Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424210985
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424210985.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Račianska - Reality, a.s.,
so sídlom Račianska 1523/71, 831 02 Bratislava, IČO: 51 284 219, zastúpený: Škubla & Partneri s.
r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému:
Korporátne služby s.r.o., so sídlom Sliačska 1, 831 02 Bratislava, IČO: 50 490 273, zastúpený: PARA

advokáti, s.r.o., so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 47 258 969, v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k.
66Cb/145/2024 - 201 zo dňa 11.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a , aby do konania na miesto žalovaného: Korporátne služby s.r.o., so sídlom
Sliačska 1, 831 02 Bratislava, IČO: 50 490 273 vstúpil žalovaný: SLOVUNIT SLIAČSKA 1 s. r. o., so
sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 48 119 237.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 66Cb/145/2024 - 201 zo dňa
11.12.2024 p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 66Cb/145/2024
- 201 zo dňa 11.12.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že vo výroku I. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť akékoľvek zariadenie vrátane
rampy alebo jej časti, ktoré sa v akejkoľvek fáze výstavby nachádza na ktoromkoľvek z pozemkov vo
vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, katastrálne územie W. Y., ako pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/X, o

výmere 1 281 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok parcely registra „C“, parc.
č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a ktoré by žalobcovi
ako vlastníkovi stavieb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, katastrálne územie W. Y., pričom uviedol presne určené a definované stavby na tomto
liste vlastníctva a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu vrátane, no nie výlučne, nájomcov,
obchodným partnerov a zamestnancov žalobcu, mohlo sťažiť alebo brániť vo vstupe, v prechode pešo

alebo prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel
nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo Sliačskej ulice, Bratislava, ktorá sa
nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie W. Y., ako pozemok parcely registra
„C“, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 281 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“,
parc. č. XXXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok parcely

registra „C“, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
ďalej uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov a konania a tiežneumožniť ich vykonanie zo strany tretích osôb, ktoré by žalobcovi ako vlastníkovi stavieb zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie
W. Y. na týchto istých určených a presne definovaných stavbách a osobám odvodzujúcim svoje práva od

žalobcuvrátane,nonievýlučne,nájomcov,obchodnýmpartnerovazamestnancovžalobcu,mohlosťažiť
alebo brániť vo vstupe, v prechode pešo alebo prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným
prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s
vjazdom zo Sliačskej ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,

katastrálne územie W. Y., ako pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 281 m2,
druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 70 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/XXX,
o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a taktiež súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť strpieť a umožniť vstup, prechod pešo alebo prejazd motorovým vozidlom alebo
iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) zo

strany žalobcu ako vlastníka stavieb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie W. Y. na týchto istých určených a presne
definovaných stavbách a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu vrátane, no nie výlučne,
nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov žalobcu, mohlo sťažiť alebo brániť vo vstupe, v
prechode pešo alebo prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane

nákladných vozidiel nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo Sliačskej ulice,
Bratislava,ktorásanachádzanapozemkochvovlastníctvežalovanéhozapísanýchnalistevlastníctvač.
XXXXvedenomOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor,katastrálneúzemieW.Y.,akopozemok
parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1 281 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok
parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a

pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie. Vo výroku II. napadnutého uznesenia rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že vlastní niekoľko

nehnuteľností v katastrálnom území W. Y., a to v oblasti, ktorá je ohraničená Račianskou ulicou,
Pionierskou ulicou a Sliačskou ulicou (areál VÚZ). Tento areál pozostáva z viacerých nehnuteľností a
je vlastník nehnuteľností uvedených v návrhu. Navrhovateľ budovu - stavby so súpisným číslom 1523
postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X, popis stavby: admin techn. trakt, prenajíma Ministerstvu
spravodlivosti SR, kde ročné nájomné presahuje 2.000.000 Eur. Navrhovateľ je podľa bodu 2.2. tejto

nájomnej zmluvy povinný zabezpečiť pre MS SR prístup k predmetu nájmu aj cez prístupovú cestu.
Porušenie tohto záväzku môže viesť k vzniku nároku MS SR na zľavu nájomného, ako aj vzniku
nároku na zmluvné pokuty. Navrhovateľ uvedené preukázal nájomnou zmluvou. Žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti v katastrálnom území Nové Mesto, ktoré bezprostredne susedia s jednou časťou areálu
VÚZ, označené ako pozemky KS. Navrhovateľ túto skutočnosť preukázal listom vlastníctva č. XXXX.

Tieto pozemky predtým vlastnil navrhovateľ, ktorý ich previedol na žalovaného kúpnou zmluvou zo
dňa 13.1.2017 a kúpnou zmluvou zo dňa 17.1.2017, tzv. transakcia 2017. Predmetom týchto zmlúv
nebola prístupová cesta, preto vlastníkom nie je žalovaný. Cez túto prístupovú cestu vedie v súčasnosti
jediný riadny a plnohodnotný asfaltový prístup do areálu VÚZ a k stavbám RR. Navrhovateľ uvádza,
že iné prístupové trasy nie je možné využívať z opodstatnených dôvodov. Navrhovateľ a žalovaný sa

dohodli, že bude zriadené vecné bremeno v prospech areálu VÚZ, za účelom zachovania prístupu.
Na základe tejto dohody boli vo vzťahu k pozemkom uzavreté dve zmluvy o bezodplatnom zriadení
vecného bremena, jedna in rem, druhá in personam. Návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti nebol
podanýzdôvoduďalšíchrokovaníokomplexnomriešenívecnýchpráv.Zrokovanímedzinavrhovateľom
a žalovaným a z ich e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný súhlasil s bezodplatným prístupom

do areálu VÚZ po prístupovej ceste a nájomcovia, zamestnanci a iné osoby túto cestu využívali
dodnesnerušene.Žalovanýnáslednedňa17.10.2024poslalnavrhovateľovioznámenieozámereosadiť
vstupnú rampu do dňa 15.11.2024 na jednom z pozemkom KS, ktorá zamedzí prístupu do areálu VÚZ
po prístupovej ceste a požiadal navrhovateľa, aby využil inú cestu. Žalovaný svoje tvrdenie odôvodnil
stručným tvrdením, že na pozemkoch KS bez súhlasu žalovaného parkujú bližšie neurčené tretie osoby.

Po tomto oznámení bol doručený návrh dohody, v ktorom mal navrhovateľ zaplatiť sumu 234.606,- Eur
za užívanie rampy za obdobie 12 mesiacov o uzavretia dohody. Súčasťou tejto sumy je aj užívanie
prístupovej cesty spätne pod okamih nadobudnutia pozemkov KS žalovaným od skupiny VÚZ. Dňa
11.11.2024začalžalovanýrealizovaťvýstavburampy,ktorámalazávažnýdopadnaplynulosťpremávky.Podľa navrhovateľa sú všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené, nakoľko treba
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Keďže zásah do práva navrhovateľa na prístup k
areálu VÚZ cez prístupovú cestu na pozemkoch KS hrozí bezprostredne, tak účinná ochrana práv

navrhovateľa vyžaduje rýchle a účinné poskytnutie právnej ochrany. Navrhovateľ argumenty žalovaného
na osadenie rampy pokladá za neopodstatnené. Podľa navrhovateľa sa možno domnievať, že žalovaný
postupuje protiprávne s cieľom využiť situáciu na získanie majetkového prospechu, na ktorý nemá
žiadne právo. Nájomná zmluva medzi navrhovateľom a MS SR je verejne prístupná a žalovaný tak
mohol ľahko zistiť, že zamedzenie prístupu do areálu VÚZ po prístupovej ceste na pozemkoch KS bude

viesť k porušeniu záväzkov navrhovateľa z nájomnej zmluvy s MS SR a tým aj k hrozbe majetkovej
ujmy navrhovateľa. Navrhované neodkladné opatrenie podľa navrhovateľa poskytne potrebnú právnu
ochranu, nevytvorí sa nenávratný stav a neodkladné opatrenie neprimerane žalovaného neobmedzí.
Navrhovateľovi a ostatným osobám zo skupiny VÚZ v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného
nielen hrozí, ale už aj vznikajú zásadné škody a náklady.

3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 328 ods.
1 a § 329 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že o
návrhu navrhovateľa môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania, že
medzi stranami sporu je osvedčená existencia právneho vzťahu a sú splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh neodkladného opatrenia spĺňa všetky zákonom požadované

náležitosti neodkladného opatrenia s tým, že navrhovateľ zároveň osvedčil opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. Navrhovateľ dostatočným
spôsobom opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnosť úpravy pomerov strán a opísal
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pokiaľ ide o samotný nárok uplatnený voči žalovanému, je súd prvej inštancie presvedčený, že

navrhovateľ podaným návrhom a listinnými dôkazmi dostatočne osvedčil právny vzťah medzi ním
a žalovaným a rovnako tak skutočnosti svedčiace o opodstatnenosti tohto nároku, ktorému má byť
poskytnutá ochrana v podobe neodkladného opatrenia.

4. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie ďalej uviedol,

že považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený, nakoľko navrhovateľ
preukázal bezodkladnosť úpravy pomerov strán. Súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených
navrhovateľom, ktorými preukázal zriadenie vecného bremena - práva prechodu po príjazdovej
ceste bezodplatne, ktorá vedie do areálu VÚZ. Navrhovateľ preukázal vlastnícke právo k daným
nehnuteľnostiam a poukázal aj na vlastnícke právo žalovaného. Navrhovateľ zároveň preukázal stavbu

rampy, ktorú začal budovať žalovaný a navrhovateľovi a jemu spriazneným osobám, znemožnil vstup do
areálu VÚZ, pričom žalovaný navrhol navrhovateľovi novú dohodu za odplatu, resp. spätnú odplatu za
užívanierampy.Osadenímrampysaznemožnilprístupnavrhovateľaksvojimnehnuteľnostiam.Zároveň
osadením rampy mohlo dôjsť k porušeniu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a ministerstvom,
kde mu za týchto podmienok hrozí značná škoda v podobe zníženia nájomného a zmluvných pokút.

Navrhovateľovi aj do dňa rozhodovania o neodkladnom opatrení vznikla škoda, ktorú opísal v návrhu.
Takýto právny stav je pre navrhovateľa neprípustný a vyžaduje na ochranu nerušeného užívania
vlastníckeho práva navrhovateľa, zásah súdom vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
bezodkladne upraví pomery navrhovateľa a žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Obdo/87/2019 zo dňa 18.2.2020). Súd prvej inštancie preto na základe uvedeného rozhodol tak,

že navrhovateľ preukázal naliehavosť neodkladného opatrenia, potrebu jeho nariadenia, ďalej že
osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a jeho návrh je určitý, čo do rozsahu
požadovaného obmedzenia žalovaného, čo zodpovedá požiadavke proporcionality pri obmedzení práv
žalovaného vo vzťahu k ohrozenému nároku navrhovateľa.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal plný úspech žalobca, preto mu súd prvej
inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. a) písm. b), písm. f) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak,
ženávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietaažalovanémupriznalnároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že obsahovo totožný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, s výnimkou tvrdení o uzatvorenej nájomnej zmluve s Ministerstvomspravodlivosti SR podala aj spoločnosť ACA Company, s.r.o., v ktorej spoločnosti má žalobca 100%
majetkovú účasť a tento návrh bol posudzovaný Mestským súdom Bratislava IV, sp.zn. 60C/78/2024, nie
Mestským súdom Bratislava III. Žalovaný preto namieta skutočnosť, že civilný súd nemá v konkrétnom

prípade právomoc nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené výrokom I., II. a
III. napadnutého uznesenia, keďže právomoc v konkrétnej veci má správny orgán a to Miestny úrad
mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, t.j. obec, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný
ďalej uviedol, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci, ktorá nespadá do
právomoci civilného súdu a ktorá má verejnoprávny charakter by totiž civilný súd neprípustne zasiahol

do právomoci iného orgánu verejnej moci. V konkrétnom prípade bolo pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie potrebné posúdiť charakter posudzovanej veci, t.j. či vec spadá do právomoci civilného súdu
alebo do právomoci iného orgánu verejnej moci, teda či možno vo veci samej rozhodnúť v konaní
pred súdom alebo v inom - správnom konaní. V prípade negatívnej odpovede súd nemá právomoc
rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ale je povinný návrh zamietnuť. Žalovaný je názoru,
že jednoznačnú odpoveď na túto otázku poskytol sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, v ktorom prezentuje názor, resp. konštatuje, že na nehnuteľnostiach žalovaného sa nachádza
verejne prístupná účelová cesta. Takéto tvrdenie žalobcu si následne osvojil aj súd prvej inštancie,
kedy vo výrokoch I., II., a III. napadnutého uznesenia označuje pozemok žalovaného ako účelovú
cestu s vjazdom zo Sliačskej ulice. Ak mal súd za osvedčené tvrdenia žalobcu o verejne prístupnej
účelovej ceste, potom bol povinný postupovať v zmysle platnej právnej úpravy v Cestnom zákone

a v zmysle ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR a žalovaný v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/1385/2015, ktorý sa vyjadruje k absencii právomoci civilného súdu vo veci
účelovej cesty (komunikácie), pričom toto rozhodnutie bolo preskúmané Ústavným súdom SR v konaní
o ústavnej sťažnosti. Uznesením, sp. zn. III. ÚS 689/2017, zverejneným v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR pod č. 72/2017 ústavný súd vyslovil rovnaký právny názor ako najvyšší súd.

Otázka absencie právomoci civilného súdu vo vzťahu k užívaniu verejnej účelovej komunikácie, ako
ju označil žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je ustálená a od tejto sa
nemôže, resp. nemohol súd prvej inštancie odkloniť. V prípade odklonu od ustálenej súdnej praxe bol
povinný takýto odklon strane sporu riadne a zrozumiteľne zdôvodniť. V konkrétnom prípade však zo
strany súdu prvej inštancie k zdôvodneniu odklonu od ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu

nedošlo. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že poukazuje na súbežne vedené správne konanie
pred Miestnym úradom mestskej časti Bratislava-Nové mesto, vedené pod zn. 44296/10292/2024/PR/
LISE žalobcu ako navrhovateľa, o ktorom správnom konaní sa však žalobca v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nezmieňuje. Žalobca podal návrh na začatie správneho konania z
rovnakých dôvodov ako podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súde prvej inštancie,

pričom takisto charakterizoval cestu ako verejnú účelovú cestu a poukázal napr. na údajné oznamovacie
povinnosti žalovaného voči obci podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že súbežne
prebiehajú dve konania o tej istej právnej otázke, jedno konanie pred obcou ako správnym orgánom,
ktoré bolo dokonca začaté ako prvé a jedno konanie pred civilným súdom. Žalovaný má za to, že
civilný súd nemal právomoc vyhovieť návrhu žalobcu a nariadiť neodkladné opatrenie vo výroku I.

napadnutéhouznesenia,keďžeužívanieúčelovejcestypatrípodprávomocobceakosprávnehoorgánu.
Napadnuté uznesenie preto trpí neodstrániteľnou vadou, keďže bolo vydané orgánom bez právomoci
vo veci rozhodnúť. Návrh Žalobcu preto mal byť podľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR ako
aj podľa rozhodovacej činnosti Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu SR zamietnutý,
keďže vec musí prejednať výlučne obec ako správny orgán podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona.

7. Žalovaný sa v odvolaní vyjadril aj ku skutkovým tvrdeniam žalobcu, keď uviedol, že tvrdenia uvádzané
žalobcom o tom, že prístup zo Sliačskej ulice je jediným prístupom do Areálu VÚZ je nepravdivý a
zavádzajúci. Takisto je klamlivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu o zneprístupnení vjazdu zo Sliačskej
ulice zo strany žalovaného. Úvodom je nutné uviesť, že o osadení rampy bol žalobca v dostatočnom

časovom predstihu vopred zo strany žalovaného oboznámený. Žalovaný informoval žalobcu o tom, že
na parkovacích stojiskách vybudovaných na pozemkoch Žalovaného stoja cudzie motorové vozidlá,
ktoré nepatria nájomcom budovy žalovaného na Sliačskej ulici. Žalovaný prenajíma nebytové priestory
v budove na Sliačskej ulici, pričom v nájomnej zmluve sa zaviazal poskytnúť nájomcom parkovacie
stojiská. Keďže žalovaný mal vedomosť o užívaní vybudovaných parkovacích stojísk na jeho pozemku

cudzími osobami, vopred upozornil žalobcu ako aj Výskumný zváračský ústav (VÚZ) o úmysle osadiť
na svojom pozemku rampu a zabrániť tak vstupu cudzích motorových vozidiel na jeho pozemok, resp.
na ním vybudované parkovacie stojiská, ktoré majú slúžiť nájomcom. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2024
preto bolo obom subjektom vopred uvedené, že v termíne od 29.11.2024 bude spustená prevádzkaelektrickej rampy, záverom však žalovaný uviedol, že je ochotný poskytnúť za účelom spustenia
prevádzky elektrickej rampy ďalšiu súčinnosť tak ako tomu bolo do času zaslania vyjadrenia. Do
Areálu VÚZ tak bol zo strany žalobcu vybudovaný vstup cez Račiansku ulicu. Vstup cez Račiansku

ulicu však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca úmyselne opomína a tento súdu
účelovo neuvádza. Tvrdenie žalobcu o tom, že vstup cez Sliačsku ulicu cez pozemky žalovaného je
jediným vstupom, resp. prístupovou cestou do Areálu VÚZ je absolútne zavádzajúci a v rozpore s
faktickým stavom. V čase vydania napadnutého uznesenia vozidlá žalobcu ako ani VÚZ vstup cez
pozemky žalovaného nevyužívali, od 11/2024 využívajú vstup cez už uvádzaný pozemok žalobcu cez

Račiansku ulicu. Akúkoľvek špecifikáciu vjazdov/výjazdov v Prílohe č. 1 Nájomnej zmluvy nemožno
považovať za záväznú a nemennú, keďže samotné zmluvné strany pripustili v bode 2.2. Nájomnej
zmluvymožnosťzmenyvopreddohodnutýchvjazdov/výjazdovpočaspriebehutrvaniaNájomnejzmluvy,
okrem iného aj v takom prípade, ak vlastník dotknutých pozemkov (tj. vlastník pozemkov odlišný od
žalobcu) zmení spôsob, resp. rozsah využívania dotknutých pozemkov. Žalovaný dodal, že vstup do
Areálu VÚZ bol zabezpečený nielen cez Račiansku ulicu, ale aj cez pozemky žalovaného, keďže

do dnešného dňa nebola prevádzka elektrickej rampy spustená. Na pozemky žalovaného sa možno
dostať bez akýchkoľvek obmedzení tak, že akékoľvek motorové vozidlo vstupujúce na pozemok
žalovaného pristúpi k elektrickej rampe, ktorá sa automaticky otvorí, čím sa vozidlo dostane bez
akéhokoľvek obmedzenia na pozemky žalovaného a následne sa vie dostať cez tzv. druhú elektrickú
závoru vedúcu k parcele registra ,,C“ č. XXXXX/XXX vo vlastníctve žalobcu, ktorú však už neovláda

žalovaný, ale zamestnanec Areálu VÚZ. Pokiaľ sa týka výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť akékoľvek zariadenie vrátane rampy, uvádza,
že takéto uloženie povinnosti je absolútne nedôvodné a návrh v uvedenej časti mal byť zamietnutý.
Žalovaný poukázal na súbežne vedené konanie na Mestskom súde Bratislava IV, sp.zn. 60C/78/2024,
kde sa spoločnosť ACA Company, s.r.o. v zastúpení rovnakým právnym zástupcom ako žalobca,

domáhala totožného petitu. Návrh v časti uloženia povinnosti odstrániť akékoľvek zariadenie, vrátane
rampy na pozemku žalovaného, bol ako nedôvodný zamietnutý. Mestský súd Bratislava IV v bode
34. odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia skonštatoval, že na dosiahnutie
účelu, t.j. prístup k stavbám nie je nevyhnutné rampu odstrániť, postačí, ak touto rampou žalovaný v
súlade s povinnosťami uloženými vo výroku I. uznesenia (v prípade napadnutého uznesenia výroky

II. a III.), nebude žalobcovi a ďalším subjektom brániť v prístupe k stavbám. Mestský súd Bratislava
IV vyslovil, že uložené povinnosti bránia žalovanému uzavrieť prejazd po pozemkoch žalovaného
rampou, odstránenie by u žalovaného viedlo k nutnosti vynaložiť náklady, ktorých vynaloženie nie
je nevyhnutné. Žalovaný je totožného názoru, že odstránenie rampy na pozemku žalovaného nie je
dôvodné, keďže povinnosť vo výroku II. a III. napadnutého uznesenia, hoci žalovaný odvolaním napáda

aj tieto výroky, možno splniť tým, že osadená rampa nebude brániť vo vstupe na pozemok žalovaného,
napr. spôsobom ako doteraz, t.j. že motorovému vozidlu žalobcu postačuje priblíženie sa k rampe a
rampa sa automaticky otvorí alebo žalovaným navrhovaným spôsobom, že žalobca uvedie žalovanému
EČV vozidiel prichádzajúcich do areálu, ktoré sa nahrajú do systému rampy a tieto vozidlá budú
následne cez rampu žalovaného vpustené. Odstránenie rampy je, ako uviedol Mestský súd Bratislava

IV, finančne náročné, neprimerane zaťažuje žalovaného, pričom cieľ možno dosiahnuť aj bez uloženia
povinnosti odstrániť rampu. V uvedenom význame absentuje proporcionalita vo vzťahu k právu žalobcu
a povinnosti, resp. povinnostiam žalovaného, keďže k dosiahnutiu účelu sledovaného žalobcom možno
dospieť použitím miernejších prostriedkov, ktoré neprimerane, nad rámec nevyhnutnosti nezaťažujú
žalovaného.

8. K tomuto odvolaniu doručil žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie je zákonné
a dôvodné v celom rozsahu. a jeho dôvodnosť resp. samotného neodkladného opatrenia preukazuje
už len skutočnosť, že žalovaný povinnosti podľa Neodkladného opatrenia nerešpektuje a v súčasnosti
bráni prístupu k Areálu VÚZ a stavbám RR cez prístupovú cestu. Odvolací súd by preto mal napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Dôvodnosť napadnutého uznesenia v prvom rade preukazuje
už skutočnosť, že žalovaný povinnosti podľa napadnutého uznesenia hrubo porušuje, keďže v rozpore
s nimi doposiaľ neodstránil rampu a tiež v súčasnosti prostredníctvom nej bráni v prístupe k Areálu
VÚZ a stavbám RR cez prístupovú cestu. Žalobca uviedol, že žalovaný najskôr zmenil režim fungovania
rampy na prístupovej ceste a cca od začiatku februára 2025 sa rampa už automaticky neotvárala

pred každým vozidlom a jej otváranie fyzicky zabezpečoval vrátnik. Mimo pracovnej doby vrátnika tak
rampa už prístupu k Areálu VÚZ cez prístupovú cestu zamedzovala. Vrátnik dňa 13.2.2025 dokonca
oznámil, že prejazd k Areálu VÚZ cez prístupovú cestu už nebude možný vôbec. K tomu už došlo a
v súčasnosti už rampa bráni v prístupe k Areálu VÚZ po prístupovej ceste úplne. Žalovaný teda užzrealizoval protiprávnu hrozbu z oznámenia žalovaného o plánovanom zamedzení prístupu do Areálu
VÚZ po prístupovej ceste prostredníctvom rampy. Tým okrem porušenia povinností podľa napadnutého
uznesenia a ďalších neodkladných opatrení sám preukázal, že jednak jeho tvrdenia v odvolaní o voľnom

prejazde k Areálu VÚZ po prístupovej ceste neboli mienené vážne a to, že napadnuté uznesenie bolo a
stále je dôvodné. Čo sa týka právomoci súdu prvej inštancie, žalobca je názoru, že tento mal právomoc
konať a rozhodovať o návrhu podľa § 3 CSP, keďže predmetom návrhu je (výlučne) súkromnoprávny
spor o prístup k nehnuteľnostiam medzi vlastníkmi priľahlých nehnuteľností. Ide tak výlučne o spor
vyplývajúci zo súkromnoprávnych vzťahov spojených s výkonom a ochranou vlastníckeho práva, ktoré

upravuje Občiansky zákonník. Tvrdenie žalovaného o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie je
preto nedôvodné. Žalobca je názoru, že spor má súkromnoprávnu povahu, čo vyplýva z toho, že
predmetom sporu tak celkom zjavne je len protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v obmedzení až
zamedzení prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam cez prístupovú cestu. Spor sa žiadnym spôsobom
netýka verejnoprávnej správy pozemných komunikácii (§ 3d ods. 5 Cestného zákona), všeobecného
užívania pozemnej komunikácie podľa § 6 Cestného zákona a ani zvláštneho užívania pozemnej

komunikácie podľa § 8 Cestného zákona. Žalovaný na prístupovej ceste umiestnil rampu z vlastného
rozhodnutia. Nešlo teda o rozhodnutie príslušného správneho orgánu na základe Cestného zákona
alebo iného právneho predpisu, ale o vlastné, svojvoľné a protiprávne rozhodnutie žalovaného, ktorým
neoprávnene zasiahol do výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Takisto z upovedomenia vyplýva, že
predmetom konania správneho orgánu bol návrh žalobcu o poskytnutie ochrany pred zásahom do

pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Nešlo teda o žiadne konanie podľa Cestného
zákona. Uplatnením práva žiadať o predbežnú ochranu na obci naviac nie je dotknuté právo domáhať
sa ochrany na súde (§ 5 posledná veta Občianskeho zákonníka). Žalobca ďalej poukázal na viaceré
skutkové tvrdenia, ktoré prezentoval vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
tiež svedčia o civilnom charaktere sporu. Žalobca v ďalšej časti uviedol, že žalovaný zároveň v odvolaní

ani netvrdí, že by ho povinnosti uložené napadnutým uznesením strpieť prístup k Areálu VÚZ cez
prístupovú cestu akokoľvek neprimerane obmedzovali. Práve naopak, žalovaný v odvolaní v podstate
tvrdí, že ani nemal v úmysle žalobcovi a ostatným osobám zo Skupiny VÚZ v prístupe k Areálu VÚZ
cez prístupovú cestu brániť. Aj sa toto tvrdenie ukázalo ako nepravdivé, v rovine (ne)uplatnených
procesných tvrdení pri takto formulovanom odvolaní potom platí, že napadnuté uznesenie v tomto

rozsahu žalovaného reálne žiadnym spôsobom neobmedzuje. Z uvedených nesporných skutočností
vyplýva, že náhla zmena postoja žalovaného bola protiprávna (v rozpore s dohodou medzi Skupinou
VÚZ a Skupinou SLOVUNIT a podstatou a účelom účinných Zmlúv o VB), pričom bola podľa všetkého
motivovaná využitím situácie pre získanie majetkového prospechu, na ktorý by žalovaný inak podľa
Zmlúv o VB (ak by nekonal v rozpore s ich podstatou a účelom) nemal žiadne právo. Takéto konanie

žalovaného nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. Už len tieto (nesporné) skutočnosti dostatočne
odôvodňujú vydanie napadnutého uznesenia. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný nespochybnil
splnenie podmienok na vydanie napadnutého uznesenia ani svojimi tvrdeniami, pričom žalobca tvrdil
a stále tvrdí, že prístupová cesta predstavuje jediný riadny a plnohodnotný asfaltový prístup k Areálu
VÚZ vrátane Stavieb RR. Žalobca oproti tomu nikdy netvrdil (ako nesprávne uvádza žalovaný), že

by Prístupová cesta bola jediným prístupom k Areálu VÚZ a Stavbám RR. Žalobca tiež uviedol, že
tvrdenie žalovaného, že rampa na prístupovej ceste po vydaní napadnutého uznesenia zatiaľ definitívne
nebráni v prístupe k Areálu VÚZ cez Prístupovú cestu, v súčasnosti jednak už neplatí (body 3. a
nasl. vyššie) a aj odhliadnuc od toho preukazuje jedine dôvodnosť a naplnenie účelu Napadnutého
uznesenia.Rozostavanácestavsúčasnostiprístupovúcestunenahrádza.Rozostavanácestaeštenieje

dokončenou stavbou podľa príslušných právnych predpisov a existuje riziko, že príslušný stavebný úrad
môže nariadiť jej odstránenie a tvrdenie žalovaného o hypotetickej zmene záväzku žalobcu zabezpečiť
pre MS SR prístup k predmetu nájmu aj cez Prístupovú cestu (bod 2.2 nájomnej zmluvy) je irelevantné.
Už len z týchto skutočností je zrejmé, že rozostavaná cesta nie je v súčasnosti spôsobilá nahradiť
prístupovú cestu na pozemkoch KS za účelom zabezpečenia plnohodnotného prístupu k Areálu VÚZ.

Žalobca dodal, že z ďalších tvrdení žalovaného v jeho odvolaní nevyplýva to, že jeho cieľom nie je
obmedziť prístup k areálu VÚZ, čo však nie je pravda, keďže žalovaný hrubo porušuje povinnosti
podľa napadnutého uznesenia a žiada za užívanie rampy zaplatiť sumu 234.606,- Eur. Žalobca tiež
spochybnil argument žalovaného, keď dodal, že jeho požiadavka na zaslanie zoznamu evidenčných
čísiel vozidiel oprávnených prechádzať cez rampu je v skutočnosti ustanovenie z Návrhu dohody

(čl. II, ods. 2) upravujúce povinnosť žalobcu odovzdať žalovanému tento zoznam pri podpise Návrhu
dohody (ktorú žalobca nepodpísal) a preto zavádzajúco a možno dôvodne pochybovať o úprimnosti
žalovaným deklarovanej ochoty poskytnúť Skupine VÚZ súčinnosť. Napokon poskytnutie dočasnej
súčinnosti podmienené zaplatením absolútne neprimeranej odplaty v skutočnosti žiadnou súčinnosťoužalovanéhonieje.Okremtohoúprimnosťtvrdenížalovanéhospochybňujeajto,žekýmsvojeoznámenie
žalovaný adresoval aj MS SR, navonok zmierlivo pôsobiace vyjadrenie zo dňa 21.11.2024 adresoval
už len skupine VÚZ. Žalovaný napriek deklarovanej ochote poskytnúť súčinnosť doposiaľ žiadnym

spôsobom nereagoval na výzvu skupiny VÚZ v liste zo dňa 7. 1. 2025 na rešpektovanie zmlúv a
uskutočnenie krokov potrebných k naplneniu ich účelu a na pokračovanie v prerušených rokovaniach
o finálnom usporiadaní nehnuteľností v areáli VÚZ a s ním susediacich nehnuteľností. V závere svojho
vyjadrenia žalobca uviedol, že uložená povinnosť odstrániť rampu na prístupovej ceste je primeraná
a žalovaný svoje tvrdenia o neprimeranosti sám vyvrátil svojim následným protiprávnym konaním

a ignorovaním povinností podľa Napadnutého uznesenia a ďalších neodkladných opatrení. Žalobca
uviedol, že pri porušovaní povinností strpieť prejazd a prechod k Areálu VÚZ cez Prístupovú cestu
a nebrániť v nich možno sledovaný účel napadnutého uznesenia dosiahnuť jedine prostredníctvom
rampy. Rampu naviac ovláda žalovaný a bez jej odstránenia by mu nič nebránilo v pokračovaní v
porušovaní povinností napadnutého uznesenia a ďalších neodkladných opatrení. Taktiež nie je pravdou,
že by odstránenie rampy žalovaného neprimerane obmedzilo. Odhliadnuc od nepreukázania, resp.

neosvedčenia tvrdenia o neoprávnenom parkovaní na prístupovej ceste žalovanému napr. nič nebráni v
inštalácii fyzických parkovacích zábran na jednotlivých parkovacích miestach. Aj to nasvedčuje záveru,
že skutočným účelom inštalácie rampy nie je zabezpečenie parkovania na prístupovej ceste, ale
protiprávnezabránenieprístupukAreáluVÚZpoPrístupovejceste.Žalobcaktomutovyjadreniuzároveň
priložil aj fotokópie uznesení Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 60C/78/2024 - 234 zo dňa 29.11.2024

a Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/93/2024 - 246 zo dňa 14.1.2025.

9. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval svojou odvolacou replikou žalovaný, ktorý v podaní
zo dňa 26.5.2025 uviedol a zopakoval, že Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že akákoľvek
otázka týkajúca sa užívania účelovej komunikácie, t.j. či už zo strany vlastníka, na ktorého pozemku

je účelová komunikácia, alebo zo strany tretích osôb, spadá do právomoci správneho orgánu podľa
Cestného zákona, nie do právomoci civilného súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je zrejmé, a žalobca
svojuúvahubližšienerozvinul,prečopodľajehonázorunemožnonakonkrétnyprípadaplikovaťcitovanú
rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a rovnako nezdôvodnil, prečo podľa jeho názoru sa na
vec nevzťahuje Cestný zákon, ak sám v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označuje

komunikáciuakoverejnúúčelovúcestu.Svojnárokžalobcaneodvodzujeodmožnostiužívaniapozemku
(t.j. pozemku bez cestného telesa), ktorý by mal byť zaťažený vecným bremenom v prospech žalobcu,
ale svoj nárok odvodzuje od užívania verejnej účelovej cesty, tj. cestného telesa. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobca a ostatné tretie osoby vstupujúce do areálu VÚZ tento vjazd naďalej využívajú (v čase
vyhotovenia tohto vyjadrenia). Podľa aktuálnych fotografií je dokonca z rozhodnutia Račianska - Reality,

a.s. znefunkčnená rampa nachádzajúca sa na pozemku - parcele registra ,,C“ č. XXXXX/XXX, ktorá
bezprostredne susedí s pozemkami žalovaného a na ktorej bola vybudovaná tzv. druhá elektrická rampa
vedúca do areálu VÚZ. Táto tzv. druhá rampa je znefunkčnená, na hranici pozemku č. XXXXX/XXX sú
odparkované autá žalobcu, resp. iných jemu spriaznených a známych osôb, ktoré všetky vchádzajú do
areálu VÚZ práve cez vjazd z Račianskej ulice. Autá žalobcu a jemu spriaznených a známych osôb

sú odparkované aj priamo pred tzv. druhou rampou, čím je vôbec znemožnený vstup na pozemky
žalovaného. Žalovaný sa vyjadril aj k ostatným konaniam pred inými civilnými súdmi, keď uviedol, že v
podanom odvolaní poukázal na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 60C/78/2024, ktorým
súd v časti návrhu žalobcu na odstránenie rampy nevyhovel a tento zamietol, pričom žalovaný použil
v odvolaní totožnú argumentáciu ako použil súd prvej inštancie v uznesení, sp. zn. 60C/78/2024. Z

elektronického súdneho spisu vyplýva, že žalobca ACA Company, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je
Račianska-Reality, a.s., do výroku uznesenia, sp. zn. 60C/78/2024, ktorým súd zamietol časť návrhu
žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému odstrániť rampu, odvolanie nepodal, čím má žalovaný za
to, že sa jediný spoločník žalobcu so zamietnutím časti návrhu stotožnil a túto argumentáciu svedčiacu
pre zamietnutie časti návrhu považuje jediný spoločník žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalobca

(zastúpený rovnakým právnym zástupcom) za vecne správnu. Z uvedeného dôvodu sa potom žalobca
stotožňuje aj s odvolacou argumentáciou žalovaného a teda má za to, že výrok, ktorým súd ukladá
žalovanému povinnosť odstrániť rampu, neprimerane zaťažuje žalovaného. V opačnom prípade by
žalobca voči zamietavej časti uznesenia, sp. zn. 60C/78/2024 podal odvolanie.

10. Na odvolaciu repliku žalovaného reagoval žalobca svojim vyjadrením zo dňa 30.6.2025, v ktorom
uviedol, že žalovaný v odvolacej replike neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia a ani argumentáciu,
ktoré by čo i len spochybňovali zákonnosť a dôvodnosť neodkladného opatrenia a žalobca preto
nerozumie, z čoho konkrétne žalovaný odvodzuje svoje tvrdenie o údajnom nezdôvodnení záverovžalobcu. Ako už žalobca raz uviedol, predmetné uznesenia Najvyššieho súdu SR sa týkali žalôb,
ktorými sa žalobcovia na všeobecných súdoch domáhali uloženia povinností žalovaným, ktoré by
zasiahli (obmedzili) ich verejné oprávnenie na všeobecné užívanie pozemných komunikácií podľa § 6

Cestného zákona. Predmetom týchto konaní konkrétne bola požiadavka žalobcov, aby súd žalovaným
zakázal prejazd a prechod po pozemnej komunikácií. Oproti tomu sa žalobca v konaní o návrhu nikdy
nedomáhal a ani nedomáha žiadneho zákazu užívať prístupovú cestu zo strany žalovaného alebo
akýchkoľvek tretích osôb. Žalobca sa návrhom domáhal len uloženia takých povinností žalovanému,
ktoré by žalobcovi aj naďalej umožnili prístupu k Areálu VÚZ vrátane Stavieb RR cez prístupovú cestu

na nehnuteľnostiach KS. V prípade ďalších argumentov a tvrdení žalovaného žalobca uviedol, že
oprávnenie jednotlivých osôb zo skupiny VÚZ vrátane žalobcu prístupu k areálu VÚZ cez prístupovú
cestu nie je odvodené od charakteru Prístupovej cesty, ale od dohody a dlhodobého uzrozumenia
medzi Skupinou VÚZ a Skupinou SLOVUNIT a od účelu platných a účinných Zmlúv o VB. Žalovaný to
napokon v konaní o návrhu ani nepoprel. V prípade pustenej rampy žalobca uviedol, že táto je spustená
jedine z dôvodu, že žalovaný v rozpore s neodkladným opatrením zamedzil prístupu k areálu VÚZ cez

prístupovú cestu na nehnuteľnostiach KS. Skupina VÚZ teda v súčasnosti vie, že prístup k areálu VÚZ
cez prístupovú cestu pre protiprávne konanie žalovaného možný nie je a preto aktuálne ani nemá dôvod
dotknutú rampu nechávať otvorenú, resp. v prevádzke. To by sa samozrejme zmenilo, ak by žalovaný
prestalprotiprávnebrániťprístupukareáluVÚZcezprístupovúcestunaNehnuteľnostiachKS.Vprípade
iného súdneho konania žalobca uviedol, že v tomto konaní vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod

sp. zn. 60C 78/2024 nemá žiadne procesné postavenie a na strane žalobcu v danom konaní vystupuje
spoločnosť ACA. Dotknuté tvrdenia žalovaného o procesnom (ne)konaní žalobcu v tomto konaní sú
preto nepravdivé.

11. Dňa 30.7.2025 doručil žalobca odvolaciemu súdu podanie označené ako „Doplnenie vyjadrenia k

odvolaniu žalovaného proti uzneseniu mestského súdu Bratislava III č. k. 66Cb/145/2024-201, zo dňa
11.12.2024“, v ktorom uviedol, že žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
IV č. k. 60C 78/2024 - 234 zo dňa 29. 11. 2024, o nariadení neodkladného opatrenia na základe
návrhu Spoločnosti ACA, v ktorom uviedol prakticky totožné tvrdenia a námietky ako v odvolaní proti
Napadnutému uzneseniu. Dňa 4.7.2025 bolo žalobcovi doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. 15Co 57/2025-416, zo dňa 28. 5. 2025, o potvrdení vyššie uvedeného uznesenia ako zákonného
a vecne správneho. Odvolacie uznesenie (vydané v spore žalovaného a inej osoby zo skupiny VÚZ,
predmetnom ktorého bolo totožné protiprávne konanie žalovaného) tak ďalej potvrdzuje správnosť
argumentácie žalobcu o existencii právomoci súdu prvej inštancie na toto konanie o návrhu a na vydanie
napadnutého uznesenia a zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého uznesenia. Žalobca k tomu

podaniu priložil aj ďalšie dôkazy, ktoré majú preukazovať neustále porušovanie povinností zo strany
žalovaného.

12. Žalobca podaním zo dňa 11.8.2025 oznámil odvolaciemu súdu vznik právnej skutočnosti v zmysle
§ 80 ods. 1 CSP, s ktorou je spojený prevod práv a povinností. Žalobca sa dňa 1. 8. 2025 dozvedel,

že žalovaný previedol predmetné nehnuteľnosti vrátane pozemkov a že ich už vlastní iná spoločnosť
zo Skupiny SLOVUNIT, a to spoločnosť SLOVUNIT SLIAČSKA 1 s. r. o., so sídlom Račianska 96, 831
02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 48 119 237, o čom svedčia výpisy z nových listov vlastníctva
č. XXXX a č. XXXX. Z predmetných listov vlastníctva vyplýva, že Spoločnosť SLOVUNIT 1 nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí o povolení vkladu V-7181/2025 zo dňa

14.4.2025 a V-7182/2025 zo dňa 15.4.2025. Žalobca tiež uviedol, že došlo k rozdeleniu pozemku s
parc. č. XXXXX/X a k pozemku s parc. č. XXXXX/XXX. Zo snímky príslušnej časti katastrálnej mapy po
rozdelení dotknutých pozemkov je zrejmé, že celková výmera všetkých pozemkov ostala nezmenená
a že došlo len k ich čiastočnému vnútornému usporiadaniu. Areál pozemkov ako taký (vrátane jeho
celkovej výmery) ostal nezmenený. K žiadnym zmenám prístupovej cesty a ani celkovej skutkovej

situácie v tomto smere nedošlo a prístupová cesta stále zabezpečuje (resp. je spôsobilá zabezpečiť, ak
bytomunebránilarampa)prejazdaprechodmedziSliačskouulicouaareálomVÚZ.Materiálnejpodstaty
neodkladného opatrenia spočívajúcej v zabezpečení prístupu žalobcu k areálu VÚZ a stavbám RR cez
prístupovú cestu na pozemkoch KS sa formálna zmena vlastníka nehnuteľností KS, resp. pozemkov
KS a účelové rozdelenie niektorých z nich žiadnym spôsobom vecne nedotklo. Na základe uvedeného

preto žalobca súdu navrhuje, aby do konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
2Cob/71/2025 vstúpila na miesto žalovaného spoločnosť SLOVUNIT SLIAČSKA 1 s. r. o., so sídlom
Račianska 96, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 48 119 237.13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a §
380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu

a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

14. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

15. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

17. K zmene sporových strán môže dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po
začatí konania. Pri rešpektovaní princípu jednotnosti konania tak k zmene sporových strán môže dôjsť

aj v odvolacom konaní. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v § 80 ods. 1 CSP, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Ak sa
má nástupníctvo týkať strany žalovaného, táto podmienka odpadá. Odvolací súd má z pripojených listín,
listov vlastníctva a katastrálnej mapy za preukázané, že po začatí konania (v tomto prípade odvolacieho)
nastali právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa koná

a to, že spoločnosť SLOVUNIT SLIAČSKA 1 nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, o ktorých
sa v tomto konaní jedná, na základe rozhodnutí o povolení vkladu V-7181/2025 zo dňa 14.4.2025 a
V-7182/2025 zo dňa 15.4.2025. Odvolací súd tak za splnenia zákonných podmienok na zmenu strany
sporu v zmysle § 80 ods. 1 a ods. 2 CSP pripustil vstup spoločnosti SLOVUNIT SLIAČSKA 1 s. r. o., so
sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 48 119 237 do konania na miesto

žalovaného, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

25. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo,
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí poosvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje

navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť
aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie
znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených

listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

26. Odvolací súd má zo spisu preukázané, že v predmetnej veci sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť akékoľvek

zariadenie vrátane rampy alebo jej časti, ktoré sa v akejkoľvek fáze výstavby nachádza na ktoromkoľvek
z pozemkov vo vlastníctve žalovaného (list vlastníctva č. XXXX), tiež zdržať sa akýchkoľvek úkonov
a konania a tiež neumožniť ich vykonanie zo strany tretích osôb (žalobcovi ako vlastníkovi stavieb
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX) a aby žalovaný strpel a umožnil vstup, prechod pešo alebo
prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom žalobcovi a osobám, ktoré od neho

odvodzujú svoje práva (zo strany žalobcu ako vlastníka stavieb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX),
pričom konanie žalovaného by mohlo sťažiť alebo brániť vo vstupe, v prechode pešo alebo prejazde
motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t a
strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo Sliačskej ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza
na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným

úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie W. Y., ako pozemok parcely registra „C“, parc.
č. XXXXX/X, o výmere 1 281 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“, parc. č.
XXXXX/XX, o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok parcely registra
„C“, parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca
dôvodil tým, že sa so žalovaným dohodli, že bude zriadené vecné bremeno v prospech uvedeného

areálu, za účelom zachovania prístupu, pričom žalovaný dňa 17.10.2024 poslal žalobcovi oznámenie o
zámere osadiť vstupnú rampu do dňa 15.11.2024 na jednom z pozemkom, ktorá zamedzí prístupu do
areálu VÚZ po prístupovej ceste a požiadal žalobcu, aby využil inú cestu.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho

správnosť a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

28. Podľa odvolacieho súdu neobstojí odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP t.
j., že neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane
(odvolateľovi), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie mal právomoc v danom spore rozhodnúť. Žalovaný
predovšetkým namietal, že civilný súd nemá v konkrétnom prípade právomoc nariadiť neodkladné
opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené výrokom I., II. a III. napadnutého uznesenia, keďže
právomoc v konkrétnej veci má správny orgán a to Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Nové
Mesto, t.j. obec, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy. Odvolací súd sa s touto námietkou

nestotožňuje, má za to, že súd mal právomoc konať o predmetnom návrhu, keďže predmetom
návrhu je výlučne súkromnoprávny spor o prístup k nehnuteľnostiam medzi vlastníkmi priľahlých
nehnuteľností. Ide tak výlučne o spor vyplývajúci zo súkromnoprávnych vzťahov spojených s výkonom
a ochranou vlastníckeho práva, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Spor sa netýka verejnoprávnej
správy pozemných komunikácií (§ 3d ods. 5 Cestného zákona), všeobecného užívania pozemnej

komunikácie podľa § 6 Cestného zákona a ani zvláštneho užívania pozemnej komunikácie podľa § 8
Cestného zákona. Predmetom sporu je protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v obmedzení, resp.
zamedzení prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam cez prístupovú cestu.

29. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 3 a § 4. Ustanovenie

§ 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z
ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a
vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkovsúkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani
sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad
rámec súboru vzťahov uvedených v tomto ustanovení súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa

už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon, čo vyplýva z § 4 CSP
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 262/2006, časopis Zo súdnej praxe
č. 2/2007). Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z
akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok ako predmet súdneho konania
je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ

svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu
je úlohou súdu (iura novit curia). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových
zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem,
je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu
na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; nakoniec navrhovateľ nie je povinný
uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 26.3.2009, sp. zn. 3 Cdo 81/2007).

30. K tvrdeniu žalovaného, že Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. uznesenie sp. zn.
7Cdo/95/2020) ustálil, že akákoľvek otázka týkajúca sa užívania účelovej komunikácie spadá do
právomoci správneho orgánu podľa Cestného zákona, odvolací súd uvádza, že predmetom citovaného

konania bola požiadavka žalobcu, aby súd žalovanému zakázal prejazd a prechod po pozemnej
komunikácii, oproti tomu v prejednávanom spore sa žalobca nedomáha neodkladným opatrením
zákazu užívať pozemnú komunikáciu, ale sa domáha uloženia povinností žalovanému, ktoré by mu aj
naďalej umožnili prístup k areálu VÚZ a jeho stavbám.

31. K námietke žalovaného, že v obsahovo identickej veci rozhodoval Mestský súd Bratislava IV (sp. zn.
60C/78/2024) t.j. súd prejednávajúci občianskoprávne spory, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť
nemá vplyv na posúdenie právomoci súdu vo veci konať. Rozhodujúce je, že v tomto prípade nejde
o spor vyplývajúci z verejnoprávnych vzťahov a všeobecný súd má právomoc vo veci konať, pričom
ktorý kauzálny súd vo veci rozhodoval, je pre posúdenie právomoci irelevantné. Odvolací súd je však

toho názoru, že v danej veci bola daná kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III, keďže ide
o obchodnoprávny spor (ochrana pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho/užívacieho práva k
nehnuteľnosti, ak stranami sporu sú podnikatelia (2Ndc/12/2024)).

32. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 písm. f/, g/, a h/ CSP. Ako už

bolo uvedené, navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť protiprávne správanie odporcu s
tým, že súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu popísaného v návrhu a pripojených
listinných dôkazov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil
právnyvzťahmedzistranamisporuakoajskutočnostisvedčiaceoopodstatnenostinávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia. Opodstatnenosť návrhu bola osvedčená predovšetkým listinnými dôkazmi,

ktorými bolo preukázané zriadenie vecného bremena - práva prechodu po príjazdovej ceste do areálu
VÚZ bezodplatne, čo žalovaný nespochybnil. Žalovaný vecnú správnosť spochybnil tvrdením, že je
klamlivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že prístup zo Sliačskej ulice je jediným prístupom do areálu
VÚZ a osadenie rampy bolo v dostatočnom časovom predstihu oznámené. Skutočnosť, že žalovaný
oboznámil žalobcu v dostatočnom predstihu o osadení rampy na svojich nehnuteľnostiach, ako tvrdí v

odvolaní, ešte neznamená, že by sa žalobca nemohol domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Z oznámenia žalovaného bolo zrejmé, že chce žalobcovi a ďalším osobám odvodzujúcim
svoje práva od žalobcu znemožniť prístup k stavbám žalobcu a tak účinným prostriedkom proti takémuto
konaniu žalovaného bolo podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva,
že nie je jeho úlohou posudzovať sporné otázky medzi stranami sporu týkajúce sa toho, či prístupová

cesta predstavuje jediný prístup do areálu VÚZ, či možno prístup žalobcu k svojim stavbám zabezpečiť
inak, keď bolo osvedčené protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v obmedzení prístupu žalobcu
k jeho nehnuteľnostiam.

33. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že výrok I napadnutého uznesenia, ktorým

súd uložil odstrániť akékoľvek zariadenie vrátane rampy, je nedôvodný. Podľa žalovaného splnenie
povinnosti uloženej výrokmi II. a III. možno dosiahnuť tým, že rampa nebude brániť vo vstupe na
pozemok žalovaného, pričom sa odvoláva aj na rozhodnutie v konaní vedenom na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 60C/78/2024, v ktorom bol výrok I. zamietnutý (vo zvyšku bolo návrhu nanariadenie neodkladného opatrenie vyhovené - pozn. odvolacieho súdu). Odvolací súd poukazuje na to,
že rozhodnutie v citovanom spore nie je záväzné, ani nie je dôvodom, aby súd rozhodol úplne identicky,
keďže v každom konaní závisí výsledok sporu od prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a v

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia od osvedčenia tvrdených skutočností. Odvolací súd má za
to, že sledovaný cieľ možno dosiahnuť práve prostredníctvom výroku I., keďže rampu ovláda žalovaný
a z jeho postoja a argumentácie v tomto konaní nevyplýva, že nemieni pokračovať v bránení prístupu
k areálu VÚZ a stavbám cez prístupovú cestu.

34. Na záver odvolací súd uvádza, že účelu neodkladného opatrenia spočívajúceho v zabezpečení
prístupu žalobcu k areálu VÚZ a stavbám cez prístupovú cestu sa formálna zmena vlastníka
nehnuteľností, ani rozdelenie niektorých parciel nedotýka. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu,
že stále ide o prístup k areálu VÚZ a stavbám RR po tej istej prístupovej ceste nachádzajúcej sa na
rovnakom mieste v rámci územia pozemkov KS. Vzhľadom na zmenu vlastníka je však potrebné, aby
povinnosti nariadené neodkladným opatrením boli uložené novému vlastníkovi.

35. Vzhľadom na uvedené dôvody je odvolací súd toho názoru, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie, v konaní sa
súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by
musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť

záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v
ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v
napadnutom výroku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%, nakoľko žalobca zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d) a písm. e) CSP).