Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203522
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2320203522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcov:

1/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 2/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 3/ B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, 4/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 5/ U. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXX, 6/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Gabriel
Szabó, so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, proti žalovaným: 1/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, IČO: 54
846 382, 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX a 3/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, o
určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej v 3. rade B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastavuje.

II. Žalovaná v 3. rade a žalobcovia nemajú vzájomnú povinnosť na trovy konania.

III. Súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobcom v 1. až 6. rade právo na náhradu trov

konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia svojou žalobou došlou na súd 21.09.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľoch N. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
N. XXX, XXX XX N., zomrel dňa XX.XX.XXXX a B. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
N. XXX, XXX XX N., zomrela dňa XX.XX.XXXX, patrí nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Š., katastrálny odbor, pre kat. úz. N., na LV č. XXX parcely reg. „E“, par. č. XXXX/XX
orná pôda o výmere XXX m2, v spoluvlastníckom podiele X/X.

2. Strana žalobcu svoju žalobu odôvodnila tým, že otec N. A. a P. H.É. boli rodičmi N. A. a B. A.,
pričom z osvedčenia o ich dedičstve vyplýva, že do súpisu aktív nebol zaradený majetok poručiteľov, a
to nehnuteľnosť v kat. úz. N., zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „E“ č. XXXX/XX orná pôda o výmere
XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X. Žalobcovia uviedli, že v súčasnosti na LV č. XXX pre kat. úz.
N.Č. sú ako spoluvlastníci pozemku uvedení žalovaný v 1. rade, poručiteľ v spoluvlastníckom podiele
X/X, žalovaný v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X/X a X/X a otec žalovaných v 2. a 3. rade T. A..

Na pozemku parc. č. XXXX/XX stojí rodinný dom so súp. č. XXX, ktorého vlastníkom je žalobca v 1.
rade v spoluvlastníckom podiele X/X. V žalobe bolo uvedené, že napriek zápisu na LV č. XXX žalovaný
v 1. rade, a ani T. A., resp. jeho dedičia - žalovaní v 2. a 3. rade, nie sú vlastníkmi pozemku poručiteľov.
Žalobca sa v žalobe odvolával na to, že dňa 26.10.1965 uzatvoril A. A. - otec poručiteľa, ako predávajúcia A. A. - brat poručiteľa, ako kupujúci, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod rodinného domu č.
XXX s dvorom v časti X/X, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz.
N., ako parcela č. XXXX/Xb, ako rola na evidenčnom liste č. XXXX pod parcelou č. XXXX/X, XXXX/X

ako dom a dvor o výmere XXX m2, záhrada o výmere XXX m2. Na základe tejto kúpnej zmluvy Štátne
notárstvo v O. návrhom číslo Q. XXX/XX navrhlo zápis v prospech A. A. (brata poručiteľa) v X/X, T. A.
(brata poručiteľa) v X/X a poručiteľa v X/X. Ďalej bolo v žalobe uvedené, že dňa 18.07.1967 vo forme
Notárskej zápisnice H. XXX/XX bola medzi A. A. a T. A. ako predávajúcim a poručiteľom ako kupujúcim
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod podielov predávajúcich bratov poručiteľa na

domovej nehnuteľnosti s dvorom a záhradou v kat. úz. N. podľa listu číslo XXX a výpisu z evidencie číslo
XXXX pod bežným číslom X v X/X, pod bežným číslom X v X/X. Teda v roku XXXX bola parcela č. XXXX/
X zapísaná do LV č. XXX aj s rodinným domom v prospech poručiteľa v celosti. Podľa záznamu zmien
č. X/XX boli vyššie uvedené zápisy zrušené, nakoľko pozemnoknižné vložky boli zlúčené s parcelami
číslo XXXX/X a bol vykonaný opätovný zápis spomínaných kúpnych zmlúv tak, že do novozaloženého
LV č. XXX bol vykonaný zápis parcely č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX m2 v prospech

poručiteľa v celosti. Pod položkou v.z.č. XXX/XX bol vykonaný zápis protokolu o oprave chyby v katastri
nehnuteľnosti zo dňa 10.12.1997. Podkladom protokolu bola kúpna zmluva z 26.10.1965 č. Q. XXX/XX.
Na základe tejto kúpnej zmluvy z LV XXX pre kat. úz. N. bol poručiteľ ako vlastník pozemku vyčiarknutý
z LV a namiesto neho bol zapísaný A. A. (brat poručiteľa) v spoluvlastníckom podiele X/X, a to napriek
tomu, že od A. A. jeho spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti X/X poručiteľ odkúpil. V ďalšej

časti žaloby strana žalobcu uvádza dedičské nástupníctvo k predmetnej parcele. Strana žalobcu tvrdí,
že z dôvodu chybných zápisov v katastri nehnuteľností sa stali bratia poručiteľa a poručiteľ podielovými
spoluvlastníkmi v podieloch: A. A., resp. jeho dedič X/X a X/X, T. A. v X/X a poručiteľ v X/X, pričom v
skutočnosti pozemok parcely reg. „E“, parcela č. XXXX/XX zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. N. patril v
celosti poručiteľovi. V ďalšej časti žaloby žalobcovia uvádzali, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými

sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, poukazujúc na uznesenie
NS SR z 16.12.2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe strana žalobcu
preukázala záujmom na predmetnom určení tak, že pozemok poručiteľov patrí do dedičstva právnych
predchodcov žalobcov.

3. V priebehu sporu strana žalobcu navrhla zmenu žaloby, pričom súd uznesením zo dňa 26.07.2022
pripustilzmenužalobytak,že:Súdurčuje,žedodedičstvapoporučiteľoviN.A.,rod.A.,nar.XX.X.XXXX,
naposledy bytom N. XXX, XXX XX N., zomrel dňa XX.X.XXXX, patrí nehnuteľnosť zapísaná v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Š., katastrálny odbor, pre kat. úz. N., na LV č. XXX parcely reg. „E“,

parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2, v spoluvlastníckom podiele X/X.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade prostredníctvom advokáta tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Vo
svojom vyjadrení poukázal na to, že žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške X/

X k celku k spornej parcele na základe uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12D/119/2010 zo
dňa 24.02.2011, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2011. Predmetný spoluvlastnícky
podielnadobudlažalovanáv1.radeodsvojejmatkyB.A.,zomr.XX.XX.XXXX.Matkažalovanejv1.rade
B. A. nadobudla vlastnícke právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu od svojho manžela A. A.,
zomr.XX.XX.XXXXnazákladeosvedčeniaodedičstveM.XXX/XX;M.XXX/XXzodňa04.09.2020,ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2000. Žalovaná v 1. rade spoluvlastnícky podiel X/X k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudla na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č. kon. 18D/29/2020; M.
XX/XXXX zo dňa 23.04.2020, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2020. Žalovaná v 1.
rade vo svojom vyjadrení poukázala na dobrú vieru, na základe ktorej rozhodnutiami štátnych orgánov
nadobudla podiely na nehnuteľnosti.

5. Žalovaní v 2. a 3. rade k veci nemali žiadne vyjadrenie. Rozhodnutie vo veci ponechali na úvahe súdu.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 18.01.2024 vzal žalobu voči žalovanej v 3. rade B. C.
späť, nakoľko nie je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti.

V zmysle § 144, 145 Civilného sporového poriadku súd konanie voči žalovanej v 3. rade zastavil.6. K vyjadreniu žalovanej strany sa podaním zo dňa 03.12.2020 vyjadrila strana žalobcu. Čo sa týka
skutkových okolností, žalovaná strana vo svojom vyjadrení len opísala skutočnosti, na základe ktorých
nadobudla vlastnícke podiely. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepoprela

skutočnostitvrdenéžalobcamivžalobe,nevyvrátiladôkazyuvedenévžalobe.Žalovanástranapotvrdila,
žedňa18.07.1967voformenotárskejzápisniceH.XXX/XXbolamedziA.F.A.aT.A.,akopredávajúcimi,
aporučiteľom,akokupujúcim,uzatvorenákúpnazmluva,predmetomktorejbolprevodspoluvlastníckych
podielov na pozemku na poručiteľa. V roku XXXX bol pozemok zapísaný do LV č. XXX aj s rodinným
domom, zapísaný v prospech poručiteľa v celosti. Žalobca poprel, že by kúpna cena nebola zaplatená.

Tvrdil, že zo strany žalovanej v 1. rade ide len o účelové tvrdenia s cieľom spochybňovať kúpnu zmluvu.
Strana žalobcu poprela vyjadrenia žalovanej v 1. rade o dobrej viere. Taktiež bola popretá dobrá viera
právnych predchodcov žalovanej v 1. rade pri nadobúdaní vlastníctva. Žalobca tvrdil, že nemožno
neprihliadať na riziká spojené s jednostranným presadzovaním dobrej viery oproti princípu, na základe
ktorého nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. V neposlednom rade strana žalobcu
poukázala na to, že je nutné prihliadať na to, že na pozemku, ktorý je predmetom sporu, stojí rodinný

dom, ktorého vlastníkom a užívateľom donedávna bol žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele X/X.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie: osvedčeniami o dedičstve číslo M., XXD, XX/XX; LV č. XXX a XXXX
kat. úz. N.; screenshot katastrálnej mapy parcela reg. „E“ č. XXXX/XX; rozhodnutím M. XXX/XX po B. A.;

kúpnou zmluvou z 26.10.1965; návrhom číslo Q. XXX/XX; úradným záznamom katastra Š. z 29.5.2020;
rozhodnutím M. XXX/XX po A. A.; notárskou zápisnicou H. XXX/XX; protokolom o oprave chýb XXX/
XX; osvedčením o dedičstve M. XXX/XX po A. A.; výpisom z katastra nehnuteľností z 03.01.1996;
uznesením 12D/119/2010 po B. A.; oznámením o zápise katastra Š. z 09.06.2020; uznesením OS
Galanta 12D/119/2010; uznesením OS Galanta 18D/29/2020; výsluchom žalobcu v 1. rade; osvedčením

o dedičstve M. XXX/XX, M. H. XXX/XX; LV č. XXXX, XXXX, XXX kat. úz. N.; potvrdením obce o úhrade
dane z nehnuteľnosti (č.l. 77 spisu); listinou z č.l. 96 spisu písanou v maďarskom jazyku; osvedčením o
dedičstve M. XXX/XX, M. H. XXX/XX (č.l.242 spisu); uznesením 12D/196/2022 po nebohej P. H. (č.l. 268
spisu); potvrdením o výplate finančných prostriedkov zo dňa 17.07.1967 a zistil tento skutkový stav veci.

8. Ako to vyplýva z LV č. XXX pre kat. úz. N. v čase pred podaním žaloby bol N. A., nar. XX.XX.XXXX
podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2 spoluvlastníkom v X/X,
S. Z., nar. XX.XX.XXXX v X/X a X/X, T. A., nar. XX.XX.XXXX bol podielovým spoluvlastníkom v X/X.

9. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca v 1. rade súdu predložil výpis z listu vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie N., z ktorého vyplýva, že parcela reg. „E“ č. XXXX/XX orná pôda o výmere
XXX m2 je v podielovom spoluvlastníctve Z. S. v X/X-inách, N. A. v X/X-ine, T. A. v X/XX-inách, T. A.
v X/XX-ine.

10. Otec žalobcov N. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Manželka poručiteľa,
matka N. A. a P. H. - B. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z Osvedčenia o
dedičstve po poručiteľoch M. XXX/XX, XX M. XX/XXXX vyplýva, že súd do súpisu aktív nezaradil

majetok poručiteľov: nehnuteľnosť nachádzajúcu sa vo N., zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Š., katastrálny odbor, pre kat. úz. N., na LV č. XXX, parcely registra „E“, pozemok parcela č. XXXX/
XX orná pôda o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X.

11. Napriek zápisu na LV č. XXX žalovaný 1. ani T. A., resp. jeho dedičia žalovaný 2. a 3., nie sú
vlastníkmi pozemku poručiteľov. Pozemok poručiteľov bol pôvodne vedený v Pk vložke č. XXXX pre
kat. územie N. ako parcela č. XXXX/Xb roľa o výmere XXX m2. Vlastnícky podiel v celosti patril do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. A., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a B. A., rod. R. zomrelá
dňa XX.XX.XXXX (rodičia poručiteľa). Rodičia poručiteľa mali troch synov: poručiteľa, brata poručiteľa

T. A.Á. a brata poručiteľa A. A..12. Rozhodnutím v dedičskej veci M. XXX/XX po nebohej B. A. (matka poručiteľa), štátne notárstvo
potvrdilo nadobudnutie dedičstva (podielu na domovom majetku zapísanom v kat. úz. N. vo vl. č. XXXX
parc. č. XXXX/Xb, evid č. listu XXXX parc. č. XXXX/X a XXXX/X v 1.-ine) jej dedičmi, ktorými boli

pozostalý manžel A. A. (otec poručiteľa) a synovia A. A. (brat poručiteľa), T. A. (brat poručiteľa) a N. A.
(poručiteľ). Každý z dedičov v spoluvlastníckom podiele X/X.

13. Dňa 26.10.1965 uzatvorili A. A. (otec poručiteľa) ako predávajúci a A.F. A. (brat poručiteľa) ako

kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod rodinného domu č. XXX s dvorom v časti X/X-in,
ktoré nehnuteľnosti boli zapísané v Pk. kat. úz. N. vo vl. č. XXXX, parc. č. XXXX/Xb ako roľa na evid.
liste č. XXXX pod parc. č. XXXX/X, XXXX/X ako dom a dvor o výmere XXX m2, záhrada o výmere XXX
m2 (podľa stavu EN parc. č. XXXX/X a XXXX/X). Na základe tejto kúpnej zmluvy štátne notárstvo v O.
návrhom č. Q. XXX/XX navrhlo zápis na LV obce N. evid. list. č. XXXX parc. č. XXXX/X v prospech A.
A. (brat poručiteľa) v X/X-nách, T. A. (brat poručiteľa) v X/X-ine a poručiteľa X/X-ine. V roku XXXX teda

bola parc. č. XXXX/X zapísaná do LV č. XXX aj s rodinným domom v prospech A. A. v spoluvlastníckom
podiele X/X-in, T. A. X/X-in a poručiteľa X/X-in. Parc. č. XXXX/X bola zapísaná do LV č. XXX v prospech
A. A. v spoluvlastníckom podiele XXX/XXX-in a ďalších spoluvlastníkov.

14. Dňa 18.07.1967 vo forme notárskej zápisnice H. XXX/XX bola medzi A. A.K. a T. A. (súrodenci
poručiteľa) ako predávajúcimi a poručiteľom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva. Predmetom
kúpnej zmluvy bol prevod podielov predávajúcich (bratov poručiteľa) na domovej nehnuteľnosti s dvorom
a záhradou v kat. úz. N. podľa vlastníckeho listu č. XXX a výpisu z evid. č. XXXX pod bežným č. X v X/
X-inách pod bežným č. X v X/X-ine (t.j. parcela č. XXXX/X, rodinný dom s dvorom) spolu v X/X-inách,

ako aj podľa vlastníckeho listu č. XXX a z evid. č. listu XXXX pod bežným č. X v XXX/XXX-inách pre
predávajúceho v celosti. V roku XXXX teda bola parc. č. XXXX/X zapísaná do LV č. XXX aj s rodinným
domom v prospech poručiteľa v celosti. Parc. č. XXXX/X bola zapísaná do LV č. XXX v prospech A. A.
a ďalších podielových spoluvlastníkov.

15. Podľa záznamu zmien č. 2/71 boli vyššie uvedené zápisy zrušené, nakoľko Pk. parc. č. XXXX/Xa
a XXXX/Xb, XXXX/X sú v EN zlúčené s parcelami č. XXXX/X - X. Pod pol. v.z. č. XX/XX do EN bol
vykonaný opätovný zápis spomínaných kúpnych zmlúv tak, že do novozaloženého LV č. XXX vykonal
zápis parc. č. XXXX/X zastavaná plocha s výmerou XXX m2 v prospech poručiteľa v celosti. Podľa

výkazu zmien č. XX/XX sa zápis neprevádzal v písomnom a mapovom operáte len fyzicky na LV č. XXX.
Pod položkou v.z.č. XXX/XXXX bol vykonaný zápis protokolu o oprave chyby v katastri nehnuteľností
zo dňa 10.12.1997. Podkladom protokolu bola kúpna zmluva z 26.10.1965, č. Q. XXX/XX (t.j. kúpna
zmluva uzatvorená medzi otcom poručiteľa a bratom poručiteľa a nie kúpna zmluva uzatvorená neskôr
vo forme notárskej zápisnice medzi poručiteľom a jeho bratom). Na základe tejto kúpnej zmluvy z LV č.

XXX pre kat. úz. N. bol poručiteľ ako vlastník pozemku vyčiarknutý z LV a namiesto neho bol zapísaný A.
A. (brat poručiteľa) v spoluvlastníckom podiele X/X, a to napriek tomu, že od A. A. jeho spoluvlastnícky
podiel na pozemku o veľkosti X/X poručiteľ odkúpil.

16. Zmenou č. XXX/XXXX bol do katastra nehnuteľností vykonaný zápis protokolu o oprave chyby č.
XXX/XXXX, na základe ktorého bola parc. č. XXXX/X/X opravená na parc. č. XXXX/XX. Zmenou č. XXX/
XX bol do katastra nehnuteľností vykonaný zápis ROEP. Do LV č. XXX boli na základe Rozhodnutia v
dedičskejveciD720/65poB.A.zapísanídedičiaA.A.(bratporučiteľa),T.A.(bratporučiteľa)aporučiteľ,
každý z nich v spoluvlastníckom podiele X/X.

17. Pasívnu legitimáciu žalovaných v 2. a 3. rade žalobca odvodzoval od toho, že T. A. už nežije, a
taktiež už nežuje jeho manželka B. A., tak dedičia po ňom prichádzajú do úvahy jeho deti T. A., ako
žalovaný v 2. rade a B. C., rod. A., ako žalovaný v 3. rade.

18. Ako to vyplýva z úradného záznamu Okresného úradu Š., katastrálny odbor, z 29.05.2020
šetrením katastrálny odbor zistil duplicitné vlastníctvo k spornému pozemku a bola učinená poznámka:„Hodnovernosť a záväznosť údajov o vlastníckom práve k pozemku registra E KN parcelné číslo XXXX/
XX bola vyvrátená (§ 71 ods. 3 zák. NR SR č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) - S.-XX/
XXXX - č.z. XXX/XXXX“.

19.Žalovanáv1.radenadobudlaspoluvlastníckypodielvovýškeX/Xkspornejnehnuteľnostinazáklade
uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12D/119/2010, M. XXX/XXXX zo dňa 24.02.2011, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2011. Tento spoluvlastnícky podiel nadobudla žalovaná

v 1. rade od svojej matky B. A., zomr. XX.XX.XXXX. Matka žalovanej v 1. rade B. A. nadobudla podiel
na nehnuteľnosti od svojho manžela A. A., zomr. XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve M.
XXX/XX, M. XXX/XX zo dňa 04.09.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2000. Žalovaná v
1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla na
základe uznesenia Okresného súdu Galanta č. kon. 18D/29/2020, M. XX/XXXX zo dňa 23.04.2020,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2020.

20. Na č.l. 289 spisu je úvodný preklad listiny ,,Potvrdenie o prevzatí peňazí“. V tejto listine sa
uvádza: ,,Týmto potvrdzujem, že som dňa 17.VII.1967 od N. A. prevzal 10.000,- Kčs za predaj domu.
Hocikedy to potvrdím. O. A. týmto vyhlasujem, že si ďalej nevyhradzujem právo na dom ani na záhradu.

Kým môj otec žije, používam polovicu záhrady a zaplatím za to v hotovosti, a kým on žije, môže bývať v
jednej miestnosti.“ Podpísaný je O. A. a N. A. ako aj dvaja svedkovia, a to N. A. mladší a O. A. mladší.

21. Na pojednávaní dňa 18.01.2024 žalobca v 1. rade uviedol, že súdu predkladá kúpnu zmluvu

registrovanú Štátnym notárstvom v O. dňa 03.01.1967, na základe ktorej A. A. predal svoj podiel päť
osmín svojmu synovi A. A.. Na základe tejto zmluvy 10.12.1997 prišiel jeho strýko na kataster s tým,
aby vyčiarkli otca žalobcu z listu vlastníctva. Podľa žalobcu v 1. rade stal sa tam podvod a zneužitie
právomoci verejného činiteľa.

22. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 486 Občianskeho zákonníka kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému

bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to nadobudol od oprávneného dediča.

23. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutia

vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lége láta nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

24. Výnimky zo zásady nemo plus iuris at alium transfere poteš quam ipse habet uprednostňujúce
ochranudobromyseľnéhonadobúdateľasútaxatívneupravenénapriečjednotlivýmiprávnymipredpismi.
Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenie §-u 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného
zákonníka § 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 Zákona o cenných papieroch
a §-u 61 Exekučného poriadku v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od

01.04.2017. Len na základe týchto zákonných ustanovení možno nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka
(viďrozhodnutieVeľkéhosenátuObchodnéhokolégiaNSSRsp.zn.lVObdo/2/2020zodňa27.04.2021).

25. K problematike nadobudnutia vlastníckeho práva prevodom alebo prechodom od nepravého dediča

platí, že ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby,
ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti je nespochybniteľné.
V tomto prípade ide jednoznačne o prelomenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac
práv než sám má. Nepravý dedič, a je bezvýznamné, či tento vedel alebo nevedel prípadnemal vedieť, že je dedičom nepravým totiž prevádza na iného viac práv, než má sám preto, lebo
nárok na nadobudnutie dedičstva má pravý dedič. Občiansky zákonník v tomto konkrétnom prípade
chráni dobromyseľnosť, teda bona fide nadobúdateľa nehnuteľnosti tým, že poskytuje ochranu takto

nadobudnutému vlastníckemu právu. Predpokladom takejto špeciálnej ochrany vlastníckeho práva
nadobúdateľa je jeho dobromyseľnosť v tom, že takéto nehnuteľnosti nadobúda od osoby, ktorá tieto
nadobudla ako pravý dedič v rámci dedičského konania. Ak by nadobúdateľ dobromyseľný nebol, teda,
ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti prípadu vedieť mohol, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od
nepravého dediča mala pripadnúť po poručiteľovi niekomu inému, je tento nadobúdateľ povinný takúto

nehnuteľnosť vydať dedičovi. Ochrana nadobúdateľa podľa § 486 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje
aj na prípady, kedy sa vec predala počas dedičského konania s privolením súdu (viď rozhodnutie KS
Trnava sp. zn. 23Co/325/2010).

26. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,

pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu. Otázkou dobrej viery sa tak súd musí zaoberať pri spochybňovaní treťou osobou.

27. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria primerane obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,
ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takého právo nesvedčí.

28. Osoba, ktorá dedičstvo nadobudla má práva a povinnosti vlastníka veci, ktoré dedičstvom
nadobudol. Súčasťou uvedeného práva nepravého dediča je teda aj vlastnícke právo, ktorého súčasťou
je právo disponovať s vecou. Nezriedka sa stáva, že nepravý dedič vec prevedie na tretiu osobu.
Táto osoba môže, ale aj nemusí mať vedomosť o tom, že nadobúda vec od nepravého dediča.

Zákon tejto osobe poskytuje ochranu v ustanovení § 486 Občianskeho zákonníka. Zákon poskytuje
ochranu rovnakú, akú by mal v prípade nadobudnutia veci od pravého dediča. Za dobromyseľného
nadobúdateľa sa považuje nadobúdateľ, ktorý získal vec v presvedčení, že túto nadobúda od vlastníka
veci v presvedčení, že jeho vlastníctvo je nesporné. Nie je pri tom rozhodné, čo bolo právnym dôvodom
pre nadobudnutie majetku, teda či vec nadobudol kúpou, darovaním alebo iných spôsobom. Ide

teda o výnimku zo zásady, že vec je možné nadobudnúť iba od vlastníka veci. V súdnom konaní
zaťažuje nadobúdateľa majetku dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať dobromyseľné
nadobudnutie majetku.

29. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty
demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je aj dôvera jednotlivca v
rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či
súdnej. Snaha o nastolenie stavu, kedy jednotlivec môže dôverovať v akty štátu a v ich vecnú správnosť,
je tak základným predpokladom fungovania materiálneho právneho štátu. Inak povedané, podstatou

uplatňovaniaverejnejmocivdemokratickomprávnomštátejeprincípdobrejvieryjednotlivcavsprávnosť
aktov verejnej moci a ochrana dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktami verejnej moci, či
užvindividuálnomprípadevyplývajúpriamoznormatívnehoprávnehoaktu,alebozaktuaplikáciepráva.

30. Vychádzajúc z predmetných záverov je preto zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v
katastri nehnuteľností konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie je hoden ústavnej ochrany, a
to práve s ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie, zápis do nej (vo forme vkladu) je
pri prevode evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou, avšak nie jedinou, podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva novým vlastníkom a má konštitutívne účinky.31. Medzi sporovými stranami nie je sporné od čoho odvodzujú svoje nároky na vlastníctvo k
nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. N., ako parc. reg ,,E“ č. XXXX/XX orná pôda
o výmere XXX m2. Sporná je dobromyseľnosť žalovanej strany pri nadobudnutí vlastníctva.

32. V spore bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške X/X-ín
na základe dedičského rozhodnutia po svojej matke B. A., ktorá zomrela 20.08.2010, a to na základe
rozhodnutia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12D 119/2010. Matka žalovanej v 1. rade B. A. zomrelá

XX.XX.XXXX nadobudla vlastnícke právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu v dedičskom
konaní po svojom manželovi A. A. zomrelom XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn.
M. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.09.2000.

33. Podľa § 2 ods. 1, 2 Zákona č. 323/1992 Zb. v platnom znení notár je štátom určenou osobou

vykonávať notársku činnosť podľa tohto zákona. Notári svojim postavením a svojou činnosťou dbajú
o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Žalovaná v 1. rade
spoluvlastnícky podiel X/X-inu nadobudla na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta sp. zn.
18D/29/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.04.2020.

34. Žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícke podiely v súlade so zákonom v dobrej viere. Notár,
ako osoba, ktorej štát zveril právomoc prejedávať dedičstvo, vychádzal z údajov v katastri nehnuteľnosti.
Žalovaná strana ani pri náležitej opatrnosti nemala dôvod spochybňovať predmet dedičstva, nemala
dôvod spochybňovať súdne rozhodnutia.

35. V súvislosti s chybou na katastri právny zástupca žalovanej v 1. rade poukázal na rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Žáková proti Českej republike zo dňa 3.10.2013 týkajúcej sa
sťažností 2000/09, kde sa uvádza: ,,Riziká plynúce z pochybení štátnych orgánov musí niesť štát a tieto

omyly nie je možné napravovať na úkor dotknutých jednotlivcov. Osoba, ktorá konala v dobrej viere, že
je vlastníkom pozemku, by nemala byť postihovaná za pochybenie správnych orgánov“.

36. Žalobca v 1. rade, resp. jeho právny predchodca, sa neriadili zásadou vigilantibus iura scripta sunt

- zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú alebo inak povedané, že právo
patrí bdelým. Strana žalobcu s odstupom desiatok rokov uplatňuje si svoje nároky na nehnuteľnosť,
ktorá bola medzičasom dvakrát prededená a žalovaná strana pri nadobúdaní konala v dobrej viere.

37. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalovaný mal
v spore plný úspech, súd mu priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.