Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202606
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4420202606.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 21 -
18C/36/2020
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobkyne: A. B. A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. I. XX, E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná
6, Šaľa, IČO: 47 241 543 o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

- 21 -
18C/36/2020
Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 21 -
18C/36/2020
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia svojho podielového spoluvlastníctva
v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území E. F., obec Nové
Zámky okres Nové Zámky, a to rozostavanej stavby na parcele registra „C“, parc. č. 4404/1, záhrada
o výmere 450 m2, zameranej geometrickým plánom č. 71/2018 vyhotovený geodetom A. G. J. dňa

8.8.2018, úradne overeným OU Nové Zámky, A. K. G. dňa 22.8.2018 pod č. 22.8.2018 ( ďalej aj
spornej, citovanej alebo označenej nehnuteľnosti ). Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žili v
období od roku 2004 do roku 2016 v druhovskom pomere. V roku 2007 sa žalobkyňa so žalovaným
dohodli, že si postavia spolu rodinný dom. Za týmto účelom žalobkyňa kúpila na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 7.3.2007 pozemok v kat. území E. F. a vedený na liste vlastníctva ( ďalej aj LV ) č. 5265 ako
parc. č. 4404/1 o výmere 450 m2 (ďalej aj pozemok). Následne žalobkyňa so žalovaným požiadali
o vydanie stavebného povolenia na realizáciu stavby, ktoré im bolo rozhodnutím mesta Nové Zámky

č. 9060/2007-4-Br zo dňa 22.10.2007, právoplatným dňa 28.11.2007, aj vydané. Napriek tomu, že
žalobkyňa bola v tom čase výlučnou vlastníčkou pozemku pod stavbou, o stavebné povolenie žiadali
spoločne so žalovaným a spoločne ako stavebníci sú uvedení aj v stavebnom povolení. V roku 2007
začali strany sporu so stavbou rodinného domu, ktorá mala byť financovaná z úspor žalovaného, z
vlastných zdrojov oboch strán sporu a z úveru, ktorý čerpali zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe
zmluvy o splátkovom úvere č. 0285378145 zo dňa 16.7.2008 vo výške 1 250 000 Sk. Prostriedky z úveru

boli v časti (vo výške 1.050 000 Sk) vyplatené stavebnej firme SAFEKO, spol. s r.o., ktorá však stavbu
nezačala realizovať pre insolventnosť a následne ukončila podnikateľskú činnosť. Strany takto fakticky
prišli o celú sumu zaplatenú stavebnej firme a museli stavbu realizovať od počiatku z vlastných zdrojov,čo bolo aj dôvodom že dom sa staval pomerne dlho. V lete v roku 2012 sa doň žalobkyňa so žalovaným
presťahovali. Vkladom žalobkyne do spoločného bývania mať byť predovšetkým pozemok, parc.č.
4404/1 o výmere 450 m2, LV č. XXXX, ktorý kúpila zo svojich vlastných prostriedkov. Zároveň sa strany

sporu dohodli, že žalovaný vzhľadom na tento vklad bude z väčšej miery financovať stavbu rodinného
domu s tým, že v konečnom dôsledku sa obaja stanú podielovými spoluvlastníkmi stavby a pozemku v
podiele 1 k celku. Existenciu takejto dohody viackrát potvrdil aj samotný žalovaný, okrem iného aj v rámci
svojho vyjadrenia zo dňa 18.9.2019 v konaní Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019. Žalobkyňa
ďalej v žalobe poznamenala, že v roku 2011 darovala celý pozemok pod stavbou žalovanému. Urobila

tak z dôvodu, že sa finančne podieľal na stavbe domu vo väčšej miere, a chcela, aby bol vklad oboch
do spoločného bývania približne rovnaký, majúc za to, že si so žalovaným budujú spoločné bývanie,
preto jej nevadilo, že nebude vlastníčkou pozemku. Okrem tohto vkladu sa však žalobkyňa podieľala na
stavbedomuajpriebežne,keďdombolstavanýzveľkejmierysvojpomocneapokiaľbolopotrebnéniečo
nakúpiť,čiužmateriálalebozariadeniepodľasvojichmožnostítietonákupypriebežnerealizovalaajona,
čo považovala za prirodzené, keďže sa malo jednať aj o jej rodinný dom. Taktiež po celú túto dobu viedla

a starala sa o spoločnú domácnosť. Ďalším vkladom žalobkyne do spoločného bývania bola značná
faktická pomoc od jej strýka, ktorý im na stavbe pomáhal a realizoval takmer všetky obkladové práce.
Toto tiež robil s vedomím, že pomáha na dome svojej netere, pričom takúto výpomoc realizoval ešte aj v
roku 2015. V čase výstavby rodinného domu boli príjmy žalobkyne a žalovaného približne rovnaké a keď
sa minuli úspory žalovaného, ktoré na začiatku v nejakom rozsahu mal a z ktorých financoval základy

stavby, zvyšné náklady na stavbu domu sa už uhrádzali priebežne, pričom strany sporu, keďže viedli
spoločnú domácnosť už presne nerozdeľovali, čo kto kúpil. Strany sporu sa do domu sťahovali v roku
2012, teda 5 rokov po vydaní stavebného povolenia. Po celú túto dobu s výnimkou 3 mesiacov, keď
boli odlúčení, žili ako druh a družka a viedli spoločnú domácnosť. Žalobkyňa (a v tom čase aj žalovaný)
mala za to, že po dokončení domu sa stane jeho podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku, ako

boli so žalovaným dohodnutí. Takto sa do domu so žalovaným spolu v roku 2012 presťahovali (v tom
čase bol už dom obývateľný, avšak nebol ešte celkom dokončený, preto nebola doriešená kolaudácia
stavby). Žalobkyňa a žalovaný spolu žili ako partneri ešte ďalšie 4 roky až do roku 2016, kedy sa rozišli a
žalobkyňabolanútenáopustiťspoločnúdomácnosťazdomusavysťahovať.Eštevroku2014žalobkyňa
so žalovaným spolu žiadali o predĺženie lehoty výstavby tak, ako to vyplýva zo žiadosti zo dňa 3.2.2014.

Po rozchode strán sporu v roku 2016 žalobkyňa chcela, aby sa majetkovo vysporiadali ohľadom práv k
rodinnému domu, ako aj iných nárokov, keďže žalovaný ostal v dome bývať a žalobkyňa z domu odvtedy
nepožíva žiadne úžitky. Žalovaný však zmenil postoj, začal deklarovať, že stavbu domu realizoval sám
a od tej doby popiera akékoľvek vlastnícke práva žalobkyne k stavbe. Uvedená situácia mu zjavne
vyhovuje, keďže celý dom užíva pre seba. Stavba je neskolaudovaná, stavebné povolenie je vydané

spoločne na žalobkyňu a žalovaného a žalovaný v dome býva, pravdepodobne už so svojou novou
partnerkou. Stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva. Žalobkyňa žiadala žalovaného, aby poskytol
súčinnosťadoriešilikolaudáciustavby,čovšakodmietolsvedomím,žebymuselabyťnalistevlastníctva
zapísaná aj žalobkyňa. Žalobkyňa nemá z domu žiadne úžitky, keďže ho nemôže užívať. Pozemok pod
stavbou žalovaný previedol na svoju sestru L. L., a to kúpnou zmluvou, vklad vlastníckeho práva v

konaní V 5083/2019 bol povolený dňa 30.8.2019. V tomto čase totiž žalobkyňa podala voči žalovanému
žalobu o vrátenie daru. V tomto konaní nebola úspešná, žaloba bola zamietnutá . Žalobkyňa má
za to, že má so žalobcom uzavretú dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, ktorú dohodu
potvrdil aj žalovaný, ktorá bola z jej strany naplnená tým, že svoj vklad do spoločného bývania dala,
keď darovala žalovanému pozemok, a to dokonca v celosti, tiež sa podieľala na stavbe rodinného

domu priebežnými nákupmi, ale aj prácou tak, ako je to uvádzané vyššie. Poukázala ďalej na to, že
k zrušeniu ani zmene tejto dohody medzi stranami sporu nikdy platne nedošlo, a teda je zrejmé, že
dohoda je platná a žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo zatiaľ k rozostavanej stavbe v podiele 1 k
celku podľa dohody o založení podielového spoluvlastníctva tým, že ju postavili spoločne so žalovaným.
Medzi stranami sporu prebehla pred začatím konania rozsiahla mimosúdna komunikácia, v rámci ktorej

žalovaný opakovane popieral vlastnícke práva žalobkyne. Pritom argumentuje tým, že stavba, ktorá
reálnestojínapozemkuparc.č.4404/1,bymalabyťinoustavbouakojetá,oktorejsamalisožalobkyňou
dohodnúť z dôvodu nerealizovania stavby spoločnosťou SAFEKO, spol. s r.o., čím strany sporu začali
stavať svojpomocne neskôr „inú“ stavbu. Medzičasom sa mali rozísť a majetkovo vysporiadať. Toto
tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Už v čase zaplatenia zálohy pre spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o.

bola postavená základová doska. Je pravdou, že spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sa zaplatila záloha
vo výške cca 34.000,- eur a táto spoločnosť nezrealizovala nič, spôsobila časový sklz pri výstavbe,
nakoľko sa už nestaval montovaný dom, ale riadny tehlový. Jednalo sa však len o technické zmeny, ktoré
nemali vplyv na dohodu strán sporu a ktoré žalovaný v súčasnosti účelovo využíva vo svoj prospech.Rovnakoúčelovétvrdeniejetvrdeniežalovaného,žestranysavroku2011rozišliafinančnevysporiadali,
preto žalobkyňa previedla na žalovaného celý svoj pozemok. Faktom je, že strany boli pár mesiacov
rozídení, ale bolo to v roku 2010 a jednalo sa o časové obdobie cca 3 mesiace. Následne koncom roka

2010 spolužitie obnovili a do domu sa spolu v roku 2012 spoločne nasťahovali. Tvrdenie žalovaného o
finančnom vysporiadaní nemá v skutočnosti ani logický základ, keď žalobkyňa by nemala žiaden dôvod
prevádzať na žalovaného celý svoj pozemok, keby ako protihodnotu nemala dostať nič. Pokiaľ žalovaný
tvrdí alebo bude tvrdiť v tomto konaní, že vysporiadanie súviselo s tým, že v tom čase prevzal celý úver
na seba, ani toto tvrdenie neobstojí, pretože práve prostriedky z úveru mali byť vkladom žalovaného

do spoločného bývania a v skutočnosti tento úver už od počiatku aj sám splácal, preto prevzatie
úveru v roku 2011 bolo len formálnou záležitosťou a súviselo s podnikateľskou činnosťou žalovaného,
nie so vzájomným vysporiadaním. Žalovaný síce v rámci mimosúdnej komunikácie deklaroval, že je
ochotný sa so žalobkyňou vysporiadať, avšak jeho návrh, v zmysle ktorého by vyplatil žalobkyni sumu
3.000,- eur titulom ich úplného vyrovnania je pre žalobkyňu neakceptovateľný a vzhľadom na množstvo
finančných prostriedkov a energie, ktoré do nehnuteľnosti investovala, celkom neprimeraný. Za účelom

preukázania, že stavba je už v takom štádiu rozostavanosti, že môže byť zapísaná ako rozostavaná
stavba, žalobkyňa predkladá geometrický plán č. 71/2018 vyhotovený geodetom A. G. J. dňa 8.8.2018,
úradne overený OU Nové Zámky, A. K. G. dňa 22.8.2018 pod č. 22.8.2018. Stavba nie je zapísaná na
liste vlastníctva ako rozostavaná stavba z dôvodu, že k takémuto zápisu je potrebná súčinnosť oboch
stavebníkov, pričom žalovaný takúto súčinnosť poskytnúť odmieta. Z rovnakého dôvodu nebola dosiaľ

doriešená ani kolaudácia stavby. Žalobkyňa napokon preukazovala existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení tým, že jej postavenie je bez takéhoto určenia neisté a žalovaný jej
vlastnícke právo preukázateľne popiera, pričom v danom prípade nemá žalobkyňa k dispozícii žiaden iný
prostriedok nápravy ako práve podanie určovacej žaloby. Navyše žalovaný nespolupracuje ani v otázke
zápisu stavby na list vlastníctva. V prípade, že súd žalobe vyhovie, bude rozsudok podkladom pre zápis

vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z nasledovných dôvodov. So žalobkyňou boli
spolu 16 rokov v presnejšie neurčenom období; s rokmi ňou uvádzanými zhruba súhlasil a potvrdil aj to,
že bývali na Léckej ulici , Nové Zámky v podnájme v 1-izbovom byte. Je pravdou, že sa spolu

rozprávali o stavbe rodinného domu. Mal našetrené nejaké finančné prostriedky z predchádzajúcich
zamestnaní, okolo 300 000 SK. Pracoval okolo roku 2005 pre českú firmu SPIDO CZ, kde mal čistý
príjem cca 2.000,- eur mesačne a v tej dobe už spolu žili so žalobkyňou. Rozhodli sa kúpiť pozemok
s tým, že sa následne bude realizovať stavba montovaného dreveného domu. Základová doska vyšla
120 000 až 150 000 SK s prípojkami na siete. Úprava základovej dosky trvala asi pol roka, kedy zistili, že

firma ich zavádzala a následne skrachovala. Strany boli pôvodne dohodnuté, že si spolu postavia dom s
tým, že žalobca čerpal úver vo výške cca 1 250 000 SK, žalobkyňa vystupovala ako ručiteľka a popritom
musel založiť byt jeho rodičov, ktorý je dodnes založený. Je pravdou, že prišlo k refinancovaniu úveru,
úver v M. sa vyplatil úverom z inej banky. Prvý krát sa strany rozišli na prelome rokov 2010 až 2011,
tam došlo k prvotnému vysporiadaniu. Dohodli sa, že on žalobkyni zafinancuje kompletnú prerábku bytu

na Šafárikovej ulici a dospláca aj úver, ktorý aj tak splácal iba on a na oplátku toho ona prevedenie
na neho darom pozemok, čo sa v tom období aj stalo. Po trojmesačnom až štvormesačnom odlúčení
obnovili svoj vzťah, no nie je pravdou, že by sa dohodli opätovne na stavbe rodinného domu. Naopak,
mal oznámiť žalobkyni, že chce postaviť dom sám, a aj začal riešiť celú projektovú dokumentáciu nového
domu, so žalobkyňou o stavbe nového domu už nekomunikoval. Žalobkyňa tak pri vykonávaní prác na

stavbe 2x niekomu navarila a to bolo celé. Na druhej strane je pravdou, že na dome pracoval krstný otec
žalobkyne, ktorý urobil kompletné obklady a dlažby, čo žalovaný platil. Jediné, čo urobil krstný otec ako
dar pre žalobkyňu, bol vonkajší tehličkový obklad. Krstnému otcovi zaplatil cez 1.000,- eur, bola to platba
naruku.Sožalobkyňousadodomunasťahovalivroku2012až2013.Žalobkyňabolauzrozumenáotom,
že sa po dokončení stavby nasťahuje do domu. Stavbu financoval z vlastných finančných prostriedkov.

Čo sa týka réžií domu, všetky platby vykonal sám. Strany sa rozišli v roku 2016. Rozbiehal firmu,
dosť veľa jazdil, v auguste mali spoločnú dovolenku v Chorvátku, bola to jeho najkrajšia dovolenka so
žalobkyňou. O dva týždne mali ísť na chalupu. V deň odchodu na chalupu, teda v piatok, sa dohodli nech
žalobkyňa nachystá veci. Žiadne veci neboli nachystané, žalobkyňa mu povedala, že pre neho nebude
robiť slúžku a potom to postupne skončilo. Je pravdou, že sa chcel so žalobkyňou finančne vyrovnať,

nemá potrebu chodiť po súdoch a preto je bol ochotný dať 3.000,- eur, nie preto, že by mala na ne nárok.
V čase, keď sme zoznámili, pracoval v Nových Zámkoch vo firme D. C., tam zarábal 1.500,- eur v čistom.
Potom nastúpil do spoločnosti SPIDO CZ, tam boli jeho príjmy cca 2.000,- eur netto. Pracoval tam asi
do roku 2009, 2010. Popri tejto firme rozbiehal firmu FerMi s.r.o., kde mal ďalší príjem. Ďalej nastúpil dofirmy FerMi s.r.o., kde mal cca 1.500,- eur netto a vyplácali si štvrťročné odmeny cca 3.000 až 4.000,-
eur. Následne nastal rozkol vo firme, to bolo niekedy v roku 2015. Je pravdou, že bol vyplatený, bolo
to 75.000,- eur. Na rozbehnutie podnikania 30.000,- eur. Po troch mesiacoch začala firma prosperovať

tak, že si dal výplatu. Na začiatku to bola minimálna mzda. To obdobie, kým rozbiehal firmu, financoval
všetky splátky za dom a prispieval na chod domácnosti. So žalobkyňou sa dohodli, že preberá na seba
splátky celého úveru a ona mu darovala pozemok; boli pritom aj jeho rodičia, ktorí sa zaujímali sa , ako
je to so vzťahom strán, nakoľko rodičovský byt bol založený. Pokiaľ ide o náklady súvisiace s domom
všetko bolo v jeho réžií. Peniazmi, ktoré mala žalobkyňa z nájmu za byt, sa na výstavbe nepodieľala.

Žalobca žalobkyňu požiadal o ruku, bolo to 24.12. na Vianoce, nebolo to v roku 2010, ale skôr, svadbu
však neplánovali. Spoločnú domácnosť počas spolužitia viedli. E. N. O., E. F. hospodárili spoločne, keď
bývali v nájme. Mal platiť skoro všetko zo svojich financií, nevedel, čo platila žalobkyňa, nepoznal jej
príjem. Keď žili na P. O., E. F., teda v byte žalobkyne, žalobkyňa platila nájom, žalovaný platil káblovku
s internetom. V dome platil celú réžiu sám a 3 nákupov. Žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti
minimálnymi nákupmi. Stavbu mal financovať z vlastných zdrojov a z úveru, nedokázal upresniť, na

koľko ho výstavba vyšla. Pozemok previedol na sestru, lebo mu požičala peniaze.

3.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstrán,výsluchomsvedkovB.B.,Q.R.,S.H.,T.C.,oboznámením
pripojených správ a dokladov, kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2007, rozhodnutím mesta Nové Zámky
zo dňa 22.10.2007, vyjadrením žalovaného v konaní 15C/15/2019 zo dňa 18.09.2019, žiadosťou o

predĺžení výstavby zo dňa 03.02.2014, rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky zo dňa 30.08.2019,
kópiou geometrického plánu na zameranie rozostavanej stavby, určením trhovej ceny nehnuteľnosti,
zálohovými faktúrami spoločnosti SAFEKO BPO a.s., záverečnou správou spoločnosti SGS Czech
Republic s.r.o. vypracovanej vo februári 2020, potvrdením spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zo dňa
08.04.2009, výzvou na úhradu zo dňa 05.06.2017, zmluvou o postúpení práv a povinností zo zmluvy

o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008, čestným
prehlásením C. D., prehlásením L. H. a G. H., návrhu na mimosúdne riešenie veci zo dňa 23.02.2019,
listinami nachádzajúci sa v pripojenom spise Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019, potvrdením
o príjme žalobkyne na roky 2010 až 2016, kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2010, potvrdením ČSOB
banky zo dňa 04.10.2022, zmluvou o úvere zo dňa 16.12.2015, dodatkom č. 1 k dohode o užívaní bytu,

príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 25.02.2011, príjmovým pokladničným dokladom spoločnosti
Garniland, cenovou ponukou zo dňa 19.08.2016, čestným vyhlásením zo dňa 25.09.2022, rozpisom
prác na kuchynskú linku a príjmovým pokladničným dokladom, žiadosťou o predĺženie lehoty zo
dňa 24.03.2015, výplatnými listami žalovaného za obdobie 07/2005 až 03/2009, výplatnými lístkami
žalovaného za obdobie 04/2009 až 12/2011, výplatnými páskami žalovaného za obdobie 01/2013 až

02/2014, výdavkovými dokladmi spoločnosti FerMi s.r.o., výplatnými páskami spoločnosti Parts Park
and Transport s.r.o., príjmovými dokladmi za obdobie január 2006 až február 2008, výpisom z účtu
žalovaného z ČSOB, dokladmi - dodacími listami a príjmovými pokladničnými dokladmi, zmluvou o
poskytnutí úveru zo dňa 02.11.2011, potvrdením sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2022, potvrdením
sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022, žiadosťou o predĺženie lehoty stavby a jej doplnením, listom

mesta Nové Zámky zo dňa 20.02.2017 a ďalšími a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4.1 Medzi stranami nie je sporné, že v minulosti udržiavali druhovský pomer, a to v období rokov
2004 až 2016, s výnimkou krátkej prestávky trvajúcej po dobu 3 až 4 mesiacov na prelome rokov
2010/2011. Z tohto pomeru maloleté dieťa nepochádza. Strany sporu najskôr žili v podnájme v Nových

Zámkoch, Lécka ulica, teda v období do roku 2010, potom ešte stále v roku 2010 sa presťahovali do
jednoizbovéhobytu,nachádzajúcehosavE.F.E.P.O.,ktorýsivroku2010zakúpiladosvojhovýlučného
vlastníctva žalobkyňa, na ktorý použila svoj úver a napokon v roku 2012 sa strany presťahovali do domu
na Komjatickej ulici v Nových Zámkoch, ktorý v tej dobe ešte nebol dokončený. Počas tohto obdobia
žalobkyňa so žalovaným počas spolužitia viedli spoločnú domácnosť, a to do bližšie neupresneného

obdobia roku 2016, kedy došlo k ukončeniu ich vzájomnému vzťahu a k odsťahovaniu sa žalobkyne od
žalobcu a z rodinného domu. Nie sú sporné ani ďalšie skutočnosti a to, že v roku 2007 sa strany spoločne
ústne dohodli, že si postavia do svojho podielového spoluvlastníctva rodinný dom-montovaný drevodom.
Každá zo strán disponovala určitým množstvom finančných prostriedkov, ktoré na strane žalovaného
boli vo väčšom rozsahu, no výstavba si vyžadovala ďalšie finančné prostriedky, a preto obe strany v roku

2008 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá im poskytla úver vo
výške1250000,-Sk.Obestranypožiadalipríslušnýstavebnýúradovydaniestavebnéhopovoleniaapo
vzájomnej dohode výstavbu domu – montovaného drevodomu mala zabezpečiť obchodná spoločnosť
SAFEKO spol. s r.o., ktorej boli vyplatené zálohy v celkovej výške 1 050 000,- Sk, no napriek tomuuvedená spoločnosť ani s výstavbou nezačala a dostala sa do bankrotu. Tomu predchádzala kúpa
pozemku v Nových Zámkoch žalobkyňou v roku 2007 a následné vyhotovenie základnej dosky na
pozemku zafinancovanej žalovaným. Suma 1 050 000,- Sk stranám vrátená nebola. V roku 2011 sa

svojpomocne pristúpilo k výstavbe domu, no nie montovaného drevodomu, ale domu z tehál, a to na
základe pôvodného stavebného povolenia, ktoré bolo vydané Stavebným úradom Nové Zámky ešte
v roku 2008. Postoje strán ohľadom udalostí od roku 2011 sa začali odlišovať. Podľa žalobkyne sa
strany mali ústne dohodnúť, že si spolu a svojpomocne postavia tehlový rodinný dom do podielového
spoluvlastníctva, podľa žalovaného tomu tak nemalo byť. Naopak, mal za to, že sa strany dohodli

na vyporiadaní spoločných záväzkov súvisiacich s nevydarenou výstavbou prvého rodinného domu
spoločnosťou SAFEKO spol. s r.o.. Malo sa opäť jednať o ústnu dohodu, a na jej základe sa žalovaný
mal zaviazať, že zafinancuje prestavbu jednoizbového bytu žalobkyne na Šafárikovej ulici v Nových
Zámkoch, prevezme aj za žalobkyňu záväzok z titulu úveru voči Slovenskej sporiteľni a.s. a napokon
sám si pre seba postaví rodinný dom. S týmto názorom žalobkyňa nesúhlasila, no na druhej strane
potvrdila, že žalovaný prevzal jej záväzok voči Slovenskej sporiteľni a.s..

4.2.1 Svedok B. B. k veci uviedol, že žalobkyňa je jeho neter po najmladšej sestre, žalovaný je jej bývalý
priateľ. Spor sa vedie podľa jeho vedomostí o majetku, teda o dome, na ktorom vykonával obkladačské
práce. Robil vnútorné obklady, hore chodbu a pracovňu, boli tam vonkajší balkón a vonkajšia terasa.
Neskôr pracoval na vstupe s klingerkou, čo je malá tehlička pri časovo náročnej práci. Pracoval sám

a aj za pomoci kolegov, ktorí mu boli dačo dlžní za výmenu. Oslovila ho žalobkyňa, či by vedel pomôcť ,
pričom žalobkyňa a žalovaný v tom čase bývali v spoločnej domácnosti. Peniaze dostal za dopravu, lebo
má chalupu v Rastislaviciach a potom dostal stravné; peniaze mu dávala väčšinou neter. Nepamätal sa,
či mu žalovaný niečo zaplatil. Bolo mu to tlmočené tak, že to je dom žalovaného, povedala mu to mama
a aj otec žalovaného, že žalobkyňa tam nemá nič. Otec žalovaného chodil na stavbu, ale nepracoval,

lebo bol ťažko chorý. Nevylúčil, že mu niečo platil aj žalovaný, nepamätal si to.

4.2.2 Svedok Q. R. podotkol, že strany pozná z ich bývalého spoločného vzťahu, ktorí žili v spoločnej
domácnosti a so žalovaným spolu vyrastali. Mal za to, že spor medzi stranami je už doriešený. Žalovaný
ho v minulosti oslovil, aby vykonával práce - stierkovanie, škrabanie, maľovanie na 1-izbovom byte,

ktorý vlastnila žalobkyňa. A potom ho oslovil na ďalšie práce na rodinnom dome, kde vykonával sadro-
kartonárske, maliarske a finálne práce, pozostávajúce z nánosu omietky fasády. Na byte s ním pracoval
kolega C. D. a financoval to G. H., teda žalovaný. Na dome pracoval s C. H. a tiež to financoval žalovaný,
žalobkyňa na byte riešila obklady s C. D. a na rodinnom dome sa riešilo všetko so žalovaným. Žalobkyňa
svedkovi neplatila nič, na byte bola asi 2x za týždeň, na dome vôbec, nepamätal sa, že by sa tam

v tej dobe zdržiavala. Pokyny na rekonštrukciu mu asi nedávala, skôr dávala pokyny D., ktorý riešil
obklady a žalobkyňa to s ním konzultovala. S ňou ohľadne rodinného domu asi nekomunikoval. Na
stavbe rodinného domu videl otca žalovaného. Vie o tom, že 1-izbový byt, čo prerábal platil žalovaný
a ešte vedel o tom, že doplatil úver, bavili sa o tom, presnejšie povedané, dopočul sa o tom. C. D. so
žalobkyňou boli dosť dobrí kamaráti a bol zvedavý, prečo sa to robí tak, že žalovaný platí prestavbu bytu,

pričom žalobkyňa dodala, že sa tak vyporiadavajú, pričom svedok bol prítomný, keď sa to pán D. pýtal
žalobkyne. Ešte ju počul odpovedať, bolo to asi v prvom alebo druhom mesiaci v roku 2011. Za práce
dostal zaplatené okolo 1 000 až 1 200,- eur, pracuje ako živnostník, príjmy vie preukázať. K vyporiadaniu
medzi stranami malo dôjsť v marci 2011, a to prerábkou bytu a vyporiadaním úveru, ktorý sa bral na prvý
dom. Medzi pánom D. a stranami sporu je kamarátsky vzťah.

4.2.3 Svedok S. H. sporové strany pozná, žalobkyňa je jeho známa, jeho manželka pracovala s jej
mamou 10 rokov, žalovaného pozná z videnia. Pracoval u žalobkyne a žalovaného v dome a montoval
nejaké posuvné poličky, mal to sprostredkované od manželky. Nevie, či je to ich spoločný dom, keď
to zameriaval, boli pri tom obidvaja. Nepamätá sa v ktorom roku to bolo, no platbu mu uhrádzala

matka žalobkyne, zaplatila mu za materiál a za prácu nebral žiadne peniaze. Boli to bloky za materiál,
drevotrieska, presne si už nepamätal a rovnako si nedokázal spomenúť, či mu aj žalovaný dal nejaké
peniaze.

4.2.4 Svedok T. C. pozná žalobkyňu a aj žalovaného. Robil im nejaké nábytky, bol aj na Komjatickej,

aj na Šafárikovej, to je všetko. Na Komjatickej vykonával zameranie v rozrobenom dome, oslovili ho
kvôli kuchynskej linke. Vypracoval cenovú kalkuláciu, bol tam ešte 2x kvôli tomu, ako to má vyzerať, no
nevedel presne zodpovedať, či práce vykonal, bolo to pred 10 rokmi. Na Šafárikovej ulici Nové Zámky
robil kuchynskú linku, nejaké nábytky do predizby a roldor. Šafárikovú ulicu si pamätá preto, že tam robilviacerým zákazníkom, časový rozdiel mohol byť 2 až 3 roky. Rok, kedy to bolo, si už nepamätal. Za prácu
na Šafárikovej ho vyplácala žalobkyňa, určite jej dal potvrdenie. Nevie, kto ho vyplácal na Komjatickej,
bol tam aj žalovaný, ale nevie povedať, či to vôbec fyzicky robil.

4.3.1 Čestným vyhlásením C. D. zo dňa 25.07.2022 mal súd preukázané, že menovaný vykonával
práce na rodinnom dome na H. O. U. E. F. (s výstavbou sa začalo vo štvrtom kvartáli v roku 2011)
a na rekonštrukčných prácach na byte na P. O. X U. E. F., ktorý patril žalobkyni. Žalobkyňa mala
povedať C. D., že v rámci vyporiadania strán rekonštrukciu bytu financuje žalovaný, žalobkyňa daruje

žalovanému pozemok so základovou doskou na Komjatickej ulici v Nových Zámkoch a žalovaný splatí
celý úver; financovanie stavebných prác na rodinnom dome a byte spolu s nákupom stavebného
materiálu zabezpečoval výlučne žalovaný.

4.3.2 Rodičia žalovaného v prehlásení zo dňa 06.09.2022 uviedli, že žalovaný si mal postaviť dom za
vlastné zarobené peniaze po tom, ako sa so žalobkyňou rozišli na prelome rokov 2010 - 2011. Na

poskytnutie úveru rodičia žalovaného založili vlastný byt, ktorý má byť stále založený. Žalobkyňa a
žalovaný sa mali začiatkom roku 2011 dohodnúť tak, že žalovaný prevezme na seba úver a zaplatí
rekonštrukciu bytu žalobkyne, žalobkyňa na oplátku prevedenie na žalovaného pozemok.

4.3.3 Čestným vyhlásením zo dňa 25.09.2022 S. H. potvrdil, že pre žalobkyňu zhotovil v rodinnom

dome na Komjatickej ulici bezodplatne policový systém v šatníku a šatníkové dvere.

4.4 Kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2007 uzavretou medzi B. A. H. a jeho manželkou ako predávajúcimi
a žalobkyňou ako kupujúcou žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť - záhradu nachádzajúcu sa v obci Nové
Zámky parc. č. 4404/1 o výmere 450 m2 za cenu 560 000 Sk. Vklad povolený dňa 11.04.2007.

4.5 Z rozhodnutia mesta Nové Zámky zo dňa 22.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.11.2007, mal súd preukázané, že mesto Nové Zámky ako príslušný stavený úrad povolilo
stavebníkom, teda žalobkyni a žalovanému stavbu rodinného domu, keď stavba mala byť umiestnená
na H. O. U. E. F. na parcele č. 4401/1. Stavebné povolenie sa týkalo stavby rodinného

domu označeného ako EVO I. Žiadosťou o predĺženie lehoty výstavby zo dňa 03.02.2014 sporové strany
požiadali o predĺženie termínu dokončenia stavby rodinného domu EVO I na Komjatickej ulici v Nových
Zámkoch. Ďalšou žiadosťou o predĺženie lehoty výstavby zo dňa 24.03.2015 žalobkyňa a žalovaný
požiadali mesto Nové Zámky ako stavebný úrad o predĺženie lehoty na ukončenie výstavby rodinného
domu (stavebné povolenie zo dňa 22.10.2007) do decembra 2016. Napokon žiadosťou o predĺženie

lehoty stavby a jej doplnením zo dňa 01.02.2017 resp. 14.02.2017 sporové strany požiadali mesto
Nové Zámky o predĺženie lehoty na výstavbu rodinného domu na Komjatickej ulici. Rozhodnutím mesta
Nové Zámky zo dňa 20.02.2017 stavebný úrad predĺžil sporovým stranám lehotu na dokončenie stavby
(rodinného domu EVO I uvedenú v rozhodnutí vydanom dňa 22.10.2007) do 31.12.2017.

4.6 Zo zálohovej faktúry spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č. 16070005 splatnej dňa 16.03.2007 a
vystavenej na odoberateľa G. H. – žalovaný, mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO BPO a.s.
prijala od žalovaného zálohu vo výške 200 000 Sk. Ďalšia zálohová faktúra spoločnosti SAFEKO BPO
a.s. č. 16080117, splatná dňa 28.07.2008 bola vystavená na odoberateľa G. H. – žalovaný a preukazuje,
že spoločnosť SAFEKO BPO a.s. prijala od žalovaného zálohu vo výške 850 000 Sk. Z potvrdenia

spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zo dňa 08.04.2009 mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO,
spol. s r.o. evidovala zálohu na realizáciu rodinného domu EVO I v Nových Zámkoch vo výške 1 050 000
Sk. Výzva na úhradu zo dňa 05.06.2017 vypracovaná JUDr. Petrou Bednárikovou, súdnym exekútorom
preukázuje, že exekúcia vedená voči spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., bola ukončená z dôvodu, že táto
spoločnosť bola dňa 11.04.2017 zrušená.

4.7.1 Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
na jednej strane a Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom, resp. bankou na druhej strane. Jej
predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 1 250 000 Sk na nadobudnutie, úpravu a
údržbu nehnuteľnosti.

4.7.2 Zmluvou o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011 mal súd
preukázané, že povinnosti žalobkyne ako postupujúceho dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
16.07.2008 prebral na seba žalovaný ako dlžník v plnom rozsahu.4.7.3 Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 02.11.2011 vyplýva, že žalovaný ako dlžník a ČSOB a.s.
ako banka uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 43.200,- eur poskytnutého na splatenie iného

skôr poskytnutého úveru.

4.8 Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2010 žalovaná ako kupujúca kúpila od B. T. H. ako
predávajúceho jednoizbový byt s príslušenstvom za sumu 28.000,- eur. Jednalo sa o byt na Šafárikovej
ulicivNovýchZámkoch.ZpotvrdeniaČSOBbankyzodňa04.10.2022malsúdpreukázané,žežalobkyni

bol dňa 20.12.2010 poskytnutý úver za účelom kúpy bytu v sume 26.300,- eur. Dňa 16.12.2015 bola
uzatvorená zmluva o úvere medzi žalobkyňou ako dlžníkom a UniCredit Bank, a.s. ako veriteľom,
resp. bankou. Na jej základe banka poskytla žalobkyni úver vo výške 28.840,- eur na refinancovanie
pôvodného úveru žalobkyne. Rozdiel medzi pôvodným úverom a novým úverom mal byť podľa tvrdenia
právnej zástupkyne žalobkyne použitý na financovanie spoločnej domácnosti so žalovaným.

4.9.1 Z rozpisu prác na kuchynskú linku a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.10.2012 bolo
zistené, že montáž kuchynskej linky a jej platbu v hodnote 1.500,- eur realizovala žalobkyňa.

4.9.2 Príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.02.2011 osvedčuje, že T. C. prevzal od žalobkyne
sumu 1.300,- eur ako platbu za kuchynskú linku, tvrdenie žalovaného o falšovaní tohto dokladu súd

preukázané nemal.

4.9.3 Žalobkyňa zakúpila do rodinného domu garniže a záclony ( príjmové pokladničné doklady
spoločnosti Garniland zo dňa 11.07.2013 resp. 17.07.2013 ).

4.10 Nahliadnutím do pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019 bolo zistené
nasledovné. Konanie bolo začaté dňa 13.06.2019 na základe žaloby žalobkyne B. A. A. C., predtým
Subyovej proti žalovanému G. H., keď predmetom konania bolo vrátenie daru, a to nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. F., zapísane na LV č. XXXX, parcela registra CKN č. 4404/1
záhrada o výmere 450 m2. Strany konania sú tie isté a v tom istom procesnom postavení ako v súdenej

veci tunajšieho súdu 18C/36/2020. K žalobe na vrátenie daru bola pripojená darovacia zmluva zo dňa
25.02.2011 v znení dodatku, ktorou žalobkyňa darovala žalovanému označenú nehnuteľnosť. Dôvod na
vrátenie daru videla v skutočnostiach, podľa ktorých po opustení spoločnej domácnosti, ktorú mali mať
v stavbe na pozemku parcela č. 4401/1 mal žalovaný zostať pasívny pri skolaudovaní stavby, čím jej
bráni k stavbe nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo a má zneužívať svoje postavenie osoby, ktorá

stavbu reálne užíva. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019-89 zo dňa
03. februára 2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Co/67/2020-126 zo dňa
26. novembra 2020 bola žaloba zamietnutá. Súčasťou pripojeného spisu je aj vyjadrenie žalovaného zo
dňa 18.09.2019 k žalobe, kde sa vyjadril chronologicky k jednotlivým udalostiam, vrátane spolužitia strán
a jeho následného ukončenia, k úmyslu strán postaviť si spoločný rodinný dom, k problémom v súvislosti

so spoločnosťou SAFEKO spol. s r.o., k prerušeniu spolužitia strán na prelome rokov 2010/2011 po
dobu troch až štyroch mesiacov, následnému obnoveniu spolužitia a k výstavbe rodinného domu tak,
ako v súdenej veci tohto súdu 18C/36/2020.

4.11 Z potvrdenia o mzde žalobkyne za roky 2010 až 2016 vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky dňa 08.09.2022 bolo zistené, že žalobkyňa mala za mesiac za rok 2010 priemernú hrubú mzdu
vovýške1.159,15eur,zarok2011vovýške1.366,70eur,zarok2012vovýške1.432,82eur,zarok2013
vo výške 1.437,97 eur, za rok 2014 vo výške 1.501,55 eur, za rok 2015 vo výške 1.529,04 eur a za rok
2016 vo výške 1.635,93 eur. Žalobkyňa prenajímala od 01.09.2014 svoj byt na Šafárikovej ulici v Nových
Zámkoch za nájomné 250,- eur mesačne ( dodatok č. 1 k dohode o užívaní bytu zo dňa 31.08.2015).

4.12 Za obdobie 07/2005 až 03/2009 z výplatných listín a z výpovede žalovaného mal súd preukázaný
priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 37 878 Kč. Z výplatných lístkov žalovaného za obdobie
04/2009 až 12/2011 a z jeho postoja bolo osvedčené, že v uvedenom období priemerný hrubý mesačný
príjem žalovaného bol 1.333,- eur. Tvrdenie žalovaného, že v uvedenom období mal od augusta 2011

príjem zo spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 1.000,- eur mesačne súd preukázané nemal. Za obdobie
01/2013 až 02/2014 mal žalovaný v uvedenom období spoločnosti FerMi s.r.o. priemernú hrubú mzdu vo
výške 1.377,- eur ( výplatné pásky ). V roku 2014 boli žalovanému vyplatené podiely na zisku spoločnosti
FerMis.r.o.,zarok2008vovýške2.237,89eurazarok2009vovýške2.762,11eur (výdavkovédokladyspoločnosti FerMi s.r.o.). Za obdobie august 2014 až december 2015 žalovaný dosahoval minimálnu
mzdu ( výplatné pásky spoločnosti Parts Park and Transport s.r.o. ). Za obdobie január 2006 až február
2008 žalovaný platil nájomné za spoločné bývanie sporových strán na Léckej ulici v Nových Zámkoch

( príjmové doklady ). Z výpisu z účtu žalovaného v ČSOB a.s. za obdobie január 2016 až december
2017 bolo súdom zistené, že žalovanému bol dňa 22.05.2013 zaplatený podiel na zisku spoločnosti
FerMi s.r.o. vo výške 6.800,- eur a dňa 27.02.2014 podiel z rozdelenia spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške
65.000,-eur.Dňa08.06.2012bolžalovanémuvyplatenýpodielnaziskuspoločnostivovýške4.000,-eur,
dňa 01.10.2012 podiel na zisku vo výške 1.000,- eur, dňa 13.11.2012 podiel na zisku vo výške 1.500,-

eur, dňa 02.01.2013 podiel na zisku vo výške 1.000,- eur, dňa 17.06.2013 podiel na zisku vo výške
2.400,- eur, dňa 12.07.2013 podiel na zisku vo výške 4.900,- eur. V období 10.11.2012 až 07.01.2013 bol
nezamestnaný a v období od 10.01.2012 až do 09.07.2012 mu bola vyplatená dávka vo výške 4.047,90
eur, čo je zrejmé z potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022.

4.13 Geometrickým plánom č. 71/2018, vyhotovený dňa 08.08.2018 A. G. J., úradne overený dňa

28.08.2018 pod číslom overenia 1083/2018, bola novovytvorená parc.č. 4404/1 záhrada o výmere 450
m2, na ktorej sa nachádza rozostavaná budova (rodinný dom).

4.14 Z určenia trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorú vypracovala realitná kancelária LIBRA TRADE s.r.o dňa
02.07.2020 vyplýva, že na parc.č. 4404/1 na ulici Komjatická v Nových Zámkoch je postavený rodinný

dom bez súpisného čísla. Hodnota rodinného domu bola odhadnutá na sumu 90.000,- eur.

4.15 Záverečnou správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o. vypracovanej vo februári 2020 bolo
konštatované, že porovnaním obidvoch objektov (prvého domu a druhého domu) je možné konštatovať,
že zrealizované dielo je úplne odlišné od pôvodného projektu, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie

a že „zmena stavby pred dokončením“ podľa názoru spracovateľa tohto stanoviska nepostačuje. Zmeny
oproti pôvodnému projektu sú natoľko rozsiahle, že by podľa názoru spracovateľa malo byť začaté nové
stavebné konanie.

5. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej aj C.s.p. ) žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 46 ods. 3 veta prvá zákona číslo 162/1995 Z.z. v platnom znení (Katastrálny zákon) rozostavaná
stavba sa do katastra zapíše ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické

usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 OZ ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

6. Úplne nová koncepcia je zakotvená v § 137 písmená c) a d) C.s.p., kde sa rozlišuje klasická určovacia

žaloba podľa písm. c) (napr. o určenie vlastníckeho práva alebo určenie, že určitá vec patrí do dedičstva
a podobne) a žaloba o určení právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa písmena
d). Písmeno c) komentovaného ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.,no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.
Ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia:

- či tu právny vzťah alebo právo je alebo
- či tu právny vzťah alebo právo nie je.
Žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Žalobcu však zaťažuje dôkazové bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný

v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto
určenia bolo neisté. Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen
skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.
V prvom rade je pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu alebo toto postavenie aspoň ustáliť. Pokiaľ súdne
rozhodnutie (výrok) priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne

postavenie žalobcu, pre takéto určenie nie je daný naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené,
naliehavý právny záujem nebude daný ani vtedy, ak už bolo právo žalobcu porušené a žalobca má
možnosť domáhať sa priamo ochrany porušenia práv žalobou na plnenie.

7. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/

O.s.p ( § 137 písm c) C.s.p. ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo

ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.

II. ÚS 590/2017).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. ( § 137 písm. c) C.s.p. ), podľa ktorého návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti

takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. ( § 137 písm. c) C.s.p. ) nemôže
byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie . Aj v prípade, keď možno žalovať o

splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný
právnyzákladpreprávnevzťahymedziúčastníkmiapredídesatakprípadnýmďalšímžalobámoplnenie
alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej
je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov
katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "katastrálny zákon") je odôvodnený záver, že právne postaveniežalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.
Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho

právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 96/2008 zo dňa 28.10.2009 ).

8. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,

ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej
úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje
explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:

- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.

9. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo

sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k
preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna
skutočnosť je daná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017 ).

Nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné a ako také sa považujú za „zhodné tvrdenia“
strán v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p., z ktorých je povinný pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda môže neprihliadnuť na nesporné skutkové tvrdenia
strán len za predpokladu, že má dôvodná pochybnosti o ich pravdivosti. Pojem „dôvodná pochybnosť o
pravdivosti“ vyjadruje, že takáto pochybnosť musí byť kvalifikovaná. Nestačí teda obyčajná pochybnosť,

ale pochybnosť „dôvodná“. Dôvodne možno pochybovať o pravdivosti zhodného tvrdenia strán vtedy, ak
sú v zjavnom rozpore s obsahom dôkazu, ktorý súd považuje za bezchybný, alebo ak zjavne odporujú
všeobecne známym skutočnostiam (vrátane všeobecných skúseností) alebo skutočnostiam známym
súdu z úradnej činnosti (porovnaj § 186 ods. 1 C. s. p.). Svoju pochybnosť a jej dôvody je súd povinný
náležitým spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, ktoré je na tejto pochybnosti založená. Ak však takáto

dôvodná pochybnosť neexistuje, je súd podľa cit. § 186 ods. 2 C. s. p. povinný z nesporných tvrdení
strán vychádzať bez toho, aby ich podrobnejšie preskúmaval ( uznesenie Krajského súdu v Trnave
26Co/34/2017 zo dňa 30.01.2018 ).
Sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré
predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu. Medzi povinnosti

procesnýchstránvsporovomkonanípatrípredovšetkýmtvrdenierozhodnýchskutočnostíanavrhovanie
dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre
rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej
vedomosti účastníka o jeho existencii a obsahu. Na procesnú stranu, ktorá neprezentuje relevantnéinformácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, doliehajú v tomto smere
negatívne dôsledky. Zákon ukladá tomu, kto žiada o procesnú ochranu svojich nárokov, povinnosť
tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiada, skutočne. Je tu daná tzv. dôkazná povinnosť,

t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Súd
nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré strana sporu navrhne. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd,
pričom musí dbať na to, aby z dokazovania nebol vylúčený taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať,
musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Dôkazným bremenom sa vo všeobecnosti rozumie

procesnázodpovednosťstranysporuzato,žepočaskonanianebolinadvšetkypochybnostipreukázané
jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti
a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží

na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Úlohou súdu je označené a navrhnuté
relevantné dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo za konania najavo; vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak (§ 191 C.s.p.). Ak strana sporu neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno,
mátoprenehonepriaznivýnásledokvtom,žesúdpristúpikvydaniuprenehonepriaznivéhorozhodnutia
vo veci. Strana domáhajúca sa konkrétnych právnych následkov nesie nepriaznivé dôsledky zistenia,
že nedošlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala
( rozsudok Krajského súdu v Nitre 12Co/64/2021- 2645 zo dňa 27.09.2022 ).

10.1 Pokia3 ide o vytvorenie veci, najeastejšie sa v praxi opakujú prípady zhotovenia stavby. Súdna
prax opakovane potvrdzuje, že samotná stavebná einnos? vykonávaná viacerými osobami súeasne
bez ialšieho nestaeí na to, aby tým bolo založené aj podielové spoluvlastníctvo medzi týmito osobami.
Platí teda rovnaký princíp, ako pri nadobúdaní spoloenej veci na základe zmluvy – rozhodujúcim je

predovšetkýmprávnerelevantnevopredprejavenávô3avšetkýchbudúcichspoluvlastníkovotom,žepo
výstavbe má by? nehnute3nos? v ich podielovom spoluvlastníctve. Takáto dohoda nemusí ma? dokonca
ani písomnú formu, pretože na ou nedopadá príkaz z ust. § 46 OZ, ktorý normuje o obligatórnej písomnej
forme len pre prípad prevodu nehnute3nosti. Dohoda o založení spoluvlastníctva k novovytvorenej
veci však musí by? uzavretá (i) medzi všetkými budúcimi spoluvlastníkmi (ii) pred zaeatím stavebnej

einnosti,prieomznejmusíby?zrejmá(iii)nepochybnávô3azhotovi?stavbuprávevrežimepodielového
spoluvlastníctva. Pokia3 eo i len jeden z týchto esenciálnych prvkov chýba, stavba nebude predmetom
podielového spoluvlastníctva. Samozrejmos?ou je, že vymedzenie výšky spoluvlastníckych podielov
nie je podstatnou náležitos?ou takejto dohody, a to s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 OZ. S
vykonávaním stavebnej einnosti je rovnako spojený presah terminológie stavebného (verejného) práva.

Ideálnym stavom by bolo, pokia3 by stavebník ako úeastník stavebného konania vždy zodpovedal
osobe stavebníka v civilistickom ponímaní. Stavebník pod3a stavebného zákona je úeastník stavebného
konania,nozastavebníkazcivilistickéhoh3adiskasapovažujeosoba,ktorástavbuuskutoenilasprávne
relevantne prejaveným úmyslom (vô3ou) ma? ju pre seba, t. j. by? jej vlastníkom. Pre nadobudnutie
nehnute3nosti do podielového spoluvlastníctva potom nie je rozhodujúce to, kto bol stavebníkom

pod3a verejného práva, ale postavenie stavebníka v obeianskoprávnom zmysle. Okruh stavebníkov v
stavebnom konaní je však aj jednou z indícií pre ustálenie okruhu stavebníkov v civilistickom ponímaní.
Nadruhejstranevznikupodielovéhospoluvlastníctvanebrániokolnos?,žesaakostavebníkzúeastooval
stavebného konania iba jeden z neskorších podielových spoluvlastníkov. V praxi však pôjde zakaždým
o skutkovo zložité prípady, keiže pri posudzovaní, ei v dôsledku stavebnej einnosti viacerých osôb bez

akejko3vek písomnej dohody došlo k založeniu podielového spoluvlastníctva alebo nie, bude záleža?
na konkrétnych okolnostiach veci (Števeek, M., Dulak, A., Bajánková, J., Feeík, M., Sedlaeko, F.,
Tomašovie, M. a kol. Obeiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2019, strana 966 ).
Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoloenou

einnos?ou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vz?ahov uzavretá medzi
nimi. Táto dohoda nemusí by? písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej úeastníci vopred dohodli o
ve3kosti spoluvlastníckych podielov pred dokoneením stavby. Z obsahu dohody však musí by? zrejmé,
že úeastníci chceli založi? podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad tým, že ve3kos? podielovbude závisie? od miery prieinenia sa jednotlivých úeastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnutí inak, sú rovnaké ((§ 137 ods. 2 OZ) rozsudok Najvyššieho súdu SSR,
sp. zn. 2 Cz 13/82, R 16/1983).

V prípade konkurencie viacerých osôb, ktoré tvrdia, že sa podie3ali na spracovaní veci s úmyslom
vlastni? novú vec (ako celok) pre seba, je potrebné vyrieši? otázku, aký právny pomer existoval medzi
týmito osobami, ei a v akom smere sa prípadne dohodli o založení vlastníckych ei spoluvlastníckych
vz?ahov k stavbe (mutatis mutandis - R 16/1983 a R 47/1964).
Bez dohody úeastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred zaeatím

stavby, nemôže vzniknú? podielové spoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4 Cdo 93/99, ZSP 14/2000).
Vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu uskutoenil
s úmyslom ma? ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v
stavebnom alebo kolaudaenom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k
stavbe postavenej spoloenou einnos?ou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi

o založení spoluvlastníckych vz?ahov (R 16/1983). Táto dohoda musí by? uzavretá pred dokoneením
stavby; nemusí by? písomná a nie je potrebné, aby sa v nej úeastníci vopred dohodli o ve3kosti
spoluvlastníckych podielov. Na uzatváranie takejto dohody (o vzniku podielového spoluvlastníctva k
stavbe) sa vz?ahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasledujúce Obeianskeho zákonníka o právnych
úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže by? dohoda urobená

buivýslovne(zapoužitiaslov)tak,žesaslováprednesúústne(ústaforma),alebozaznamenajúpísomne
(písomnáforma),aletiežinýmnežvýslovnýmspôsobom(konkludentne),ktorýnevzbudzujepochybnosti
o tom, eo chceli úeastníci prejavi?. Ei už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na
jeho platnos? sa vyžaduje splnenie požiadaviek ureitosti a zrozumite3nosti ustanovených zákonom. Z
obsahovéhoh3adiskamusíby?zdohodyzrejmé,žeúeastnícitohtoprávnehoúkonusaajsprihliadnutím

na ialšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa zaealo so stavbou), na založení podielového
spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu úeastníkov o tom nemôže dôjs? k uzavretiu dohody
o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však úeastníci dohodli na uvedenej podstate tohto
úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, nemá prípadná absencia
ostatných dohovorov, ktoré sa spravidla vyskytujú v dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva k

stavbe napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o organizaenom ei finanenom zabezpeeení stavby a
o krytí stavebných nákladov, ei budúcom spôsobe užívania spoloenej stavby) za následok neplatnos?
predmetnej dohody (pozri aj sp. zn. 4Cdo/93/1999 a 4Cdo/131/2018). Konkludentný prejav vôle
(tiež prejav vôle realizovaný mleky) je akýko3vek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam prípadu vylueuje pochybnosti o tom, že tu vô3a je, ako aj to, aká je táto vô3a. Prejav vôle

možnovspoloeenskomaprávnomstykurealizova?konkludentneprostredníctvomtakýchvyjadrovacích
prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu ureitej vôle. Pri otázke právneho významu neeinnosti,
resp. mleania, sa vychádza zo zásady, že neeinnos? alebo mleanie samé o sebe nie je možné nikdy
považova? za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mleí, ten prisvedeuje (resp. súhlasí). Neeinnos? alebo
mleanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku

ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu
aktívneho chovania pripisova? opaený obsah než je vô3a, ktorá by sa vyjadrila einnos?ou (sp. zn.
3Cdo/233/2008).

10.2 Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/4/2013 pripustil, že pokia3 stavbu uskutoeoovalo

viacero osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, prieom z okolností prípadu
nie je zrejmé, že malo ís? o stavbu, ktorá bude iba vo vlastníctve niektorých z nich (t. j. že ostatné
osoby zúeastoujúce sa na stavbe nemajú úmysel stava? pre seba a nadobudnú? výstavbou vlastníctvo
stavby), nemožno bez ialšieho vylúei?, že spoluvlastníkmi stavby sa stali všetky osoby zúeastoujúce sa
na spoloenej výstavbe. Sama skutoenos?, že sa stavebníci dohodli iba na „spoloenom užívaní“ alebo

„spoloenom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne týkala aj vlastníctva alebo spoluvlastníctva,
ešte nevylueuje vznik spoluvlastníctva. Hodno poznamena?, že obdobné závery konštantne judikuje i
eeská rozhodovacia prax, ktorá dodáva, že pri posudzovaní takýchto hraniených prípadov je potrebné
vždy prihliada? ku všetkým okolnostiam veci - vii rozhodnutia Najvyššieho súdu Eeskej republiky sp. zn.
22Cdo/1174/2001, 22Cdo/349/2004, 22Cdo/2053/2009, 22Cdo/2507/2012 (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 4Cdo/58/2021 zo doa 25.01.2023).

11. V danom prípade sa súd prioritne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanomureenísozáverom,ževtomtosporejedaný.Predmetomkonaniajeureenievlastníckeho,resp. spoluvlastníckeho práva žalobkyne k spornej nehnute3nosti, bližšie špecifikovanej v žalobnom
návrhu. K jeho formulácii, vrátane petitu žaloby súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax, na ktorú
poukázal v bodoch 6. a 7. odôvodnenia tohto rozsudku a v rámci toho sa v struenosti poukazuje na

rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 96/2008 zo doa 28.10.2009, ktorého právna veta znie, že
súdne rozhodnutie o ureenie vlastníckeho práva k nehnute3nosti je podkladom na vykonanie zápisu
v katastri nehnute3ností, že žaloba o ureenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom
na odstránenie neistoty o skutoených právnych vz?ahoch medzi úeastníkmi. Pri tejto príležitosti bolo
potrebné zis?ova? naliehavos? právneho záujmu na podanej žalobe aj s oh3adom na to, ei vytvára

pevný právny základ pre právny vz?ah úeastníkov sporu, s oh3adom na eo má súd za to, že pri v katastri
nezapísanom vlastníckom vz?ahu k predmetnej stavbe by malo by? správne v žalobe navrhované,
aby súd ureil, že predmetná domová nehnute3nos? patrí do podielového spoluvlastníctva oboch strán
sporu v rovnakých spoluvlastníckych podieloch, keiže až takýmto výrokom by sa vyriešil záväzne vz?
ah k celej nehnute3nosti, s predídením možnosti vzniku ialších sporov o druhý spoluvlastnícky podiel.
Vzh3adom na viazanos? súdu obsahom podanej žaloby a nie teda len formuláciou žalobného petitu,

bolo by v prípade dôvodnosti žaloby prípustné takto zo strany súdu rozhodnú? aj bez potreby zmeny
podanej žaloby zo strany žalobkyne.

12. Súd ialej skúmal, ei citovaná nehnute3nos?, teda rozostavaná stavba, je vecou pod3a § 118 ods. 1,
2 k § 119 ods. 1, 2 Obeianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v ease

zaeatia konania bola stavba, ktorá je predmetom konania, riadne identifikovaná geometrickým plánom
e. 71/2018, ureením trhovej ceny nehnute3ností, ktorý vypracovala realitná kancelária Libra Trade s.r.o v
roku 2020 a závereenou správou spoloenosti SGS Czech Republic s.r.o., ktorá bola vypracovaná v roku
2020. Posúdenie skutoenosti, ei stavba, ktorá je predmetom tohto konania, bola alebo nebola postavená
v rozpore s vydaným stavebným povolením, presahuje rámec tohto sporu a rozhodnú? o nej môže

iba príslušný orgán štátnej správy (stavebný úrad). Z obeianskoprávneho h3adiska nie je rozdiel medzi
stavbami, ktoré boli postavené na základe stavebného povolenia a stavbami postavenými bez tohoto
povolenia. Ku vzniku stavby dochádza vtedy, kei je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia,
od ktorého poenúc všetky ialšie stavebné práce smerujú už k dokoneeniu takto druhovo a individuálne
ureenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznaene a

nezamenite3ným spôsobom zjavné aspoo dispoziené riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto
okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe (pozri napríklad rozsudok NS ER zo doa 20.06.2005,
sp.zn.: 22Cdo 1135/2005, alebo rozsudok NS ER zo doa 05.02.2002sp.zn. 22 Cdo 2534/2000). Pod3a
ustanovenia § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona je rozostavaná stavba stavbou, ktorá je schopná vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností. Rozostavaná stavba, ktorá je predmetom tohto konania

je teda vecou v zmysle citovaných ustanovení Obeianskeho zákonníka a ako taká je spôsobilá by?
predmetom sporového konania na súde.

13. Medzi stranami nie je sporné, že v minulosti udržiavali druhovský pomer, a to v období rokov 2004
až 2016, s výnimkou krátkej prestávky trvajúcej po dobu 3 až 4 mesiacov na prelome rokov 2010/2011.

Z tohto pomeru maloleté die?a nepochádza. Strany sporu postupne žili v podnájme v Nových Zámkoch,
Lécka ulica, teda v období do roku 2010, potom ešte stále v roku 2010 sa pres?ahovali do jednoizbového
bytu, nachádzajúceho sa v Nových Zámkoch na Šafárikovej ulici, ktorý si v roku 2010 zakúpila do
svojho výlueného vlastníctva žalobkyoa, na zakúpenie ktorého použila svoj úver a napokon v roku
2012 sa strany pres?ahovali do domu na Komjatickej ulici v Nových Zámkoch, ktorý v tej dobe ešte

nebol dokoneený. Poeas spolužitia žalobkyoa so žalovaným viedli spoloenú domácnos?, a to do
bližšie neupresneného obdobia roku 2016, kedy došlo k ukoneeniu ich vzájomnému vz?ahu a k ods?
ahovaniu sa žalobkyne od žalobcu a z rodinného domu. Nie sú sporné ani ialšie skutoenosti a to, že
v roku 2007 sa strany spoloene ústne dohodli, že si postavia do svojho podielového spoluvlastníctva
rodinný dom-montovaný drevodom EVO I. ( ialej aj montovaný drevodom ) Každá zo strán disponovala

ureitým množstvom finanených prostriedkov, ktoré na strane žalovaného boli vo väešom rozsahu, no
výstavba si vyžadovala ialšie finanené prostriedky, a preto obe strany v roku 2008 uzatvorili zmluvu
o splátkovom úvere so Slovenskou sporite3oou a.s., ktorá im poskytla úver vo výške 1 250 000,-
Sk. Obe strany požiadali príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a po vzájomnej
dohode výstavbu domu – montovaného drevodomu mala zabezpeei? obchodná spoloenos? SAFEKO

spol. s r.o., ktorej boli vyplatené zálohy v celkovej výške 1 050 000,- Sk, no napriek tomu uvedená
spoloenos? ani s výstavbou nezaeala a dostala sa do bankrotu. Tomu predchádzala kúpa pozemku
v Nových Zámkoch žalobkyoou v roku 2007 a následné vyhotovenie základnej dosky na pozemku
zafinancovanej žalovaným. Suma 1 050 000,- Sk stranám vrátená nebola. Okrem výsluchu strán bolitieto skutoenosti zistené aj z listinných dôkazov, a to z kúpnej zmluvy zo doa 07.03.2007 uzavretej
medzi MUDr. Ivanom Kueerom s manželkou ako predávajúcimi a žalobkyoou ako kupujúcou, ktorej
predmetom bol pozemok za kúpnu cenu 560 000,- Sk, z rozhodnutia mesta Nové Zámky zo doa

22.10.2007 ako príslušného stavebného úradu, ktorý vydal stavebné povolenie stranám, zo zálohových
faktúr spoloenosti SAFEKO BPO a.s. e. 16070005 splatnej doa 16.03.2007 na sumu 200 000,- Sk a e.
16080117 splatnej doa 28.07.2008 na sumu 850 000,- Sk, z potvrdenia tejto spoloenosti o evidovaní
zálohy na realizáciu rodinného domu – drevodomu vo výške 1 050 000,- Sk, zo zmluvy o splátkovom
úvere zo doa 16.07.2008 uzatvorenej medzi stranami a Slovenskou sporite3oou a.s. predmetom ktorej

bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 1 250 000,- Sk na nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnute3nosti, z kúpnej zmluvy zo doa 21.12.2010, na základe ktorej žalobkyoa si zakúpila jednoizbový
byt s príslušenstvom na P. O. U. E. F., a v súvislosti s tým eerpala úver za úeelom kúpy bytu
v sume 26 300,- eur pod3a potvrdenia ESOB banky a.s.. Strany nespochyboovali, že v roku 2011 sa
svojpomocne pristúpilo k výstavbe domu na Komjatickej ulici, no nie montovaného drevodomu, ale
domu z tehál, a to na základe pôvodného stavebného povolenia, ktoré bolo vydané Stavebným úradom

Nové Zámky ešte v roku 2008. Následne strany požiadali o predaženie termínu dokoneenia stavby
rodinného domu V. A. E. H. O. U. E. F., prieom oznaeený dom mal stále charakter drevodomu. Jednalo
sa o žiadosti o predaženie lehoty výstavby zo doa 03.02.2014, 24.03.2015, 01.02.2017 a 14.02.2017.
Rozhodnutím mesta Nové Zámky zo doa 20.02.2017 stavebný úrad predažil sporovým stranám lehotu
na dokoneenie stavby – rodinného domu EVO I, teda drevodomu do 31.12.2017. V roku 2011 žalovaný

prevzal záväzok žalobkyne voei Slovenskej sporite3ni a.s. z titulu zmluvy o splátkovom úvere zo doa
16.07.2008; túto skutoenos? žalobkyoa nespochyboovala a potvrdzuje ju aj zmluva o postúpení práv
a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo doa 24.02.2011. Napokon doa 02.11.2011 žalovaný ako
dlžník uzatvoril s ESOB bankou a.s. zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 43 200,- eur poskytnutého
na splatenie iného, skôr poskytnutého úveru. Na druhej strane doa 16.02.2015 žalobkyoa ako dlžníeka

uzatvorila s verite3om UniCredit Bank a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý
úver 28 840,- eur na refinancovanie pôvodného úveru.

14.1 Postoje strán oh3adom niektorých udalostí od roku 2011 sa zaeali odlišova?, a to predovšetkým
v tom, ei medzi stranami existovala alebo neexistovala dohoda o stavbe rodinného domu, ei medzi

nimi bola alebo nebola uzatvorená dohoda o vzájomnom vyporiadaní v súvislosti s nezrealizovanou
výstavbou rodinného domu EVO I, teda montovaného drevodomu na základe vzájomnej dohody z roku
2007. Pod3a žalobkyne sa strany mali ústne dohodnú?, že si spolu a svojpomocne postavia tehlový
rodinný dom do podielového spoluvlastníctva, pod3a žalovaného tomu tak nemalo by?. Naopak, mal
za to, že sa strany dohodli na vyporiadaní spoloených záväzkov súvisiacich s nevydarenou výstavbou

prvého rodinného domu spoloenos?ou SAFEKO spol. s r.o.. Malo sa opä? jedna? o ústnu dohodu,
a na jej základe sa žalovaný mal zaviaza?, že zafinancuje prestavbu jednoizbového bytu žalobkyne na
Šafárikovej ulici v Nových Zámkoch, prevezme aj za žalobkyou záväzok z titulu úveru voei Slovenskej
sporite3ni a.s. a napokon sám si pre seba postaví rodinný dom; existenciu takejto dohody žalobkyoa
poprela.

14.2 K prípadnej existencii dohody strán o vzájomnom vyporiadaní v súvislosti s nezrealizovanou
stavbou – montovaného drevodomu na základe ich dohody z roku 2007 súd dodáva, že dôkazné
bremeno v tomto smere za?ažovalo žalovaného, ktorý opakovane zdôrazooval jej existenciu, a to
nielen v tomto konaní, ale aj v konaní Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019. Vykonaným

dokazovaním má súd za to, že existenciu tejto dohody sa podarilo preukáza?. Pod3a žalovaného
dohoda spoeívala v tom, že na vlastné náklady zabezpeeí prestavbu bytu žalobkyne na Šafárikovej ulici
v Nových Zámkoch, že za ou prevezme povinnos? plati? splátkový úver zo doa 16.07.2008 Slovenskej
sporite3ni a.s. a žalobkyoa sa mala zaviaza? previes? výluené vlastnícke právo žalovaného k pozemku
rešpektujúc, že žalovaný vynaložil väešie finanené prostriedky. Existencia tejto dohody je daná nielen

výpoveiou žalovaného, ale aj výpoveiami svedka Q. R. a eestným vyhlásením C. D.. Jedná sa o fyzické
osoby, ktoré vykonávali práce tak pri prestavbe jednoizbového bytu žalobkyne, ako aj pri výstavbe
rodinného domu. Menovaní poeuli priamo od žalobkyne, že prestavbu, resp. rekonštrukciu jej bytu
zabezpeeuje žalovaný, pretože sa takto vyporiadali a súeas?ou vyporiadania bol ialej jej záväzok
darova? žalovanému pozemok so základovou doskou na Komjatickej ulici, ktorý sa ialej zaviazal splati?

celý úver poskytnutý Slovenskou sporite3oou a.s., financova? stavebné práce na rodinnom dome a byte,
ako aj nákup stavebného materiálu. Neobstojí tvrdenie žalobkyne o nefinancovaní rekonštrukcie jej
bytu aj žalovaným, a to s prihliadnutím na v spore vykonané dokazovanie, vrátane svedeckej výpovede
svedka Q. R.. Pokia3 úver na kúpu bytu mala aj žalobkyoa, potom logicky bez ialšieho neobstojí závero tom, že žalovaný výstavbu rodinného domu nemohol financova? z vlastných peoazí len z dôvodu, že
mal úver.

14.3 Žalobkyoa v konaní opakovane tvrdila, že v roku 2011 strany uzatvorili ústnu dohodu o výstavbe
rodinného domu – tehlového do ich podielového spoluvlastníctva, na základe stavebného povolenia
mesta Nové Zámky z roku 2008, kei existenciu tejto dohody žalovaný popieral. V tejto súvislosti
súd uvádza nasledovné. Nebolo možné neprihliada? k tomu, že dohoda strán sporu z roku 2007 sa
vz?ahovala ku konkrétnemu rodinnému domu v konkrétnej podobe jeho projektu a že pri realizácii

domu iného - pod3a inej projektovej dokumentácie a v zásade odlišného s domom pod3a projektovej
dokumentácie po výstavbe realizovanej v rokoch 2011 až 2012, resp. s dokoneovaním až do roku
2015, teda po uvedenej dohode o majetkovom vyrovnaní - kompenzácii strát vzniknutých nedobytným
vložením prostriedkov do spoloenosti SAFEKO s.r.o.. Prípadné samotné spolufinancovanie stavby
žalobkyoou, bez preukázania jeho rozsahu a preukázania dohody strán sporu o tom, že ich úmyslom
bolo vytvori? stavbu v podielovom spoluvlastníctve/ s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi/ na vznik

spoluvlastníctva k stavbe, nestaeí. Dohoda o výstavbe rodinného domu sa vždy vz?ahuje ku
konkrétnemu rodinnému domu v konkrétnej projektovej a realizaenej špecifikácii, konkrétnym nákladom
na výstavbu a investíciám jednotlivých sporových strán. Od roku 2011 sa skutoene zaeala výstavba
v poradí druhého domu, ktorý nezodpovedal dohode strán z roku 2007. Pre rozhodnutie vo veci bolo
nevyhnutné ustálenie toho, kedy vôbec predmetná domová nehnute3nos? na Komjatickej ulici Nové

Zámky ako samostatná stavba/vec/ na bývanie vznikla, eo je potrebné pre vyhodnotenie toho, aké boli
v ease jej vzniku skutoenosti jej vytvorenia a financovania dané. Zo zhodných tvrdení strán má pritom
súd za to, že stavba ako samostatná vec vznikla v roku 2012, kedy sa do nej strany pres?ahovali;
v tom ease bola v obývania schopnom stave, hoci nebola ešte celkom dokoneená. Podstatné je aj
rozlíši? to, kto obstaral a financoval vznik stavby (ako samostatnej veci) a kto obstaral a financoval /

len/ jej dostavbu, kei pre vznik (spolu) vlastníctva je podstatné to prvé, opä? s dôkaznou povinnos?ou
žalobkyne, pri nepreukázaní dohody. Z príjmových možností nevyplývajú aj rovnaké schopnosti strán,
lebo sú dané aj ich výdavkami na záväzky a mierou ich dispozibilných majetkových aktív (finanených
úspor), ktoré svedeia žalovanému (úver, vlastné úspory). Pri neunesení dôkazného bremena žalobkyne
o existencii dohody strán o výstavbe z roku 2011 v poradí druhého rodinného domu a pri zoh3adnení

prevyšujúcich majetkových aktív, teda finanených úspor svedeiacich žalovanému a v neposlednom rade
aj pri zoh3adnení dohody strán o vzájomnom vyporiadaní v súvislosti so škodami pri nezrealizovanej
výstavbe prvého rodinného domu – montovaného drevodomu na základe dohody z roku 2007, má súd
za to, že v skutoenosti bol rodinný dom na H. O. Nové Zámky postavený výluene žalovaným a do jeho
výlueného vlastníctva. Súd nespochybouje, že v období po nas?ahovaní sa strán do rodinného domu sa

žalobkyoa do ureitej miery finanene spolupodie3ala na zabezpeeení ureitých vecí, a v tejto súvislosti sa
poukazuje na príjmový pokladniený doklad zo doa 25.02.2011 na kuchynskú linku, príjmové pokladniené
doklady spoloenosti Garniland zo doa 11.07.2013 a 17.07.2013 o zakúpení garníž a záclon a eestné
prehlásenie 1uboša Kováea o bezodplatnom zhotovení policového systému v šatníku a šatníkových
dvier. Súd nespochybouje, že strýko žalobkyne a svedok B. B. vykonával vnútorné obklady, ialej

vonkajší balkón aj terasu, prieom peniaze za dopravu dostal od žalobkyne, na druhej strane nevylúeil,
že mu nieeo platil aj žalovaný, no nebol si tým istý. Aktivita žalobkyne sa prejavovala na rodinnom
dome predovšetkým v období potom, eo sa do neho spoloene so žalovaným nas?ahovali a kedy už
prakticky zaeala prebieha? len dostavba rodinného domu. Treba dôsledne rozlišova? medzi plnením
zo zmluvného záväzku (z dohody o výstavbe rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve oboch

strán dohody) a plnenie len faktické - vecné, bez existencie dohody strán sporu o vplyve tohto plnenia
na (spolu) vlastnícky stav k nehnute3nosti, kei len prípadné plnenie žalobkyne z dohody, t. j. plnenie
zmluvné môže by? pre rozhodnutie v tomto spore podstatné, nako3ko plnenia len faktické zo strany
žalobkyne by boli právne významné len pre iný prípadný spor strán sporu, v ktorom by žalobkyoa
si voei žalovanému uplatoovala nárok na náhradu svojich investícií v peoažnej podobe a nie teda

spoluvlastnícky nárok k predmetnej nehnute3nosti. Treba tiež doda?, že v oboch prípadoch je nutné
poukáza? na to, že dôkazné bremeno v spore za?ažuje žalobkyou - tá musí preukáza? svoje právne
významné skutkové tvrdenia, vrátane preukázania, ako sa žalobkyoa finanene ei inak (vecne...) na
výstavbe predmetného domu skutoene podie3ala, ei bola vôbec riadnou financujúcou a realizáciu
stavby obstarávajúcou stavebníekou alebo len osobou príležitostne stavebníkovi stavby (žalovanému)

napomáhajúcou z titulu ich vz?ahu družky a druha. Ureenie ve3kosti spoluvlastníckeho podielu musí
tedavychádza?zostavupredzaeatímstavbyazovzájomnejdohodystránprivznikuichúmyslupostavi?
konkrétnu nehnute3nos? v konkrétnom spoluvlastníckom režime, ktorá nevyhnutnos? dohody a jej
naplnenia je primárna pre posúdenie vôbec toho, ei vytvorená stavba má by? a je v zmysle dohody a jejnaplnenia v spoluvlastníckom režime. Súd sa ialej vyjadruje aj k okolnosti prevodu pozemku z vlastníctva
žalobkyne do vlastníctva žalovaného takto. Prevod oznaeeného pozemku z vlastníctva žalobkyne do
vlastníctva žalovaného nemohol plni? súeasne dve funkcie - vyporiadania škody a ich spoloeného úveru

a (naialej) aj funkciu podielu žalobkyne na výstavbe rodinného domu, resp. prínose na ou. Pretože
prevod pozemku bol zjavne použitý na zhora uvedený prvý úeel, potom jednak bol na tento úeel plne
spotrebovaný (v plnom rozsahu kompenzoval vzájomné poh3adávky strán sporu) a zároveo už nemohol
naialej plni? zhora uvedený druhý úeel, ako protiplnenie žalobkyne na základe vzájomnej dohody
strán z roku 2007 o výstavbe rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve, resp. toto protiplnenie

predstavova? už nemohol a logicky preto žalobkyoa dohodu z roku 2007 týmto spôsobom naplni?
nemohla, prieom existenciu druhej dohody o výstavbe rodinného domu, resp. o modifikácii prvej dohody
nepreukázala a ani netvrdila, kei zároveo existencia jednej dohody k výstavbe domu z roku 2007
automaticky bez ialšieho nepreukazuje existenciu následnej inej - druhej dohody o výstavbe rodinného
domu, tobôž ak uvedený rodinný dom bol projektovo (rozsahovo) a stavebne už iný a iné boli aj skutkové
okolnosti (pomery strán) v ease realizácie jeho výstavby.

15.1 Výsledkom vyššie uvedených úvah súdu je záver, že v konaní nebola preukázaná existencia
dohody strán o výstavbe rodinného domu na Komjatickej ulici v Nových Zámkoch - tehlového domu
stavaného svojpomocne od roku 2011, teda v poradí druhého domu. Poukazuje sa na rozsiahlu
judikatúru obsiahnutú v bode 10.1 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorej podstata spoeíva v tom, že

dohoda o výstavbe nehnute3nosti do podielového spoluvlastníctva musí by? uzavretá medzi všetkými
budúcimi spoluvlastníkmi pred zaeatím stavebnej einnosti, prieom z nej musí by? zrejmá nepochybná
vô3a zhotovi? stavbu práve v režime podielového spoluvlastníctva. Pokia3 eo i len jeden z týchto
esenciálnych prvkov chýba, stavba nebude predmetom podielového spoluvlastníctva. Inak povedané,
pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoloenou

einnos?ou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vz?ahov uzavretej
medzi nimi, ktorá nemusí by? písomná (rozsudok Najvyššieho súdu SSR 2Cz 13/82, R 16/1983). Bez
dohody úeastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred zaeatím stavby,
nemôže vzniknú? podielové spoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo93/99, ZSP
14/2000). Pri rešpektovaní týchto právnych viet je potrebné vyvodi? záver, že medzi stranami nemohlo

vzniknú? podielové spoluvlastníctvo k stavbe – rodinnému domu na Komjatickej ulici v Nových Zámkoch
pre absenciu dohody o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe, ktorá by mala by? uzavretá
pred zaeatím stavby. Tým, že túto stavbu realizoval a financoval žalovaný, žalobkyoa nemohla k nej
nadobudnú? podielové spoluvlastníctvo, eo je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

15.2 Súd pri svojom rozhodnutí bral do úvahy aj iný právny názor, než je uvedený v bode 15.1
odôvodnenia tohto rozsudku. Ide o právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4Cdo
58/2021 zo doa 25.01.2023, ktorým skonštatoval, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3MCdo/4/2013
pripustil, že pokia3 stavbu uskutoeoovalo viacero osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili
žiadnu dohodu, prieom z okolností prípadu nie je zrejmé, že malo ís? o stavbu, ktorá bude iba vo

vlastníctve niektorých z nich (t. j. že ostatné osoby zúeastoujúce sa na stavbe nemajú úmysel stava? pre
seba a nadobudnú? výstavbou vlastníctvo stavby), nemožno bez ialšieho vylúei?, že spoluvlastníkmi
stavbysastalivšetkyosobyzúeastoujúcesanaspoloenejvýstavbe. Samaskutoenos?,žesastavebníci
dohodli iba na „spoloenom užívaní“ alebo „spoloenom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne
týkala aj vlastníctva alebo spoluvlastníctva, ešte nevylueuje vznik spoluvlastníctva. Hodno poznamena?,

že obdobné závery konštantne judikuje i eeská rozhodovacia prax, ktorá dodáva, že pri posudzovaní
takýchto hraniených prípadov je potrebné vždy prihliada? ku všetkým okolnostiam veci - vii rozhodnutia
Najvyššieho súdu Eeskej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001, 22Cdo/349/2004, 22Cdo/2053/2009,
22Cdo/2507/2012. Súd si uvedomuje, že právne názory vyslovené jednou z najvyšších súdnych autorít
oh3adom vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe, a ktoré sú uvedené jednak v bode 10.1

odôvodnenia tohto rozsudku a jednak v bode 10.2 odôvodnenia tohto rozsudku sú odlišné. V tejto
súdenej veci súd rešpektuje obe skupiny právnych názorov, prieom bližšie sa zatia3 vyjadril k skupine
uvedenej v bode 10.1 odôvodnenia tohto rozsudku, teda k nevyhnutnosti existencie predchádzajúcej
dohody o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. K druhej skupine názorov sa poznamenáva,
že tak, ako je tam konštatované, bez existencie predchádzajúcej dohody o stavbe do podielového

spoluvlastníctva, sa jedná o hraniené prípady a vždy je potrebné prihliada? všetkým okolnostiam veci.
Súd by si tak vedel predstavi? vznik podielového spoluvlastníctva strán k stavbe, teda k rodinnému
domu na H. O. E. F. aj bez preukázania existencie dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, kei
pri takomto hranienom prípade by musela by? preukázaná existencia osobitných okolností. Súd máza to, že v takomto prípade by muselo by? preukázané, že obe strany sa pod3a svojich schopností
a možností všetkými dostupnými formami za aktívnej pomoci svojich rodinných príslušníkov podie3ali
na zhotovení stavby, ei už fyzickou prácou na stavbe, finanenými príspevkami, prípadne inou einnos?

ou ako odbornými radami, zabezpeeením stravy robotníkom, upratovaním. Tieto kritériá v súdenej
veci naplnené neboli. Pri výstavbe, teda nie pri následnej dostavbe od roku 2012 po nas?ahovaní,
sa žalobkyoa podie3ala príležitostným navarením jedla pre robotníkov, trhaním buriny a vykonaním
obkladaeských prác prostredníctvom svojho strýka B. B., ktorý však neuviedol vo svojej svedeckej
výpovedi jednoznaene, ei od žalovaného prevzal alebo neprevzal finanené prostriedky, prípadne ei tieto

finanené prostriedky sa týkali len nákladov cestovného alebo aj iných nákladov. Vystáva tak otázka,
ei tieto práce vykonával len preto, že chcel pomôc? žalobkyni ako svojej neteri, prípadne ei einnos?
vykonával za odplatu, alebo ei len eiastoene bral do úvahy svoj príbuzenský vz?ah k žalobkyni. Po
zvážení tohto skutkového stavu má súd za to, že neboli preukázané osobitné okolnosti prípade, ktoré by
odôvodoovali záver súdu o vzniku podielového spoluvlastníctva strán k stavbe v zmysle predpokladov
vymedzených v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo 58/2021 zo doa 25.01.2023.

16. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení tak súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a je potrebné ju zamietnu?. Úplným záverom sa ešte dodáva, že súd nepripustil dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov založených na e.l. 355 až 359, 363 až 367, 385 až 393 - predložené
pokladniené bloky nepreukazovali, že by materiál na nich uvedený zaplatila žalobkyoa. Súd zamietol

návrh na doplnenie dokazovania vyjadrením spoloenosti FerMi s.r.o. o vyplácaných podieloch na
zisku žalovanému preto, že výplatu podielu na zisku mal dostatoene preukázanú z výpisu z úetu
žalovaného v ESOB a.s. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania
potvrdením spoloenosti Parts Park and Transport s.r.o. o vklade finanených prostriedkov vybratých z
úetu žalovaného v hotovosti doa 05.03.2014 v sume 5.200,- eur - žalovaný nepoprel, že tieto finanené

prostriedky do základného imania tejto spoloenosti vložil. Doklady - dodacie listy a faktúry založené na
e.l. 551 až 575 vystavené na príjemcu C. D. na odoberate3a C. D. súd rovnako neakceptoval preto,
že z nich nemal preukázané, že by materiál na nich uvedený bol kupovaný na stavbu rodinného domu
na Komjatickej ulici. V tejto súvislosti súd zamietol návrh na výsluch C. D., ktorý sa mal k uvedeným
dokladom vyjadri? z toho dôvodu, že doklady boli vystavované v roku 2011 resp. 2012 a svedok by

sa k týmto dokladom pod3a názoru súdu nevedel vyjadri?. Súd napokon neakceptoval ani doklady
založené na e.l. 589 až 654 preto, že sa jedná o listinné dôkazy vystavené na mená rôznych osôb bez
akéhoko3vek súvisu so žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že materiál na týchto dokladoch mali plati?
zhotovitelia a on ich mal vypláca? na ruku súd nemal žiadnym spôsobom preukázané. Súd neakceptoval
listinné dôkazy - fragmenty výpisu z úetu žalobkyne v spoloenosti ESOB a.s. za roky 2012 až 2013,

ktorými žalobkyoa chcela preukáza?, že sa podie3ala na chode spoloenej domácnosti preto, že z týchto
listinných dôkazov nie je zrejmé eo konkrétne mala žalobkyoa do spoloenej domácnosti kúpi?.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol pod3a § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.
a žalovanému úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voei žalobkyni vo výške 100 %.

Poučenie:

- 2 -
18C/36/2020
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.