Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716210517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3716210517.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Urbárska obec - pozemkové spoločenstvo
Lednické Rovne, Lednické Rovne, Májová 225/10, IČO: 36114634, zastúpeného advokátom Mgr.
Jozefom Gáplovským, Dubnica nad Váhom, Centrum II. 88, proti žalovanému S. E., B. O., D. XXX/
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o., Považská Bystrica,
Šoltésovej 436/1, IČO: 36860654, o zaplatenie 7.369 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. PB-6C/181/2016 (pôvodne na Okresnom súde Považská Bystrica), o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 17. decembra 2020 sp. zn. 17Co/188/2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 17. decembra 2020 sp. zn. 17Co/188/2018 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 15. marca 2018, č.

k. 6C/181/2016 - 173 I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.369 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.369 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov v
rozsahu 100 %.
1.1. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vyťažil 1.248,95 m3 dreva v
lesnom poraste ,,O.", kde lesné pozemky obhospodaruje žalobca a takto vyťažené drevo odpredal.

Z trestného rozsudku tiež vyplývala výška škody (hodnota vyťaženého dreva na pozemkoch žalobcu)
18.432 eur. Žalovaný týmto protiprávnym konaním, ktoré v konečnom dôsledku malo dohru pred
trestným súdom, porušil ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, keď sa nesprával spôsobom,
aby daná škoda nevznikla. Úmyselné zavinenie žalovaného v danom prípade súd prvej inštancie
predpokladal, keďže žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že škodu nezavinil. Na tomto základe súd
prvej inštancie dospel k záveru, že všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného na náhradu škody

podľa § 420 Občianskeho zákonníka boli splnené. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že v príčinnej
súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním žalovaného došlo k vzniku škody na lesných porastoch
na pozemkoch (KN E par. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú Y. J.), na ktorých hospodári žalobca, a to v celkovej
výške 18.432 eur, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcom požadovanú sumu
7.369 eur, súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť túto sumu. V súlade s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania istiny vo výške 5% ročne od

01.04.2016 do zaplatenia.
1.2. Súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal aj vznesenou námietkou aktívnej legitimácie žalobcu
zo strany žalovaného, pričom uviedol, že z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ,,zákon o pozemkových spoločenstvách") vyplýva, že
pozemkové spoločenstvo na účely spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania
spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim hospodári v lesoch. Obsahom vlastníckeho práva

je aj tzv. ius fruendi, čo znamená, že vlastník je oprávnený poberať plody veci. Pokiaľ žalovaný
neoprávnene vyťažil drevo, zasiahol práve do tohto ius fruendi vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.Žalobca má oprávnenie užívať spoločnú nehnuteľnosť a hospodáriť na nej. Žalobca obhospodaruje a
zveľaďuje existujúci majetok v jeho správe, ktorý však naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho
jednotlivých členov. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle článku IX zmluvy o založení pozemkového

spoločenstva zo dňa 11.05.2014 majetok spoločenstva tvorí aj súhrn majetkových hodnôt, ktoré
spoločenstvo nadobudlo. Žalobca mal právo hospodáriť so spoločnou vecou, z ktorej môžu plynúť
výnosy, avšak tieto výnosy priamo neplynú jednotlivým spoluvlastníkom podľa ich podielov, ale tento
majetok pripadá pozemkovému spoločenstvu, ktoré následne o ňom rozhoduje. Vzhľadom na povahu
protiprávneho zásahu - výrub stromov nad rámec plánu na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorou žalobca

hospodári, bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že nároky na náhradu škody má uplatňovať žalobca
- pozemkové spoločenstvo, ktoré je aktívne vecne legitimované.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd") rozsudkom z 17. decembra 2020 sp. zn.
17Co/188/2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. Odvolací súd uviedol, že žalobca sa v spore domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla
neoprávneným výrubom stromov žalovaným na špecifikovaných nehnuteľnostiach. Z obsahu spisu
vyplývalo, že tieto nehnuteľnosti vlastnia podieloví spoluvlastníci, nie žalobca. Žalobca však v podanej
žalobe konštatoval, že škoda konaním žalovaného vznikla jemu. Odvolací súd mal za to, že ak
vznikne škoda jednotlivým spoluvlastníkom na ich spoločnej nehnuteľnosti, aktívna vecná legitimácia

môže svedčiť jedine spoluvlastníkom, a nie samotnému spoločenstvu. Na podanie žaloby sú preto
oprávnení jednotliví spoluvlastníci, ktorých by zo zákona zastupovalo pozemkové spoločenstvo. Škoda
totiž neoprávneným výrubom stromov žalovaným mohla vzniknúť iba spoluvlastníkom, keďže iba v ich
majetkovej sfére došlo k úbytku - zmenšeniu. Tomuto záveru nebráni ani ustanovenie § 19 ods. 1
zákona o pozemkových spoločenstvách. Vznikom pozemkového spoločenstva nedochádza k zmene

vlastníckeho práva jednotlivých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, teda pozemkové spoločenstvo
nenadobúda vlastnícke právo jednotlivých spoluvlastníkov.
2.2. Podľa odvolacieho súdu z obsahu žaloby nevyplývalo, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo
zastupuje jednotlivých jeho členov, ktorým škoda vznikla (v prípade jej preukázania) neoprávneným
výrubom stromov žalovaným. S poukazom na uvedené závery bolo potrebné posúdiť aktívnu vecnú

legitimáciu tak, že žalobcovi nesvedčí. Nejedná sa zároveň iba o technickú záležitosť (nie je
nepodstatné, kto vystupuje v konaní ako žalobca, komu by mala náhrada škody patriť), nakoľko záverom
o danosti náhrady škody samotnému pozemkovému spoločenstvu by o túto náhradu prišli samotní
spoluvlastníci, členovia pozemkového spoločenstva, ktorým by však (v prípade jej preukázania) táto
náhrada škody patrila, keďže došlo k zmenšeniu ich majetku.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzuje z § 420 písm. f) a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ namieta v súvislosti s nedostatkom riadneho
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nezohľadnil ustanovenie § 193 CSP, keď sa bez

akéhokoľvek zdôvodnenia neriadil rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a
o tom, kto ho spáchal, nakoľko žalovaný ako obžalovaný bol právoplatným trestným rozsudkom uznaný
vinným okrem iného z pokračujúceho trestného činu krádeže s následkom v podobe vzniku škody a s
jednoznačným určením osoby poškodeného - v tomto prípade žalobcu. Dovolateľ uviedol, že odvolací
súd spochybnil celé trestné konanie, ktoré bolo vedené voči žalovanému a ktoré skončilo právoplatným

odcudzujúcim rozsudkom.
3.2. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca
videl v tom, že odvolací súd ustálil, že žalobca ako právnická osoba (pozemkové spoločenstvo) nemôže
byť aktívne legitimovaným subjektom v spore o náhradu škody vzniknutej neoprávneným výrubom
stromov na špecifikovaných nehnuteľnostiach, pričom takýmto subjektom môžu byť vždy len podieloví

spoluvlastníci nehnuteľností a nie žalobca ako pozemkové spoločenstvo. Dovolateľ uvedené považoval
za nesprávne, keďže právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu bolo jednoznačne rozhodnuté o
spáchaní majetkového trestného činu na škodu dovolateľa ako pozemkového spoločenstva s ustálením
zodpovednej osoby, ktorou bol práve žalovaný. Mal za to, že takéto rozhodnutie bolo pre odvolací súd v
zmysle § 193 CSP záväzné. Dovolateľ zároveň uviedol, že v prípade urbárov, je veľký počet podielnikov

a preto je nereálne očakávať, že sa všetci zhodnú na podaní trestného oznámenia alebo podaní žaloby.

4.Žalovanýsakdovolaniuvyjadrilažiadal,abydovolacísúdodmietolpodanédovolanievcelomrozsahu
a zaviazal dovolateľa k náhrade trov dovolacieho konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") uznesením z 28.
februára 2023 sp. zn. 7Cdo/110/2021 dovolanie žalobcu v časti namietanej procesnej vady konania v

zmysle § 420 písm. f) CSP odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti (§ 447 písm. c) CSP), pretože takéto
vady nezistil. Vo zvyšnej časti dovolanie odmietol z dôvodu, že dovolateľ nevymedzil dovolacie dôvody
spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP (§ 447 písm. f) CSP).

6. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu žalobca napadol ústavnou sťažnosťou, ktorej Ústavný súd

Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústavný súd") vyhovel nálezom č. k. III ÚS 425/2023-36 z 08. februára
2024 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie" alebo „zrušujúci nález"), ktorým zrušil uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 7Cdo/110/2021 z 28. februára 2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6.1.Ústavnýsúdkonštatoval,žespornouotázkouvuvedenejvecibolaotázkaaktívnejvecnejlegitimácie
žalobcu, teda otázka či sa môže samotné pozemkové spoločenstvo domáhať zaplatenia náhrady
škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným výrubom dreva zo spoločných nehnuteľností, s ktorými

hospodári žalobca, a jeho následným odpredajom tretej osobe. Ústavný súd poukázal na to, že ako
problematické sa v praxi javí formulácia ,,výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi
verejnej správy", keďže z nej nie je zrejmé, či skutočne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu výboru,
resp. pozemkového spoločenstva, alebo má ísť o zákonné zastúpenie. Pri posudzovaní možnosti podať
žalobu musia všeobecné súdy zohľadňovať tieto nejasnosti a vykladať ich v súlade s právom členov

pozemkových spoločenstiev prostredníctvom samotného pozemkového spoločenstva na prístup k súdu.
Podľa ústavného súdu bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách zjednodušiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev prístup
k súdnej ochrane, a to prostredníctvom pozemkového spoločenstva. Bolo by nereálne od jednotlivých
spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon ťažko prekonateľným

bremenom aj pre samotný súd. Táto požiadavka je prísna najmä vzhľadom na riziko neustálej zmeny
údajov o trvalom pobyte jednotlivých členov, riziko straty procesnej subjektivity v priebehu súdneho
konania, ako aj vzhľadom na ťažkosti s doručovaním, s čím je spojená právoplatnosť a vykonateľnosť
súdnych rozhodnutí. Hoci zákonodarca v dôvodovej správe deklaruje, že aktívnu legitimáciu má mať
výbor, a nie pozemkové spoločenstvo, toto ustanovenie treba vykladať nielen teleologicky, ale aj logicky

a systematicky. Podľa ústavného súdu zákonodarca tým len prejavil vôľu pomenovať oprávnenie výboru
konať pred súdmi za pozemkové spoločenstvo ako jeho štatutárny orgán.
6.2. Ústavný súd zároveň poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorým s
účinnosťou od 01. júla 2018 došlo k novelizácii zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá
výslovne hovorí, že ustanovenie § 16 ods. 2 vytvára koncept zákonného zastúpenia, na rozdiel od

predchádzajúcej dôvodovej správy, ktorá konštatuje vytvorenie konceptu aktívnej legitimácie, pričom
zákon o pozemkových spoločenstvách v tejto časti § 16 ods. 2 používa rovnaký text ako pred novelou č.
110/2018 Z. z., a to výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi. S touto nekonzistenciou sa musia
vysporiadať všeobecné súdy, avšak konštatovanie o nedostatku vecnej legitimácie, ako to urobil súd v
tejto veci, bez toho, aby mala strana možnosť tento nedostatok odstrániť, je zásahom do práva žalobcu

na prístup k súdu.
6.3. Ústavný súd ďalej uviedol, že odôvodnenie (bod 14 - 15) napadnutého uznesenia predstavuje
len všeobecné východiská posudzovania vymedzenia právnej otázky bez konkrétneho odôvodnenia
vo vzťahu k žalobcovej veci. V napadnutom uznesení najvyšší súd poukazuje na iné rozhodnutie
najvyššieho súdu (8Cdo/31/2018), ktoré však podľa ústavného súdu paradoxne vyznieva v prospech

žalobcu, keď najvyšší súd v bode 36 až 38 tohto rozhodnutia odmieta formalistický postup a za riešenie
nesprávneho označenia žalobcu považuje odstraňovanie vád žaloby. Zároveň ústavný súd poukázal
aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktoré rovnako vyznieva nepresvedčivo a
zmätočne, ak odvolací súd poukázal na svoje iné rozhodnutie (17Co/27/2019), v ktorom konštatoval,
že aktívna vecná legitimácia pozemkového spoločenstva je daná, pričom išlo o konanie o určenie

vlastníckeho práva v prospech členov pozemkového spoločenstva (teda nie o hospodárenie so
spoločnou vecou). Súčasne nie je korektné, ak odvolací súd poukazuje na odbornú literatúru, pokiaľ sa
v predmetnom článku analyzuje právna úprava po novele vykonanej zákonom č. 110/2018 Z. z. účinným
od 01. júla 2018 a navyše ak sám autor konštatuje, že síce podľa jeho názoru ide o zákonné zastúpenie
jednotlivých členov pozemkových spoločenstiev, avšak v prípade, ak je označenie strany nesprávne (za

stranu je označené pozemkové spoločenstvo, nie jednotliví členovia), je namieste postupovať v zmysle
§ 129 CSP.
6.4. V tejto súvislosti bolo podľa ústavného súdu potrebné zodpovedať aj otázku, či je predmetná vec
takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového spoločenstva. Ustanovenie § 16 ods. 2zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby tieto veci vymedzilo
tak, že má ísť o veci podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich

vlastníctva. Za spoločné obhospodarovanie možno považovať aj prenechanie (prenajatie) lesného
fondu spoločenstva na účely výrubu dojednaného množstva dreva z neho za odplatu, pričom súčasťou
tohto obhospodarovania je aj následné vymáhanie nezaplatenia dojednaných platieb, ako aj uplatnenie
nárokov na náhradu škody, prípadne iných nárokov, ktoré z týchto zmluvných vzťahov vzniknú. V
uvedenejvecibolžalobcazmluvnoustranouzmluvyoprenájme,ktorábolaporušenánájomcom,ktorýsa

nepovoleným výrubom dreva dopustil trestného činu krádeže a svojím konaním spôsobil pozemkovému
spoločenstvu škodu. Žalobca ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo zákona spravuje nehnuteľnosti vo
vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou sa týchto nárokov domáhať. Hoci
v konaní vystupuje ako žalobca, z podstaty koncepcie pozemkových spoločenstiev je zrejmé, že
uplatňovanie nároku na náhradu škody je v záujme a prospech jednotlivých členov spoločenstva, ktorých
majetok spravuje a s ktorým hospodári.

6.5. Preto ak žalobca ako pozemkové spoločenstvo podal žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal
zaplatenia škody ako nároku, ktorý vyplýval z porušenia zmluvy o prenájme a ktorý, vychádzajúc aj
z odôvodnenia v tom čase platnej právnej úpravy v dôvodovej správe, išlo o postup, ktorý možno
od adresáta tejto právnej normy očakávať, a to najmä vzhľadom na problematickosť znenia textu §
16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym

procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a rešpektovaní
primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, žeby bol
narušený jeho účel. Ústavný súd záverom konštatoval, že výklad § 16 ods. 2 zákona o pozemkových
spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018 použitý konajúcimi súdmi je arbitrárny a odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé a zmätočné, čím došlo k zásahu do žalobcovho základného

práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Úlohou najvyššieho súdu bude, aby reflektujúc
názor ústavného súdu rozhodol opätovne o dovolaní žalobcu a v dovolacom konaní zohľadnil nedostatky
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie (pozri bod 3.) podala včas strana

sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§
429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), viazaný právnym názorom
ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (§ 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.) dospel
k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

8.Dovolacísúdskôrakopristúpikposúdeniu,čijeopodstatnenáargumentáciadovolateľaonesprávnom
procesnom postupe nižších súdov, prípadne tiež argumentácia o nesprávnom právnom posúdení veci
považuje za podstatné zdôrazniť, že viazanosť právnym názorom vysloveným v rozhodnutí ústavného
súdu, § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky upravuje, čo

sa v teórii označuje ako vertikálny precedens s kasačnou záväznosťou, kde „vyšší" orgán prikazuje
„nižšiemu", ako má vo veci ďalej postupovať a rozhodnúť. Orgán verejnej moci je po náleze ústavného
súdu povinný ho vykonať a riadiť sa ním pri prerokovávaní a rozhodovaní vo veci. Vec musí rozhodnúť
a posúdiť tak, ako mu ústavný súd prikázal (k tomu viď aj ĽALÍK, M., ĽALÍK, T. Zákon o ústavnom súde.
Komentár. Bratislava: WOLTERS KLUVER SR, 2019, s. 404).

9. V podanom dovolaní dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1
písm. b) CSP, pričom vec prejednávajúci senát považoval v tomto prípade za opodstatnené vzhľadom na
zrušujúci nález ústavného súdu dať prednosť vecnému prieskumu napadnutého rozsudku dovolacieho
súdupredprocesnýmprieskumom(pozriobdobnerozhodnutianajvyššiehosúdusp.zn.4Cdo/198/2019,

4Cdo/200/2019, 4Cdo/36/2020, 8Cdo/28/2017).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

10. Nesprávne právne posúdenie v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ videl pri riešení

otázky ,,aktívnej vecnej legitimácie", pričom mal za to, že je v spore daná jeho aktívna vecná
legitimácia, keďže právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu bolo jednoznačne rozhodnuté o
spáchaní majetkového trestného činu na škodu dovolateľa ako pozemkového spoločenstva s ustálením
zodpovednej osoby, ktorou bol práve žalovaný.11. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie

tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka
hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na
aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na
jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo

rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže
byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods.
1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ
právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno § 421 CSP ju podradí.

12. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť

dovolaciehosúdudovolacímidôvodmi(§440CSP)kľúčovývýznam.Záveryo(ne)prípustnostidovolania
prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Výsledok
posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje),
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. l písm. b) CSP).

13. Podľa dovolacieho súdu, vychádzajúc predovšetkým zo záverov ústavného súdu vyjadrených v
zrušujúcom uznesení (pozri bod 6), byť si je vedomý kasačnej záväznosti nálezov ústavného súdu ako
záväznosti takmer absolútnej, keď nielen výrok nálezu, ale aj nosné dôvody uvedené v jeho odôvodnení
sú záväzné, pretože vyjadrujú názor ústavného súdu, ktorý tak interpretuje princípy aplikácie práva, sa v

prejednávanej veci nedostatky v argumentácii, vedúce (nateraz) k neakceptovateľnosti prijatých záverov
(právnych) vyskytli v rozsudku odvolacieho súdu.

14. Z argumentácie rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo
nezastupoval jednotlivých jeho členov, ktorým škoda vznikla (v prípade jej preukázania) neoprávneným

výrubom stromov žalovaným. Aktívnu vecnú legitimáciu posúdil tak, že žalobcovi nesvedčala, pričom
sa nejednalo iba o technickú záležitosť (nie je nepodstatné, kto vystupuje v konaní ako žalobca, komu
by mala náhrada škody patriť), nakoľko záverom o danosti náhrady škody samotnému pozemkovému
spoločenstvu by o túto náhradu prišli samotní spoluvlastníci, členovia pozemkového spoločenstva,
ktorým by však (v prípade jej preukázania) táto náhrada škody patrila, keďže došlo k zmenšeniu ich

majetku. Podľa dovolacieho súdu ale vychádzajúc z názoru a zistení ústavného súdu vyjadrených v
zrušujúcom náleze, podľa ktorého ,,Bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2 zákona
o pozemkových spoločenstvách zjednodušiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových
spoločenstiev prístup k súdnej ochrane, a to prostredníctvom pozemkového spoločenstva. Bolo by
nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon

ťažko prekonateľným bremenom aj pre samotný súd. Žalobca ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo
zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou
sa týchto nárokov domáhať. Hoci v konaní vystupuje ako žalobca, z podstaty koncepcie pozemkových
spoločenstiev je zrejmé, že uplatňovanie nároku na náhradu škody je v záujme a prospech jednotlivých
členov spoločenstva, ktorých majetok spravuje a s ktorým hospodári. Ak žalobca ako pozemkové

spoločenstvo podal žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal zaplatenia škody ako nároku, ktorý
vyplývalzporušeniazmluvyoprenájmeaktorý,vychádzajúcajzodôvodneniavtomčaseplatnejprávnej
úpravy v dôvodovej správe, išlo o postup, ktorý možno od adresáta tejto právnej normy očakávať, a to
najmä vzhľadom na problematickosť znenia textu § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách"
na ktorý v celom rozsahu odkazuje, tento nedostatok právneho posúdenia rozsudku odvolacieho súdu

v otázke aktívnej vecnej legitimácie má za následok, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na
nesprávnom právnom závere a odvolací súd sa odklonil od právneho záveru vysloveného v zrušujúcom
náleze ÚS SR.

15. Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je

procesne prípustné a dôvodné. Dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods.
1, 2 CSP), a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).16. Vzhľadom na zrušujúci nález, dovolací súd považuje zároveň za nevyhnutné zdôrazniť odvolaciemu
súdu, aby sa pri opätovnom prejednávaní podrobne a dôsledne riadil právnym názorom ústavného súdu
podrobne vyjadreným v bode 21. zrušujúceho nálezu, výslovne venovanému namietaným porušeniam

základných práv žalobcu napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý je nevyhnutné rešpektovať
a vychádzať z neho. Zároveň dovolací súd dáva do pozornosti, že je potrebné sa vysporiadať a zaujať
stanoviskoknamietanejvadezmätočnostivovzťahuknezohľadneniu§193CSP,ktorúžalobcanamietal
v rámci podaného dovolania.

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.