Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210725
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:8124210725.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a
10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti dlžníkovi: Bukóza Progres, s.r.o., so sídlom Hencovská
2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 720 129, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní odvolateľa: RS

19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775 proti
uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie odvolateľa RS 19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto,
IČO: 52 033 775 zo dňa 07.05.2025 proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. XXX/XX/XXXX zo
dňa 15. apríla 2025 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd konkurzný (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozhodnutím vo
výroku I. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Bukóza Progres, s.r.o., so sídlom Hencovská 2073, 093
02 Hencovce, IČO: 31 720 129, vo výroku II. konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, vo výroku III.
ustanovil za správcu podstaty UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie: Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava,
zn.správcu:S2009,vovýrokuIV.uložilsprávcovipodstatyvypracovaťapredložiťsúduvlehote15dníod
ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu

a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia
do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú
písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze
veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a o splnení povinnosti uloženej
správcovi podstaty vo výroku V. tohto uznesenia vrátane listinných dôkazov preukazujúcich splnenie
tejto povinnosti; zároveň v uvedenej lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov

oznámiť tunajšiemu súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri
úpadcov a spolu s týmto oznámením doručiť tunajšiemu súdu evidenčnú pomôcku ohľadom veriteľov
prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv, vo výroku V. uložil správcovi podstaty povinnosť
bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka,
ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská
republika, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, v súlade

s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom
konaní; a to individuálnym zaslaním štandardného formulára, ktorý je uverejnený na Európskom portáli
elektronickej justície pod názvom „Oznam o insolvenčnom konaní“, každému známemu zahraničnému
veriteľovi zvlášť a vo výroku VI. vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami.
Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára
do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná, pričom správcovi musia byť prihlášky

doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Spôsob prihlasovania pohľadávok je uvedený v poučení
tohto rozhodnutia.2. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie vo vzťahu k výrokom I., III. – VI. tým, že dlžník neosvedčil
svoju platobnú schopnosť a konkurzný súd má preukázané splnenie všetkých materiálnych podmienok

na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu k uznaniu konkurzu za hlavné insolvenčné konanie súd prvej
inštancie uviedol, že dlžník má centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike, kde má registrované
sídlo.

3. Súd prvej inštancie v poučení o možnosti podať proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok

uviedol, že proti výrokom I., III. – VI. tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, kým vo
vzťahukvýrokuII.ouznaníkonkurzuzahlavnéinsolvenčnékonanieuviedol,žeodvolanieprotivýrokuII.
tohto uznesenia je prípustné, a to bez toho, aby obmedzil okruh subjektov oprávnených podať odvolanie.

4. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie obchodná spoločnosť RS
19 s.r.o., so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 033 775 (ďalej aj

„odvolateľ“), ktorá v odvolaní uviedla, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu dôvodiac, že je veriteľom
dlžníka a odvolanie veriteľa voči napadnutému rozhodnutiu je prípustné, keďže podľa ustanovenia §
355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa a v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorýchzákonov,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZKR“)zákonpripúšťa,abysaveriteľodvolal
voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu. Odvolateľ poukázal na znenie tretej vety ustanovenia § 19
ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého, ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom dlžníka, odvodil z
toho, že s ním uzavrel zmluvu o pôžičke. Uviedol, že v prípade vyhlásenia konkurzu bude uspokojenie

jeho pohľadávky nižšie, ako v prípade, ak by konkurz vyhlásený nebol.

5. Odvolateľ podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pričom
odvolanie odôvodnil aj splnením podmienok podľa § 365 ods. 2 CSP, a to vo vzťahu k rozhodnutiu

Mestského súdu Košice sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 03.02.2025 o začatí konkurzného konania,
ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2025 zo dňa 07.02.2025, keďže i toto rozhodnutie
konkurzného súdu odvolateľ z rovnakých dôvodov vyhodnotil ako vadou postihnuté právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádza odvolaním napadnutému uzneseniu.

6. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že navrhovateľ nesplnil predpoklady na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu, určené v ZKR. Konkrétne namietol, že navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačil
pohľadávku, ktorá je 90 dní po lehote splatnosti, iba odkázal na (tvrdenú) mailovú komunikáciu
s veriteľom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pričom súčasťou príloh návrhu je aj tabuľka,
z ktorej majú vyplývať určité údaje, ale z daného dokumentu nevyplýva, že by išlo o pohľadávku

veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a navrhovateľ to v návrhu ani netvrdí. Podľa odvolateľa
nemožno považovať za dostatočný ani odkaz na webová zoznam dlžníkov, keď údaje zo zoznamu
dlžníkov navrhovateľ k návrhu nepriložil a v návrhu na vyhlásenie konkurzu relevantným spôsobom
neoznačil ani žiadnu pohľadávku veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá by mala byť
90 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ teda nesplnil podmienky podľa § 12 ods. 2 ZKR. Vzhľadom

na nesplnenie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, podľa odvolateľa nemožno ustáliť záver
o platobnej neschopnosti dlžníka a neboli preto splnené podmienky pre začatie konkurzného konania,
a teda ani pre vydanie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného odvolateľ konštatoval,
že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ak ustálil splnenie predpokladov na začatie
konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Zároveň namietol, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil existenciu pohľadávky ďalšieho veriteľa
označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda nesprávne a nezákonne vydal uznesenie o začatí
konkurzného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Dlžník sa k odvolaniu odvolateľa nevyjadril.

8. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu písomným podaním zo dňa 23.05.2025, pričom uviedol, že pri
podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh podal elektronickýmiprostriedkami do elektronickej schránky súdu, a to prostredníctvom na to určeného elektronického
formulára, ktorého správcom a gestorom je Ministerstvo spravodlivosti SR. Formulár bol vyplnený
kompletne a korektne. Všetky povinné údaje boli riadne zadané, nakoľko bez ich vyplnenia nie je

možné formulár elektronicky odoslať. Pripojenie dokladu o existencii pohľadávky ďalšieho veriteľa
zákon ani formulár nepredpokladá. Navrhovateľ uviedol, že elektronický formulár návrhu na vyhlásenie
konkurzu požaduje vyplniť len údaje o označení pohľadávky ďalšieho veriteľa a vyznačením dátumu jej
splatnosti. Akékoľvek informácie o ďalších pohľadávkach iných veriteľov sú zrejmé z verejne dostupných
zdrojov na webových stránkach a v zoznamoch dlžníkov, ako napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. a finančná správa atď. Podľa
navrhovateľa je navrhovateľ povinný označiť v návrhu na vyhlásenie konkurzu ďalšieho veriteľa a
uviesť jeho pohľadávku, pričom pohľadávku druhého veriteľa nemusí žiadnym spôsobom preukazovať.
Postačuje, keď túto pohľadávku označí. V prípade, že by mal konkurzný súd pochybnosti o úplnosti
návrhu na vyhlásenie konkurzu, konkurzné konanie by nemohlo byť ani začaté. Navrhovateľ poukázal
na to, že uznesením Mestského súdu Košice, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 33/2025 dňa

18.02.2025 bolo dlžníkovi uložené, aby sa v lehote 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadril
k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Dlžník bol v uznesení poučený,
že ak neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu. Skutočnosť, že súd
prvej inštancie vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, svedčí o tom, že dlžník svoju platobnú neschopnosť
neosvedčil. K odvolaniu smerujúcemu voči druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, ktorým súd

prvej inštancie uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie, navrhovateľ uviedol, že dôvody uvádzané
odvolateľom, t. j. nižšie uspokojenie jeho pohľadávky v konkurze a neoznačenie pohľadávky ďalšieho
veriteľa, nie sú voči predmetnému výroku relevantné. Navrhovateľ poukázal na čl. 3 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len
Nariadenia) a § 172b ods. 1 ZKR s tým, že pokiaľ mal odvolateľ za to, že toto konkurzné konanie

nie je hlavným insolvenčným konaním, mal v odvolaní uviesť kolíziu pre určenie rozhodného práva,
čo odvolateľ neurobil. Navrhovateľ navrhol, aby súd odvolanie veriteľa RS 19 s.r.o. v celom rozsahu
odmietol.

9. Odvolateľ doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa prostredníctvom e-mailu

zo dňa 01.07.2025 bez autorizácie podľa osobitného predpisu, t. j. bez zaručeného elektronického
podpisu, ktoré podanie následne v listinnej podobe ani v elektronickej podobe s autorizáciou podľa
osobitnéhopredpisuvzákonnejlehote10dnínedoplnil,pretovzmysle§125ods.2CSPsúdnauvedené
podanie neprihliadal.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 196a ods. 3 písm. a) ZKR, prejednal
vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu nebolo podané
oprávnenou osobou.

11. Predmetom konania v súdenej veci je návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu. Napadnutým
rozhodnutím vydaným v konkurznom konaní súd prvej inštancie vo výroku I. vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka Bukóza Progres, s.r.o., vo výroku II. konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie, vo výroku
III. až VI. v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu ustanovil správcu konkurznej podstaty, uložil správcovi
povinnosti vo vzťahu k správe konkurznej podstaty a vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili

u správcu konkurznej podstaty do 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

12. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

13. Podľa § 198 ods. 1, druhej vety ZKR, proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v
reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento
zákon.

14. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník
konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený
podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie jeoprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka3c). Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné
konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní3e).

15. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní (ďalej len Nariadenia), dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu
o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe
medzinárodnej právomoci.

16. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť
aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného
dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

17. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok (zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,

spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania) umožňuje odvolaciemu
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a
povinnostiach strán, resp. účastníkov ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

18. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že bolo podané subjektom, ktorý o sebe tvrdí, že
je veriteľom dlžníka na základe Zmluvy o pôžičke a v tejto pozícii namietol správnosť rozhodnutia
konkurzného súdu o začatí konkurzného konania, ako aj správnosť rozhodnutia konkurzného súdu o
vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Bukóza Progres, s.r.o.

19. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 198 ods. 1 ZKR proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní
je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pri jednotlivých uzneseniach
pripúšťa. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 19 ods. 2 ZKR v druhej vete jednoznačne
upravil,žeprotirozhodnutiuovyhláseníkonkurzujeoprávnenýpodaťodvolanieibadlžník.Anitíveritelia,

ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, nie sú oprávnení podať odvolanie voči výrokovej vete, ktorou
súd rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (a voči ďalším, vecne nadväzujúcim výrokovým
vetámoustanovenísprávcukonkurznejpodstaty,určeníjehopovinnostíavýzveveriteľomnaprihlásenie
pohľadávok).

20. Pre posúdenie prípustnosti odvolania podaného veriteľom dlžníka, t. j. odvolateľom bol v danej veci
rozhodujúci výklad ustanovenia § 19 ods. 2 tretej vety ZKR, v zmysle ktorej „ak bol konkurz vyhlásený
ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka“. Zákon v tejto
súvislosti odkazuje poznámkou 3c) na čl. 5 Nariadenia. Citovaný čl. 5 Nariadenia upravuje podmienky
súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania. V jeho zmysle dlžník,

aleboktorýkoľvekveriteľ,máprávopodaťodvolanieprotitomu,žesúdzačalhlavnéinsolvenčnékonanie,
pričom dôvody, pre ktoré takýto výrok môže napadnúť, musia spočívať v nedostatku medzinárodnej
právomoci konkurzného súdu. Zjednodušene povedané v prípade, ak sa ktorýkoľvek z veriteľov
domnieva, že konkurzný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, nesprávne určil centrum
hlavných záujmov dlžníka, a teda nesprávne vyhlásil konkurz za hlavné insolvenčné konanie, má právo

voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie, pretože toto právo mu garantuje priamo Nariadenie, ktoré
bolo premietnuté do ustanovenia § 19 ods. 2, veta tretia ZKR. Vychádzajúc z cieľa právnej regulácie
sledovaného zákonom odvolací súd zastáva názor, že účelom citovaného zákonného ustanovenia § 19
ods. 2, tretej vety ZKR je zachovanie práva veriteľom podať odvolanie voči tej výrokovej vete, ktorou
súd uznáva konkurz za hlavné insolvenčné konanie.

21. Článok 5 Nariadenia, ktorý je v konkurznom zákone implementovaný v § 19 ods. 2, veta tretia ZKR
však nepredstavuje popretie kogentného ustanovenia uvedeného v § 19 ods. 2, veta druhá ZKR, v
zmysle ktorého proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka je oprávnený podať odvolanie
iba dlžník. Odkaz na Nariadenie nerozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať odvolanie voči

výroku o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka o veriteľov. Citované ustanovenia § 19 ods. 2 tretia veta
ZKR umožňuje, aby odvolanie podal ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, bez väzby na jeho postavenie účastníka
v konkurznom konaní, len vo vzťahu k výroku, ktorým sa konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie.Preto veritelia dlžníka, bez ohľadu na to, či svoje pohľadávky v konkurze prihlásili alebo nie, nie sú
osobamioprávnenýmipodaťodvolanievočivýrokovýmvetámI.,III.–VI.rozhodnutiakonkurznéhosúdu.

22.Odvolacísúdpripúšťa,žeformuláciauvedenávustanovení§19ods.2,vetatretiaZKR,môževyvolať
nesprávny dojem, že ktorýkoľvek veriteľ je oprávnený podať odvolanie aj voči samotnému vyhláseniu
konkurzu, a to z dôvodu, že konkurz bol vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie. Takáto interpretácia
by však poprela zmysel a účel ustanovenia § 19 ods. 2 ZKR vo väzbe na text Nariadenia v čl. 5, pričom
ich výklad je nutné podať v kontexte jazykového výkladu vo vzťahu k zmyslu a účelu Nariadenia ako

celku. Z analýzy textu čl. 5 Nariadenia potom vyplýva, že opravný prostriedok, ktorý je v čl. 5 ods.
1 Nariadenia upravený, je opravným prostriedkom len vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, že konkurz je
ako insolvenčné konanie uznaný za hlavné insolvenčné konanie. Dôvodom uplatnenia tohto opravného
prostriedku upraveného v čl. 5 Nariadenia môže byť iba tvrdenie o nedostatku medzinárodnej právomoci
(ktorá sa odvíja od centra hlavných záujmov dlžníka). Z textu čl. 5 Nariadenia nie je žiadnym spôsobom
možné vyvodiť, že by sa týkal výroku súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, alebo súvisiacich

výrokov (napr. ustanovenia správcu konkurznej podstaty a jeho povinností). Odvolanie v zmysle čl. 5
Nariadenia, ktoré je do slovenskej právnej úpravy premietnuté ustanovením § 19 ods. 2 veta tretia ZKR,
potom môže smerovať voči tomu, či súd správne určil centrum hlavných záujmov dlžníka (a teda či
správne uznal insolvenčné konanie za hlavné), ale nemá väzbu ani na podmienky, ani na dôvody, pre
ktoré konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

23.OdvolacísúdpoukazujenaDôvodovúsprávukzákonuč.111/2022Z.z.oriešeníhroziacehoúpadku,
z ktorej vyplýva, že dotknuté ustanovenie§ 19 ods. 2 ZKR bolo potrebné zosúladiť s čl. 5 Nariadenia
týkajúcim sa súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania
na základe medzinárodnej právomoci. Rovnako aj v staršej odbornej literatúre (napr. Ďurica, M. zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1496) sa uvádza, že
proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník, keď toto ustanovenie
ale nie je presné, pretože v širšom rozsahu pripúšťa odvolanie čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, podľa ktorého má právo podať odvolanie
dlžník a každý veriteľ, a to na základe medzinárodnej právomoci, pričom aktívnu vecnú legitimáciu majú

uvedené osoby len ohľadne vyslovenia medzinárodnej právomoci.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uvedené vzťahy správne vyhodnotil, keď v
poučení o možnosti podať opravný prostriedok uviedol, že proti výrokom I., III. až VI. tohto uznesenia
je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

25. Keďže odvolateľ nebol oprávnený podať odvolanie proti výrokom I., III. až VI. napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odvolateľa odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou.

26. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie odmietnuť odvolací súd nepreskúmaval
dôvody uvedené odvolateľom vo vzťahu k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka a nezaoberal sa
vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 2 CSP vo väzbe na rozhodnutie konkurzného súdu o začatí konkurzného konania,
odvolací súd pripomína, že voči rozhodnutiu o začatí konkurzného konania odvolanie prípustné nie

je a túto skutočnosť nie je možné obísť prostredníctvom odvolania sa na neskoršie rozhodnutia
konkurzného súdu.

27. Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie,
bol oprávnený podať odvolanie aj odvolateľ ako veriteľ dlžníka. Vychádzajúc z obsahu odvolania

odvolací súd však konštatoval, že odvolanie bolo vecne smerované len voči výroku I. napadnutého
rozhodnutia, pretože odvolateľ žiadnym spôsobom nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že centrum
hlavných záujmov dlžníka sa nachádza na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k určeniu centra
hlavných záujmov dlžníka odvolateľ neuviedol žiadne skutkové tvrdenie. Hoci odvolateľ v odvolaní
uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, z odvolania nie je zrejmé,

aké konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti) odvolateľ súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II.
napadnutého rozhodnutia vytýka a v čom považuje rozhodnutie za nesprávne. Argumenty uvedené
v odvolaní smerovali iba voči rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie voči rozhodnutiu
konkurzného súdu o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie. Z obsahu odvolania tak vyplýva,že odvolateľ práve voči výroku o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie odvolanie nepodal,
napriek tomu, že tento výrok je zo všetkých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie tým jediným, voči
ktorému bol odvolateľ ako veriteľ dlžníka na podanie odvolania oprávnený.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považujúc odvolanie odvolateľa voči výroku II. napadnutého
rozhodnutia za podanie nemajúce náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, odvolanie podľa § 386 písm.
d) CSP odmietol, pretože pre absenciu odvolacích dôvodov smerujúcich voči druhej výrokovej vete nie
je možné odvolaním napadnuté rozhodnutie v tejto časti preskúmať.

29. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, odvolací súd o trovách odvolacieho
konania nerozhodoval.

30. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).