Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223202239
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7223202239.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M.
A., N.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., B. N.. X,
K., dieťa rodičov: matka V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. N. XX, V., a otec M. A., N.. XX.XX.XXXX, A. N. XX,
V., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately, B. N. X, K., na vyslovenie osvojiteľnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského
súdu Košice č.k. 78P/33/2023-75 zo dňa 13.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ (ÚPSVaR K.) sa podaným návrhom domáhal vyslovenia, že maloletý M. A. je osvojiteľný.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„Vyslovuje, že mal. M. A., N.. XX.X.XXXX, zapísaný v knihe narodenín matričného úradu A. A., vo zväzku
XXX, ročník XXXX, na strane XX pod por. č . XXX, je o s v o j i t e ľ n ý .“

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 52, § 137 ods. 1, § 138 ods. 1, § 139 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 102 ods. 1 písm. a), § 102 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z.

o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u maloletého dieťaťa
sú splnené podmienky osvojiteľnosti v zmysle Zákona o rodine s tým, že rodičia maloletého počas
najmenej6mesiacovneprejavovaliskutočnýzáujemomaloletédieťa,najmätým,žehonenavštevovalia
nekontaktovali. Od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti manželov F., t.j. od 28.10.2021, kedy bol

maloletýodovzdanýzostarostlivosticentradodočasnejstarostlivostimanželov,rodičiapestúnovosobne
nekontaktovali. Matka maloletého síce deklarovala záujem o svoje maloleté dieťa, no svoje tvrdenie
neprejavila v praxi. V konaní neboli preukázané žiadne závažné prekážky, ktoré by rodičom bránili v
kontakte maloletého dieťaťa. Rodičia o maloleté dieťa dlhodobo neprejavujú pravidelný záujem. Aj keď
sa telefonicky raz za 3-4 mesiace ozvali, skutočný záujem o maloleté dieťa neprejavovali, z čoho možno
usúdiť, že u matky aj otca došlo k zániku pocitu zodpovednosti za osobu maloletého M.. Za daných

okolností súd prvej inštancie postoj rodičov maloletého k vlastnému dieťaťu kvalifikoval ako nezáujem
biologického rodiča, ktorý pretrváva z dlhodobého hľadiska, a teda jedná sa len o formálny záujemrodičov, ktorý nemožno považovať za právne relevantné prejavenie záujmu o maloletého. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie, zohľadňujúc najlepší záujem maloletého, vyslovil osvojiteľnosť
maloletého M..

5. O trovách konania súd nerozhodoval s odkazom na ust. § 57 CMP, pretože takýto návrh podaný nebol.

III. Obsah odvolania matky

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého. Uviedla, že
nesúhlasí s adopciou svojho maloletého syna, nosila ho pod srdcom a porodila ho vo veľkých bolestiach.
Je pripravená sa o neho starať a nikdy nesúhlasila s tým, aby jej bol odobratý. Kolízny opatrovník
maloletého jej nebol nápomocný, naopak, robil všetko pre to, aby jej maloleté dieťa bolo odňaté. Trvá
na tom, aby jej bolo umožnené sa o maloletého M. starať.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa

zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre vyslovenie osvojiteľnosti mal. M..

9. Podľa § 137 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca
dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.

10. Podľa § 138 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.

11. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov

osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

12. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine, o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa
uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 31 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak

ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník"). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa
nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v

konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

14. Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

15. Podľa § 60 Zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého
dieťaťa.16. Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme
maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na

ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

17. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že návrh na vyslovenie osvojiteľnosti podal dňa
22.03.2023 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K..

18. Mestský súd Košice uznesením č. k. 78P/33/2023-46 zo dňa 20.09.2023 ustanovil mal. M. A.
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. (výrok I.), Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny K. uložil vyjadriť sa k návrhu na začatie konania a prešetriť pomery na strane mal. dieťaťa (výrok
II.).

19. Z kontextu uvedeného je zrejmé, že návrh na vyslovenie osvojiteľnosti podal Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny K., teda ten istý Úrad, aký bol mal. M. ustanovený za kolízneho opatrovníka, ktorého
primárnou úlohou je dohliadať na ochranu práv a záujmov mal. dieťaťa.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok ESLˇP vo veci Havelka v. CˇR zo dnˇa 25. ju
´na 2007, cˇ. 23499/06, bod 62, z ktorého vyplýva: „Soud navíc nemůže uspokojivě vyhodnotit, zda tyto

důvody, pakliže by byly relevantní, jsou dostačující pro účely článku 8 odst. 2, aniž by zároveň neurčil,
s přihlédnutím ke zvláštním okolnostem každého případu, zda rozhodovací proces zajistil stěžovatelům
požadovanou ochranu jejich zájmů (Sommerfeld proti Německu [velký senát], č. 31871/96, § 66 a 68,
ESLP 2003-VIII (výňatky)). Z tohoto hlediska považuje Soud za politováníhodné, že orgán sociálně-
právní ochrany, který podal návrh na svěření dětí do ústavní výchovy, byl ustanoven opatrovníkem

dotčených stěžovatelů (viz rovněž § 26 výše) a že tito stěžovatelé, ačkoli již v dané době dosáhli
věku třinácti, dvanácti a jedenácti let, nebyli soudy přímo vyslechnuti. Je třeba rovněž podotknout,
že první stěžovatel byl vyslechnut odvolacím soudem až ve chvíli, kdy byly jeho děti již po dobu
jednoho roku umístěny v dětském domově, ačkoli soudu prvního stupně nic nebránilo v tom, aby jej
osobně předvolal poté, co se nedostavil na jednání konané dne 15. června 2004. Pro účely přijetí

tak zásadního rozhodnutí pro budoucnost dětí přitom názory rodičů, kteří projevili svůj zájem, musí
nutně patřit k prvním zvažovaným skutečnostem. Soud, který opětovně zdůrazňuje, že mu nepřísluší
posuzovat namísto příslušných vnitrostátních orgánů, jaká opatření měla být přijata, neboť tyto orgány
jsou pro toto hodnocení způsobilejší zejména proto, že jsou v přímém kontaktu se souvislostmi dané
věci a zúčastněnými stranami (viz, mutatis mutandis, Reigado Ramos proti Portugalsku, č. 73229/01, §

53, 22. listopad 2005; Fiala proti České republice, č. 26141/03, § 99, 18. červenec 2006), je současně
nucenkonstatovat,žesoudyvdanémpřípaděnepřijalyvšechnaopatření,ježbyjimtakovýpřímýkontakt
zajistila.“
Podľa odvolacieho súdu tak vyvstáva otázka, či je možné účinne zastupovať maloletého a hájiť jeho
najlepšie záujmy, keď podaný návrh implikuje postoj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately k prejednávanej veci, a aby konečné rozhodnutie, ktoré je v kompetencii súdu, skutočne bolo
vydané v súlade s najlepším záujmom mal. dieťaťa.

21. Na možný konflikt záujmov poukazovalo aj Ministerstvo vnútra, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci
pripomienkového konania novely č. 338/2022 Z. z., ktoré doterajší text § 117 odporúčalo označiť ako

odsek 1 a doplniť odsekom 2 v tomto znení: „(2) Za opatrovníka maloletého v súdnom konaní nemožno
ustanoviť ten orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na návrh ktorého sa začalo
súdne konanie.“. Účelom navrhovanej právnej úpravy bola snaha zaručiť maloletému právo na riadne
zastúpenie kolíznym opatrovníkom v súlade s § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V aplikačnej praxi vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vyskytujú prípady, keď v procesnom postavení navrhovateľa

a kolízneho opatrovníka vystupuje spravidla ten istý zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra, sociálnych vecí a rodiny SR nad rámec predkladaného návrhu
žiadalo upraviť § 117 Civilného mimosporového poriadku v tom zmysle, aby bolo zrejmé, že súd ustanoví
za opatrovníka maloletému orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iba v tom prípade,
ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nepodal návrh na začatie konania v tejto veci.

Aj napriek tomu, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá byť prvou voľbou pre
funkciu kolízneho opatrovníka, súd spravidla do tejto funkcie ustanoví príslušný orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. Mnohé konania ale začínajú na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, a preto je vylúčené, aby tento orgán zastával súbežne úlohy navrhovateľa ajopatrovníka dieťaťa v konaní. Výkon tejto funkcie orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately je vo všeobecnosti vážnym problémom z dôvodu viacrolovosti (v čase konania musí plniť
svoje primárne úlohy, t. j. vedie prípadovú sociálnu prácu, vykonáva opatrenia, resp. zabezpečuje

alebo sprostredkováva ich vykonávanie pre dieťa a rodinu ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately a zároveň je kolíznym opatrovníkom dieťaťa v konaní), avšak v prípade, že je orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj navrhovateľom, je z pohľadu zákonnosti samotného
konania nemožné, aby plnil aj úlohu opatrovníka dieťaťa v konaní. Doriešenie zastupovania detí v
súdnom konaní je rovnako zásadné pre zlepšenie fungovania súdnictva v rodinnoprávnej agende ako

skvalitnenie a zefektívnenie jeho fungovania utvorením podmienok na špecializáciu rodinnej agendy.
Aj keď uvedené zásadné pripomienky neboli akceptované, odvolací súd možnosť konfliktu záujmov v
prípade, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je súčasne iniciátorom konania aj
opatrovníkom dieťaťa v tomto konaní, neberie na ľahkú váhu aj s ohľadom na vyššie citovaný rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva.

22. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude mal. M. ustanoviť za kolízneho opatrovníka orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý nebude totožný s orgánom, ktorý podal
návrh, následne opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, vysporiadať sa so všetkými
relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo
v súlade s najlepším záujmom mal. dieťaťa, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP aj odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 391 ods. 3 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).