Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203522
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320203522.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsporežalobcov:1.A.B.,nar.XX.X.XXXX,adresaA.XXX,2.C.D.,nar.X.X.XXXX,
adresa A. XXX, 3. E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. XXXX, 4. G. H., nar. XX.X.XXXX, adresa A. XXX,
5. C. D., nar. XX.X.XXXX, adresa A. XXX, 6. C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. XXX, všetci žalobcovia
zastúpení advokátom: JUDr. Gabriel Szabó, so sídlom Kolárovo, Kostolné námestie 32, proti žalovaným:
1. I. J., nar. X.XX.XXXX, adresa A. XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária

LWL s.r.o., so sídlom Galanta, Šafárikova 431/4, IČO: 54 846 382, 2. K. B., nar. XX.X.XXXX, adresa A.
XXXX, 3. E. L., nar. XX.X.XXXX, adresa A. XXXX, o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,
na odvolanie žalobcov 1 až 6 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/50/2020-333 zo dňa
13.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcov proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov III. a IV. z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd konanie voči žalovanej v 3. rade E. L., nar. XX.XX.XXXX, zastavuje.
II. Žalovaná v 3. rade a žalobcovia nemajú vzájomnú povinnosť na trovy konania.

III. Súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobcom v 1. až 6. rade právo na náhradu trov
konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď ustálil, že z LV č.
XXX pre kat. úz. A. v čase pred podaním žaloby bol A. B., nar. XX.XX.XXXX podielovým spoluvlastníkom

parcely č. 1460/12, orná pôda o výmere 798 m2 v 1/8, J. I., nar. XX.XX.XXXX v 1/8 a 5/8, K. B., nar.
XX.XX.XXXX v 1/8. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca v 1. rade súdu predložil výpis
z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A., z ktorého vyplýva, že parcela reg. „E“ č. 1460/12
orná pôda o výmere 798 m2 je v podielovom spoluvlastníctve I. J. v 6/8-inách, A. B. v 1/8-ine, K. B. v
2/24-inách, K. B. v 1/24-ine.

3. Otec žalobcov A. B., M. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Manželka poručiteľa,
matka A. B. a G. D. - E. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z Osvedčenia o
dedičstve po poručiteľoch D 906/95, 15 D 35/2005 vyplýva, že súd do súpisu aktív nezaradil majetok
poručiteľov: nehnuteľnosť nachádzajúcu sa vo A., zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Šaľa, katastrálny odbor, pre kat. úz. A., na LV č. XXX, parcely registra „E“, pozemok parcela č. 1460/12
orná pôda o výmere 798 m2 v spoluvlastníckom podiele 7/8.4. Napriek zápisu na LV č. XXX žalovaný 1. ani K. B., resp. jeho dedičia žalovaný 2. a 3., nie sú
vlastníkmi pozemku poručiteľov. Pozemok poručiteľov bol pôvodne vedený v Pk vložke č. XXXX pre
kat. územie A. ako parcela č. 1460/1b roľa o výmere 798 m2. Vlastnícky podiel v celosti patril do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov B. B., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a E. B., M. O. zomrelá dňa
XX.XX.XXXX (rodičia poručiteľa). Rodičia poručiteľa mali troch synov: poručiteľa, brata poručiteľa K. B.
a brata poručiteľa B. B.. Rozhodnutím v dedičskej veci D 720/65 po nebohej E. B. (matka poručiteľa),
štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva (podielu na domovom majetku zapísanom v kat. úz.
A. vo vl. č. XXXX parc. č. 1460/1b, evid č. listu XXXX parc. č. 1460/8 a 1460/9 v 1-ine) jej dedičmi, ktorými

boli pozostalý manžel B. B. (otec poručiteľa) a synovia B. B. (brat poručiteľa), K. B. (brat poručiteľa) a
A. B. (poručiteľ). Každý z dedičov v spoluvlastníckom podiele 1/4.

5. Dňa 26.10.1965 uzatvorili B. B. (otec poručiteľa) ako predávajúci a B. B. (brat poručiteľa) ako kupujúci
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod rodinného domu č. XXX s dvorom v časti 5/8-in, ktoré
nehnuteľnosti boli zapísané v Pk. kat. úz. A. vo vl. č. XXXX, parc. č. 1460/1b ako roľa na evid. liste č.

XXXX pod parc. č. 1460/8, 1460/9 ako dom a dvor o výmere 748 m2, záhrada o výmere 170 m2 (podľa
stavu EN parc. č. 1460/8 a 1460/9). Na základe tejto kúpnej zmluvy štátne notárstvo v Galante návrhom
č. M. XXX/XX navrhlo zápis na LV obce A. evid. list. č. XXXX parc. č. 1460/8 v prospech B. B. (brat
poručiteľa) v 6/8-nách, K. B. (brat poručiteľa) v 1/8-ine a poručiteľa 1/8-ine. V roku 1967 teda bola parc.
č. 1460/8 zapísaná do LV č. XXX aj s rodinným domom v prospech B. B. v spoluvlastníckom podiele

6/8-in, K. B. 1/8-in a poručiteľa 1/8-in. Parc. č. 1460/9 bola zapísaná do LV č. XXX v prospech B. B. v
spoluvlastníckom podiele 171/490-in a ďalších spoluvlastníkov.

6. Dňa 18.07.1967 vo forme notárskej zápisnice N 286/67 bola medzi B. B. a K. B. (súrodenci poručiteľa)
ako predávajúcimi a poručiteľom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva. Predmetom kúpnej zmluvy

bol prevod podielov predávajúcich (bratov poručiteľa) na domovej nehnuteľnosti s dvorom a záhradou
v kat. úz. A. podľa vlastníckeho listu č. XXX a výpisu z evid. č. XXXX pod bežným č. 1 v 6/8-inách pod
bežným č. 3 v 1/8-ine (t.j. parcela č. 1460/8, rodinný dom s dvorom) spolu v 7/8-inách, ako aj podľa
vlastníckeho listu č. XXX a z evid. č. listu XXXX pod bežným č. 1 v 171/490-inách pre predávajúceho v
celosti. V roku 1967 teda bola parc. č. 1460/8 zapísaná do LV č. XXX aj s rodinným domom v prospech

poručiteľa v celosti. Parc. č. 1460/9 bola zapísaná do LV č. XXX v prospech B. B. a ďalších podielových
spoluvlastníkov.

7. Podľa záznamu zmien č. 2/71 boli vyššie uvedené zápisy zrušené, nakoľko Pk. parc. č. 1460/5a a
1460/1b, 1460/2 sú v EN zlúčené s parcelami č. 1460/1 - 4. Pod pol. v.z. č. 41/72 do EN bol vykonaný

opätovný zápis spomínaných kúpnych zmlúv tak, že do novozaloženého LV č. XXX vykonal zápis parc.
č. 1460/1 zastavaná plocha s výmerou 798 m2 v prospech poručiteľa v celosti. Podľa výkazu zmien č.
41/72 sa zápis neprevádzal v písomnom a mapovom operáte len fyzicky na LV č. XXX. Pod položkou
v.z.č. 312/1997 bol vykonaný zápis protokolu o oprave chyby v katastri nehnuteľností zo dňa 10.12.1997.
Podkladom protokolu bola kúpna zmluva z 26.10.1965, č. RI 294/66 (t.j. kúpna zmluva uzatvorená

medzi otcom poručiteľa a bratom poručiteľa a nie kúpna zmluva uzatvorená neskôr vo forme notárskej
zápisnice medzi poručiteľom a jeho bratom). Na základe tejto kúpnej zmluvy z LV č. XXX pre kat. úz. A.
bol poručiteľ ako vlastník pozemku vyčiarknutý z LV a namiesto neho bol zapísaný B. B. (brat poručiteľa)
v spoluvlastníckom podiele 5/8, a to napriek tomu, že od B. B. jeho spoluvlastnícky podiel na pozemku
o veľkosti 6/8 poručiteľ odkúpil.

8. Zmenou č. 249/2002 bol do katastra nehnuteľností vykonaný zápis protokolu o oprave chyby č.
140/2002, na základe ktorého bola parc. č. 1460/1/2 opravená na parc. č. 1460/12. Zmenou č. 115/03 bol
do katastra nehnuteľností vykonaný zápis ROEP. Do LV č. XXX boli na základe Rozhodnutia v dedičskej
veci D 720/65 po E. B. zapísaní dedičia B. B. (brat poručiteľa), K. B. (brat poručiteľa) a poručiteľ, každý

z nich v spoluvlastníckom podiele 1/8.

9. Pasívnu legitimáciu žalovaných v 2. a 3. rade žalobca odvodzoval od toho, že K. B. už nežije, a taktiež
už nežije jeho manželka E. B., tak dedičia po ňom prichádzajú do úvahy jeho deti K. B., ako žalovaný
v 2. rade a E. L., M. B., ako žalovaný v 3. rade.

10. Ako to vyplýva z úradného záznamu Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, z 29.05.2020
šetrením katastrálny odbor zistil duplicitné vlastníctvo k spornému pozemku a bola učinená poznámka:
„Hodnovernosť a záväznosť údajov o vlastníckom práve k pozemku registra E KN parcelné číslo 1460/12bola vyvrátená (§ 71 ods. 3 zák. NR SR č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) - P-79/2020
- č.z. 675/2020“.

11. Žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 5/8 k spornej nehnuteľnosti na základe
uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12D/119/2010, DNot 163/2010 zo dňa 24.02.2011, ktoré
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2011. Tento spoluvlastnícky podiel nadobudla žalovaná
v 1. rade od svojej matky E. B., zomr. XX.XX.XXXX. Matka žalovanej v 1. rade E. B. nadobudla podiel
na nehnuteľnosti od svojho manžela B. B., zomr. XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve D

220/00, DNot 200/00 zo dňa 04.09.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2000. Žalovaná
v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla na
základe uznesenia Okresného súdu Galanta č. kon. 18D/29/2020, DNot 60/2020 zo dňa 23.04.2020,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2020.

12. Na č.l. 289 spisu je úvodný preklad listiny ,,Potvrdenie o prevzatí peňazí“. V tejto listine sa

uvádza: ,,Týmto potvrdzujem, že som dňa 17.VII.1967 od A. B. prevzal 10.000,- Kčs za predaj domu.
Hocikedy to potvrdím. H. B. týmto vyhlasujem, že si ďalej nevyhradzujem právo na dom ani na záhradu.
Kým môj otec žije, používam polovicu záhrady a zaplatím za to v hotovosti, a kým on žije, môže bývať
v jednej miestnosti.“ Podpísaný je H. B. a A. B. ako aj dvaja svedkovia, a to A. B. I. a H. B. mladší.

13. Na pojednávaní dňa 18.01.2024 žalobca v 1. rade uviedol, že súdu predkladá kúpnu zmluvu
registrovanú Štátnym notárstvom v Galante dňa 03.01.1967, na základe ktorej B. B. predal svoj podiel
päť osmín svojmu synovi B. B.. Na základe tejto zmluvy 10.12.1997 prišiel jeho strýko na kataster s tým,
aby vyčiarkli otca žalobcu z listu vlastníctva. Podľa žalobcu v 1. rade stal sa tam podvod a zneužitie
právomoci verejného činiteľa.

14. Čiastočné zastavenie konania (výrok I.) prvoinštančný súd v zmysle § 144 a § 145 CSP odôvodnil
tým, že právny zástupca žalobcov na pojednávaní 18.1.2024 vzal žalobu voči žalovanej 3 späť, nakoľko
nie je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, súd preto konanie voči žalovanej 3 zastavil.

15. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 126 ods. 1 a 2 a § 486 Občianskeho
zákonníka. Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že dobrá viera nadobúdateľa, že vec nadobúda
od vlastníka má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka

s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Výnimky zo zásady nemo plus iuris at alium
transfere potest quam ipse habet uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa sú taxatívne
upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenie
§-u 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka § 93 ods. 3 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 Zákona o cenných papieroch a §-u 61 Exekučného poriadku v spojení s

§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Len na základe týchto zákonných
ustanovenímožnonadobudnúťvlastníctvoodnevlastníka(viďrozhodnutieVeľkéhosenátuObchodného
kolégia NS SR sp. zn. lVObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021).

16. K problematike nadobudnutia vlastníckeho práva prevodom alebo prechodom od nepravého dediča

platí, že ak je nadobúdateľ vlastníckeho práva dobromyseľný, že nehnuteľnosť nadobudol od osoby,
ktorá bola dedičom oprávneným, jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti je nespochybniteľné.
V tomto prípade ide jednoznačne o prelomenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac
práv než sám má. Nepravý dedič, a je bezvýznamné, či tento vedel alebo nevedel prípadne
mal vedieť, že je dedičom nepravým totiž prevádza na iného viac práv, než má sám preto, lebo

nárok na nadobudnutie dedičstva má pravý dedič. Občiansky zákonník v tomto konkrétnom prípade
chráni dobromyseľnosť, teda bona fide nadobúdateľa nehnuteľnosti tým, že poskytuje ochranu takto
nadobudnutému vlastníckemu právu. Predpokladom takejto špeciálnej ochrany vlastníckeho práva
nadobúdateľa je jeho dobromyseľnosť v tom, že takéto nehnuteľnosti nadobúda od osoby, ktorá tieto
nadobudla ako pravý dedič v rámci dedičského konania. Ak by nadobúdateľ dobromyseľný nebol, teda,

ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti prípadu vedieť mohol, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od
nepravého dediča mala pripadnúť po poručiteľovi niekomu inému, je tento nadobúdateľ povinný takúto
nehnuteľnosť vydať dedičovi. Ochrana nadobúdateľa podľa § 486 Občianskeho zákonníka sa vzťahujeaj na prípady, kedy sa vec predala počas dedičského konania s privolením súdu (viď rozhodnutie KS
Trnava sp. zn. 23Co/325/2010).

17. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria primerane obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,
ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takého právo nesvedčí.

18. Osoba, ktorá dedičstvo nadobudla má práva a povinnosti vlastníka veci, ktoré dedičstvom
nadobudol. Súčasťou uvedeného práva nepravého dediča je teda aj vlastnícke právo, ktorého súčasťou
je právo disponovať s vecou. Nezriedka sa stáva, že nepravý dedič vec prevedie na tretiu osobu.
Táto osoba môže, ale aj nemusí mať vedomosť o tom, že nadobúda vec od nepravého dediča.
Zákon tejto osobe poskytuje ochranu v ustanovení § 486 Občianskeho zákonníka. Zákon poskytuje
ochranu rovnakú, akú by mal v prípade nadobudnutia veci od pravého dediča. Za dobromyseľného

nadobúdateľa sa považuje nadobúdateľ, ktorý získal vec v presvedčení, že túto nadobúda od vlastníka
veci v presvedčení, že jeho vlastníctvo je nesporné. Nie je pri tom rozhodné, čo bolo právnym
dôvodom pre nadobudnutie majetku, teda či vec nadobudol kúpou, darovaním alebo iným spôsobom.
Ide teda o výnimku zo zásady, že vec je možné nadobudnúť iba od vlastníka veci. V súdnom konaní
zaťažuje nadobúdateľa majetku dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať dobromyseľné

nadobudnutie majetku.

19. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty
demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je aj dôvera jednotlivca v
rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či

súdnej. Snaha o nastolenie stavu, kedy jednotlivec môže dôverovať v akty štátu a v ich vecnú správnosť,
je tak základným predpokladom fungovania materiálneho právneho štátu. Inak povedané, podstatou
uplatňovaniaverejnejmocivdemokratickomprávnomštátejeprincípdobrejvieryjednotlivcavsprávnosť
aktov verejnej moci a ochrana dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktami verejnej moci, či
užvindividuálnomprípadevyplývajúpriamoznormatívnehoprávnehoaktu,alebozaktuaplikáciepráva.

Vychádzajúc z predmetných záverov je preto zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľností konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie je hoden ústavnej ochrany, a to práve s
ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie, zápis do nej (vo forme vkladu) je pri prevode
evidovaných nehnuteľností nevyhnutnou, avšak nie jedinou, podmienkou nadobudnutia vlastníckeho
práva novým vlastníkom a má konštitutívne účinky.

20. Prvoinštančný súd pokračoval, že medzi sporovými stranami nie je sporné od čoho odvodzujú svoje
nároky na vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. A., ako parc. reg ,,E“
č. 1460/12 orná pôda o výmere 798 m2. Sporná je dobromyseľnosť žalovanej strany pri nadobudnutí
vlastníctva. V spore bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške

5/8-ín na základe dedičského rozhodnutia po svojej matke E. B., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, a to
na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12D 119/2010. Matka žalovanej v 1. rade
E. B. zomrelá XX.XX.XXXX nadobudla vlastnícke právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu
v dedičskom konaní po svojom manželovi B. B. zomrelom XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o
dedičstve sp. zn. D 220/00, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.09.2000. Podľa § 2 ods. 1, 2 Zákona č.

323/1992 Zb. v platnom znení notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť podľa tohto
zákona. Notári svojim postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch
a o predchádzanie sporom. Žalovaná v 1. rade spoluvlastnícky podiel 1/8-inu nadobudla na základe
rozhodnutia Okresného súdu Galanta sp. zn. 18D/29/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.04.2020.
Žalovaná v 1. rade nadobudla spoluvlastnícke podiely v súlade so zákonom v dobrej viere. Notár, ako

osoba, ktorej štát zveril právomoc prejedávať dedičstvo, vychádzal z údajov v katastri nehnuteľnosti.
Žalovaná strana ani pri náležitej opatrnosti nemala dôvod spochybňovať predmet dedičstva, nemala
dôvod spochybňovať súdne rozhodnutia. V súvislosti s chybou na katastri právny zástupca žalovanej v
1. rade poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Žáková proti Českej republike
zo dňa 3.10.2013 týkajúcej sa sťažností 2000/09, kde sa uvádza: ,,Riziká plynúce z pochybení štátnych

orgánov musí niesť štát a tieto omyly nie je možné napravovať na úkor dotknutých jednotlivcov. Osoba,
ktorá konala v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, by nemala byť postihovaná za pochybenie
správnych orgánov“. Žalobca v 1. rade, resp. jeho právny predchodca, sa neriadili zásadou vigilantibus
iura scripta sunt - zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú alebo inakpovedané, že právo patrí bdelým. Strana žalobcu s odstupom desiatok rokov uplatňuje si svoje nároky
na nehnuteľnosť, ktorá bola medzičasom dvakrát prededená a žalovaná strana pri nadobúdaní konala
v dobrej viere.

21. Vzhľadom na to, že žalovaný mal v spore plný úspech, súd mu po citácii ust. § 255 ods. 1 a 2 a §
262 ods. 1 a 2 CSP priznal 100% náhrady trov konania.

22. Proti tomuto rozsudku výslovne v celom jeho rozsahu podali prostredníctvom svojho právneho

zastúpenia odvolanie žalobcovia, ktorým sa domáhali, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (a určil,
že do dedičstva po poručiteľovi A. B. patrí nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Šaľa, katastrálny odbor pre kat. úz. A. na LV č. XXX parcely registra „E“, parc. č. 1460/12 orná
pôda o výmere 798 m2 v spoluvlastníckom podiele 7/8 - ďalej len sporná nehnuteľnosť). Alternatívne sa
domáhali, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom
si zároveň uplatnili náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške 100%.

23. Podľa odvolateľov napadnutý rozsudok je nespravodlivý, súd sa nedostatočne vysporiadal
s podstatnými tvrdeniami žalobcov, nevyjasnil dôležité skutkové otázky, dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd pri hodnotení dôkazov nevyhodnotil
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, neprihliadol na všetko, čo

vyšlo v konaní najavo. Navyše neprihliadol na ustálenú prax v obdobných veciach. Z týchto
dôvodov je odôvodnenie rozsudku neúplné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné, ba dokonca nelogické
a nespravodlivé, čo zakladá inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a v konečnom dôsledku súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Súd zároveň rozsudok odôvodnil v rozpore s § 220 ods. 2 CSP.

24. Poručiteľ A. B. a jeho nebohá manželka E. B. mali dve spoločné deti A. B. a G. D., M. B., ktorí
prichádzali do úvahy ako dedičia po poručiteľovi. Z osvedčení o dedičstve po poručiteľovi vyplýva, že
súd do súpisu jeho aktív nezaradil spornú nehnuteľnosť. Sporná nehnuteľnosť s domom, ktorý na nej

stojí, v celosti pôvodne patrila do BSM rodičov poručiteľa B. B. a E. B., ktorí mali troch synov poručiteľa,
bratov poručiteľa K. B. a B. B.. Po smrti matky E. B. dedičstvo po nej nadobudol pozostalý manžel B. B.
(otec poručiteľa) a jeho synovia B. B., K. B. a A. B., každý nich v podiele 1. Dňa 26.10.1965 uzatvoril otec
poručiteľa B. B. ako predávajúci a B. B. (brat poručiteľa) ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod rodinného domu č. XXX a spoluvlastníckeho podielu 5/8 v spornej nehnuteľnosti. V roku 1967

bola parc. č. 1460/8 zapísaná do LV č. XXX aj s rodinným domov v prospech B. B. v spoluvlastníkom
podiele 6/8 a K. B. 1/8 a poručiteľa 1/8. Dňa 18.7.1967 vo forme notárskej zápisnice N 286/67 bola
medzi B. B. a K. B. ako predávajúcimi a poručiteľom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorej
predmetom bol prevod podielov predávajúcich na domovej nehnuteľnosti s dvorom a záhradou spolu
7/8-inách. V roku 1967 teda spornú nehnuteľnosť a s rodinným domom v celosti nadobudol na základe

predmetnej kúpnej zmluvy poručiteľ. Neskôr však z dôvodu chybných zápisov, ktoré potvrdil aj kataster
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sa opäť stali bratia poručiteľa a poručiteľ, ako tomu bolo pred
uzatvorením kúpnej zmluvy z roku 1967. Pod položkou V.Z.č.312/1997 bol vykonaný zápis protokolu
o oprave chyby v katastri zo dňa 10.12.1997. Podkladom protokolu bola kúpna zmluvy z 26.10.1965
a na základe tejto kúpnej zmluvy z LV č. XXX pre kat. úz. A. bol vlastník A. B. (poručiteľ) vyčiarknutý

z LV a namiesto neho bol zapísaný ako vlastník B. B. brat poručiteľa v spoluvlastníckom podiele
5/8. Z dôvodu chybných zápisov v katastri nehnuteľností spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sa
opätovne stali bratia poručiteľa a poručiteľ v spoluvlastníckych podieloch B. B. 5/8 a 1/8 a K. B. 1/8
a poručiteľ 1/8. Uvedené skutočnosti nevyvrátili, resp. potvrdili aj žalovaní a z rozsudku vyplýva, že ani
súd nemal o nich pochybnosti. Aj keď súd potvrdil skutkové okolnosti tvrdené žalobcami, podľa ktorých

sporné nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva po poručiteľovi, žalobu zamietol s poukazom na to, že
žalovaná 1 nadobudla spoluvlastnícke podiely v súlade so zákonom v dobrej viere. Žalovaná vo svojom
vyjadrení k žalobe nevyvrátila skutočnosť, že dňa 18.7.1967 bola medzi B. B. a K. B. ako predávajúcimi
aporučiteľomakokupujúcimuzatvorenákúpnazmluva,predmetomktorejbolprevodvlastníckehopráva
spornej nehnuteľnosti na poručiteľa.

25. Žalobcovia majú za to, že chybné zápisy v katastri nehnuteľností, na základe ktorých bol poručiteľ
vyčiarknutý z LV boli vykonané zo strany jeho brata účelovo. Poručiteľ zomrel v E. XXXX, dedičské
konanie už tretí rok viazlo a v decembri 1997 bola z nevyjasnených dôvodov vykonaná oprava zápisuv katastri nehnuteľností a hneď po zápise v januári 1998 notár vydal uznesenie o dedičstve. Oprava
chyby a dlhotrvajúce dedičské konanie po poručiteľovi nastali v mimoriadne krátkom čase a žalobca 1
má za to, že išlo o úmyselné konanie a ničím nepodložený záver súdu o dobromyseľnosti žalovaných

a ich právnych predchodcov, pokladá za poburujúci a zneucťujúci pamiatku jeho otca. Čo sa týka
tvrdení žalovanej 1 o nezaplatení dohodnutej kúpnej ceny poručiteľom bratovi B., žalobcovia súdu
potvrdením o prevzatí peňazí preukázali, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalovaná teda
nevyvrátila tvrdenia žalobcov, že sporná nehnuteľnosť patrila v čase smrti poručiteľa poručiteľovi, čo
nevyvrátili ani ostatní žalovaní a bolo to potvrdené súdom. Žalobcovia odmietajú závery súdu, že by

žalovaná 1 nadobudla spoluvlastnícke podiely v súlade so zákonom v dobrej viere. Toto nevyplýva
z vykonaného dokazovania a ani len z vyjadrení žalovanej 1, ktorá potvrdila, že pri nadobudnutí jej
podielov k spornej nehnuteľnosti nemohla byť dobromyseľná a ani jej predchodkyňa, keď uviedla,
že medzi rodinou žalobcov a žalovaných bol od 60-tych rokov zlý vzťah, ktorý vychádzal z toho, že
otec žalobcov (poručiteľ) mal záujem nadobudnúť starý dom s pozemkami od otca žalovanej, pričom
za tieto nehnuteľnosti nikdy nebola zaplatená dohodnutá cena. Preto otec žalovanej bol nahnevaný

na otca žalobcov a vždy mu vytýkal, že pozemkové nehnuteľnosti preto nepatria jemu a užíva ich
neoprávnene. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaná 1 nemôže byť vôbec dobromyseľná v tom, že
spornú nehnuteľnosť jej vlastnícky patrí a dobromyseľní nemohli byť ani jej predchodcovia. Žalovaná
1 bola uzrozumená s tým, že spornú nehnuteľnosť nadobudol poručiteľ od jej otca a túto aj poručiteľ
užíval. Predmetnú skutočnosť nepopieral ani otec žalovanej 1, ktorý bol iba nahnevaný, že mu údajne

poručiteľ neuhradil dohodnutú kúpnu cenu. Odvolatelia nastolili otázku: „Ako môžem byť dobromyseľný
v tom, že mi vec patrí, ak ju od roku 1967 užíva iná osoba, na ktorú sa hnevá celá moja rodina?“.

26. Odvolatelia pokračovali, že z rozsudku vyplýva, že súd predchodcov žalovanej 1 považoval za
nepravých dedičov a dobromyseľnosť žalovanej 1 založil iba na rozhodnutí štátnych orgánov, t.j.

notára v dedičskom konaní a údajov katastra, ktoré však boli hodnoverne vyvrátené. Nadväzne
odvolatelia poukázali na obsiahle state z rozhodnutia Veľkého senátu obchodného kolégia NS SR
sp. zn. IVObdo 2/2020, z ktorého okrem iného zdôraznili, že či držiteľ veci je dobromyseľný treba
hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí, rozhodujúce
je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte rozumne požadovať, mal, mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať
pochybnosť o tom, že mu vec patrí. K nadobudnutiu vlastníckeho práva od neoprávneného na
základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri môže však dôjsť skutočne len v mimoriadnych
situáciách, v ktorých dobromyseľný nadobúdateľ nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je
po ňom možné rozumne požadovať spoznať, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá

skutočnosti. Dobromyseľnosť nadobúdateľov je pritom nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo
bolo nadobudnuté aj od nevlastníka. Samotná dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za následok nadobudnutie vlastníctva od
nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon na základe ktorého mal prevodca alebo jeho právny
predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný. V prípade derivatívneho

nadobudnutia vlastníctva (včítane prechodu na základe dedenia) je nevyhnutné, aby prevodca bol
skutočným vlastníkom prevádzanej veci. Súčasťou princípu právnej istoty je síce dôvera v rozhodnutia
(v akty) štátu, alebo iných orgánov verejnej moci, avšak túto nie je možné vnímať absolútne. Absenciu
vlastníckeho práva na strane prevodcu nie je možné zhojiť iba odkazom na princíp právnej istoty
argumentujúc správnosťou aktov štátu. V súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva je dobrá viera

nadobúdateľa významná aj v prípade nadobudnutia veci z dedičstva od dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené podľa § 486 Občianskeho zákonníka. Materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností je
vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so
skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený, preto iba viera
nadobúdateľa v správnosť údajov v katastri nestačí na prelomenie zásady nemo plus iuris. De lege lata

vychádza náš právny poriadok z predpokladu, že ak zákon neustanoví inak, nikto nemôže previesť na
iného vlastnícke právo, ktorým sám nemôže disponovať (nález I.ÚS 510/2016 z 19.2021). O dobrú vieru
ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosť ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho
sohľadomaokolnostiapovahuprípadupožadovať,nemal,prípadnenemoholmaťdôvodnépochybnosti
o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností,

takéto právo nesvedčí.

27. Odvolatelia pokračovali, že úvahy súdu sú mylné, keď v rozsudku uvádza, že osoba, ktorá nadobúda
od nepravého dediča vec, môže ale aj nemusí mať vedomosť o tom, že nadobúda vec od nepravéhodediča. Z ust. § 486 OZ, na ktorý súd poukazuje, vyplýva pravý opak, že nadobúdateľ musí byť
dobromyseľný, aj keď nadobúda od nepravého dediča a to aj s poukazom na predmetné rozhodnutie
Veľkého senátu obchodného kolégia NS SR sp. zn. IV Obdo 2/2020, podľa ktorého dobromyseľnosť

nadobúdateľov je nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo bolo nadobudnuté aj od nevlastníka.

28. Podľa odvolateľov súd si vo svojich záveroch odporuje, keď raz uvádza k problematike nadobudnutia
vlastníckeho práva prevodom alebo prechodom od nepravého dediča že platí, že ak je nadobúdateľ
vlastníckehoprávadobromyseľný,jehovlastníckeprávoknehnuteľnostijenespochybniteľnéanásledne

uvádza, že je bezvýznamné, či nepravý dedič vedel alebo nevedel, prípade mal vedieť, že je dedičom
nepravým, totiž prevádza na iného viac práv, než sám má, lebo nárok na nadobudnutie dedičstva
má pravý dedič. Ďalej súd uvádza, že predpokladom tejto špeciálnej ochrany vlastníckeho práva
nadobúdateľa je jeho dobromyseľnosť v tom, že takéto nehnuteľnosti nadobúda od osoby, ktorá tieto
nadobudla ako pravý dedič v rámci dedičského konania, a ak by nadobúdateľ dobromyseľný nebol, je
povinný takúto nehnuteľnosť vydať dedičovi. Nemožno teda súhlasiť so súdom a tvrdiť, že žalovaná 1

nadobudla spornú nehnuteľnosť v dobrej viere s ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie,
navyše, ak hodnovernosť tejto evidencie bola vyvrátená, pričom žalovaná 1 a jej predchodcovia
vedeli, že sporná nehnuteľnosť bola predaná poručiteľovi. Z tohto dôvodu žalobcovia odmietajú, že
by žalovaná strana ani pri náležitej opatrnosti nemala dôvod spochybňovať predmet dedičstva. Podľa
nálezu I.ÚS 163/2019 z 24.4.2019 k nadobúdaniu vlastníckeho práva prostredníctvom ochrany dobrej

viery nadobúdateľa môže dochádzať len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný (M.M.III.ÚS 60/2018). Dobrá viera musí byť hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.

29. Podľa odvolateľov nemožno opomenúť, že spornú nehnuteľnosť, ako aj rodinný dom na nej stojaci,
do svojej smrti poručiteľ ako vlastnú užíval a následne ho užíval jeho syn žalobca 1, ktorý do roku 2020
bol aj výlučným vlastníkom rodinného domu. Poručiteľ, po jeho smrti manželka, následne žaloba 1,
sporný pozemok a rodinný dom užívali dobromyseľne a nepretržite ako svoj vlastný od roku 1967, čo
potvrdilo niekoľko obyvateľov obce v čestných prehláseniach, aj Obec A., ktorá potvrdila, že žalobca

1 platil daň z nehnuteľnosti za spornú nehnuteľnosť. Žalobca 1 sa o skutočnosti, že nehnuteľnosť je
zapísaná na LV v spoluvlastníckom podiele poručiteľa a jeho bratov dozvedel po tom, ako sa rozhodol,
že nehnuteľnosti predá. Uvedené relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú nedobromyseľnosť
žalovanej 1 pri nadobúdaní sporných nehnuteľností súd nedôvodne vôbec nebral do úvahy a s týmito
dôkazmi sa v rozsudku nijako nevysporiadal.

30. Nemožno opomenúť, že kúpnu zmluvu na základe ktorej poručiteľ nadobudol spornú nehnuteľnosť,
neuzatváral iba predchodca žalovanej 1, ale aj predchodca žalovaných 2 a 3, pričom žalovaní 2 a 3 vo
vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobným návrhom súhlasia. V rozpore s tým súd v rozsudku uviedol,
že žalovaní 2 a 3 k veci nemali žiadne vyjadrenie. Aj vyjadrenie žalovaných 2 a 3 vyvracia tvrdenia

žalovanej 1 o jej dobromyseľnosti. Napriek tomu, že žalovaní 2 a 3 súhlasili so žalobou, súd rozhodol
jej zamietnutím.

31. Podľa odvolateľov neobstojí ani záver súdu, že žalobca 1, resp. jeho právny predchodca sa neriadil
zásadou, že zákony sú písané pre bdelých. Žalobcovia a ich predchodcovia o svojej práva dbali, spornú

nehnuteľnosti od roku 1967 užívali, riadne sa o ňu starali.

32. Odvolatelia pokračovali, že napriek tomu, že samotnou žalobou sa spochybňovalo aj to, či
spoluvlastnícky podiel zomrelého K. B. (brat poručiteľa) prináleží zomrelému bratovi poručiteľa,
v priebehu konania vo veci prebehlo ohľadne spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti

dodatočné dedičské konanie po nebohom K. B., v ktorom spoluvlastnícky podiel brata poručiteľa K. B.
nadobudli žalovaný 2 a K. B., každý v podiele 1/24. Predmetné dodatočné dedičské konanie inicioval
samotný súd, napriek tomu, že odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu o prerušení
konania do právoplatného skončenia veci novoobjaveného dedičstva po K. B.. Takýto postup súdu
pokladajú odvolatelia za procesný postup, ktorý znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu
v súčasnosti sú ako vlastníci na spornej nehnuteľnosti na LV uvedení žalobca 1 v podiele 1/8, žalovaná
1 I. J. v podiele 1/8 a 5/8, žalovaný 2 K. B. v podiele 2/24 a K. B. v podiele 1/24. Keďže po začatí
konania práva a povinnosti, o ktorých sa koná, prešli na iný subjekt, ako k tomu bolo pri podaní žalobya to na žalovaného 2 a K. B., s poukazom na ust. § 79 a § 80 CSP, žalobcovia navrhli súdu, aby do
konania ako žalovaný vstúpil K. B. a aby žalovanými tak boli I. J., K. B. a K. B. v súčasnosti ako žijúci
spoluvlastníci zapísaní na LV k spornej nehnuteľnosti. Súd však o predmetnom návrhu nerozhodoval.

Čo sa týka žalovanej 3 E. L., žalobcovia na podnet súdu na pojednávaní 18.1.2024 voči jej osobe vzali
žalobu späť. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 154/2010 zo 16.12.2010, podľa ktorého
súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi a požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali
po tomto dni nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu, procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý po

prerušení zastavil krajský súd, no okresný súd v rozpore s citovaným judikátom inicioval prejednanie
novoobjaveného dedičstva sám, pokladajú za absurdný.

33. Zo žaloby ako aj žalobcami predložených dôkazov, o čom nemal pochybnosti ani súd, jasne vyplýva,
že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti a že súd tento poručiteľov majetok
v dedičských konaniach po ňom do súpisu aktív dedičstva nezaradil, a nebolo pochybné ani preukázanie

naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení.

34. V záverečnej časti odvolania odvolatelia zhrnuli, že závery súdu vyplývajúce z rozsudku nie sú
presvedčivé, nie sú prijateľné a nie sú ani racionálne a spravodlivé. Súd sa pri rozhodovaní odchýlil
od súdnej praxe, ktorú nebral do úvahy, nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti a vôbec neprihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Rozsudok je protirečivý,
pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. aj keď dospel k správnym skutkovým zisteniam,
tieto nesprávne právne posúdil. Navyše súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, keďže súd uznesenie odvolacieho súdu o prerušení konania nerešpektoval a v rozpore s ním
dal podnet na dodatočné dedičské konanie po bratovi poručiteľa. V rozsudku absentuje vysvetlenie
ohľadne toho, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, najmä žalobcov,
ohľadne ne/dobromyseľnosti žalovanej 1, pričom súd neodôvodnil, prečo voči nej nepostupoval v súlade
s rozhodnutiami súdov, na ktoré sám poukazoval. Vo vzťahu k žalovaným 2 a 3 uviedol, že nemali žiadne

vyjadrenie a rozhodol v neprospech žalobcov, aj keď žalovaní 2 a 3 so žalobou súhlasili.

35. Žalovaný 2 v písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcov uviedol, že s odvolaním
nesúhlasí, ako ani s tým, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Na základe súdneho rozhodnutia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.12.2023 zdedil predmetnú vec a v súčasnosti je zapísaný aj na LV.

Na základe tohto uznesenia bola stanovená hodnota majetku poručiteľa na sumu 1.000,- eur (kde je
spoluvlastníkom podielu 2/24 k celku). Následne dal vyhotoviť kúpnopredajnú zmluvu, ktorou chcel
predať svoj podiel žalobcovi 1 za cenu 666,- eur. Žalobca pokusy o rozhovor, stretnutie a dohodu rázne
odmietol. K poznámke, že žalovaní 2 a 3 súhlasili so žalobným návrhom doplnil, že nemali na začiatku
všetky relevantné informácie a nechceli byť zatiahnutí do súdneho sporu.

36. Žalovaná 1 v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

37. Žalovaná 1 uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a spravodlivé,

keďže spoluvlastnícky podiel vo výške 5/8 nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke na základe
uzneseniaOkresnéhosúduGalantač.k.12D/119/2010zodňa24.2.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť
28.3.2011. Matka žalovanej nadobudla tento podiel od svojho manžela B. B. na základe osvedčenia
o dedičstve sp. zn. D 220/00 zo dňa 4.9.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.9.2000. Žalovaná 1
spoluvlastnícky podiel 1/8 k celku k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla na základe uznesenia

Okresného súdu Galanta č.k. 18D/29/2020 zo dňa 23.4.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.4.2020.
Žalovaná nadobudla spoluvlastnícke podiely 5/8 a 1/8 v súlade so zákonom a v dobrej viere. Vlastnícke
právo ohľadom 5/8 bolo dokonca potvrdené dvakrát. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva na LV neboli
žiadne ťarchy, ani žiadne poznámky, ktoré by spochybňovali vlastnícke právo otca alebo matky
žalovanej. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná, nakoľko sama uviedla,

že otec žalobcu 1 mal záujem nadobudnúť dom s pozemkami od otca žalovanej 1, bola vtedy ešte mladá
a jej otec bol nahnevaný na otca žalobcu 1, keď mu vyčítal, že mu nebola uhradená kúpna cena. Jej otec
vždy uvádzal, že predmetné nehnuteľnosti nepatria rodine žalobcu, ale patria im. Dobrá viera žalovanej
1 okrem právoplatných dedičských rozhodnutí vyplýva aj zo skutočnosti, ktoré uviedla vo vyjadreníz 2.11.2020, že otec žalovanej bol nahnevaný na otca žalobcov, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
neužíva oprávnene a patria jemu. Nemala vedomosť o tom, že existuje nejaká kúpna alebo obdobná
zmluva. Chápala to tak, ako uviedli jej rodičia, že otec žalobcov mal záujem o predmetné nehnuteľnosti,

avšak nikdy nebola zaplatená kúpna cena a z uvedeného dôvodu podľa vyjadrení otca žalovanej,
nehnuteľnosť patrí jemu a otec žalobcov tieto užíva neoprávnene.

38. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná 1 poukázala na listinné dôkazy a to listinu zo dňa 17.7.1967 na
č.l. 96, ktorou sa malo potvrdiť prevzatie peňazí 10.000,- Kčs za predmetný spoluvlastnícky podiel medzi

B. (H.) B. (otec žalovanej 1) a A. B. (otec žalobcu 1). Avšak na druhý deň 18.7.1967 v kúpnej zmluve
zmluvné strany vyhlásili, že predmetná kúpna cena 10.000,- Kčs bude vyplatená až po podpise zmluvy.
Tieto dve listiny sú teda v rozpore, pričom notárska zápisnica neguje údajné potvrdenie o prevzatí sumy
10.000,- Kčs zo dňa 17.7.1967. Listinu zo dňa 17.7.1967 podpísal aj žalobca 1 ako údajný svedok, ktorý
mal v tom čase 9 rokov. Týmto bolo preukázané, že laické tvrdenie otca žalovanej 1, o ktorých mala
vedomosť žalovaná 1, že nehnuteľnosti nepatria rodine žalobcu 1, lebo mu nebola vyplatená kúpna

cena, majú reálny základ a vyvolali u žalovanej 1 oprávnený dojem, že vlastníkom je naďalej jej rodina,
ktorá skutočnosť bola následne potvrdená dvakrát právoplatnými dedičskými rozhodnutiami.

39. K vyjadreniu odvolateľov, že žalovaná 1 tolerovala užívanie nehnuteľnosti žalobcom 1, čo by
neurobila, ak by mala byť dobromyseľná, uviedla, že je zavádzajúce. Žalobca 1 je výbušnej povahy,

v dôsledku čoho s ním nekomunikuje, vypratanie pozemkov by sa muselo uskutočniť za asistencie
polície. Okrem toho predmetnú parcelu má žalovaná 1 iba v spoluvlastníctve aj žalobca 1 má k nej
spoluvlastnícke právo. Čo sa týka tolerancie žalovanej 1, žalobca 1 veľmi dobre vedel, že žalovaná
1 odkúpila v rámci dedičského konania v roku 2020 ďalší podiel (1/8) a začala uskutočňovať kroky
k tomu, aby spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti bolo zrušené a vyporiadané reálnym rozdelením. Správne

predpokladala, že so žalobcom nebude možné sa dohodnúť a odkúpiť jeho menšinový podiel, preto
požiadala geodeta o vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie parcely podľa podielov. Táto
skutočnosť zrejme aktivizovala žalobcu 1, aby narýchlo podal okrem iných žalobu na súd.

40. Žalovaná 1 pokračovala, že žalobca 1 v priebehu konania predložil čestné prehlásenia rovnakého

textu, avšak podpísané osoby sú jednak príbuzní žalobcu a tiež majú so žalobcom priateľský vzťah.
Žalobca okrem uvedených nehnuteľností užíva aj ďalšie nehnuteľnosti v susedstve bez súhlasu ich
vlastníkov. Je potom otázne prečo nepredložil čestné prehlásenie od spoluvlastníkov týchto označených
nehnuteľností. Charakter a spôsob akým žalobca 1 užíva cudzie nehnuteľnosti preukazuje aj to, že užíva
ďalšie pozemky bez súhlasu ich vlastníkov. K argumentu, že žalobcovia majú vyšší záujem, lebo na

časti pozemku stojí rodinný dom, žalovaná 1 uviedla, že vlastníkom tohto rodinného domu je označená
právnická osoba - obchodná spoločnosť, ktorej žalobcovia nie sú ani spoločníkmi, ani konateľmi. Pokiaľ
žalobcovia v odvolaní poukazujú na rozhodnutie Veľkého senátu Obchodného kolégia NS SR sp. zn.
1VObdo/2/2020, tento rozsudok rieši zásadu nemo plus iuris, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky
už dávno prekročil v prípadoch dedenia v zmysle § 486 OZ. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to,

že príslušný okresný úrad katastrálny odbor na LV vyznačil, že hodnovernosť a záväznosť z údajov
o vlastníckom práve k predmetnému pozemku bola vyvrátená a tým pádom, že žalovaná 1 nemohla
byť dobromyseľná, toto vyznačenie sa uskutočnilo až v roku 2020, kedy žalovaná už 10 rokov vlastnila
predmetné spoluvlastnícke podiely podľa rozhodnutí v dedičskom konaní. Ak žalobcovia uvádzajú, že
žalobca 1 mal záujem vyporiadať pozemky dohodou, s čím žalovaná nesúhlasila, žalobca 1 si protirečí,

prečo by mal záujem vysporiadať niečo, čo podľa jeho tvrdení patrí výlučne jemu. Položila tiež otázku,
ako môže žalovaný 2 súhlasiť so žalobným návrhom, ak následne ponúkol svoj podiel žalobcovi 1
na predaj. V závere podania žalovaná 1 navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
a žalovanej 1 priznal náhradu trov odvolacieho konania.

41. Žalobcovia v replike reagujúc na vyjadrenia žalovanej 1 a žalovaného 2 k ich odvolaniu uviedli, že
naďalej považujú žalobu ako aj odvolanie za dôvodné a navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby napadnutý
rozsudok zmenil, pričom si zároveň uplatnili priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu.

42. V úvode žalobcovia poukázali na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/154/2010, podľa ktorého súdna
prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. Z nálezu z Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 482/2013 zdôraznili, že z celkovej doterajšej
rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení, či určitéveci patria do dedičstva po poručiteľovi. Zo žaloby, ako aj z dôkazov predložených žalobcami, o čom
nemal pochybnosti ani súd, jasne vyplýva, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej
nehnuteľnosti a že súd tento poručiteľov majetok v dedičských konaniach po ňom do súpisu aktív

nezaradil. Rovnako nebolo pochybné ani preukázanie naliehavého právneho záujmu na predmetnom
určení. Uvedené v konaní nebolo spochybnené a pochybnosti o tom nemal ani súd (bod 11 rozsudku).
Napokon s rozhodnutím a teda aj so závermi súdu súhlasí aj žalovaná, keďže rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za správne a spravodlivé. To znamená, že sporným v danom konaní je ne/
dobromyseľnosť nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovanej k spornej nehnuteľnosti a nie to, či

poručiteľ ne/bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nakoľko súd dospel k záveru, že
poručiteľ bol jej vlastníkom a tento záver žalovaná nenamietala.

43. Žalovaná podľa žalobcov podiely k spornej nehnuteľnosti nadobudla v rozpore so zákonom a bez
akejkoľvek dobromyseľnosti. Žalobcovia pritom iba poukázali na konkrétne slová, ktoré žalovaná
sama tvrdila a ktoré preukazujú, že nemohla byť dobromyseľná. Bez ohľadu na to, či žalovaná vo

svojom detskom veku ne/mala vedomosť o tom, že existuje nejaká kúpna alebo obdobná zmluva,
táto kúpna zmluva existuje, bola uzavretá 18.7.1967 vo forme notárskej zápisnice medzi B. a K. B.
(bratia poručiteľa) ako predávajúcimi a poručiteľom ako kupujúcim, pričom jej predmetom bol prevod
podielov predávajúcich a to nielen na spornej nehnuteľnosti, ale aj na domovej nehnuteľnosti a na
základe tejto kúpnej zmluvy bol vykonaný aj vklad v katastri v prospech poručiteľa. Je nelogické, že

nadobudnutie spornej nehnuteľnosti poručiteľom žalovaná spochybňuje, avšak nadobudnutie rodinného
domustojacehonanejnadobudnutéhoporučiteľomnazákladetejistejkúpnejzmluvynikdynenamietala.
Žalovaná nemôže byť vôbec dobromyseľná v tom, že jej podiel na spornej nehnuteľnosti vlastnícky
patrí a nemohli byť dobromyseľní ani jej predchodcovia. Žalovaná bola uzrozumená s tým, že spornú
nehnuteľnosť nadobudol poručiteľ od jej otca a strýka a túto až do svojej smrti užíval a následne jeho

potomkovia. Opak žalovaná nepreukázala. Z každého jej vyjadrenia vyplýva, že už v detstve si bola
vedomá toho, že spornú nehnuteľnosť aj s rodinným domom užíval poručiteľ, pričom práve aj táto
jej vedomosť alebo pochybnosti o tom, komu spoluvlastnícky sporné nehnuteľnosti patria, zakladá jej
nedobromyseľnosť.

44. Pokiaľ žalovaná namieta platnosť listiny o prevzatí peňazí s poukazom na to, že podľa kúpnej zmluvy
kúpna cena mala byť vyplatená po podpise zmluvy, obsah kúpnej zmluvy nemá vplyv na existenciu,
resp. platnosť potvrdenia o prevzatí peňazí, ktoré potvrdil aj samotný otec žalovanej. Uvedené je však
v odvolacom konaní irelevantné, keďže skutkové okolnosti tak, ako ich uviedli žalobcovia, boli potvrdené,
ako aj to, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Úvahy ohľadne ne/

vyplatenia kúpnej ceny poručiteľom otcovi žalovanej nezakladajú jej dobromyseľnosť a už vonkoncom
nie v prípade, kedy spornú nehnuteľnosť jej rodina ani len neužívala, užíval ich poručiteľ s jeho
rodinou, čo žalovaná a jej predchodcovia tolerovali. Užívanie spornej nehnuteľnosti žalobcom 1 a jeho
predchodcami potvrdilo päť starších obyvateľov obce a sedem ďalších potvrdilo, že spornú nehnuteľnosť
užíval výlučne žalobca 1. Aj Obec A. potvrdila, že žalobca 1 platil za spornú nehnuteľnosť daň

z nehnuteľnosti. Je irelevantné, či osoby, ktoré potvrdili užívanie spornej nehnuteľnosti žalobcami a ich
predchodcami sú alebo nie sú ich príbuzní, resp. ich priatelia, pretože užívanie spornej nehnuteľnosti
žalobcami potvrdila aj samotná žalovaná. Rovnako je irelevantné aj to, akej povahy je ten ktorý žalobca.
Čo sa týka poukazovania žalovanej na užívanie ďalších pozemkov žalobcom 1, nie jasné ako toto súvisí
s predmetným konaním.

45. Nadväzne žalobcovia poukázali na rozhodnutie Veľkého senátu Obchodného kolégia NS SR
sp. zn. 1VObdo/2/2020, z ktorého okrem iného zdôraznili, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva
od neoprávneného na základe dobrej viery nadobúdateľa k zápisu v katastri nehnuteľností môže
dôjsť skutočne len v mimoriadnych situáciách, v ktorých dobromyseľný nadobúdateľ nemohol ani pri

vynaložení všetkého úsilia, ktoré je po ňom možné rozumne požadovať, spoznať, že stav zapísaný
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti. Súčasťou princípu právnej istoty je síce dôvera
vrozhodnutia(vakty)štátualeboinýchorgánovverejnejmoci,avšaktútoniejemožnévnímaťabsolútne.
Materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností je vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom
prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. Iba viera nadobúdateľa v správnosť

údajov v katastri nestačí na prelomenie zásady nemo plus iuris (nález I.ÚS 510/2016). Žalobcovia
sú si vedomí toho, že Občiansky zákonník umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka,
od nepravého dediča, avšak iba za predpokladu, ak toto nadobudnutie bolo dobromyseľné. Je pritom
nepodstatné koľkokrát je nadobudnutie dedičstva v dedičskom konaní potvrdené, ak nadobudnutienie je dobromyseľné. Žalobcovia tiež poukázali na závery ÚS SR v náleze I.ÚS 163/2019, z ktorého
zdôraznili, že k nadobúdaniu vlastníckeho práva prostredníctvom ochrany dobrej viery nadobúdateľa
môže dochádzať len celkom výnimočne pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ

je dobromyseľný. Dobrá viera pritom musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí
javiť ako spravodlivé. Z rozsudku vyplýva, že súd predchodcov žalovanej považoval za nepravých
dedičov a dobromyseľnosť žalovanej založil iba na rozhodnutí štátnych orgánov v dedičskom konaní
a na zápisoch na LV, pričom údaje katastra boli hodnoverne vyvrátené.

46. Je pravdou, že žalobca mal záujem vyporiadať spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
dohodou, resp. vydržaním, čo žalovaná odmietla. Pokusom o dohodu, resp. vydržanie, sa žalobca 1
resp. žalobcovia iba snažili vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou, s čím však žalovaná nesúhlasila, takže
žalobcovia nevideli inú možnosť, ako podať predmetnú žalobu. Faktom je, že v katastri nehnuteľností
záhadným spôsobom došlo k chybným zápisom, na základe ktorých sa spoluvlastníkmi spornej

nehnuteľnosti opätovne stali jeho predošlí spoluvlastníci, bratia poručiteľa a poručiteľ, hoci sporná
nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy v celosti patrila poručiteľovi. K chybným zápisom došlo
v roku 1997, čo kataster potvrdil. Podkladom protokolu bola kúpna zmluva z 26.10.1965 č. RI 294/66
uzatvorená medzi otcom poručiteľa bratom poručiteľa, a nie kúpna zmluva uzatvorená neskôr vo
forme notárskej zápisnice medzi poručiteľom a jeho bratmi. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol z LV

vyčiarknutý poručiteľ a namiesto neho bol zapísaný jeho brat B. B. v spoluvlastníctve 5/8. Na základe
šetrenia katastrálny odbor zistil duplicitné vlastníctvo k spornému pozemku a LV obsahuje poznámku,
že hodnovernosť a záväznosť údajov vlastníckeho práva k pozemku registra E KN parc. č. 1460/12
bola vyvrátená. To, kedy bolo vyvrátenie hodnovernosti vyznačené na LV k spornej nehnuteľnosti,
nepreukazuje dobromyseľnosť žalovanej, ktorá už v detstve bola uzrozumená s tým, že jej otec sa hnevá

na poručiteľa, nakoľko poručiteľ spornú nehnuteľnosť užíval ako vlastnú.

47. Čo sa týka žalovaných 2 a 3, faktom je, že s obsahom žaloby ako aj s návrhom žalobcov sa
oboznámili, pričom vo vyjadrení k žalobe jednoznačne uviedli, že súhlasia so žalobným návrhom,
čo žalovaný 2 vo svojom vyjadrení k odvolaniu nespochybnil. Pokiaľ sa žalovaná 1 pýta, ako môže

žalovaný 2 súhlasiť so žalobným návrhom, ak následne ponúka svoj podiel na odpredaj, takéto konanie
žalovaného 2 je aj podľa žalobcov nelogické a nezmyselné. Pravdepodobne v priebehu konania si
žalovaný 2 svoj postoj rozmyslel a snaží sa získať peniaze od žalobcov, avšak žiadny zo žalovaných
svoju dobromyseľnosť nepreukázal, žalovaný 2 sa o to ani len nepokúsil. Je pritom irelevantné, že
žalovaný 2 podiel na spornej nehnuteľnosti zdedil od nepravého vlastníka a že na základe takéhoto

dedenia je teraz zapísaný na LV ako vlastník, keďže pri nadobudnutí dedičstva od nepravého vlastníka
nebol dobromyseľný a nebol dobromyseľný ani jeho predchodca, ktorý ani len nenamietal užívanie
spornej nehnuteľnosti predchodcom žalobcov. Ani jeden zo žalovaných nevyvrátil tvrdenia žalobcov
ohľadne toho, že sporná nehnuteľnosť patrila v čase smrti poručiteľa poručiteľovi. K tomuto záveru
dospel aj súd. Nadobudnutie spornej nehnuteľnosti žalovanými v súlade so zákonom a v dobrej viere

nevyplýva z vykonaného dokazovania a nevyplýva ani len z vyjadrení a konaní žalovaných a ich
predchodcov.Čosatýkazmenyžalovaných,žalobcovianemaliinúmožnosťakoviackrátžiadaťozmenu
okruhu žalovaných, keďže počas konania práva a povinnosti, o ktorých sa malo konať, prešli na iné
subjekty.

48. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

49. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
stranou,vktorejneprospechbolorozhodnutievovýrokochIII.aIV.vydané(§359CSP),protirozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie vo výroku III., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku IV., ktorým bolo rozhodnuté
onáhradetrovprvoinštančnéhokonania,zrušiť(§389ods.1písm.b)CSP)avecvrátiťnaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

50. Predmetom konania vymedzeným žalobou je určenie, že do dedičstva po nebohom poručiteľovi
A. B. patrí nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Šaľa pre kat. úz. A. na
LV č. XXX parcela registra „E“ č. 1460/12 orná pôda o výmere 798 m2 v spoluvlastníckom podiele
7/8. Prvoinštančný súd žalobu zamietol s použitím ust. § 486 Občianskeho zákonníka v podstate

s odôvodnením, že žalovaná 1 nadobudla spoluvlastnícke podiely na dotknutej nehnuteľnosti dedením
v súlade so zákonom a v dobrej viere, keď notár prejednávajúci dedičstvo vychádzal z údajov katastri
nehnuteľností a žalovaná strana ani pri náležitej opatrnosti nemala dôvod spochybňovať predmet
dedičstva a súdne rozhodnutia.

51. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale

i dôvodmi uplatnenými v odvolaní, bolo posúdiť danosť odvolacích dôvodov a to, že súd vytknutým
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcov, aby uskutočňovala jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v intenciách podaného

odvolania popísaného vyššie, a záveru súdu, že dotknutá nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po
poručiteľovi, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu zamietnuť.

52. Prioritne bolo nevyhnutné sa vysporiadať so skutočnosťou, že žalobcovia podali odvolanie proti
napadnutému rozsudku výslovne v celom rozsahu a teda i voči výroku I., ktorým súd konanie voči

žalovanej 3 zastavil a od neho závislého výroku II., ktorým súd vyslovil, že žalovaná 3 a žalobcovia
nemajú vzájomnú povinnosť na trovy konania.

53. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 18.1.2024 právny zástupca
žalobcov zobral žalobu voči žalovanej 3 späť z dôvodu, že nie je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti a zároveň žiadal, aby súd žalovanej 3 náhradu trov konania nepriznal s tým, že
ani žalobcovia si voči nej nárok na náhradu trov konania neuplatňujú. Nadväzne na predmetnom
pojednávaní súd prijal uznesenie v rozsahu výrokov I. a II. predmetného rozsudku.

54. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

55. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

56. Citované ustanovenie § 359 CSP umožňuje právo podať odvolanie strane len v tom prípade, ak
bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo

v neprospech strany bude, či sa ne/rozhodlo v súlade s jej návrhom, teda či dotknutej strane vznikla
nejaká formálna i keď len nepatrná ujma na jej právach.

57. Keďže v danom prípade odvolaním žalobcov tiež napadnutými výrokmi I. a II. preskúmavaného
rozsudku bolo rozhodnuté plne v súlade s ich návrhom v ich prospech a danými výrokmi im nevznikla

žiadna ujma, rozhodnutie teda nebolo vydané v neprospech žalobcov, je potrebné uzavrieť, že
žalobcovia nemali subjektívne právo na podanie odvolania voči dotknutým výrokom I. a II.. V dôsledku
toho bolo nevyhnutné, aby odvolací súd odvolanie žalobcov 1 až 6 proti výrokom I. a II. napadnutého
rozsudku s použitím cit. ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenými osobami odmietol (výrok I.).

58. Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení daného rozsudku
jednoznačneapreskúmateľneneuviedolakovôbecvovecirozhodol,resp.zakýchkonkrétnychdôvodov
žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, zamietol. Spojitosť v odôvodnení uvedených
predbežných záverov súdu so spôsobom rozhodnutia vo veci samej súd neprípustne ponechal na
domýšľanie si čitateľom. V odôvodnení tak absentuje dostatočné vysvetlenie myšlienkového postupu

súdu vedúceho k zamietnutiu podanej žaloby. Tým bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. b) CSP.59. Prvoinštančný súd na vec aplikoval ust. § 486 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. –
v texte aj len OZ), podľa ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo
dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to nadobudol od oprávneného dediča.

60. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia súdu
o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa napriek tomu, že ho nemala nadobudnúť buď vôbec alebo nie
v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o veci, ktoré poručiteľ ku dňu
smrti vlastnil, nie o veci, ktoré v jeho vlastníctve neboli. Inak by nešlo o nadobudnutie veci poručiteľa,

ktoré boli po jeho smrti súdom prikázané neoprávnenému dedičovi, ale jednalo by sa o veci tretej osoby.
Takú ochranu osobe, ktorá by nadobudla vlastnícke právo k veciam nepatriacim poručiteľovi a ktoré by
napriek tomu boli prejednané v rámci dedičského konania Občiansky zákonník neposkytuje. Tento záver
je obsiahnutý v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 28Cdo 2264/2009 a opakovane bol akceptovaný následnými
rozhodnutiami NS ČR napríklad sp. zn. 28Cdo 3908/2014, 22Cdo 2320/2023.

61. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil keď vychádzajúc
z na vec sa nevťahujúceho cit. § 486 OZ, mal za to, že žalovaná 1 predmetnú nehnuteľnosť (resp.
spoluvlastnícke podiely na nej) nadobudla od nepravého dediča, v dôsledku čoho by mala byť chránená
tak,akokebyjunadobudlaodoprávnenéhodediča.Pokiaľtedaprvoinštančnýsúdprijalzáver,ženapriek
zápisu na LV XXX žalovaný 1, ani K. B., resp. jeho dedičia žalovaní 2 a 3 nie sú vlastníkmi pozemku

poručiteľov (ods. 11 preskúmavaného rozsudku), potom ak na základe dedičských rozhodnutí mali tento
pozemok nadobúdať žalovaní, keďže išlo o vec, ktorá vo vlastníctve poručiteľov ku dňu ich smrti nebola,
nevzťahuje sa na nich ochrana v zmysle cit. § 486 OZ.

62. Odhliadnuc od toho, súdom prvej inštancie aplikované ust. § 486 OZ výslovne vyžaduje

dobromyseľnosť nadobúdateľa veci od nepravého dediča a preto jeho záver v ods. 28 odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku, že nadobúdateľ môže, ale aj nemusí mať vedomosť o tom, že nadobúda vec
od nepravého dediča, nie je správny. Otázka dobrej viery nadobúdateľa je v takom prípade rozhodná.

63. Prvoinštančný súd skonštatoval, že sporná je dobromyseľnosť žalovanej strany pri nadobudnutí

dedičstva, pričom následne riešil už len dobromyseľnosť žalovanej 1. Otázkou dobromyseľnosti
žalovaných 2 a 3, podľa katastra nehnuteľností ďalších spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, sa
vôbec nezaoberal. Dobromyseľnosť žalovanej 1 pritom založil výlučne na tom, že svoje spoluvlastnícke
podiely na dotknutej nehnuteľnosti nadobudla na základe označených dedičských rozhodnutí, ktoré
vychádzali z aktuálnych zápisov spoluvlastníckeho práva jej právnych predchodcov v katastri

nehnuteľností.

64. Pokiaľ prvoinštančný súd dobrú vieru, resp. dobromyseľnosť žalovanej 1 odvodzuje od zápisu
v katastri nehnuteľností, touto otázkou sa podrobne zaoberal Veľký senát Obchodnoprávneho kolégia
NS SR v uvedenej veci sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, v ktorom prijal zjednocujúci záver

(ktorý v zmysle čl. 2 CSP možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít),
že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľnosti o jej
(predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke
právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti
v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností nie je možné chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by
malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnostiam.
Aby však došlo de iure k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a nielen k zmene
faktického stavu (t.j. zapísanému v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky
a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo

len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva
na strane nadobúdateľa a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom. Absenciu vlastníckeho práva na strane prevodcu
(okrem zákonom predpísaných výnimiek) vzhľadom na uvedené nie je možné zhojiť ani odkazom na
princíp právnej istoty argumentujúc správnosťou aktov štátu a preto nie je možné dospieť k záveru,

že by mala byť priznaná ochrana „vlastníckemu právu nadobúdateľa“, hoci konajúcemu v dobrej viere.
Predpokladom uplatnenia tejto zásady a teda aj princípu právnej istoty je, že nadobúdateľ vec nadobudol
od skutočného vlastníka a nie od nevlastníka. Je tak zrejmé, že ak „nadobúdateľ nehnuteľnosti“ mal
nadobudnúť vec od osoby, ktorá v skutočnosti nebola jej vlastníkom, toto vlastnícke právo v skutočnostinikdy nenadobudol a preto sa nemôže dovolávať ochrany práva nadobudnutého v dobrej viere. Dobrá
viera nadobúdateľa má právny význam len vtedy, ak to ukladá zákon (napr. aj v cit. § 486 OZ na
vec sa podľa predtým uvedeného nevzťahujúcom). Ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(Katastrálnyzákon),ktoréupravuje
hodnovernosť údajov katastra nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.
Aj v prípade derivátneho nadobudnutia vlastníctva (medzi ktoré patrí i dedenie) dochádza k prevodu
alebo k prechodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa a teda je nevyhnutné, aby

prevodca (resp. právny predchodca) bol skutočným vlastníkom prevádzanej veci.

65. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, neobstojí potom záver súdu prvej inštancie,
že dobrá viera žalovanej je daná už len tým, že podiel na nehnuteľnostiach nadobudla na základe
právoplatných rozhodnutí v dedičskom konaní, ktoré vychádzali z vlastníckeho práva jej právnych
predchodcov zapísaného v katastri nehnuteľností. Z iných hľadísk pritom súd prvej inštancie

dobromyseľnosť žalovanej 1 ani neskúmal a nijako ju nevyhodnocoval, rovnako ako dobromyseľnosť
ďalších žalovaných. Uvedené by pritom malo osobitný význam vtedy, ak by sa skúmalo nadobudnutie
vlastníckehoprávažalovanej1,resp.žalovanýchkpredmetnýmspoluvlastníckympodielomnadotknutej
nehnuteľnosti z titulu vydržania (§ 134 v spojení s § 130 OZ).

66. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v konaní o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi vychádzajúc z toho, že až do vyporiadania dedičstva sú všetci dedičia považovaní za
vlastníci dotknutej veci, dedičia v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nútených procesných
spoločníkov v zmysle § 70 ods. 1 CSP. Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť buď ako
žalobcovia, alebo ako žalovaní všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (napr.

rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo 94/2018 zo dňa 16.5.2019).

67. V zmysle § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa ods. 2 súd žalobu
zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1.

68. Vychádzajúc z uvedeného povinnosťou súdu prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej bolo skúmať vecnú legitimáciu v spore, teda či účastníkmi v rámci tohto núteného procesného
spoločenstva sú všetky dotknuté osoby, teda všetci, ktorí sú ako vlastníci aktuálne zapísaní v katastri
nehnuteľností. Prvoinštančný súd ale citované ustanovenie na vec neaplikoval a predmetnú skutočnosť

neskúmal.

69. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že dňa 12.2.2024, teda pred verejným vyhlásením preskúmavaného
rozsudku dňa 13.2.2024 bol na Okresný súd Galanta doručený návrh žalobcov na vstup do konania
ďalšieho žalovaného: K. B., nar. XX.X.XXXX s poukazom na uznesenie Okresného súdu Galanta

č.k. 30D/137/2023, Dnot 249/2023 zo dňa 16.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.12.2023,
v dôsledku ktorého K. B. ako dedič po poručiteľovi K. B. nadobudol podiel 1/24 na danej nehnuteľnosti.
Prvoinštančný súd predmetný návrh žalobcov (v spise zažurnalizovaný až po predmetnom rozsudku)
prehliadol, pred rozhodnutím o veci samej ho nezohľadnil. Súd prvej inštancie o danom návrhu
rozhodol až po vyhlásení rozsudku, uznesením č.k. 8C/50/2020-361 zo dňa 27.2.2024, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňom 21.3.2024 tak, že návrh žalobcov na pripustenie vstupu K. B. do konania ako
žalovaného v 3. rade zamietol v podstate s odôvodnením, že by pripustenie jeho vstupu bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti, keďže by si vynútilo potrebu ďalšieho dokazovania. Uvedeným zmätočným
a nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím bol naplnený odvolací dôvod

v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

70. Odvolací súd je pritom toho názoru, že uvedené právoplatné procesné uznesenie prvoinštančného
súdu nemôže tvoriť prekážku res iudicata v zmysle § 230 CSP, ktorá sa týka len rozhodnutia vo veci
samej.

71. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

72. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale
tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju

interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,
je nepreskúmateľné.

73. Vychádzajúc z uvedených právnych a teoretických východísk, prvoinštančný súd sa nimi dôsledne

neriadil, keď jeho rozhodnutie je s poukazom na predtým uvedené nedostatočne odôvodnené. Ak
nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (v závislosti
od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).

74. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

75. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcov, potom
odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuIII.,ktorýmbolažalobazamietnutá,akoivzávislom
výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom vzhľadom na charakter
a podstatu pochybení tento nedostatok nemožno dobre napraviť až v konaní pred odvolacím súdom,
zároveň i podľa písm. c) v dôsledku toho, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, zrušil
a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

76. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude prioritne sa v zmysle cit. § 78 CSP vysporiadať s otázkou vecnej
legitimácie v spore vychádzajúc z danosti núteného procesného spoločenstva v spore, vytvoriť pritom
priestor žalobcom pre prípadné podanie návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu v zmysle § 79 CSP
a ak následne nebude daný nedostatok vecnej legitimácie, vykonané dôkazy opätovne komplexne

vyhodnotiť v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s nespornými
skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), a zhodnými tvrdeniami, o ktorých pravdivosti nemal
dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ustáliť rozhodný skutkový stav. Na takto zistený skutkový stav
je potom potrebné aplikovať všetky príslušné hmotnoprávne ustanovenia a ustáliť právne posúdenieveci. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné v celom jeho obsahu
náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne opätovne o náhrade trov konania včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.

3 CSP).

77. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).