Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121206538
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3121206538.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: Removal company s. r. o., so sídlom Potočná 610, Trenčín - Opatová 911 01, IČO: 46 791 710,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred
poľom 1652, Trenčín 911 01, IČO: 36 857 882 proti žalovaným: 1/ COOP Jednota Trenčín, spotrebné

družstvo,sosídlomMierovénámestie19,Trenčín91250,IČO00168912,2/COOPJednotaSlovensko,
spotrebné družstvo, so sídlom Bajkalská 25, Bratislava 827 18, IČO: 35 697 547, obaja právne zastúpení
JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, IČO: 41 852 133, o
určenie, že právo užívať predmet nájmu trvá a o vzájomnej žalobe na vypratanie nebytového priestoru,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/102/2021-537 zo dňa 11. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/102/2021-537 zo dňa 11. marca 2024 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
určenia, že jeho právo užívať označené nebytové priestory, na základe nájomnej zmluvy zo dňa
09.12.2013 uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom, trvá,

zamietol. Vo výroku II. okresný súd uložil žalobcovi povinnosť vypratať označené nebytové priestory
prevádzkovej jednotky. Výrokom III. priznal súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu na
určenie, že právo žalobcu užívať predmet nájmu trvá a súčasne vzájomná žaloba žalovaných 1/ a 2/

voči žalobcovi o vypratanie nebytového priestoru.

3. Žalobca po skutkovej stránke odôvodnil žalobu tým, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej
so žalovaným 1/ dňa 09.12.3013 sa stal nájomcom nebytových priestorov, a to prevádzkovej jednotky
č. 745/611 nachádzajúcej sa v budove so súpisným číslom 96, postavenej na parcele registra KN-
C č. 886/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1462 m2, ktoré sú evidované na LV č. XX,

vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k.ú. A.. Žalobca v žalobe poukázal
na to, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol žalovaný 1/ výlučným vlastníkom predmetných
nebytových priestorov a súčasne prenajímateľom. Aktuálne z LV č. XX pre k.ú. A. vyplýva, že je
vlastníkom predmetných nebytových priestorov žalovaný 2/, pričom v poznámke sa nachádza údaj
o zabezpečovacom prevode práva. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že žalovaný 2/ je
len dočasným vlastníkom predmetných nebytových priestorov, keďže pri zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení
o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 Občianskeho zákonníka), pričom tento prevod je vykonanýv katastri nehnuteľností vkladom. Z uvedeného dôvodu žalobca z opatrnosti označil ako pasívne
legitimovaného žalovaného 2/ ako aktuálneho vlastníka nehnuteľností.

4. V ďalšom žalobca poukázal na to, že uznesením Vlády SR č. 111/2020 zo dňa 11.03.2020
bola vyhlásená mimoriadna situácia na území SR a opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR
č. OLP/2576/2020 z 12.03.2020 boli od 12.03.2020 uzatvorené maloobchodné prevádzky vrátane
pohostinstiev, ktorých prevádzka bola opätovne povolená od 20.05.2020. Dňa 25.03.2020 žalobca
svojim listom požiadal žalovaného 1/ o úpravu fakturácie nájomného, ktorú odôvodňoval opatreniami

ÚVZ SR pri ohrození verejného zdravia, na ktorý list žalovaný 1/ nereagoval.

5. Následne vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 12 z 29.10.2020, ktorá bola zverejnená vo
Vestníku vlády SR ročník 30 čiastka 11, bolo s účinnosťou od 30.10.2020 zakázané vstupovať verejnosti
do interiérových častí prevádzky verejného stravovania, pričom tento zákaz v okrese Trenčín trval do
17.06.2021.

6. Listom zo dňa 27.02.2021 požiadal žalobca žalovaného o zníženie výšky zálohových platieb za služby
spojené s nájmom, a to zálohových platieb za spotrebu vody a za spotrebu tepla, ktorú odôvodňoval
preplatkami na týchto službách za predošlé roky nájmu ako aj dlhodobo zatvorenou prevádzkou na
základe opatrení ÚVZ SR v rámci protipandemických opatrení, na ktorú žalovaný 1/ žiadnym spôsobom

nereagoval.

7. Listom zo dňa 02.09.2021 žalovaný 1/ jednostranne vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu podľa. čl.
VII bod 1 v spojení s § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Z.b. o nájme a podnájme nebytových
priestorov, kde ako dôvod výpovede uviedol, že žalobca je v omeškaní s úhradou nájomného po dobu

viac ako mesiac, a to za mesiac október 2020 (v alikvotnej časti od 01.10.2020 do 23.10.2020), za
mesiac november 2020 (v alikvotnej časti od 15.11.2020 do 30.11.2020), za mesiac december 2020 (v
alikvotnej časti od 01.12.2020 do 18.12.2020), za mesiac apríl 2021 (v alikvotnej časti od 19.04.2021 do
30.04.2021), za mesiac máj (v celom rozsahu), za mesiac jún 2021 (v celom rozsahu) a za mesiac júl
žalovaný 1/ eviduje iba čiastočnú platbu vo výške 183,47 Eur. Žalobca reagoval na túto výpoveď listom

zo dňa 14.09.2021.

8. Žalobca tvrdí, že nie je naplnený žalovaným 1/ tvrdený výpovedný dôvod, nakoľko nebol v omeškaní s
úhradou nájomného a služieb, preto neboli naplnené zákonné predpoklady pre vypovedanie nájomného
pomeru uzatvoreného na dobu určitú a jeho nájomný pomer trvá naďalej. Žalobca má za to, že v čase

doručenia výpovede žalovaným 1/ nebol v omeškaní s úhradou nájomného z dôvodu ním vykonaných
zápočtov. Poukázal na to, že nájomné bolo z jeho strany uhrádzané v zákonom povolených splátkach,
pričom je toho názoru, že bol oprávnený pristúpiť k zníženiu zálohových platieb za spotrebu služieb
spojenýchsnájmomzdôvoduporušeniačl.II.bodu4Nájomnejzmluvyzostranyžalovaného1/.Žalobca
poukázal na to, že žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď nevrátil žalobcovi, napriek jeho

výzvam, preplatky na energiách, pričom žalovaný tieto preplatky priznal a vyúčtoval ich faktúrami. Z
nájomnej zmluvy pritom žalovanému vyplývala povinnosť vrátiť preplatky po ich vyúčtovaní. Vzhľadom k
tomu, že žalobca z dôvodu pandémie a obmedzení prevádzkových pohostinstiev predpokladal, že výšky
záloh ako boli dohodnuté v nájomnej zmluve nebudú korešpondovať so skutočnou spotrebou energií
(keďže aj pred pandémiou vznikali značné preplatky), žalobca pristúpil k zníženiu záloh.

9. V ďalšom žalobca poukázal na to, že mal podstatne sťažené užívanie predmetu nájmu po dobu od
12.03.2020 do 20.05.2020 a od 30.10.2020 do 17.06.2021. Za nesprávne považuje žalobca tvrdenie
žalovaných o valorizácii nájomného na sumu 469,42 Eur s DPH. Poukázal na bod VIII.1 Nájomnej
zmluvy, podľa ktorého je cenu nájomného prenajímateľ oprávnený určiť vyššou čiastkou o mieru inflácie

stanovenú Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Z uvedeného dojednania, podľa
žalobcu, vyplýva oprávnenie prenajímateľa zvyšovať nájomné do budúcna, avšak nie spätne. Toto
oprávnenie žalovaný 1/ uplatnil dňa 27.01.2021, pričom cena nájomného za rok 2021 sa zvýšila o mieru
inflácie stanovenú Štatistickým úradom SR za rok 2020, t.j. o 1,9 %, preto sa cena nájomného zvýšila
na 366,84 Eur, nájomné za rok 2021 spolu s DPH tak zodpovedá sume 440,20 Eur.

10. Pokiaľ ide o zmluvne dojednanú výšku záloh, žalobca poukázal na to, že z dôvodu vysokých
preplatkov žiadal tieto u žalovaného 1/ opakovane znížiť, avšak žalovaný 1/ na jeho žiadosti nereagoval.
Žalovaný 1/ taktiež nevrátil žalobcovi preplatok na spotrebe plynu za rok 2021 vo výške 892,30 Eur,ktorý vznikol na základe faktúry č. 31220064 zo dňa 14.02.2022, splatnej 28.02.2022 a taktiež nevrátil
preplatok za spotrebu vody za rok 2021 vo výške 293,86 Eur, ktoré vzniklo na základe faktúry č.
31220063 zo dňa 14.02.2022, splatnej 28.02.2022. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil k zníženiu

záloh, a to na polovičnú výšku dovtedajších záloh, aby nevznikali vysoké preplatky. Žalobca má za to, že
zníženie preplatkov spôsobil žalovaný 1/ svojou nečinnosťou, a to nevrátením preplatkov riadne a včas.

11. Ďalej žalobca uviedol, že pred podaním výpovede zaplatil nájomné za predchádzajúci mesiac v
plnej výške. Každý mesiac posielal žalovanému 1/ oznámenie, v ktorom podrobne rozpísal akú sumu

nájomného platí a z akého dôvodu, a to počas pandémie v období sťaženého užívania. Napriek tomu
na žiadne z jeho oznámení žalovaný 1/ nereagoval. Urobil tak až vo výpovedi z nájmu a vo vyjadreniach
v tomto konaní.

12. Žalobca považuje konanie žalovaných 1/ a 2/ za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom, pričom poukazuje na pasivitu žalovaného 1/ vo vzťahu k jeho žiadostiam a výzvam

na úpravu nájomného v čase sťaženého užívania nájmu. Žalobca zároveň považuje výpoveď nájomnej
zmluvy za neplatnú z dôvodu, že ju podal žalovaný 1/, ktorý aktuálne nie je zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník predmetných nebytových priestorov, a teda podľa žalobcu nebol oprávnený
k podaniu výpovede.

13. Naliehavý právny záujem na určení, že právo žalobcu užívať nebytové priestory trvá žalobca
odôvodnil tým, že dochádza k zásahu do práva žalobcu predmet užívať, keďže žalovaný 1/ vyzval
žalobcu na vypratanie predmetu nájmu po uplynutí výpovednej doby. Žalobca súčasne poprel, že by
aktuálne užíval predmet nájmu s poukazom na výpoveď svedka B. C., ktorá uviedla, že od podania
výpovede žalobca neprevádzkuje žiadnu činnosť v predmete nájmu, pričom uhrádza náklady za

spotrebuelektrickejenergie.Žalobcazdôraznil,žezmluvabolauzavretánadobuurčitú,pričomzdôvodu
vzniku sporu o platnosť výpovede z nájmu prestal prevádzkovať činnosť v predmete nájmu, prepustil
zamestnancov a neodovzdal predmet nájmu. Napriek tomu platí náklady za elektrickú energiu z dôvodu,
že dôvody uvedené vo výpovedi nie sú spôsobilé a výpoveď nespôsobila zánik nájomného vzťahu.

14. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. V konaní podali vzájomnú žalobu,
ktorou žiadali, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vypratať predmetné nebytové priestory.

15. Žalovaní 1/ a 2/ potvrdili, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe nájomnej zmluvy
zo dňa 09.12.2013, ktorá bola uzavretá na dobu určitú. Nájomná zmluva v čl. VII. ods. 1 umožňovala

prenajímateľovi nájom vypovedať v prípade, ak je nájomca čo i len 1 mesiac v omeškaní s platením
nájomného alebo s platením úhrad spojených s užívaním predmetu nájmu. Žalobca nájomnú zmluvu
porušil tým, že neuhrádzal riadne a včas dohodnuté nájomné a ani platby za služby spojené s užívaním
predmetu nájmu, preto žalovaní 1/ a 2/ sú toho názoru, že nastal takýto dôvod výpovede, ktorý bol
nezameniteľne špecifikovaný vo výpovedi z nájmu.

16. Žalovaní súčasne poukázali na to, že neplatenie nájomného a neplatenie energií sú samostatným
a navzájom od seba nezávislým výpovedným bodom. Majú za to, že právne predpisy umožňujúce
rozloženie nájmu za obdobie sťaženého užívania na 48 mesiacov sa týkajú výslovne len nájomného,
avšak nie platieb za energie. Žalobca si nesprávne vykladá obsah pojmu obdobie sťaženého užívania

nájmu.

17. Žalovaní 1/ a 2/ popreli tvrdenie žalobcu, že by žalobcom vykonávané jednostranné zápočty
pohľadávok nenamietali. Zo samotnej výpovede zo dňa 02.09.2021 vyplýva, že tieto zápočty žalovaní 1/
a 2/ neuznávajú. Uviedli, že žalobcu upozornili na tú skutočnosť, že v roku 2021 riadne neuhrádza platby

za služby spojené s nájmom, ktoré si žalobca jednostranne bez súhlasu žalovaných znížil o 50 % na
sumu 120,- Eur s DPH/mesiac. Takto znížené platby následne podrobil jednostranným zápočtom, ktoré
žalovaní 1/ a 2/ neuznávajú. Týmto postupom podľa žalovaných došlo k porušeniu nájomnej zmluvy,
nakoľko žalobca si svojvoľne znížil výšku platieb za služby spojené s nájmom.

18. Žalovaní v ďalšom uviedli, že žalobca si nesprávne vykladá pojem obdobie sťaženého užívania a
nájomné neplatil aj v obdobiach, kedy tu sťažené užívanie nebolo. Zdôraznili, že predpisy umožňujúce
rozložiť nájomné v prípade nedohody medzi prenajímateľom a nájomcom na 48 mesačných splátok sa
netýkali povinnosti uhrádzať platby za energie, ktoré žalobca riadne neuhrádzal. Výška týchto platiebpritom vychádzala zo zmluvy a podľa žalovaných nebolo právom žalobcu si tieto platby jednostranne
znižovať.

19. Žalovaní 1/ a 2/ súčasne poukázali na to, že žalobca niekoľko mesiacov neplatil nájomné, preto tento
preplatok bol započítaný oproti nájomnému, avšak žalobca podľa žalovaných aj naďalej na nájomnom
dlhoval nemalú sumu.

20. Žalovaní majú za to, že žalobca si proti pohľadávkam nájomného započítava ním tvrdený, fiktívny

nárok na bezdôvodné obohatenie, ktorého existenciu žalovaný odmieta. Doposiaľ nebola existencia
tohto nároku preukázaná a vzhľadom na tvrdený čas prerábky by bol takýto nárok aj v prípade jeho
uplatnenia pred súdom, zjavne premlčaný.

21. Žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili, že žalobca predmet nájmu neodovzdal, bránil sa rôznymi podaniami,
resp. obštrukciami, z ktorého dôvodu v záujme vyhnutia sa prípadnej svojpomoci, považujú žalobu o

vypratanie za dôvodnú.

22. Tvrdenia žalobcu o zhodnotení predmetu nájmu považujú z pohľadu predmetu sporu za irelevantnú
skutočnosť, ktorá nebola podľa žalovaných 1/ a 2/ v konaní preukázaná.

23. Okresný súd v úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia skonštatoval, že u žalobcu je daný naliehavý
právny záujem na určení existencie práva z predmetnej nájomnej zmluvy, a to s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2020.

24. Za spornú nepovažoval okresný súd medzi spornými stranami tú skutočnosť, že medzi žalobcom

a žalovaným 1/ bola uzavretá nájomná zmluva o prenájme nebytových priestorov na dobu určitú podľa
zákona č. 116/1990 Zb., ani to, že žalovaný 1/ doručil žalobcovi písomnú výpoveď nájomnej zmluvy s
odôvodnením, že žalobca bol v omeškaní s platením nájomného.

25. Za spornú medzi sporovými stranami považoval okresný súd otázku - či boli splnené dôvody pre

výpoveď nájomnej zmluvy uvádzané vo výpovedi nájmu; či žalobca bol ku dňu výpovede z nájmu
nebytových priestorov v omeškaní s platením nájomného; či žalobca platil platby nájomného v žalobe
špecifikovanom období v správnej výške; či žalobca dôvodne jednostranne započítal ním tvrdené
pohľadávky voči pohľadávkam žalovaného 1/ na nájomnom; či žalobca mal v súvislosti s pandémiou
COVID-19 sťažené užívanie predmetu nájmu, a ak áno v akom období; či zo strany žalobcu došlo k

zhodnoteniu predmetu nájmu a či táto skutočnosť má vplyv na predmet sporu.

26. Okresný súd konštatoval, že nespochybňuje tú skutočnosť, že pandémia COVID-19 a s ňou
spojené opatrenia mali za následok výrazné sťaženie, či v mnohých prípadoch až nútené ukončenie,
podnikateľskejčinnosti.Dopadprijatýchopatreníbolobzvlášťvýraznývtzv.gastrosektore.Zuvedeného

dôvodu okresný súd poukázal na to, že bolo potrebné ustáliť pojem "obdobie sťaženého užívania
predmetu nájmu“, a to v kontexte určenia spôsobu výšky nájomného za aplikácie zákona č. 155/2020
Z.z. Konštatoval, že za účelom možnosti určenia spôsobu výšky nájmu podľa § 13c ods. 18 zákona
č. 155/2020 Z.z. je nutné vychádzať z rozhodnutí orgánov k tomu určených, teda z vyhlášok Úradu
verejného zdravotníctva SR. Okresný súd na základe uvedeného konštatoval, že vychádzajúc zo

znenia vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR ako aj poukazujúc na usmernenie Ministerstva
hospodárstva SR zverejnené na webovej stránke MH SR je nutné konštatovať, že výpočet výšky
nájomného stanovený žalobcom predstavujúci možnosť úhrady nájomného v 48 splátkach sa vzťahoval
naobdobia:13.03.2020–19.05.2020;24.10.2020–14.11.2020;19.12.2020–18.04.2021anevzťahoval
sa na obdobie, ktoré bolo špecifikované žalovaným 1/ vo výpovedi nájomnej zmluvy, za ktoré obdobie

nebolo zo strany žalobcu uhradené nájomné v dojednanej výške, a to za obdobie: od 01.10.2020 –
23.10.2020, od 15.11.2020 – 30.11.2020, od 01.12.2020 – 18.12.2020, od 19.04.2021 – 30.04.2021,
05/2021, 06/2021, 07/2021. Okresný súd podotkol, že na to, aby bolo možné konštatovať dôvodnosť
postupu pre úpravu výšky nájomného podľa zákona č. 155/2020 Z.z. neboli splnené podmienky.

27. K argumentácii žalobcu ohľadne zápočtu platieb dlžného nájomného s pohľadávkou žalobcu na
preplatok platieb za energie okresný súd prisvedčil argumentácii žalovaných, že výška mesačných
platieb za energie bola zmluvne dojednaná. Pokiaľ ide o možnosť splácania platieb v zmysle § 13c ods.
18 zák. č. 155/2020 Z.z., okresný súd poukázal na usmernenie Ministerstva hospodárstva SR, ktorék danej problematike na svojej webovej stránke uviedlo: „Upozorňujeme, že do sumy nájomného, na
ktoré sa žiada dotácia, sa nezaratúvajú úhrady za plnenia obvykle spojené s užívaním predmetu nájmu.
Preto povinnosť nájomcu uhradiť vyčíslené prevádzkové náklady (uhrádzané napr. vo forme zálohovej

platby) ostáva zachovaná aj napriek žiadosti o dotáciu na úhradu nájomného. Ak dohodnutá výška
nájomného zahŕňa aj úhrady za plnenia a nie je možné ich oddeliť od samotného nájomného, zákon
predpokladá, že úhrady za plnenia tvoria 5 % z výšky nájomného. V tomto prípade sa za nájomné teda
pokladá aj 95 % takto dohodnutej výšky nájmu.“

28. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že výška tvrdenej pohľadávky žalobcu voči
žalovanému 1/ nebola preukázaná, preto zápočet pohľadávky žalobcu s pohľadávkami žalovaného 1/
nemohla byť ustálená ako pohľadávka spôsobilá na započítanie.

29. Okresný súd považoval za nepreukázanú aj argumentáciu žalobcu, ktorý vyhodnotil konanie
žalovaných ako konanie nesúladné s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca i žalovaný sú podnikateľské subjekty, ich právny vzťah mal
obchodnoprávny charakter, pre ktorý je určujúca zásada zmluvnej voľnosti. Tá skutočnosť, že žalovaní
nereagovali na žiadosti a výzvy žalobcu o úpravu výšky nájomného, by mohla byť posúdená ako dôvod
pre skončenie nájmu podľa § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., avšak samotná táto skutočnosť má za
následok len to, že v dohode medzi zmluvnými stranami na zmene ustanovení nájomnej zmluvy nedošlo,

teda zmluvné dojednania platia bez zmien.

30. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu ohľadne
zhodnotenia predmetu nájmu, že táto otázka nebola predmetom sporu.

31. Záverom okresný súd uviedol, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka p. D. E., nakoľko skutočnosti,
ktoré mali byť ozrejmené jeho výsluchom, nemali priamy súvis s predmetom tohto sporu, keďže jeho
výpoveď mala byť zameraná na otázku zhodnotenia predmetu nájmu. Okresný súd v danom smere
poukázal na to, že zo strany žalobcu od začatia konania, okrem skutkového tvrdenia, neboli vykonané
žiadne procesné návrhy (napríklad rozšírenie žaloby), ktoré by odôvodňovali riešenie uvedenej otázky v

danom spore. Súd v danom smere uviedol, že mu je známe, že na okresnom súde prebieha spor medzi
rovnakými sporovými stranami o plnenie, preto je dôvodné sa domnievať, že tento nárok je uplatnený
v tom konaní.

32. Okresný súd uzavrel, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 02.09.2021 adresovaná žalobcovi spĺňa

všetky zákonom stanovené náležitosti a skončenie nájmu výpoveďou zo dňa 02.09.2021 bolo v súlade s
nájomnou zmluvou, ako aj v súlade so zák. č. 116/1990 Zb. Z uvedeného dôvodu okresný súd výrokom I.
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal určenia, že právo žalobcu užívať nebytový
priestory trvá.

33. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/, ktorou sa žalovaní domáhali vypratania
predmetného nebytového priestoru, okresný súd uviedol, že primárne sa zaoberal aktívnou vecnou
legitimáciou u žalovaného 1/ na podanie vzájomnej žaloby. V danom smere okresný súd konštatoval,
že vychádzal zo znenia predloženej zmluvy o výpožičke zo dňa 19.06.2019 uzavretej medzi žalovaným
2/ ako požičiavateľom a žalovaným 1/ ako vypožičiavateľom, ktorej predmetom bolo prenechanie do

užívania nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor. Okresný súd konštatoval,
že aktívna vecná legitimácia žalovaného 1/ na podanie vzájomnej žaloby na vypratanie predmetného
nebytového priestoru je daná. Rovnako, vychádzajúc z predloženej zmluvy o výpožičke zo dňa
19.06.2019 mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ bol oprávnený vypovedať predmetnú nájomnú
zmluvu.

34. Pri rozhodnutí o vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ okresný súd konštatoval, že sa prejudiciálne
zaoberal otázkou, či došlo k platnému skončeniu nájomnej zmluvy, pričom ustálil, že výpoveď nájomnej
zmluvy bola žalobcovi daná dôvodne. Žalobca nepoprel, resp. priamo potvrdil tvrdenie žalovaných,
že predmet nájmu neodovzdal, preto bol nárok žalovaných 1/ a 2/ uplatnený vzájomnou žalobou

preukázaný a vo výroku II. mu vyhovel.

35. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným
1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.36. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

37. Odvolateľ predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 220 ods.
2 CSP, keď zrozumiteľne a presvedčivo nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty žalobcu a na základe čoho takto rozhodol; ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie a prečo; z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil; prečo nevykonal ďalšie žalobcom

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že rozsudok súdu
prvej inštancie je arbitrárny, nepreskúmateľný a nepresvedčivý pre jeho nedostatočné odôvodnenie,
čo je dôvodom pre jeho zrušenie odvolacím súdom. V danom smere odvolateľ namietal, že súd prvej
inštancie vôbec nevysvetlil, prečo vychádzal pri posudzovaní obdobia sťaženého užívania nájmu pre
účely výpočtu výšky nájomného z usmernenia MH SR zverejneného na webovej stránke, ktoré sa týkalo
poskytovania dotácií zo strany MH SR a konkrétne prečo dospel k záveru, že výpočet výšky nájomného

umožňujúci úhradu nájomného v 48 splátkach pri aplikácii zák. č. 155/2020 Z.z. sa nevzťahuje na
obdobie od 01.10.2020 – 23.10.2020, od 15.11.2020 – 30.11.2020, od 01.12.2020 – 18.12.2020, od
19.04.2021 – 30.04.2021, 05/2021, 06/2021, 07/2021. V danom smere žalobca opakovane poukázal na
to, že žiadal žalovaného 1/ dňa 25.03.2020 o poskytnutie zľavy na nájomnom, pričom žalovaný 1/ na
jeho žiadosť nereagoval a zľavu mu neposkytol. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť nárok

na poskytnutie dotácie od MH SR, pričom v zmysle zák. č. 155/2020 Z.z., pokiaľ prenajímateľ zľavu
nájomcovi neposkytne, nájomca je oprávnený splatiť nájomné v 48 splátkach. Žalobca pritom nemal
žiadnu právnu povinnosť sledovať webovú stránku MH SR a riadiť sa jeho usmerneniami pri poskytovaní
dotácií. Žalobca v konaní poukazoval na konkrétne rozhodnutia ÚVZ SR, ktoré sú verejne prístupné na
stránkach ÚVZ SR a vo Vestníku vlády SR, ktorými bolo nariadené uzatvorenie prevádzok verejného

stravovania so zákazom vstupu do ich interiéru, a to počas obdobia uvedeného vo výpovedi z nájomnej
zmluvy, preto muselo ísť o obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu.

38. Žalobca apeloval na to, že súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil a nevysvetlil, prečo ním uvedené
obdobia nepovažoval za obdobie sťaženého užívania a prečo na toto obdobie nevzťahoval výpočet

nájomného podľa zák. č. 155/2020 Z.z., a to napriek tomu, že rozhodnutiami ÚVZ SR v tomto období
bolo preukázateľne nariadené uzatvorenie prevádzok verejného stravovania so zákazom vstupu do
ich interiéru a obmedzenie koncentrácie zákazníkov. Okresný súd tak len nekriticky prevzal a osvojil
si argumentáciu žalovaných, ktorí poukazovali na usmernenia MH SR zverejnené na webovej stránke
týkajúce sa poskytnutia dotácií. Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že si mal byť vedomý rozdielu v

právnej sile a záväznosti rozhodnutí ÚVZ SR a usmernení MH SR uvedených na webovej stránke MH
SR týkajúcich sa postupu pri podávaní žiadostí o dotáciu. Údaje vyplývajúce z usmernení MH SR, na
ktoré poukazovali žalovaní, sú v rozpore s nariadeniami a zákazmi uloženými rozhodnutiami ÚVZ SR.

39. V ďalšom žalobca namietal, že žalovaný 1/ nie je a v čase podania výpovede z nájomnej

zmluvy ani nebol vlastníkom predmetu nájmu, a preto žalovaní 1/ako nevlastník predmetu nájmu nebol
oprávnený a aktívne legitimovaný k podaniu výpovede. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec
neuviedol a nevysvetlil, na základe akých skutkových a právnych skutočností, úvah a myšlienkových
pochodov dospel k záveru, že žalovaní 1/ ako nevlastník, bol oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu.
Zo znenia zmluvy o výpožičke nevyplýva explicitne oprávnenie vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú

medzi žalovaným 1/ a žalobcom treťou osobou. Z uvedeného dôvodu sa možno len domnievať,
že súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru vychádzajúc z toho, že pokiaľ bol žalovaný 1/
ako nevlastník oprávnený bezplatne užívať predmet nájmu a tento ďalej prenajímať, tak bol asi
oprávnený ich aj ukončiť. Pokiaľ však súd prvej inštancie takto uvažoval, bol povinný to jasne, výstižne
a presvedčivo vysvetliť. Žalobca mal však za potrebné poukázať na to, že v čase uzavretia nájomnej

zmluvy bol vlastníkom predmetu nájmu žalovaný 1/, avšak v čase podania výpovede nájomnej zmluvy
bol vlastníkom žalovaný 2/. Pokiaľ aj žalovaný 2/ na základe zmluvy o výpožičke bezplatne prenechal do
užívania nehnuteľnosti žalovanému 1/ a oprávnil ho na uzatváranie nájomných zmlúv s tretími osobami,
bolo to za stavu, keď bol predmet nájmu už prenajatý žalobcovi, čo spôsobovalo právnu nemožnosť
ďalšieho prenajatia už prenajatého predmetu nájmu. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že za daného

stavu bol oprávnený vypovedať predmet nájmu, vzhľadom už na existujúci nájomný vzťah, iba žalovaný
2/. Zmenou vlastníctva k predmetu nájmu vstúpil žalovaný 2/ do právneho postavenia prenajímateľa
podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto oprávnenie bezplatne užívať nehnuteľnosti,
v ktorých je predmet nájmu, mohol žalovaný 2/ udeliť žalovanému 1/ na základe zmluvy o výpožičkeiba vo vzťahu k tým nebytovým priestorom, ktoré v čase uzavretia zmluvy o výpožičke boli voľné, t.j.
neprenajaté. Z odôvodnenia rozhodnutia sa však nedá zistiť, či sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou
zaoberal a ako ju posúdil.

40. Odvolateľ v ďalšom dôvodil, že žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď v rozpore s
článkom II. bod 4 nájomnej zmluvy nevrátil žalobcovi preplatky na energiách, ktoré žalovaný 1/ vyúčtoval
faktúrami. Tieto preplatky žalobcovi nevrátil ani na jeho žiadosti, na ktoré nereagoval. Žalovaný 1/
nepopieral tvrdenie žalobcu, že mu nevrátil preplatky na energiách a tvrdil, že tento preplatok bol

započítaný s nájomným. Uvedená skutočnosť tak nebola medzi stranami sporná, avšak napriek tomu
ju súd prvej inštancie urobil spornou v bode 94 a 95 rozsudku, keď konštatoval, že tvrdená pohľadávka
žalobcuvočižalovanému1/nebolapreukázaná,apretonemohlabyťustálenáakopohľadávkaspôsobilá
na započítanie. Predmetné zdôvodnenie súdu prvej inštancie je zmätočné, vnútorne rozporné, nejasné a
nepresvedčivé, keď nie je možné zistiť, na základe čoho, prečo, akých úvah a myšlienkových pochodov
dospel súd prvej inštancie k záveru, že pohľadávka žalobcu na vrátenie preplatku na energiách nebola

preukázaná. Nárok žalobcu na vrátenie preplatku pritom vyplýva z článku II. bod 4 nájomnej zmluvy a
existencia pohľadávky žalobcu na vrátenie preplatku na energiách nebola sporná medzi stranami.

41. Žalobca namietal, že v konaní tvrdil, že konanie žalovaného 1/ počas trvania nájomného pomeru je
v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, preto nepožíva právnu ochranu. Dôvodom

k takémuto tvrdeniu bola skutočnosť, žalovaný 1/ ako prvý porušil nájomnú zmluvu, keď v rozpore s
článkom II. bod 4 nájomnej zmluvy nevrátil žalobcovi preplatky na energiách, žalovaní 1/ si neplnil
zákonné povinnosti udržiavať predmet nájmu v užívaniaschopnom stave a nereagoval na žiadosti
žalobcu o opravy. Súd prvej inštancie v bode 96 odôvodnenia rozhodnutia vyhodnotil túto argumentáciu
žalobcu ako nepreukázanú, avšak neuviedol nič k tej skutočnosti, že žalovaný 1/ ako prvý porušil

nájomnú zmluvu, keď nevrátil žalobcovi preplatky na energiách, ktoré vyúčtoval faktúrami.

42. Žalobca taktiež namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 97 odôvodnenia rozhodnutia
ohľadne zhodnotenia predmetu nájmu, keď okresný súd konštatoval, že táto otázka nebola predmetom
tohto sporu. V danom kontexte v bode 98 odôvodnenia rozhodnutia súd poukázal na to, že nevykonal

dôkaz výsluchom svedka D. E., nakoľko jeho výsluchom mali byť ozrejmené otázky, ktoré nemajú priamy
súvis s predmetom sporu . Žalobca považoval toto tvrdenie súdu prvej inštancie za nesprávne. V danom
smere poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 22.05.2023, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie
určil za sporné skutkové tvrdenie aj otázku, či zo strany žalobcu došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu a
či táto skutočnosť má vplyv na predmet sporu. Z uvedeného tak vyplýva, že táto otázka bola predmetom

konania, pričom strany nemali námietky voči takto súdom určeným sporným skutkovým tvrdeniam.
Odvolateľ namietal, že okresný súd na pojednávaní dňa 04.10.2023 vykonal výsluch svedkyne B. C.
a pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedka p. D. E.. Na začiatku
pojednávania vo veci dňa 28.02.2024 žalovaní navrhli, aby súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz -
výsluch svedka D. E., pričom súd prvej inštancie bez umožnenia žalobcovi vyjadriť sa k tomuto návrhu

žalovaných,uznesenímrozhodol,žetentodôkaznevykoná.Urobiltaknapriektomu,ževkonaníurčilako
spornú otázku zhodnotenie predmetu nájmu žalobcom a jeho vplyv na predmet sporu. Tento procesný
postup súdu prvej inštancie považoval žalobca za nesprávny, nezákonný a vadný, ktorým znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol a nevysvetlil, na základe akých skutkových a

právnych skutočností či úvah a myšlienkových pochodov dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré mali byť
ozrejmené výsluchom svedka D. E., nemajú priamy súvis s predmetom sporu.

43. Žalobca namietal úvahy súdu prvej inštancie uvedené v bode 98 odôvodnenia rozhodnutia, že
zo strany žalobcu neboli od začatia konania vykonané žiadne procesné návrhy ohľadne zhodnotenia

predmetu nájmu. Žalobca namietal, že mu nie je známe a zrozumiteľné, aké procesné návrhy mohol
žalobca vykonať v konaní, v ktorom sa domáha iba určenia, že právo užívať predmet nájmu naďalej trvá,
keďže nejde o konanie o plnenie, v ktorom by mohlo byť namieste rozšírenie žaloby.

44. Záverom žalobca opakovane poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v
konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom. Napadnutý rozsudok postráda dostatočne
argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných
ustanovení. V danom smere odvolateľ poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu (I.ÚS 265/05,III.ÚS 311/07, IV.ÚS 14/07, I.ÚS 243/07, IV.ÚS 329/04, III.ÚS 192/09, I.ÚS 33/2012, III.ÚS 107/07, ...).
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Žalovaný 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo všetkých jeho výrokoch považujú za vecne správne a navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

46.Žalovaný1/a2/opakovanepoukázalinato,ževzmyslenájomnejzmluvyboloprávomprenajímateľa
dať nájomcovi výpoveď z nájmu v prípade, pokiaľ dôjde k omeškaniu nájomcu s platením nájomného
alebo platieb za energie čo i len jeden mesiac. Žalobca iba sporadicky uhrádzal nájomné a platby za
energie, čím sa dostal do omeškania s plnením svojej základnej zmluvnej povinnosti. Výpoveď z nájmu
dňa 02.09.2021 bola žalobcovi riadne doručená a v zmysle tejto výpovede a dohodnutých výpovedných
dôb sa nájom skončil dňa 31.10.2021. Napriek skončeniu nájmu, žalobca predmet nájmu riadne

neodovzdal a do dnešného dňa ho užíva bez právneho dôvodu, pričom neuhrádza žiadne nájomné, čím
žalovaným spôsobuje ujmu. Z uvedeného dôvodu podali voči žalobcovi žalobu o zaplatenie nájomného,
respektíve vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. 37Cb/82/2023. V danom konaní sa žalobca bráni tvrdením, že z dôvodu sťaženého užívania
nemohol predmet nájmu riadne užívať, preto podľa jeho názoru nebol povinný platiť nájomné. Podľa

názoru žalovaných si žalobca vykladá nesprávne pojem sťaženého užívania a odmieta platiť nájomné
za obdobie, kedy k sťaženému užívaniu nedochádzalo.

47. Žalobca sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že akékoľvek, orgánom verejnej moci nariadené obmedzenie
v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid 19 sa automaticky považuje za sťažené užívanie a oprávňuje

nájomcu neplatiť nájomné v dohodnutej lehote splatnosti, ale ho rozložiť na 48 rovnakých mesačných
splátok. Žalobca pritom poukazuje na celý rad nariadení a vyhlášok ústredných a miestnych orgánov
štátnej správy, avšak z týchto žiadnym spôsobom nevyplýva, že obdobie tzv. sťaženého užívania, za
ktoré Ministerstvo hospodárstva SR poskytovalo dotácie na nájomné je vo väčšom rozsahu, ako tvrdili
žalovaní 1/ a 2/ a súd skonštatoval vo svojom rozhodnutí.

48. Možnosť rozložiť si záväzok na 48 mesačných splátok sa týkal výlučne nájomného, avšak žiadnym
spôsobom sa netýkal platieb za energie, ktoré mal žalobca aj v čase sťaženého užívania povinnosť
platiť v plnej výške, riadne a včas. Žalobca takto nepostupoval a svojvoľne neplatil úhrady za energie v
dohodnutej výške a v zmluvne dohodnutých lehotách splatnosti. Pokiaľ by aj žalobca preukázal dlhšie

obdobie sťaženého užívania, nič to nemenilo na tom závere, že platby za energie neuhrádzal riadne a
včas, čo je v zmysle nájomnej zmluvy samostatným a nezávislým dôvodom na výpoveď z nájmu, ktorý
výpovedný dôvod aj v ich výpovedi zo dňa 02.09.2021 uplatnili.

49. Pokiaľ ide o zhodnotenie predmetu nájmu, žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobcu nie sú relevantné

pre posúdenie merita veci. Žalobca v konaní iba predkladal pochybné doklady, z ktorých existencia
žiadnej pohľadávky voči nim nevyplýva. Argumentoval tým, že predmet nájmu zhodnotil predchádzajúci
nájomca, ktorý mu svoju pohľadávku voči žalovaným postúpil za peňažnú odplatu. Z predloženej zmluvy
zo dňa 15.01.2014 vyplýva, že malo ísť o postúpenie pohľadávky za odplatu vo výške 1,- Eur, k
čomu však žalobca predložil výdavkové pokladničné doklady znejúce na 2 fyzické osoby, na základe

ktorých mal každej z nich vyplatiť sumu 7.500,- Eur. Z takto predložených listín je zrejmé, že sa
nimi nepreukazuje existencia žiadnej pohľadávky. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď
sa existenciou žalobcom tvrdenej pohľadávky odmietol zaoberať a poukázal na to, že žalobca bude
mať v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/82/2023 v rámci svojej obrany dostatočný priestor tvrdiť a
preukazovať právny základ a výšku ním tvrdenej, údajnej pohľadávky, voči nim.

50. Za absurdnú označili žalovaní 1/ a 2/ argumentáciu žalobcu, že sa k žalobcovi správali v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Poukázali na to, že, naopak, žalobca zneužíva dĺžku súdneho
konania, aby bez právneho dôvodu okupoval po skončení nájmu prenajatú nehnuteľnosť a už takmer
3 roky neplatí žiadne nájomné. ,

51. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorou argumentoval žalobca, žalovaní 1/ a
2/ uviedli, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že nie je povinnosťou súdu dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, avšak iba na tie, ktoré sú pre jeho rozhodnutie relevantné.52. Žalobcovi bolo zaslané vyjadrenie žalovaných na vyjadrenie, avšak sa k nemu už nevyjadril.

53. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 379 (viazaný rozsahom
odvolania), § 380 ods. 1 (viazaný odvolacími dôvodmi) a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo
výroku vecne správne.

54. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca
uzavreli dňa 09.12.2013 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov.
Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2014 – 31.01.2029. Žalovaný 1/ a žalobca
uzavreli súčasne dňa 01.01.2014 Dohodu o rozúčtovaní nákladov za všetky druhy energií a vody tak,
že platby za náklady za energie mali byť splatné k 15. dňu v mesiaci a spôsob ich výpočtu určený podľa
zmluvy o nájme. Platby za vykurovanie predstavovali 100,- Eur mesačne a platby za vodné, stočné

predstavovali 50,- Eur mesačne.

55. Faktúrou č. 31210058 (opravným dokladom k faktúre č. 2200827) vyúčtoval žalovaný 1/ žalobcovi
preplatok za spotrebu vody za rok 2020 vo výške 576,05 Eur.

56. Faktúrou č. 31210059 (opravným dokladom k faktúre č. 2200827) vyúčtoval žalovaný 1/ žalobcovi
preplatok za spotrebu plynu za rok 2020 vo výške 743,45 Eur.

57. Listom zo dňa 25.3.2020 adresovaným žalovanému 1/ požiadal žalobca o úpravu fakturácie
nájomného, a to s poukazom na Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

58. Žalovaný 1/ listom zo dňa 27.1.2021 oznámil žalobcovi úpravu výšky nájomného o mieru inflácie
tak, že výška upraveného mesačného nájomného predstavuje v roku 2020, pri miere inflácie 1,90 %,
sumu 391,18 Eur.

59. Listom zo dňa 7.2.2021 žalobca požiadal žalovaného 1/ o vyúčtovanie a vysporiadanie záloh za
služby spojené s nájmom.

60. Listom zo dňa 15.4.2021 oznámil žalobca žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet
pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.4.2021 predstavovala podľa žalobcu pohľadávka

žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 411,73 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou
pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu vody za rok 2020 v sume
576,05 Eur.

61. Listom zo dňa 15.5.2021 žalobca oznámil žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet

pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.4.2021 predstavovala, podľa žalobcu, pohľadávka
žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 210,90 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou
pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu plynu za rok 2020 v sume
743,45 Eur.

62. Listom zo dňa 15.6.2021 žalobca oznámil žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet
pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.6.2021 predstavovala, podľa žalobcu, pohľadávka
žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 220,07 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou
pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu plynu za rok 2020 v sume
532,55 Eur.

63. Listom zo dňa 15.7.2021 žalobca oznámil žalovanému 1/, že vykonal jednostranný zápočet
pohľadávok z titulu Nájomnej zmluvy, keď k 15.7.2021 predstavovala, podľa žalobcu, pohľadávka
žalovaného 1/ voči žalobcovi celkovú sumu 660,27 Eur, ktorú si žalobca započítal so splatnou
pohľadávkou voči žalovanému 1/ titulom preplatku na platbách za spotrebu vody za rok 2020 v sume

312,48 Eur.

64. Žalovaný 1/ vypovedal dňa 2.9.2021, listom adresovaným žalobcovi, Nájomnú zmluvu z dôvodu, že
žalobca ako nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného a zároveň viac ako jedenmesiac mešká s platením za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom a to za mesiac október
2020 (v alikvótnej časti od 1.10.2020 do 23.10.2020), za mesiac november 2020 (v alikvótnej časti od
15.11.2020 do 30.11.2020), za mesiac december 2020 (v alikvótnej časti od 1.12.2020 do 18.12.2020),

za mesiac apríl 2021 (v alikvótnej časti od 19.4.2021 do 30.4.2021), za mesiac máj 2021 (v celom
rozsahu), za mesiac jún 2021 (v celom rozsahu), za mesiac júl 2021 (evidovaná čiastočná platba 183,47
Eur).

65.ZvýpisuzLVč.XXprek.ú.A.vyplýva,žeaktuálnymvlastníkomnebytovýchpriestorovježalovaný2/.

Titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností je uvedená Zmluva o zabezpečovacom prevode práva
č. 140/19.

66. Zmluvou o výpožičke zo dňa 19.06.2019 uzavretou medzi žalovaným 2/ ako požičiavateľom a
žalovaným 1/ ako vypožičiavateľom prenechal žalovaný 2/ žalovanému 1/ do užívania nehnuteľnosť, v
ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor.

67. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené.

68. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu
uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie
je spojené s nájmom;

69. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

70. Podľa § 13c ods. 1 zák. č. 155/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zák. č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní
dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov
a o doplnení zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony v znení zák. č. 92/2020 Z.z. (ďalej len „zák. č. 155/2020 Z.z.“), dotáciu z rozpočtovej kapitoly
ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v
peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa
právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať
najneskôr od 1. februára 2020 predmet nájmu (ďalej len "dotácia na nájomné"), ktorého užívanie na

dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov
škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach
alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu (ďalej len "sťažené

užívanie"); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

71.Podľa§13cods.6zák.č.155/2020Z.z.,dotáciunanájomnémožnoposkytnúťnájomcovivovýške,v
akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac

však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie
36) a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, 37) nájomné
sa znižuje na polovicu.

72. Podľa § 13c ods. 18 zák. č. 155/2020 Z.z., ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí

zľavy z nájomného podľa odseku 6, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné
za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnejnákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote
splatnosti. Ak nájomca nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo
sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného

kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia
splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak
právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020.

73. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a neposúdil niektoré tvrdenia
a argumenty strán sporu, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie súdu a dospel tak k predčasnému
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

74. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia, že právo žalobcu užívať nebytové priestory naďalej trvá a súčasne vyhovel vzájomnej žalobe
žalovaných 1/ a 2/ na vypratanie nebytových priestorov žalobcom, a to bez toho, aby dal stranám
sporu jasné a zrozumiteľné odpovede na argumentáciu produkovanú nimi v priebehu súdneho konania.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak zaťažil vadou jeho nepreskúmateľnosti, keď nedal zrozumiteľné

odpovede na všetky podstatné argumenty strán sporu produkované v priebehu konania. Okresný súd
tak týmto nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky už
vo viacerých svojich rozhodnutiach poukazoval na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu je podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru aj právo

účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (viď napr. II.ÚS 209/04, III.ÚS
95/06, III.ÚS 206/07), t.j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu. Z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia súdu musí byť zjavné aj to,
prečo niektoré z tvrdení strán sporu považoval súd za relevantné a iné za irelevantné. Úlohou súdu prvej

inštancie je preto náležite zistiť skutkový stav, právne ho posúdiť a zaujať autoritatívny názor na predmet
konania a dostatočne svoje myšlienkové postupy odôvodniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť
konzistentné, zrozumiteľné a musí dávať odpovede na podstatné argumenty a námietky strán sporu.
Pokiaľ v rozhodnutí absentuje odpoveď na podstatné argumenty strán sporu a vyhodnotenie jednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré strany sporu produkovali na podporu svojich skutkových tvrdení, tento

nedostatok predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti jeho
rozhodnutia (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04).

75. Tak je tomu aj v danom prípade, keď sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal
s námietkami žalobcu, ktorý po celý čas súdneho konania tvrdil, že výpoveď z nájomnej zmluvy nie

je platná, nakoľko ju podal subjekt, ktorý k tomu nemal oprávnenie (žalovaný 1/). V danom smere
žalobca poukazoval na to, že v priebehu zmluvného vzťahu došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti,
v ktorej mal prenajatý nebytový priestor, a to zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, Zmluvou o
zabezpečovacom prevode práva. Žalobca tak namietal, že pokiaľ aj jestvovali výpovedné dôvody,
výpoveď z nájomnej zmluvy mohol udeliť jedine žalovaný 2/ ako vlastník nebytového priestoru. Žalovaný

1/ tak nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie výpovede z nájomnej zmluvy, pričom do právneho
postavenia prenajímateľa vstúpil žalovaný 2/ z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
postupom podľa ust. § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa danej argumentácii
žalobcu, hoci je svojou povahou vo vzťahu k prejednávanej veci významnou, venoval len v bode
101 odôvodnenia rozhodnutia, aj to skôr vo vzťahu k vzájomnej žalobe podanej žalovaným 1/ a 2/

a vo vzťahu k výpovedi len okrajovo. Okresný súd na danom mieste konštatoval: „Vychádzajúc
zo znenia predloženej zmluvy o výpožičke zo dňa 19.06.2019 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako
požičiavateľom a žalovaným 1/ ako vypožičiavateľom, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania
nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor, je možné konštatovať, že aktívna
vecná legitimácia žalovaného 1/ na podaní vzájomnej žaloby na vypratanie predmetného nebytového

priestoru je daná. Rovnako, vychádzajúc z uvedeného listinného dôkazu mal súd preukázané, že
žalovaný 1/ bol oprávnený vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu.“ Takéto konštatovanie súdu prvej
inštancie vo vzťahu k legitimácii žalovaného 1/ na podanie výpovede z nájomnej zmluvy je nielen strohé,
avšak absolútne nedáva odpoveď na otázku nastolenú žalobcom, či a na základe čoho, žalovaný 1/bol oprávnený podať výpoveď z nájomnej zmluvy, keďže v priebehu nájomného vzťahu došlo k zmene
vlastníctva na žalovaného 2/. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s touto argumentáciou žalobcu a
ani stručne neuviedol svoje myšlienkové postupy, ktorými dospel k záveru, že legitimácia žalovaného 1/

na podanie výpovede je daná. Samotný odkaz na zmluvu o výpožičke zo dňa 19.06.2019, kde okresný
súd len označil zmluvné strany a predmet zmluvy bez toho, aby konkrétne poukázal na jednotlivé
ustanovenia zmluvy, z ktorých vyvodil, že žalovaný 1/ disponoval legitimáciou na udelenie výpovede
žalobcovi, je nepostačujúci z pohľadu poskytnutia argumentácie súdu na tak závažnú otázku akou je
legitimácia oprávneného subjektu na podanie výpovede. Rozhodnutie okresného súdu je tak v tejto časti

nepreskúmateľné, čo neumožnilo ani odvolaciemu súdu preskúmať jeho závery.

76.Odvolacísúddávazapravduodvolateľovi,žetakétorozhodnutienedávazrozumiteľneapresvedčivo
odpovede na ním nastolené otázky a námietky vo vzťahu k oprávnenosti žalovaného 1/ na podanie
výpovede. Je pravdou, tak ako na to poukazovali žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že nie
každá „nedokonalosť súdneho rozhodnutia“ predstavuje takú vadu súdneho rozhodnutia, na ktorú je

potrebné reagovať zrušením rozhodnutia odvolacím súdom. Ako už judikoval v niekoľkých svojich
rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby dal odpovede na všetky námietky a argumenty, avšak súd vymedzuje iba tie
námietky a argumenty, ktoré majú pre rozhodnutie význam (viď napr. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
Chápanie relevancie kvality odôvodnenia je dlhodobo a konzistentne zvýrazňované aj v judikatúre ESĽP,

ktorý v práve na riadne odôvodnenie rozsudku síce nevidí absolútne právo strany sporu na odpoveď
na úplne každý jej argument, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na ktorých odpovediach,
je rozhodnutie postavené, pričom zdôrazňuje, že otázka relevantnosti toho - ktorého tvrdenia alebo
návrhu sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia
musí byť zjavné aj to, prečo niektoré z tvrdení strán považoval súd za právne irelevantné. Súd si

preto ešte pred formulovaním samotných odpovedí musí ujasniť, na ktoré otázky je jeho povinnosťou
odpovedať.Vdanomprípadesavšaksúdprvejinštancienevyjadrilkpodstatnejnámietkeaargumentácii
žalobcu ohľadne oprávnenosti žalovaného 1/ podať výpoveď z nájomnej zmluvy a na túto odpoveď úplne
rezignoval, keď sa argumentačne nevysporiadal s produkovanými námietkami žalobcu.

77. V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvodnosť aj ďalšej odvolacej námietky odvolateľa, a to, že
súd prvej inštancie obdobne nepreskúmateľným spôsobom ustálil pojem „ obdobie sťaženého
užívania predmetu nájmu“ len všeobecným vymedzením vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR,
ako aj poukazom na usmernenie Ministerstva hospodárstva SR zverejneného na webovej stránke MH
SR (bod 92 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), na základe čoho konštatoval, že výpočet

výšky nájomného stanovený žalobcom s možnosťou úhrady nájomného v 48 splátkach sa vzťahoval len
na obdobie 13.03.2020 – 19.05.2020; 24.10.2020 – 14.11.2020; 19.12.2020 – 18.04.2021 a nevzťahoval
sa na obdobie špecifikované vo výpovedi žalovaným 1/, a to obdobie : od 01.10.2020 – 23.10.2020; od
15.11.2020 – 30.11.2020; od 01.12.2020 - 18.12.2020; od 19.04.2021 – 30.04.2021, 05/2021, 06/2021
a 07/2021. Okresný súd pritom vôbec neuviedol, z akých konkrétnych noriem pri formulovaní daného

právnehozáveruvychádzal,akodospelkzáveru,žetáktorávyhláškaÚraduverejnéhozdravotníctvaSR
sa na určité obdobie vzťahuje, resp. nevzťahuje a nedal odpoveď stranám sporu na základnú rozpornú
otázku, čo sa považuje za „obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu“. Odvolací súd prisvedčuje
odvolateľovi, že takéto zdôvodnenie súdu prvej inštancie postráda zrozumiteľné odôvodnenie jeho
právneho posúdenia prejednávanej problematiky.

78. Z konštantnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom vyplýva, že do
obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon (IV.ÚS 77/02). Súčasne má každý právo
na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá
použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Okresný súd sa
vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý po celý čas v súdnom konaní tvrdil, že v zmysle
právnych noriem (vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR, na ktoré v súdnom konaní poukazoval)

sa za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu považuje obdobie od 12.03.2020 – 20.05.2020,
ako aj obdobie od 30.10.2020 – 17.06.2021 (neskôr upravené od 01.10.2020). Pokiaľ okresný súd
zaujal stanovisko, že jeho právna argumentácia nie je správna, mal súčasne dať žalobcovi stručnú
odpoveď na to, ako dospel k tomuto záveru. Ak súd prvej inštancie použil vo svojej právnej argumentáciipoukaz na usmernenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené na jeho
webovej stránke, je nutné prisvedčiť odvolateľovi v tom smere, že ide o usmernenie bez právnej
záväznosti. Odpoveď na relevantnú právnu otázku žalobcu ohľadne ustálenia obdobia sťaženého

užívania predmetu nájmu, s poukazom na možnosť úhrady nájomného v splátkach, je potrebné vykladať
v súlade so znením relevantných noriem s právnou záväznosťou. Pokiaľ aj okresný súd využije vo svojej
právnej argumentácii usmernenie ústredného orgánu štátnej správy, uvedené právne postupy a jeho
argumentáciu musí náležitým spôsobom zdôvodniť, a to o to viac, pokiaľ strana sporu takýto postup
namieta. Okresný súd však vo svojom rozhodnutí nedal odpovede na takto nastolenú argumentáciu zo

strany žalobcu, preto jeho rozhodnutie aj v tejto časti postráda zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť.

79. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi aj v tom smere, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode
95 jeho rozhodnutia je zmätočné a rozporné, keď súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka žalobcu
voči žalovanému 1/ nebola preukázaná, a teda nemohlo ísť o pohľadávku spôsobilú na započítanie.
Správne poukazuje odvolateľ na to, že súd prvej inštancie z nesporných skutkových tvrdení učinil

sporné, keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1/ vyúčtoval pripojenými faktúrami
č. 31210058 a č. 31210059 preplatky na energiách - za spotrebu vody a za spotrebu plynu za rok
2020 (576,05 + 743,45 Eur). Z uvedeného dôvodu konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že
výška tvrdenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ nebola preukázaná, a preto nemohla byť
ustálená ako pohľadávka spôsobilá na započítanie, nebolo dôvodné. Úlohou súdu prvej inštancie bolo

vysporiadať sa s tým, či došlo k platnému zápočtu zo strany žalobcu (voči pohľadávkam žalovaných
na úhradu nájomného, či platieb spojených s užívaním nájmu), resp. k započítaniu žalovaných z titulu
vyúčtovaného nájmu voči pohľadávke žalobcu z titulu preplatku. Okresný súd mal preto vyhodnotiť
existenciu uvedených pohľadávok, zistiť ktoré zo započítacích prejavov predchádzalo a následne
posúdiť platnosť/neplatnosť daných započítacích prejavov.

80. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil okresnému súdu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že nemôže nahrádzať povinnosť
okresného súdu odôvodniť svoje rozhodnutie v zásadných častiach a tento nedostatok preto nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

81. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom
na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa už k ostatným
odvolacím námietkam žalobcu nevyjadroval.

82. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom postupe opakovane prejednať nárok žalobcu ako aj
nárok žalovaných vznesený vo vzájomnej žalobe a vysporiadať sa s ich podstatnou argumentáciou
prezentovanouvpriebehukonania.Prioritnesapritomokresnýsúdvysporiadasprávnouargumentáciou
žalobcu, či žalovaný 1/ mohol platne ukončiť výpoveďou nájomný pomer uzavretý pôvodne medzi

žalobcom a žalovaným 1/, ktorý v priebehu trvania nájomného pomeru zmenil osobu prenajímateľa
zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ postupom podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný
súd riadne zdôvodní, či žalovaný 1/ získal oprávnenie v zmysle zmluvy o výpožičke uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zo dňa 19.06.2019 na vypovedanie nájmu, a to uvedením konkrétneho
ustanovenia zmluvy (či právneho predpisu), ktoré ho na takúto dispozíciu oprávňuje, pričom svoju

právnu argumentáciu uvedie tak, aby bola preskúmateľná odvolacím súdom. Odvolací súd pritom dáva
do pozornosti, že táto skutočnosť je podstatná aj vo vzťahu k platbám nájomného a k oprávneniu
žalovaného 1/ narábať s nájomným.

83. Až v prípade, pokiaľ okresný súd dospeje k záveru, že žalovaný 1/ bol legitimovaný na podanie

výpovede z nájmu, poskytne rovnako zrozumiteľné zdôvodnenie vo vzťahu k vymedzeniu obdobia
sťaženého užívania predmetu nájmu s posúdením oprávnenosti zníženia platieb nájomného žalobcom
v jednotlivých obdobiach a vysporiada s tým, či tak žalobca ako aj žalovaní disponovali platnými
pohľadávkami, ktoré bolo možné vzájomne započítať a posúdi ich započítacie prejavy. Okresný súd sa
vysporiada aj s ostatnou podstatnou argumentáciou strán sporu produkovanou v priebehu konania.

84. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd bude prednostne riešiť legitimáciu žalovaného 1/ na
podanie výpovede a až následne, pokiaľ dospeje k záveru, že mu takáto legitimácia svedčí, preskúma
ostatné skutkové tvrdenia strán sporu. Okresný súd bude pritom dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo vsúlade s § 220 ods. 2 CSP presvedčivé a dávalo odpovede na všetky podstatné argumenty a námietky
strán sporu.

85. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

86. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).