Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8218200218.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu UNIQA Management Services,
s. r. o., so sídlom Praha 6 - Vokovice, Evropská 810/136, Česká republika, organizačná zložka UNIQA
Management Services s. r. o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Krasovského 3986/15, IČO: 50 008 056,
zastúpený SOUKENÍK - ŠTRBKA, s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Šoltésovej 14, IČO: 36
862 711, proti žalovanému Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. X, zastúpenému JUDr. Ladislavom
Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 3308/6, o zaplatenie 4.242,91 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.10.2021 č.k. 20Cpr 5/2019-477

v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 16.03.2022 č.k. 20Cpr 5/2019-518,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I.

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku III. tak, že stranám náhradu trov konania
nepriznáva.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.560,13 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti konanie zastavil a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov
konania v rozsahu 23,08 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať činnosť a žalobca sa zaviazal žalovanému za

predmetnú obchodnú službu zaplatiť províziu podľa zmluvy a v súlade s províznymi podmienkami, ktoré
tvoria prílohu zmluvy. Druhy provízie, jej výška, podmienky vzniku a zániku nároku, formu a spôsob
úhrady, ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízií za uzatváranie produktových zmlúv, sú uvedené
v províznych podmienkach. Žalobca podrobne rozpísal výpočet jednotlivých uzatvorených zmlúv a z
nich vyplývajúcich nárokov ako žalobcu, tak aj žalovaného a nakoľko žalobca za uvedenú činnosť
priebežne v zmysle uvedeného uhrádzal žalovanému jednotlivé provízie, nárok na vyplatenú províziu
podľa zmluvy zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu

vyplácanú za produktovú zmluvu v súlade s províznymi podmienkami. Žalobca preukázal a žalovaný
nerozporoval, že provízie boli žalovanému zo strany žalobcu v plnom rozsahu uhradené. Uviedol, že
pokiaľ bola plnená rozväzovacia podmienka dohodnutá v článku 4 bod 6 Províznych podmienok, vznikol
žalobcovi nárok požadovať vrátenie vyplatených provízií, či ich častí a súčasne žalovanému vzniklapovinnosťvyplatenéprovíziealeboichčasťvrátiť.Neobstojístanoviskožalovaného,ženároknaprovíziu
vznikol už obstaraním záležitosti. V tomto smere konštatuje, že v § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka
je uvedený taxatívny výpočet ustanovení týkajúcich sa záväzkov, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu

odchýliť, zmluva o sprostredkovaní je v Obchodnom zákonníku zakotvená v § 642 až § 651, avšak
ustanovenia upravujúce zmluvu o sprostredkovaní sa v taxatívnom výpočte § 263 ods. 1 Obchodného
zákonníka nenachádzajú. Strany zmluvy sa tak môžu od nich odchýliť, čomu korešponduje úprava
realizovaná v uzavretých Zmluvách a Províznom poriadku. Súd vyhovel žalobe, kedy žalobca preukázal
ním tvrdené skutočnosti, ktoré podporil aj právnou argumentáciou v súlade s ustanoveniami zmluvy o

finančnom sprostredkovaní a províznymi podmienkami. Žalobca si uplatňuje od žalovaného len nárok
na vrátenie provízie vo výške 2.560,13 eur, keď si neuplatnil premlčanú časť nároku a súčasne zobral
žalobu sčasti späť. Pokiaľ ide o výpočet provízií, ktoré je žalovaný povinný vrátiť, poukázal súd prvej
inštancie na argumentáciu uvedenú v bodoch záverečného vyúčtovania, ktoré vypracoval žalobca a
sú rozpísané v bode 1 a 6 - 9. Zdôraznil, že súd je oprávnený ex offo skúmať podmienky zmluvy
iba v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Predmetná zmluva bola vyhodnotená ako obchodnoprávny

vzťah medzi stranami, ktoré sú podnikateľské subjekty. Už iba toto základné hodnotenie vylučuje
posudzovanie jednotlivých zmluvných podmienok tak, ako je to v prípade spotrebiteľských zmlúv. V
prípade, ak zmluvné strany konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, na zmluvu, ktorú uzavreli,
nemožno aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a navyše s poukazom na zmluvnú voľnosť
vobchodnoprávnychzmluvách.Súdprvejinštanciezároveňpoukázalajnazáveryplynúcezrozhodnutia

Súdneho dvora EÚ zo 17.05.2017 vo veci C - 48/16, v rámci výkladu jednotlivých ustanovení Smernice
86/653/EHS o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných
zástupcov. Zdôraznil, že v prejednávanej veci uzavretá zmluva a súvisiaci Provízny poriadok jasne a
zrozumiteľne definujú podmienky vrátenia provízie a súd prvej inštancie mal za to, že tieto boli splnené.
Preto žalobe s ohľadom na čiastočné späťvzatie vyhovel a uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa

pomeru úspechu strán vo veci.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením, okrem výroku II., podal včas odvolanie
žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú.
Poukázal na to, že v priebehu konania žalobca zaslal súdu prvej inštancie špecifikáciu výšky uplatnenej

pohľadávky, ktorá je súčasťou spisu. Má za to, že v tomto prípade nastali voči nemu ako strane dva
procesné aspekty. Prvým je skutočnosť, že o tomto podaní žalovaný, resp. jeho právny zástupca nemal
vedomosť až do času, keď právny zástupca nazrel do elektronického súdneho spisu. To znamená, že
súd rozhodol bez toho, aby mal ako strana možnosť zaujať procesné stanovisko k tomuto podaniu.
Druhým aspektom je, že túto špecifikáciu žalobcu je podľa názoru žalovaného potrebné považovať

za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 C.s.p. a od tohto právneho posúdenia sa odvíja jeho právo a
povinnosť súdu. Povinnosťou súdu bolo o zmene žaloby rozhodnúť, či ju pripúšťa alebo nie. Ak tak
nerozhodol, ale v odôvodnení rozsudku sa obsahom tejto zmeny žaloby zaoberal, žalovaný nemá
vedomosť, čo je predmetom konania. V prípade, že o zmene žaloby nerozhodoval a táto prípustná
nebola, platí stav popísaný predtým odvolacím súdom, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani

dôkazu a žaloba musí byť zamietnutá. V prípade, že zmena žaloby sa za pripustenú považuje, potom
znáša námietku premlčania nároku, nakoľko zmena žaloby bola doručená 15.10.2021 súdu prvej
inštancieakuukončeniuzmluvnéhovzťahumedzistranamidošlo03.06.2014.Tútonámietkupremlčania
nemohol vzniesť v prvoinštančnom konaní, keďže o tejto špecifikácii vedomosť nemal. Poznamenal, že
súd prvej inštancie žalobe vyhovel na základe doplnených skutkových tvrdení žalobcu v špecifikácii,

ktorá je obsiahla a má za to, že v tomto smere nešlo o zbežné upresnenie skutkových tvrdení. Taktiež
konanie bolo zastavené v časti bez toho, aby bol vyzvaný na postoj k tejto zmene prednesenej na
pojednávaní, avšak v odvolaní takýto postup nenapáda, iba na neho upriamuje pozornosť, keďže súhlas
by udelil. K žalobe boli pripojené provízne podmienky a poukazuje na to, že na tieto sa v zmluve
o finančnom sprostredkovaní zo 04.02.2013, 01.01.2014 a 01.03.2014 vzťahuje povinnosť žalobcu

doručovať sprostredkovateľovi každú zmenu a doručiť každé znenie províznych podmienok. Ani tento
spôsob jej doručenia žalobca nepreukázal. O tom, že ak ukončí zmluvu o finančnom sprostredkovaní
do dvoch rokov, musí adaptačnú províziu vrátiť, o tom nemal vôbec vedomosť, pri podpise zmluvy
nevidel žiadne provízne podmienky, ani prílohy, o ktorých sa píše v žalobe. Na konci zmluvy o finančnom
sprostredkovaní je síce spomenutá príloha - vnútorné predpisy, ale ide o tak neurčité pomenovanie

písomnosti, že sa môže jednať v zásade o čokoľvek v neobmedzenom množstve. Preto nárok na
vyplatenie provízie vznikol momentom obstarania príležitosti na uzavretie obchodov, ktoré aj reálne
uzavreté boli. Z tohto hľadiska nárok na vrátenie vyplatenej provízie nezodpovedá predmetu takto
dohodnutej činnosti. Podmienka, že nárok na adaptačnú províziu zaniká ak nebude vykonávať činnosťpre žalobcu najmenej dva roky, je podmienkou v neprospech obchodného zástupcu, pretože zakladá
právo žalobcu na požadovanie vrátenia vyplatených provízií bez nadväznosti na jeho konanie, čo sa
uzavretých obchodov týka. Navyše provízne podmienky, ktoré obsahovali klauzulu o povinnosti vrátiť

adaptačnú províziu, mu neboli nikdy známe, predložené, ani inak konkrétne poukázané. Motivačná
provízia je v článku IV. žalobcom definovaná ako odmena za vykonávanie obchodnej činnosti, ak
sprostredkovateľ riadne a včas plní všetky povinnosti súvisiace s vykonávaním obchodnej služby. Na jej
vyplatenie mu vznikol nárok za vykonanú činnosť a jej vrátenie naviazané výlučne na dobu zotrvania v
zmluvnom vzťahu so žalobcom je podmienkou v neprospech obchodného zástupcu. Na základe týchto

dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že pokiaľ ide
o špecifikáciu nároku, nejde o zmenu žaloby. Žalobca so žalobou predložil záverečné vyúčtovanie, v
ktorom boli presne špecifikované poistné zmluvy s uvedením dátumu podpisu poistnej zmluvy, dátumu
zániku poistnej zmluvy a dôvodom ukončenia. Zo záverečného vyúčtovania priamo vyplýva nárok, keď v

poslednom stĺpci pomenovanom provízia, boli zreteľne uvedené plusové a mínusové hodnoty. Plusové
hodnoty znamenajú nárok žalovaného a mínusové hodnoty nárok žalobcu. Vzájomným zápočtom týchto
číselných údajov bol negatívny výsledok v prospech žalobcu v uplatnenej istine 4.160,13 eur. V žalobe
bolipriamooznačenépoistnézmluvy,priktorýchsažalobcadožadujevráteniaalikvotnejčastizískateľnej
provízie. Žalovaný počas konania nerozporoval výšku uplatneného nároku, kedy by argumentoval

nesprávnym výpočtom, ani sa nebránil, že poistné zmluvy neuzatvoril, argumentoval len tým, že nie
je zrejmé, prečo jednotlivé poistné zmluvy zanikli. Dôvod zániku je uvedený v záverečnom vyúčtovaní.
Žalobca túto špecifikáciu pohľadávky predložil na základe predtým vydaného uznesenia odvolacieho
súdu. Len 7 strán tohto podania tvorí presný výpočet čiastkových mínusových nárokov, ktorých výšku
žalovaný počas konania nerozporoval. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že predmetné

podanie žalobcu v hlavnej miere ovplyvnil rozhodnutie súdu. Žalobca teda týmto podaním iba reagoval
na výzvu súdu a nie na základe jeho vlastnej iniciatívy a toto podanie treba považovať len ako doplnenie
návrhu. Ďalej poukazuje na to, že obrana žalovaného smeruje k tomu, že s vnútornými predpismi
žalobcu nebol na začiatku spolupráce, ako ani v priebehu jej trvania nikdy oboznámený. Ak by to bolo
pravdou, je zrejmé, že tak by nemohol mať ani vedomosť o tom, kedy mu vzniká nárok na províziu,

aká výška provízie mu pri tej-ktorej uzatvorenej zmluve patrí, keďže podmienky vzniku nároku a zániku
nároku na ponechanie jednotlivých druhov provízie sa nachádzajú v Províznych podmienkach, teda v
jednomdokumentenapr.Prílohač.1Províznychpodmienok,životnépoistenie.Jenepochopiteľné,žeby
žalovaný ako finančný sprostredkovateľ - podnikateľ podľa osobitného predpisu vykonával svoju činnosť
bez toho, aby vedel aká provízia mu bude vyplatená za uzatvorenú produktovú zmluvu alebo aká výška

špeciálnej provízie mu bude vyplácaná v priebehu trvania spolupráce. Žalovaný mal pritom vytvorený
prístup do interného systému, v ktorom mal prehľad o všetkých ním uzatvorených zmluvách, provízne
zostavy a samozrejme sa tam nachádzali aj aktualizované vnútorné predpisy, s ktorými mal povinnosť
sa oboznámiť. Uviedol, že v danom právnom vzťahu vystupoval žalovaný ako podnikateľ, preto sa
od neho očakáva istá vyššia miera prehľadu v právnych predpisoch a obchodnoprávnych vzťahoch a

nepožíva ochranu spotrebiteľa. Žalovaný pritom podpísal tri zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ktoré
vo svojich ustanoveniach odkazujú na vnútorné predpisy, resp. provízne podmienky. Ak žalovaný ani pri
podpise tretej zmluvy neprejavil záujem o znenie vnútorných predpisov, treba to považovať za jeho laxný
prístup k zmluvným podmienkam, čo nie je na ťarchu žalobcu. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že nepožaduje
celú získateľnú províziu, ktorá bola žalovanému vyplatená, ale len jej alikvotnú časť, ktorá zodpovedá

nezrealizovanému obchodu. Takáto dohoda medzi zmluvnými stranami je v súlade so Smernicou č.
86/653/EHS.Zdôrazňuje,žezískateľnáprovíziapredstavujeodmenuzasprostredkovateľomuzatvorené
poistné zmluvy s tretími osobami, kedy pri uzatvorení poistnej zmluvy sprostredkovateľovi je vyplatená
odmena. Úvahu žalovaného by bolo možné aplikovať práve na tento druh provízie, avšak s tým, že
sprostredkovateľ pri skončení poistnej zmluvy z dôvodu nedodržania dĺžky trvania poistnej zmluvy (24

mesiacov), nestráca nárok na celú vyplatenú províziu, ale len na jej alikvotnú časť. Teda ak tretia osoba
uzatvoril poistnú zmluvu a zaplatil poistné za prvých 12 mesiacov, pričom ďalšie poistné nezaplatil
a poistná zmluva zanikla, sprostredkovateľovi platí odmena alikvotne vypočítaná v pomere 1/2 -vice.
Nie je v neprospech obchodného zástupcu, ak zastúpený požaduje vrátenie časti vyplatenej provízie,
ktorá zodpovedá nezrealizovanému obchodu. Ak by žalobca požadoval vrátenie celej získateľnej

provízie, ktorá bola žalovanému vyplatená po uzavretí poistnej zmluvy, to by bolo považované za
dohodu v neprospech obchodného zástupcu. Žalobca však požaduje len alikvotnú časť z vyplatenej
získateľnej provízie. Špeciálna provízia - adaptačná, resp. motivačná provízia k tomu uvádza, že zo
strany žalovaného došlo k dobrovoľnému skončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím 24 mesiacov.Žalovaný si už vtedy musel byť vedomí svojej povinnosti vrátiť tzv. špeciálne provízie, ktoré mu boli
vyplatené. Z dôvodu rozsiahlych podmienok spolupráce nie je možné, aby všetky podmienky boli
obsiahnuté v zmluve o finančnom sprostredkovaní. Preto sú súčasťou zmluvy aj vnútorné predpisy,

napr. Provízne podmienky, s ktorými je finančný sprostredkovateľ povinný sa oboznámiť. V zmluve
bola dohodnutá aj úprava zániku nároku na províziu na základe článku V. bod 2 Zmluvy v prípade
splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za vykonávanie obchodnej
služby v súlade s vnútornými predpismi. Špeciálna adaptačná provízia nie je vyplácaná za obchodnú
činnosť sprostredkovateľa, nepredstavuje tzv. získateľnú províziu, nemožno na ňu aplikovať ust. § 662

ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže sa nejedná o províziu za sprostredkovanie uzavretia produktovej
zmluvy. Pokiaľ súd dospel k záveru, že zmluvu o finančnom sprostredkovaní v časti získateľnej provízie
posudzuje ako zmluvu o obchodnom zastúpení, nemožno na tento druh provízie - špeciálna provízia,
aplikovať § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže sa nejedná o odmenu za vykonávanie obchodnej
činnosti ako takej, ale táto špeciálna provízia bola dohodnutá v rámci zmluvnej voľnosti strán obchodno-
záväzkového vzťahu medzi podnikateľmi s jasne stanovenými podmienkami na začiatku spolupráce.

Neobstojí záver, ktorý snaží sa navodiť žalovaný v zmysle tom, že zo zmluvy vyplýva, že už len
zaobstaraním príležitosti má sprostredkovateľ nárok na vyplatenie príslušnej provízie bez toho, aby
musel jej alikvotnú časť vrátiť. Trvá na podanej žalobe a poukazuje aj na svoju argumentáciu uvádzanú
v priebehu konania.

5. Žalovaný sa k tomuto stanovisku žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom
rozsahu, a teda okrem výroku II. v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o vec samú,
odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

7. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací vec prejedná v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.

8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý
objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu . Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z
obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie
vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa uvedené.

11. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami sporu bola po prvýkrát uzatvorená zmluva o
finančnom sprostredkovaní pre pozíciu žalovaného viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ

dňa 04.02.2013, druhá takto označená zmluva bola uzatvorená dňa 01.01.2014 a tretia zmluva o
finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent, bola stranami konania uzatvorená dňa
01.03.2014.

12. Nebolo sporné, že podaním z 23.05.2014 doručeným žalobcovi dňa 03.06.2014 žalovaný požiadal o
zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov,

ktorý je vedený Národnou bankou Slovenska, žalobca túto žiadosť akceptoval a oznámil, že zmluvný
vzťah medzi stranami pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ, bol ukončený ku
dňu 03.06.2014.

13. Čo sa týka samotného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, odvolací súd sa stotožnil s

právnym posúdením zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu označených ako „zmluva o finančnom
sprostredkovaní“, ako zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka.
K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že každý právny úkon je nevyhnutné posudzovať podľa jeho
obsahu a uvedené zmluvy napĺňajú pojmové znaky zmluvného typu - zmluvy o obchodnom zastúpení,
ktorých podstata spočíva v tom, že obchodný zástupca sa zaväzuje pre zastúpeného vykonávať činnosť

smerujúcu k uzavretiu obchodov (do pozornosti uznesenie KS Prešov sp. zn. 2Cob 7/2019).

14. Ustanovenie § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť posúdiť zmluvy ako zmluvné
typy upravené v hlave II. Obchodného zákonníka, ak obsah práv a povinností dohodnutý zmluvnými
stranami zahŕňa podstatné znaky niektorého zo zmluvných typov. Pojmové znaky zmluvného typu sú

označené ak podstatné časti zmluvy a predstavujú základné kvalifikačné kritérium pre posúdenie, či
konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom. Na základe
uvedeného je možné medzi zmluvnými stranami uzatvoriť zmluvu, ktorá je zmluvným typom upraveným
v Obchodnom zákonníka alebo môže byť uzatvorená podľa iného právneho predpisu, prípadne sa
môže jednať o nepomenovanú zmluvu. To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je

nevyhnutná na platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Z toho
plynie, že obsah zmlúv medzi stranami sporu spĺňa klasifikačné kritérium pre posúdenie zmlúv ako
zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom a to zmluvy o obchodnom zastúpení, preto je
potrebné aj práva a povinnosti plynúce z tohto úkonu posudzovať podľa uvedeného zmluvného typu.

15. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom zaoberal
jednotlivými žalobcovými nárokmi uplatnenými v žalobe v spojení s presnou špecifikáciou uplatneného
nároku, ktorá je vyjadrená v jeho písomnom podaní zo dňa 07.10.2021 (č.l. 460 - 466). Žalobca si
uplatnil právo na vrátenie alikvotnej časti vyplatených provízií, keďže došlo k ukončeniu poistných zmlúv
z dôvodu neplatenia poistného, resp. výpovede zmluvy a zároveň si uplatnil právo na vrátenie vyplatenej

adaptačnej provízie, keďže žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu po dobu dvoch rokov od uzatvorenia
zmlúv.

16. Čo sa týka tzv. získateľných provízií, bolo nevyhnutné tieto posúdiť podľa ust. § 659 - §
662 Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o odmenu za činnosť obchodného zástupcu pre

zastúpeného. Ust. § 662 Obchodného zákonníka upravujúce podmienky zániku nároku na províziu
bolo do Obchodného zákonníka zavedené zákonom č. 500/2001 Z.z., ktorým implementoval do
slovenského právneho poriadku obsah Smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských
štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, pričom ust. § 662 Obchodného zákonníka
implementovalo článok 11 predmetnej Smernice. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-48/16

Ergo Poisťovňa, a.s., proti Alžbete A. z bodu 44. vyplýva, že článok 11 ods. 1 Smernice 86/653 sa
má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej
medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že
sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladanýčas. V bode 47. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že skutočnosť, že zmluva o obchodnom
zastúpeníukladázástupcovipovinnosťvrátiťpomernúčasťsvojejprovízievprípade,žezmluvauzavretá
medzi zastúpeným a treťou osobou sa zrealizuje iba čiastočne, nemožno v zásade považovať za

„odchýlenievneprospechobchodnéhozástupcu“vzmyslečlánku11ods.3Smerniceč.86/653.Naopak,
táto povinnosť je v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 1 a 2 tejto Smernice. V ďalšom obsahu
odôvodnenia predmetného rozhodnutia Súdny dvor konštatoval, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka
Smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže
zaniknúť tiež v prípade, ak zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje.

Je však potrebné spresniť na jednej strane, že povinnosť vrátiť províziu musí byť striktne primeraná
rozsahu nerealizovanej zmluvy.

17. Vzhľadom na uvedené závery súd prvej inštancie opodstatnene posudzoval, či žalobcom uplatnený
nárok na vrátenie alikvotnej časti získateľných provízií je v súlade s ust. § 662 Obchodného zákonníka a
zároveň v súlade s výkladom článku 11 Smernice 86/653/EHS, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie v

rozhodnutí C 48/16. Je zrejmé, že žalobca v žalobe v spojení so spomínanou špecifikáciou uplatneného
nároku, presným spôsobom uviedol, z ktorých zrušených zmlúv si uplatňuje vrátenie alikvotnej časti
získateľných provízií, z akého dôvodu došlo k zániku zmlúv s poukazom na ustanovenie vnútorných
predpisov žalobcu, ktoré upravujú konkrétnu rozväzovaciu podmienku, v dôsledku ktorej dochádza k
zániku nároku na vyplatenú províziu a takýmto spôsobom uviedol hmotnoprávne skutočnosti, na základe

overenia ktorých mohol súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodnúť. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na spôsob, akým dospel ku konkrétnej výške alikvotnej časti k tej-ktorej získateľnej provízie,
ktorú žiada v tomto konaní vrátiť.

18. Žalobca špecifikáciou ním uplatneného práva na vrátenie alikvotnej časti vyplatených získateľných

provízií uniesol bremeno tvrdenia, keďže z jeho podaní obsiahnutých v spise vyplývajú skutkové tvrdenia
na preukázanie nárokov uplatnených v žalobe v spojení so špecifikáciou daných nárokov (§ 132 ods.
1 CSP v spojení s § 150 ods. 1 CSP).

19.Čosatýkaargumentáciežalobcuohľadomnárokunavrátenieadaptačnejprovízie,resp.jejalikvotnej

časti, je potrebné uviesť, že v čase uzatvárania zmlúv o finančnom sprostredkovaní Zákon o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve neobsahoval legálnu definíciu odmeny, keďže § 4 písm. m)
bol do tohto zákona doplnený až zákonom č. 282/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 186/2009
Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinných od 23.02.2018. Preto bolo
nevyhnutné posúdiť tento nárok podľa § 662 Obchodného zákonníka v spojení s § 265 Obchodného
zákonníka, ako to naznačoval odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí zo 14.07.2021 sp. zn. 2CoPr
4/2020(dopozornostitiežrozsudokKrajskéhosúduPrešovsp.zn.4Cob54/2020).Jezrejmé,žežalobca
si podanou žalobou uplatnil nárok na vrátenie adaptačnej provízie z dôvodu, že žalovaný nezotrval

v zmluvnom vzťahu so žalobcom po určenú dobu 24 mesiacov, keďže následne vypovedal zmluvu o
finančnom sprostredkovaní a požiadal o zrušenie zápisu v zozname viazaných finančných agentov.
Odvolací súd v uvádzanom rozhodnutí poukazoval na to, či v tejto súvislosti nie je potrebné vykonať
vlastný výpočet alikvotnej časti týchto provízií so zreteľom na dĺžku trvania zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 4Cob 54/2020), čo žalobca akceptoval a vo

vzťahu k žalovanému si uplatnil adaptačnú províziu len v alikvotnej výške s poukazom na to, že vzťah
medzi stranami sporu trval 16 mesiacov, v tomto odkázal na už vyjadrený právny názor odvolacieho
súdu, keď táto skutková a právna argumentácia žalobcu nepochybne vyplynula z jeho vyjadrenia na
pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 (č.l. 476).

20. Odvolací súd vo vzťahu k prezentovaným odvolacím námietkam žalovaného ďalej konštatuje, že
nezistil, aby postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP). K namietanému
nedoručeniu špecifikácie nároku žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca toto podanie doručil súdu prvej

inštancie 14.10.2021 a teda v dostatočnom časovom termíne pred pojednávaním určeným na deň
26.10.2021, na ktorom pojednávaní sa žalovaný, ani jeho právny zástupca nezúčastnil. Toto písomné
podanie žalobcu je súčasťou elektronického súdneho spisu a právny zástupca žalovaného mal možnosť
sa s jeho obsahom pred určeným pojednávaním oboznámiť. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, žežalobcatakýmtospôsobomreagovalnazáveryodvolaciehosúduvyjadrenévužspomínanomuznesení,
ktoré bolo vydané v prejednávanej veci 14.07.2021 č.k. 2CoPr 4/2020-331 a v tejto súvislosti uviedol
konkrétne označenia zmlúv, ktoré boli zrušené, označil deň ich uzatvorenia, deň zrušenia týchto zmlúv,

dôvod ich zrušenia s označením internej normy žalobcu, ktorá upravuje právo na vrátenie alikvotnej
časti pre konkrétne zrušenie zmluvy a uviedol spôsob výpočtu výšky jednotlivých nárokov na vrátenie
alikvotných častí provízií. Za tejto situácie tak nemožno konštatovať, že by špecifikácia uplatnených
nárokov žalobcu v zmysle uvádzaného podania zo 07.10.2021 predstavovala zmenu žaloby podľa § 140
ods. 2 CSP, ako to namieta žalovaný v podanom odvolaní. Ust. § 140 CSP upravuje legálnu definíciu

zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné
právo.Žalobcompredloženášpecifikácianárokuvychádzajúczjehoobsahunepredstavujerozšírenieuž
uplatnených nárokov a žalobca zároveň v tomto podaní neuplatnil iné práva než tie, ktoré boli obsiahnuté
už v podanom žalobnom návrhu. Táto odvolacia námietka žalovaného tak opodstatnená nie je.

21. Je ďalej pravdou, že súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia časti žaloby zo strany žalobcu v

prevyšujúcej časti konanie zastavil vo výroku II. rozsudku bez toho, aby žalovaný bol vyzvaný, či súhlasí
so späťvzatím časti žaloby, tak ako to určuje § 146 ods. 1 CSP, avšak žalovaný v podanom odvolaní
postup súdu prvej inštancie nenapáda. Napokon, pokiaľ ide o požadovanú adaptačnú províziu, ako už
odvolací súd vyššie uvádza, žalobca ju uplatňuje v alikvotnej časti s odkazom na predtým vyjadrený
právny názor odvolacieho súdu.

22. Je tak potrebné konštatovať, že v závislosti od vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie o veci
správne rozhodol (výrok I. rozsudku) a dostatočným spôsobom vysvetlil z akých skutkových a právnych
dôvodov žalobe v tejto časti vyhovel. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220
ods. 2 CSP a nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vec

samú, došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu jeho práv na spravodlivý
súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces
nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní, pokiaľ ide o vec samú, posúdil relevantnosť konkrétnych

odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

24. Pokiaľ ide o výrok rozsudku v spojení s opravným uznesením o trovách konania strán sporu, odvolací
súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a
účelu tohto inštitútu a výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, či brániť v reálnom uplatnení
základného práva zaručeného v článku 20 ods. 1 Ústavy SR a v článku 1 Dodatkového protokolu. V

sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu teda strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu
ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok

na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana
nemá plný úspech vo veci, vždy má úspech čiastočný, teda každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie už
vyplatených provízií v súhrnnej výške 4.242,91 eur s prísl. a súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané
dokazovanie vo veci a čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, rozhodol o povinnosti žalovaného

zaplatiť sumu 2.560,13 eur s prísl. Vychádzajúc z tohto výsledku konania o veci samej je zrejmé, že
pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký a v takom prípade súd rozhodne, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

25. So zreteľom na túto situáciu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok v spojení s opravným

uznesením vo výroku III. zmenil a stranám náhradu trov konania nepriznal.26. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobca v
tomto štádiu konania nežiadal priznať náhradu vzniknutých trov.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).