou žalovaných, teda žalovaní v dedičských konaniach D 293/99 a D 693/99
dedili po svojej matke, ku ktorej žalobcovia nemajú žiaden právny vzťah.

38. Vo vzťahu k dedičskému konaniu D 1897/98 po poruč. F. B. M. A. nar. XX.XX.XXXX zomr.
XX.XX.XXXX dedili žalobcovia 1/ - 4/ právom svojho otca - neb. syna Michala, žalobcovia 5/ - 6/ právom
svojej matky - neb. dcéry F. D. a žalovaní 1/, 2/ právom svojho otca – neb. E..

39. Žalobcovia nepreukázali, aký právny vzťah by mali k F. B. M. A. (zomrela XX.XX.XXXX, jej

manžel E. B. zomrel XX.XX.XXXX), matke žalovaných, a teda aký hmotnoprávny vzťah ich viaže k
nehnuteľnostiam zdedeným žalovanými po menovanej. V tomto smere bremeno tvrdenia a ani bremeno
dôkazu neuniesli, v dôsledku čoho nepreukázali, že sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide, t.j. že sú v tomto spore (v tejto časti) vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, XXXX
F. XXXX aktívne vecne legitimovaní.

40. Nakoľko si žalobcovia pri nehnuteľnostiach na LV č. XXX, XXXX, XXXX k.ú. C. uplatnili nárok aj na
podiely žalovaných, ku ktorým im nesvedčí aktívna vecná legitimácia a v dôsledku toho sú aj podiely na
nich pripadajúce (ktoré si uplatnili) zmätočné, súd prvej inštancie v tejto časti rozhodol vecne správne,
ak nárok žalobcov v tejto časti zamietol.

41. Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcov bol preto dôvodom pre zamietnutie žaloby
v tejto časti. Odvolací súd dopĺňa, že v tejto časti absentuje aj naliehavý právny záujem žalobcov na
požadovanomurčeníatozdôvoduneexistencieakéhokoľvekprávnehovzťahukprávnympredchodcom
žalovaných, keďže sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k podielom po cudzích osobách,

teda s ktorými neboli v žiadnom právnom vzťahu.

42. K otázke dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými od nepravého dediča súd
prvej inštancie uviedol, že žalovaní uznali, že pri uzatváraní dohody o vyrovnaní dedičských podielov
N 98/97 došlo k chybnému zapísaniu podielov ich právneho predchodcu – E. B., teda že ich právny

predchodca nadobudol viac, ako mal (podiel 5/63 od právneho predchodcu A. B.). V dedičskom konaní
D 1623/97 tak žalovaní prededili chybne zapísaný podiel ich otca. Súd uzavrel, že E. B. bol nepravým
dedičom a následne aplikoval ust. § 486 OZ.43. S uvedenými závermi sa odvolací súd nestotožňuje a to z nasledovných dôvodov:

44.1 V dedičskom konaní D 524/72 (čl. 34) po poručiteľovi A. B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX

dedil nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísané v pzkn. zápisnici č. 11, pzkn.vl.č. 72, pzkn.vl.č. 73 a pzkn.vl.
č. XXX E. B., nar. XX.XX.XXXX toho času bez náhrady, ale s tým, že ak v budúcnosti bude z týchto
nehnuteľností niečo vykúpené, vyvlastnené, inak scudzené alebo daná náhrada z hociakého titulu, táto
bude patriť všetkým dedičom okrem F. B. M. A. (manželka – poznámka odvolacieho súdu), t.j. A. B., E.
B. a F. D. M. B. všetkým v rovnakých podieloch.

44.2 Predmetné dedičské konanie bolo právoplatne ukončené, a teda nadobúdateľ E. B. nadobudol
v dedičskom konaní presne to a v takom rozsahu, čo bolo vo vlastníctve poručiteľa A. B. zomr.
XX.XX.XXXX ku dňu jeho smrti. Následne boli predmetné nehnuteľnosti v zdedených podieloch
zapísané na príslušných pzkn. vl.. E. B. teda od svojho otca A. B. nenadobudol viac ako mal, a preto
aplikácia ustanovení o nadobudnutí vlastníctva od nepravého dediča nebola na mieste, keďže E. B. bol
pravýmdedičom,anadobudolnehnuteľnostivdedičskomkonanívtakomrozsahu,čobolovovlastníctve

poručiteľa A. B. zomr. XX.XX.XXXX ku dňu jeho smrti.

45.1 Notárska zápisnica N 98/97 zo dňa 25.03.1997 bola vyhotovená podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č.
293/92 Zb. o vyrovnaní znížených dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva na základe dohody
povinnej osoby a oprávnených osôb. P. E. B. ako povinná osoba uznal dedičské podiely spoludedičov

ako oprávnených osôb a uzavrel dňa 30.06.1993 dohodu s oprávnenými osobami v zmysle § 15 zák.
č. 293/92 Zb. tak, že každému zo zákonných dedičov uznal jeho zákonný dedičský podiel. Vyrovnanie
dedičských podielov podľa uvedeného zákona prichádzalo do úvahy vtedy, ak pri vyporiadaní dedičstva
podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov
poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej

organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní
s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov. V týchto prípadoch mala oprávnená
osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993;
inak právo zaniká. Podľa ust. § 15 ods. 3 cit. zák. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov uznaním
vlastníctva v prospech oprávnenej osoby je podkladom pre vydanie osvedčenia podľa § 2 ods. 1.

45.2 Vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1 cit. zák., na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok
uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba
uvedená v tomto osvedčení. Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku
1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania
vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa

zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď
nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení (ust. § 2
ods. 1,2 cit. zák. v znení do 30.11.2000).

46. Notárskou zápisnicou N 98/97 zo dňa 25.03.1997 bolo iba osvedčené, že na základe dohody

účastníkov (zo dňa 30.06.1993) nehnuteľnosti uvedené v bode I. tohto osvedčenia nadobúdajú povinná
a oprávnené osoby v tam uvedených podieloch. Táto notárska zápisnica bola podkladom pre zápis
zmeny vlastníkov nehnuteľností v prospech osôb uvedených v osvedčení.

47. Predmetná notárska zápisnica bola teda ďalším titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva

žalobcov od E. B., na jeho podnet ako držiteľa nehnuteľností, nakoľko osvedčenie mohlo byť vydané iba
na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Uvedená notárska zápisnica bola zároveň podkladom pre vykonanie
záznamu v katastri nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam.

48. Zhrnúc vyššie uvedené, E. B. nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi A. B. podľa vtedy

platných právnych predpisov nehnuteľnosti v rozsahu, v akom svedčilo poručiteľovi vlastnícke právo ku
dňu jeho smrti. Záver, že E. B. nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi viac ako mal, je preto
nesprávnym právnym záverom.

49.1 Ako bolo uvedené vyššie, notárska zápisnica N 98/97 mala byť podkladom pre vykonanie záznamu

v katastri nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam. V akom rozsahu bol daný záznam konkrétne
vykonaný, z obsahu spisu nevyplýva a neuviedli to ani samotní žalobcovia. Tí iba tvrdili, vychádzajúc
z údajov znaleckého posudku, že v roku 1998 bol spracovaný ROEP a zhotoviteľ registra nepostupoval
dôsledne a v súlade s predpismi na úseku katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho boli vykonané chybnézápisy.PrizápisenotárskejzápisniceN98/97došlokďalšiemupochybeniuakráteniupodielovžalobcov,
keďže došlo k zápisu iba tretiny priznaných podielov podľa notárskej zápisnice. Z obsahu spisu ďalej
vyplýva, že žalobcovia v roku 2008 časť svojich ideálnych podielov darovali žalobkyni 4/.

49.2 Z LV č. XXX, k.ú. C. však vyplýva, že v prospech žalobkyne 4/ F. G. bolo zapísané vlastnícke
právo titulom osvedčenia N 98/97 – č.z. 88/98 v podiele 20/8640 (B78), ako aj titulom darovacej zmluvy
V 3607/07 zo dňa 08.01.2008 v podiele 1/108 (B75),
- na pôvodnom LV č. XXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom
osvedčenia N 98/97 – č.z. 88/98 v podiele 4/288 (B29), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo

dňa 08.01.2008 v podiele 7/90 (B23),
- na LV č. XXXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N
98/97 – č.z. 88/98 v podiele 20/8640 (B78), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 1/108 (B75),
- na LV č. XXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N
98/97 – č.z. 88/98 v podiele 20/4320 (B58), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008

v podiele 1/54 (B55),
- na LV č. XXXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N
98/97 – č.z. 88/98 v podiele 20/8640 (B66), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 1/108 (B64),
- na LV č. XXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N

98/97 – č.z. 88/98 v podiele 4/480 (B39), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 2/36 (B9), titulom D 1468/94, zápis ROEP č. 98/00218 podiel 1/180 (B12),
- na LV č. XXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N
98/97 – č.z. 88/98 v podiele 4/288 (B31), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 7/90 (B24), titulom D 1897/98 podiel 4/720 (B41),

- na LV č. XXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N
98/97 – č.z. 88/98 v podiele 4/288 (B31), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 7/90 (B22), titulom D 1897/98 podiel 4/720 (B38),
- na LV č. XXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom darovacej zmluvy
V 3607/07 zo dňa 08.01.2008 v podiele 1/45 (B9), titulom D 1468/94, zápis ROEP č. 98/00218 podiel

1/180 (B12),
- na LV č. XXXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N
98/97 – č.z. 88/98 v podiele 4/480 (B28), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 2/36 (B9), titulom D 1468/94 podiel 1/180 (B10),
- na LV č. XXXX, k.ú. C. v prospech žalobkyne 4/ bolo zapísané vlastnícke právo titulom osvedčenia N

98/97 – č.z. 88/98 v podiele 4/480 (B28), ako aj titulom darovacej zmluvy V 3607/07 zo dňa 08.01.2008
v podiele 2/36 (B9), titulom D 1468/94 podiel 1/180 (B10).

50. Nie je zrejmé, v akom rozsahu (a či vôbec) žalobcovia zohľadnili podiely, ktoré im boli zapísané
na základe notárskej zápisnice N 98/97 a ktoré darovali žalobkyni 4/ pri špecifikácii žalobného petitu,

nakoľko znalec vychádzal iba z toho, čo nadobudli (a mali nadobudnúť) žalovaní.

51. K dedičskému konaniu po poručiteľovi E. B. D 1623/97 možno iba poznamenať, že menovaný zomrel
síce dňa 08.10.1997, avšak dedičské konanie prebehlo až s časovým odstupom dvoch rokov, čo vyplýva
z čísla zápisu 210/99 (Osvedčenie o dedičstve z 23.02.1999). Ak v uvedenom konaní notár vychádzal

z údajov katastra nehnuteľností platných v tom čase, ktoré nemuseli (ale mohli) byť správne, teda že na
mene poručiteľa E. B. bolo zapísané viac ako malo byť, pretože nebola správne zohľadnená notárska
zápisnica N 98/97 a jeho podiely mali byť na základe tejto zápisnice ponížené, E. B. nebol v čase
svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností v takom rozsahu ako to bolo zapísané, a teda žalovaní
nemohlivtakomtorozsahu(ibamenšom)nadobudnúťspornénehnuteľnostidosvojhovlastníctvatitulom

dedenia.

52. Uznesenie o dedičstve má iba deklaratórnu povahu, lebo k nadobudnutiu dedičstva dochádza
smrťou poručiteľa. Je to uvedené vo viacerých rozhodnutiach, napr. aj v rozhodnutí NS SR sp. zn.
5Cdo/135/2007. K dedeniu však dochádza iba za predpokladu, že poručiteľ v čase svojej smrti bol

subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné. Ak E. B. v čase
svojej smrti (08.10.1997) nebol vlastníkom sporných nehnuteľností v takom rozsahu, ako to vyplývalo
z listov vlastníctva ku dňu jeho smrti a dedením nevzniká vlastnícke právo, ale existujúce vlastnícke
práva iba prechádzajú na dedičov, žalovaných nemožno považovať za právoplatných vlastníkovsporných nehnuteľností titulom dedenia v celom zapísanom rozsahu, ale iba v časti, ktorá bola zapísaná
správne.

53. Aplikácia ust. § 486 OZ teda nebola namieste, a v tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, avšak nemalo to vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.

54. Súd prvej inštancie následne postupoval vecne správne, ak svoje dokazovanie zameral na
posúdenie otázky, či žalovaní mohli sporné nehnuteľnosti (v sporných podieloch) nadobudnúť

vydržaním.

55. Súd prvej inštancie uvedenú otázku posúdil s prihliadnutím na zistený skutkový stav, pričom
posudzoval jednotlivé predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to
spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby a nepretržitú držbu počas
celej vydržacej doby.

56. Problematika nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
konštantne ustálená.

57.1 NS SR v rozhodnutí z 22. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 147/2016 publikovanom v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 62/2018, ktorého právna veta znie „Dobrú vieru určitého subjektu v to,
že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená
od 1. januára 1992, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností“, uviedol, že: 14.
k predpokladom vydržania vlastníckeho práva zaujal už právne závery v mnohých rozhodnutiach (na
niektoré z nich, aplikovateľné aj na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, poukazuje

ďalej). 14.1. V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 271/2007 najvyšší súd uviedol, že "predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol". 14.2. V súlade s tým najvyšší súd
v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010 konštatoval, že "dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je
potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s
vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo

nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver
o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti
držby práva". 14.3. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené nadviazal

konštatovaním, podľa ktorého "posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za

ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
14.4. Aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad 4 Cdo 287/2006 a 5 Cdo 234/2009) najvyšší súd vysvetlil,
že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
(držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
57.2 Dovolací súd v uvedenom rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 283/2009, ktoré bolo

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky publikované ako R 73/2015, podľa
ktorého "oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka
v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym

notárstvom (notársky poriadok)".

58. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 13. mája 2024 sp. zn.
1VCdo/1/2024, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod č. 15 (R 15/2024),s nasledujúcou právnou vetou: „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť
držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť
neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec

zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako
bezodplatné plnenie.“

59. Veľký senát Najvyššieho súdu SR interpretoval ustanovenia § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý

spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto
predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou,
ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba
a nakladať s ňou ako vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de
lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané, na vznik oprávnenej držby postačí
naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza.

Držiteľ je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou
vykonáva vlastné právo, a teda, že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného,
že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny
poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi,
ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda, či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodné,

čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej
držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania
držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny
dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť

držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie
dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby, potom ani právny omyl nie je z hľadiska platnosti
a existencie právneho dôvodu uchopenia držby rozhodujúci bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný
alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje
poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda, že

vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere, t.j. v ospravedlniteľnom omyle
o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvať na názore, že na
rozdiel od preukazovania vlastníctva, nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia – riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho

účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší
význam, ako neexistencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata
nestanovuje.

60. Veľký senát sa takto priklonil k tým súdnym rozhodnutiam, ktoré reflektujú staršiu judikatúru,

vychádzajúc pritom z interpretácie § 134 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 OZ, z ktorých ustanovení
platný právny titul ako predpoklad pre dobromyseľnosť držiteľa resp. oprávnenosť držby nevyplýva.
Zároveň pritom rešpektoval účel vydržania, ktorým je uvedenie do súladu dlhodobého faktického stavu
nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym. Nedostatok právneho titulu (napríklad
ústna kúpna zmluva ohľadne nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť

držby resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť iba jedným z dôkazov preukazujúcich
oprávnenosť držby resp. dobromyseľnosť držiteľa. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti
držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý
spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla

je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

61. Predpokladom vydržania je aj skutočnosť, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putatívus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne

komfortnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, či držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar alebo bezodplatné

plnenie (viď nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018). K rovnakému záveru dospel Najvyšší
súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/210/2019 zo dňa 21.08.2021.

62. V prípade žalovaných vstup do ich oprávnenej držby bol odvodený od dedičského rozhodnutia
D 1623/97 vydaného v dedičskom konaní po otcovi E. B., v ktorom nadobudli sporné nehnuteľnosti
v rozsahu, aký vyplýval z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a bol prejednaný v dedičskom

konaní.

63. Z uvedeného vyplýva, že sporný majetok, ktorý bol prejednaný v dedičskom konaní bol zapísaný v
KN, t.j. v štátom zriadenom a spravovanom registri vlastníkov nehnuteľností, následne osoba poverená
štátom - notár v rámci svojej štátom zverenej kompetencii takýto majetok poručiteľa prejednal v

dedičskom konaní, a to na základe poverenia udeleného mu súdom, súd v zastúpení notára vydal
dedičské rozhodnutie, ktorým určil žalovaných za vlastníkov zdedeného majetku poručiteľa v určenom
rozsahu, všetko to v súhrne sú skutočnosti, ktoré mohli dôvodne vyvolať u žalovaných presvedčenie,
že konajú v dobrej viere, ak si takýto majetok prisvojujú a uchopia sa držby. Z ničoho nevyplynulo
žiadne konanie žalovaných, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto odvolací súd považoval

dobromyseľnosť držby u žalovaných za dostatočne preukázanú.

64. Odvolací súd sa teda stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že boli preukázané
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými k predmetným
nehnuteľnostiam, a tou okolnosťou je vydanie dedičského rozhodnutia na základe údajov z KN, kde

bol E. B. zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v určitom rozsahu a kde
samotný štát, prostredníctvom svojich orgánov a osôb povereným štátom, v rámci svojich kompetencií
konštatoval, že mu spoluvlastnícke právo prislúcha v danom rozsahu a v danom rozsahu má byť
predmetom dedičského konania.

65. Preto ak žalovaní nadobudli sporné nehnuteľnosti v dedičskom konaní D 1623/97 možno vyvodiť, že
(domnelým) titulom oprávnenej držby žalovaných je rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva, a to aj vtedy,
ak poručiteľ v skutočnosti nebol vlastníkom veci v tam uvedenom rozsahu.

66. Skutočnosť, že údaje z notárskej zápisnice N 98/97 neboli zapísané v KN správne, nemôže byť podľa

názoru odvolacieho súdu na ťarchu žalovaných. Žalovaní ani neboli účastníkmi tohto úkonu (dohody),
účastníkom dohody bol ich otec a všetci žalobcovia a žalobcovia nepreukázali bez akýchkoľvek
pochybností, že žalovaní o obsahu uvedenej dohody mali vedomosť.

67.1 Pokiaľ žalovaní po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve v roku 1999 začali užívať sporné

zdedené nehnuteľnosti resp. pristúpili k ich prenájmu, podľa odvolacieho súdu tak vstúpili do oprávnenej
dobromyseľnej držby nehnuteľností v spornom rozsahu.
67.2 Pod pojmom uchopenie sa držby nemožno chápať iba fyzické uchopenie daných nehnuteľností,
jedná sa o fiktívny pojem nadobudnutia vedomosti o možnosti držať a nakladať s predmetom držby.
Držba veci predpokladá vôľu a faktické ovládanie veci. Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojim

menom, teda nakladať s ňou ako s vlastnou a faktické ovládanie veci predstavuje nakladanie s vecou.
Podstata tohto nakladania nie je len v jej fyzickom ovládaní. Faktické ovládanie veci má ten, kto vstupuje
ohľadne veci do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav právnej moci
nad vecou, teda za nakladanie s vecou. Fyzické ovládanie je však len jedným z možných spôsobov
nakladania s vecou, a to už preto, že niektoré veci jednoducho fyzicky držať nemožno (nehnuteľnosti).

Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto – s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti
a všeobecné názory – nakladá s vecou. To je zjavné najmä pri pozemkoch; držiteľ na pozemok nemusí
celérokyvstúpiť,môžehonechaťladom,anapriektomupokiaľsajehodržbynechopíniektoiný,zostáva
držiteľom nehnuteľností (R NS ČR sp. zn. 22Cdo 2302/2000 z 12.09.2002).67.3 V prejednávanom spore nebolo spochybnené, že žalovaní po vstupe do držby, teda po
právoplatnosti dedičského rozhodnutia, sporné nehnuteľnosti prenajali družstvu.

68. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bola splnená aj podmienka uplynutia desaťročnej
vydržacej doby, ktorú súd počítal od právoplatnosti dedičského rozhodnutia od roku 1999 až do roku
2015, kedy boli žalovaní kontaktovaní zo strany žalobcov.

69. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu nebolo preukázané, že by žalobcovia spochybnili

spoluvlastnícke právo žalovaných v celom zdedenom rozsahu skôr, než v roku 2015.

70. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca 2/ tvrdil, že až koncom roku 2015 zistili, že ich
podielynaLVsazmenili.Odvolacísúdkonštatuje,ževšetcižalobcovia(tvrdiac,žemajúznalosťspôsobu
vyčísľovania podielov) boli účastníkmi dohody o znížení podielov N 98/97, a teda po jej uzavretí si
mohli ustrážiť a overiť, či zmeny na príslušných LV boli vykonané správne. Navyše v roku 2008 svoje

podiely darovali žalobkyni 4/ (keďže ostatní žalobcovia na sporných LV nefigurujú) a aj vtedy mohli zistiť
nesprávnosť zápisu a namietať uvedené skutočnosti na katastrálnom odbore, resp. začať riešiť zistené
nezrovnalosti.

71.Odvolacísúdsapretostotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žežalovanínadobudli nehnuteľnosti

vspornomrozsahutitulomvydržania,nakoľkobolisplnenévšetkypodmienkynadobudnutiavlastníckeho
práva takýmto spôsobom.

72. K odvolacím námietkam žalobcov týkajúcim sa ich presvedčenia, že je vylúčené, že by žalovaní
nemali žiadnu pochybnosť o tom, že v dedičskom konaní po svojom otcovi zdedili aj podiely, ktoré

nevlastnil ich otec, odvolací súd uvádza, že dané presvedčenie žalobcov nebolo žiadnym spôsobom
preukázané a možno ho považovať iba za ich domnienku. Žalobcovia síce tvrdili, že žalovaní v roku 1999
niekoľkonásobne dedili spoluvlastnícke podiely, avšak neuviedli už, že žalovaní dedili právom svojej
neb. matky a nie otca.

73. Pokiaľ odvolatelia namietali, že žalovaný 1/ potvrdil výpovede žalobcov 2/ a 4/, že mal vedomosť
o nesprávnosti evidencie podielov už pred ich návštevou, odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť
síce vyplynula z výpovede žalovaného 1/, avšak je nevyhnutné uviesť, že menovaný konkretizoval,
kedy túto vedomosť prvýkrát nadobudol a to tak, že to bolo v roku 2015, keď začali v Sokoli robiť
výstavbu (viď výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 24.09.2024). Túto výpoveď žalovaného 1/

iba zopakovala (poukázala na ňu) právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 14.11.2024.
Argumentácia žalobcov, že je zjavné, že žalovaní mali od počiatku vedomosť o tom, že v roku 1999 po
svojom otcovi zdedili viac, je preto iba ich ničím nepreukázaným dohadom a účelovo prezentuje výpoveď
žalovaného v jeho neprospech. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že túto účelovú
argumentáciu nekriticky prijal aj súd prvej inštancie.

74. Pokiaľ súd ani žalovaní bližšie nekonkretizovali, kto a z akého dôvodu mal informovať žalovaného 1/
o nesprávnosti evidencie podielov odvolací súd poznamenáva, že to vyplynulo z výpovede žalovaného
1/ (...keď začali v Sokoli robiť výstavbu, vtedy tam začali robiť s tým pozemkom a vtedy začali
všetkých vlastníkov, čo sme tam boli, a vtedy sa zistilo dačo, že oni majú menej a my máme viac...).

Pokiaľ žalobcovia považovali za nevyhnutné vedieť konkrétne, kto mal žalovaných o tejto skutočnosti
informovať, nič im nebránilo dotazovať žalovaného 1/ pri jeho výsluchu na uvedenú skutočnosť. Pre
rozhodnutie súdu uvedená skutočnosť nebola relevantná.

75. Úvahy žalobcov o alibizme žalovaných pri ich výpovedi ako aj v priebehu konania sú iba

ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré nevyvracajú záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní
dobromyseľne po právoplatnosti dedičského rozhodnutia vstúpili do držby sporných nehnuteľností, od
ktorého momentu začala plynúť vydržacia doba 10 rokov.

76. Bez právneho významu sú úvahy žalobcov o ľahostajnom a laxnom postoji žalovaných ku skutočne

zdedenému majetku ich otca, ako aj to, že žalovaní istotne vedeli resp. mohli a mali vedieť o notárskej
zápisnici N 98/97, keďže E. B. žil v spoločnej domácnosti až do svojej smrti so žalovaným 2/.77. Ak žalobcovia uviedli, že je nevierohodná výpoveď žalovaného 2/ o tom, že nemal vedomosť o tom,
že jeho otec sa zúčastnil pojednávania na notárskom úrade a poukázali pritom na zlý zdravotný stav
poručiteľa, o ktorom vypovedal žalovaný 2/ odvolací súd iba poznamenáva, že ak by žalovaný 2/ mal

vedomosť o konaní na notárskom úrade a zdravotný stav jeho otca bol skutočne zlý, určite by žalovaný
2/ na notársky úrad otca sprevádzal, avšak žalobcovia, ktorí boli účastní daného konania, uvedené ani
netvrdili. Je zbytočná špekulácia žalobcov o tom, či žalovaný 2/ mohol alebo mal vedieť o účasti svojho
otca na notárskom úrade iba preto, že s ním žil v spoločnej domácnosti.

78. Skutočnosť, že E. B. v čase spísania notárskej zápisnice N 98/97 žil v spoločnej domácnosti so
žalovaným 2/ nie je dôkazom o tom, že žalovaný 2/ mal (a mohol) vedieť o spísaní notárskej zápisnice.
Ak uvedenú skutočnosť žalobcovia tvrdili, bolo ich povinnosťou uvedenú skutočnosť aj vierohodne
preukázať.

79. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých

spočívatentozákon(čl.15ods.1CSP).Žiadendôkaznemápredpísanúzákonnúsilu(čl.15ods.2CSP).
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191
ods. 2 CSP). V zmysle uvedených ustanovení sa proces dokazovania v civilnom sporovom konaní riadi

princípom voľného hodnotenia dôkazov, ktorý spočíva v tom, že sudca je ten, kto jednotlivým vykonaným
dôkazom prisudzuje dôkaznú váhu v konaní, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie
jednotlivých zásad dokazovania so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd preto hodnotí všetky
vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán či iné procesné úkony, podľa svojej voľnej úvahy a
sám určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či na nich môže založiť svoje

skutkové zistenia (teda či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v
akom smere), pričom limity jeho úvahy sú jedine ústavnoprávne (zákaz ľubovôle stanovený čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky). Inak povedané, súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom
zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť, a nie je ani viazaný žiadnym poradím významu a preukázanej
sily jednotlivých dôkazov (viď R V/1968).

80. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán nebola
svojvoľná či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu sporu a konkrétnych
okolností prípadu. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že súd sa nedostatočne vysporiadal
s výpoveďou žalobcov, či žalovaných. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa

deje ich zhodnotením jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či
nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd dospel, preto nepredstavujú akt ľubovôle súdu, a nie sú ani
vecou osobného dojmu či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti)
účastníckej, svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z
posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne

prejednávanej veci, ako napríklad z rozporov vo výpovedi strany sporu, svedka, ako aj z rozporov medzi
výpoveďou svedka (jej obsahom) a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho
osobného (nie však z všeobecne postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní
a pod.

81. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že boli splnené podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných k sporným nehnuteľnostiam vydržaním za správny,
nakoľko bola preukázaná dobromyseľná a nepretržitá držba sporných nehnuteľnosti zo strany
žalovaných po zákonom vyžadované obdobie.

82. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu ako celok, zamietol.

83. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

84. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia neúspešní, nemajú preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnýmžalovaným.Odvolacísúdpretopriznalžalovanýmnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavoči žalobcom v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

85. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025