Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624203334.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : KTJ

ENGINEERING, s.r.o, o sídlom Pražská ulica 778/19, Liptovské Sliače, IČO : 36009377 proti
žalovanému : SYDA, s.r.o., IČO : 46959324, so sídlom A. XXXX/X B., zastúpenému JUDr. Zuzanou
Baloghovou, advokátkou, Mostová 33, Ružomberok, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
určenie neplatnosti geometrického plánu a náhrade škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške

tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23. 8. 2024 bola na tunajší súd doručená žaloba z 23. 8. 2024, ktorej bola pridelená sp. zn. :
21C/74/2024, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti neevidovanej na liste vlastníctva nachádzajúcej sa na novovzniknutej
parcele CKN-2551/13, o výmere 577 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v k. ú. C., bez vlastníckych
práv k pozemku pod nehnuteľnosťou. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že v lokalite Kramariská,
v k. ú. C. bola v minulosti umiestnená posádka sovietskej armády, ktorá tam prevádzkovala autopark,
sklady vojenskej techniky a príslušenstvo k týmto budovám, pričom stavby boli postavené do 1. 10.

1976 v súlade so stavebným povolením a uvedené do užívania na základe kolaudačného rozhodnutia
z 15. 9. 1982. Po odchode sovietskej armády zostali tieto priestory nevyužité a ekologicky znečistené
a boli vo vlastníctve Ministerstva obrany SR, ktoré sa rozhodlo darovacou zmluvou ich previesť na Obec
Likavka za účelom investičného projektu obce so zameraním na adaptáciu týchto nehnuteľností na
poľnohospodárske účely. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo medzi obcou Likavka a Ministerstvom
obrany SR 7. 10. 2004, a následne obec Likavka odpredala žalobcovi kúpnou zmluvou z 1. 12. 2005
(v znení jej dodatku č. 1 z 15. 6. 2006) všetky nehnuteľnosti a technické zariadenia tak, ako ich

nadobudla od Ministerstva obrany SR za kúpnu cenu 2.000.000 Sk. V znaleckom posudku č. 26/2004,
vypracovaným znalcom D. A. E. sa potom nachádza výpočet všetkých nehnuteľností (či už zapísaných
na liste vlastníctva alebo nie), v rámci ktorého výpočtu je uvedená aj nehnuteľnosť označená ako :
„Výkrm prasiat“, nachádzajúca sa na par. č. 2551/9. Dňa 18. 1. 1994 bolo vydané územné rozhodnutie
ohľadne stavby nezapísanej na liste vlastníctva, nachádzajúcej sa na parcele č. 2551/9. Dňa 27. 9.
2023 žalovaný uzatvoril so štátnym podnikom Lesy SR nájomnú zmluvu, na podklade geometrického
plánu, ktorý však nereflektoval nehnuteľnosť nezapísanú na liste vlastníctva, s výmerou zastavanej

plochy 577 m2, a to pravdepodobne z dôvodu, aby sa žalovaný mohol dostať k prenájmu približne 1
ha plochy od Lesov SR. Následne žalovaný pristúpil k zabratiu stavby neevidovanej na liste vlastníctva,
postavenej na parcele (podľa geometrického plánu z roku 1998) č. 2551/9, a (v súčasnosti - podľa
geometrickéhoplánuzroku2024)naparceleč.2551/13,vovlastníctvežalobcu,azačalnanejrealizovaťstavbu : „HALA“, ako stavbu dočasnú, bez vedomia alebo súhlasu žalobcu. Následne žalobca oslovil
stavebný úrad a zistil, že tento už konal 22. 5. 2024, kedy orgán štátneho stavebného dohľadu
vykonal kontrolu, a následne nariadil žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek ďalších stavebných prác

na stavbe : „HALA“, a rovnako tak aj na nelegálnom oplotení prenajatého pozemku. Dňa 10. 6. 2024
dostal žalobca správu od orgánu štátneho stavebného dohľadu, kde v závere je konštatované, že
žalovaný ako stavebník zrealizoval stavebné úpravy a nadstavbu stavby : „HALA“ bez stavebného
povolenia, a ako stavebník napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu nerešpektoval výzvu na
zastavenie realizácie prác a zrealizoval stavbu „oplotenie“ na pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k.

ú. C.. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu poukázal žalobca na to, že konaním žalovaného
dochádza k pokusu o privlastnenie si vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcu, ktorá nie je evidovaná
na liste vlastníctva, avšak z predchádzajúcich dokumentov uzatvorených medzi Ministerstvom obrany
SR a Obcou Likavka, ako aj Obcou Likavkou a žalobcom je zrejmé, že táto nehnuteľnosť bola vždy
braná ako príslušenstvo k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva, ktorých prevod
katastrom bol vždy uskutočnený. Žalobca ďalej poukázal na to, že príslušenstvom veci sú veci, ktoré

patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali, a keďže
vojenský areál bol budovaný súčasne a obsahuje aj ďalšie prvky, ako spevnené plochy, za ktoré
žalobca zaplatil, ale rovnako nie sú evidované na liste vlastníctva, považuje žalobca rovnako aj túto
nehnuteľnosť za nehnuteľnosť, ktorú nadobudol a vždy nadobudnúť chcel, na základe kúpnych zmlúv
formou príslušenstva k hlavnej veci.

2. Dňa 9. 9. 2024 (ešte pred nariadením doručenia žaloby na vyjadrenie žalovanému) bol na tunajší
súd doručený návrh žalobcu z 9. 9. 2024, na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému, aby sa do právoplatného skončenia vo veci samej zdržal akýchkoľvek stavebných
úprav, či vykonávania stavebných prác na stavbe neevidovanej na liste vlastníctva a označenej ako :

„HALA“, ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. C.. Tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že po podaní žaloby vo veci samej zistil, že
žalovaný nerešpektuje rozhodnutie - výzvu na zastavenie prác z 22. 3. 2024, vydanú orgánom štátneho
stavebného dohľadu, ktorou bol vyzvaný, aby zastavil všetky stavebné práce na stavbe : „Oplotenie“,
nachádzajúcej sa na pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. C.. Dňa 29. 4. 2024 bol na Obec

Likavka doručený podnet konateľom žalobcu vo veci realizácie stavby : „HALA“, nachádzajúcej sa na
uvedenom pozemku, ktorej stavebníkom je žalovaný. Výsledkom tohto podnetu bol opätovne výkon
štátnehostavebnéhodohľaduz10.6.2024,záznamzktoréhožalobcavtomtonávrhuodcitoval.Žalobca
ďalej uviedol, že sa neustále zdržuje (z dôvodu svojich podnikateľských aktivít) v lokalite Kramariská, v k.
ú. C., pričom dennodenne sleduje svojvoľné nerešpektovanie rozhodnutí štátneho stavebného dohľadu

žalovaným a pokračovanie stavebných úprav, resp. prác na predmetnej nehnuteľnosti „HALA“, ktorým
takto chce zabrániť.

3. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. : 21C/74/2024 zo 17. 9. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť (aj
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/145/2024 z 27. 11. 2024) súd prvej inštancie

rozhodol, že :

„Návrh žalobcu z 9. 9. 2024, doručený na tunajší súd 9. 9. 2024, ktorým sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa do právoplatnosti
skončenia konania vo veci samej akýchkoľvek stavebných úprav, či vykonávania stavebných prác

na nehnuteľnosti neevidovanej na liste vlastníctva a označenej ako : „HALA“, ktorá je postavená na
pozemku registra „C“ parc. č. 2551/9, v k. ú. C., zamieta .“

4. Uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho z 27. 11. 2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 6. 11. 2024, sp. zn. : 8Co/145/2024 bolo vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie

potvrdené.

5. Dňa 6. 2. 2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo 6. 2. 2025, v ktorom
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Uvedený návrh odôvodnil tým, že v darovacej zmluve uzatvorenej medzi Ministerstvom obrany

SR a obcou Likavka 14. 9. 2004 nie je uvedená ani parcela č. 2551/9, a ani stavba na nej postavená,
ale sú tam uvedené budovy na úplne iných pozemkoch. Rovnako tak ani v kúpnej zmluve uzatvorenej
medzi žalobcom a obcou Likavka 1. 12. 2005 nie je ako predmet prevodu uvedená žiadna stavba na
pozemku parc. č. 2551/9, pričom vklad vlastníckeho práva na kupujúceho na základe tejto kúpnej zmluvybol vtedajšou správou katastra Ružomberok povolený pod č. V 598/06 z 13. 4. 2006, kedy nastali právne
účinky vkladu. Žalobca tak nemohol nadobudnúť nič viac ako to, čo je uvedené v kúpnej zmluve, ktorú
uzatvoril s obcou Likavka a ktorej vklad bol pod č. V 598/06 povolený. Pokiaľ ide o tzv. dodatok č. 1

ku kúpnej zmluve, ktorý bol, resp. mal byť podpísaný 15. 6. 2006, k jeho uzavretiu došlo, resp. malo
dôjsť až po zavkladovaní vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na základe kúpnej zmluvy z 1. 12.
2005, a tento už nebol katastru na rozhodnutie o vklade predložený, a preto nemohol tak nadobudnúť
právne účinky. Pokiaľ predmetný dodatok č. 1 nebol predložený katastru na rozhodnutie o vklade do 3
rokov, má sa za to, že účastníci od neho odstúpili. Taktiež špecifikácia nehnuteľností, ktoré mal kupujúci

na základe tohto dodatku nadobudnúť nie je v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, pretože
nie je zrejmé, aké nehnuteľnosti mal na základe tohto dodatku žalobca nadobudnúť a po rozhodnutí
o vklade vlastníckeho práva nemožno tiež dopĺňať, resp. meniť rozsah nehnuteľností, ktoré má takto
kupujúci nadobudnúť. Odkaz na technickú dokumentáciu, stavebné povolenie, či znalecký posudok nie
je pritom špecifikáciou nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona. Žalovaný tiež vyslovil pochybnosti
o pravosti dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, predloženého do tohto konania žalobcom. Žalobca na základe

kúpnej zmluvy mohol nadobudnúť len tie nehnuteľnosti, ktoré obec nadobudla od štátu, a ktoré mu
následne predala a nemohla mu previesť nič viac ako to, čo nadobudla darovacou zmluvou uzatvorenou
s Ministerstvom obrany SR, pričom pozemok parc. č. 2551/9, resp. nejaká stavba na ňom postavená,
nebola predmetom ani jedného z týchto prevodov, a preto sú aj samotný dodatok a aj odpoveď obce
Likavka z 11. 3. 2024, ktoré žalobca predložil k podanej žalobe zavádzajúce a nezodpovedajú zneniu

samotnýchzmlúv.Žalovanýuviedol,žekvyjadreniužalobcu,kdepoukazujenarôznegeometricképlány,
a to, že označenie parcely č. 2551/9 bude ešte spomínané a bude robiť komplikácie, nevedel zaujať
nijaké stanovisko, vzhľadom na povahu tohto výroku. Žalovaný však dodal, že podľa neho žalobca akoby
opomínal, že pokiaľ geometrický plán nie je do katastra nehnuteľností zapísaný (čo je možné len na
návrh alebo so súhlasom vlastníka pozemku), nemá žiadnu právnu relevanciu. Tiež sa pozastavil nad

tým ako mohol geodet D. F. G., ktorý vyhotovil geometrický plán č. 48234494-14/2024 vykonať meranie
na cudzom pozemku bez súhlasu a vedomia vlastníka pozemku, či nájomcu pozemku (žalovaného),
a navyše zamerať demontovateľnú halu postavenú žalovaným, ktorú žalobca vydáva za svoju. Pokiaľ
ide o geometrický plán vyhotovený D. H. H., tento zodpovedá reálnemu stavu, tak ako bol zameraný
na mieste samom, kde sa žiadna stavba nenachádzala, a preto túto stavbu nebolo možné zamerať.

Stav aký sa nachádzal na predmetnej parcele dokumentujú aj priložené fotografie zo strany žalovaného,
kde je zrejmý rozsiahly porast stromov a ruiny, ktoré za stavbu považovať nemožno. Tiež poukázal na
rozhodnutia, ktorými bol žalovanému povolený výrub drevín na predmetnej parcele, z ktorých je zrejmé,
že predmetná parcela bola zarastená stromami, čo dokumentujú aj predložené fotografie. Žalovaný tiež
poukázal na to, že aj Krajský súd Žilina v rozhodnutí sp. zn. : 8Co/145/2024 skonštatoval, že žalobca

na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s obcou Likavka nadobudol len nehnuteľnosti v tejto zmluve
uvedené a stavba, ktorá sa mala nachádzať na parcele č. 2551/9 medzi nimi uvedená nebola. Žalobcom
označená (bez bližšieho určenia) nehnuteľnosť ako taká neexistuje, čo podľa žalovaného preukazuje
okrem vyššie uvedenej fotodokumentácie, aj uznesenie súdu prvej inštancie č. k. : 21C/74/2024 - 49.
Ďalej argumentoval tým, že ak má ísť o samostatne stojacu stavbu nemôže ísť o príslušenstvo a ani

v znaleckom posudku D. E. č. 26/2024 takáto nehnuteľnosť nie je uvedená. Poukázal ďalej na to, že
spevnené plochy nie sú nehnuteľnosťou, ale stavba áno, a preto, ak by žalobca kúpnou zmluvou túto
stavbu nadobudol, ako to tvrdí ,bola by zapísaná na liste vlastníctva.

6. Z repliky žalobcu zo 7. 3. 2025, doručenej na tunajší súd 7. 3. 2025 vyplynulo, že žalobca zotrval

na pôvodnej žalobe, pričom navrhol, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj náklady spojené
s vyhotovením geometrického plánu č. 48234494-14/2024, podľa faktúry doloženej vyhotoviteľom
geometrického plánu. V tejto replike ďalej žalobca argumentoval, že dopĺňa pôvodné vyjadrenie
zo žaloby tým spôsobom, že obec Likavka mohla a aj postúpila svoje právo k nehnuteľnostiam
neevidovaným na liste vlastníctva, nakoľko žalobca zistil, že ich všetky nadobudol už v roku 1993

na základe darovacej zmluvy z 26. 2. 1993, kedy ich predmetom bol aj objekt živočíšnej výroby
(ošípáreň) v lokalite Kramariská. Žalobca ďalej poukázal na dodatok č. 1 z 15. 6. 2006, ktorým nadobudol
všetky nehnuteľnosti opísané v znaleckom posudku č. 26/2004, vypracovanom znalcom D. A. E.,
v ktorom je výpočet všetkých nehnuteľností (či už zapísaných na LV alebo nie), čím došlo k rozšíreniu
predmetu pôvodnej kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

evidovaným na LV, čo potvrdil aj kataster svojim rozhodnutím, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV. Pojem stavby z hľadiska súkromného práva definuje ustanovenie
§ 119 ods. 2 OZ, pričom podľa tohto ustanovenia stavba je nehnuteľnosťou, ktorá je spojená so zemou
pevným základom, čo v tomto prípade splnené bolo, nakoľko sa jednalo o vybetónovaný podklads murivom, v ktorom boli umiestnené ošípané. Samotný katastrálny zákon vymedzuje pojem stavby
spojenej so zemou pevným základom širšie ako Občiansky zákonník, a to v § 6 ods. 1 písm. c)
katastrálneho zákona, a teda to, čo Občiansky zákonník označuje ako stavbu, prakticky nie je možné

podľa stavebného zákona aj skolaudovať, a tým pádom zapísať na LV. Súkromnoprávny pojem stavby
nie je totožný s pojmom stavby podľa administratívnych predpisov. Stavebný zákon totiž pozná pojmy
ako jednoduchá stavba, drobná stavba, líniová stavby, podzemná stavba, a katastrálny zákon pozná
pojmy ako rozostavaná stavba, podzemná stavba, nadzemná stavba, a pritom katastrálny zákon tieto
stavby označuje ako stavby spojené s pevným základom podľa § 6 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona,

a teda pojem stavba podľa občianskeho práva sa nekryje s vymedzením tohto pojmu v administratívnych
právnych predpisoch stavebného zákona a katastrálneho zákona. Slovenská právna úprava tiež
neupravuje, čo s nehnuteľnosťami, ktoré nepodliehajú vkladu do katastra nehnuteľností. V katastri sa
spravidla nezapisujú inžinierske stavby, či drobné stavby. Česká právna úprava sa s týmto problémom
vysporiadala už v roku 2001 (v § 133 ods. 3 OZ), avšak podobná úprava v slovenskom občianskom
zákonníku chýba, a preto treba k tomuto problému pristupovať analogicky, pretože ako pôvodný český

zákonník, tak aj slovenský Občiansky zákonník vychádzali z rovnakého základu a pomery v ČR, ako
aj v SR boli značne obdobné, a preto aj takáto úprava je na Slovensku rovnako žiadúca. Keďže však
Občiansky zákonník na Slovensku nemá rozšírenie v podobe § 133 ods. 3 OZ, a pozná len § 133 ods.
2 OZ, je podľa žalobcu potrebné sa dovolávať ústavného práva definovaného v čl. 2, bod 3 Ústavy
SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal

niečo, čo zákon neukladá. Ak teda zákon neupravuje (ale nezakazuje) prevod nehnuteľnosti, ktorá
nie je evidovaná na liste vlastníctva, nie je preto podmienkou, aby kúpna zmluva alebo jej dodatok,
ktorou by sa prevod takej nehnuteľnosti realizoval musela spĺňať náležitosti podľa katastrálneho zákona,
a teda dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. 6. 2006 zakladá možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva v prospech žalobcu k spornej nehnuteľnosti, ktorá je k dodatku uvedená formou jeho odvolávky

na znalecký posudok, ktorý ju vo výpočte ohodnocovanej nehnuteľnosti zahrnul medzi majetkové
hodnoty, ktoré bolo možné previesť, a to aj preto, že tieto nehnuteľnosti neboli súčasťou ostatných
stavieb areálu autopark Kramariská. A keďže aj k objektu živočíšnej výroby (ošípáreň), v lokalite
Kramariská bolo vydané stavebné povolenie, čiže sa jedná o stavbu a svoje tvrdenie žalobca podoprel
aj kolaudačným rozhodnutím z roku 1982, v ktorom došlo ku kolaudácii celého areálu a nehnuteľností

v ňom vybudovaných, a rovnako aj rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku
z 10. 8. 1993, v ktorom nariadil obci Likavka, aby na objekte ošipárne v lokalite Kramariská stavbu
vodorovne vystužila, vymenila staré prehnité väzníky a osadila strešnú krytinu, čím potvrdil existenciu
aj vlastnícke právo k tejto stavbe. Žalobca ďalej poukázal na konanie žalovaného, ktorým podľa neho
porušuje zákaz pokračovania v stavebnej činnosti bez stavebného povolenia, kedy stavebný dohľad už

22. 3. 2024 vyzval žalovaného, aby sa zdržal stavebných prác na stavbe „oplotenie“ v súlade s § 2
ods. 1, ods. 5 stavebného zákona na pozemku reg. „C“ parc. č. 2551/9, v k.ú. C., pričom následnou
kontrolou na samotnom mieste vykonávaním stavby 10. 6. 2024 bolo zistené štátnym stavebným
dohľadom, že žalovaný naďalej vykonáva stavebné úpravy, a to nielen na stavbe oplotenia, ale začal ich
vykonávaťajnastavbeoznačenejštátnymstavebnýmdohľadomako„hala“,čímžalovanýpreukázateľne

nerešpektoval výzvu na nepokračovanie v stavebnej činnosti na pozemku reg. „C“ parc. č. 2551/9,
k.ú. C., o čom existuje kompletná dokumentácia v spise č. OCU 176-6/2023-La, kde záverom bolo
konštatované, že spoločnosť žalobcu ako stavebník zrealizovala stavebné úpravy a nadstavbu stavby
„hala“ bez stavebného povolenia, a ako stavebník (napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu)
nerešpektovala výzvu na zastavenie prác a zrealizovala stavbu „oplotenie“ pozemku reg. „C“ parc.

č. 2551/9, v k.ú. C.. Na záver žalobca dodal, že odkláňajúc sa od svojho pôvodného tvrdenia, že
nehnuteľnosť neevidovanú na liste vlastníctva nadobudol žalobca ako príslušenstvo k hlavnej veci,
a preukazujúc jej nadobudnutie na základe riadneho dodatku č. 1 kúpnej zmluvy od preukázaného
vlastníka(obceLikavka)navrholžalobnýpetit,vktoromsadomáhalurčenia,ževlastníkomnehnuteľnosti
neevidovanej na liste vlastníctva, nachádzajúcej sa na novovzniknutej parcele registra „C“ parc. č.

2551/13, o výmere 577 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. C. je žalobca, zrušenia platnosti
geometrického plánu č. 43659381-32/2022, ktorý má porušovať všeobecne záväzné právne predpisy,
a to zákon č. 162/1995 Z.z. a vyhlášku ÚGKK 461/2009, ako aj priznania nároku na úhradu poplatkov za
geometrický plán č. 482344494-14/2024 a geometrický plán č. 31562388 vo výške 2.000 eur a 3.000 eur.

7. V duplike z 14. 4. 2025, doručenej na tunajší súd 15. 4. 2025 žalovaný uviedol, že naďalej trvá na
tom, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania, pričom tento
nárok odôvodnil tým, že pokiaľ žalovaný uvádza, že obec Likavka nadobudla nehnuteľnosti neevidované
na LV, vrátane objektu živočíšnej výroby (ošípané), v lokalite Kramáriská na základe darovacej zmluvyz 26. 2. 1993, tak žalovaný poukázal na to, že pre vlastnícke právo žalobcu nie je rozhodujúce to,
čo nadobudla obec Likavka v roku 1993 na základe darovacej zmluvy od štátu, ale predmet kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi obcou Likavka a žalobcom, ktorej vklad bol povolený pod č. V 598/06 13. 4.

2006, pretože na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol žalobca nehnuteľnosti špecifikované v článku
II. tejto zmluvy, medzi ktorými však objekt živočíšnej výroby (ošípané) uvedený nie je. A ohľadom
tzv. dodatku č. 1 taktiež predloženého žalobcom, mal žalovaný navyše pochybnosti, kde bol skutočne
podpísaný, avšak tiež to nič nezmenilo na tom, že to bolo po rozhodnutí o vklade č. V 598/06, a žalobca
takýmto spôsobom nemohol s právnymi účinkami rozšíriť predmet kúpy, nakoľko nedošlo k rozhodnutiu

o vklade vlastníckeho práva žalobcu, a takýto dodatok ani nie je vkladuschopná listina. Vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, a ak takýto návrh nebol
podaný do 3 rokov od uzatvorenia zmluvy, má sa za to, že účastníci od nej odstúpili v zmysle § 47
Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že kataster potvrdil svojim rozhodnutím, ktorým povolil vklad
k nehnuteľnostiam na LV, že žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe dodatku č. 1 je právny
nezmysel, pretože kataster rozhodol o vklade vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam na základe

kúpnej zmluvy z 13. 4. 2006, ktorá bola predložená katastru na rozhodnutie o vklade a dodatok č. 1
mal byť uzatvorený 15. 6. 2006 a kataster o ňom nerozhodoval a ani ho nikdy k dispozícii nemal, táto
listina na kataster podaná nebola. Žalobca nepreukázal, že by nadobudol objekt živočíšnej výroby, a že
by práve tento objekt mal byť totožný so stavbou, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva.
Žalobca poukazoval na znalecký posudok D. A. E. č. 26/2004, teda že má obsahovať nehnuteľnosti,

ktoré nadobudol, avšak ani tam nie je uvedené, že by malo ísť o takýto objekt, a to ani podľa stavu
včasevypracovaniatohtoznaleckéhoposudku,anipodľaprojektovejdokumentácie.Žalobcanadobudol
len tie nehnuteľnosti, ktoré sú v kúpnej zmluve uvedené a odkaz v dodatku č. 1 na znalecký posudok
nemožno považovať za právne významný v tom zmysle, aby na jeho základe mohol žalobca nadobudnúť
vlastnícke právo. Navyše, ani v tomto dodatku takáto stavba ako uvádza žalobca uvedená nie je, sú

tam uvedené iné nebytové budovy, pričom žiadna zo stavieb nie je uvedená na pozemku parc. č.
2551/9. Pokiaľ žalobca poukazoval na vykonávaný štátny stavebný dohľad voči žalovanému, tak podľa
žalovaného tento nesúvisí s prebiehajúcim konaním o žalobe a tieto správne konania nie sú ani doposiaľ
ukončené. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a označených ako fotodokumentácia z roku
2020 nie je zrejmé akým spôsobom by mali potvrdzovať tvrdenie žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že

stav pozemku, resp. prípadné stavby na ňom preukazuje časť listu z 20. 9. 2010, ktorý Lesom SR zaslal
žalobca, kde tento odkazuje na kúpnu zmluvu z 1. 12. 2005, nespomína pritom žiaden dodatok k tejto
zmluve, a tiež uvádza záujem kúpiť parcely č. 2551/1 a 2551/9, kde k nim uvádza, že sú to pozemky
zamorené po sovietskej armáde s množstvom sutín a stavebného materiálu, a nikde v tomto liste stavbu
ani iný objekt na dotknutej parcele nespomína, a až v podanej žalobe začal tvrdiť, že sa na parcele č.

2551/1 má nachádzať stavba v jeho vlastníctve.

8. Dňa 9. 5. 2025 bolo na tunajší súd doručené (z vlastnej iniciatívy žalobcu) podanie z 9. 5. 2025,
v ktorom uviedol, že na základe nového dôkazu získaného od Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR z 19. 3. 2025, dopĺňa dôkazy aj o Žiadosť o vykonanie inšpekčnej kontroly - odpoveď č. 2/OKI/2925/

JS. Kontrolou vykonanou ÚGKK SR 10. 2. 2025 na katastrálnom odbore Okresného úradu Ružomberok
boli zistené nedostatky pri overovaní geometrického plánu GP č, 43659381-31/2022, kedy v minulosti
na základe GP č. 243-204-0214-93, úradne overeného pod č. 265/1993 bola zaznačená jestvujúca
stavba na parcele č. 2551/9, o výmere 567 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Ďalej geometrickým
plánom GP č. 31562388-349/98, úradne overeným pod č. 402/98 je taktiež zobrazená stavba „sklad“

na parcele č. 2551/9. Celkovo tak geometrický plán GP č. 43659381-31/2022 nereflektuje skutočný stav
v teréne, čím neboli v plnej miere dodržané ustanovenia § 67 katastrálneho zákona a § 55 vyhlášky č.
461/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vyššie uvedeným nálezom ÚGGK SR poukázal na stav,
ktorý zavinil žalovaný, ktorý si takýmto konaním a dostavovaním nehnuteľnosti, ktorá jasne existuje, ale
nie je evidovaná na LV, snaží prisvojiť túto stavbu, a za týmto účelom aj bola podaná žaloba na určenie

vlastníckeho práva k nej. Samotný inšpekčný záznam dokazuje podvodné správanie žalovaného, ktorý
by sa pri skutočnom zakreslení stavby nemohol dostať k nájomnej zmluve s Lesmi SR, ani by si túto
stavbu nemohol prisvojiť a dostavať bez vydania stavebného povolenia a súčasne vybudovať oplotenie,
ktoré priamo zasahuje do ochranného pásma energetickej stavby. Na záver žalobca vyhlásil, že naďalej
zotrváva na žalobných petitoch uvedených v replike.

9. Dňa 28. 5. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie z 28. 5. 2025 (z vlastnej iniciatívy
žalovaného), v ktorom uviedol že má za to, že štátny dozor dostatočne neprešetril uvádzané
skutočnosti, nepožiadal o vysvetlenie vyhotoviteľa geometrického plánu č. 43659381-32/22 (prípadnesúčasného vlastníka pozemku), prečo nebola zameraná stavba, ktorá je zakreslená v predchádzajúcich
geometrických plánoch na riešenom pozemku, a tiež v geometrickom pláne č. 48234494-14/2024.
Posledný geometrický plán, ktorý predložil žalobca bol vyhotovený bez vedomosti a súhlasu majiteľa

pozemku, a tiež bez prístupu na pozemok. Stavba v čase vyhotovenia geometrického plánu č.
43659381-32/2022 na riešenej parcele nestála, bola tam len zrúcanina, bez strechy a prednej časti,
čo je preukázané fotografiami založenými do spisu, a tiež sa ohľadom existencie stavby na pozemku
môže vyjadriť geodetka D. H. H., ktorá predmetný geometrický plán vyhotovila. Inak zotrval žalovaný na
predchádzajúcich návrhoch na vykonanie dokazovania a poukázal na § 46 ods. 2 katastrálneho zákona,

podľa ktorého má byť stavba, ktorá je predmetom zápisu do katastra ohraničená obvodovými stenami
a strešnou konštrukciou.

10. Dňa 23. 7. 2025 bolo na tunajší súd doručené (z vlastnej iniciatívy žalobcu) vyjadrenie z 23. 7.
2025, v ktorom uviedol, že okrem prechádzajúcich žalobných petitov formulovaných naposledy v replike
navrhuje navyše tiež, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na úhradu poplatkov za vyhotovenie

geometrického plánu č. 48234494 - 14/2024 a geometrického plánu č. 31562388-349/98 vo výške
2.000 eur a 3.000 eur. V tomto podaní žalobca ďalej uviedol, že ak by žalovaný nepoužil podvodný
geometrický plán č. 43659381-32/2022 a Lesy SR š.p. Banská Bystrica by splnili svoje záväzky voči
obci C. a D. I. J., konateľovi žalobcu, tento problém by neriešil súd. Nájomná zmluva je založená na
podvodnom geometrickom pláne a žalobca ju požaduje od Lesov SR štátneho podniku Banská Bystrica

zrušiť. Žalobca ako konateľ spoločností KTJ Engineering s.r.o. a HDV Engineering s.r.o. predkladá súdu
dôkazné materiály, že zaplatil Obci Likavka za nehnuteľnosti špecifikované v Kúpnej zmluve z 1.12.2005
a nehnuteľnosti, energetické stavby ,rozostavané nehnuteľnosti , strojné zariadenia v Dodatku č.1 z 15.6
2006 podľa znaleckého posudku č.26/2004 a technickej dokumentácie 2 000 000,- SK Obec Likavka
tieto nehnuteľnosti ich v tomto rozsahu nadobudla Darovacou zmluvou č. 222 z 1.12.2004 a Darovacou

zmluvou z roku z 26.2.1993 čo svedok - bývalý starosta obce potvrdí. Obec Likavka odpredala všetko
tak, ako to nadobudla od SR a aj nehnuteľnosti rozostavané, energetické stavby ktoré boli špecifikované
v stavebnom povolení ÚR 2954/327-3/93. V tomto období prebiehal investičný projekt podľa stavebného
povolenia ÚR 2954/327-3/93, ktorý financovala realizovala Obec Likavka a spoločníci v Drevovýrobe
Likavka s.r.o. Obec Likavka po odpredaní strojného zariadenia „Gátor" a príslušenstvo v hodnote

980.000 SK firme žalobcu HDV Engineering s.r.o. písomne potvrdila záväzok ,že vysporiada pozemky
pod nehnuteľnosťami na parcelách KN parc. č. 2551/1/4,/5,/6,/7,/8 a 2551/9. Obec Likavka objednala
geometrický plán č. 243204-0214-93 v roku 1993 na základe súhlasu MP SR a Severoslovenské lesy,
š.p .Žilina v zmysle nájomnej zmluvy z 11. 2. 1993, kde výkrm prasiat je na tomto GP zakreslený
na novo vzniknutej parcele KN parc. č. 2551/9 a pokúsila sa tento objekt - výkrm prasiat zapísať

do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy z 26. 2 1993. Stanovisko Úradu životného
prostredia ÚR 1898/327/6/ 1993 nariadilo Obci Likavka urobiť rekonštrukciu strechy, čím bola potvrdená
existencia a vlastnícke právo k nehnuteľnosti - výkrm prasiat. Z tohto dôvodu je stavba výkrm prasiat
v stavebnom povolení ÚR 2954/327-3/93 vedená ako investičná stavba v zmysle GP 243204-0214-93
a GP č. 31562388-349/98, kde je vedená na parcele č. KN2551/9. Obec Likavka súhlasila ako vlastník

stavby - výkrm prasiat na parcele KN 2551/9 s vyhotovením nového GP č. 31562388-349/98, ktorý dal
vyhotoviť D. I. J., ktorý po odkúpení strojného zariadenia „Gátor" plus príslušenstvo súhlasil, že bude
spoločník v investičnom projekte Adaptácia skladov vojenskej techniky, Kramariská podľa stavebného
povolenia ÚR 2954/327/-3/93. Obec Likavka ako podielnik v tomto investičnom projekte súhlasila, aby
pozemky podľa GP č.31562388-349/98 vyplatili spoločníci D. I. J. a K. E. aj z dôvodu ,že firmy žalobcu

vyplácalizáväzkyzaObecLikavku.Týmtosúhlasilaužvroku1998ajsodpredajombudovyvýkrmprasiat
žalobcovi. Žalobca poukázal na bod 111, v stanovisku žalovaného zo 6. 2. 2025 sa tvrdia zavádzajúce
informácie v znení : „ Jej dodatku č. 1 zo 15. 6. 2006 odpredala všetky nehnuteľnosti a technické
zariadenia, ako ich nadobudla od ministerstva obrany SR, za kúpnu cenu 2.000.000. SK" Toto tvrdenie
je podľa neho hrubo zavádzajúce. V Kúpnej zmluve 1.12.2005, ani v Dodatku č.1 z 15. 6. 2006 to nie

je uvedené. V Dodatku č. 1, článok Xll je uvedené : „Predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti
podľa článku l v rozsahu podľa technickej dokumentácie, včítane objektov stavby podľa stavebného
povolenia č. 09-76-1158 v súlade so znaleckým posudkom č. 26/2004 zo dňa 21. 5. 2004, atď.“, nie je tu
uvedené ako ich nadobudla Obec od Ministerstva obrany SR. Žalobca tvrdil, že stavba - výkrm prasiat
bola postavená sovietskou armádou v zmysle nájomnej zmluvy medzi ČSSR a Sovietskym Zväzom a

prírastky stavieb, ktoré vznikli k hlavnej stavbe - Autopark Kramariská riešil zákon č. 40/1964 Z.z. (§
663, § 667, § 669), a vlastníkom sa stala Obec Likavka, na základe darovacej zmluvy z 26. 2. 1993
na základe uznesenia vlády SR č. 892/1992. Jedná sa o stavbu, nie je to ruina, ako to tvrdí žalovaný.
Obec Likavka túto stavbu zakreslila na GP č. 243204-0214/93, kde stavba - výkrm prasiat je zakreslenána parcele č. 2551/9. Na základe listinných dokumentov MP SR a Severoslovenských lesov, š.p. Žilina
boli odsúhlasené parcely pod uvedenými stavbami na predaj Obci Likavka a spoločníkom v investičnom
projekte obce Likavka, t.j. aj D. I. J. podľa stavebného povolenia OR 2954/327-3/93, kde objektom stavby

sú aj výkrm prasiat - položka 4 a aj energetická stavba Trafostanica 137 - položka 9. Celý objekt Autopark
Kramariská bol darovaný obci Likavka Darovacou zmluvou č. 222 zo 14. 9. 2004, ktorá sa odvoláva
na znalecký posudok č. 26/20004 z 21. 5. 2004, kde sa posudzoval Objekt Autopark Kramariská, z
hľadiska pôvodnej stavby, ako aj prírastkov vybudovaných sovietskou armádou a obcou Likavka podľa
uvedeného stavebného povolenia (str. 35, znaleckého posudku.) Žalobca kúpnou zmluvou č. 222 z 1.

12. 2004 a dodatkom č. 1 z 15. 6. 2006 nadobudol nehnuteľnosti podľa vkladu na kataster č. V 598/06
a rozostavané nehnuteľnosti podľa darovacej zmluvy z 26 .2. 1993 a rozostavané nehnuteľnosti podľa
stavebného povolenia ÚR 2954/327-3/93. Žalobca kupoval nehnuteľnosti od Obce Likavka v dobrej
viere, že sa jedná o nehnuteľnosti v tomto rozsahu. Obec C. v záväznom stanovisku z 16.11.2010 to
potvrdila. Potvrdila to aj v kolaudačnom rozhodnutí z 15. 12. 2011, č.j. AU-135/2011/TS1, že boli predané
nehnuteľnosti v tomto rozsahu. Žalobca kúpil aj strojné zariadenie rámovú pílu „Gátor" plus príslušenstvo

za980.000Sk,investovalnazákladetýchtokúpnychzmlúvdostavebnýchobjektovastrojnýchzariadení
a vyplatil pohľadávky Obce Likavka v miliónoch Sk. Obec Likavka sa písomne zaviazala, že vysporiada
pozemky - dohoda podľa § 50 OZ, Obec Likavka nespochybňuje predaj a vlastníctvo nehnuteľností
firme KTJ Engineering, s.r.o. Dôkazom je stanovisko z 11. 3. 2024 Odpoveď na žiadosť podľa zák.
č. 211/2000 Z.z., kolaudačné rozhodnutie z 15. 12. 2011, č.j. AU-135/2011/TS1.Všetky stavby podľa

stavebného povolenia ÚR 2954/327-3/93, t.j. energetická stavba TS131 s 22 Kv vedením, prírastky a
nové stavby boli predané žalobcovi - KTJ Engineering s.r.o. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol
nadobudnúť, len to, čo je uvedené v kúpnej zmluve z 1. 12. 2005, oponoval, že preto bol vypracovaný
dodatok č.1 z 15. 6. 2006, aby boli doriešené všetky stavebné objekty a energetické stavby, ktoré k
Autoparku Kramariská patria. To, že bol uzatvorený v tomto termíne bolo dané skutočnosťou, že Obec

Likavka technickú dokumentáciu a potrebné listinné dokumenty firme KTJ Engineering, s.r.o. odovzdala
až v tomto termíne. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu 21C/74/2024 - 96 z 12. 2. 2025 bv čI. III.. a čI.
IV právne zdôvodnil nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa stavebného povolenia
ÚR 2954/327-3/93, a znaleckého posudku č.2 6/2004, ktorý zahrňuje všetky nehnuteľnosti a technické
stanoviská. Preto žalobca (kupujúci KTJ Engineering, s.r.o.) žiadal vyhotoviť dodatok č.1 k pôvodnej

zmluve, s odvolaním sa na technickú dokumentáciu a znalecký posudok č. 26/2004. Žalobca (kupujúci)
opätovne zdôraznil, že v dobrej viere podpísal tento dodatok č. 1. Zmluvné strany Dodatok č. 1 z 15.6.20
06 uznávajú za platný a nehnuteľnosti „výkrm prasiat" a všetky energetické a strojné zariadenia podľa
technickej dokumentácie : stavebného povolenia ÚR 2954/327-3 /93, patria firme KTJ Engineering, s.r.o.
Odvolal sa na oznámenie Obce Likavka z 28. 3. 2024 a odpoveď na žiadosť z 11. 3 .2024 od Obce

Likavka. Firma KTJ Engineering,s.r.o. ako kupujúci odkúpila Autopark Kramariská aj s rozostavenými
stavbami podľa stavebného povolenia ÚR 2954/327-3/93, pričom toto povolenie bolo právoplatné a
vykonateľné 7. 1. 2003, a prešlo na firmu KTJ Engineering, s.r.o. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli
len odkazy na technickú dokumentáciu a objekty stavby podľa stavebného povolenia, ktoré je súčasťou
znaleckého posudku č. 26/ 2004. Dôkazom toho je kolaudačné rozhodnutie č.j. : AU-135/2011/TS1 z 15.

12.2011, str. 3, kde odcitoval : „návrh na vykonanie kolaudácie spojenej so zmenou užívania pôvodne
povolenej stavby : Adaptácia skladov vojenskej techniky na poľnohospodársku farmu - Kramariská
na zmenu užívania Stavby : Pilnica, stolárska prevádzka so skladmi a kancelárie. K bodu V. - Obec
Likavka nadobudla nehnuteľnosti od štátu podľa darovacích zmlúv z 26. 2. 1993 a darovacej zmluvy
č. 222 zo 7.10.2004, pričom z týchto zmlúv je jednoznačné, že stavba výkrm prasiat ako súčasť

prírastkov k hlavnej stavbe Autopark Kramariská je riešená v § 663, § 667, § 669 zákona č. 40/1964
Z.z., a stavby rozostavané v rámci stavebného povolenia ÚR 2954/327-3/93 patrili Obci Likavka, a sú
zakreslené na parcele KN č. 2551, KN č. 2551/9, KN č. 2551/4, 5, 6, 7, 8, na GP č. 243-204-0214-93,
GP č. 31562388-349/98 a GP č. 48234494-14/2024, preto tvrdenie obžalovaného, že stavba nie je
zakreslená je hrubo zavádzajúce. Žalovaný sa snaží dokázať, že žiadna stavba neexistuje, t.j. že

neexistuje stavba - výkrm prasiat, že neexistuje energetická stavba T 137 s 22 Kw vedením na pozemku
C-KN parc. č. 2551/9), ktoré si žalovaný snaží nezákonne privlastniť. Vykonáva na týchto stavbách
nezákonnú činnost'., a to postavením nezákonného plotu a krovu. K bodu VI. žalobca uviedol, ,že GP
č. 43659381-32/2022, predložený žalovaným je zavádzajúci, podvodný, nereflektuje existujúce stavby
na parcele C-KN 2551/9, čím porušuje zákon č. 162/1995 Z.z. a vyhlášku ÚGKK 461/2009. Dôkazom je

stanovisko katastrálnej inšpekcie z 19. 3. 2025, odpoveď č. 2/OKI/2025/JS. Štátny dozor zistil nesúlad
medzi skutočným stavom a operátom GP č. 43659381-32/2022. Potvrdil, že stavby na parcele existujú.
Žalovaný napadol toto rozhodnutie z 28. 5. 2025, a napadol aj geometrické plány citované žalobcom.
Odpoveď z 1. 7. 2025 z ÚGKK SR potvrdzuje, že stavba po vykonaní merania 26. 6. 2025 na parcele C-KN 2551/9 existuje, tak ako bola zakreslená na GP predloženým Obcou Likavka a žalobcom. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že žalovaný po nezákonnom oplotení parcely C-KN parc. č. 2551/9, na ktorej je
predmetná stavba postavená (pôvodne na parcele č. KN 2551/9), začal robiť bez stavebného povolenia

a vedomia Obce Likavka a žalobcu nezákonné stavebné úpravy na pôvodnej stavbe. Časť steny, kde
boli pôvodne dvere, t.j. stenu medzi západným a severným rohom upravil. Urobil úpravy, zamuroval
okná, vyrezal otvor v stene na d'alšie dvere a po týchto úpravách dal zamerať stavbu a snaží sa
dokázať, že sa nejedná o pôvodnú stavbu a spochybňovať dôveryhodnosť GP. Žalovaný pokračuje
v podvodnom konaní, predkladaním zavádzajúcich fotodokumentov, podvodného GP. Žalovaný pri

zameraní stavby 26. 6. 2025 neprizval Obec Likavku ani žalobcu, čím boli porušené príslušné zákony.
Žalovaný ako objednávateľ GP nežiadal od geodeta zakresliť existujúce stavby na parcele, čím boli
porušené § 67 katastrálneho zákona a § 55 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009. Žalovaný sa týmto dopustil
falšovania podkladu k verejnej listine, t.j. snímky z mapy k.ú Likavka. Na základe podvodného GP
žalovaný a Lesy SR, š.p., Banská Bystrica uzavreli nezákonnú nájomnú zmluvu. Na nepráve nemôže
byť postavené právo. GP je hlavný podklad, aby žalovaný mohol uzavrieť nájomnú zmluvu s Lesmi

SR, š.p., Banská Bystrica, a tak sa nezákonne zmocniť stavieb na parcele C-KN parc. č. 2551/9, a
pozemkov za ktoré žalovaný zaplatil Obci Likavka 1.300.646 SK. Tak MP SR, ako aj Severoslovenské
lesy, š.p. Žilina, a následne Lesy SR, š.p., Banská Bystrica nesplnili príkazy ministra MP SR na prevod
pozemkov Obci Likavka a jej spoločníkom v investičnom projekte Adaptácia skladov vojenskej techniky
na poľnohospodársku farmu, Opak je pravdou Lesy Sr, šp. Banská Bystrica nezákonne uzavreli nájomnú

zmluvu. Žalobca zdokladoval, že stavba - výkrm prasiat je stavba, nie je to ruina, tak ako to uvádza
žalovaný. Vlastníkom bola od roku 1993 Obec Likavka, mala nájomnú zmluvu z 26. 2. 1993. Zakreslená
bola na parcele č. KN 2551/9. Je zakreslená na troch GP podľa zákona 162/1995 Z.z a vyhlášky ÚGKK
461/2009. Stavba existovala a existuje aj na parcele č. C-KN 2551/9. Na uvedenej parcele existuje aj
trafostanica T 137 s 22 Kw vedením. Darovacou zmluvou č. 222 zo 7. 10. 2004 sa vlastníkom Autoparku

Kramariská aj s rozostavenými stavbami v rozsahu znaleckého posudku stala Obec Likavka, t. j. aj
energetickej stavby trafostanice T 137 s 22 Kw vedením. Obec Likavka to odpredala v tomto rozsahu
firme KTJ Engineering, s.r.o. Tvrdenie žalovaného, že GP, ktorý je overený, hoci nie je zapísaný v
katastri nehnuteľností nemá žiadnu právnu relevanciu je zavádzajúce. Zákon č. 162/1995 Z.z. hovorí,
že GP je podklad k právnym úkonom. Kataster nehnuteľností pracuje len s overenými geometrickými

plánmi a aj ich archivuje v zmysle zákona. Poukázal na to, že overené geometrické plány majú právnu
relevanciu a poukazujú na to, že žalovaný a geodet sa dopustili falšovania podkladu k verejnej listiny,
t.j. snímky z mapy k. ú. C., ktorá neodpovedá skutočnému stavu. Porušili všeobecné záväzné predpisy
a ich GP č. 43659381-32/2022. Žalobca rozšíril žalobu podľa § 139 písm. b) a žiadal, aby súd zrušil
GP č. 43659381-32/2022 zo žalobcom uvedených dôvodov. Obci Likavka a žalobcovi na GP z dôvodu

ich nulitnosti vznikla škoda po 3000 EUR podľa cenníka GP. Žalobca musel dať vyhotoviť nový GP č.
482 34494-14/2024, kde je zakreslená hala - výkrm prasiat aj energetická stavba Trafostanica T137
s 22 Kw vedením s ochranným pásmom, ktorý je overený katastrálnym úradom Ružomberok, čím
žalobcovi vznikli nové náklady v hodnote 2.000 eur. Tvrdenie žalovaného, že postavil demontovateľnú
halu je zavádzajúce. Na už existujúcej stavbe, ktorá má betónovú podlahu a obvodové múry sú z

betónových panelov, žalovaný bez stavebného povolenia nezákonne postavil drevený krov a pokryl
ju plechom. Urobil stavebné zásahy do pôvodnej stavby. Žalovaný sa týmto nezákonným spôsobom
chce zmocniť cudzej nehnuteľnosti na pôvodnej parcele KN 2551/9 a časti energetickej stavby T137
s 22 Kw vedením a zákonným ochranným pásmom, ktoré je oplotené, a žalobcovi je zamedzený
vstup ku svojej nehnuteľnosti nezákonným železným plotom. K bodu VII žalobca predloťil dôkazy a

tvrdil,že nájomná zmluva č. 5673/2023/LSR medzi lesmi SR, š.p., Banská Bystrica a žalovaným je
nezákonná, porušuje dobré mravy a zamestnanci tohto podniku, ktorí ju pripravovali a podpisovali
nerešpektovali rozhodnutie ministra MP SR, vlastnícke právo žalobcu a príslušné zákony. Podkladom
na uzatvorenie nájomnej zmluvy je podvodný GP č. 436593381-32/2022. Na nepráve nemôže byť
postavené právo. Ak žalovaný a geodet úmyselne, vedome nezakreslili existujúce stavby, t.j. energetickú

stavbu trafostanicu T 137 s 22 Kw vedením a ochranným pásmom a stavbu - výkrm prasiat, hoci
vedeli o existencii geometrických plánov uvádzaných žalobcom, to poukazuje na to, že úmyselne
pripravili podvodný GP č. 436593381-32/2022 za účelom uzavrieť nájomnú zmluvy s Lesmi SR, š.p.,
Banská Bystrica a následne odkúpiť pozemky. Tvrdenie žalovaného, že geodet - D. H. žiadnu stavbu
nevidela je zavádzajúce. Jej výpoved' na polícii v Ružomberku znela : „o existencií geometrického plánu

som vedela a stavby žalovaný nepožadoval zakresliť.“ Žalobca žiadosťou požadoval u katastrálneho
úradu Ružomberok zrušiť GP č. 43659381-32/2022 z dôvodu porušenia zákona č. 162/1995 Z.z.
a vyhlášky ÚGKK 461/2009, t.j. že uvedený GP nzeodpovedá skutočnosti. Odpovedali, že za GP
nesie zodpovednosť geodet a objednávateľ, t.j. žalovaný (konkrétne B. L., ml.) Žalobca sa mal obrátiťna súd a katastrálnu inšpekciu, čo aj vykonal a predložil v listinných dokladoch. Žalovaný predložil
fotodokumentáciu, avšak sú to účelové zábery, tak aby bol vyvolaný dojem, že to nie je stavba. Žalobca
predkladá fotodokumentáciu, časovo tak, aby súd mohol posúdiť a vidieť, že cieľom žalovaného je

nezákonne si privlastniť cudziu stavbu - výkrm prasiat a časť energetickej stavby trafostanice T 137 s 22
Kw vedením, tak aby sa mohol napojiť na odberné miesto elektrickej energie. Postavením nezákonného
železného plotu v ochrannom pásme sa žalovaný dopustl porušenia zákona č. 252/2012, v § 39,
§43, a spôsobil stav verejného ohrozenia podľa § 284 Tr. zákona a maril úradné rozhodnutie podľa
§ 348 Trestného zákona. Žalovaný zamedzuje nezákonným železným plotom, kde sú voľne pustené

psi prístup vlastníkom stavieb na parcelu C KN č. 2551/9, kde vykonáva nezákonné stavebné práce,
čím porušuje Trestný zákon v § 221 a § 218. Žalobca niekoľko krát žiadal Lesy SR, š.p. o zrušenie
nájomnej zmluvy s poukázaním na jej porušovanie a zákonov zo strany žalovaného a Lesov SR, š.p.
Pre energetickú stavbu T 137 s 22 Kw vedením platí zákonné vecné bremeno, čo nie je rešpektované
žalovaným, ani LesmiSr, š.p., Banská Bystrica. Nie je rešpektované, že stavba na parcele č. KN 2551/9
bola stavbou, je stavbou a patrí žalobcovi. Nájomnou zmluvou Lesy SR, š. p. porušujú Občiansky

zákonník, Trestný zákonník a porušujú aj energetický zákon č. 252/2012 Z.z., ako aj rozhodnutia
ministra SR, pričom nesplnili záväzky z nájomných zmlúv a zmluvy o budúcej zmluve BZ 09/120/98-
RK, a tiež uvádzajú spoločnosť KTJ Engineering s.r.o. do omylu. K bodu VIII. - žalovaný tvrdí veľmi
zavádzajúce informácie z rozhodnutia Krajského súdu Žilina č. k. : 8Co/145/2004. Žalobca v svojom
vyjadrení zo 6. 3. 2025, v bodoch III. a IV. právne zdôvodňuje nadobudnutie všetkých nehnuteľností

podľa kúpnej zmluvy z 1. 12. 2004 a dodatku č. 1 z 15. 6. 2006 od Obce Likavka v rozsahu objektov
stavby v stavebnom povolení ÚR 2954/327-3/93, ktoré je na str. 35 znaleckého posudku č. 26/2004,
ktorý je prílohou darovacej zmluvy č. 222 zo 7. 10. 2004. Žalobca - spoločnosť KTJ Engineering s.r.o.
kúpila Autopark Kramariská aj s rozostavenými stavbami podľa uvedeného stavebné povolenia, čoho
dôkazom je kolaudačné rozhodnutie AU-135/ 2011/TS1. Žalobca potvrdil, že za Autopark Kramariská

a za rozostavené stavby podľa stavebného povolenia vyplatil Obci Likavka 2.000.000 Sk, a vyplatil
za Obec Likavka záväzky spoločníkov v investičnom projekte podľa uvedeného stavebného povolenia
1.300.649 Sk. Z tohto dôvodu Obec Likavka uzatvorila dohodu podľa § 50 Občianskeho zákonníka so
spoločnosťou KTJ Engineering s.r.o., že vysporiada pozemky s MP SR a bezodplatne ich prevedie na
spoločnosť KTJ Engineering s.r.o. Toto sú dôkazy, na základe, ktorých si žalobca uplatňoval svoj právny

nárok. Žalovaný nezaplatil za stavby - výkrm prasiat, energetickú stavbu T 137 s 22 Kw vedením a
cez podvodný GP č. 43659381-32/2022 uzatvoril nájomnú zmluvu s Lesmi SR, š.p., Banská Bystrica,
cez ktorú sa pokúša nezákonne si privlastniť uvedené stavby. Žalobca predkložil súdu listinné dôkazy
ohľadne nadobudnutia nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy z 1.12. 2004 a dodatku č.1 z 15. 6. 2006.
Na svojej žalobe zotrval v bode III. a IV. vyjadrenie na výzvu súdu z 12. 2. 2025 z 6. 3. 2025 uvádza

ako nadobudol tieto nehnuteľnosti, či už zapísané alebo nezapísané na LV. Dodatok č. 1 bol uzatvorený
v súlade Ústavou SR a nemusí spĺňať náležitosti katastrálneho zákona, ak stavby boli rozostavené a
neboli zapísané na LV a nespĺňal podmienky katastrálneho zákona. Obec Likavka, zastúpená starostom,
ktorýkúpnuzmluvuz1.12.2004adodatokč.1z15.6.2006,tietozmluvynespochybňuje,potvrdzujeich
v plnom rozsahu, čoho dokladom je čestné vyhlásenie p. A. B.. S poukázaním na uvedené skutočnosti

žalobca navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania vydal rozsudok ďalej uvedenom znení.

11. Na pojednávaní konanom 29. 7. 2025 žalobca uviedol, že trvá na žalobe v plnom rozsahu ako ju
podal, pričom dodal, že toto súdne konanie by nebolo, keby nebol urobený podvodný geometrický plán,
a keby lesy a príslušné inštitúcie konali tak ako majú konať. Celý problém bol podľa neho problém

toho geometrického plánu. Obec predala žalobcovi nehnuteľnosti na základe darovacích zmlúv, tieto
darovacie zmluvy žalobca predložil súdu, je tam darovacia zmluva z roku 1993, a aj darovacia zmluva
z roku 1994, kde je odkaz na znalecký posudok, čo všetko bolo odsúhlasené na predaj, v prospech
obce. Stavebné povolenie obec Likavka urobila z toho dôvodu, že od roku 1993 darovacou zmluvou
získala nehnuteľnosť - výkrm prasiat, na základe geometrického plánu, ktorý dala urobiť a ktorý žalobca

predložil súdu. V roku 1993 zakreslila tieto stavby a chcela ich dať zapísať na list vlastníctva, nezapísala
ich, Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku to nenapísal, lebo nariadil urobiť stavebné úpravy
strechy, lebo časť strechy bola rozkradnutá. Z toho dôvodu bolo do tohto stavebného povolenia ako
investičná akcia uvedená aj rekonštrukcia tejto budovy, výkrmu prasiat, je to tam uvedené, a preto ak
obec toto mohla robiť, musela mať nájomné zmluvy s Lesmi SR, s ministerstvom obrany, a všetky tieto

zmluvy žalobca doložil. Obec Likavka nemohla robiť investičnú výstavbu, ani spoločnosti, kde vystupoval
konateľ žalobcu bez súhlasu ministerstva obrany, ministerstva pôdohospodárstva alebo Štátnych lesov
SR. Je tam súhlas ministra z roku 1993, súhlas ministra z roku 1994, je tam výzva ministerstva pre
Štátne lesy Žilina, aby boli pozemky pod stavbami, ktoré mali prenajaté, vysporiadané, a všetky stavby,ktoré obec robila, musela robiť v súlade s týmito listinnými dokumentmi, ktoré boli žalobcom predložené.
Kúpna zmluva bola uzatvorená 1. 12. 2004, a obec mohla predať v zmysle katastrálneho zákona len
nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva, a nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané na listine

vlastníctva nemohla dať zapísať v zmysle katastrálneho zákona. Preto bol urobený dodatok č. 1, kde
sa odvolávajú na stavebné povolenie, na rozostavané nehnuteľnosti, kde je aj uvedený výkrm prasiec,
trafostanica atď., t.j. keď sa darovali darovacou zmluvou č. 222 z ministerstva obrany na obec, tak
znaleckýposudokmuselobsahovaťvšetkyrozostavanéveci,ktoréobecvsúladesministerstvomobrany
a s ministerstvom pôdohospodárstva rozostavala, a preto je v tej nájomnej zmluve odvolávka odvolávka

na znalecký posudok. Znalec ohodnotil len budovy, ktoré patrili ministerstvu obrany to je jednoznačné,
nemohol ohodnotiť rozostavané stavby, ktoré už postavila obec a spoločníci v tomto investičnom
projekte. Preto je tam ten dodatok urobený, a v tomto časovom termíne, lebo kupujúci dostal technickú
dokumentáciu a všetky znalecké posudky až v tomto termíne, pretože vtedy si uvedomil žalobca ako
kupujúci, že kúpnou zmluvou z 1. 12. kúpil len nejaké haly, a kvôli rozostavaným stavbám, do ktorých
investoval obrovské peniaze nie. Tento dodatok nebol zavkladovaný na katastri, lebo to nemalo zmysel,

pretože by aj tak nespĺňal podmienky katastrálneho zákona. Obec predala všetko v rozsahu stavebného
povolenia. Keby to nepredala, tak žalobca nemá kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný napádal, že dodatok
č. 1 nie je zavkladovateľný, ale žalobca na základe tohto kolaudačného rozhodnutia zavkladuje všetky
stavby, ktoré kúpil, a to že ich nemá tam špecifikované neznamená, že on to nekúpil, inak by nemal toto
kolaudačné rozhodnutie. A tým pádom všetko čo on kúpil podľa stavebného rozhodnutia aj na základe

kolaudačného rozhodnutia vie zavkladovať. To kolaudačné rozhodnutie už vydal nový starosta - pán J.,
a aj on uviedol, že si je plne vedomý, že obec predala všetky tieto rozostavané objekty podľa stavebného
povolenia žalobcovi. Problém je geometrický plán, keď niekto nakreslil geometrický plán, nezakreslil nič,
nezakreslil stavby, ktoré tam existovali, nezakreslil trafostanicu, ktorá tam patrí, čím porušil všeobecne
záväzné predpisy. Na katastri to napriek tomu overili, čo nevedel pochopiť, a overený plán dali zapísať

Lesy SR a vznikla snímka, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pretože tam existujú tie stavby, a preto
žalobca žiadal katastrálnu inšpekciu, aby to mohol dokázať, že je to podvodný geometrický plán. V
odpovedi z katastrálnej inšpekcie je jednoznačne uvedené, že firma si objednala geometrický plán,
ktorý neodpovedal všeobecne záväzným predpisom. Porušili sa tam § 67 a § 55 a konštatuje sa, že
stavba existovala na všetkých troch geometrických plánoch, ktoré žalobca predložil súdu, a povinnosťou

žalovaného bolo nakresliť skutočný stav a dodržať katastrálny zákon a vyhlášku č. 461/2009, avšak toto
nesplnil, čo je dôkaz toho, že geometrický plán je podvodný, a preto nemôže byť platná nájomná zmluva,
a tým pádom sa pácha ďalšia činnosť tým, že postavil stavbu na cudzej stavbe, dva roky užíva cudzí
majetok, žalobca tam nemá prístup, nemôže sa dovolať spravodlivosti, lebo zaplatil za niečo 2.000.000,
zaplatil 1. 300.000 obci za pozemky, a nemôže sa dovolať kvôli jednému geometrickému plánu svojich

práv. Žalovaný používa geometrický plán z roku 2022 ako podklad k nájomnej zmluve, a pritom tento
geometrický plán je podvodný. Za prvé, pridelené č. za lomítkom existujúceho geometrického plánu
z roku 1992, niekto úmyselne na katastri pridelil toto číslo, keď pridelil č. 2551/9, pretože toto číslo
patrilo k stavbe. Niekto použil toto číslo, nakreslil stavbu, zväčšil ju o 577 m2 na 29.000, nenakreslil
tam nič, nenakreslil energetickú stavbu, ktorej je žalobca vlastník na základe stavebného povolenia,

ktoré prešlo na neho ako kupujúceho. Žalobca je vlastník všetkých stavieb, ktoré sú uvedené v tom
stavebnom povolení, okrem jednej stavby, čo je podľa neho zaujímavé. Žalobca predložil kolaudačné
rozhodnutie na stavby, ktoré postavil na základe toho stavebného povolenia, ktoré prešlo na neho.
Stanovisko žalovaného je, že to nenadobudol žalobca, ale in to nadobudol na základe kúpnych zmlúv
a odôvodnil to svojou rozšírenou žalobou doručenou na súd 7. 3. 2025, v bode 3 a 4, kde uvádza, že

mohol rozšíriť o dodatok č. 1 kúpnu zmluvu. V bode 4 je popísaný právny postup ako to nadobudol, ak je
nie stavba napísaná, a v bode 3 zdôvodnil, prečo mohol rozšíriť kúpnu zmluvu o dodatok. Podľa Ústavy
SR, článok 2, bod 3 je dovolené urobiť takúto zmluvu a znova si položil otázku, prečo by to nenadobudol,
keď inak všetko nadobudol, ale len túto halu nenadobudol. Katastrálna inšpekcia skonštatovala, že došlo
k porušeniu všeobecných záväzných predpisov. Katastrálna inšpekcia dokázala, že stavba bola v roku

1993, 1998, a stále existuje, a niekto sa ju podvodným geometrickým plánom snaží privlastniť. Žalobca
bol spoločník investičného projektu, preto už v roku 1998 obec súhlasila, že ten objekt na geometrickom
plánezroku1993a1998podč.2551/9súhlasíspredajom,pretožalobcamalzaplatiťtiepozemkylesom
a on zaplatil obci, zaplatil 1.300.000, a nemám nič, a to na základe toho jedného geometrického plánu.
Krajský súd podľa žalobcu jednoznačne rozhodol, že je to stavba, ktorá niekomu patrí, a okresný súd

musí rozhodnúť, či patrí obci alebo jemu. Nie je možné, aby niekto do cudzej stavby zasahoval. Žalovaný
používa zavádzajúce informácie, vyberie jednu stranu listu. Tá stavba je citovaná v tej zmluve o budúcej
zmluve, keby nebola citovaná, nebol by súhlas obce s tou stavbou. Rovnako žalovaný zavádzal s
fotodokumentáciou, odfotí jednu časť, nepodstatnú, ktorá nemá nič spoločné s budovou, a prezentuje toako ruiny. Bývalý starosta nech dosvedčí, že čo mu predal, starosta ide spochybňovať niečo že to nebolo
predané, navrhol ho vypočuť. Odôvodnenie, že zmluva musí spĺňať podmienky katastrálneho zápisu
neobstojí,pretožetienehnuteľnosti,ktorébolitamnespĺňalitiepodmienkykatastra.Pokiaľideoznalecký

posudok, ktorý bol rozobratý na základe dodatku č. 1, tak tento znalecký posudok objednalo ministerstvo
obrany, objednalo ho, aby ocenilo stavby, ktoré sú v lokalite Kramáriská a patrili ministerstvu obrany, ale
tam boli aj stavby rozostavané, nezapísané na liste vlastníctva, a znalec tieto stavby neohodnocoval,
a preto v tomto znaleckom posudku je dôležité, že tie stavby boli prílohou podľa toho stavebného
povolenia, a preto je v tom dodatku odvolanie sa na znalecký posudok, lebo tu je to stavebné povolenie,

a tam sú tie stavby. Tiež žalobca navrhol výpoveď protistrany.

12. Na pojednávaní konanom 29. 7. 2025 žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada
ju zamietnuť. K poslednému podaniu, ktoré žalobca doručil súdu 23. 7. 2025 nevedel uviesť, či to je
rozšíreniežalobyaleboakýtojeprocesnýúkon.Malvšakzato,žetakakopôvodnepodanážaloba,takaj
jej doplnenie nemajú ani skutkový ani právny základ. Pokiaľ ide o navrhnutý výrok súdu, ktorým by zrušil

platnosť geometrického plánu, tak podľa neho niečo také nie je možné, preto navrhol žalobu. Žalobca
síce predložil množstvo listinných dôkazov, avšak žiaden z nich nepreukazuje jeho tvrdenia. Odmietol,
že by bol vyhotovený nejaký podvodný geometrický plán, a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že vo veci žalobca podal niekoľko trestných oznámení na žalovaného, resp. na konateľa žalovaného,
a všetky tieto boli vyhodnotené ako nedôvodné. Geodetka, ktorá daný geometrický plán vyhotovila je

v prípade potreby ochotná dosvedčiť aj skutočnosti, aký bol stav na tom pozemku v čase, keď tento
pozemok zameriavala. Pokiaľ ide o výsledky katastrálnej inšpekcie, žalovaní voči prvotnému vyjadreniu
z katastrálnej inšpekcie namietali, žiadali o vysvetlenie, nakoľko pracovníčka, ktorá to vyhotovila krátko
na to odišla do dôchodku, a nebolo možné zistiť stanovisko priamo od nej.
V odpovedi z úradu geodézie, kartografie a katastra je konštatované, že sa nezhodujú tie stavby podľa

geometrických plánov, takže v podstate už aj toto vyjadrenie katastrálnej inšpekcie spochybňuje tvrdenia
žalobcu. Podstatné je však to, že tvrdenia žalobcu o tom, že on nadobudol stavbu, ktorú mu mal
žalovaný nejakým protiprávnym spôsobom zabrať za účasti Lesov SR sa nezakladá na pravde. Za týmto
účelom navrhli v podaní zo 14. 4. 2025 vypočuť aj zástupkyňu lesov SR, pani M. J., ktorá so žalovaným
dojednávala tú nájomnú zmluvu, a ktorá riešila túto vec, ktorá sa môže vyjadriť jednak k stavu pozemku

v čase, keď ho Lesy SR dávali do nájmu žalovanému, a môže sa vyjadriť aj k tomu, že existuje list,
ktorý žalobca zasielal na Lesy SR dňa 20. 9. 2010, kde je uvedené, že má záujem kúpiť parcely č.
2551/1 a 2551/9, a kde uvádza samotný žalobca, že sú to pozemky zamorené po sovietskej armáde
s množstvom sutín a stavebného materiálu, pričom nikde v týchto podaniach neuviedol, že by sa na
pozemku nachádzala jeho stavba a ani neodkazuje na ten dodatok z roku 2006, pričom vzhľadom na

charakter tohto dodatku aj spôsob akým bol vyhotovený spochybnil žalovaný jeho platnosť, a požiadal,
aby bol predložený v originálnom vyhotovení, aby bolo možné posúdiť, či naozaj bol podpísaný, v čase
v ktorom je to tam uvedené, aj vzhľadom na tie okolnosti, aké boli v čase uzavretia tej pôvodnej
zmluvy v roku 2005. Zákon, či už teraz alebo aj v roku 2005 vyžadoval, aby tieto nehnuteľnosti
boli zapísané do katastra, aby bolo rozhodnutie o vklade, takáto zmluva ani nemohla nadobudnúť

platnosť ani v tom roku 2006, a ani v aktuálnej dobe by neobstála. Preto tvrdenie žalobcu, že on si
to môže dať zavkladovať neobstojí, pretože nemá si čo dať zavkladovať, nakoľko tento dodatok nie
je vkladuschopnou listinou a nemá žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. V podstate na pozemku,
ako to aj vyplýva z fotodokumentácie nie je žiadna taká stavba, ktorá by zodpovedala tomu, čo tvrdí
žalobca. A ani z tých dokladov, ktoré žalobca predložil, takéto niečo nevyplýva. Žalovaný pritom predložil

aj fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmý stav na tom pozemku, v čase keď sa uzatvárala nájomná zmluva,
a je teda zrejmé, že žiadna stavba na tomto pozemku nestála. Žalovaný taktiež predložil žiadosť o výrub
drevín, nakoľko aj z fotodokumentácie, to je zrejmé, že to bolo všetko zarastené rôznymi drevinami,
o ktoré žalovaný požiadal, aby ich mohol vyrúbať, aby mohol ďalej pokračovať, takže stavba, ktorá tam
aktuálne stojí nie je stavbou, ktorú by mohol vlastniť žalobca, nakoľko žalobca žiadnu takúto stavbu

ani riadne nenadobudol a nič tam nespravil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že od roku 2005 mal vlastniť túto
stavbu, tak žalovaný uviedol, že všetko toto sa začalo riešiť až v roku 2024, takže za celé to obdobie,
čo je takmer 20 rokov žalobca nič s tou stavbou nerobil, nežiadal si ju zapísať do katastra, neužíval
ju nijakým spôsobom, vlastne nepreukázal, že by vôbec k nej nadobudol vlastníctvo a všetky tieto
okolnosti začali až potom, keď žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu s lesmi, vtedy začala vlastne celá

aktivita žalobcu, preto je podľa žalovaného namieste výsluch, a to syna konateľa žalobcu, ktorý všetky
tieto záležitosti ohľadom nájomnej zmluvy vybavoval, teda pána B. L., a takisto sa vie k okolnostiam
zamerania tohto pozemku vyjadriť geodetka D. H., ktorá vyhotovovala geometrický plán a aj pani M.
J., ktorá pracuje v Lesoch SR, ale základ je taký, že žalobca svoje tvrdenia napriek extrémnemumnožstvu listinných dôkazov, ktoré donekonečna predkladá súdu nepreukázal, teda že by nadobudol
nehnuteľnosť v stave takom, aby to bola stavba a nepreukázal, že by nadobudol vlastnícke právo
k nej, preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov

konania. Žalovaný potom navrhol tiež zamietnuť aj pripustenú zmenu žaloby, nakoľko je nedôvodná,
pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia vo vzťahu k vlastníctvu
stavby, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o žiadosť, aby súd vyslovil neplatnosť
geometrického plánu, tak žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením súdu, pretože takáto žaloba nemá
podklad v právnych predpisoch. Pokiaľ sa žalobca domáhal nároku na úhradu poplatkov za geometrický

plán z roku 2024 a 1998, tak žalobca tu jednak nepreukázal právny nárok, a ak by sa aj žalovaný
stotožnil s tým, že ide o nárok na náhradu škody, tak v roku 1998 žalovaný ani neexistoval, vznikol
ako spoločnosť až v roku 2013, akú povinnosť mohol teda porušiť v súvislosti s týmto geometrickým
plánom, požil si otázku, a dodal, že nie je preukázaný ani vznik škody, ani výška, a takisto pokiaľ ide
o geometrický plán z roku 2024 rovnako nie je preukázaná ani škoda, ani príčinná súvislosť, a ani to
akú povinnosť by mal porušiť žalovaný. Takže pokiaľ ide o tú samotnú stavbu, to čo je základ tohto

konania, tak žalovaný sa stotožnil s uvedeným predbežným právnym posúdením súdu. Pokiaľ ide o
list, ktorý bol súčasť podania zo 14. 4. 2025, tak pri parcelách, na ktorých žalobca tvrdí, že má stáť
stavba v jeho vlastníctve je uvedené, že sú to pozemky zamorené po sovietskej armáde s množstvom
sutín a stavebného materiálu, kde sú potrebné nemalé náklady na rekultiváciu, pričom neuvádza tu
žiadnu stavbu, ktorú by tam vlastnil, ktorá by tam existovala. Žalovaný je v tejto celej situácii obeťou

nejakého sporu žalobcu s Lesmi SR, keď sa snažil ako je zrejmé aj z písomností o nadobudnutie
nejakých pozemkov, ktoré nenadobudol, a keďže žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu, nie kúpnu zmluvu,
tak nie je vlastníkom dotknutého pozemku, on je len nájomcom tohto pozemku, na ktorom je tá hala,
ku ktorej keď uzatvoril nájomnú zmluvu začali všetky tieto rozpory so žalobcom a množstvo podaní na
rôzne úrady. Žalovaný, resp. jeho konateľ bol vypovedať na polícii ohľadom toho, takže keď tam nič

nedosiahol, toto je nejaký jeho ďalší postup. V tých jednotlivých zmluvách, či už dodatok, alebo aj v
ďalších listinách, ktoré žalobca predložil nie je tá nehnuteľnosť definovaná takým spôsobom, aby ju
bolo možné nejako identifikovať, a aby teda ten právny úkon splnil požiadavky, ktoré právny poriadok
pre platnosť právneho úkonu požaduje. Geometrický plán pritom neriešil ani stavbu, ani nijako nesúvisí
s vlastníckym právo žalobcu k stavbe, ktorého sa on domáha, lebo geometrický plán vyčleňoval časť

parcelyakopodkladpreuzavretienájomnejzmluvy,pričomtentogeometrickýplánbolvyhotovenýriadne
a nie je podvodným spôsobom. Pokiaľ ide o katastrálnu inšpekciu, žalovaný nemá vedomosť o tom, že
by bol spísaný nejaký protokol o kontrole, v ktorom by bolo konštatované, že v súvislosti s autorizačným
alebo úradným overením boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Práve odpoveď na žiadosť
žalovaného z úradu geodézie, kartografie a katastra poukazuje na to, že tá stavba tam nie je totožná a aj

samotný katastrálny úrad konštatuje, že nemôže posudzovať totožnosť stavieb, takže z jeho pohľadu
je táto argumentácia pomerne zavádzajúca, trochu sú tu spletené niektoré veci navzájom, ktoré ani
navzájom nesúvisia, a aj samotný žalobca uvádza, že to boli ruiny, čo je zrejmé aj z tých fotografií, pritom
nič nebránilo žalobcovi predložiť fotografií, koľko len chcel ohľadne tej stavby, ktorú mal on vlastniť, ale
nepredložil žiadnu v podstate, pretože predložil fotku stavby, ktorú vyhotovil žalovaný, kde je zrejmé to

stavebno-technické usporiadanie, ale z tej pôvodnej stavby, ktorú on podľa svojho presvedčenia mal
vlastniť, nepredložil ani jednu fotografiu. Žalovaný pritom predložil fotografie, ktoré boli k dispozícii,
z ktorých bolo zrejmé, že parcela je rovina zarastená drevinami, pri ktorých sa požadoval výrub, preto
žalovaný odmietol, že by nejako zavádzal, skôr k tomu dochádza zo strany žalobcu, keď aj skutkové
tvrdenia sú upravované, podľa toho čo uviedol žalovaný, vždy je tam zase niečo iné uvedené, zase

nejaké iné dôkazy predložené, ktoré majú preukazovať tvrdenia žalobcu. Čo sa týka toho znaleckého
posudku, na ktorý je poukazované, tak žiadnym výkladom nemožno dospieť k tomu, že by boli tieto
stavby v ňom hodnotené. Na záver vyhlásil, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Na pojednávaní 29. 7. 2025 súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby spočívajúcej v rozšírení žaloby
o navrhované výroky rozsudku, ktoré vyplývajú z podania žalobcu z 23. 7. 2025, teda o navrhovaný
výrok, aby súd zrušil platnosť geometrického plánu č. 43659381-32/2022, ktorý porušuje všeobecné
záväzné právne predpisy (zákon 162/1995 Z. z. a vyhlášku ÚGKK 461/2009, čo je v súlade s Bulletinom
katastrálnej inšpekcie), a o výrok že žalobcovi sa priznáva nárok na úhradu poplatkov za geometrický

plán č. 48234494-14/2024 a geometrický plán č. 31562388-349/98 vo výške 2.000 eur a 3.000 eur. Toto
uznesenie súd na pojednávaní odôvodnil tým, že podľa § 143 ods. 1 CSP je súd povinný pripustiť zmenu
návrhu žalobného v tomto prípade rozšírenie o ďalšie navrhované žalobné petity, a to pokiaľ výsledkydoterajšieho konania umožňujú konať o takýchto petitoch, čo objektívne umožňujú, pretože sa to týka
listín, ktoré boli doteraz ako návrh dôkazov v súvislosti s písomnými podaniami predložené.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

15. Z darovacej zmluvy č. 222, uzatvorenej medzi Slovenskou republikou - Ministerstvom obrany SR
ako darcom a obcou Likavka ako obdarovaným 14. 9. 2004 (č. l. 3 - 4 spisu) vyplynulo, že predmetom
prevodu mal byť objek : Autopark Kramariská- Ružomberok pozostávajúci z budovy súp. č. 1052, na

parc. č. 2551/5, budovy súp. č. 1052 na parc. č. 2551/6, budovy súp. č. 1052 na parcele č. 2551/7
a budovy súp. č. 1052 na parcele č. 2551/8 (sklady) v katastrálnom území C. zapísané na LV č. XXXX,
vedenom správou katastra Ružomberok.

16. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi obcou Likavka ako predávajúcim a spoločnosťou žalobcu
ako kupujúcim 1. 12. 2005 vyplynulo, že (čl. II. v spojení s čl. III.), predmetom prevodu bol Autopark

Kramariská súp. č. 1052, postavený na parcele č. 2551/5 bez pozemku, sklad postavený na parcele č.
2551/6 bez pozemku, sklad postavený na parcele č. 2551/7 bez pozemku a sklad postavený na parcele
č. 2551/8 bez pozemku.

17. Z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve uzatvorenej 1. 12. 2005 medzi obcou Likavka ako predávajúcim

a spoločnosťou žalobcu ako kupujúcim, konkrétne z článku XII. vyplynulo, že predmetom prevodu podľa
tohto dodatku boli nehnuteľnosti popísané podľa čl. II. v rozsahu podľa technickej dokumentácie, včítane
objektov stavby podľa stavebného povolenia č. 09-76-1158 a v súlade so znaleckým posudkom č.
26/2004 z 21. 5. 2004 vypracovaný D. A. E. z C. H..

18. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Lesmi Slovenská republika, š.p. a spoločnosťou žalovaného
ako nájomcom 27. 9. 2023 vyplynulo, že predmetom tejto zmluvy mal byť prenájom pozemkov
vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe prenajímateľa, ktoré sa nachádzajú v k.ú. C., okres
Ružomberok, obec Likavka na LV č. XXX, a to parcely registra „C“ parc. č. 2551/9, ostatná plocha,
o výmere 9869 m2.

19.Zoznaleckéhoposudkuč.26/2004vyhotovenéhoD.A.E.21.5.2004(č.l.18anasl.spisu)vyplynulo,
že predmetom ohodnocovania podľa tohto znaleckého posudku boli nebytové budovy, a to sklad na
parcele č. 2551/6 - prístrešok pre nádrže, murovaný sklad na parcele č. 2551/6, sklad na parcele č.
2551/7 - prístrešok pre cisterny, sklad na parcele č. 2551/8 - prístrešok pre hasiace prístroje a strážnica

na parc. č. 2551/5, ktoré nebytové budovy boli označené ako haly, a ďalej tzv. vonkajšie úpravy, a to
spevnené plochy na parc. č. 2551/4, a vonkajšie schody. Z obsahu tohto znaleckého posudku (aspoň
v rozsahu, v akom bol predložený žalobcom do tohto konania) tiež vyplynulo, že jeden z mnohých
podkladovprevypracovanietohtoposudku,ktorýboldodanýobjednávateľomboloajstavebnépovolenie
z 18. 1. 1994 vydané Obvodným úradom životného prostredia v Ružomberku pod č. ÚR 2954/327-3/93.

20. Zo stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia Ružomberok č. ÚR 2954/327-3/93
vyplynulo,žetotoboloudelenéžiadateľoviobciLikavkanastavbu-Adaptáciaskladovvojenskejtechniky
na poľnohospodársku farmu - Kramariská, pričom ďalej v obsahu tohto podania sa uvádza, že táto
stavba sa má nachádzať na pozemkoch registra „E“ parc. č. 2551/4, 2551/5, 2551/6, 2551/7, 2551/8,

a v ďalšom obsahu je táto (hromadná) stavba definovaná akože pozostáva zo stavebných objektov : 1/
Kravín, 2/ pivnica a stolárska dielňa, 3/ faremný dom, 4/ výkrm prasiat, 5/ vodovodná prípojka a požiarny
vodovod, 6/ chovacia stanica, 7/ rekonštrukcia vonkajšej kanalizácie, 8/ vonkajšie silnoprúdové rozvody,
9/ stožiarová trafostanica, 10/ sklad pohonných hmôt, 11/ oplotenie, a 12/ sadrové úpravy.

21. Zo stavebného povolenia č. 09-76-1158 vydaného Vojenským stavebným úradom Banská Bystrica
1. 9. 1976, č. 09-76-1158 vyplynulo, že ním bola povolená stavebníkovi stavba - „Autopark I. stavba“
na mieste Likavka - Kramariská, kde objekty stavby boli definované ako 1/ A1- príprava územia, 2/ A2 -
preložka potoka, 3/ A3 - záchytná priekopa, 4/ A4 - prístrešok pre nádrže O2, 5/ A5, A6 - prístrešok pre
cisterny O3, prístrešok pre hasiace prístroje, 6/ A7 - kanalizácia, 7/ A8 - odvlhčovace ropných produktov,

8/ A9 - likvidácia ropných odpadov, 9/ A10 - vnútorné komunikácie, 10/ A11 - lesná cesta, 11/ A12 -
kábelová prípojka, a 12/ A13 - vonkajšie osvetlenia.22. Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Obvodným úradom
v Ružomberku a obcou Likavka 26. 2. 1993 vyplynulo, že predmetom prevodu mali byť : objekt
murovaného stavu, riadiaca veža, sklad oceľovej konštrukcie v Likavke, objekt živočíšnej výroby

(ošípareň), postavená v lokalite Kramariská s tým, že sa jedná o objekty vybudované bez stavebného
povolenia na majetkovoprávne nevysporiadaných pozemkoch reg. „E“ parc. č. 2011/2012, 2013, 2014,
2015, 2550 a 2551/1.

23. Zvyšné navrhnuté listinné dôkazy, ako aj ostatné dôkazy, vrátane výsluchu svedkov súd odmietol

vykonať vzhľadom na to, že by ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania
v zmysle čl. 17 Základných princípov CSP, keďže by neviedlo k objasneniu relevantných skutočností,
teda skutočností podstatných pre rozhodnutie tejto veci, resp. takých skutočností, ktoré by síce mali
určitú relevanciu, avšak aj v prípade ich preukázania by boli všetky uplatnené žalobné petity nedôvodné
(viď k tomu bližšie v zmysle nižšie uvedeného odôvodnenia, v časti právneho posúdenia tohto rozsudku.)

24. Zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

25. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

27. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

28. Súd prvej inštancie sa (aj po doplňujúcich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach strán sporu
na pojednávaní a vykonanom dokazovaním) stotožnil s predbežným právnym záverom Krajského súdu
v Žiline, vyjadrenom v jeho uznesení z 27. 11. 2024, v ods. 7, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že z obsahu kúpnej zmluvy

(čl. II) uzatvorenej medzi obcou Likavka ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim 1. 12. 2005, ani
zo znenia jej dodatku č. 1 z 15. 6. 2006 (čl. XII) nevyplynulo, že by predmetom prevodov v zmysle
týchto dvoch zmlúv bola aj nejaká stavba nachádzajúca sa na pozemku (v tom čase označeného ako)
register „C“ parc. č. 2551/9. Tento (osvojený si) záver pritom tunajší súd sám vyvodzuje jednak zo
znenia článku II uvedenej kúpnej zmluvy z 1. 12. 2005, kde z vymedzenia nehnuteľností, ktoré sú

predmetom prevodu podľa tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi nimi nie je uvedená aj stavba
nachádzajúca sa na pozemku parc. č. 2551/9 (a nakoniec, to ani nebolo medzi stranami sporné, keď
v neskorších podaniach a vyjadreniach žaloba sám akceptoval túto skutočnosť a odvolával sa už len
na dodatok č. 1 z 15. 6. 2006 k tejto zmluve ako rozhodujúcu zmluvu.) A pokiaľ ide o tento dodatok
č. 1, tak z jeho článku XII, kde sa uvádza (ako predmet prevodu) okruh prevádzaných nehnuteľností

takým spôsobom, že okrem odkazu na nehnuteľnosti uvedené v článku II kúpnej zmluvy z 1. 12. 2005 (v
ktorom výpočte, ako už bolo uvedené, žiadna stavba postavená na pozemku parc. č. 2551/9 uvedená
nie je, a na tom ani nemôže nič zmeniť dovetok uvedený v tomto dodatku v znení : „v rozsahu podľa
technickej dokumentácie“), bolo možné ešte identifikovať okruh nehnuteľností označený ako : „včítanie
objektov stavby podľa stavebného povolenia č. 09-76-1158 a súlade so znaleckým posudkom č. 26/2004

zo dňa 21. 5. 2004, vypracovaným D. A. E.“, teda okruh nehnuteľností, ktorý mal byť určený odkazom
na objekty stavby uvedené v stavebnom povolení č. 09-76-1158 (v ktorom stavebnom povolení sa
však žiadna stavba postavená na pozemku parc. č. 2551/9 nenachádza), ako aj s odkazom na obsah
znaleckého posudku č. 26/2024 z 21. 5. 2024, vypracovaným D. A. E. (v ktorom sa však takisto medzi
ohodnocovanými stavbami takáto stavba postavená na pozemku parc. č. 2551/9 nenachádza). A pokiaľ

žalobca v neskorších vyjadreniach prišiel s argumentáciou, že jednou z príloh tohto znaleckého posudku
je aj stavebné povolenie č. ÚR 2954/327-93, v rámci ktorého sa nachádza zmienka o výkrme prasiat,
tak k tomuto treba povedať, že pokiaľ sa v dodatku č. 1 v súvislosti s určením okruhu stavieb, na ktoré
sa vzťahuje dodatok odkazuje (aj) na znalecký posudok č. 26/2004, tak z takéhoto určenia možno mať
za to, že účastníci tejto zmluvy odkazovali na okruh nehnuteľností, ktorý bol uvedený v znaleckom

posudku, a ktorý bol predmetom ohodnotenia znaleckého posudku, a nie aj každá nehnuteľnosť, ktorá
bola spomenutá v hociktorej z príloh tohto znaleckého posudku, a navyše aj z obsahu jednej z týchto
príloh - stavebného povolenia č. ÚR 2954/327-3/93 z 18. 1. 1994 vyplýva, že toto stavebné povolenie sa
vzťahuje na stavbu . „Adaptácia skladov vojenskej techniky na poľnohospodársku farmu Kramárisko“,pričom v tomto stavebnom povolení sa ďalej uvádza, že táto stavba bude umiestnená na pozemkoch
reg. „E“ parc. č. 2551/4, 2551/5, 2551/6, 2551/7, 2551/8, a následne sa uvádza na inom mieste tohto
povolenia, že táto stavba obsahuje stavebné objekty, z ktorých jedna je aj výkrm prasiat (pod č. 4),

avšak vzhľadom na to, že (ako bolo v tomto stavebnom povolení už uvedené) táto hromadná stavba
sa má nachádzať na vyššie určených parcelách, medzi ktorými nefiguruje aj parcela č. 2551/9, o ktorú
ide v tomto konaní, tak možno mať za to, že dokonca ani táto zmienka o výkrme prasiat pod č. 4 ešte
nezabezpečuje stotožnenie so stavbou výkrmu prasiat, ktorá sa mala nachádzať na parc. č. 2551/9, o
ktorú teda ide v tomto konaní.

29. Nakoniec treba tiež povedať, že uvedený dodatok č. 1 aj v spojení so znaleckým posudkom
a jeho prílohami, ktoré boli spojené so žalobou, a na ktoré sa žalobca aj v neskoršom priebehu
konania odvolával boli už posudzované sťažnostným súdom v rámci konania o sťažnosti proti uzneseniu
o zamietnutí nariadenia neodkladného patrenia v tejto veci, pričom tento vychádzajúc z obsahu tohto
dodatku a určenia stavieb v ňom odkazom na uvedené listiny - znalecký posudok a stavebné povolenie

vyslovil pre tunajší súd (za predpokladu, že nedôjde k zmene skutkových okolností, k čomu nedošlo)
záväzný právny názor, že v týchto dokumentoch, teda v kúpnej zmluve z 1. 2. 2005, dodatku č. 1 z 15. 6.
2006 (s výslovným, osobitným doplnením sťažnostného súdu aj ohľadne obsahu znaleckého posudku
č. 26/2024) nie je definovaná stavba, ktorá je predmetom tohto konania, a že teda nedošlo k jej prevodu
na žalobcu.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon, a teda aj zmluva sa musí urobiť (okrem iného) aj určite
a zrozumiteľne, inak je (absolútne) neplatný. Tunajší súd sa pritom stotožnil s argumentáciou žalobcu,
že pre platnosť zmluvy, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností
nie je nevyhnutné v zmluve označiť prevádzanú nehnuteľnosť spôsobom (údajmi) inak (pri zapisovaných

nehnuteľnostiach) vyžadovanými katastrálnym zákonom, keďže táto nehnuteľnosť nebude predmetom
zápisu v katastri nehnuteľností, a teda postačí určenie tejto nehnuteľnosti hocijakým dostatočne určitým
a zrozumiteľným spôsobom v zmysle § 37 ods. 1 OZ, avšak súd mal za to, že stavba, ktorá sa mala
nachádzať na parcele č. 2551/9, nie je takto určite a zrozumiteľne v tomto dodatku č. 1 vyjadrená.

31. Súd sa pritom nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, že zmluvný prevod predmetnej
nehnuteľnosť by mala byť zapisovaný v katastri nehnuteľností vo forme rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, pretože pokiaľ určitá stavba nie je zapísaná v katastri
nehnuteľností, tak sa nemôže zapisovať do katastra nehnuteľností ani jej zmluvný prevod, a teda nie
je možné rozhodovanie o povolení vkladu v takýchto prípadoch, teda v prípadoch nehnuteľností, ktoré

nie sú evidované v katastri nehnuteľností, ale platí, že k účinkom ich prevodu dochádza účinnosťou
prevodnej zmluvy (viď aj komentár k Občianskemu zákonníku I, 2. vydanie, komentár k § 133, strana
1000, rok 2019, autori : Števček a kolektív.)

32. Pre toto konanie nebola relevantná skutočnosť, akým spôsobom nadobudla obec Likavka predmetnú

stavbu, pretože či už to bolo spôsobom vyjadreným v žalobe alebo v neskoršej skutkovej úprave zo
strany žalobcu rozhodujúce pre toto konanie bolo to, či sa žalobca stal vlastníkom tejto stavby alebo nie,
keďže on žiadal o určenie, že on je vlastníkom tejto stavby.

33. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, nebolo možné vyhovieť žalobnému petitu na určenie, že

vlastníkom predmetnej stavby postavenej na pozemku parc. č. 2551/9 (od roku 2024 parc. č. 2551/13)
je žalobca.

34. V tejto súvislosti treba dodať, že predmetom tejto časti konania, teda o žalobnom petite na určenie,
že či žalobca je alebo nie je vlastníkom tejto stavby mohla byť len táto otázka, a teda súd nemohol riešiť

aj otázku, či žalovaný alebo iný subjekt bol alebo nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, keďže toto nebolo
predmetom tohto konania (a ani žalovaný sa nedomáhal takéhoto určenia, teda že on je jej vlastníkom.)

35. Zmluva o budúcej zmluve, na ktorú poukazoval žalobca, podľa ktorej malo dôjsť k prevodu
predmetnej stavby na parcele č. 2551/9 z obce Likavka na žalobcu (ak aj súd odhliadne od toho, že

ide o skutkovú verziu, ktorá sa vylučuje s jeho skutkovou verziou, že túto stavbu žalobca nadobudol
na základe dodatku č. 1) za prvé, nepreukazuje takýto prevod predmetnej stavby na žalobcu, pretože
je síce pravda, že v tejto zmluve o budúcej zmluve sú aj ustanovenia, ktoré v prítomnom čase hovoria
o prevádzaní nehnuteľnosti, avšak k pozemku parc. č. 2551/9, a teda nie k stavbe postavenej napozemku parc. č. 2551/9, o ktorú ide v tomto konaní, a za druhé, nadobúdateľ tohto pozemku mal byť
I. J., konateľ žalobcu ako fyzická osoba, nie však spoločnosť žalobcu, ktorá sa v tomto konaní domáha
určenia, že je vlastníkom predmetnej stavby, ide o odlišné dva právne subjekty.

36. Pokiaľ ide o doplnený žalobný petit na vyslovenie neplatnosti geometrického plánu č.
43659381-32/2022 (súd podľa § 143 ods. 1 CSP formálne musel pripustiť tento nový žalobný petit,
pretože výsledky dovtedajšieho konania umožňovali konať aj o takto doplnenom žalobnom petite), tak
vzhľadom na to, že v tomto žalobnom petite bolo možné (z hľadiska obsahu) vidieť žalobu na určenie

právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorej podmienkou procesnej prípustnosti však je,
že takúto žalobu vyslovene pripúšťa nejaký osobitný predpis, pričom žiaden osobitný predpis výslovne
nepripúšťa žalobu na vyslovenie neplatnosti geometrického plánu, súd musel zamietnuť aj tento žalobný
petit podľa § 137 písm. d) CSP.

37. V pripustenom žalobnom petite na priznanie náhrady nákladov žalobcovi, ktoré tento mal v súvislosti

s vyššie uvedenými geometrickými plánmi z roku 2024 a 1998, súd uvádza, že takto uplatnený nárok
v zmysle zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo), aj bez uvedenia jeho právnej kvalifikácie zo strany
žalobcu (na čo ani nebol povinný), súd právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody podľa § 420 ods.
1, ods. 3 OZ, teda ako nárok zo všeobecnej zodpovednosti za škodu, pretože žalobca ho odôvodňoval
tým, že tieto náklady mu vznikli preto, že žalovaný mal vyhotoviť vyššie uvedený podvodný posudok

zroku2022,tedaporušiťurčitúprávnupovinnosť,čopotomužalobcumalo(vpríčinnejsúvislosti)vyvolať
potrebu obstarať uvedené geometrické plány (škodu). Vo vzťahu ku geometrickému plánu z roku 1998
však súd nevidel žiadnu takúto príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného
tvrdenú žalobcom, keďže tzv. podvodný znalecký posudok (podľa tvrdenia žalobcu) mal byť vyhotovený
až v roku 2022, a teda vo vzťahu k vzniku nákladov na geometrický plán z roku 1998 (okrem absencie

príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti) absentovalo aj samotné porušenie právnej
povinnosti už v rámci skutkového odôvodnenia uplatneného nároku žalobcu. Nebolo vôbec zrejmé,
akú právnu povinnosť mal porušiť žalovaný v súvislosti vznikom tejto škody spočívajúcej v nákladoch
žalobcu na vyhotovenie znaleckého posudku z roku 1998, osobitne v súvislosti s údajným podvodným
znaleckým posudkom z roku 2022. A pokiaľ ide o náhradu škody spočívajúcu v nákladoch vzniknutých

žalobcovi s vyhotovením znaleckého posudku z roku 2024, tak tam súd zase dospel k záveru o absencii
tvrdenej bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi vznikom tejto škody a porušením právnej povinnosti
na strane žalovaného, pretože (ak by aj boli preukázané, všetky skutkové tvrdenia žalobcu v tomto
smere, a súd nemusí vykonávať dokazovanie ohľadne skutkových tvrdení, ktoré nenapĺňajú povinnosť
substancovane tvrdiť, teda takých tvrdení, ktoré aj ak by boli subsumované pod právnu normu nepriniesli

by strane úspech v spore - viď aj komentár k CSP, 2016. C.H.BECK, Števček a kol., str. 517, čím
sa zjavne sleduje zásada hospodárnosti konania), tak v bezprostrednej príčinnej súvislosti s vznikom
týchto nákladov by bolo možné mať len porušenie právnej povinnosti zo strany geodeta, a resp. sčasti aj
katastrálneho orgánu, ktorý takýto geometrický plán overil, pretože geometrický plán je úkon vyhotovený
geodetom, je to jeho úkon, on za jeho správnosť zodpovedá, a ak by aj žalovaný po geodetovi žiadal,

aby pri jeho vyhotovovaní v ňom nezakreslil nehnuteľnosť, ktorá by na mieste objektívne bola, teda
ak by aj žiadal geodeta o podvodný geometrický plán (čím by žalovaný nepochybne taktiež porušil
nejakú právnu povinnosť), tak aj v takom prípade by bol predovšetkým geodet ten, kto tento geometrický
plán vyhotovuje, a tým za neho aj zodpovedá (poťažmo v spojení so zodpovednosťou katastrálneho
orgánu, ktorý má tento geometrický plán úradne overiť), ale prípadné porušenie právnej povinnosti

zo strany žalovaného (vo vyššie uvedenom zmysle) by nebolo v bezprostrednej príčinnej súvislosti
so vznikom tejto škody, a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti v zmysle
§ 420 OZ musí byť bezprostredná. Navyše, súd musí dodať, že žalobca doteraz nijako nepreukázal
svoje skutkové tvrdenia o podvode pri vyhotovení uvedeného geometrického plánu z roku 2022, vrátane
tvrdenia o tom, že žalovaný mal žiadať geodetku, aby v rozpore s objektívnou realitou nezaznačovala

v geometrickom pláne na pozemku 2551/9 akúkoľvek stavbu. Uvedené zostalo v rovine skutkových
tvrdení žalobcu, vo vzťahu ku ktorým žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súdu tiež nebolo celkom
zrejmé, v čom spočívala nevyhnutnosť vyhotovenia geometrického plánu z roku 2024 (ak by aj bola
pravdivá skutková verzia tvrdená žalobcom o podvode pri vyhotovení geometrického plánu z roku 2022),
keď žalobca sa predsa mohol domáhať zjednania nápravy aj inou formou než vyhotovením si vlastného

geometrického plánu, ako napríklad iniciovaním katastrálnej inšpekcie (čo nakoniec aj urobil), čím tak
možno spochybniť aj samotnú nevyhnutnú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, a to
či už zo strany geodeta, katastrálneho orgánu alebo žalovaného a vznikom tejto škody (nákladov
spojených s vyhotovením geometrického plánu na strane žalobcu z roku 2024).38. Pokiaľ žalobca argumentoval, že zaplatil za predmetnú stavbu, ktorá sa nachádzala na pozemku
parc. č. 2551/9, v obci Likavka, a podľa zmluvnej dokumentácie mu pritom nemala byť prevedená, čo

pociťoval ako nespravodlivosť, tak k tomuto súd uvádza, že nároky na vrátenie kúpnej ceny z prevodnej
zmluvy, ktorá neobsahovala nehnuteľnosť za ktorú bola kúpna cena zaplatená sa netýkajú žalovaného
v tomto konaní, predmetu tohto konania, tieto vzťahy sa týkajú vzájomného žalobcu a obce Likavka.
Pokiaľ skutočne bolo úmyslom previesť aj predmetnú nehnuteľnosť a pre vady zmluvnej dokumentácie
k tomu nedošlo a žalobca za to obci Likavka zaplatil kúpnu cenu, nároky z toho vyplývajúce si musí

uplatňovať voči obci Likavka, ale nie voči žalovanému, ten na to nie je pasívne vecne legitimovaný

39. Súd tiež nemohol akceptovať názor žalobcu, že ak určitá stavba ako druh nehnuteľnosti nie je
uvedená v prevodnej zmluve (kúpnej zmluve v znení dodatku č. 1) že je potom možné tento nedostatok
odstraňovať tým, že dodatočne budú účastníci tejto zmluvy, teda žalobca a obec Likavka vysvetľovať
súdu, že ako to vtedy mysleli a ako vtedy mali skutočný zámer túto stavbu previesť, pretože takéto

vyjadrenia nie sú právnym titulom, právnym titulom relevantným pre rozhodnutie o určenie vlastníckeho
práva (osobitne k nehnuteľnosti) je prevodná zmluva (a jej obsah), a preto súd považoval za irelevantné
dokazovať dodatočné vyjadrenie obce Likavka v tomto smere, či výsluch jej starostu v tomto smere.

40. Porovnajúc žalobou uplatnené nároky s výrokom rozsudku, ktorým bola žaloba v celom rozsahu

zamietnutá, súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou sporu bol žalovaný, a preto mu proti
žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.