Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201687
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223201687.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX a B. B., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyDunajskáStreda,sosídlomÁdorská41,Dunajská
Streda, deti rodičov – matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, G., v konaní

zastúpená: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka so sídlom Hlavná 25, Šamorín, a otca: H. I. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX/X, E., za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, so sídlom
Dolné bašty 2, Trnava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 v spojení s
uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie menítak,ženávrhotcanaopravurozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 z a m i e t a.

II. Odvolací súd odvolanie matky v časti smerujúcej voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 01.04.2025 súd prvej inštancie opravil výrok I. rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 15.02.2024 č. k. 14P/74/2023-407, ktorý po oprave správne znie tak,
že súd výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020 č. k.
9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 27.01.2021
č. k. 21CoP/62/2020-1147 v odseku I. výroku na maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,-
Eur mesačne znižuje na 120,- Eur a na maloletého B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur znižuje na

80,- Eur počnúc od 01.08.2023 do 31.12.2023 a počnúc od 01.01.2024 znižuje výživné na maloletú A.
zo sumy 120,- Eur na 80,- Eur a na maloletého B. zo sumy 80,- Eur na 60,- Eur mesačne, ktoré výživné
je otec povinný zaplatiť k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý sa domáhal opravy chyby v písomnom vyhotovení rozsudku
z dôvodu, že dovetok vo výroku I., že znížené výživné je otec povinný platiť „od právoplatnosti rozsudku“

nebol na mieste, nakoľko podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“) sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej úpravy súdom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 1 CMP a
ustanovenia § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmal žiadosť otca maloletých detí, napadnutý rozsudok a dospel
k záveru, že žiadosť je dôvodná. Stotožnil sa s odôvodnením Krajského súdu v Trnave v rozsudku č.k. 14CoP/141/2024-749, podľa ktorého predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia o výživnom
nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia súdu o výživnom,
ktorým určí lehotu na plnenie výživného. Vynútiteľnosť plnenia vyživovacej povinnosti nastúpi odo dňa

doručenia rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval podľa citovaných zákonných
ustanovení a týmto opravným uznesením odstránil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení
rozsudku č. k. 14P/74/2023-407.

5. Proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 v spojení

s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025 podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm.
e), f), g), h) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Mala za to, že opravné uznesenie obnovuje možnosť
podať proti rozsudku odvolanie, a to aj po jeho právoplatnosti. Po doručení opravného uznesenia začína
plynúť stranám konania alebo inej oprávnenej osobe nová lehota 15 dní na podanie odvolania. Tá plynie
v rozsahu vykonanej opravy, teda čo do výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 14P/74/2023-407

zo dňa 15.02.2024, ktorým bolo znížené výživné na maloleté deti.
Uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti J. J.
I. a dňa 29.07.2019 uzatvoril otec so svojím zamestnávateľom Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, na
základe ktorého došlo k jeho preradeniu na inú prácu a k zmene mzdových podmienok. Touto dohodou
otec súhlasil s preradením z pozície CIO – vedúci IT na pozíciu absolventa školy, dobrovoľne sa tým

vzdal viac ako polovice svojho príjmu a na tejto pozícii zotrval viac ako 5 rokov. Podľa informácie
Sociálnej poisťovne nie je otec v súčasnosti vedený ako SZČO, ani ako zamestnanec, pričom je zrejmé,
že otec ukončil pracovný pomer so svojím zamestnávateľom. Poukázala na skutočnosť, že otec si
znižoval príjem už od rozvodového konania v roku 2019 systematicky až doteraz, kedy skončil na
rodičovskom príspevku vo výške 473,- Eur mesačne počas rodičovskej dovolenky so synom K., nar.

XX.XX.XXXX. Namietala, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal dôvodom nástupu
otca na rodičovskú dovolenku a tiež tým, z čoho otec pri príjme 473,- Eur mesačne a príjme jeho
partnerky vo výške 1.100,- Eur mesačne hradí všetky potreby jeho domácnosti, keď len splátka úveru
je cca 600,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že účastníci konania boli spoločníkmi spoločnosti A. L.,
IČO: 47 033 347, ktorá bola zrušená dňom 03.11.2021 a následne ex offo vymazaná z obchodného

registra. Dňa 28.01.2020 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť A. L. L., IČO: 52 856 241,
ktorej jediným spoločníkom je otec otca maloletých detí a predmetom činnosti tejto spoločnosti sú o.
i. počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov a výroba počítačových,
elektronických a optických výrobkov. Tvrdila, že spoločnosť bola preukázateľne založená po tom, čo si
otec uzatvorením dodatku k pracovnej zmluve znížil príjem z pracovného pomeru o viac ako polovicu,

pričomotecotcamaloletýchdetípredzaloženímspoločnostinikdynepodnikalvoblastipredmetučinnosti
spoločnosti a začal v 65. roku veku svojho života. Bola toho názoru, že spoločnosť A. L. L. bola
založená za účelom vykonávania prác pre zamestnávateľa otca J. J. I. a ich následnú fakturáciu tejto
spoločnosti, pričom práce pre zamestnávateľa vykonáva touto formou otec maloletých detí. Poukázala
na to, že spoločnosť A. L. L. poskytuje pre obec M. N. IT služby, ktoré mesačne fakturuje vo výške

350,- Eur a viac. Namietala, že hoci navrhovala súdu vykonať viacero dôkazov, žiaden z nich súd
nezabezpečil a nevykonal, i keď boli rozhodujúce na preukázanie skutočného príjmu otca a výsledkom
tohto nezákonného postupu súdu je rozhodnutie v hrubom rozpore so záujmami maloletých detí.
Uviedla, že súd prvej inštancie opakovane v napadnutom rozhodnutí poukazoval na to, že je dobrovoľne
nezamestnaná a že jej bol otcom vyplatený vyrovnací podiel z BSM vo výške 110.000,- Eur. Mala za

to, že tento vyrovnací podiel slúži na vyriešenie jej bytovej otázky a nemá nahrádzať výživné otca ako
povinného rodiča a tiež, že skutočnosť, že nie je v súčasnosti zamestnaná, nezbavuje otca povinnosti
otca prispievať na výživu detí podľa svojich možností, schopností, majetkových a zárobkových pomerov.
Namietala, že súd prvej inštancie znížil výživné na maloleté deti bez dokazovania napriek tomu, že od
poslednej úpravy výživného ubehli 4 roky a na strane maloletých detí sa podstatne zmenili pomery (deti

navštevujú 2. stupeň základnej školy) odôvodňujúce zvýšenie výživného. Ďalej namietala skutočnosti
uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa toho, že otec mesačne platí splátky úveru vo výške
250, Eur, že otec nežiadal o zníženie výživného na maloleté deti po ukončení podnikania v roku 2021,
ale až nástupom na rodičovskú dovolenku v roku 2023, či výdavky na maloleté deti.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie vydaným opravným uznesením opravil výrok I. rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, a to na základe návrhu
otca maloletých detí, hoci na pojednávaní dňa 15.02.2024 bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok
tak, ako bol vyhotovený pred jeho opravou, teda v závere s uvedením „počnúc od právoplatnosti
rozsudku“ a tento rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.14CoP/141/2024-479 zo dňa 05.12.2024 a právoplatnosť nadobudol dňa 17.12.2024. Uviedla, že ak sa
vrozsudkuvyskytnechybavpísaníalebopočítaní,alebo,akrozsudokobsahujeinúzrejmúnesprávnosť,
je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť, pričom právny pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je

potrebné vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá
je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok
vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Súd prvej inštancie viac ako rok nevykonal ex offo opravu údajnej
chyby vo výroku rozsudku a nevykonal ju ani odvolací súd pri rozhodovaní o jej odvolaní. Mala za to,
že do úvahy neprichádza, aby súd opravným uznesením menil alebo opravoval už vyhlásený rozsudok

z dôvodu, že si uvedomil neskôr jeho nesprávnosť. Možnosť opravy výroku rozsudku je totiž limitovaná §
219 ods. 4 CSP, podľa ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom. V súvislosti s dovetkom „počnúc
od právoplatnosti rozsudku“ uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2024 poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 2304/2007 zo dňa 25.06.2009, v zmysle
ktorého v prípade, ak je v rozsudku o určení výživného viazaná povinnosť platiť výživné na právoplatnosť
rozsudku, je rozhodujúci výrok tohto rozsudku bez ohľadu na predbežnú vykonateľnosť.

Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407
zo dňa 15.02.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780
zo dňa 01.04.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby zrušil uznesenie
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025 a návrh otca na vydanie
opravného uznesenia zamietol.

6. K odvolaniu matky sa vyjadrila Krajská prokuratúra v Trnave a uviedla, že súdu prvej inštancie zrejme
ušla skutočnosť, že odo dňa vydania rozsudku zo dňa 15.02.2024 o tomto bolo rozhodované aj Krajským
súdom v Trnave na základe podaného odvolania. Napriek tomu, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, sa v plnom rozsahu stotožnila s tvrdeniami matky, ktoré sú uvedené pod bodmi 14-18

podaného odvolania. Vydané uznesenie nemožno v žiadnom prípade považovať za opravné uznesenie
podľa § 224 CSP, nakoľko sa nejedná o chybu v písaní, či počítaní. Poukázala na ustanovenia § 219 ods.
4, § 226 CSP. Postup a vydané uznesenie považovala za nezákonné, pretože opravným uznesením súd
menil, nie opravoval (aj keď ako zdôvodnenie uviedol „opravu“) už právoplatný a nezmeniteľný rozsudok,
o ktorom naviac rozhodoval medzičasom aj odvolací súd. Zdôvodnenie súdu prvej inštancie, že sa jedná

o opravu podľa § 224 CSP, považovala za ohýbanie práva. Napadnuté uznesenie je nedôvodné a nemá
oporu v zákone. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba – účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie (uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025),
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 62 ods. 1 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez

ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), a dospel k záveru, že odvolanie matky smerujúce voči tomuto uzneseniu
je dôvodné a vo zvyšnej časti (smerujúcej voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024) je potrebné ho odmietnuť.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

10. Podľa § 226 CSP, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

11. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

12. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.13. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. V predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024
tak, že výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020 č. k.
9P/5/2019-688 v odseku III. výroku v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021
č. k. 21Cop/62/2020-1147 v odseku I. výroku na maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur

mesačne znižujena120,-EuranamaloletéhoB.,nar.XX.XX.XXXXsumou200,-Eurznižujena80,-Eur
počnúc od 01.08.2023 do 31.12.2023 a počnúc od 01.01.2024 znižuje výživné na maloletú A. zo sumy
120,- Eur na 80,- Eur a na maloletého B. zo sumy 80,- Eur na 60,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný zaplatiť k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku
(I. výrok) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Proti

tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala matka odvolanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
rozsudkom č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (II. výrok).
Rozsudok súdu prvej inštancie tak v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
dňa 17.12.2024.

17. Krajský súd v Trnave v bode 24. rozsudku č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024 považoval
za potrebné uviesť (napriek tomu, že už to bolo spomenuté i v rozhodnutí o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý podal otec a ktorý návrh bol zamietnutý), že dovetok súdu prvej inštancie
nachádzajúci sa vo výroku I., že znížené výživné je otec povinný platiť „od právoplatnosti rozsudku“,

nebolnamieste.Podľa§44CMPsútotižrozsudkyovýživnomvykonateľnédoručenímbezmožnostiinej
úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia
vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia
potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia
o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia

súdu, ktorým určí lehotu na plnenie výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné
splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila
zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže
ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie. Hoci túto nepresnosť v
rozsudku súdu prvej inštancie nikto z rodičov nenamietal a v zmysle vyššie citovaného nemal tento

dovetok ani vplyv na skutočnú vykonateľnosť, odvolací súd mal potrebu poukázať na to z dôvodu, aby
účastníci konania vedeli, že otec mal platiť znížené výživné už doručením neprávoplatného rozsudku
súdu prvej inštancie.

18. Návrhom datovaným dňom 03.03.2025 sa otec maloletých detí domáhal opravy chyby v písaní

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024, konkrétne
formulácie vo výroku I. „počnúc od právoplatnosti rozsudku“ a žiadal, aby súd opravným uznesením túto
formuláciu opravil na „počnúc od doručenia rozsudku“.

19. Uznesenie č. k. 14P/74/2023-780 zo dňa 01.04.2025, ktoré súd prvej inštancie vydal na základe

návrhu otca maloletých detí, v ktorom žiadal o opravu chyby v písaní rozsudku č. k. 14P/74/2023-407
zo dňa 15.02.2024, konkrétne formulácie: „počnúc od právoplatnosti rozsudku“, ktorá v kontexte vyššie
uvedeného rozsudku odvolacieho súdu nebola na mieste, bolo vydané v rozpore so zákonom (§ 224
CSP).
Ustanovenie § 224 CSP súdu umožňuje kedykoľvek aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní

a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti opravným uznesením. Vychádza sa z toho, že rozhodovanie
je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri
takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave
a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku vyskytne chybav písaní alebo počítaní, alebo, ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, má súd povinnosť
tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy tak môžu byť také zrejmé pochybenia, ku ktorým došlo
pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú

následkom chyby v počítaní. Aj keď je právny pojem „iné zrejmé nesprávnosti“ relatívne neurčitý,
odvolací súd zdôrazňuje, že ho treba vykladať v tom zmysle, že ide o nesprávnosť podobnej povahy
ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či
mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné.
Do úvahy však neprichádza taký postup súdu, aby opravným uznesením menil alebo opravoval už

vyhlásený rozsudok z dôvodu, že si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť. Postup súdu prvej inštancie
pritom nelegitimizuje ani skutočnosť, že sa nadriadený súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/141/2024-749 zo dňa 05.12.2024), v ktorom rozhodoval o odvolaní
matkyprotirozsudkusúduprvejinštancieč.k.14P/74/2023-407zodňa15.02.2024,ktorýmbolaznížená
vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti s formuláciou výroku rozsudku prvoinštančného súdu
„od právoplatnosti rozsudku“ vysporiadal tak, že táto nepresnosť podľa jeho názoru nemala vplyv na

skutočnú vykonateľnosť rozsudku súdu, keďže podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné
doručením bez možnosti inej úpravy súdom.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, postup súdu prvej inštancie, ktorý vydaním opravného uznesenia
z výroku svojho rozsudku zo dňa 15.02.2024 odstránil formuláciu „od právoplatnosti rozsudku“ nemožno

subsumovať pod ustanovenie § 224 CSP, ktoré takúto „opravu“ vykonať neumožňuje. Odvolací súd preto
s použitím ustanovenia § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na opravu
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 ako nedôvodný
zamietol.

21. Keďže odvolací súd pristúpil k zmene opravného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 01.04.2025
zamietnutím návrhu otca na opravu rozsudku a vzhľadom na to, že o odvolaní matky maloletých detí
proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 už bolo odvolacím súdom
právoplatne rozhodnuté tak, že tento rozsudok bol Krajským súdom v Trnave č. k. 14CoP/141/2024-749
zo dňa 05.12.2024 potvrdený, odvolanie matky v časti smerujúcej voči rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.02.2024 bolo potrebné podľa § 386 písm. c) CSP
odmietnuť.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).