Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321203075
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8321203075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci maloletej: H. H., X.. XX.X.XXXX,
bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P., za účasti rodičov:
otec J. H.F., X.. X.X.XXXX, V. L. H. XXXX/XX, XXX XX P., C. X. G.: Y. XX, XXX XX Z. J. P., zast.: Mgr.
Vladimíra Doničová, advokátka, Lipová 1, 066 01 Humenné, a matka H. H., X.. X.X.XXXX, V. L. H. XXXX/
XX, XXX XX P., C. X. G.: X. M. XXXX/X, XXX XX R., za účasti Krajskej prokuratúry v J., o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní matky a otca proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8P/262/2021-1039 zo dňa 28.5.2024 v spojení s opravným

uznesením č.k. 8P/262/2021-1050 zo dňa 4.6.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku XIII. v spojení s opravným uznesením.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV. a vo výroku III. v časti určenia výživného od 18.9.2023
do 29.2.2024.

III. Mení rozsudok vo výroku III. v časti určenia výživného od 1.3.2024 tak, že matka je povinná prispievať

na výživu maloletej H. od 1.3.2024 do 31.8.2024 sumou vo výške 120 eur mesačne, od 1.9.2024 do
budúcna sumou vo výške 140 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

IV. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že dlžné výživné za obdobie od 18.9.2023 do 30.6.2025 vo výške
1.080 eur je matka povinná uhradiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Mení rozsudok vo výrokoch VI. a VII. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou H. počas
školského roka v každom párnom kalendárnom týždni od štvrtku od 15.00 hod. do pondelka do 7.45 hod.

nasledujúceho kalendárneho týždňa s tým, že matka je povinná v stanovenom čase prevziať a odovzdať
maloleté dieťa v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje.
V čase jej neprítomnosti v školskom zariadení je matka povinná prevziať a odovzdať maloletú H. pred
bydliskom otca maloletej.
Matka je oprávnená sa stretávať s maloletou H. počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny
rok od 23.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 31.12.
od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin od

pondelka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; každý párny rok počas Veľkej noci od Veľkonočného
štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele
od 18.00 hod. do utorka po Veľkonočnej nedeli do 18.00 hod.; počas letných školských prázdnin každý
rok v čase od 15.7. od 9.00 hod. do 30.7. do 19.00 hod. a od 8.8. od 9.00 hod. do 22.8. do 19.00 hod.
s tým, že matka je povinná maloletú H. v určený čas prevziať a po ukončení styku v určenom čase je
povinná ju odovzdať pred bydliskom otca.
Otec je povinný maloletú H. na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdať ju matke v mieste svojho

bydliska.Ak sa styk nemôže uskutočniť z objektívnych dôvodov, obaja rodičia sú povinní si túto skutočnosť
bezodkladne oznámiť najmenej 24 hodín pred začatím styku.
Určuje nad výchovou maloletej dohľad po dobu 1 roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a obsah napadnutého rozhodnutia

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej

H. na čas po rozvode manželstva jej rodičov.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„I. Súd maloletú H. H.F., X.. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca.

II. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej H. H. sumou vo výške 120 eur mesačne od 18.9.2023

do 29.2.2024 a vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne od 1.3.2024 vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

IV. Výživné za obdobie od 21.10.2022 do 17.9.2023 súd neurčuje.

V. Zaostalé výživné za obdobie od 18.9.2023 do 28.5.2024 vo výške 758,49 eur je matka povinná uhradiť
do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Matka je oprávnená maloletú telefonicky alebo cez sociálne siete kontaktovať každú stredu a nedeľu
v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod.

VII. Osobný styk matky s maloletou súd neupravuje.

VIII. Náhradu nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 1 136,58 eur súd Slovenskej republike
nepriznáva.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého po zrušení a vrátení rozhodnutia
odvolacím súdom predmetom konania ostala otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletej H. na čas po rozvode manželstva. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť dňa 20.10.2022.

4. Pri rozhodnutí o zverení maloletej do starostlivosti otca súd prihliadol na skutočnosť, že reálne je
maloletá u svojho otca od septembra 2023, na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného

znalkyňou H.. Z. Z., z ktorého vyplýva, že otec je spôsobilý poskytovať maloletej stabilné výchovné
prostredie, na druhej strane rodičovské kompetencie matky sú nestabilné a nezrelé, zamerané najmä
na jej osobu, potreby dieťaťa sú sekundárne. Matka pre svoje povahovo osobnostné kvality nie je
spôsobilá poskytovať maloletej stabilné výchovné prostredie. Maloletá má k obom rodičom vytvorený
vzťah, zdravšia a bezpečnejšia je citová väzba k otcovi, ktorého dieťa citovo preferuje a je naviazaná

na jeho domácnosť ako na domov. Na matku sa maloletá teší, neodmieta ju, má ju rada. Kolízny
opatrovník koncom roka 2023 prešetril pomery v rodine otca a zistil, že otec má vytvorené podmienky
pre starostlivosť o maloletú, maloletá sa v novej H. škole adaptovala, začlenila sa do kolektívu. Matka
sa nevyjadrila k záverom znaleckého posudku, namiesto toho bolo predložené trestné oznámenie na
znalkyňu, ktoré podala. Matka opakovane predkladala písomnosti, v ktorých poukazovala na údajnú

drogovú činnosť otca maloletej. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj napriek snahe súdu nebolo zistené, že bysa voči otcovi viedlo akékoľvek trestné stíhanie a ani nebolo avizované, že by maloletej v starostlivosti
otca hrozilo akékoľvek nebezpečenstvo.
Vo vzťahu k úprave výživného súd konštatoval, že v čase od právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode

manželstva, t.j. od 21.10.2022 do 18.9.2023, bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti
obochrodičov,počasletnýchmesiacovvroku2023bolamaloletálenvstarostlivostimatky,ktorejbolana
základe jej žiadosti poskytovaná ochrana ako svedkovi. Preto súd výživné za obdobie od 21.10.2022 do
17.9.2023 neurčil. Matka maloletej bola v období od 7.12.2022 do 31.8.2023 zamestnaná v spoločnosti
C. X..S.., G. XX, J. na dobu neurčitú. Pracovný pomer matky v tejto spoločnosti skončil okamžitým

skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce dňom 31.8.2023 z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci v mesiaci august 2023, čo
zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Podľa
mzdového listu za obdobie 1-8/2023 predstavoval čistý príjem matky 927,64 eur mesačne. V období
od 1.10.2023 do 15.3.2024 bola matka maloletej zamestnaná v spoločnosti Ľ. X..S.., F. X, G., pričom k
skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou zo dňa 15.3.2024 bez uvedenia dôvodu. Príjem matky

predstavoval za 10/2023 sumu 881,42 eur, za 11/2023 sumu 885,73 eur, za 12/2023 sumu 794,07
eur, za 1/2024 sumu 67,79 eur. Podľa daňového priznania matky za rok 2023 bol príjem matky od
všetkých zamestnávateľov vo výške 12.655,13 eur, pričom z toho bolo zaplatené poistné vo výške
1.293,55 eur, príjem matky tak bol vo výške 11.361,58 eur, t.j. 946,798, zaokrúhlene 947 eur mesačne
priemerne. Matka maloletej má dve vyživovacie povinnosti. Od 11.3.2024 je matke poskytovaná ochrana

ako svedkovi, matka má naďalej živnosť, odvody za ňu platí štát. Skutočnosť, že je matke poskytovaná
ochrana ako svedkovi, je objektívnou skutočnosťou, ktorá matke momentálne bráni pracovať, preto súd
od 1.3.2024 určil výživné v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktorá je
v súčasnosti vo výške 36,89 eur mesačne. Keďže matka na výživu maloletej od 18.9.2023 neprispievala
žiadnou sumou za obdobie od 18.9.2023 do dňa rozhodnutia do 28.5.2024, vznikol jej na výživnom dlh

vo výške 758,49 eur, ktoré súd uložil matke uhradiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Čo sa týka úpravy styku, súd spočiatku uvažoval o možnosti stretávania aj v období, keď je jej
poskytovaná ochrana ako svedkovi, avšak za asistencie tretej osoby, ktorá by maloletú preberala a
odovzdávala, otec by však nemal vedomosť o tom, kde sa maloletá nachádza, nebolo by možné styk
realizovať ani za prítomnosti psychologičky. Preto súd pristúpil k úprave telefonického kontaktu maloletej

s matkou, aby nedošlo k úplnému odcudzeniu sa maloletej a matky, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť,
že nie je známe, do kedy bude matke takáto ochrana poskytovaná.
Náhradu nákladov za znalecké dokazovanie súd SR nepriznal z dôvodu, že povinnosť nariadiť znalecké
dokazovanie vyplynula zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý uložil súdu prvej
inštancie povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia rodičovských kompetencií

matky, následne uložil súdu prvej inštancie vo veci znova rozhodnúť v súlade s najlepším záujmom
maloletej H.. Keďže išlo o vykonanie dôkazu, ktorý nenavrhol žiaden z účastníkov konania, súd
nepovažoval za potrebné a bolo by to v rozpore s dobrými mravmi, aby tieto náklady znášali účastníci
konania.

5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24, § 25 ods. 1, 2, § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“).
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52, § 57 a § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

II. Obsah odvolania rodičov maloletej a vyjadrení k odvolaniam

7. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to voči výrokom II., III. a V. z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) a § 2 ods. 1 CMP. Namietal, že súd nesprávne rozhodol v časti rozsahu oprávnenia

zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, nesprávne vypočítal a vyhodnotil príjem matky,
jej osobné zárobkové, majetkové pomery, výdavky maloletej H. a nevykonal dôkazy, ktoré z dôvodu
zistenia skutočného stavu vykonať mal. V priebehu konania otec dostatočným spôsobom preukázal
neprimerané, nekontrolovateľné, direktívne správanie a konanie matky voči jeho osobe pri realizácii
styku, ako aj predstieraný záujem matky o maloletú H. a jej povrchnú a nedostatočnú iniciatívu pri plnení

potrieb maloletej H.. Otec namietal, že súd prvej inštancie neskúmal, či si matka uplatňovala nárok na
vyplateniedaňovéhobonusunamaloletú,akáno,vakejvýškeačijejbolvyplatený.Zároveňsasúdprvej
inštancie nevysporiadal s tým, že matka vykonávala pracovnú činnosť na základe pracovných zmlúv,
zároveň matka je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom živnostenské oprávnenie matky nie jepozastavené, ani zrušené, teda z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký príjem matka dosahovala
z pracovnej činnosti a aký zo živnosti. Otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku
mesačného príjmu matky. Súd prvej inštancie mal vychádzať aj z príjmu matky za roky 2021, 2022,

2023, ako aj z potencionality príjmu matky, ktorý by dosahovala v roku 2024. Otec uvádza, že k zmene
pomerov došlo práve na strane maloletej, ktorá v školskom roku XXXX/XX nastúpi do X. ročníka B.
školy, opäť sa zvýšia jej výdavky na školu, stravu, štúdium, cestovné, oblečenie, obuv, hygienu, krúžky,
šport a voľnočasové aktivity. Uvedená zmena pomerov na strane maloletej nebola súdom prvej inštancie
zohľadnená a súd sa v odôvodnení rozsudku s týmto vôbec nevysporiadal. Navrhuje, aby odvolací

súd odvolaním otca napadnutý II., III. a V. výrok rozsudku zmenil tak, že otec je oprávnený zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 18.9.2023, resp. aby rozsudok v časti napadnutej odvolaním
otca zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka maloletej H., a to voči výrokom I., III., IV.,

V., VI., VII. a VIII. Odvolanie matka podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h)
CSP. Matka namieta a ohradzuje sa voči postupu odvolacieho súdu, ktorý nariadil súdu prvej inštancie
nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia rodičovských kompetencií matky. Ďalej, že súd
prvej inštancie na návrh konanie vo veci samej neprerušil. Namieta, že súd zveril dieťa do osobnej
starostlivosti otca, voči ktorému smeruje trestné oznámenie zo strany matky, a neskúmal, či aj maloletá

s poukazom na § 7 ods. 3 Zákona o ochrane svedka nespadá do režimu ochrany. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil, podľa § 164 CSP konanie prerušil s poukazom na súdne konanie v
trestnej veci voči otcovi, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky.

9. V ďalšom podaní matka namietala, že súd nevzal do úvahy jej spoluprácu s medzinárodnou a
slovenskou políciou na vyšetrovaní medzinárodného obchodu s drogami, jej spoluprácu na vyšetrovaní
ďalších závažných trestných činov, na utajované skutočnosti, ktoré sú súčasťou vyšetrovania a jej
policajnú ochranu a režim chráneného svedka. Rázne odmieta akékoľvek obvinenie otca maloletej o
zanedbaní starostlivosti. Namieta závery znaleckého posudku, znalkyňa neakceptovala tvrdenia matky,

nebrala do úvahy dokumenty z polície, potvrdenia, fotografie s maloletou. Tvrdí, že znalecký posudok
je nepravdivý. Navrhuje vyhotoviť nový znalecký posudok, nakoľko ako svedkyňa bola podrobená
psychologickým vyšetreniam, z ktorých vyplýva, že matka nemá poruchu osobnosti a je kompetentná
sa starať o dcéru.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Podkladom pre toto
stanovisko je dlhodobá práca s rodinou a znalosť pomerov, ako aj závery znaleckého dokazovania.
Do konania vstúpila aj Okresná prokuratúra P., s ktorou je pravidelne konzultovaná situácia ohľadom
trestného konania, na ktorú poukazuje matka dieťaťa. Kolízny opatrovník sa obrátil aj na orgány činné v
trestnom konaní za účelom zistenia informácií ohľadom uvedeného konania, no nedisponuje žiadnymi

relevantnými informáciami, ktoré by boli dôvodom pre zmenu výchovného prostredia. Kolízny opatrovník
zdôraznil, že na jednej strane matka poukazuje na obavy o svoj život a strach zo strany otca dieťaťa, na
druhej strane s nim dlhodobo komunikuje spôsobom, ktorý tomuto nenasvedčuje. Každý, kto nezdieľa
názor matky, je obvinený z korupcie a spolupráce s otcom maloletej (policajti OO PZ P., zamestnankyne
ÚPSVaR P., sudkyňa i znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok). Rovnako je obvinený z trestnej

činnosti bývalý manžel, avšak do dnešného dňa nebolo preukázané, že by bolo začaté trestné stíhanie
voči konkrétnej osobe, resp., že by bolo vznesené obvinenie voči otcovi dieťaťa.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich ústnych
prednesoch a písomných vyjadreniach a podanom odvolaní, nesúhlasí s tvrdeniami matky a namieta

ich. Voči jeho osobe nie je vedené žiadne trestné konanie a nebol uznaný vinným zo žiadnej trestnej
činnosti uvádzanou matkou. Nevhodnosť výchovného prostredia matky bola potvrdená aj vykonaným
dokazovaním,hlavneznaleckýmposudkom.Otecuvádza,žematkanikdynekonalavzaujmemaloletých
detí, či v prvom manželstve alebo v druhom manželstve, nezáleží jej na zdravom psychickom vývoji
mal. dcéry, počas celého manželstva sledovala len svoje ciele, aj mal. syn z prvého manželstva je

zverený do osobnej starostlivosti prvého manžela, ktorý jeho výchovu zabezpečuje spolu s družkou.
K tvrdeniam matky o tom, či je v ochrane ako ohrozený svedok, resp. ako chránený svedok, sa otec
nebude vyjadrovať. Má za to, že predmetom tohto konania nie je konanie o zaradení matky do programuna ochranu svedkov, ale predmetom tohto konania je úprava rodičovských práv a povinností k mal. H.
na čas po rozvode.

12. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že rozsudok súdu je
v podstate v súlade s návrhom prokuratúry. Maloletá žije v ostatnom čase s otcom, poukazujúc aj na
správy kolízneho opatrovníka, je potrebné konštatovať, že prirodzene napreduje. Rozhodnutie súdu o
zverení maloletej považuje za správne a v najlepšom záujme maloletej, najmä z pohľadu istoty a stability
dieťaťa. Vo vzťahu k neupraveniu styku matky s maloletou, berúc do úvahy status matky (ktorý nebol

preukázaný), nie je možné vymedziť presné časy, kedy a kde by sa matka s maloletou mohla stretávať.
Rovnako tak je na mieste úvaha o tom, že ak je matke poskytovaná policajná ochrana, nakoľko má
byť oznamovateľkou protispoločenskej činnosti, kedy sa počas doby poskytovania tejto ochrany mohla
stretnúť s maloletou len za prísnych bezpečnostných opatrení (vyjadrenie matky), by bolo v záujme
dieťaťa stretnutie s matkou a či by nebolo maloleté dieťa v ohrození.

13. Otec v ďalších vyjadreniach uviedol, že matka dlhodobo ani pred vyhlásením rozsudku, ani odo
dňa vyhlásenia rozsudku, teda od 28.5.2024, maloletú H. nekontaktovala, aj napriek tomu, že otec po
vyhlásení rozsudku zabezpečil maloletej H. mobilný telefón, SIM kartu a mobilné číslo oznámil otec súdu
prvejinštancie.Súdprvejinštancievkonaníposkytolmatkedostatočnýpriestor,abypreukázalavkonaní
jej skutočný záujem o maloletú dcéru. Matka v konaní upriamovala pozornosť na špekulácie, fabulované

tvrdenia a jej hlavný zámer v danom konaní bolo a je „zničiť“ otca. Otec uvádza, že mesačne naďalej
uhrádza maloletej H. výdavky na školu, stravu, bývanie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, mimoškolské,
športové, kultúrne a vzdelávacie aktivity. Otec špecifikoval pravidelné mesačné výdavky maloletej H.:
nákladynaškoluvovýške15Eur/školskýklub/,nákladynaškolsképotrebyvovýškecca30Eur,náklady
na stravu vo výške cca 200 Eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv vo výške cca 80 Eur mesačne,

náklady na hračky, vzdelávacie pomôcky pre maloletú dcéru vo výške cca 40 Eur mesačne, náklady
na hygienu a drogériu vo výške cca 50 Eur mesačne, náklady na lieky vo výške cca 40 Eur mesačne,
kultúrne, spoločenské a športové vyžitie maloletej dcéry vo výške cca 50 Eur mesačne. Striktne odmietol
všetky obvinenia matky, že by mal byť podozrivý z organizovaného zločinu, odmieta tvrdenia, že by sa
voči jeho osobe viedlo akékoľvek trestné konanie, tvrdenia a obvinenia, že by mal byť zapletený do

organizovaného zločinu a spájaný s H. M. X.. K matkou uvádzanej ochrane svedkov uvádza, že mu nie
je jasné a známe, v akej ochrane sa matka nachádza, čo je to za ochranu svedkov, keď počas celého leta
matka opakovane zverejňuje na sociálnych sieťach svoje obnažené fotky, ako si užíva leto na rôznych
plážach, kúpaliskách. K starostlivosti a výchove maloletej dcére H. uvádza, že maloletá H. absolvovala
lekárskevyšetrenia,oteczabezpečovalmaloletejdcérepravidelnúpredškolskúdochádzku.Momentálne

je psychický stav maloletej H. v poriadku, je žiačkou X. ročníka B.Á. školy, zvláda učivo. Otec je v
partnerskom vzťahu 3 roky, pričom s priateľkou bývajú aj s maloletou H. spolu v jednej domácnosti.
Maloletá H. má svoju detskú izbu, žije v pokojnom, harmonickom a šťastnom prostredí, dcéra nie je v
domácnosti otca vystavovaná žiadnemu stresu, nie je svedkom žiadnych hádok a žiadneho vulgárneho
a agresívneho správania, ako to zažívala pri matke. Odkedy je maloletá dcéra zverená do jeho osobnej

starostlivosti, sa matka žiadnym spôsobom nezaujímala o dcéru, o jej zdravotný stav, nemala potrebu
maloletú dcéru ani len počuť, neplnila si vyživovaciu povinnosť, až kým nezasiahol súdny exekútor,
nezaujímala sa, ako a či vôbec maloletá dcéra nastupuje do školy, či nepotrebuje niečo, ako to zvláda.
Otec uvádza, že s maloletou dcérou má vytvorený veľmi silný citový vzťah a puto a trvá na tom, že ak sa
má s matkou maloletá dcéra stretávať, tak za prítomnosti psychologičky na ÚPSVaR v P., aby ju matka

svojím konaním a správaním negatívne nepoznačila po psychickej stránke.

14. Kolízny opatrovník v správe o aktuálnej rodinnej situácii uviedol, že matke bolo poskytované
sociálne poradenstvo a práve kolízny opatrovník inicioval stretnutia matky a dcéry na pôde Referátu
poradensko-psychologických služieb. K stretnutiu zo dňa 13.01.2025 zaslala psychologička Referátu

poradensko-psychologických služieb nasledujúce informácie: „Počas stretnutia si boli matka a dcéra
veľmi blízke. Ich spoločné aktivity svedčia o snahe matky podporovať u H. kognitívny rozvoj a zároveň
prehlbovať vzájomné puto. Rozhovory prebiehali prirodzene. Bolo zjavné, že mal. H. kontakt s matkou
chýba.“. Dňa 19.03.2025 bolo zrealizované ďalšie stretnutie matky a maloletej H., z ktorého zaslala
psychologička Referátu poradensko-psychologických služieb nasledujúce informácie: „Počas interakcie

medzi matkou a maloletou H.S. bola pozorovaná pozitívna emočná výmena, ktorá sa prejavila fyzickým
kontaktom (objatie) a záujmom dieťaťa o prítomnosť matky (otázky na darčeky). Celková atmosféra
interakcie bola uvoľnená a nenaznačovala výrazné známky konfliktu či napätia“. Z ďalšieho stretnutia
realizovaného dňa 16.04.2024 zaslala psychologička Referátu poradensko-psychologických služiebnasledujúce informácie: „Počas stretnutia sa maloletá spontánne pýtala matky, aké darčeky jej priniesla.
S nadšením prijala set na výrobu náramkov, loptu, nálepky a oblečenie. Pri prezeraní legín verbálne
prejavila túžbu ukázať ich “mame“, čím myslela partnerku otca, ktorá ju na stretnutie doprevádzala a

v čase interakcie sa nachádzala na chodbe. Na túto situáciu reagovala matka upozornením, že ona
je jej mama, na čo maloletá uviedla, že „mama je na chodbe“. Uvedené môže naznačovať nejasnosť
v pojme rodičovskej identity alebo emocionálne pripútanie k otcovej partnerke, ktorú aktuálne vníma
ako významnú osobu vo svojom živote. Stretnutie prebiehalo v pokojnej atmosfére, počas stretnutia sa
dvakrát objali“.

Maloletá H. žije s otcom a jeho partnerkou, má stabilné rodinné prostredie, nastavené pravidlá, režim
a priestor na trávenie voľného času. V škole dosahuje H. výborné výsledky, do školy chodí pravidelne,
jej zdravotný stav je v poriadku. Maloletá H. má k dispozícii mobil, matka dieťa nekontaktuje. Kolízny
opatrovník zastáva názor, že je potrebné upraviť styk maloletého dieťaťa s matkou, stanoviť termíny
a pravidlá stretávania. Situácia v rodine je neustále zo strany kolízneho opatrovníka preverovaná, v
prípade, že bude disponovať relevantnými informáciami, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu dieťaťa, budú

vykonané neodkladné úkony a vhodné opatrenia pre dieťa.

15. Krajská prokuratúra v J. vo vyjadrení uviedla, že voči otcovi maloletej H. v súčasnosti nie je
vedené trestné stíhanie, t.j. nebolo mu vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Vo
vzťahu k tomu, či matke bol priznaný status ohrozeného, resp. chráneného svedka uvádza, že uvedené

skutočnosti podliehajú príslušnému stupňu utajenia v režime „vyhradené“. Z uvedeného dôvodu sa nie
je možné k tejto skutočnosti vyjadriť, nakoľko by už len týmto vyjadrením mohlo dôjsť k ohrozeniu
vyhradenej skutočnosti. Možno však uviesť, že matka opakovane žiadala o poskytnutie policajnej
ochrany, resp. o priznanie statusu chráneného svedka, kde príslušné orgány sa každou jej žiadosťou
zaoberali, avšak spôsob, akým bolo o jej opakovaných žiadostiach rozhodnuté, rovnako podlieha

príslušnému stupňu utajenia v režime „vyhradené“, preto nie je ani v tomto prípade možné uviesť
konkrétne skutočnosti.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom -
účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej

časti, nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými
dôkazmi, pričom dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej časti vo výrokoch I. (o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti otca), II. (o oprávnení zastupovať maloletú a správe jej majetku oboma rodičmi),
III.včastiurčeniavýživnéhood18.9.2023do29.2.2024avovýrokuIV.(oneurčenívýživnéhozaobdobie
od 21.10.2022 do 17.9.2023) je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny. V časti odvolaním napadnutého výroku III. (o určení výživného od 1.3.2024 do
budúcna), vo výroku V. (o dlžnom výživnom), vo výrokoch VI., VII. (o úprave styku) sú odvolania rodičov
čiastočne dôvodné, preto uvedené výroky odvolací súd zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 388 CSP a vo výroku VIII. (o trovách štátu) v spojení s opravným uznesením odvolací súd odmietol
odvolanie pre jeho neprípustnosť.

17. Primárne - vo vzťahu k odmietnutiu odvolania matky proti výroku VIII. v spojení s opravným
uznesením (o trovách štátu) odvolací súd východiskovo poznamenáva, že riadnym opravným
prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, je odvolanie. Podmienkou
vyžitia tohto oprávneného prostriedku je splnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí. Takouto

je aj subjektívna prípustnosť odvolania - § 359 CSP. Z tohto definičného znaku sa vyvodzuje záver,
že legitimácia k odvolaniu nepatrí účastníkovi konania bez ďalšieho. Inými slovami, odvolanie môže
podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa úplne vyhovené. Ujma sa
posudzuje z procesného hľadiska a zároveň z hľadiska objektívnej skutočnosti, nie subjektívneho
presvedčenia účastníka konania. V okolnostiach posudzovanej veci je potom z rozoberaného hľadiska

evidentné, že predmetom výroku VIII. v spojení s opravným uznesením je rozhodnutie o tom, že súd
náhradu nákladov za znalecké dokazovanie Slovenskej republike nepriznáva. Takýmto rozhodnutím
matke žiadna ujma v procesnom zmysle nevznikla, naopak, rozhodnutie súdu je nepochybne v jej
prospech, preto nedisponuje subjektívnou legitimáciou na podanie odvolania proti predmetnému výroku.Konštatované viedlo k odmietnutiu odvolania matky proti výroku VIII. predmetného rozsudku v spojení
s opravným uznesením a odvolací súd sa nebude zaoberať jeho vecnou správnosťou, pretože ak
odvolanie podá strana, v neprospech ktorej nebolo vydané rozhodnutie, je povinnosťou odvolacieho

súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b), pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky oboch rodičov je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti otca (výrok I.), o oprávnení zastupovať maloletú a správe jej majetku oboma

rodičmi (výrok II.), o určení výživného (výrok III.), o neurčení výživného za obdobie od 21.10.2022 do
17.9.2023 (výrok IV.), o dlžnom výživnom (výrok V.), o styku matky s dcérou (výroky VI., VII.), o trovách
štátu (výrok VIII.), ako aj závislý výrok o trovách konania (výrok IX.). Matka svoju odvolaciu argumentáciu
postavila na svojom presvedčení, že neboli splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti
pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, namieta rozsah stanoveného bežného výživného
a určenie dlžného výživného, úpravu stretávania sa s dcérou. Na druhej strane otec namieta oprávnenie

zastupovať maloletú a správu jej majetku oboma rodičmi a rovnako rozsah určeného výživného.

19. Odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnený návrh matky vo vzťahu k prerušeniu konania,
ktorý napokon v rámci pojednávania na odvolacom súde matka vyhodnotila tak, že na ňom netrvá.
Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, tzn. také prerušenie konania,

ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým
o riešenie predbežnej otázky, a to takej, ktorú si súd v zásade môže pre svoje rozhodnutie posúdiť
buď sám alebo v záujme jednotnosti rozhodovania preruší konanie a vyčká na rozhodnutie príslušného
orgánu alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je
otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie vedie k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.

Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď
tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania,
preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku, ako pravidlo (uznesenie NS SR
sp.zn. 3Cdo/150/2010). Procesnoprávnym následkom prerušenia konania totiž je, že sa nevykonávajú
procesné úkony a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt. V danej veci prebieha konanie

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom prebiehajúcom konaní bolo
nariadené a vykonané znalecké dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej. Zohľadňujúc vyššie uvedené odvolací súd v súlade so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že nebol daný dôvod na prerušenie konania, napokon v rámci pojednávania
na odvolacom súde matka netrvala na prerušení konania. Odvolací súd má za to, že prerušenie

celého konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej nie je v záujme a v
prospech maloletej. Podľa názoru odvolacieho súdu nebráni žiadna prekážka v tom, aby za zváženia
všetkých doposiaľ medzi rodičmi zistených skutočností, vykonaných dôkazov, prípadne ďalších vo veci
vykonaných dôkazov zvolil v danej veci iné vhodné opatrenie, naviac ak ide v tomto prípade o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu. Odvolací súd v danom prípade priorizuje právo maloletých na také

súdne konanie, ktoré prebehne čo najrýchlejšie, hospodárne a bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd
preto postup súdu prvej inštancie vyhodnotil ako správny a zákonný, ak konanie neprerušil.

20. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom I. (o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca), II. (o
oprávnení zastupovať maloletú a správe jej majetku oboma rodičmi), III. v časti určenia výživného od

18.9.2023 do 29.2.2024 a vo výroku IV. (o neurčení výživného za obdobie od 21.10.2022 do 17.9.2023)
uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez
toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje
právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci,
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV.ÚS372/08).Podľanázoruodvolaciehosúdusúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistilskutočný
stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Napadnutýrozsudok v uvedených výrokoch považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje
nasledovne.

21. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný
súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je

konzistentné. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Vykonané dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov
neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo
vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z

hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť
len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel
formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy súdu,
na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených

skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie. Na tomto mieste je však
potrebné zdôrazniť, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností je vždy výsledkom posúdenia
vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných
s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie je založené na riešení
čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj

5Cdo/87/2017). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk na určenie výživného
preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných
hraniciach (porovnaj 8Cdo/50/2017). Súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a
individuálne posúdil pomery účastníkov konania.

22. Matka svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu maloletej dcéry do osobnej starostlivosti
otca postavila na svojom presvedčení, že súd svoje závery, resp. rozhodnutie o určení formy osobnej
starostlivosti k maloletej založil výlučne len na záveroch nepravdivého znaleckého posudku, resp. sa
súd nezaoberal viacerými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré popierajú závery súdu prvej inštancie
a tiež nasvedčujú tomu, že je v najlepšom záujme maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky.

Matka je presvedčená, že existuje reálne ohrozenie maloletej a jej zdravého a nerušeného vývoja v
dôsledkupáchaniatrestnejčinnostiotcommaloletejatým,žebolvytrhnutázbezpečnéhoaprospešného
prostredia od matky. Naopak, otec sa domáha zverenia dcéry do svojej osobnej starostlivosti a chce
preukázať nekompetentnosť matky, čo sa odzrkadlilo na maloletej H. a tvrdenia matky popiera.

23. Pokiaľ obaja rodičia poukazovali na nevykonanie dôkazov, resp. účelové vykonanie dôkazov,
odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné
(zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné,
nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného
stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z
návrhovnavykonaniedokazovaniapovažovalzanesúvisiacesdanouvecou,nadbytočné,nemajúcepre
vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou

možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Odvolací súd konštatuje, že z
uvedených dôvodov považuje tieto námietky za nedôvodné.

24. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že manželia tvorili spoločnú domácnosť vo Š.A. a po
presťahovaní sa zo Š. tvorili spoločnú domácnosť v J. len veľmi krátku dobu, lebo matka sa spolu

s dcérou presťahovala na Slovensko, avšak ich kontakt sa neprerušil, naďalej sa stretávali, chodili
spoločne na výlety a trávili spolu voľný čas. Matka s rozvodom manželstva nesúhlasila s poukazovaním
na to, že s manželom sa stretávajú, intímne spolu žijú a spoločne sa starajú o maloletú dcéru. Ako jediný
dôvod rozvodu manželstva a opustenia spoločnej domácnosti uviedla matka drogovú trestnú činnosť jejmanžela. Matka má z predchádzajúceho manželstva vyživovaciu povinnosť k synovi C., ktorý je zverený
do starostlivosti otca, má s ním určený styk v rozsahu 12 dní každý druhý mesiac, a má voči nemu určenú
vyživovaciu povinnosť vo výške 85 Eur mesačne. Na druhej strane manžel už spolužitie vo Š. hodnotil

ako zlé, matka mala veľké výkyvy v správaní, rozčúlila sa pre drobnosti a odchádzala z domácnosti,
pričom niekedy aj s dcérou, aj v noci na stanicu, nestarala sa o udržiavanie poriadku v domácnosti,
nevarila a nezabezpečovala potreby rodiny, matka vydržala žiť rodinným životom len určitú chvíľu,
potom potrebovala určitú voľnosť a odchádzala na Slovensko, stále sa zaoberala módnymi značkami
a sociálnymi sieťami, snažila sa prezentovať ako žena žijúca v luxuse, zverejňovala svoje obnažené

fotky a dopisovala si s cudzími mužmi. Aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti sa stretávali, lebo
matka podmieňovala stretnutie s dcérou spoločným výletom alebo spoločnou aktivitou a keďže dcéra
mu veľmi chýbala a chcel s ňou byť čo najčastejšie, tak pristúpil na podmienky matky a zúčastňoval sa
spoločných aktivít. Vážne nezhody rodičov plynú najmä z matkinho tvrdenia o medzinárodnom obchode
s drogami zo strany otca.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo vzťahu k relevantnosti znaleckého dokazovania,
túto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého
dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho
hodnoteniu (podľa § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd

pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný
dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec
musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú
svojimi zmyslami. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach

týkajúcich sa odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletou, skúmania osobnostných
predpokladov rodičov pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, dopadu konfliktov medzi rodičmi na
maloleté dieťa. Znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a
vykonanépsychologickévyšetrenie,prehľadnýmalogickýmzdôvodnenímvyložilasvojeodbornézávery
a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadaných odborných otázok postupovala.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého
posudku vypracovaného H.. Z. Z.. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak považoval za jeden
z ťažiskových, nie však rozhodujúci Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou H.. Z.
Z.. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu

maloletej a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca za správne. Žiada sa zdôrazniť, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletej H. do osobnej starostlivosti otca založil na záveroch,
ktoré sú akceptovateľné v kontexte iných vykonaných dôkazov rozvedených podrobne v odôvodnení
napadnutého rozsudku, najmä výsluchov a vyjadrení rodičov, ako aj listinných dôkazov v konaní pred

súdom prvej inštancie, vyjadrení kolízneho opatrovníka, výsledkov realizovaných asistovaných stretnutí.
V uvedenej veci je potrebné konštatovať, že ide o subjektívnu nepokojnosť matky so závermi posudku,
pričom závery znaleckého posudku je potrebné hodnotiť z hľadiska ich logickosti a presvedčivosti s
tým, že účastník konania, ani súd nemôže znalecký posudok hodnotiť z hľadiska odbornosti, keďže na
to nemá potrebné znalosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že matka neuviedla v zásade žiadne

relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o záveroch súdu vo vzťahu k jeho
rozhodnutiu o zverení maloletej H. do starostlivosti otca.

27. Odvolací súd konštatuje, že dôvodom vážneho výchovného nedostatku je vyostrený konflikt
rodičov, ktorý sa časom nezmierňuje, práve naopak, eskaluje vyvolávaním konfliktov matkou maloletej

(podávanie trestných oznámení na otca, obviňovanie otca, spochybňovanie záverov a výhrady k
znalkyni, kolíznemu opatrovníkovi), aktuálne aj otcom, ktorý má výhrady k stretávaniu matky s
dcérou. Príčiny tohto stavu prezentujú rodičia diametrálne odlišne, objektívne nekriticky, ignorujúc
najlepší záujem maloletej. Pri riešení vzájomného konfliktu rodičov intervenoval aj kolízny opatrovník
poskytovaním sociálneho poradenstva a iniciovaním stretnutí matky a dcéry na pôde Referátu

poradensko-psychologických služieb. Konflikt rodičov a ich neschopnosť sa konštruktívne dohodnúť v
záujme spoločnej dcéry sa výrazne premietol do rôznych návrhov rodičov na nariadenie neodkladných
opatrení, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie (body odôvodnenia 11., 30.). Súd teda v priebehu
konania intervenoval v rodine, keď autoritatívne upravil výkon rodičovských práv a povinností, a toformou neodkladného opatrenia, keďže sa vyžadoval okamžitý zásah do pomerov účastníkov konania,
nečakajúc na rozhodnutie vo veci samej, pre prijatie ktorého nebol toho času dostatočne zistený
skutočný stav veci.

28. Vo vzťahu k tvrdeniam matky ohľadom drogovej trestnej činnosti otca maloletej odvolací súd
opätovne konštatuje, že otec maloletej má 3 záznamy v Registri trestov Generálnej prokuratúry SR (č.l.
736): 1. rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/358/00 zo dňa 02.11.2000, 2. rozhodnutie
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2021 zo dňa 15.03.2021 a 3. trestný rozkaz Okresného súdu

Humennésp.zn.33T/34/2006zodňa28.04.2006,pričomprivšetkýchtrochzáznamochjepoznámka,že
na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený, teda v daných prípadoch došlo k zahladeniu odsúdenia. V
zmysle ust. § 93 ods. 1 Trestného zákona platí, že ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa,
ako keby nebol odsúdený. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 737) vyplýva,
že otec maloletej sa viackrát dopustil priestupku tým, že porušil pravidlá cestnej premávky (prekročil
maximálnu povolenú rýchlosť), príp. porušil práva a povinnosti v súvislosti s cestnou premávkou (nemal

pri sebe platné doklady) ustanovené zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Uvedené skutočnosti nie sú podľa odvolacieho súdu takého charakteru, že by
bolo dôvodné spochybňovať rodičovskú spôsobilosť otca. Odvolací súd upriamuje pozornosť na sms
komunikáciu medzi účastníkmi, z ktorej badať, že matka otcovi maloletej nadáva, používa vulgarizmy
vo vzťahu k jeho osobe, jej správanie je konfliktné, útočné a výsmešné, a to aj za situácie, kedy

sa otec snaží len získať informácie o svojej maloletej dcére, či dohodnúť sa s matkou na termíne
stretnutia s maloletou H.. Z obsahu sms správ je tiež zrejmé, že matka sa otcovi maloletej „vyhráža“ a
svoju maloletú dcéru doslova využíva na dosiahnutie svojich cieľov. Za zarážajúce považoval odvolací
súd reakcie matky maloletej na adresu otca maloletej H. (príp. otca maloletého C.), ktoré obsahujú
početné sexuálne narážky a odkazujú na neštandardné sexuálne praktiky otca maloletého dieťaťa.

Takéto reakcie matky na bežné otázky otca týkajúce sa zdravotného stavu maloletej H., jej dochádzky do
H. školy, či možnosti realizácie styku otca s maloletou H. považoval odvolací súd v predmetnom konaní
za viac ako neadekvátne, úplne nevhodné a deštruujúce vzťah bývalých manželov.

29. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenie matky o páchaní drogovej trestnej činnosti otcom maloletej

doposiaľ preukázané nebolo, zároveň doposiaľ nebolo začaté trestné stíhanie. Vo vzťahu k posúdeniu
výchovného prostredia oboch rodičov vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd prijal záver, že
skutočný stav zistený súdom prvej inštancie je dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme
úpravy osobnej starostlivosti o maloletú. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane otca
maloletej, kde nezistil žiadne nedostatky. Otec má vytvorené optimálne osobnostné, ako aj výchovné

zručnosti pre výchovu maloletej dcéry a jej zdravý psychický a fyzický vývin, osobnostný a výchovný
vplyv otca má aktuálne pozitívne výsledky. Chrániac najlepší záujem maloletej H. vyžadovalo sa
ponechanie výchovného prostredia otca, u ktorého sú aktuálne preukázané lepšie výchovné podmienky
a predpoklady. Znalecké posúdenie prinieslo odborný, nestranný pohľad na rozvrátené vzťahy rodičov,
ktoré negatívne ovplyvňujú zdravý fyzický a psychický vývin maloletého dieťaťa. Doposiaľ boli v konaní

prednášanénepreukázanéosočujúcetvrdeniamatky,ktorénedávajúzárukuoptimálnostijejvýchovného
prostredia. Maloletá je v starostlivosti otca dobre adaptovaná na rodinné prostredie u otca, adaptačné
ťažkosti sa u nej neprejavujú.

30. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutočnosti prejednávanej veci a následky svojho rozhodnutia

nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám maloletej. Rodičovskú
spôsobilosť otca má odvolací súd preukázanú zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou H..
Z. Z.. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem
maloletej H., osobnosť rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah maloletej ku každému rodičovi. Súd
prvej inštancie riadne zohľadnil všetky kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej

starostlivosti o maloletú, vysporiadal sa s najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami a odôvodnenie
svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletej podloženého vykonaným dokazovaním
v časovej súvislosti, kedy bola maloletá H. v starostlivosti matky a od kedy je v starostlivosti otca
zdôrazňujúc pritom fakt, že starostlivosť otca o maloletú bola sledovaná a vyhodnocovaná priebežne,
bez zistenia akýchkoľvek nedostatkov. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so

súdom prvej inštancie považuje v záujme maloletej jej zverenie do výchovy otca, v ktorého starostlivosti
sa maloletá aktuálne nachádza bez zistených nedostatkov. Rozhodujúcim faktorom je aj skutočnosť,
že otec aktuálne dokáže primerane reagovať na vývinové potreby maloletej z hľadiska poskytovania
emočného bezpečia a spoľahlivosti, teda uvedené je v súlade so záujmom maloletej.31. S prihliadnutím na argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti o oprávnení zastupovať maloletú a správe jej majetku

oboma rodičmi (výrok II.). Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že táto úprava má oporu v
zistenom skutočnom stave. Súd prvej inštancie dôvodne upravil zastupovanie maloletej a spravovanie
jej majetku v bežných veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú
rovnaké práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov,
keď jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských

práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a
nebol zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy, preto je táto odvolacia námietka nedôvodná.

32. V kontexte uplatnených odvolacích námietok vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného skúmal odvolací súd primeranosť
určenej sumy vyživovacej povinnosti matky, ako aj určenie dlžného výživného s ohľadom na zákonné

kritéria predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať
odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Po
oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch III. v časti
určenia výživného od 18.9.2023 do 29.2.2024, IV. o neurčení výživného za obdobie od 21.10.2022 do
17.9.2023 za vecne správny a v časti odvolaním napadnutého výroku III. o určení výživného od 1.3.2024

a vo výroku V. o dlžnom výživnom je potrebné rozsudok zmeniť, pričom prijatý právny záver argumentuje
odvolací súd nasledovne.

33. Odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie za obdobie od 21.10.2022 do
17.9.2023 (výrok IV.), kedy výživné neurčil s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase od právoplatného

rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, t.j. od 21.10.2022 do 17.9.2023 bola maloletá zverená do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, počas letných mesiacov v roku 2023 bola maloletá len
v starostlivosti matky. Následne bolo nevyhnutné stanoviť vyživovaciu povinnosť v dvoch obdobiach v
závislosti od odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú samozrejme rozdielne pri dieťati, ktoré
navštevuje materskú školu a následne základnú školu. Nástup dieťaťa na predprimárne vzdelávanie a

povinnú školskú dochádzku sú už dlhodobo aj v judikatúre súdov považované za významné medzníky
ovplyvňujúcevýškuvyživovacejpovinnosti.Odvolacísúddospelkzáveru,žeod18.9.2023bolamaloletá
zverená do osobnej starostlivosti otca, čím bol preukázaný dôvod, ktorý odôvodňuje určenie vyživovacej
povinnosti zo strany matky v dvoch obdobiach v závislosti od odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
V čase do 31.8.XXXX maloletá bola v predškolskom veku a nemala žiadne mimoriadne výdavky na

odôvodnené potreby a keďže maloletá 1.9.XXXX nastúpila do X. ročníka B. školy, zvýšili sa výdavky
na odôvodnené potreby.

34. Mesačné výdavky maloletej dcéry podľa vyčíslenia otca predstavujú cca 505 Eur (náklady na školu
15 Eur, školské potreby cca 30 Eur, stravu cca 200 Eur, oblečenie a obuv cca 80 Eur; hračky, vzdelávacie

pomôcky cca 40 Eur, hygienu a drogériu cca 50 Eur, lieky cca 40 Eur, kultúrne, spoločenské a športové
vyžitie maloletej dcéry cca 50 Eur). Odvolací súd túto sumu považuje v určitých položkách za nedôvodnú
a to predovšetkým vo výdavkoch každý mesiac vynaložených na školské potreby cca 30 Eur, oblečenie
a obuv cca 80 Eur, hygienu a drogériu cca 50 Eur, lieky cca 40 Eur, kultúrne, spoločenské a športové
vyžitie cca 50 Eur. Odôvodnené potreby maloletej dcéry špecifikované otcom v konaní teda odvolací

súd považuje v určitých položkách za sčasti nadhodnotené v porovnaní s odôvodnenými potrebami
maloletých detí v tom istom veku. Na druhej strane odvolací súd predpokladá výdavky otca pohybujúce
sa na úrovni cca 250-350 Eur mesačne na X-ročnú dcéru, ak k tomu pripočítame výdavky otca na
ubytovanie, výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami dieťaťa a ostatné nepravidelné výdaje.
Odvolací súd tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej zohľadňuje aj prídavok na dieťa v sume

60 Eur v súčasnosti, ktorým štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu dieťaťa a tiež podiel otca na
výživnom. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých detí majú predovšetkým rodičia a vyplácanie
prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných
štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) sčasti hradia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto

prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené z takýchto zdrojov. Časť z
pravidelných odôvodnených potrieb maloletej by mohla a aj mala byť uspokojovaná z prídavkov na
maloletú. Po odpočítaní tejto sumy by z titulu výdavkov na maloletú mali uhrádzať jej rodičia. Následne
treba konštatovať, že pri výživnom zo strany otca a prídavkoch na dieťa je súdom určené výživné zostrany matky od 18.9.2023 do 31.8.2024 vo výške 120 Eur mesačne, a od 1.9.2024 do budúcna vo výške
140 Eur mesačne postačujúce na výživu maloletej vzhľadom na jej odôvodnené výdavky a potreby a
zároveň zodpovedajúce otcom preukázaným výdavkom, ktoré aj odvolací súd považuje v niektorých

položkách za nadhodnotené a nedôvodné.

35. Osobne sa o maloletú stará otec, pričom výkon jeho osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy
v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti, no nemožno opomenúť
fakt, že matka má výrazný záujem na podieľaní sa na starostlivosti o dcéru, avšak otec so stretávaním

súhlasí iba v minimálnom rozsahu a žiada, aby matka sa v podstate podieľala na starostlivosti o dcéru
iba výživným, a na druhej strane sa s dcérou stretávala len v minimálnom rozsahu každý tretí víkend v
mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Uvedené odvolací súd nemôže nechať bez
povšimnutia a nemôže konštatovať, že je to v súlade so záujmom dieťaťa.

36. Odvolacie námietky sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností matky

vo vzťahu k správnosti záveru prispievať na výživu maloletej v súdom určenej výške. Pokiaľ ide o
schopnosti a možnosti povinného rodiča, tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri
posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové)

pomery dané napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými
skúsenosťami.

37. K odvolacej argumentácii oboch rodičov odvolací súd konštatuje, že skutočný stav veci zistený
súdom prvej inštancie a jeho právne závery vo vzťahu k určeniu rozsahu výživného považuje za

dostatočný, avšak odvolací súd učinil odlišný záver zo skutkových zistení vo vzťahu k potencionalite
príjmov matky, čo má vplyv pre zmenu výšky výživného od 1.3.2024 ako ju stanovil súd prvej inštancie.
Odvolací súd argumentuje svoje závery nasledovne:

38. Zo skutočného stavu veci zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Matka

maloletej bola v období od 7.12.2022 do 31.8.2023 zamestnaná v spoločnosti C. X..S.., G. XX, J. na
dobu neurčitú, jej pracovný pomer v tejto spoločnosti skončil okamžitým skončením pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňom 31.8.2023 z dôvodu
neospravedlnenej neprítomnosti v práci, čo zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo strany zamestnanca. Podľa mzdového listu za obdobie 1-8/2023 predstavoval čistý príjem

matky 927,64 Eur mesačne. V období od 1.10.2023 do 15.3.2024 bola matka maloletej zamestnaná v
spoločnosti Ľ. X..S.., F. X, G., pričom k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou zo dňa 15.3.2024
bez uvedenia dôvodu. Príjem matky predstavoval za 10/2023 sumu 881,42 Eur, za 11/2023 sumu 885,73
Eur, za 12/2023 sumu 794,07 Eur, za 1/2024 sumu 67,79 Eur. Podľa daňového priznania matky za rok
2023 bol príjem matky od všetkých zamestnávateľov vo výške 11.361,58 Eur t.j. 946,798, zaokrúhlene

947 Eur mesačne priemerne. Matka maloletej má dve vyživovacie povinnosti. Dňa 29.11.2024 matka
uzavrela Zmluvu o Y. S. C. J. F. H. na dobu neurčitú. Za výkon S. matka dosiahla príjem za január -
február 2025 vo výške 1.250 Eur, za marec 2025 vo výške 840 Eur, za apríl 2025 vo výške 420 Eur, za
máj 2025 vo výške 840 Eur. Matka má na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení oprávnenie
vykonávať poskytovanie služieb S. M. so vznikom oprávnenia 24.1.2022.

39. Odvolací súd vychádza z toho, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vychádzal pri
rozhodovaní o určení výživného do 29.2.2024 z príjmu matky vo výške cca 947 Eur, je náležitý a má
oporu vo vykonanom dokazovaní (bod 32. odôvodnenia, za obdobie 1-8/2023 predstavoval čistý príjem
matky 927,64 Eur mesačne, za 10/2023 sumu 881,42 Eur, za 11/2023 sumu 885,73 Eur, za 12/2023

sumu 794,07 Eur, za 1/2024 sumu 67,79 Eur, podľa daňového priznania matky za rok 2023 bol príjem
matky od všetkých zamestnávateľov zaokrúhlene 947 Eur mesačne priemerne). Odvolací súd ale učinil
odlišný záver zo skutkových zistení vo vzťahu k potencionalite príjmov matky, čo má vplyv pre zmenu
výšky výživného od 1.3.2024 ako ju stanovil súd prvej inštancie, keď odvolací súd skúmal nielen reálne
príjmy matky, ale aj jej možnosti a schopnosti, vo vzťahu k živnostenskému oprávneniu matky vykonávať

poskytovanie služieb S. M. so vznikom oprávnenia 24.1.2022. V zmysle tejto skutočnosti v období od
29.2.2024 do budúcna ustálil odvolací súd schopnosť matky dosahovať príjem v rozsahu cca 840 Eur
- 1.250 Eur.40. Otec namieta, že súd pri určení vyživovacej povinnosti matky mal vychádzať z jej potenciálneho
príjmu, aký by mohla dosahovať vzhľadom na svoje vzdelanie, vek a možnosti uplatnenia sa na
trhu prácu. Odvolací súd k tomu uvádza, že je samozrejmé, že pri určení vyživovacej povinnosti na

nezaopatrené dieťa vychádza súd z posúdenia celkovej majetkovej a príjmovej situácie povinného
rodiča, ak však povinný riadne pracuje, má stabilný príjem, nie je dôvod vychádzať pri určení vyživovacej
povinnosti z jeho možného potencionálneho príjmu. Príjem matky pri rozhodovaní o určení výživného
do 29.2.2024 je dostatočný na určenie vyživovacej povinnosti zabezpečujúcej spolu s vkladom otca
úhradu všetkých nákladov potrebných v starostlivosti o dieťa. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62

ods. 2 Zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovne svojich rodičov. V reálnom
svete starostlivosti o dieťa to znamená, že životná úroveň dieťaťa sa priamo odvíja od životnej úrovne
rodičov. Nie je možné nastaviť výdavky maloletého dieťaťa tak, aby prevyšovali majetkové a príjmové
schopnosti rodičov, pričom následne vyvíjať tlak na rodičov na dosahovanie, čo najväčšieho príjmu
za účelom uspokojenia potrieb dieťaťa, ktoré reálne nezodpovedajú životnej úrovne rodičov, ale ich
vysoko prevyšujú. Na druhej strane v prejednávanom prípade pri zistenom potenciálnom príjme matky je

dôvodnéaspravodlivévychádzaťzpotenciálnehopríjmuprirozhodovaníourčenívýživnéhood1.3.2024
do budúcna.

41. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom

štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie
je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň
nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a
zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované
rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý

je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé
vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej
dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a
styk s dieťaťom. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania
výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací

súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj
spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Pri veku maloletých detí
0-5 rokov a pri vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom je tzv. tabuľkové výživné určené 12
% z čistého príjmu povinného rodiča, a pri veku maloletého 6-9 rokov vo výške 14 % z čistého príjmu
rodiča. Určené výživné na maloletú za jednotlivé obdobia tak zodpovedá vyššie uvedeným pravidlám

pre určenie výživného tzv. tabuľkovému výživnému, aj pri zohľadnení individuálnosti tohto prípadu.

42. Odvolací súd po posúdení všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú
H. prijal záver o primeranom výživnom vo výške 120 Eur mesačne od 18.9.2023 do 31.8.XXXX (maloletá
bola v J. veku), a od 1.9.XXXX do budúcna vo výške 140 Eur mesačne (maloletá nastúpila do X.

ročníka B. školy). Určená výška výživného postupne zohľadňuje vek, ako aj odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, zohľadňuje mieru osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky (8 dní v mesiaci)
a zodpovedá príjmovým a majetkovým pomerov povinnej matky.

43. Odvolací súd uvádza, že zo súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu bolo možné vo

veci rozhodnúť o vzniknutom dlžnom výživnom s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania a
predovšetkým sledujúc, aby sa výživné (bežné a dlžné) dostalo k maloletému dieťaťu v čo najkratšom
čase. Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený, vznikol
nedoplatoknadlžnomvýživnomzaobdobieod18.9.2023do30.6.2025vovýške1.080Eur.Odvolacísúd
dospel k výške dlžného výživného s prihliadnutím na skutočnosť, že matka od 18.9.2023 po súčasnosť

platí výživné na dcéru vo výške 80 Eur mesačne, pričom súdom jej bola určená povinnosť prispievať na
výživu maloletej H. sumou vo výške 120 Eur mesačne od 18.9.2023 do 31.8.2024 (12 mesiacov x 40 Eur,
rozdiel medzi určeným výživným 120 Eur a matkou plateným výživným 80 Eur) a za obdobie od 1.9.2024
do 30.6.2025, t.j. do konca mesiaca, kedy rozhodol odvolací súd, sumou vo výške 140 Eur (10 mesiacov
x 60 Eur, rozdiel medzi určeným výživným 140 Eur a matkou plateným výživným 80 Eur ), t,j, spolu 1.080

Eur. Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, odvolací súd postupoval podľa § 232 ods. 3 CSP.

44. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, nepovažuje za
spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože matke muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosťa pri primeranej prezieravosti si mohla predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu
dlžného výživného. Odvolací súd dlžné výživné v sume 1.080 Eur povolil matke zaplatiť v lehote do 3
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Je nepochybné, že ani otec maloletej pri uspokojovaní jej potrieb

nebol zvýhodnený splátkami a musel potreby maloletej uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto
odvolací súd má za to, že lehota určená súdom je dostatočne dlhá na to, aby matka dlžné výživné
uhradila.

45. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované

právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však čl. 9 ods. 3
tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by

to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval
na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po
tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

46. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že

právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy
v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou

nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujemopiera,musiabyťvdanomkonanípreukázané(UznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. II.ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom
môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom
negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na

ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom,
alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe
rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase
založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal
vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve

rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať.
Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten-ktorý
modelúpravystykudruhéhorodičasmaloletýmdieťaťomzhľadiskasledovaniajehonajlepšíchzáujmov.
Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po
citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý

vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym
atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

47. Pokiaľ ale ide o rozhodnutie v otázke úpravy styku matky s dcérou (výroky VI., VII.), odvolací súd sa s
názorom prvoinštančného súdu nemohol stotožniť a v tejto časti považuje odvolanie matky za dôvodné.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka má rada svoju dcéru, jej kontakt s dcérou je bez
rizika, je preto nesprávne rozhodnutie súdu, ak neupravil osobné stretávanie sa matky s dcérou. Je
nepochybne v záujme maloletej, aby bol zabezpečený ich pravidelný osobný styk, stretávanie matky
podľa názoru odvolacieho súdu s dcérou môže za daného stavu prebiehať štandardným spôsobom.
Je úlohou súdu poskytnúť rodine podporu a zastaviť prehlbujúce sa odcudzovanie medzi dieťaťom a

rodičom,nakoľkotuidepredovšetkýmonajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa.Odvolacísúdkonštatuje,že
asistovaný styk priniesol žiadaný efekt, maloletá je vo veku X rokov a je potrebné, aby stretávanie matky
s dcérou prebiehalo prirodzene, bez nutnej prítomnosti iných osôb. Odvolací súd z uvedených dôvodov
má za to, že asistovaný styk vzhľadom na aktuálny stav v rodine, ako aj závery psychologičky v správe
o asistovaných stretnutiach realizovaných na pôde Referátu poradensko-psychologických služieb už

zjavne nie je namieste, preto odvolací súd pri úprave styku nad touto možnosťou už neuvažoval. Podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné vytvoriť priestor pre matku, aby sa podieľala na výchove maloletej
aj počas dní, kedy dieťa navštevuje školské zariadenie, kedy je povinné si plniť školské povinnosti, kedynie je možné vytvárať len možnosti pre hru alebo zábavu, ale aby matka si svoju rodičovskú pozíciu
uvedomila a viedla aktívny spôsob výchovy.

48. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd pristúpil k zmene výrokov, ktorým súd neupravil
osobný styk matky s dcérou a upravil iba telefonický kontakt, pričom sa stanovil styk aj počas školského
roka v každom párnom kalendárnom týždni od štvrtku od 15.00 hod. do pondelka do 7.45 hod.
nasledujúceho kalendárneho týždňa, počas vianočných sviatkov, počas Veľkej noci a prázdnin. Odvolací
súd v predmetnej veci v záujme dieťaťa pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov

medzi rodičmi a maloletým dieťaťom reflektoval potrebu udržiavania vzťahu medzi matkou a maloletým
dieťaťom Z daných zistení vyplýva, že matka má záujem podieľať sa na výchove svojej dcéry a žiadala
o vytvorenie dostatočného priestoru, aby mohla dcéru vychovávať.

49. Záverom odvolací súd dodáva, že v množstve prípadov týkajúcich sa sporov o maloleté deti zo
strany ich rodičov poukazujúcich síce na záujmy maloletých detí a potrebu ich ochrany, paradoxne

dochádza, a mnohokrát už nezvratne, k poškodeniu záujmov detí. Odvolací súd poznamenáva, že
zobral do úvahy všetky aspekty a špecifiká veci a pri hodnotení záujmu maloletého dieťaťa prihliadol aj
na súčasné postoje maloletej, ovplyvnené aj samotným otcom, pričom zhodnotil predchádzajúci citový
vzťah s matkou počas ich spolužitia s maloletou a otcom a považuje za potrebné zdôrazniť, že je
potrebné, aby rodičia našli spoločnú reč, a to v záujme spoločnej dcéry, s cieľom dopriať jej kompletnú

rodinu, ktorú tvoria obaja rodičia, aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti, pretože nemožno
znevažovať rolu druhého rodiča tým spôsobom, že sa rodič, s ktorým deti žijú v spoločnej domácnosti,
snaží presvedčiť dieťa, že oni sami sú rodina a druhý rodič do ich života už nepatrí a nie je dôležitý.

50. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd

môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad
vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov
a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Podľa odseku 8 veta prvá, druhá, súd hodnotí
účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.

51. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že
nariadenie dohľadu súd ukladá vtedy, ak záujem na riadnej výchove maloletej vyžaduje jej dlhodobejšie
sledovanie, predpokladá závažnejšie trvajúce narušovania alebo ohrozovania výchovy maloletého
dieťaťa. Vyslovením dohľadu nad maloletým dieťaťom vzniká súdu povinnosť ďalej sledovať výchovný

proces maloletého dieťaťa. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne,
jednak pred skončením doby, na ktorú bolo uložené tak, aby vedel zhodnotiť splnenie stanoveného účelu
a rozhodnúť o ďalšom postupe. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného
opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia, alebo v uložení iného
výchovného opatrenia, prípadne v opakovanom uložení toho istého výchovného opatrenia. Ak súd zistí,

že sledovaný účel bol dosiahnutý, zruší nariadené výchovné opatrenie.

52. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že záujem na riadnej
výchove maloletej si vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie, preto odvolací súd rozhodol o výchovnom
opatrení - dohľade nad maloletou vzhľadom na dlhodobé problémy a nezhody rodičov ohľadom

starostlivosti o dcéru. Je v záujme maloletej, aby bolo nariadené výchovné opatrenie, vzhľadom na
dlhodobopretrvávajúceproblémyvrodine,keďmaloletédieťapotrebujevytvoreniestabilnéhorodinného
prostredia, v ktorom bude zabezpečená jej riadna starostlivosť. Uložený dohľad je dlhodobejším
výchovným opatrením, teda nemá jednorazový charakter, pričom dohľad bude súd vykonávať za
súčinnosti najmä orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, formou pravidelných dožiadaní.

53. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov,
nespôsobilú ovplyvniť úpravu rodičovských práv a povinností, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. (o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca), II. (o oprávnení zastupovať maloletú a správe
jej majetku oboma rodičmi), III. v časti určenia výživného od 18.9.2023 do 29.2.2024 a vo výroku
IV. (o neurčení výživného za obdobie od 21.10.2022 do 17.9.2023) potvrdil postupom vyplývajúcim z

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a za použitia § 388 CSP rozsudok zmenil v časti
odvolaním napadnutého výroku III. (o určení výživného od 1.3.2024), vo výroku V. (o dlžnom výživnom),
vo výrokoch VI., VII. (o úprave styku) a vo výroku VIII. (o trovách štátu) v spojení s opravným uznesením
odvolací súd odmietol odvolanie pre jeho neprípustnosť.

55. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení

§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).