Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523201374
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523201374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX B., občan SR, právne zastúpený: JUDr. František Kyšeľa,
advokát, Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov proti žalovaným: 1/ C. A., E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX/XX, XXX XX G. H., občan SR, 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 3/ I.
C., E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., občan SR, 4/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
K. XXX/XX, XXX XX B., občan SR, žalovaní v 2. až 4. rade právne zastúpený: JUDr. Rastislav Stašák,
advokát, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným (v žalobe označení ako žalovaní v 1. až 3. rade,
pričom manželia C. boli označení spolu ako žalovaní v 2. rade – keďže každá fyzická osoba, ktorá je
označená v žalobe, vystupuje ako samostatný subjekt, súd žalovaných bude označovať ako žalovaných
v 1. až 4. rade s tým, že p. C. bude žalovaným v 2. rade, p. C. žalovaná v 3. rade a p. H. žalovaný v 4. rade
– pozn. súdu) určenia, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 865/2022 zo

dňa 14.9.2022 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná. Na výzvu súdu, z akého právneho predpisu
vyplývamožnosťurčeniatakejtoprávnejskutočnostižalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
spresnil žalobu tak, že žiada buď určenie neplatnosti uvedenej dohody alebo alternatívne sa domáhal
určenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi k parcelám KN C č. 132 o výmere 719 m2 a č.
133 o výmere 564 m2 zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj LV) č. XX v k.ú. C. v pôvodných podieloch,
ako ich žalobca špecifikoval v spresnení žaloby.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.9.2022 uzatvoril so žalovanými dohodu o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k parcelám KN C č. 132 o výmere 719 m2 a č. 133 o výmere 564 m2 zapísaným na
LV č. XX v k.ú. C., kde bol žalobca zapísaný ako spoluvlastník so všetkými žalovanými pod B3 a jeho
podiel na parcele KN C č. 132 činil 179,75 m2 a na parcele KN C č. 133 činil 141 m2. Predmetomvyporiadania boli aj parcely v k.ú. C., a to parcely KN C č. 128 a 129 zapísané na LV č. XXX a KN C č.
130 a 131 zapísané na LV č. XXX. Žalobca sa po novom stal vlastníkom parcely KN C č. 132/3 o výmere
180 m2 a KN C č. 133/3 o výmere 141 m2, v oboch prípadoch išlo o ornú pôdu. Žalobca uzatvoril

dohodu aj na základe náčrtu o budúcom vyporiadaní, na základe ktorého nadobudol presvedčenie, že
všetci podieloví spoluvlastníci nadobudnú po rozdelení samostatné parcely s rovnakou výmerou. Váhu
tomuto náčrtu dával aj podpis všetkými účastníkmi dohody. Náčrt a jeho podpísanie bola skutočnosť,
ktorá bola rozhodujúca, aby k dohode pristúpil. Tento náčrt vyhotovil žalovaný v 2. rade. Mal za to,
že bol uvedený do omylu, ktorý spôsobil najmä žalovaný v 2. rade. Namieta najmä výšku podielu

a k nim prislúchajúcu výmeru bez ohľadu na to, že výmera po zápise dohody do katastra nehnuteľností
zodpovedá výmere vtedy zapísanej. Podpísaním tejto dohody oslovil (zrejme oslabil – pozn. súdu) svoju
pozíciu do budúcnosti, keďže zvažuje podanie na súd, ktorého obsahom by bolo riešenie vlastníckych
práv k predmetnej nehnuteľnosti, keďže nesúhlasí so zápisom na LV č. XX, ktorý bol pred dohodou.
Má za to, že jeho podiel by mal byť vyšší minimálne zodpovedajúci náčrtu. Naliehavý právny záujem
vyplýva z § 49a Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na svoj vysoký vek, teda je potrebné prihliadať

aj na zníženú mieru jeho opatrnosti. S poukazom na § 49a OZ a s poukazom na 2 rozhodnutia žiadal
žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil náčrt podpísaný účastníkmi a Dohodu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 865/2022 zo dňa 25.4.2022 (ďalej aj „dohoda“).

4. Žalovaní v 2. – 4. rade vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasili so žalobou a navrhli ju v celom rozsahu
zamietnuť. Náčrt, na ktorý sa odvoláva žalobca, je len orientačný a veľmi zjednodušený, neobsahuje ani
orientačné výmery, nepresne je zakreslený aj priebeh potoka, ktorý sa v skutočnosti kľukatí. Náčrt slúžil
len na priestorové usporiadanie novovytvorených pozemkov a mal slúžiť ako podklad pre geodeta, aby

tento vedel vyhotoviť geometrický plán podľa vôle spoluvlastníkov. Podpisy na náčrte neznamenajú, že
novéparcelybudúrovnakoveľké,tobytotižtonerešpektovaloaktuálnyprávnystav.Žalobcoviniktonikdy
žiadnym právnym úkonom nedeklaroval, že dostane viac, ako výmeru, na ktorú má nárok. Dohoda jasne
uvádza, že k zrušeniu a vyporiadaniu parciel dochádza na základe geometrického plánu č. 29/2022.
Tento mal každý k dispozícii pred podpisom zmluvy dohody. V dohode sú jasne uvedené výmery,

ktoré nadobudne žalobca a ktoré zodpovedajú jeho spoluvlastníckemu podielu. Ďalej poukázali na
vyhlásenie v čl. III. dohody ohľadne vysporiadania všetkých nárokov a neuplatňovania si ďalších nárokov
do budúcna. Žalobca dohodu podpísal ako predposledný, nemohol byť teda v časovom ani inom strese.
Ďalej namietali postup žalobcu, pre ktorého táto žaloba má byť len vytvorenie možnosti na podanie inej
žaloby, čo nie je správny ani možný postup s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011

zo dňa 6.12.2012, z ktorého citovali vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu. Vyhovením žaloby
by sa strany sporu stali znova spoluvlastníkmi, pričom žiaden z nich nechce ostať v spoluvlastníctve,
čo by zrejme vyvolalo začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde
by sa vychádzalo z pôvodných podielov, aké existovali v čase podpisu dohody. Takýto postup by bol
absolútne neúčelný a nehospodárny. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že zápis na LV č. XX by mal byť

nesprávny. Žalobca svoj podiel nadobudol v roku 1995, teda už vtedy mu muselo byť zrejmé, aká výmera
zodpovedá jeho podielu 3/12. Konanie o ROEP bolo v obci Hromoš skončené v roku 2013. Odvtedy
uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby si žalobca uvedomil nespokojnosť s veľkosťou svojho podielu
a mohol tento stav napadnúť. Tieto možnosti však žalobca nevyužil. Poukázali tiež na zásadu práva
patria bdelým. Mali preto za to, že prejav vôle žalobcu na predmetnej dohode bol vykonaný slobodne,

vážne, určito a zrozumiteľne. K alternatívnemu petitu uviedli, že na takto požadované určenie nie sú
splnené podmienky, keďže nebolo preukázané, že by dohoda mala byť neplatná. Žalobca sa pritom
domáha určenia stavu, s ktorým nesúhlasí a chce ho napadnúť, čo je z ich pohľadu absurdné. Navyše
by alternatívny petit ani nebol zapísateľný, keďže LV č. XX má dnes iný obsah, než v čase uzavretia
dohody a nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dohody, sú dnes obsahom aj ďalších LV. Navyše parcela,

ktorá pripadla žalovaným v 2. a 3. rade bola rozdelená na 3 samostatné parcely.

5. Na preukázanie svojich tvrdení predložili ako dôkaz LV č. XX v k. ú. C. z 19.6.2019 a geometrický
plán vyhotovený A. K. č. 29/2022 z 3.3.2022.

6. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnený nárok neuznáva a z jej pohľadu
je dohoda platná. Náčrt o budúcom usporiadaní mal len informatívny charakter, mal slúžiť ako podklad
pre geodeta na vypracovanie geometrického plánu, aby vedel zakresliť, kto kde bude mať svoje parcely.
Dohoda bola podpísaná všetkými účastníkmi a podpisy boli úradne overené. Nevie o tom, že by niektorýúčastník bol nesvojprávny. Súčasťou dohody bol aj geometrický plán. Dokumenty mali pred podpisom
k dispozícii na dôkladné preštudovanie a kontrolu, teda dohoda nebola podpisovaná v tiesni alebo pod
nátlakom. V dohode bolo jasne vysvetlené, ktorý účastník má aké podiely a výmery v m2. Kataster vydal

právoplatné rozhodnutie, voči ktorému sa nikto neodvolal. Na záver poukázala na skutočnosť, že od
svojichstaršíchsúrodencovsadozvedela,žereálneužívaniepozemkovdodobyuzavretiadanejdohody
bolo iba na ústnej dohode medzi spoluvlastníkmi, ktorú žalobca nedodržiaval a postupne si dohodnutú
výmeru, ktorú užíval, rozširoval. Po vytýčení nových parciel podľa geometrického plánu nechcel žalobca
pripustiť, že zrazu má užívať značne menšiu plochu.

7. Žalobca v replikách vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením,
že náčrt mal len informatívny charakter, Pre neho bol tento náčrt rozhodujúci pre uzavretie dohody.
Trval na tom, že týmto náčrtom bol uvedený do omylu. Nesúhlasil ani s tým, že by užíval viac, než na
čo mal nárok. Užíval nehnuteľnosti len v rozsahu, ktorý sa zhodoval so zápisom v katastri. Vo vzťahu
k vyjadreniu žalovaných v 2. – 4. rade uviedol, že geometrický plán, ktorý mal byť súčasťou dohody,

nemalkdispozíciivčaseuzatváraniadohody.Nesúhlasilanistvrdením,žebychcelinúvýmeru,akobola
predmetomdohody,alenesúhlasísospôsobomvyporiadania.Tiežnesúhlasilsnemožnosťouobnovenia
zápisu na LV č. XX, ale pre prípad, ak by bol súd iného názoru, za podstatné považoval obnovenie
spoluvlastníckeho práva v pôvodnom rozsahu a forme.

8. Žalovaná v 1. rade už k replike žalobcu nevyjadrila.

9. Žalovaní v 2. až 4. rade v duplike uviedli, že náčrt nebol súčasťou dohody a dohoda neobsahuje
ani odkaz naň. Tento náčrt bol vyhotovený predtým, ako bol vyhotovený geoplán a podpísaná dohoda.
Z textu dohody jasne vyplýva, aké pozemky a v akej výmere bude vlastniť žalobca. Náčrt slúžil len na

deklarovanie umiestnenie pozemkov v priestore a v súlade s touto dohodou bol vyhotovený geoplán,
ktorýužvychádzalzjednotlivýchspoluvlastníckychpomerov.Súhlasilisožalovanouv1.rade,žežalobca
užíval väčšiu výmeru, než na akú mal nárok podľa veľkosti podielov, pričom prevyšujúcu výmeru užíval
bez akéhokoľvek právneho titulu. Ak by aj žalobca geometrický plán pred podpisom dohody nevidel, nič
tonemenínaskutočnosti,žeztextudohodypoznalvýmeruparciel,ktorénadobudoldosvojhovýlučného

vlastníctva. Tvrdenia žalobcu považovali za zmätočné, keď na jednej strane uvádza, že nenamieta
výmeru nehnuteľností (aj keď v žalobe uvádza, že vychádzal z toho, že všetci nadobudnú pozemky
s rovnakou výmerou), ale nesúhlasí so spôsobom vyporiadania. Na druhej strane poukazuje na to, že
chcel zavrieť dohodu podľa náčrtu, ktorý však výmery podielov nezohľadňuje a nakoniec sa domáha
obnovenia spoluvlastníckeho práva, hoci s jeho zrušením súhlasil. Taktiež vyslovili názor, že žalobca ani

nepreukázal, že by mal naliehavý právny záujem na obnovení spoluvlastníctva a ani nepredložil dôkazy,
že by dohoda mala byť neplatná. Trvali preto na to, aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov
konania.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Žalovaná

v 1. rade sa dostavila na súd, ale vzhľadom na posunutie začiatku pojednávania kvôli nahláseniu
bomby, ospravedlnila svoju neúčasť na ďalšom priebehu pojednávania z dôvodu, že potrebuje odísť
s tým, že trvá na tom, čo uviedla v písomnom vyjadrení. Neúčasť žalovanej v 3. rade ospravedlnil jej
právny zástupca s tým, že súhlasí s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd preto prejednal vec aj
v neprítomnosti žalovaných v 1. a 3. rade.

11. Právni zástupcovia strán sporu trvali na svojich doterajších vyjadreniach.

12. Žalobca na doplňujúce otázky súdu trval na tom, že dohoda je neplatná. Poprel, že by dostal zmluvu.
Od začiatku s ním nikto nerozprával. Dozvedel sa o tom, až keď prišiel merať geodet. Ešte predtým

žalovaný v 2. rade mu dal náčrt, resp. ani nie jemu, ale žalovanej v 1. rade, pričom mu hovoril, že nič
sa meniť nebude, zmenia sa len parcelné čísla. Tým ho uviedol do omylu. Nič nedostal, len potom od
advokáta vyhrážky, že potrebujú odškodné a pod. K podpisovaniu zmluvy uviedol, že až keď prišiel na
obecný úrad, tak pán C. mu hodil na stôl dohodu a povedal „Podpíšte, podpíšte, lebo ja ešte idem za
Javorskou do Štiavnika“. Dohodu podpísal, lebo bol v tom, že sa nič nemení. Potom mu prišiel (výhražný)

list, že dostal dohodu v dostatočnej dobe na preštudovanie, čo poprel a tiež tam bolo, že to nebolo
presne vymerané ten náčrt a pod. Náčrt dostal až po podpise dohody, pričom potvrdil, že všetci náčrt
podpisovali. Pri odstraňovaní týchto rozporov žalobca uviedol, že keď tam bol geodet, tak na ceste im
pán C. dal ten náčrt a všetci ho podpisovali. Náčrt bol farebný. Geometrický plán nedostal. V danejlokalite užíval pozemky 65 rokov. Užíval 719 m2 na jednej strane potoka a 560 m2 na druhej strane
potoka. Jeho sestra mala exekúciu, tak to nemohla previesť, potom to za ňu vyplatil jej syn, žalovaný v 4.
rade, a potom to sestra previedla na neho. On podal na sestru trestné oznámenie za marenie úradného

rozhodnutia. Pred ROEP tam boli pán B. a jeho manželka, ktorí mu to dali, potom B. F., J. F. (ujo a jeho
syn) a žalobca. Jeho sestra sa mu v ROEP vypísala na svoju čiastku. Ďalej pri svojom výsluchu na
kladené otázky uviedol, že náčrt vnímal tak, že takto nejako by mali byť tie parcely, ale nie že tam zo
720 m2 bude 180 m2. Geometrický plán nedostal, odfotil si ho od žalovanej v 1. rade. Vedel, aký má
zapísaný podiel na LV, a to 3/12 a jeho sestra mala 1/12. Výmera jeho podielu bola 719 m2 a na druhej

strane potoka cez 500 m2. Na farebnom náčrte tiež ukázal, že užíval časť pozemkov vedľa Plavnických,
ktorú sú zakreslené žltou farbou. Dohodu nečítal, čo nadiktoval žalovaný v 2. rade, to podpísal, lebo
mu povedal, že nič sa nemení. Dohoda bola v čase, keď ju podpisoval on, podpísaná asi pánom C.
s manželkou. Na otázku, na základe akého právneho titulu užíval pozemky v rozsahu, ako to uvádzal,
uviedol, že to bolo jeho. Až potom sestra mala 1/12 a vzdala sa toho v ROEP. Na otázku, či pozemky,
ktoré užíval, boli v jeho výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve uviedol, že mama to

dala zamerať geodetovi, ale asi sa to nezapísalo do katastra, tak to asi ostalo v podieloch.

13. Žalovaný v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že podiel s manželkou kúpili od L. B.. Následne,
keď sa rozhodli, že si chcú postaviť dom, tak začali riešiť vyporiadanie spoluvlastníctva a vtedy oslovil
všetkých spolupodielnikov, že čo plánuje. Bol aj za žalobcom s tým, či je ochotný, aby sa zrušilo

a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo. Potom oslovil geodeta, aby sa urobil nový geometrický plán.
Potom sa zišli pri pozemku, ktorý sa mal deliť. Následne každému predložil náčrt s farebnými rámčekmi,
či obdĺžnikmi a ešte predtým sa pýtal žalobcu, či by si nechcel prehodiť umiestnenie parciel z dôvodu
nižšieho zjazdu na pozemok z prístupovej cesty, s čím žalobca nesúhlasil. Potom sa napísala dohoda
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú zostavoval advokát. Žalobca podpisoval dohodu

ako tretí, resp. prvá zmluvu podpisovala pani A., potom žalovaný v 2. rade s manželkou a potom
žalobca. B. A. to podpisovala v Štiavniku, lebo sa nemohla dostaviť k nim. Pri podpisovaní dohody
čakali na žalovaného v 4. rade, ktorý meškal, preto žalobca dohodu podpísal a odišiel a asi tak po 10
minútach došiel žalovaný v 4. rade na podpísanie a overenie dohody. Následne každý obdŕžal tú dohodu
o vyporiadaní. Pred dohodou žalobca užíval asi tretinu výmery parciel pred aj za potokom, a to od B.,

ktoré parcely sú smerom na koniec dediny. K náčrtu doplnil, že ho vyhotovil on, bol robený za prítomnosti
všetkýchzúčastnených,keďtamprišielgeodet.Boltamvtedyon,žalobca,žalovanáv1.radeajžalovaný
v 4. rade. Každý obdŕžal tento papier, malo to len informatívny charakter (je tam úplne iná dĺžka parciel,
potok sa inak zatáča), pričom to nakreslil, ako to v tom momente uznal za vhodné. Náčrt podpisovali,
aby si niekto potom nezmyslel, že chce parcelu na inom mieste. Všetkým uviedol, že náčrt slúži iba na

usporiadaniepozemkov.Počase,keďsažalobcarozhodol,ženapadnetúdohodu,takhooslovil,abymu
dal ten papier, lebo svoj nemôže nájsť a následne oslovil p. A., ktorá mu ho elektronickou formou poslala.
Žalobca mal priestor na preštudovanie dohody, a to asi 10 minút, kým čakali na žalovaného v 4. rade
a nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Nevedel uviesť, či si dohodu žalobca čítal, ale dohodu si listoval.
Ďalej uviedol, že vyzeralo to, že žalobca si myslí, že má väčšiu výmeru, ako podľa geometrického plánu

mal mať, ale v dohode boli jasne uvedené výmery, aké mu prináležia. Geometrický plán pred podpisom
dohody žalobcovi nebol predložený, lebo žalovaný v 2. rade mal iba 3 vyhotovenia, 1 originál má on
a 2 sú na katastri. Každý dohodu dostal pred jej podpisom, lebo každý vedel, kto koľko dostane, keďže
predtým bol za každým spoluvlastníkom a podľa údajov na LV každému vysvetlil, aký podiel na koho
pripadá a pýtal sa ich, či sú ochotní sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

14. Ako dôkaz navrhol žalovaný v 2. rade na pojednávaní doklad s výmerami, ktoré prepočítal na základe
údajov z LV.

15.Žalovanýv4.radeprisvojomvýsluchuuviedol,žeišlototak,akotopopísalžalovanýv2.rade.Začalo

to tým prvým stretnutím, či by sa dohodli na zrušení a vyporiadaní pozemkov. Na ďalších stretnutiach
sa rozprávali o približnej výmere, kto má koľko m2 a tiež o tom, kde kto bude mať svoj pozemok. Po
dohode žalovaný v 2. rade už vybavoval ďalšie papiere. Ostatné prebiehalo tak, ako to popísal žalovaný
v 2. rade. Každý so všetkým súhlasil. Pri ich spoločných rokovaniach neodznel návrh, že by každý mal
rovnaké výmery. Žalovaný v 2. rade pozisťoval, kto mal koľko m2 podľa katastra a s tým sa pracovalo

a každý vedel, koľko asi má m2 a rozprávali sa aj, kto akú približne šírku pozemku dostane. Vyjadril sa
aj k nadobudnutiu svojho podielu. Jeho mama mala nejaké dlhy, tak sa nemohla vzdať svojho majetku.
Potom sa začalo riešiť to vyporiadanie, tak vyplatil za mamu dlh a mama mu to previedla. Jeho parcelu
dnes užíva žalobca bez nejakej uzavretej dohody. Na jednej parcele je už aj rodinný dom p. C.. Náčrtdostal na mieste pri pozemkoch, kde sa stretli, aby si ujasnili, kde bude čí pozemok a tam ho aj všetci
podpisovali. Každý dostal náčrt. Farebné vyznačenia na náčrte znamenali, kto z ktorej strany bude mať
pozemky. Od podpisu náčrtu do uzavretia dohody uplynul asi mesiac, možno aj viac.

16. Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že podľa ich názoru žalovaný v 2. rade musel mať
vedomosť, že žalobca nerozumie dohode a z výpovede žalovaného v 2. rade vyvodil, že žalobca si
zmluvu neprečítal a nerozumel jej, preto navrhol žalobe vyhovieť.

17. Právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade zhrnul doterajšie vyjadrenia a ďalej poukázal na to, že
žalobca si možno neuvedomuje, že nie je výlučným vlastníkom, ale len podielovým spoluvlastníkom,
a teda v tom zrejme spočíva jeho omyl. Ide však iba o jeho skreslenú predstavu. Je teda zrejmé, že ide
iba o omyl v pohnútke, ktorý vyplýva z jeho skreslených predstáv, pričom v zmysle §49a Obč. zákonníka
omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že aj keby nešlo omyl
v pohnútke, je potrebné skúmať, či ide o omyl ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. V zmysle

ustálenej súdnej praxe je ospravedlniteľným omylom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti. V súvislosti s tým poukázal na tú skutočnosť,
že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom dohody s jej obsahom. Bolo len na ňom, či túto
možnosť využije a či si dohodu prečíta. Pokiaľ si ju neprečítal alebo si ju dostatočne neuvedomil, nejde
o ospravedlniteľný omyl, a teda táto skutočnosť nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. Vyslovil

tiež názor, že tu neexistuje ani naliehavý právny záujem žalobcu, keďže úspech žalobcu má byť len
podkladom pre ďalšie súdne spory. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

18. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu
a žalovaných v 2. a 4. rade, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako sú uvedené v bodoch

3, 5 a 14 tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový stav:

19. Na LV č. XX v k.ú. C. boli k 19.6.2019 zapísané parcely KN C 132, orná pôda o výmere 719 m2
a KN C 133, orná pôda o výmere 564 m2. V tom čase, ako to vyplýva z tohto LV z tohto obdobia, boli
spoluvlastníkmi žalobca v podiele 3/12, I. H., E. B. v podiele 1/12, žalovaná v 1. rade v podiele 2/12 a L.

B., E. I. v podiele 2/4. V apríli 2022 podpísali žalobca a všetci žalovaní dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, a to žalovaná v 1. rade v G. H. dňa 21.4.2022 a všetky ostatné strany
sporu (a zároveň dohody) dňa 25.4.2022 na Obecnom úrade v Hromoši. Podľa tejto dohody sa zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva týkalo aj parciel KN C 132 a 133 zapísaných na LV č. XX
v k.ú. C., pri ktorých v čase uzavretia dohody boli spoluvlastníkmi žalobca v podiele 3/12 (výmera na jeho

podiel pripadajúca bola v dohode uvedená 179,75 m2 pri parcele KN C 132 a 141 m2 pri parcele KN C
133), žalovaná v 1. rade v podiele 2/12, žalovaní v 2. a 3. rade v podiele 2/4 a žalovaný v 4. rade v podiele
1/12, pričom každý z menovaných mal pri svojom mene uvedenú aj výmeru pripadajúcu na svoj podiel.
Okremtohobolopredmetomdohodyzrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaajkparcelám
KN C 128 a 129 zapísaným na LV č. XXX a KN C 130 a 131 zapísaným na LV č. XXX v k.ú. C., pri ktorých

boli spoluvlastníkmi iba všetci žalovaní (teda bez žalobcu). Podľa čl. II. tejto dohody sa strany dohody
dohodli na zrušení a vyporiadaní uvedených parciel na základe geometrického plánu vyhotoveného
A. K. – GEODÉZIA A-D č. 29/2022 zo dňa 3.3.2022 s tým, že boli popísané novovytvorené parcely
s popisom ich výmer s tým, že žalobca sa stane výlučným vlastníkom parcely KN C 132/3, orná pôda
o výmere 180 m2 a parcely KN C 133/3, orná pôda o výmere 141 m2. V čl. III. bod 1 a 2 tejto dohody je

ďalej uvedené, že na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol použitý vyššie označený
geometrický plán a že účastníci súhlasia s predmetným rozdelením a všetky ich nároky v súvislosti
s uvedenými parcelami sú v celom rozsahu vysporiadané a ani teraz ani v budúcnosti si nebudú
navzájom vyžadovať žiadne ďalšie zmeny. V čl. VIII. bolo ďalej prehlásenie strán dohody, že dohoda bola
spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na znak čoho ju podpisujú. Zo zhodných vyjadrení žalovaných

(a v podstate aj žalobcu v priebehu pojednávania) mal súd preukázané, že v priebehu rokovaní o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pred podpisom dohody žalovaný v 2. rade vyhotovil farebný
náčrt. Podľa vyjadrení všetkých žalovaných bol tento náčrt informatívny a mal slúžiť na priestorové
umiestnenie novovytvorených parciel. Tento náčrt zohľadňoval vzájomnú komunikáciu všetkých strán
sporu ohľadne usporiadania a umiestnenia nových pozemkov a každý z podpísaných strán dostal tento

náčrt. Geometrický plán žalobca pred podpisom dohody nemal k dispozícii. Podľa nepopretých tvrdení
žalovaného v 2. rade mal žalobca dohodu k dispozícii pred jej podpisom asi 10 minút, kým čakali na
žalovaného v 4. rade, ktorú si minimálne listoval. Žalobca ju bez nátlaku podpísal. Podľa tvrdení žalobcu,
pred dohodou užíval žalobca na jednej strane potoka 719 m2 a na druhej strane potoka asi 560 m2,pričom aj keď to asi ostalo v podieloch, boli to jeho pozemky (podľa jeho vyjadrenia). Všetci žalovaní
tvrdili, že žalobca užíval väčšiu výmeru, ako pripadal na jeho podiel.

20. Skutočnosť, že bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorá bola zapísaná aj do katastra nehnuteľností a ktorá dohoda vychádzala z geometrického
plánu uvedeného v dohode, ako aj skutočnosť, že pred geometrickým plánom bol vyhotovený náčrt
usporiadania nových pozemkov, neboli sporné medzi stranami. V priebehu dokazovania bolo z vyjadrení
žalobcu a žalovaného v 2. rade zistené aj to, že geometrický plán žalobca nemal pred podpisom

dohody k dispozícii, čo takisto nebolo napokon sporné. Sporné medzi stranami ostalo, či bol náčrt
len informačný a spresňoval len umiestnenie nových pozemkov a či žalobca užíval pred zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva väčšiu výmeru, ako zodpovedala jeho spoluvlastníckemu
podielu. V priebehu pojednávania žalobca tiež popieral, že by ho niekto kontaktoval v súvislosti
s dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

23. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

24. Žalobca sa podanou žalobou a jej spresnením domáhal buď určenia neplatnosti uvedenej dohody
alebo alternatívne sa domáhal určenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi k parcelám KN
C č. 132 o výmere 719 m2 a č. 133 o výmere 564 m2 zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj LV) č. XX
v k.ú. C. v pôvodných podieloch. Svoje nároky odvodzoval z toho, že bol uvedený do omylu náčrtom,
ktorý bol vyhotovený pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

25. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že možnosť domáhať sa
určenia neplatnosti danej dohody, teda určenia právnej skutočnosti, vyplýva z § 49a OZ. V danom
prípade sa žalobca domáha v prvom rade neplatnosti právneho úkonu – dohody, t.j. určenia právnej
skutočnosti. Uvedený druh žalôb je „nóvum“ v novej úprave civilného procesného práva zavedenou

Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“) od 1.7.2016. V zmysle dôvodovej správy k § 137 CSP
ide o úplne novú koncepciu, kde sa v písm. c) a d) rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení
inej právnej skutočnosti podľa písmena d). „Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d)

patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného je teda zrejmé,
že cieľom predkladateľa CSP bolo obmedziť podávanie žalôb o určenie právnej skutočnosti, ktoré prax
súdov síce v minulosti akceptovala ako žaloby u určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je zrejmé, že
určenie právnej skutočnosti zväčša nerieši vec samotnú, ale je len predbežnou otázkou na vyriešenie
právneho vzťahu, ktorého sa je možné domáhať určovacou žalobou alebo žalobou o plnenie. Žalobu o

určenieprávnejskutočnostitedachcelpredkladateľzákonapripustiťlenvprípadoch,kedyjevosobitnom
zákone výslovne upravené, že určitá osoba alebo okruh osôb sa určitého práva môže domáhať žalobou
na súde (ako napr. dotknutý zamestnanec pri výpovedi z pracovného pomeru podľa Zákonníka práce
a pod.). Tým, že v konkrétnom právnom predpise je priamo uvedené, že v zákone vymedzenom prípade
sa dotknutá osoba môže domáhať svojich práv na súde, je zákonodarcom akceptovaný naliehavý

právny záujem na takomto určení. Uvedenému zodpovedajú aj názory v najnovšej odbornej literatúre
k CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.,
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 505 s.) zostavenej prevažne členmi
rekodifikačnej komisie pripravujúcej CSP.26. Cit.§ 49a OZ iba všeobecne upravuje podmienky neplatnosti právnych úkonov z dôvodu uvedenia
omylu bez toho, aby toto ustanovenie upravovalo aj možnosť žalovať priamo neplatnosť právneho

úkonu na súde. Práve takéto žaloby, ktoré vyvolávajú iba ďalšie spory, neslúžia potrebám bežného
života a v zmysle ustálenej judikatúry u takýchto žalôb absentuje naliehavý právny záujem. Vychádzajúc
z vyššie popísanej novej koncepcie CSP k takýmto žalobám o určenie právnej skutočnosti súd dospel
k záveru, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu tak, ako je koncipovaná v tomto prípade, nemá
oporu v zákone. Navyše ako uvádzal žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, táto žaloba má

byť podkladom pre prípadné ďalšie žaloby žalobcu, keďže zrejme nie je spokojný buď s výmerou
nových parciel, resp. spôsobom vyporiadania alebo je nespokojný s rozsahom svojho vlastníctva. Aj táto
skutočnosť vylučuje naliehavý právny záujem na takomto určení.

27. Aj keby sa však žalobca mohol domáhať neplatnosti uvedenej dohody, podľa názoru súdu nebolo
preukázané, že by niektorý zo žalovaných vyvolal u žalobcu (I.) omyl ohľadne nejakej skutočnosti, ktorá

bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (teda v danom prípade podpísanie dohody, t.j.
podstatný omyl) ako ani to, že by (II.) na tvrdenom omyle žalobcu mal mať podiel niektorý účastník
právneho úkonu, t.j. buď ho vyvolal alebo o ňom vedel, čo sú podstatné podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby bolo možné aplikovať § 49a OZ. Takisto v danom prípade nebolo preukázané, že by mal
byť žalobca uvedený do omylu ľsťou a k tomuto ani neboli prezentované žiadne skutkové tvrdenia.

28. Omyl vo vôli je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať a
medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že jednajúci mal
nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Dôvodom neplatnosti
právneho úkonu je, ak ho konajúca osoba urobila v omyle.

29. Aj keď žalobca tvrdil v priebehu konania, že o ničom nevedel, jeho tvrdenia boli vyvrátené tvrdeniami
všetkých žalovaných. Najmä žalovaný v 2. a 4. rade pri svojich výsluchoch popísali vcelku podrobne
priebeh utvárania dohody od začiatočných rokovaní až po jej podpis. Všetci žalovaní zhodne potvrdili,
že náčrt, na ktorý sa žalobca odvolával, že ním bol uvedený do omylu, bol len informačný a slúžil len

na umiestnenie pozemkov v priestore, aby geodet vedel, kde kto bude mať pozemky. Všetci žalovaní
to teda takto pochopili, čo evidentne muselo vyplývať z nejakého vysvetlenia (žalovaný v 2. rade tvrdil,
že každému zo spoluvlastníkov vysvetli veľkosť ich výmery pripadajúcej na ich podiel). Žalobca na
pojednávaní tvrdil, že náčrt dostal až po podpise dohody, avšak napokon uviedol, že ho podpisoval na
mieste pri pozemkoch, čo podporuje tvrdenia najmä žalovaných v 2. a 4. rade, že sa všetci spoluvlastníci

stretli na mieste samom, aby sa dohodli, ako budú umiestnené novovytvorené pozemky jednotlivých
spoluvlastníkov. Aj žalovaná v 1. rade sa vyjadrila v podobnom duchu. Z uvedeného náčrtu je zrejmé,
že nemá ambíciu nejako vykresliť presné tvary pozemkov, nie sú tam žiadne výmery parciel, ale je to len
zjednodušený náčrt, kde každá parcela bola vykreslená približne rovnako v tvare kocky, či obdĺžnika.
Aj potok je na tomto náčrte vyobrazený len dvoma rovnými čiarami. Aj keď tento náčrt všetky strany

podpísali,jezrejmé,ženešloopodpisdohodyovyporiadaníazvyššieuvedeného(najmäzjednodušenej
formy náčrtu a absencie akýchkoľvek údajov napr. o výmerách či rozmeroch parciel) a podpisu pri
tej ktorej farbe sa súd takisto priklonil k záveru, že tento náčrt slúžil skutočne iba k priestorového
usporiadaniu pozemkov, aby každý zo spoluvlastníkov vedel, kde bude mať ktorý zo spoluvlastníkov
nové parcely a z tohto dôvodu boli jednotliví spoluvlastníci aj farebne odlíšení.

30. V danom prípade pritom išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom,
teda nehnuteľnostiam, údaje o ktorých sú zapísané v LV. Kataster nehnuteľností je verejne prístupný,
teda každý si môže overiť tieto údaje. Ako však vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu, vedel o tom,
že má podiel 3/12. Jednoducho si teda dokázal vypočítať, aká výmera by mala pripadnúť na veľkosť jeho

podielu. Výmera uvedená v dohode pritom zodpovedá veľkosti jeho podielu. Pri bežnej miere opatrnosti
teda žalobca aj bez nejakej aktivity žalovaných mohol jednoducho zistiť na neho pripadajúcu výmeru.

31. Takisto z dokladu predloženého žalovaným v 2. rade na pojednávaní vyplýva, že tento si prepočítal
výmery jednotlivých spoluvlastníkov, ktoré rozdelil medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky ich

podielov a ktoré sa potom po zaokrúhlení odrazili aj v dohode. Je zrejmé, že žalovaní v 2. a 3. rade mali
v pláne vysporiadať pozemky z dôvodu výstavby rodinného domu. Aj tento doklad nasvedčuje tomu, čo
tvrdil žalovaný v 2. rade, že si prepočítal výmery jednotlivých spoluvlastníkov a pri zisťovaní, či by mali
záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ich oboznámil aj s týmito výmerami.Nejaký iný postup by nebol v záujme najmä žalovaných v 2. a 3. rade, keďže po postavení domu by sa
vystavovali riziku, že si niekto bude uplatňovať nejaké nároky voči nim.

32. Ďalej súd dodáva, že aj keď napokon bolo zistené, že žalobca nemal k dispozícii geometrický plán,
minimálne pri podpise dohody mal možnosť zistiť, že podkladom na pre vytvorenie nových pozemkov
bol geometrický plán presne označený v dohode, pričom výmery nových parciel boli v dohode presne
uvedené pri každom jednom účastníkovi dohody. Ako už bolo uvedené, súd pritom mal preukázané,
že všetky strany dohody sa minimálne raz stretli na mieste samom pri pozemkoch a rozprávali o ich

usporiadaní a výmerách nových parciel. Takisto žalobca v priebehu sporu netvrdil, že by dohodu
podpísal pod nátlakom. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že žalobca mal pred podpisom dohody čas
na preštudovanie asi 10 minút, nebolo popreté. Právnym následkom podpisu dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je jeho zrušenie a vyporiadanie, pričom žalobca dostal parcely
vo výmerách zodpovedajúcich jeho podielu, a to na mieste podľa náčrtu, teda vedľa B..

33. Za tohto stavu súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by bol uvedený do omylu niektorým
zo žalovaných ohľadne rozhodujúcej skutočnosti pri uzatváraní dohody, ako to vyžaduje § 49a OZ.
K neuneseniu dôkazného bremena súd už len poznamenáva, že Civilný sporový poriadok ukladá
stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú
povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no tieto nepredložila, resp. hodnotenie
predložených a vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

skutkových tvrdení strany sporu, resp. navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

34. Ak nebola preukázaná skutočnosť, že by bol žalobca uvedený do omylu, tak potom je nedôvodná
tak prvá časť žalobného petitu (okrem už vyššie uvedeného dôvodu) ohľadne určenia neplatnosti

uvedenej dohody, ako ani alternatívna časť petitu týkajúca sa určenia, že strany sporu sú spoluvlastníkmi
pôvodných parciel, keďže aj táto časť petitu predpokladá, že dohoda by mala byť neplatná, čo súd nemal
preukázané.

35. Na margo tvrdení žalobcu súd už len poznamenáva, že žalobca evidentne žije v svojich predstavách,

ktoré však nie sú v súlade s realitou. Žalobca napr. prezentoval, že B. mu „dali“ pozemok v ROEP, aj keď
to z LV č. XX nevyplýva. Práve naopak, podľa dohody boli vlastníkmi podielu v rozsahu, ako ho vlastnila
L. B., žalovaní v 2. a 3. rade. Ak B. skutočne niečo „dali“ žalobcovi, tak na inom mieste. Podobne žalobca
tvrdil, že mu jeho sestra odstúpila svoj podiel, avšak následne sám uvádzal, že ho previedla na syna
(žalovaného v 4. rade) a on na ňu podal trestné oznámenie za marenie úradného rozhodnutia (k tomu

súd poznamenáva, že ak je exekúcia ukončená (napr. v dôsledku úhrady dlhu), tak nič nebráni dlžníkovi
v prevode svojho majetku). Ide o bežné životné situácie, že fyzické osoby prevedú svoje vlastníctvo na
inúosobu,keďževlastníckeprávozahŕňaajmožnosťnakladaťsosvojimvlastníctvompodľarozhodnutia
vlastníka. Ak žalovaní kúpili nejaké pozemky od iných osôb, je logické, že za nich museli aj niečo zaplatiť
(na margo tvrdení žalobcov, že žalovaný v 2. rade dal niekomu 5 000 eur). Podobne žalobca predostrel

tvrdenia o výhražných listoch asi od advokáta, pričom z obsahu jeho prednesov je možné sa domnievať,
že myslel na vyjadrenia žalovaných v tomto konaní, ktoré určite nemožno považovať za výhražné listy.
Takisto z jeho tvrdení vyplýva, že pred dohodou užíval výmeru zodpovedajúcu výmere celých parciel
KN C 132 a 133, pričom sa vyjadril, že to boli jeho pozemky, aj keď tiež uvádzal, že mal podiel 3/12.
Ako už bolo uvedené, žalobca bol reálne iba podielovým spoluvlastníkom daných pozemkov, čo bolo

jednoducho zistiteľné aj z katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že žalobca prípadne živil svoju predstavu
o veľkosti výmery, ktorá mu pripadá, neznamená, že mu skutočne aj prislúchala. Ako už bolo uvedené,
tieto skutočnosti sú jednoducho overiteľné na katastri nehnuteľností. K užívaniu parciel vo väčšom
rozsahu nepreukázal žiaden právny titul a ani ho netvrdil, pričom aj v súčasnosti užíva minimálne aj
parcelu žalovaného v 4. rade bez právneho titulu. Skutočnosť, že žalobca žil vo svojich predstavách

o jemu prislúchajúcej výmere bez reálneho základu a bez právneho titulu, nespôsobuje jeho uvedenie
do omylu zo strany žalovaných, zvlášť nie za situácie, ako v tomto prípade, keď všetci ostatní účastníci
pochopili udalosti a listiny vypracované v priebehu komunikácie o budúcej dohode rovnako. Aj tátoskutočnosť nasvedčuje tomu, že nikto zo žalovaných nepostupoval v tomto priebehu prípravy dohody
spôsobom, že by chcel uviesť žalobcu do omylu alebo využiť jeho omyl, o ktorom vedel.

36. Podobne je potrebné poukázať aj na rozporné, či až zmätočné vyjadrenia žalobcu v priebehu
konania. Podľa žaloby mal byť uvedený do omylu v tom, že všetci dostanú parcely s rovnakou výmerou,
čiže de facto z tohto vyplýva, že nesúhlasí s terajšou výmerou svojich pozemkov (čo bolo možné vyvodiť
aj z jeho vyjadrení vyššie popísaných, akú výmeru reálne užíval pred dohodou, pričom síce vedel
o svojom podiele, ale žil v tom, že je to celé jeho – aj keď bez akéhokoľvek vysvetlenia, na základe čoho

by mal mať väčšiu výmeru alebo vyšší podiel). Následne v replike k vyjadreniu žalovaných v 2. až 4. rade
udáva, že nesúhlasí s tvrdením, že by chcel inú výmeru, aká bola predmetom dohody, ale nesúhlasí so
spôsobom vysporiadania (k spôsobu vyporiadania to bola jediná veta od žalobcu v priebehu konania,
teda nie je zrejmé, čo tým vlastne myslel). Napokon v alternatívnom petite žiada obnoviť pôvodný stav,
podľa ktorého by mal iba takú istú výmeru pripadajúcu na jeho podiel, ako má aj v súčasnosti podľa
dohody. Ak táto žaloba by mala byť oba podkladom pre ďalšiu žalobu, tak potom na podaní takejto žaloby

nie je naliehavý právny záujem (ako to už bolo vysvetlené vyššie)

37.Celýtentokontextzmýšľaniažalobcuzpohľadusúdupotvrdzuje,žežalobcavychádzalibazosvojich
nesprávnych predstáv, avšak bez toho, aby na tom mal podiel niektorý zo žalovaných. Za takéhoto stavu
potom nie je podpísaná dohoda neplatná.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu, teda aj v časti
alternatívneho petitu.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným ako stranám, ktoré mali vo veci plný úspech, nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100%, pričom vzhľadom na to, že žalovaní v 2. a 3. rade sú
manželia a pozemky vlastnili a vlastnia ako bezpodieloví spoluvlastníci, vo vzťahu k nim je žalobca
povinný nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku.

40. Súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou § 257 CSP. Je pravdou, že žalobcovi bol právny zástupca
pridelený rozhodnutím Centra právnej pomoci. Na druhej strane však aplikácia tohto ustanovenia by
mala byť výnimočná, keďže obmedzuje zásadu úspechu, ktorá sa uplatňuje prioritne v sporových
konaniach a ktorá spočíva v tom, že úspešná (úspešnejšia) strana má právo na náhradu trov konania

voči neúspešnej (neúspešnejšej) strane. Súd vyhodnotil žalobu ako absolútne nedôvodnú, keďže súd
nemal preukázané, že by žalobca bol uvedený do omylu a že by ho do nejakého omylu uviedol niektorý
zo žalovaných. Motivácia žalobcu skôr vychádzala z predstáv žalobcu absolútne nezodpovedajúcich
realite, ktorá však bola jednoducho zistiteľná a o ktorej žalobca minimálne do určitej miery aj vedel. Kvôli
tejto žalobe žalovaní boli nútení sa brániť a prípadne sa obrátiť na advokáta. Za týchto okolností prípadu

z pohľadu súdu nie sú naplnené podmienky na aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.