Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204258
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4418204258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. A. X, E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so
sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Ján Nyári, nar. XX.XX.XXXX,
samostatne zárobkovo činná osoba s miestom podnikania Dubník č. 556, IČO: 30 993 911, zastúpený
splnomocneným zástupcom: JUDr. Helena Kontrová, bytom Semerovo, č. 414, o zaplatenie 5 554 eur
s príslušenstvom oproti povinnosti vrátiť žalovanému hnuteľné veci, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. mája 2024, č. k. 5Csp/108/2018-846, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 16. mája 2024, č. k. 5Csp/108/2018-846 žalobu
zamietol (výrok I.) žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu
100 % (výrok II.) a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu 100 %
(výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, 420 ods. 1, 2,
§ 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 od. 1, 2, § 642 ods. 1, 2, § 645
ods. 1, § 646 ods. 1, 2, § 647 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 251,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou

dňa 20.08.2018 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 2 897 eur s príslušenstvom a to oproti jej
povinnosti vydať žalovanému radiátory. Podaním zo dňa 02.09.2021 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby v
znení, ako ju pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.11.2021. Po pripustení zmeny
žalobypetitznelnasledovne:,,Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni3312eursúrokomzomeškaniavo
výške 5 % ročne od 01.03.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti
žalobkyne vydať žalovanému 10 ks radiátorov REGULUS a to: 1 kus R6/200 s termohlavicou, 1 kus
R8/120 s termohlavicou, 1 kus R8/130 s termohlavicou, 1 kus R2/200 s termohlavicou, 3 kusy R6/120 s

termohlavicou,1kusR6/060stermohlavicou,1ksR8/100stermohlavicou,1ksR6/140stermohlavicou,
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2 242 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. “ Podľa takto zmeneného petitu žaloby žalobkyňa žiadala od
žalovaného vrátiť celú sumu, ktorú žalovanému za dodávku a montáž radiátorov zaplatila vo výške 3312 eur a sumu 2 242 eur, pozostávajúcu zo sumy 1 292 eur za maľovku, zo sumy 750 eur za znalecký
posudok vypracovaný Ing. Trubačovou a zo sumy 200 eur za posudok vypracovaný Ing. Mokrošom.

4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej bol zrušený odvolacím súdom. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že v ďalšom konaní
bolo potrebné nanovo zistiť, či bol projekt realizácie montáže radiátorov vôbec potrebný k realizácii diela
a následne ustáliť či a s akým obsahom a koľko zmlúv o dielo bolo uzavretých, či bolo plnenie vadné, ak
áno v čom spočívala vada, aká a kedy bola reklamovaná a tiež sa vysporiadať so žalobkyňou uplatnenou

náhradou škody a trovami konania a aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Súd preto po
vrátení veci doplnil dokazovania v určenom rozsahu a súčasne nanovo vyhodnotil zistený skutkový stav.

5. V rámci doplnenia dokazovania súd prvej inštancie opätovne vo veci vypočul strany sporu, aby sa
vyjadrili ku kontraktácii, aby ozrejmili, či bola podľa nich uzatvorená jedna zmluva, alebo dve a kedy a
s akým obsahom, čo bolo a kedy reklamované, prečo žalobkyňa odmietla preplach radiátorov. V tejto

súvislosti je z vyjadrenia strán nesporné, že mali za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. V tomto
sa strany sporu zhodli, t. j. obe zhodne tvrdili, že zmluva vznikla. Nezhodli sa len v tom, či bola jedna
zmluva, alebo dve uzatvorené a ak boli uzavreté dve, tak s akým časovým odstupom. Žalobkyňa vo
výpovedi uviedla, že sa so žalovaným dohodli najskôr na dodaní 4 kusov radiátor a že to bolo niekedy v
roku 2014, kedy sa menili radiátory v obývačke a hale, s tým, že „potom,“ ako jej žalovaný vymenil tie 4

radiátory, potom sedeli a bavili sa o tom, resp. že žalovaný tvrdil, že by bolo vhodné vymeniť aj ostatné
radiátory, že to tak bude lepšie pre kotol, preto sa ,,potom“ (t. j. až po plnení z prvej zmluvy - po montáži
prvej várky radiátorov - 4 ks) dohodli na dodávke aj ďalších šiestich kusov. Z tejto výpovede žalobkyne,
ktorá bola uskutočnená po vrátení veci súdu jednoznačne vyplýva, že radiátory boli dodané na dvakrát,
na základe dvoch samostatných dohôd. Prvá dohoda bola na predmete, množstve a cene 4 ks radiátorov

zn. Regulus a tieto boli bližšie špecifikované v rukou písanom rozpise dodávky-cenovej ponuky (č. l. 4).
Z tohto listinného dôkazu, kde ale chýba dátum jeho vyhotovenia, súd zistil, že najskôr boli dodané 4
ks radiátorov: R 6/200 - 1 ks, R 8/120 - 1 ks, R 8/130 - 1 ks, R 2/200 - 1 ks, spolu s príslušenstvom,
ktoré je tiež podrobne rozpísané aj s cenou prác. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že podľa dohody
mal žalovaný pre žalobkyňu vykonať demontáž starých a urobiť montáž nových radiátorov zn. Regulus

v počte 4 ks, to všetko za cenu 1 783 eur, súčasťou ceny bola aj doprava uvedených radiátorov a ich
montáž a zapojenie. S poukazom na výsluch žalobkyne vykonaný dňa 09.05.2023, kedy uviedla, že
najskôr sa dohodli na dodávke 4 ks radiátorov a až potom, ako boli tieto dodané a namontované, že až
potom sa so žalovaným a to na jeho podnet, bavili aj o dodávke ďalších 6 ks radiátorov, mal teda súd
za dostatočne preukázané, že v tomto prípade, ak boli, tak boli uzatvorené dve zmluvy. Ako je uvedené

vyššie, toto vyplýva nielen z tvrdenia žalovaného, ale aj z vyjadrenia žalobkyne. Druhá zmluva bola
uzatvorená na dodávku a montáž zvyšných 6 ks radiátorov zn. Regulus: R 6/120 - 3ks, R6/060 - 1 ks,
R8/100 - 1 ks, R 6/140 - 1 ks, spolu s dopravou, ako to vyplýva z dodacieho listu č. 20144615 zo dňa
11.08.2014. Podľa tohto dodacieho listu bola dohodnutá cena za dodané radiátory, práce a ich montáž,
spolu s dopravou vo výške 1 529,61 eura (č. l. 5). Na tomto dodacom liste je uvedený dátum vyhotovenia

11.08.2014. Z vyjadrenia oboch strán sporu vyplýva, že dodanie týchto 6 ks radiátorov sa uskutočnilo
v roku 2014. Nebolo teda sporné, že si žalobkyňa objednala u žalovaného radiátory Regulus, najskôr v
počte 4 ks, potom v počte 6 ks a že tieto radiátory jej boli zo strany žalovaného dodané a namontované,
spolu s demontážou starých a že žalobkyňa za uvedené aj zaplatila. Žalobkyňa s dohodou, s obsahom
uvedeným na písomnej cenovej ponuke založenej na čísle listu 4 spisu a dodacom liste založenom na

čísle listu 5 spisu, súhlasila. Z obsahu oboch vyššie uvedených listinných dôkazov (na č. l. 4 a 5) je
zrejmé, čo sa žalobkyni dodáva, za akú cenu a že súčasťou dodávky je aj demontáž starých a montáž
nových radiátorov. Žalobkyňa za obe dodávky žalovanému riadne zaplatila, potom ako jej tento radiátory
namontoval. Toto sporné nebolo. Ako bolo uvedené, úlohou súdu bolo posúdiť, akú zmluvu a kedy strany
sporu uzatvorili, či jednu, alebo dve. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že strany

sporu uzatvorili dve zmluvy. Podľa obsahu ich súd posúdil ako zmluvy o dielo uzavreté v zmysle § 631
a nasl. OZ, ktoré zmluvy uzatvárala žalobkyňa ako spotrebiteľka a žalovaný ako podnikateľský subjekt-
dodávateľ. Súd mal za to, že v prípade oboch týchto zmlúv o dielo sa strany dohodli na podstatných
náležitostiach týchto zmlúv a to na predmete a aj cene diela. Aj z vyjadrenia strán sporu v rámci ich
výsluchov, aj z listinných dôkazov vyplýva, čo bolo predmetom, či už prvej, tak aj druhej dodávky, a za

akú cenu, t. j. súd mal za to, že boli uzatvorené dve zmluvy o dielo, otázne bolo to, kedy boli uzatvorené.
Čo sa týka v poradí druhej zmluvy o dielo na dodávku 6 ks radiátorov zn. Regulus, strany sporu zhodne
v rámci svojich výsluchov uviedli, že dodávka sa mala uskutočniť v letných mesiacoch v roku 2014, ani
jedna strana jednoznačný dátum uzavretia zmluvy neuviedla, súd preto vychádzal z listinného dôkazua to dodacieho listu a to konkrétne z dátumu vyhotovenia 11.08.2014. Z tohto dodacieho listu je zrejmé,
čo sa dodalo, za akú cenu, a túto dodávku obe strany potvrdili a obe strany potvrdili aj zaplatenie
ceny diela. Súd mal preto za to, že zmluva o dielo bola uzatvorená niekedy okolo dátumu 11.08.2014.

Jednalo sa o v poradí druhú zmluvu o dielo, ktorú strany uzatvorili na dodávku 6 ks radiátorov. Aj keď
sa nepodarilo zistiť úplne presný dátum uzatvorenia tejto zmluvy, súd má za to, že toto nemôže byť
dôvodom vyslovenia neplatnosti zmluvy. Je totiž zrejmé, že zmluva bola uzatvorená, bola uzatvorená s
jasným, určitým obsahom a že sa na základe tejto zmluvy plnilo oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska
právnejistotyaspravodlivéhousporiadaniavzťahovmedzistranamisúdtedamalzato,žezmluvaodielo

bola uzatvorená niekedy v mesiaci august 2014 a platne. Čo sa týka prvej zmluvy o dielo, na dodávku
4 ks radiátorov špecifikovaných v rukou písanej cenovej ponuke založenej na čísle listu 4 spisu, tam
bol medzi stranami spor o tom, kedy táto zmluva bola stranami uzavretá. Nie je sporné, že na obsahu
tejto zmluvy, v poradí prvej, sa tiež strany riadne dohodli, nie je sporné, že na základe tejto zmluvy
obe strany plnili, t. j. žalovaný dodal a namontoval radiátory zn. Regulus, uskutočnil demontáž starých
a žalobkyňa mu za uvedené riadne zaplatila dohodnutú cenu, t. j. aj v tomto prípade, v prípade prvej

zmluvy o dielo, sa strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o dielo a aj túto zmluvu podľa
jej obsahu súd posudzoval podľa ustanovení § 631 a nasl. OZ. Aj túto zmluvu žalobkyňa uzatvárala
ako spotrebiteľka a žalovaný ako dodávateľ. V prípade tejto zmluvy však žalobkyňa a žalovaný uvádzali
diametrálne odlišné termíny jej uzavretia, resp. dodávky radiátorov. Žalobkyňa tvrdila, že jej prvá várka
radiátorov bola dodaná len pár mesiacov pred dodávkou vyššie uvedených zvyšných 6 radiátorov.

Žalovaný zase tvrdil, že prvá várka radiátorov bola realizovaná už v roku 2010 a to v decembri a súdu
súčasne predložil jednak fotokópiu tej časti diáru za rok 2010, ktorá sa týka zápisov žalovaného ohľadne
prác vykonávaných pre žalobkyňu koncom roka 2010. Z listinného dôkazu založeného na čísle listu 107
spisu súd zistil, že dňa 17.12.2010 je uvedený zápis týkajúci sa montáže radiátorov u žalobkyne. To, že
montáž radiátorov bola vykonaná v decembri 2010 potvrdil aj svedok C. E. vo svojej svedeckej výpovede

v tomto konaní. Aj keď sa jedná o príbuzného žalovaného, na jeho výsluch nie je možné bez ďalšieho,
resp. bez relevantného spochybnenia neprihliadať. Súd nezistil žiadne také skutočnosti, na základe
ktorých by mohol výpoveď tohto svedka vyhodnotiť ako neobjektívnu. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie ústavného súdu SR, III.ÚS 276/2014 podľa ktorého:,, ...spochybňovanie objektívnosti
výpovede svedkov na základe ich kolegiálneho alebo iného spoločenského alebo rodinného vzťahu

bez tohto, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zdokumentované skutočnosti
a dôkazy, by v prípade, keď jediným dostupným dôkazom je práve výpoveď účastníkov a svedkov
majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľa...“.
Na preukázanie pravosti zápisu v denníku žalovaný predložil aj samotný denník v origináli. Takto mal
súd prvej inštancie za dostatočne preukázané zo strany žalovaného, že k montáži radiátorov, a teda

k uzavretiu v poradí prvej zmluvy o dielo na dodávku 4 ks radiátorov došlo už v roku 2010 a to tiež
niekedy okolo dátumu 17.12.2010. Žalovaný podľa súdu uniesol dôkazné bremeno, keď uvedenými
dôkazmi preukázal svoje tvrdenie, že prvá zmluva bola uzavretá už v roku 2010. Žalobkyňa síce tvrdenia
žalovaného spochybňovala, v konaní však nenavrhla žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnila
dôkazy predložené žalovaným, resp. ktorými by relevantne vyvrátila toto tvrdenie žalovaného. Súd mal

preto za preukázané, že boli uzatvorené dve zmluvy o dielo, tak ako to je uvedené vyššie, jedna v zime,
v decembri 2010, druhá v lete, niekedy v auguste 2014.

6. Súd prvej inštancie sa musel vysporiadať aj s tým, či tieto zmluvy boli uzatvorené platne. V prvom
rozsudku totiž súd, vychádzajúc zo súkromného znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že zmluvy

platne uzatvorené neboli a to pre nedostatočnú špecifikáciu diela v nadväznosti na chýbajúci projekt
realizácie diela. Toto posúdenie, či už po skutkovej, tak aj po právnej stránke, odvolací súd vyhodnotil
ako nedostatočné. Preto súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie, resp. ustanovil vo veci znalca, ktorého úlohou bolo posúdiť, či k montáži týchto druhov
radiátorov, ktoré boli žalobkyni namontované, bol potrebný špeciálny projekt zhotovenia, resp. či sa

jednalo len o výmenu starých radiátorov za nové a okrem uvedeného mal znalec posúdiť, či zadymenie
stien v rozsahu tvrdenom žalobkyňou spôsobili radiátory Regulus dodané zo strany žalovaného.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z príslušného oboru energetika, odvetvie tepelná
energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia, Ing. Ladislavom Bittnerom, č. 01/2024, ktorému
boli k vypracovaniu poskytnuté všetky informácie a listiny nachádzajúce sa v spisu, predložené či už

žalobkyňou, tak aj žalovaným, ktorý vykonal obhliadku radiátorov, súd zistil, že v tomto prípade žiaden
projekt k realizácii diela potrebný nebol. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že obe zmluvy o dielo,
ktoré sú popísané vyššie, boli uzatvorené platne, pretože, ako už bolo uvedené, v ich prípade sa
strany sporu dohodli na podstatných náležitostiach a žiaden projekt, ktorý by prípadne bol potrebný preinú špecifikáciu diela, potrebný nebol. Strany teda uzatvorili jednu zmluvu o dielo v decembri 2010 a
druhú zmluvu o dielo v auguste 2014. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne potvrdil, že v prípade
výmeny radiátorov nešlo o rekonštrukciu vykurovacieho systému, alebo o nový vykurovací systém,

preto nebolo potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu. Znalec sa súčasne vyjadril aj k tomu, že
radiátory dodané žalovaným boli vhodné do rodinného domu žalobkyne a spĺňali všetky technické,
bezpečnostné a hygienické požiadavky k ich montáži a použitiu na vykurovanie, s tým, že nainštalované
boli v súlade s platnými STN. Znalec sa vyjadril aj k zadymeniu stien, kedy síce uviedol, že nie je možné v
súčasnosti určiť, čo toto zadymenie spôsobilo, keďže neboli vzaté vzorky zo steny, resp. náteru, súčasne

ale vylúčil, že by toto zadymenie spôsobili radiátory. Znalec vyslovene v znaleckom posudku uviedol,
že častice hliníka (na ktorých výskyt v dome poukazovala v konaní žalobkyňa) nemohli pochádzať
z radiátorov dodaných žalovaným, a že možnosť výparov z predmetných radiátorov je vylúčená. Znalec
vykonal ohliadku radiátorov a skonštatoval, že sú nepoškodené, že ich povrchová úprava je urobená
vypaľovaným lakom bielej farby, pričom sú 2 spôsoby povrchovej úpravy, a to buď striekaním náteru
alebo ponáraním do kúpeľa laku a následne sa vykurovacie telesá sušia pri vysokej teplote vzduchu.

Znalec rozsiahlo a podrobne vysvetlil, ako fungujú uvedené radiátory, ako sa správajú a dostatočne
ozrejmil, či tieto radiátory mohli spôsobiť zadymenie stien v rozsahu, ako ich uvádza žalobkyňa a či
mohli vypúšťať hliník. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu dôkaz a to protokol o skúške č.
28916/2019 skúšobného laboratória GEL Turčianske Teplice zo dňa 22.03.2019 na prítomnosť hliníka
vo vzorke prachu odobratého žalobkyňou z filtra v izbe svojho domu. Znalec sa aj k uvedenému vyjadril

a uviedol, že častice hliníka nemohli pochádzať z radiátorov a to z dôvodu, že vykurovacia voda prúdi
len cez medenú vnútornú časť radiátora, nemohla byť v žiadnom styku s hliníkovými lamelami. Hliníkové
lamely, ktoré odovzdávali teplo prúdiacemu vzduchu sú tvrdou pájkou pripevnené na medené rúrky.
Maximálna teplota vykurovacej vody je 80 stupňov Celzia. Hliník nesublimuje pri nízkych teplotách,
teplota jeho topenia je 660,32 stupňov Celzia, kedy mäkne a prechádza do tekutej fázy. Preto možnosť

výparov z predmetných radiátorov bola podľa znalca vylúčená. Znalec sa podrobne teda vyjadril k tomu,
či radiátory mohli spôsobiť zadymenie stien v rozsahu, ako to tvrdí žalobkyňa spôsobené aj vypúšťaním
hliníka. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že radiátory zn. Regulus, ktoré dodal žalovaný žalobkyni
takéto zadymenie spôsobiť nemohli. V konaní teda nebolo preukázané, že tieto radiátory boli vadné,
že spôsobili zadymenie v rozsahu tvrdenom žalobkyňou. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že

keďže nebolo preukázané, že žalovaný plnil vadne, nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy.

7. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že radiátory neboli nijakým spôsobom poškodené, nebolo teda
preukázané, že by tieto radiátory boli skorodované, prípadne, že by trpeli netesnosťou, alebo zlou
trvácnosťou náterov, na aké vady sa vzťahovala 25 ročná záruka, preto len na doplnenie súd prvej

inštancie uviedol, že ak by aj bola zistená nejaká iná vada (ktorá však zistená nebola), na tú by bolo
potrebné aplikovať 24 mesačnú záručnú dobu v zmysle § 646 odsek 1 OZ. Žalobkyňa síce nejaké vady
žalovanému reklamovala už v roku 2016, čo vyplýva z fotokópie obálky založenej na č. l. 832 spisu, a to
najmä z dátumu na tejto obálke (24.07.2016), z ktorej obálky je zrejmé, že žalovaný reagoval na nejakú
reklamáciu. Ak by teda aj súd zistil nejaké vady, za ktoré by žalovaný zodpovedal v 24 mesačnej záručnej

dobe, táto by teoreticky mohla byť dodržaná len pri druhej zmluve, pri druhej várke radiátorov dodaných
vroku2014aajtolenzapredpokladu,žebybolovkonanípreukázanévadnéplnenie,čoalepreukázané
nebolo. Vadnosť plnenia, resp. preukázanie tejto skutočnosti bola v civilnom sporovom konaní povinná
preukázať žalobkyňa. Žalobkyňa však toto dôkazné bremeno neuniesla, nepreukázala, že radiátory boli
vadné, t. j. že jej vznikol akýkoľvek nárok z vád. Ako bolo uvedené, bolo povinnosťou žalobkyne uniesť

dôkazné bremeno a jednoznačne nad všetku pochybnosť preukázať, že žalovaný plnil vadne, v čom
konkrétnom vada spočívala, kedy konkrétne a ktorú vadu, z ktorej z dvoch zmlúv reklamovala, t. j. či tak
prípadne urobila v 24 mesačnej záručnej lehote. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ani čo sa týka
vadnosti plnenia zo strany žalovaného, naopak, zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že zadymenie
dodané radiátory nespôsobili.

8. Vzhľadom na to, že žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz vyššie spomínaný protokol, podľa ktorého
sa vo vzduchu v jej dome nachádzal aj hliník, v spojení so zisteniami znalca, ktorý vylúčil, že by výpary
hliníka spôsobili radiátory, nie je vylúčené, že tieto výpary spôsobil nejaký iný zdroj nachádzajúci sa v
dome žalobkyne a že tento iný zdroj, t. j. nie radiátory, mohol spôsobiť reakciu, na základe ktorej sa

vytvorili na stenách šmuhy. Ako však uviedol znalec, radiátory uvedené určite spôsobiť nemohli. Znalec
vylúčil hliníkové výpary z radiátorov. Tu súd na doplnenie uviedol aj to, že v súčasnosti už nie je možné
zobrať vzorky stien/maľovky z domu žalobkyne a prípadne zistiť, čo spôsobilo ich sfarbenie, pretože
žalobkyňa bezprostredne po výmene radiátorov regulus za nové, inej značky Viessman, k čomu došlo vroku2019,dalavymaľovaťcelýdom,t.j.niejemožnévtomtosmeredokazovaniedoplniťaanihovtomto
smere nik nenavrhol. Súd však znovu poukázal na to, že znalec vylúčil, že by zadymenie/sfarbenie stien
takého rozsahu, ako bolo zadokumentované na fotkách mohli spôsobiť radiátory zn. Reguleus dodané

žalovaným. Vychádzajúc zo znaleckého posudku zabezpečeného súdom, ktorý bol oproti žalobkyňou
predloženým posudkom oveľa rozsiahlejší, podstatne podrobnejšie popisujúci a vysvetľujúci charakter
radiátorov a ich fungovanie z odborného hľadiska, s poukazom na príslušné právne predpisy a technické
normy, s tým, že znalec sa podrobne a dostatočne vysporiadal aj s tým, či mohli radiátory spôsobiť
zadymenie stien, čo boli netesné a či bol potrebný projekt ich realizácie, či spĺňali podmienky na

hygienické požiadavky v dome, ktorý sa súčasne vysporiadal aj s tvrdením o výskyte hliníka v ovzduší
domu a jeho pôvode, mal teda súd preukázané, že projekt potrebný nebol, že radiátory boli vhodné do
domu žalobkyne, že tieto radiátory zadymenie stien v dome spôsobiť nemohli.

9. Súd prvej inštancie v závere rozhodnutia konštatoval, že v konaní teda nebolo preukázané tvrdenie
žalobkyne o vadnosti žalovaným dodaných radiátorov, preto nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy,

ani dôvod na náhradu škody v zmysle ustanovení § 420 a nasl. OZ, keďže nebolo preukázané žiadne
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebol ani dôvod zaoberať
sa námietkou premlčania vznesenou žalovaným. A z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný v celom rozsahu
žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni a to v rozsahu
100 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.
V tomto konaní vznikli trovy štátu a to konkrétne trovy súvisiace so znaleckým dokazovaním, ktoré súd
nariadil. Trovy štátu predstavujú podľa uznesenia č. k. 5Csp/108/2018-804 zo dňa 08.04.2024 priznané

znalečné. Nárok na náhradu týchto trov patrí štátu podľa § 259 CSP. Nárok na náhradu trov štátu súd
priznal štátu voči v konaní neúspešnej žalobkyni.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 554 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2 2242
eur od 27.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 3 312 eur od 18.10.2021 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému 10 ks radiátorov REGULUS a
to 1 kus R6/200 s termohlavicou, 1 kus R8/120 s termohlavicou, 1 kus R8/130 s termohlavicou, 1 kus
R2/200 s termohlavicou, 3 kusy R6/120 s termohlavicou, 1 kus R6/060 s termohlavicou, 1 ks R8/100 s

termohlavicou, 1 ks R6/140 s termohlavicou a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Žalobkyňa poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP.

12. Namietala, že súd na základe vykonaného dokazovania vec po skutkovej stránke uzavrel tak, že

strany sporu mali uzavrieť dve zmluvy o dielo, pričom prvá mala byť v roku 2010 a druhá v auguste
roku 2014. Záver súdu o tom, že prvá zmluva na montáž 4 kusov radiátorov bola uzavretá v roku 2010
nevychádza z vykonaného dokazovania, pričom tento záver súd odôvodnil denníkom, resp. záznamom
žalovaného, ktorý uviedol, že si robil denné záznamy po vykonaní úkonu. Takýto denník, kde mal mať
žalovaný podľa súdu záznam zo dňa 17.12.2010 o montáži 4 kusov radiátorov však nie je podľa názoru

žalobkyne dôkazom preukazujúcim uzavretie zmluvy o dielo v danom čase. Ide o záznam, ktorý si robil
žalovanýbeztoho,abyjehosprávnosťmalamožnosťžalobkyňapotvrdiťazároveňtakýtozáznammohol
kedykoľvek aj účelovo pre prebiehajúce konanie doplniť. Žalobkyňa na originál denníka na konkrétny
záznam aj reagovala tým, že poprela jeho pravosť, pretože konkrétny zápis, na ktorý súd poukázal,
bol napísaný iným perom, ako iný záznam z toho istého času. Nebolo pritom v možnostiach žalobkyne

preukázať, že takýto záznam zo dňa 17.12.2010 pôvodne v denníku neexistoval, naopak, v tomto
smere mal pravdivosť zápisu v denníku preukázať žalovaný. Žalobkyňa má za to, že dôkazy predložené
v konaní preukazovali tak tvrdenie žalobkyne o existujúcom zašpinení stien nad radiátormi ako aj
tvrdenie o súvislosti s radiátormi dodanými žalovaným. Súvislosť je zrejmá tiež z hľadiska časového,
keď nikdy v minulosti žalobkyňa takýto problém vo svojom dome neriešila, objavil sa až po namontovaní

radiátorov zo strany žalovaného.

13. Poukázala na to, že súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ladislavom Bittnerom,
pričom so závermi znalca sa žalobkyňa v podstatnom rozsahu, ktorý bol dôležitý pre ňou uplatnenénároky, nestotožnila a svoje námietky súdu aj predložila. Základnou otázkou bola otázka, čo spôsobilo
zadymenie stien v dome žalobkyne. K tejto otázke sa však znalec nedokázal vyjadriť, a toto v znaleckom
posudku priamo aj uviedol. Napriek tomu, že znalec sám sa vyjadril, že nie je odborne spôsobilý

na túto otázku zodpovedať, spracoval odpoveď na túto úlohu a vyslovil záver, že je vylúčené, že
zadymenie spôsobili sporné radiátory, hoci nedokázal zodpovedať otázku, čo zadymenie spôsobilo,
odkázal na neznámy interný zdroj. Ak však tento zdroj nedokázal pomenovať, nemohol vierohodne
vylúčiť, že zdrojom zadymenia boli radiátory dodané žalovaným. Samotná táto skutočnosť je dôvodom
spochybňovať záver znalca, ktorý sa na jednej strane vyjadril, že na uvedenú otázku nedokáže

zodpovedať, na druhej strane uviedol, že vylučuje, že zdrojom zadymenia sú sporné radiátory. Okrem
toho žalobkyňa namietala tvrdenie uvedené v znaleckom posudku, kde znalec popisuje povrchovú
úpravy radiátorov a tým zdôvodňuje, že je vylúčené zadymenie stien v dôsledku ich činnosti. Povrchovo
upravené sú len kryty, vonkajšie časti radiátora, teplovýmenné plochy z hliníka nie sú povrchovo
upravené a pri prúdení vzduchu môže dôjsť k tomu, že sa mikročiastky hliníka uvoľňujú a dostanú do
prúdiaceho vzduchu. Domnieva sa, že takýto proces v radiátoroch prebieha, tento proces znalec vôbec

nepopisuje, uvádza len, že povrchová úprava radiátorov vylučuje znečistenie stien. Súd svoj záver v
napadnutom rozsudku oprel výlučne o tento znalecký posudok Ing. Bittera. Podľa názoru žalobkyne
nebol správny postup súdu, keď súd len mechanicky prevzal závery znaleckého posudku znalca bez
toho, aby tieto posúdil z hľadiska celého obsahu spisu a skutkových záverov vyplývajúcich zo spisu a
bez toho, aby odstránil rozpor v tvrdeniach znalca, tak ako na to žalobkyňa poukazovala. Oproti záverom

znalca Ing. Bittera stoja protichodné dôkazy predložené žalobkyňou, a to odborné závery znalcov, ako
aj vyjadrenie spoločnosti VUNAR a.s. a vyjadrenie výrobcu.

14. Žalobkyňa poukázala na znalecký posudok znalkyne Zuzany Trubačovej, pričom hoci boli výhrady
voči jej znaleckému posudku a jej znalecký posudok bol podrobený konaniu o správnom delikte, nič to

nemení na tom, že ako osoba odborne spôsobilá sa k tejto otázke vyjadrila v prospech žalobkyne a jej
vyjadrenie, hoci aj nie vo forme znaleckého posudku, má relevanciu z pohľadu jej odborného stanoviska.
Na ňou podaný znalecký posudok bolo možné prihliadnuť ako na dôkaz listinou alebo ako na odborné
stanovisko. Rovnako sa súd nevysporiadal s tým, prečo nevzal do úvahy závery znalca Ing. Mokroša
a ani stanovisko výrobcu radiátorov.

15. Žalobkyňa je preto názoru, že súd vo svojom rozhodnutí nevychádzal z vykonaného komplexného
dokazovania a jeho závery o skutkových okolnostiach ako ani následné právne posúdenie veci nie sú
správne. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení,
keď viacero ňou predložených dôkazov potvrdzuje ňou tvrdené skutočnosti. Problém vidí v tom, že súd

prvej inštancie celý svoj záver oprel o naposledy vykonané znalecké dokazovanie, hoci tento znalecký
posudok, predložený Ing. Bitterom nie je jediným dôkazom v konaní. Z Civilného sporového poriadku
ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva, že by znalecký posudok mal ako dôkaz inú váhu, ako
ostatné v konaní vykonané dokazovanie. Súd mal možnosť predložený znalecký posudok posúdiť z
pohľadu,čijehozáverysúnáležiteodôvodnené,čiboloprihliadnutékuvšetkýmskutočnostiam,čizávery

posudku nie sú v rozpore s výsledkom iných dôkazov v spise. Žalobkyňa uvádza, že na základe jej
námietok, ktoré uviedla v rámci vyjadrení k znaleckému posudku bolo namieste, aby súd z tohto pohľadu
znalecký posudok aj hodnotil a k rozporom, ktoré uvádzala žalobkyňa sa vyjadril. Žalobkyňa tvrdí, že
preukázala existenciu nežiaduceho javu – zadymenia nad radiátormi vo svojom dome a preukázala tiež
súvislosť tohto javu s radiátormi dodanými žalovaným, preto podľa jej názoru je správnym právnym

posúdením veci taký zaver, že za tieto nežiaduce prejavy zodpovedá žalovaný v rámci zodpovednosti
za vady zhotoveného diela. S tým potom súvisí aj nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá bola
bezprostredne vyvolaná vadným dodaním diela a ktorú si uplatňuje z titulu nákladov vynaložených na
vymaľovanie domu, pričom zároveň predložila doklady preukazujúce, že za maľovanie priestorov domu
riadne zaplatila. Do týchto nárokov zahŕňa aj náklady, ktoré vynaložila na uplatnenie nárokov z vád diela

voči žalovanému, a to náklady za znalecké posudky, ktoré si dala vypracovať a ktoré do spisu predložila.

16. K žalobkyňou podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že s napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a odvolaciemu súdu navrhol ho potvrdiť ako vecne správny
ažalovanémupriznaťnáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Uviedol,žeposudokpovažuje

za objektívny a správny a súhlasí s tým, že súd z neho vychádzal. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že prvýkrát reklamovala vady diela v januári 2015 aj v roku 2016, čo mala dokazovať fotokópia obálky
o vybavení reklamácie. Písomnosť Vybavenie reklamácie bola podaná žalovaným na pošte v G. dňa
24.07.2018 a prevzatá žalobkyňou dňa 25.07.2018. Ide o písomnosť doloženú žalobkyňou k žalobe akodôkaz č. 9. Je to reakcia na opakovanú reklamáciu zo dňa 10.07.2018. To znamená, že to nemohlo
byť doručované v roku 2016. Žalovaný má k dispozícii doručenku, ktorou potvrdila žalobkyňa prevzatie
písomnosti dňa 25.07.2018. Ďalej uviedol, že použitie rôznych pier na vyhotovovanie záznamov v diári

nič nepreukazuje. Rôzne perá sa menili v celom denníku, modré pero, ktorým bola zapísaná montáž
u G. C., bolo použité aj na viacerých častiach denníka, dokonca ako prvé zápisky v poradí a následne
iné zápisy iným perom, čo potvrdzuje autenticitu denníka - keby sa niečo dopisovalo, bolo by to skôr
rovnakým perom a poradia by na iných stranách nekorešpondovali. Ku kvalite znaleckých posudkov
uviedol, že k uvedenému sa podrobne vyjadril podaním zo dňa 15.02.2022, na ktorom v celom rozsahu

trvá. K vyjadreniu výrobcu uviedol, že tento sa vyjadril všeobecne k možným dôvodom zmien farby
stien, ktoré spôsobuje cirkulácia vzduchu v miestnosti nasávaním chladného vzduchu do radiátora spolu
s prachovými časticami, ktoré čiastočky prachu sa zahrievajú a majú tendenciu sa prilepiť na stenu.
Pripojené fotografie uvádzajú iné typy radiátorov, nie konkrétne v spore, ktorými podporili vysvetlenie,
že ide o zmeny spôsobené cirkuláciou vzduchu vo všeobecnosti pri akomkoľvek type radiátorov. V
žiadnom prípade nepotvrdzujú odparovanie sa hliníka do miestnosti. Toto by bolo podľa znalca popretím

fyzikálnych zákonov. Znalec vyvrátil tvrdenie, že sa z radiátorov odparoval hliník, žalovaný predložil
do spisu dôkaz, z ktorého vyplýva, že teplota topenia hliníka je 660,32 stupňov C. Znalec dostatočne
objasnil svoj postup, svoje závery, v znaleckom posudku ako aj vo vyjadrení k námietkam zo strany
žalobkyne. Žalovaný má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, v čom spočívala nekvalita
vykonaného diela. Záverom uviedol, že je voči žalovanému bezpredmetné, že sa nezistila príčina tzv.

zadymenia. Žalobkyňa žaluje žalovaného pre vady diela. Porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného
nebolo dokázané.

17. Žalobkyňa v rámci odvolacej repliky uviedla, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného týkajúce sa
znaleckých posudkov, v tomto smere v plnom rozsahu poukazuje žalobkyňa na podané odvolanie,

kde žalobkyňa namieta práve skutočnosť, že v konaní bolo vykonaných viacero dôkazov, nie len
znalecký posudok Ing. Bittera, pričom namietala v odvolaní, že na uvedené ďalšie dôkazy, vrátane
znaleckého posudku Ing. Trubačovej a Ing. Mokroša súd neprihliadol. V tejto súvislosti však žalobkyňa
poukázala na nezrovnalosti v znaleckom posudku Ing. Bittera a jeho závery spochybňuje z dôvodov
uvedených tak v podanom odvolaní ako aj vo vyjadrení k znaleckému posudku, ktoré vyjadrenie do spisu

predkladala. Na rozdiel od žalovaného žalobkyňa vyjadrenie výrobcu považuje za dôkaz s podstatnou
relevanciou. Namietala, že znalec svoj záver oprel okrem iného aj o tvrdenie, že výrobca neuvádza
žiadne vedľajšie negatívne účinky dodaných radiátorov, pričom z vyjadrenia výrobcu vyplýva opak.
Nejde o všeobecné vyjadrenie, ako to uvádza žalovaný, ale o vyjadrenie k fungovaniu konkrétnych
radiátorov, ktoré dodal žalovaný žalobkyni. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že ona

nepostupovala pri reklamácii vád diela v súlade s Občianskym zákonníkom a že jeho sa zadymenie
netýka, pretože porušenie zmluvnej povinnosti nebolo podľa jeho názoru preukázané. Poukázala, že
riadne a včas, opakovane reklamovala vady dodaného diela, ako sám žalovaný uvádza, na tieto
reklamácie aj reagoval, a to aj písomne, a hoci ich neuznal ako dôvodné, nemôže poprieť, že u neho
žalobkyňa vady reklamovala. Samotná skutočnosť, že radiátory vykazovali vedľajšie negatívne účinky

je dôsledkom vadne dodaného diela, keď žalovaný nezodpovedá v rámci zmluvy o dielo len za montáž
radiátorov, ale aj za kvalitu samotných radiátorov, ktorých dodanie bolo súčasťou plnenia záväzku
žalovaného zo zmluvy o dielo.

18. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že boli uzavreté dve zmluvy o dielo v roku 2010 a v roku

2014. Ďalej uviedol, že znalecký posudok č. 2/2021 nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Predmetom
zmlúv o dielo bola dodávka radiátorov a ich montáž. Podľa ust. § 646 ods. 3 OZ, je pri zhotovení stavby
záručná doba tri roky. Ak by sa analogicky použilo toto ustanovenie, reklamácia z 23.01.2018 je po
uplynutí aj trojročnej doby. Žalobkyňa sa doteraz nevysporiadala s tým, či ide o vadu diela, na ktorú
sa vzťahuje záruka - nevyskytovanie sa korózie, tesnosť vyhrievacích telies, trvácnosť náterov. Podľa

reklamácie zo dňa 23.01.2018, radiátory vypúšťajú čierne špinavé sadze. Čo je príčinou vzniknutých
sadzí nepreukázala. Rovnako nepreukázala o akú vadu diela ide, či je to vada odstrániteľná alebo
neodstrániteľná,resp.nazákladečohokonštatuje,žeideovaduneodstrániteľnú.PosudkyZ.Trubačovej
a Ing. Mokroša vadu konkrétne neuvádzajú. Oba posudky sú v rovine dohadov, neuvádzajú jednoznačné
znalecké závery. Ani jeden znalec nedal na rozbor „sadze“, ktoré podľa žalobkyne majú byť na stenách,

aby sa preukázal ich pôvod, z čoho vznikli.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolaciu dupliku žalovaného uviedla, že zotrváva na svojom stanovisku,
že zmluva o dielo bola uzavretá len v roku 2014 a nie aj v roku 2010 ako to tvrdí žalovaný. Opakovanepoukazovala na svoje vyjadrenia tom, že denník, ktorý si viedol žalovaný, pokiaľ nebola správnosť
zápisovvňompotvrdzovanázostranyžalobkyne,niejedôkazomuzavretiazmluvyvroku2010.Naopak,
na potvrdenie pravdivosti tvrdení žalobkyne žalobkyňa poukazuje na svoje vyjadrenie z pojednávania

dňa 09.05.2023, kde uvádzala, že žalovaný bol u nej v roku 2010, avšak montoval jej zásobník vody,
k čomu poskytla k nahliadnutiu aj faktúru. Túto faktúru predkladá spolu s vyjadrením a poukazuje na
svoje tvrdenia, že v roku 2010 u nej nebol žalovaný v súvislosti so zmluvou o dielo, ktorej sa tento spor
týka. Žalobkyňa sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že ona nedostatočne špecifikovala vadu.
Žalobkyňa nie je odborne spôsobilá osoba na to, aby identifikovala vadu vykurovacieho telesa. Pokiaľ

uviedla, že vada spočíva v tom, že z radiátorov pochádzajú sadze, ktoré sa uvoľňujú do jej bytu a
zachytávajú na stene, dostatočne vadu popísala, už samotná špecifikácia príčin je vecou odborného
posúdenia zhotoviteľa, ktorého povinnosťou bolo dielo zhotoviť tak, aby sa takéto vedľajšie účinky
kúrenia s dodanými radiátormi neprejavovali. Rovnako nie je pravdou, že by žalobkyňa neuviedla, či
si uplatňuje nároky z vád z titulu záručnej doby, pretože sama poukazovala na dĺžku záručnej doby a
predkladala k nej doklad.

20. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že do spisu boli predložené diáre, v ktorých je uvedené,
ktoré práce, kým, pre koho a kedy sa vykonávali. Z diáru z roku 2010 vyplýva, že dňa 24.11.2010 bolo
pre žalobkyňu vykonané, okrem iného – dopojenie bojlera 120 l kotla Junkers a dňa 17.12.2010, „pani
C. montáž radiátorov E. F.“ atď. Žalovaný nepopiera ani nepopieral, že žalobkyni montoval aj bojler –

zásobník. V ostatnom zotrval na doteraz podaných vyjadreniach.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a
smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

24. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj
právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia.

25. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a je toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu
nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden

celok. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa v odvolaní žalobkyňou namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 220 CSP aj
na presvedčivosť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvejinštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť
rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

26. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16. novembra 2021, č. k.
5Csp/108/2018-457 v znení opravného uznesenia zo dňa 1. februára 2022, č. k. 5Csp/108/2018-502
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 3312 eur s úrokom z omeškania a 5 %
ročne zo sumy 1 605 eur od 27.09.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy
1 707 eur od 18.10.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, oproti povinnosti

žalobkyne vydať žalovanému 10 ks radiátorov REGULUS a to: 1 kus R6/200 s termohlavicou, 1
kus R8/120 s termohlavicou, 1kus R8/130 s termohlavicou, 1 kus R2/200 s termohlavicou, 3 kusy
R6/120 s termohlavicou, 1 kus R6/060 s termohlavicou, 1 kus R8/100 s termohlavicou, 1 kus R6/140
s termohlavicou, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol
(výrok II.) a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému (výrok III.). Z dôvodu
podaného odvolania zo strany žalobkyne aj žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 12.

októbra 2022, č. k. 5CoCsp/13/2022-553 podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom,
ktorý je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

27. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci (sporu) na ďalšie konanie v

novom rozhodnutí odstránil odvolacím súdom vytýkané nedostatky, pričom napadnutý rozsudok možno
považovať za podrobne a vyčerpávajúco riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie, či v danom prípade došlo k vzniku dvoch samotných zmlúv o dielo
s ohľadom na predmet plnenia a čas vzniku týchto zmlúv. Súd v rámci nového konania ustanovil
znalca z odboru tepelnej energetiky a v zmysle intencií odvolacieho súdu posúdil nanovo skutkový stav,

pričom dospel k záveru, že v tomto prípade k realizácii diela nebolo potrebné vypracovanie projektovej
dokumentácie a zároveň dielo neobsahovalo žiadne vady, tým pádom žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno. V konaní tak nebolo preukázané vadné plnenie zo strany žalovaného čoho dôsledkom bolo
potrebné žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav prejednávanej veci a
tento správne právne posúdil, pričom preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav,ktorývykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutievdanejveci,výsledkydokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania je nárok žalobkyne vyplývajúci zo
zodpovednosti za vady a náhrady škody. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že v zmysle ústne

dojednanej zmluvy žalovaný vykonal demontáž a dodávku s osadením nových radiátorov v počte 4
ks približne v letnom období roku 2014 a následne v neskoršom období toho istého roku dodávku
a montáž ďalších 6 ks radiátorov, pričom tieto mali vykazovať vady. Konkrétne sa malo jednať o vadu,
ktorá spôsobovala zadymenie, čím došlo k poškodeniu maľovky rodinného domu žalobkyne. Žalobkyňa
tvrdila, že si čierne šmuhy na stenách všimla pri vykurovacej sezóne 2015, a preto telefonicky

kontaktovalažalovaného,ktorýjejnavrholvykonaťpreplachradiátorov,čožalobkyňaodmietla.Následne
dňa 23.01.2018 žalobkyňa doručila žalovanému reklamáciu, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa
12.02.2018, v ktorej uvádzal rovnaký postup riešenia reklamácie ako pri telefonickom rozhovore, s čím
žalobkyňa nesúhlasila. Dňa 10.07.2018 žalobkyňa zaslala žalovanému opätovnú reklamáciu spolu so
odborným posúdením vypracovaným H. I. a oznámila, že od zmluvy odstupuje.

30. Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že v konaní nebol sporný samotný vznik zmluvy, ale skutočnosť, či
došlo k vzniku jednej alebo dvoch zmlúv a kedy. V tomto smere odvolací súd, aj vzhľadom na vykonané
dokazovanie súdu prvej inštancie, nemá pochybnosti, že strany sporu uzavreli dve zmluvy o dielo
podľa § 631 a nasl. OZ, keď montáž prvej várky radiátorov v počte 4 ks prebehla už v roku 2010 (t.

j. zmluva o dielo uzatvorená v roku 2010) a druhou zmluvou uzavretou v roku 2014 prebehla montáž
zvyšných 6 ks radiátorov. Uvedené mal súd za preukázané predovšetkým z výpovedí strán sporu ako aj
z ostatných listinných dôkazov. Z dodacieho listu na č. l. 4 vyplýva, že predmetom prvej zmluvy o dielo
bolademontážpôvodnýchadodanieamontážnových4kusovradiátorovzn.REGULUSvcelkovejsume1 783 eur. Súd poukazuje, že hoci na dodacom liste (č. l. 4) absentuje dátum vyhotovenia, postupoval
prvoinštančný súd vecne správne, keď v súvislosti s určením dátumu uzavretia prvej zmluvy vychádzal
z procesnej obrany žalovaného, svedeckých výpovedí a predloženého denníka/diára žalovaného z roku

2010, v ktorom je uvedený zápis zo dňa 17.12.2010 o montáži radiátorov pre žalobkyňu. Odvolací súd
preto námietku žalobkyne týkajúcu sa autentickosti zápisu v denníku žalovaného, keď vyššie uvedený
zápis je vyhotovený iným typom pera, vyhodnotil ako nedôvodnú. Typ pera (resp. farba atramentu),
ktorým je v diári žalovaného napísaný zápis o montáži u žalobkyne je použitý aj v ostatných častiach
denníka. Odhliadnuc od uvedeného tak skutočnosť, že žalovaný prvú várku radiátorov namontoval

žalobkyni už v decembri roku 2010 potvrdil aj svedok C. E.. Navyše vyjadrenie žalobkyne v priebehu
konania k tomu (parafrázovane), že druhú „várku“ radiátorov si žalobkyňa objednala po odskúšaní prvej
nasvedčuje tomu, že to nemohlo byť v ten istý rok s odstupom pár mesiacov, keďže nemohlo prejsť
obdobie vykurovacej sezóny. Odvolací súd súhlasí so záverom prijatým súdom prvej inštancie aj v tom
rozsahu,žedodacímlistomnač.l.5bolpreukázanývznikvporadídruhejzmluvyodielodňa11.08.2014,
predmetom ktorej bola dodávka a montáž zvyšných 6 ks radiátorov zn. REGULUS. Z oboch listinných

dôkazov, resp. dodacích listov (č. l. 4 a 5) je zrejmé, na čom sa strany dohodli, teda je jasný predmet diela
a rovnako tak aj cena za vykonanie diela. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že sama žalobkyňa
v podanej žalobe ako aj v priebehu konania tvrdila, že dodávku a montáž druhej várky radiátorov si so
žalovaným dohodla niekedy v lete až po vyskúšaní tej prvej várky v počte 4 ks. Vzhľadom na uvedené
tak súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o preukázanom uzatvorení dvoch zmlúv o dielo podľa

§ 631 a nasl. OZ.

31. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP) konštatuje, že z pohľadu potrebne zisťovaného skutkového stavu sa spravodlivo „nachádzajúci“
skutkový stav potýka s problematikou vyvažovania miery dokazovania zisteného skutkového stavu na

jednej strane a skutočným stavom (objektívnou pravdou), ktoré sa môžu a nemusia zhodovať. Sporový
civilný proces je založený na potrebe zistenia skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP). Dostatočnosť
hľadania pravdy je determinovaná potrebou napĺňať potreby právnej istoty účinne a spravodlivo.
V procese hľadania (potrebnej) pravdy sa civilného sporového procesu zúčastňujú súd (napr. § 150 ods.
2 CSP), strany konania (§ 149, § 151 CSP) a iné zúčastnené osoby. V prípade spotrebiteľského vzťahu

a konania so slabšou stranou je ingerencia súdu širšia, hoci nezbavuje to ani spotrebiteľa procesných
povinností a ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 CSP), ustanovenie § 296 CSP sa
nepoužije.

32. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočnosti vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu zavŕšeného v zákonnom

postupe dokazovania. Z tejto zásady vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať
len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia
a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zákon určuje dôkazné bremeno ako

procesnúzodpovednosťsporovejstranyzavýsledokkonania,pokiaľjeurčovanývýsledkomvykonaného
dokazovania.

34. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1),
že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak

povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých
mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 697 s.).35. Smerodajným v tomto konaní malo byť aj preukázanie vadného plnenia zo strany žalovaného,
žalobkyňou. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom
rozsahu, že by žalovaným vykonané dielo malo vady a ani v podanom odvolaní neuviedla také

skutočnosti odôvodňujúce nároky z vadného plnenia. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie
nekriticky prebral závery znalca Ing. Bittnera, ktorý bol súdom určený na vypracovanie znaleckého
posudku, či v danom prípade malo vykonané dielo vady, pričom sa odklonil od žalobkyňou predloženého
znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že takúto námietku nepovažoval za dôvodnú. Súd je povinný
hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu utvárania znaleckého dôkazu, prípravy znaleckého

skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód používaných znalcom a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Ďalej súd vo všeobecnosti uvádza, že ak vzniknú pochybnosti o
záveroch v znaleckom posudku, súd sa musí pokúsiť ich odstrániť, v prípade nemožnosti vychádzať z
komplexnosti hodnotenia dôkazov vykonaných pred ním. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných
záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými

inýmidôkazmi.Hodnoteniunepodliehajúodbornéznaleckézáveryzhľadiskaichsprávnosti,súdhodnotí
lenpresvedčivosťposudku,pokiaľideojehoúplnosťvovzťahukzadaniu,kzásadámlogickéhomyslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp.
zn. 5Cdo/188/2010).

36. Súd v danom konaní vychádzal zo znaleckého posudku zabezpečeného súdom, ktorý bol podstatne
rozsiahlejší, podrobnejšie vysvetľujúci charakter dodaných radiátorov z ich technického a odborného
hľadiska, pričom pri vypracovaní znalec vychádzal z príslušných právnych a technických noriem. Iste,
pre rozumné vysvetlenie by bolo ideálne, keby znalec vylúčil jednu príčinu vzniku zadymenia nad
radiátormi druhou, inou príčinou, čo sa znalcovi nepodarilo. Odvolací súd ale konštatuje, že úlohou

bolo zistiť, či dané poškodenie bolo spôsobené radiátormi, ktoré dodal a montoval žalovaný. Znalec
ustanovený súdom v konaní jednoznačne vyvrátil, že by radiátory zn. REGULUS vykazovali vady
a že by tieto mohli mať za následok zadymenie stien, pretože z radiátorov a cez radiátory nemohli
prúdiť žiadne nečistoty, ktoré by zapríčinili znečistenie stien izieb, inak by zanechali vo vnútri radiátorov
nejaké stopy. Znalec zároveň aj konštatoval, že znečistenie stien bolo celoplošné, na celej ploche

stien, kde boli umiestnené radiátory. V prípade posúdenia znečisteného vzduchu cez radiátory by
nečistoty mali zanechávať vejárovite stopy len nad radiátormi. Zo záverov znalca vyplýva, že žalovaným
dodané radiátory boli vhodné do domu žalobkyne, a keďže sa jednalo len o ich výmenu a nie celkovú
rekonštrukciu vykurovacieho systému, nebolo v danom prípade potrebné vypracovanie projektovej
dokumentácie. Odvolací súd tak v súvislosti s námietkou žalobkyne konštatuje, že súd prvej inštancie

vychádzal správne zo záverov vypracovaných znalcom Ing. Bittnerom, keď tento nezistil žiadnu vadu na
sporných radiátoroch. Súd zároveň poukazuje na vyššie uvedené, že žalobkyňa sama uviedla, že druhú
várku radiátorov si dala nainštalovať až po vyskúšaní tej prvej (fakticky prvá várka zistená z roku 2010,
tak ako bolo v konaní dokázané). Je preto možné predpokladať, že žalobkyňa mala dostatok času na
zistenie, či jej dané radiátory dodané žalovaným vyhovujú, a keďže došlo k objednávke ďalších kusov

radiátorov s ich montážou bola tak žalobkyňa s vykonávaním diela spokojná. Napokon odvolací súd
konštatuje, že ak príprava žalobkyne so žalobným návrhom v sebe zahŕňa potrebu zhromažďovania
dôkazných prostriedkov, potom v tom čase dosiahnuteľný dôkaz spočívajúci v zistení možného zloženia
čiernehozadymeniavokolíradiátorov,ktorýmoholodhaliťpodstatupríčinyvtomtospore,bolnenávratne
zničený. Samozrejme nebolo možné požadovať od žalobkyne, aby úpravy v dome nerealizovala,

avšak ňou produkované dôkazné prostriedky v podobe odborných vyjadrení tieto mohli vyhodnocovať
materiálovú podstatu čierneho dymu a pod. Odvolací súd práve v tejto súvislosti konštatuje, že ani
dôkaznéprostriedky(ZPI.,J.),produkované žalobkyňousatoutookolnosťounezaoberalirelevantne.Za
takej situácie sa aj odvolací súd priklonil ku konštatovaniu správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
vyhodnotil, že znalecký posudok Ing. Bittera bez rozumnej pochybnosti spochybnil tvrdenia žalobkyne,

že vadné radiátory mali spôsobiť zadymenie ich okolia.

37. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, že predložením obálky bolo preukázané riadne uplatnenie
reklamácie už v roku 2016 odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa
preukázala fotokópiu obálky, ktorá jej bola dourčená žalovaným bez bližšieho špecifikovania nie je

postačujúca pre vyvodenie záveru, že obsahom obálky boli relevantné skutočnosti pre daný prípad.
Samotné označenie „vybavenie reklamácie“ je príliš abstraktné a nie je možné z neho vyvodiť čo bolo
jeho obsahom, pričom z obálky vyplýva, že žalobkyňa písomnosť prevzala až 25.07.2018. Žalobkyňa
pritom súdu nepredložila žiadne iné dôkazy preukazujúce jej tvrdenie, preto v tomto smere neprišlok relevantnému preukázaniu reklamácie v roku 2016. Súd uvádza, že aj keby v danom prípade došlo
k relevantnému reklamovaniu vád, tak žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť a preplach radiátorov
odmietla. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zhotoviteľ diela v zmysle § 646 ods. 1 OZ účinný

v čase uzatvorenia zmlúv, zodpovedá za vady diela v 24 mesačnej záručnej dobe. Hoci v danom konaní
nebolo preukázané, že by radiátory mali vady, musí súd konštatovať, že pokiaľ žalobkyňa preukázateľne
uplatnila reklamáciu až v roku 2018, učinila tak po zákonom stanovenej dobe v dĺžke 24 mesiacov podľa
§ 646 ods. 1 OZ. Ak žalobkyňa namieta, že v jej prípade bola daná dlhšia záručná doba (§ 646 ods. 2
OZ), a to v rozsahu 25 rokov podľa výrobcom doloženej záruky v poľskom jazyku, nemôže odvolací súd

s takýmto tvrdením súhlasiť. Predmetný doklad garancie sa vzťahuje len na prevedenia radiátoru, t. j.
vonkajší náter radiátorov a s tým súvisiace skutočnosti (tesnosť a pod.), teda nevzťahuje sa na vady,
ktoré popisuje žalobkyňa, hoci tieto v konaní neboli dokázané. Z úpravy záručnej doby podľa § 646 OZ
vyplýva, že ju nemožno skracovať, ale dohodou alebo jednostranným vyhlásením ju možno len predĺžiť.
Platí tiež, že pokiaľ práva zo zodpovednosti za vady neboli uplatnené v záručnej dobe, tieto zanikajú.
Pokiaľ teda žalobkyňa uplatnila reklamáciu až v roku 2018, urobila tak po zákonom danej lehote v zmysle

§ 646 ods. 1 OZ, pričom nepreukázala poskytnutie predĺženia záručnej doby, došlo tak k prekludovaniu
jej práva.

38. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade

trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému priznal plnú
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní nebola úspešná.

43. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).