Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/115/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457563
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124457563.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, zastúpená
splnomocneným zástupcom: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Námestie SNP 87/8, Zvolen
a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o návrhu na udelenie súhlasu za otca na zmenu
predškolského zariadenia maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 37P/187/2024-45 zo dňa 10. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
37P/187/2024-45 zo dňa 10.02.2025 rozhodol tak, že
I. Súd návrh matky zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom podaným na súde dňa 23.12.2024 domáhala
udelenia súhlasu za otca na zmenu predškolského zariadenia maloletej, aby maloletá navštevovala
namiesto doterajšej Materskej školy v C. Materskú školu v F. F..
1.2 Podľa súdu sa v danom prípade jedná o konanie podľa § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“ o nezhode rodičov ohľadom podstatnej veci
maloletého dieťaťa, akou je aj návšteva predškolského zariadenia ako príprava maloletého dieťaťa na
budúce povolanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka býva aj s maloletou v D. a otec býva
v C., kde maloletá od septembra 2023 a to už druhý rok navštevuje materskú školu. Maloletá má 4
a pol roka, jej adaptácia prebehla v poriadku, je zvyknutá na kolektív, nie sú s ňou výchovné problémy.
V rámci materskej školy navštevuje aj záujmový krúžok - atletiku, ktorý má v C.. Matka potvrdila, že
maloletá má v Materskej škole v C. aj dve kamarátky, ktoré často spomína, teda nie je pravdivé tvrdenie
jej právneho zástupcu, že by maloletá nemala vytvorené bližšie väzby v rámci materskej školy. Otec
s maloletou navštevuje po materskej škole aj jej spolužiakov z materskej školy v domácom prostredí,
pričom matka toto nespochybňovala. Obidvaja rodičia potvrdili, že ráno zanáša maloletú do materskej
školy prevažne matka alebo rodičia spolu, teda aj otec a poobede maloletú vyzdvihuje z materskej školy
otec vždy v pondelok, utorok a v stredu, nakoľko matka má pracovnú dobu až do 18.00 hod. Aj v dňoch,
kedy matka má pracovnú dobu do 15.30 hod., nevyzdvihuje maloletú z materskej školy matka, ale jej
rodinní príslušníci, bývajúci v D.. Samotná matka uviedla, že vzdialenosť medzi Obcou D. a C. je 5minút autom a vzdialenosť F. F. - C. je cca 20 minút autom. Z verejne dostupnej internetovej stránky
Google Maps vyplýva vzdialenosť C. - A. C. cca 50 minút autom a F. F. - A. C. cca 40 minút autom. Zo
správy materskej školy mal súd preukázané, že aktuálne u maloletej prebieha náročnejšie obdobie, je
zvýšene senzitívna, čo môže byť spojené aj s aktuálnou situáciou medzi rodičmi z dôvodu rozpadu ich
partnerského vzťahu a vytvorením ich oddelených domácností, čo maloletá vo svojom veku už vníma. Aj
vzhľadom na uvedené mal súd za to, že ďalšia závažná zmena, akou by bola zmena materskej školy z C.
do F. F. a zmena jej doterajšieho kolektívu, by bola pre maloletú ďalšou veľmi závažnou zmenou, ktorá
by mohla negatívne pôsobiť na jej ďalší priaznivý, najmä psychický vývoj, a preto ho súd v súčasnosti
nepovažuje za súladný s najlepším záujmom maloletej.
1.3 Podľa súdu konanie podľa § 35 Zákona o rodine je návrhovým konaním, teda je viazaný návrhom
matky, pričom v danej veci považoval za potrebné poukázať, že s konaním o zmenu predškolského
zariadenia je priamo spojené aj konanie o zmenu bydliska maloletého dieťaťa, keďže matka sa chce
s maloletou presťahovať do A. C., napriek tomu, že udelenia súhlasu s presťahovaním maloletej
sa v danej veci nedomáha a otec so zmenou bydliska maloletej nesúhlasí. Matka odôvodňovala
potrebu zmeny materskej školy maloletej do F. F. hlavne okolnosťami na svojej strane, svojou potrebou
presťahovania sa do A. C. za priateľom a usporiadania si svojho života svojím zamestnaním a pracovnou
dobou. Uviedla pritom, že byt, v ktorom chce aj s maloletou bývať a ktorý patrí jej terajšiemu partnerovi
v A. C., hľadali s partnerom spoločne. Tento byt zakúpil partner matky podľa vyjadrenia matky len pred
štyrmi mesiacmi. Teda už v čase kúpy tohto bytu si musela byť matka i jej partner vedomí toho, že
maloletá navštevuje Materskú školu v C.. Napriek tomu nevyhľadali bývanie bližšie k tejto obci tak, aby
mohli zabezpečiť plynulé vzdelávanie maloletej na predškolskej úrovni v jej doterajšej materskej škole,
ktorú navštevuje už druhý rok, ale zabezpečili si toto bývanie až v Obci A. C. vzdialenej takmer 60 km
od Obce C.. Súd si bol vedomý, že aj matka má právo na súkromný život, zariadiť si ho podľa svojich
predstáv, avšak tieto predstavy matky sú limitované najlepším záujmom jej maloletého dieťaťa, ktoré
je vo veku, že už má určité väzby jednak v materskej škole, ale aj v rámci rodiny a príbuzných, ktorí
bývajú v blízkosti Obce C. (z otcovej i matkinej strany). V danom prípade oproti právu matky na súkromný
a rodinný život stojí právo maloletého dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov. Na rozdiel od matky,
ktorá môže situáciu riešiť, maloletá je nízkeho veku, nemá možnosť priamo sa brániť a zvoliť si bydlisko
oddelene od rodičov, ktorí sa o ňu starajú. Presťahovanie do A. C., ako aj zmena materskej školy je
rozhodnutím matky a nie maloletej. Ani v jednom prípade matka neuviedla dôvody, ktoré by boli dôvodmi
na strane maloletej, ale jedná sa len o dôvody na jej strane. Matka v danom prípade nepreukázala súdu,
že zmena materskej školy do F. F. by bola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
1.4 Súd zároveň poukázal na to, že pracovná doba matky je podľa oznámenia jej zamestnávateľa
od pondelka do stredy od 11.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok až piatok od 11.00 hod. do 15.30 hod.
Matka, aj keby maloletá navštevovala Materskú školu v F. F., by nebola schopná zabezpečovať jej
vyzdvihovanie, keďže jej pracovná doba je tri dni v týždni až do 18.00 hod. a Materská škola v F. F.
má prevádzku najneskôr do 17.00 hod. Maloletá by musela byť s matkou v práci, resp. opäť s inou
osobou ako matka. Súd rozhodujúc podľa stavu aktuálneho v čase rozhodnutia napriek tomu, že matka
uvádzala, že chce zmeniť zamestnanie, v súčasnosti matka nemá iné zamestnanie, ani inú pracovnú
dobu, a preto súd vychádzal zo stavu, aký v súčasnosti je. Na danom mieste sa stotožnil s vyjadrením
kolízneho opatrovníka, že pre maloletú je lepšie, ak trávi čas po materskej škole so svojím otcom, tak ako
tomu bolo doteraz ako zdĺhavým cestovaním, prípadne v zamestnaní matky. Otec, keďže býva v Obci
C., vie flexibilnejšie reagovať na dochádzku maloletej v materskej škole v tejto obci ako matka v F. F..
1.5 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že by nebolo v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, aby došlo v súčasnosti k zmene predškolského zariadenia, a preto návrh matky na
zmenu predškolského zariadenia aj s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka zamietol.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
došlé dňa 13.03.2025.
2.1 Vytýkala súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že v čase podania návrhu
žila a aj žije v partnerskom vzťahu s novým partnerom, takže v pracovné dni býva na adrese D. XXX
v rodinnom dome svojej matky. Od piatku do pondelka v byte partnera na A. C.. Pracuje ako predavačka
s miestom výkonu práce v F. F. na ul. E.. Jej pracovná doba je od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým,
že materská škola v Obci C. sa zatvára najneskôr o 15.30 hod., čo pre ňu znamená odchod z práce,
rýchly presun v čase začínajúcej dopravnej špičky do Obce C. a následne aj s maloletou späť do F.
F., na rozdiel od navrhovaného predškolského zariadenia - Materská škola, ul. G. X, F. F., v ktorom by
maloletá mohla byť do 17.00 hod. Uvedené predškolské zariadenie sa nachádza do 5 minút pešo odpracoviska matky. Na pracovisku matka ako predavačka pracuje sama a má k dispozícii aj kanceláriu,
v ktorej môže maloletá bezpečne a nerušene počkať do 18.00 hod. na matku a následne môžu odísť
spolu domov. Navrhované riešenie pre matku predstavuje aj nemalú úsporu nákladov na pohonné hmoty
a času stráveného cestovaním medzi F. F. a C..
2.2 Ďalej matka poukázala na stanoviská otca, ktorý uviedol: „Nie som proti tomu, ak by maloletá
potom navštevovala školu aj v A. C., ale je to teraz prirýchlo.“ Stanovisko otca sa nezmenilo aj v rámci
pojednávania v tejto veci, pričom nemožno dospieť k záveru, že by zo strany otca boli prednesené také
racionálne argumenty, ktoré by hovorili v prospech zachovania súčasného stavu v porovnaní s matkou
navrhovanou zmenou.
2.3 Správa Materskej školy v C. podľa matky vyvracia závery súdu o určitej miere väzieb na súčasne
navštevované predškolské zariadenie, pričom materská škola v podanej správe opakovane vyzdvihla
vysokú mieru adaptability maloletej, jej nadpriemerné verbálne schopnosti, ale aj skutočnosť, že
jej adaptácia na škôlku v septembri 2024 prebehla bez problémov. Uvedená správa vypracovaná
pedagogickýmzamestnancomspríslušnýmvzdelaním,ktorýprichádzadokontaktusmaloletouviacako
šesť mesiacov, je v protiklade so závermi súdu vyslovenými pod bodom 17. odôvodnenia. Maloleté dieťa
je podľa správy predškolského zariadenia vysoko adaptabilné, nekonfliktné, ľahko sa stane súčasťou
nového kolektívu, v rámci ktorého mu pribudnú nové podnety pre jeho ďalší vývin a vývoj, ktoré obzory
maloletéhodieťaťarozšíriaaobohatia.Zmenaprostrediapremaloletédieťavtomtovekuniejeanebude
„závažnou“ zmenou, ktorá by mohla negatívne pôsobiť, ale práve naopak bude mať akceleračný efekt,
aby nadpriemerne verbálne zručnosti nasmerovala k rozvoju svojich ostatných schopností a pripravila
sa na bezproblémový vstup do školského zariadenia.
2.4 Za nesprávne matka považovala aj závery súdu ohľadom rozhodnutia kúpiť byt v A. C., i keď maloletá
navštevuje Materskú školu v C.. V tejto súvislosti uviedla, že vzhľadom na všeobecne známy nedostatok
bytov, resp. finančne únosného bývania ako takého v okolí F. F. sa ona s partnerom rozhodli pre kúpu
bytu na A. C..
2.5 Na záver uviedla, že predškolské zariadenie v F. F. je materiálne, priestorovo, ale aj personálne
lepšie vybavené ako Materská škola v C..
2.6 Matka navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že udelí matke súhlas na zmenu predškolského zariadenia na Materská škola, G. X, XXX XX F. F.
a o trovách konania rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
4.Kolíznyopatrovníkvovyjadrenízodňa01.04.2025uviedol,ževzhľadomnavšetkyzistenéskutočnosti
trvá na svojom stanovisku, ktoré bolo prezentované na pojednávaní a odporúča rozsudok ako vecne
správny potvrdiť, nakoľko v súčasnej materskej škole je zabezpečené, že maloletú má vždy kto zo škôlky
vyzdvihnúť aj v prípade, že by sa matke z pracovných dôvodov nedalo.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, §
7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a bez viazanosti
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP)
a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
6. V danej veci sa matka návrhom domáhala udelenia súhlasu za otca na zmenu predškolského
zariadenia dieťaťa a to z dôvodu lepšieho dochádzania, ako i lepšieho napredovania maloletej vo vývoji
a skvalitňovania jej zručností. Poukázala na to, že sa chce presťahovať aj s maloletou za partnerom do
A. C., preto by bolo pre maloletú logisticky lepšie, keby navštevovala materskú školu v F. F. a nie až
v C., nakoľko pracuje v F. F. a nová materská škola sa nachádza neďaleko jej práce. Otec s návrhom
matky nesúhlasil z dôvodu, že maloletá by zle znášala vytrhnutie z terajšieho kolektívu, v ktorom má
vytvorené kamarátske vzťahy. Kolízny opatrovník maloletej poukázal, že tento návrh matky nie je zhodný
snajlepšímzáujmommaloletej,nakoľkopracovnádobamatkyneumožňujepreberaťmaloletúanivnovej
materskej škole, a preto ho odporučil zamietnuť.7. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh matky zamietol majúc za to, že by nebolo v najlepšom
záujme dieťaťa, aby došlo v súčasnosti k zmene predškolského zariadenia dieťaťa.
8. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich
maloletého dieťaťa. Z formulácie ust. § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce
sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza.
Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb
dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi.
Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča
súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ust. § 35 Zákona
o rodine. Takže v prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa,
rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo je objektívne
v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa.
Súdna prax určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny,
správajehomajetku,štátneobčianstvomaloletéhodieťaťa,udeleniesúhlasunaposkytovaniezdravotnej
starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Ako podstatnú
môže v zásade súd vyhodnotiť i otázku týkajúcu sa maloletého dieťaťa, ktorá nie je v zákone výslovne
uvedená. Takou môže byť aj otázka rozhodovania o vzdelaní dieťaťa.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, oboznámením sa s odvolaním matky dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil
dostatočne skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom. Aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd podľa § 387 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
11. Na zdôraznenie ich správnosti a z dôvodu potreby vysporiadania sa s podstatnými odvolacími
námietkami matky dodáva nasledovné:
12. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosťzavýchovuarozvojdieťaťa.Základnýmzmyslomichstarostlivostimusíbyťpritomzáujem
dieťaťa.
13. Námietky matky, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd nepovažuje za dôvodné.
Matka v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na iné vyhodnotenie a právny
záver súdu.
14. Aj podľa odvolacieho súdu matka uvádzanými okolnosťami v podstate chce riešiť svoju otázku
spoločného žitia s partnerom, ktorý vlastní dom na A. C.. V obci, v ktorej maloletá v súčasnej dobe
navštevuje predškolské zariadenie a to C. býva aj otec dieťaťa, ktorý je súčinný pri odovzdávaní
a prevzatí maloletého dieťaťa do/z predškolského zariadenia. Okrem toho návštevou predškolského
zariadenia v F. F., ktorého prevádzka je do 17.00 hod. by musela maloletá vzhľadom na pracovnú dobu
matky zotrvať s ňou na pracovisku v F. F. až do skončenia výkonu jej práce (pondelok až streda do 18.00
hod.) a až potom sa presunúť do bydliska partnera na A. C., čo je z F. F. vzdialenosť 45 km. Uvedené
znamená aj náročné cestovanie z miesta predškolského zariadenia do miesta bydliska partnera matky.
Námietka matky ohľadom výhodnosti miesta predškolského zariadenia aj kvôli miestu výkonu jej práce
nie je preto dôvodná. Matka v odvolaní poukazuje aj na to, že správa Materskej školy v C. vyvracia
závery súdu o určitej miere väzieb na súčasne navštevované predškolské zariadenie. Podľa predmetnej
správy maloletá navštevuje predškolské zariadenie od 04.09.2023 a teda od 3 rokov veku, v sociálnych
situáciách prejavuje vysokú mieru adaptability, v kolektíve je priateľská i keď nemá vytvorené bližšiekamarátstva, je veľmi prispôsobivá, vystačí si aj sama, deti ju majú radi, pretože je nekonfliktná. Podľa
odvolacieho súdu len tieto skutočnosti samé o sebe nesvedčia o tom, že by sa maloletá adaptovala na
zmenu kolektívu. Rozhodujúce je, že v doterajšom predškolskom zariadení je zastabilizovaná a neboli
zaznamenané žiadne výrazné problematické prejavy správania. Okrem toho maloleté dieťa sa bude
v nadchádzajúcom školskom roku podrobovať povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a nie je preto
v jeho záujme, aby bolo z tohto doterajšieho prostredia vytrhnuté a zvykalo si na nový kolektív detí,
ktorý ho čaká hlavne pri nástupe do základnej školy. Napokon navštevovaním predškolského zariadenia
maloletou v F. F. by aj otec prišiel o možnosť kontaktu s maloletou počas pracovného týždňa a styk by
sa obmedzil len na párne/nepárne víkendové dni. Uvedené nie je v záujme dieťaťa, nakoľko maloletá
má k otcovi pozitívny vzťah, ktorý nie je vhodné obmedzením kontaktovania narušiť. O to viac, že
podľa správy z príslušného predškolského zariadenia maloletá v súčasnej dobe citlivejšie vníma rozchod
rodičov. Je nutné prihliadať na to, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia
v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na vyjadrenie otca, tak
podľaodvolaciehosúdusatentovyjadrilkbudúcemunavštevovaniuškolymaloletouaniekdoterajšiemu
predškolskému zariadeniu.
15. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd (zhodne so súdom prvého stupňa) nemal v prejednávanej
veci pochybnosti o dôvodnosti zamietnutia návrhu matky na udelenie súhlasu za otca na zmenu
predškolského zariadenia maloletého dieťaťa. Stotožnil sa preto s rozsudkom okresného súdu a ako
vecne správny ho potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ohľadom ktorého správne aplikoval ust.
§ 52 CMP.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57, §
58 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.